Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200318 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200318.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX/XX, E. V., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana č. 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j.: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2017/6236 zo dňa 10.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností so sídlom v Žiline č.j.: UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2017/6236 zo dňa 10.07.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: RK1/OPPKaPČ/SOC/2017/15696-4, 2017/26581 zo dňa 27.02.2017 podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti účastníka konania P. H. a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky. V odôvodnení uviedol, že účastník podal žiadosť o poskytnutie tohto príspevku dňa 16.12.2016. Citoval ust. § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky v komplexnom posudku nebol odporučený, nakoľko P. H. nespĺňa podmienky uvedené v tomto ustanovení. Podľa lekárskeho posudku nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona, a teda nespĺňa podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. 2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.j.: UPS/US7/ SSVODPPKPC1/SOC/2017/6236 zo dňa 10.07.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie účastníka zamietol. Uviedol, že bol vypracovaný lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom na základe všetkých predložených lekárskych nálezov bola určená miera funkčnej poruchy P. H. 50 % podľa prílohy č. 3, časti IV. bodu 7. písm. c) citovaného zákona. Z medicínskeho hľadiska ide o duševnú poruchu a poruchu správania spôsobenú psychoaktívnymi látkami, konkrétne sa jedná o organický psychosyndróm pri závislosti na alkohole (dlhodobá abstinencia), stav je liečbou kompenzovaný. Miera funkčnej poruchy menej ako 50 % je u ďalších dokumentovaných ochorení: záchvatové stavy - epilepsia, v liečbe stabilizovaná, porucha chrbtice s častými recidívami dráždenia nervov a svalov, obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov a obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu. Mobilita je zachovaná, postoj je v norme, chôdza je samostatná, s oporou ortopedickej pomôcky, vhodný je sprievod inej fyzickej osoby. Orientácia a komunikácia je bez závažnejších porúch. Netrpí praktickou alebo úplnou slepotou. Keďže odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je jednou zo zákonných podmienok pre navrhnutie a poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky, nemohol byť v druhostupňovom správnom konaní uvedený peňažný príspevok navrhnutý, a to vzhľadom na to, že podľa lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu účastník nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Uviedol, že dochádza do a zo zamestnania výlučne osobným motorovým vozidlom, nakoľko iná forma je pre neho absolútne nevyhovujúca. Nie je schopný v dopravnom prostriedku stáť, nastupovanie na vlak je pre neho absolútne nemožné a zdolávanie schodov mu robí veľké ťažkosti. Rozhodnutie žalovaného považuje za neurčité a nepreskúmateľné, pretože žalovaný vo svojich rozhodnutiach taxatívne nevymedzuje, aké ďalšie legislatívne podmienky má splniť, aby mu bol priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, len formálne odkazuje na ustanovenie zákona a konštatuje, že na základe uvedených skutočností vychádzajúc z lekárskych posudkov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi. Ďalej poukázal na konkrétne články Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zákon vyžaduje, aby správny orgán pred vydaním rozhodnutia vykonal individuálne posúdenie žiadateľa aj v oblasti sociálnej posudkovej činnosti. Prvostupňový ani druhostupňový správny orgán takto nekonali. Všeobecne sa odvolávali na platnú legislatívu a na lekárske posudky. Lekárskou posudkovou činnosťou v Ružomberku aj v Žiline bolo posúdené, že žalobca je osoba ťažko zdravotne postihnutá, a teda v zmysle legislatívy mu prináleží príslušná kompenzácia. Rozhodnutia neuvádzajú, či zisťovali, čo zisťovali a v akom stave zistili jeho skutkový sociálny stav. Ani v kompenzačnom posudku neuviedli, ako naplnili svoju zákonnú povinnosť v oblasti sociálnej posudkovej činnosti. Nevyhodnotili jeho príjmové a majetkové pomery a nezisťovali, či v ich dôsledku nie je aj sociálne odkázaný. Sociálna odkázanosť ako skutkový stav je dôvod na poskytnutie finančného príspevku na kúpu motorového vozidla. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.10.2017. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci ako v napadnutom rozhodnutí. Určená miera funkčnej poruchy 50 % a viac automaticky nezakladá nárok na niektorý z peňažných príspevkov na kompenzáciu, pretože ďalšie legislatívne podmienky na peňažné príspevky na kompenzáciu sú bližšie špecifikované v zákone č. 447/2008 Z.z.. Tento zákon je súčasťou právneho poriadku a doposiaľ nebol vyhlásený jeho rozpor s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žiadal žalobu zamietnuť. 5. V zákonnej lehote žalobca repliku nepodal. Jeho podanie zo dňa 21.12.2017 bolo doručené správnemu súdu po stanovenej lehote na podanie repliky. K tomuto podaniu pripojil prepúšťaciu správu zo dňa 31.10.2017 a potvrdenie o PN z 16.10.2017, t.j. po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.04.2018 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 14.07.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť. Podľa § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. 