Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200323 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200323.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: P R O B U G A S a.s., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 695 421, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radoslava Vojtášová, advokátka, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, IČO: 42 266 998, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, Odbor environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 5929/2017-1.9 zo dňa 13.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím pod č. OU-ZA- OSZP2-2017/003456-22/Gr zo dňa 18.04.2017 rozhodol podľa § 23 ods. 6 písm. b) zákona č. 128/2015 Z. z. a § 46 zákona č. 71/1967 tak, že vydal nesúhlas k aktualizácii bezpečnostnej správy podľa § 8 ods. 5 v súčinnosti s ustanovením § 27 zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií pre žalobcu ako prevádzkovateľa zaradeného v zmysle zákona do kategórie B. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že dňa 21.07.2016 bolo na správny orgán doručené podanie vo veci aktualizácie bezpečnostnej správy od prevádzkovateľa P R O B U G A S a.s., Bratislava, prevádzka Martin. Na základe listu okresného úradu zo dňa 25.07.2016 sa k predloženej bezpečnostnej správe vyjadrili všetky dotknuté orgány štátnej správy v zmysle § 27 ods. 3 zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií v stanovenej lehote. Dotknuté orgány - MŽP SR, Bratislava, Odbor environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti, RUVZ Martin a OR HaZZ v Martine, požadovali bezpečnostnú správu doplniť a dopracovať na základe pripomienok, ktoré uviedli vo svojich stanoviskách, ktoré boli doručené prevádzkovateľovi. Vzhľadom k tomu správny orgán prerušil konanie rozhodnutím zo dňa 12.09.2016, v ktorom prevádzkovateľovi uložil doplniť podanie podľa požiadaviek v priložených stanoviskách v lehote najdlhšie do 31.12.2016 s upozornením, že ak nebude bezpečnostná správa predložená v termíne, konanie zastaví. Následne žalobca požiadal opätovne listom zo dňa 28.12.2016 o predĺženie lehoty na vypracovanie bezpečnostnej správy z dôvodu značného rozsahu pripomienok, čomu správny orgán vyhovel a lehotu predĺžil rozhodnutím zo dňa 05.01.2017, najdlhšie do 28.02.2017. Doplnená bezpečnostná správa vo forme dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe bola doručená správnemu orgánu dňa 03.03.2017 a následne správny orgán vyzval všetky dotknuté orgány štátnej správy vôd, aby sa vyjadrili k dopracovanej bezpečnostnej správe. V zákonnej lehote sa vyjadrili všetky dotknuté orgány štátnej správy v zmysle zákona. Zásadné pripomienky vznieslo Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, ktoré uviedlo, že údaje v časti identifikácia a analýza rizík závažnej priemyselnej havárie sú z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho obsahu nedostatočné a bezpečnostná správa nie je v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z.. Pri zvolenej forme dodatku č. 1 je bezpečnostná správa neprehľadná ako celok. S prihliadnutím na nedosledovanosť aktualizácie od roku 2006 a na možnosť predkladania správy v elektronickej forme, navrhol prepracovanie bezpečnostnej správy ako celku. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, rozsah a charakter pripomienok uvedených v stanovisku neodporúča správnemu orgánu vydať súhlas k bezpečnostnej správe. Ostatné orgány štátnej správy pripomienky nevzniesli. Správny orgán po preskúmaní všetkých predložených podkladov dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na udelenie súhlasu v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z., žiadateľ síce predložil prepracovanú bezpečnostnú správu v stanovenom termíne, nie však v rozsahu požadovanom podľa pripomienok jednotlivých orgánov štátnej správy, ktoré boli v stanoviskách. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom žalobca nesúhlasil so stanoviskom MŽP SR, že údaje v časti identifikácie analýzy rizík závažnej priemyselnej havárie sú z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho obsahu nedostatočné a bezpečnostná správa nie je v súlade s § 8 ods. 4 zákona. 3. O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 13.06.2017 pod č. 5629/2017-1.9 a to tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a k jednotlivým námietkam uviedol nasledovné stanovisko: K námietke k bodu 2.1 poznamenal, že v rámci scenárov 1, 2, 4 a 5 bude ďalej rozvíjaná len vetva stromu porúch Ruptúra hadice, nakoľko jej frekvencia výskytu je tak vysoká, že určuje frekvenciu poruchy celého systému, čím sa ostatné poruchy z hľadiska svojich následkov stávajú irelevantné, z uvedeného dôvodu sa bariéry v strome udalostí pre zmienené scenáre týkajú len poruchy Ruptúry hadice. Stanovisko k námietke - Strom porúch FTA zostavil spracovateľ sám a zásadná informácia o vylúčení ostatných vetiev FTA (B a C) na strane 7 dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 z ďalšieho posudzovania rizika v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 nie je uvedená. Taktiež nie je inde v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 uvedené, že strom udalostí ETA na str. 6 sa vzťahuje len na poruchu Ruptúra hadice. K irelevantnosti ostatných porúch: Podľa CPR18E sa zohľadňujú tie poruchy s následkom úniku obsahu zo zariadenia, ktoré prispievajú k individuálnemu a/alebo k spoločenskému riziku, t. j. ak sú pri nich splnené dve podmienky: frekvencia je rovnaká alebo vyššia ako 10-8 rok-1a smrteľný následok (1% mortalita) presahuje hranice podniku (CRP18E, časť 3.1 na str. 3.1). V tejto súvislosti pre vetvu B (resp. C) v FTA na str. 7 dodatku č 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 má frekvencia poruchy po zohľadnení celkového ročného času plnenia 1000 h hodnotu f = 0,5.10-7.1000/8760 = 5,708.10-8 rok-1. Najkratšia vzdialenosť plnenia autocisterny od hraníc areálu prevádzky je cca 71 m severná hranica), pásmo 1% mortality pri BLEVE je podľa grafu na str. 8 dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 cca 225 m (krivka „PE“, pri individuálnom riziku - presah mimo hraníc areálu - sa podľa CPR18E nezohľadňuje korekčný faktor na odev 0,14). Ďalej je v odvolaní k bodu 2.1 uvedené, že „Posudzovateľ v rámci týchto scenárov nesprávne interpretoval bezpečnostnú bariéru Odstavenie zdroja tlaku ako automatický blokovací systém. Bariéra zahŕňa okrem toho systému aj fyzickú prítomnosť 2 pracovníkov počas prečerpávacích operácií, ktorí majú na diaľku možnosť mechanicky uzavrieť armatúry na strane cisterien a takisto havarijným STOP tlačidlom uzavrieť rýchlouzáver na strane potrubného systému, ako aj odstaviť elektrické napájanie systému, čím zároveň eliminujú najdôležitejší zdroj iniciácie výbušnej atmosféry.