9. Krajský súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď len formálne poukazuje na ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z. a neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré žalobca nespĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu. Z lekárskeho posudku druhého stupňa, a to znamená, že ani z komplexného posudku a napadnutého rozhodnutia žalovaného, nie je zrejmé, prečo nie je naplnená niektorá z podmienok uvedených v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. V lekárskom posudku sa uvádza, že chôdza je limitovaná bolestivosťou chrbtice pri degeneratívnych zmenách. Tiež z tohto lekárskeho posudku vyplýva, že okrem porúch chrbtice má žalobca obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov (až 40 %) a pravého ramenného kĺbu (20 % + 10 %) a chôdzu má s oporou francúzskej barly. Pri takomto zistenom skutkovom stave, ktorý vyplýva z lekárskeho posudku druhého stupňa, bolo v lekárskom posudku nevyhnutné zaujať stanovisko, či zistené poruchy a obmedzenia mu neznemožňujú vykonávať úkony uvedené v § 14 ods. 6 písm. a) alebo b) citovaného zákona, najmä nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy a železničnej dopravy a vystupovať z neho. Z napadnutého rozhodnutia ani z lekárskeho posudku druhého stupňa a komplexného posudku druhého stupňa nie je zrejmé, na koľko zdravotný stav žalobcu mu umožňuje vykonávať tieto úkony. Samotné konštatovanie, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb a prostredníctvom železničnej dopravy, nastupovať, vystupovať z nich, udržať sa v nich počas jazdy a zvládať inú situáciu vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy a prostriedkoch železničnej dopravy, je nepostačujúce, jedná sa len o citáciu § 14 ods. 6 zákona. Je však potrebné odôvodniť tieto schopnosti priamo individuálnymi poznatkami o zdravotnom stave účastníka konania tak, ako bol zistený v lekárskom posudku druhého stupňa. Správny súd posúdil teda túto námietku tak, že napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 10. Ďalšia námietka tkvela v tom, že správne orgány nevykonali individuálne posúdenie žiadateľa v oblasti sociálnej posudkovej činnosti. Táto námietka je plne nedôvodná. Zo správneho spisu totiž vyplýva, že sociálna posudková činnosť bola riadne vykonaná, o čom svedčí záznam zo sociálneho zisťovania zo dňa 25.01.2017, ktoré sa vykonalo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok a pri ktorom bol osobne prítomný žalobca. Táto námietka je teda v rozpore so spisovým materiálom. 11. Ďalšia námietka poukazovala na to, že pokiaľ bol žalobca posúdený ako osoba ťažko zdravotné postihnutá, potom mu prináleží príslušná kompenzácia. Táto námietka je nedôvodná. Je nesprávny názor žalobcu, že ak je osoba posúdená ako zdravotne ťažko postihnutá, automaticky jej prináleží príslušná kompenzácia. Súd sa v tomto ohľade stotožnil s právnym názorom žalovaného, že okrem splnenia tejto podmienky, t.j. posúdenia osoby ako zdravotne ťažko postihnutej, je potrebné splniť kumulatívne aj ďalšie hmotnoprávne podmienky, v danom prípade podmienky uvedené v § 14 ods. 6 zákona. Ak by teda osoba aj bola zdravotne ťažko postihnutá, ale úkony v tomto ustanovení by zvládala (mala by také zdravotné postihnutie, ktoré by jej nebránilo vykonávať tieto úkony), nemala by automaticky nárok na tento typ kompenzácie. 12. Nedôvodná je aj posledná námietka žalobcu, že správne orgány nevyhodnotili jeho príjmové a majetkové pomery a nezisťovali, či nie je aj sociálne odkázaný, pričom podľa neho sociálna odkázanosť je dôvod na poskytnutie finančného príspevku na kúpu motorového vozidla. Aj táto námietka je plne nedôvodná. Kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. majú iné určenie ako štátne sociálne dávky, ktoré sa poskytujú práve z dôvodov sociálnej odkázanosti fyzickej osoby. Aj keď je osoba sociálne odkázaná, ale nespĺňa podmienky zákona č. 447/2008 Z.z. na priznanie konkrétnej kompenzácie, nie je to dôvod na poskytnutie kompenzácie, ako sa mylne domnieva žalobca. Uvedené by v podstate znamenalo, že fyzická osoba by ani nemusela byť ťažko zdravotne postihnutá, stačilo by, aby bola sociálne odkázaná a automaticky by mala nárok na poskytnutie kompenzácie v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z.. Tento zákon však napĺňa rozdielny účel, ako zákony o poskytovaní sociálnych dávok. Tento účel je uvedený v § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. Jeho cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a nie zabezpečenie základných životných potrieb takejto osoby. 13. Na záver správny súd konštatuje, že neprihliadol na podanie žalobcu doručené správnemu súdu 22.12.2017, keďže toto podanie bolo podané po uplynutí lehoty na podanie repliky v zmysle § 106 ods. 1 SSP. Taktiež neprihliadol na listinné dôkazy, ktoré žalobca k tomuto podaniu pripojil, a to prepúšťaciu správu zo dňa 31.10.2017 a potvrdenie o PN. V zmysle § 135 ods. 1 SSP pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z týchto listín vyplýva, že sa viažu k skutkovému stavu, ktorý vznikol po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Ak však po tomto dátume došlo k ďalším zmenám zdravotného stavu účastníka, na tieto správny súd nemôže prihliadnuť a tieto môžu byť prípadne len podkladom pre podanie novej žiadosti o kompenzáciu v správnom konaní. 14. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní bol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.