“ Stanovisko k námietke: Interpretácia bezpečnostnej bariéry „Odstavenie zdroja tlaku“ ako automatického blokovania systému vychádzala len zo spracovateľom bezpečnostnej správy uvedenej hodnoty pravdepodobnosti zlyhania P = 0,001. V aktualizácii bezpečnostnej správy z 2016/09,m ani v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 (a ani v odvolaní) nie je jednoznačný popis princípu alebo činnosti takto pomenovanej bezpečnostnej bariéry. Zásadná informácia o trvalej fyzickej prítomnosti 2 pracovníkov počas prečerpávacích operácií nie je uvedená v aktualizácií bezpečnostnej správy z 2016/06, ani v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09, preto ju nebolo možné zohľadniť v príslušných posudkoch k bezpečnostnej správe. Samotná intervencia operátora má pravdepodobnosť zlyhania P = 0,1 (viď Bevi, modul C, časť. 4.2.6.1). Pri dodržaní všetkých piatich podmienok pre zhrnutie intervencie operátora do QRA, uvedených v Bevi (modul C, časť 4.2.6.1) je reakčný čas 2 minúty. Ak nie je niektorá z týchto podmienok dodržaná, reakčný čas je 30 minút. Faktom zostáva aj skutočnosť, že pravdepodobnosť zlyhania bariéry „Odstavenie zdroja nebezpečnej látky z oboch strán ruptúry, t. j. aj zo strany cisterny. Zo strany cisterny by aj v prípade, že by v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 bola informácia o zabezpečenej intervencií operátora počas celej doby plnenia cisterny, pravdepodobnosť zlyhania operátora ako bariéry je P = 0,1. Ďalej je v odvolaní k bodu 2.1 uvedené: „Na margo poznámky k bezpečnostnej bariére Stabilné hasiace zariadenie je možné sa domnievať, že posudzovateľ považuje scenár BLEVE za udalosť, ktorá nastane okamžite po iniciácii v priestore mimo zásobníka, čo rozhodne nezodpovedá realite. Na niekoľkých miestach napr. v predpise BEVI je možné zaznamenať konštatovanie, že k BLEVE dochádza v dôsledku ohrevu zásobníka. Z tohto istého dôvodu je vylúčená vetva BLEVE v strome udalostí u podzemných zásobníkov. BLEVE je teda udalosť, ku ktorej nedochádza okamžite; v prípade posudzovaných zariadení sa tento čas pohybuje v rozmedzí 5 - 10 minút, čo znamená, že reakčný čas stabilného zariadenia je dostatočný na to, aby bol zariadením preventívnym, nie represívnym, ako uvažuje posudzovateľ. Z uvedeného dôvodu trvali na vyhodnotení tejto bezpečnostnej bariéry, ako aj na kvantifikácii výskytu BLEVE tak, ako je uvedené v dodatku k bezpečnostnej správe.“ Stanovisko k námietke: Je pravda, že BLEVE sa v rôznej literatúre uvádza najčastejšie ako následok vonkajšieho ohrevu zásobníka, a tým spojeného enormného zvýšenia tlaku v zásobníku vedúceho až k jeho katastrofickému zlyhaniu. Naviazanie BLEVE na externý ohrev tlakovej nádoby v manuále Bevi je jedným zo zjednodušení, ktorých je v konečnom dôsledku v manuále viac (Hazardous Substances Council, The Netherlands 2010). Tlaková nádoba (zásobník, cisterna) však môže katastroficky zlyhať aj pri normálnej teplote okolia v dôsledku nárazu cudzieho telesa (letiaci fragment), únavy materiálu, korózie, zlyhania tesnenia na prírube, či náhleho zvýšenia tlaku nad procesné hodnoty. Center for Chemical Process Safety (CCPS) preto definuje všeobecnejšie BLEVE ako „náhle uvoľnenie veľkého množstva prehriatého skvapalneného plynu do okolitého prostredia“. Toto náhle uvoľnenie je následkom kolapsu ochrannej nádoby. Príčinou takého kolapsu môže byť napr. tepelné namáhanie materiálu nádoby vplyvom priameho ohňa alebo sálavého tepla, zasiahnutia nádoby letiacim fragmentom, oslabenia stien nádoby koróziou, výrobnej vady alebo vnútorného prehriatia (CCPS 1999). Procesy, ktoré spôsobujú náhle roztrhnutie nádoby so skvapalneným plynom, neboli doposiaľ uspokojivo vysvetlené. Existuje niekoľko teórií, pričom skutočnou príčinou bude spolupôsobenie viacerých faktorov, medzi ktoré možno zaradiť (Skřehot 2011): - krehnutie materiálu po prudkom ochladení kovu v oblasti parnej fázy pri expanzii dvojfázového systému po vytvorení prvotného otvoru, - vytvorenie tzv. vodného kladiva pri prudkom vystrelení hladiny kvapaliny (dvojfázového systému) po vytvorení prvotného otvoru, - vytvorenie rázovej vlny na kvapalnom médiu pri kolapse bublín vygenerovaných varom (homogénna nukleácia) po dekompresii cez prvotne vytvorený otvor a pod.. Prehľadná schéma vývoja rôznych druhov BLEVE je uvedená na obr. č. 1 (Oravec 2012). Skvapalnený plyn v tlakovej nádobe pri teplote okolia sa nachádza vždy nad teplotou varu plynu za normálnych podmienok (t. j. v prehriatom stave), takže pri prvotnom narušení integrity steny nádoby dochádza k prudkému varu kvapaliny, a v zmysle vyššie uvedeného môže dôjsť až k celkovému katastrofickému zlyhaniu nádoby s následkom okamžitého úniku obsahu nádoby. Pravdepodobnosť okamžitej iniciácie je Bevi, ale aj v CPR18E naviazaná na množstvo uniknutej nebezpečnej látky, nie na prítomnosť iniciačných zdroj (ďalší zo zjednodušujúcich predpokladov manuálu). Takže v konečnom dôsledku BLEVE bez externého požiaru nie je vylúčené. Námietka v odvolaní proti bodu 2.2 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K bodu 2.2 platia rovnaké poznámky a rovnako trváme na tom, že počet ohrozených osôb pre limitné hodnoty so 100% mortalitou je vypočítaný správne.“ Stanovisko k námietke: V stanovisku k dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 nebol spochybnený počet 25 osôb ohrozených na živote v pásme ohraničenom úrovňou tepelného toku 35 kW/m2, t. j. v pásme so 100% mortalitou. Pripomienka sa týkala počtu osôb ohrozených na živote v pásme medzi 100% mortalitou a 1% mortalitou, ktorý nie je v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 kvantifikovaný. Napr. pri 50% mortalite (pravdepodobnosť úmrtia P = 0,5) sa predpokladá úmrtie 5 osôb z 10. Analogicky ako oblo už vyššie uvedené pri autocisterne, tak aj pri stáčaní železničnej cisterny podľa grafu na str. 11 dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 pásmo s 1% mortalitou pri BLEVE s trvaním fireballu 14 s dosahuje až do vzdialenosti 373 m od železničnej cisterny (cca 350 m za najbližšiu - severnú hranicu areálu podniku). Presah pásma 1% mortality pri BLEVE na stáčaní železničnej cisterny za hranicu areálu podniku je na každú stranu od miesta vzniku BLEVE. Obdobne je to aj v prípade guľového zásobníka 1000 m3 a autocisterny na plnení. Námietka v odvolaní proti bodu 2.3 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je k bodu 2.3 uvedené: „Tepelný tok so 100% mortalitou pri BLEVE trvajúcom 24 s rovnakou určený správne výpočtom pomocou probit funkcie. Tepelný tok 35 kW/m2 pri čase 20 s totiž podľa výpočtu zodpovedá 97% mortalite, takže logika postupnosti hodnôt je zachovaná.“ Stanovisko k námietke: K použitiu a interpretácii probitovej funkcie pre výpočet úmrtnosti spôsobenej tepelným tokom uvedenej v CPR18E / kap. 5.2.4, rovnica 5.4 na str. 5.7) sú uvedené aj vysvetľujúce poznámky, podľa ktorých expozičný čas je limitovaný na maximálne 20 s a hodnota úrovne 35 kW/m2 je pevne stanovená ako hranica 100% mortality chránených i nechránených osôb. Obdobne je to uvedené aj Bevi (modul B, kap. 3.4.9.2, str. 24). Námietky v odvolaní proti bodu 2.4 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K pripomienke posudzovateľa o pravdepodobnosti sekundárnej iniciácie uvádzame, že v zmysle tab. 11 modulu B príručky BEVI je táto pravdepodobnosť rovná 1 - pravdepodobnosť primárnej iniciácie, čo je 1 - 0,7 = 0,3. Nami uvedená pravdepodobnosť sekundárnej iniciácie je teda v súlade s uvedenou metodikou.“ Stanovisko k námietke: V tabuľke, na ktorú sa spracovateľ bezpečnostnej správy odvoláva, sú v druhom a treťom stĺpci uvedené pravdepodobnosti pre oneskorenú („sekundárnu“) iniciáciu horľavej látky príslušnej kategórie uvedenej v prvom stĺpci. Pre individuálne riziko je platný druhý stĺpec označený ako Probability of delayed ignition for the biggest clud size, PRm (skratka PR Probability of delayed ignition, GR(skratka GR z holand. Groepsrisico). Ak spracovateľ bezpečnostnej správy počítal spoločenské riziko, potom by mal použiť tretí stĺpec spomínanej tabuľky, t. j. vykonať výpočet pravdepodobnosti podľa aktuálnych iniciačných zdrojov (Ignition sources) prítomných v mraku plynu, vrátane populácie, so zohľadnením jeho veľkosti (zasiahnutej plochy) v čase iniciácie. V rozdelení vetiev ETA na str. 15 dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 je pre „sekundárnu iniciáciu“ uvedená hodnota pravdepodobnosti P = 0,3, ktorá nie je nikde vysvetlená, t. j. ktoré iniciačné zdroje boli zohľadnené, či v akom čase od začiatku úniku nebezpečnej látky nastala iniciácia. V stanovisku k dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 bol v tejto súvislosti uvedený odkaz na príklady iniciačných zdrojov CPR18E alebo v Bevi. Pri výpočte individuálneho rizika podľa Bevi predpokladá, že k mrak plynu presiahne hranice podniku, oneskorená iniciácia nastane vždy, a to pri najväčšej veľkosti mraku, pričom pravdepodobnosť oneskorenej iniciácie P = (1 pravdepodobnosť primárnej iniciácie). Ak by spracovateľ aj počítal podľa druhého stĺpca, potom ďalšie vetvenie ETA pod popisom „Sekundárna iniciácia“ je duplicitné, následkom čoho je znížená pravdepodobnosť VCE o jeden rád a následne aj frekvencia VCE. Na doplnenie uvádzame, že pre postup výpočtu pravdepodobnosti oneskorenej iniciácie sú v CPR18E uvedené dve metódy (A - podľa aktuálnych iniciačných zdrojov, kap. 6.2.4.1; resp. B - tzv. Free field calculation, kap. 6.2.4.2 s usmernením, ktorú použiť na výpočet spoločenského rizika, a ktorú na výpočet individuálneho rizika. Ďalej je v odvolaní k bodu 2.4 uvedené: „Odporúčané pripočítanie 2,5% k počtu ohrozených osôb v scenároch 4 - 7 nie je v našom prípade opodstatnené, pretože v počte ohrozených osôb pre 100% sú zahrnuté všetky osoby vo vnútri areálu, a pre osoby mimo areálu je v zmysle príručky BEVI spoločenské riziko pri hodnotách pretlaku pod 0,3 bar nulové. Z toho dôvodu trváme na skutočnosti, že počty ohrozených osôb v rámci uvedeného scenára sú konečné.“ Stanovisko k námietke: Podľa grafu uvedeného na str. 17 dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 pre VCE z autocisterny na plnení je dosah pretlaku na úrovni 30 kPa vo vzdialenosti cca 130 m, a na úrovni pretlaku 10 kPa vo vzdialenosti cca 265 m. Podľa CPR18E je epicentrom výbuchu pri VCE situované v strede vzdialenosti medzi zdrojom úniku nebezpečnej látky a koncentračnou úrovňou dolnej medze výbušnosti. Ako bolo uvedené v bode 1.2 stanoviska k bezpečnostnej správe z 28.03.2017, spracovateľ bezpečnostnej správy nezohľadnil meteorologické podmienky pri analýze rizika ani v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09. Najbližšia hranica podniku (severný smer) je vo vzdialenosti cca 71 m od plnenia autocisterny, t. j. už aj v prípade epicentra výbuchu zhodného so zdrojom úniku je presah pretlaku na úrovni 30 kPa za hranice podniku. Len pri zohľadnení meteorologických charakteristík (smer a rýchlosť vetra, trieda stability atmosféry) by mohla byť kvantifikácia počtu osôb ohrozených na živote konečná. Ešte markantnejšie sa to prejavuje na únikoch nebezpečnej látky s väčším obsahom (železničná cisterna, guľový zásobník 1000 m3, podzemný zásobník 500 m3) a to ako okamžitých tak, aj v prípade kontinuálnych, ktoré spracovateľ bezpečnostnej správy neriešil vôbec. Námietky v odvolaní proti bodom 2.5 - 2.7 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K bodom 2.5, 2.6, 2.7 platia rovnaké poznámky ako k bodu 2.4. Výpočty sú správne. Pre scenár č. 6 bol zohľadnený prejav s väčším dosahom.“ Stanovisko k námietke: Skutočnosti uvedené v stanovisku voči námietke v odvolaní k bodu 2.4 sa vzťahujú aj na body 2.5, 2.6, 2.7. Skutočnosť, že v prípade scenára č. 6 bol zohľadnený prejav s väčším dosahom, nie je v aktualizácii bezpečnostnej správy z 2016/06, ani v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 nikde uvedená. Námietka v odvolaní proti bodu 2.8 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní j uvedené: „K bodu 2.8 poznamenávame, že scenár Flash Fire vzhľadom na svoje účinky nemá rozhodujúci vplyv na posúdenie prijateľnosti rizika, preto nebol zahrnutý do bezpečnostnej správy.“ Stanovisko k námietke: Skutočnosť, že Flash Fire vzhľadom na svoje účinky nemá rozhodujúci vplyv na posúdenie prijateľnosti rizika, nie je v aktualizácii bezpečnostnej správy z 2016/06,m ani v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 nijako preukázaná. Z uvedených dokumentov sa nedá ani dedukovať, či sa spracovateľ bezpečnostnej správy scenármi Flash Fire (zo skladovacích a prepravných zariadení) vôbec zaoberal. V tejto súvislosti možno spracovateľa bezpečnostnej správy odkázať na schému výpočtu pravdepodobnosti úmrtia pri Flash Fire uvedenú v CPR18E na obr. 5.3, v kap. 5.2.3 na str. 5.6, alternatívne na Tab. 13 uvedenú v Bevi - modul B, kap. 3.4.9.2 na str. 24. Podľa citovaných dokumentov sa v prípade Flash Fire smrteľný následok (100% mortalita) predpokladá na ploche ohraničenej koncentráciou horľavej látky na úrovni dolnej medze výbušnosti, a to u nechránených i chránených osôb. Pre ilustráciu: mrak propánu po okamžitom úniku celého obsahu guľového zásobníka (GZ) 1000 m3 naplneného na 85% (frekvencia úniku podľa CPR18E aj Bevi je 5.10-7 rok-1) dosiahne pri triede stability atmosféry F a rýchlosti vetra 1,5 m/s v svojom najväčšom rozmere dolnú medzu výbušnosti vo vzdialenosti 958 m, hornú medzu výbušnosti vo vzdialenosti 426 m (modelované programom ALOHA v. 5.4.7). V lokalite Martin prevládajú vetry zo severu a juhu s priemernou rýchlosťou 1,6 m/s (v niektorých rokoch aj nižšou) a pre lokalitu je v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 uvedený 30%-ný výskyt tried stability E a F. Pri južnom smere vetra čelo mraku dosiahne severnú hranicu areálu podniku vo vzdialenosti cca 73 m od GZ prakticky v prvej minúte od začiatku úniku, do vzdialenosti 958 m dorazí v 11. minúte. Cesta I/18 je od GZ vo vzdialenosti cca 830 m. Okamžitý únik predpokladá katastrofické zlyhanie telesa zásobníka. Obdobne by bolo možné preukázať dosah Flash Fire za hranice podniku aj pri meteorologických podmienkach charakterizovaných triedou stability atmosféry D (neutrálna) a rýchlosti vetra 5 m/s, a to aj pri okamžitých únikoch z podzemného zásobníka, železničnej cisterny alebo automobilovej cisterny, a tiež pre kontinuálne úniky z týchto zariadení, ktoré spracovateľ bezpečnostnej správy neriešil vôbec. Podľa CPR18E sa zohľadňujú tie poruchy s následkom úniku obsahu zo zariadenia (LOCs), ktoré prispievajú k individuálnemu a/alebo k spoločenskému riziku, t. j. ak sú pri nich splnené dve podmienky: frekvencia je rovnaká alebo vyššia ako 10-8 rok-1 a smrteľný následok (1% mortalita) presahuje hranice podniku (CPR18E, časť 3.1 na str. 3.1). Z tohto pohľadu sa v zmysle vyššie uvedeného javí tvrdenie, že „scenár Flash Fire vzhľadom na svoje účinky nemá rozhodujúci vplyv na posúdenie prijateľnosti rizika“, ako nepodložené. Námietka v odvolaní proti bodu 2.9 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K bodu 2.9 poznamenávame, že scenáre s kontinuálnym únikom vzhľadom na existenciu účinných bezpečnostných bariér a účinky nie sú určujúce pre posúdenie prijateľnosti rizika, preto neboli zahrnuté do bezpečnostnej správy.“ Stanovisko k námietke: V aktualizácii bezpečnostnej správy z 2016/06, ani v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 (a ani v odvolaní) nie je jednoznačný popis princípu alebo činnosti spomínaných bezpečnostných bariér a informácia o trvalej fyzickej prítomnosti 2 pracovníkov pri plnení automobilových cisterien bola uvedená až v odvolaní. Aj za predpokladu zohľadnenia ich existencie je potrebné vziať do úvahy pravdepodobnosť zlyhania bariéry (iná je pri automate a iná pri operátorovi) a do možný reakčný čas, ktorý určuje množstvo uniknutej nebezpečnej látky. Navyše v prípade kontinuálneho úniku celého obsahu zásobníka v priebehu 10 minút v dôsledku významného poškodenia telesa zásobníka (podľa Bevi aj CPR18E je frekvencia 5.10-7 rok-1) bezpečnostné bariéry únik neovplyvnia. Okrem samotného telesa zásobníka sa za súčasť zásobníka považujú aj všetky montážne otvory a prielezy, inštrumentačné potrubia a potrubné návarky až po prvú prírubu. Aj v tomto prípade platí, že podľa CPR18E sa zohľadňujú tie poruchy s následkokm úniku obsahu zo zariadenia (LOCs), ktoré prispievajú k individuálnemu a/alebo k spoločenskému riziku t. j. ak sú pri nich splnené dve podmienky: frekvencia je rovnaká alebo vyššia ako 10-8 rok-1 a smrteľný následok (1% mortalita) presahuje hranice podniku (CPR18E, časť. 3.1 na str. 3.1). Výpočtom sa dá preukázať, že minimálne v prípade scenárov VCE a Flas Fire založených na kontinuálnom úniku celého obsahu zásobníka (nadzemného aj podzemného) v priebehu 10 minút smrteľný následok (1% mortalita) presiahne hranice podniku. Námietka v odvolaní proti bodu 2.10 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K bodu 2.10 poznamenávame, že vplyv ľudského činiteľa sa prejavuje výlučne pri scenároch 1, 2, 4, 5 a jeho úloha je podpísaná v pripomienke k 2.1“ (má sa na mysli bod stanoviska k dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09). Stanovisko k námietke: Faktom zostáva, že informácia o fyzickej prítomnosti 2 pracovníkov počas prečerpávacích operácií nie je uvedená v aktualizácii bezpečnostnej správy z 2016/06, ani v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09, preto ju nebolo možné zohľadniť v zodpovedajúcich stanoviskách. Námietka v odvolaní proti bodu 2.13 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K bodu 2.13 uvádzame, že hoci posúdenie individuálneho rizika síce nie je spracované do samostatnej tabuľky, je zrejmé z tabuliek vyhodnotenia spoločenského rizika porovnaním výslednej frekvencie s kritériom 10-5 v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 198/2015 a v texte je vo všetkých scenároch vyhodnotené ako vyhovujúce.“ Stanovisko k námietke: V texte je pri všetkých scenároch len hodnotenie spoločenského rizika. Výsledné hodnoty početnosti Fpr spoločenského rizika jednotlivých scenárov sú uvedené aj v tab. č. 5 na str. 27 dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že spracovateľ bezpečnostnej správy pravdepodobne nerozlišuje medzi individuálnym a spoločenským rizikom. Individuálne riziko je pravdepodobnosť výskytu nežiaducich následkov spôsobených udalosťou osobe nachádzajúcej sa v bode (x, y) v okolí nebezpečného zariadenia. Hodnoty individuálneho rizika v rôznych bodoch dávajú geografické rozdelenie rizika, a sú charakteristikou oblasti okolo nebezpečného zariadenia. Množina bodov (x, y) okolo nebezpečného zariadenia, v ktorých má individuálne riziko rovnakú hodnotu, predstavuje krivku - obrysovú líniu rizika (vrstevnicu resp. izolíniu rizika). Tieto krivky individuálneho rizika väčšinou závisia na samotnom zariadení, sú nezávislé na hustote populácie a poskytujú predstavu o riziku okolo zariadenia. Spoločenské riziko je riziko, ktorému je vystavená skupina osôb ovplyvnených udalosťou. Je vyjadrené ako vzťah medzi frekvenciou a počtom ľudí, ktorí v danej populácii pri realizácii určitého rizika budú určitým spôsobom poškodení. Toto riziko závisí nielen od typu zariadenia s nebezpečnou látkou a typu udalosti, ale takisto od rozdelenia populácie okolo zariadenia. Predstavuje rozsah následkov možných udalostí a je vizualizované F-N krivkou. Navyše spracovateľ bezpečnostnej správy nastavil limitné hodnoty následkov v hodnotení na 100%-nú mortalitu, t. j. ohrozenie života všetkých osôb v zasiahnutom pásme. Individuálne riziko je ohrozenie života jednej osoby. Jedna osoba (jednotlivec) môže byť ohrozený na živote aj za hranicou 100%-nej mortality. Tomu by mali zodpovedať aj limitné hodnoty následkov pre hodnotenie individuálneho rizika. Spracovateľ bezpečnostnej správy na viacerých miestach deklaruje postup podľa Bevi, resp. CPR18E. Potom v záujme konzistentnosti celého posúdenia rizika ZPH by mal použiť postup na výpočet individuálneho rizika (a tiež spoločenského rizika) uvedený v CPR18E, kap. 6.2, str. 6.1. Námietka v odvolaní proti bodu 2.14 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K bodu 2.14 v nadväznosti na predchádzajúce poznámky považujeme východiskové frekvencie primárnych udalostí za správne.“ Stanovisko k námietke. S prihliadnutím na vyššie uvedené stanoviská k jednotlivým pripomienkam odvolania nepovažujeme východiskové frekvencie primárnych udalostí za správne. Námietka v odvolaní proti bodu 2.15 stanoviska k bezpečnostnej správe. V odvolaní je uvedené: „K bodu 2.15 na margo neprehľadnosti v dôsledku zvolenej formy uvádzame, že zvolená forma umožňuje jednoducho nájsť posudzujúcim orgánom priamu reakciu na ich pripomienky bez toho, aby museli znovu prechádzať celý text bezpečnostnej správy. Rovnakú formu sme použili pri zapracovaní pripomienok k bezpečnostnej správe z roku 2010, k čomu neboli zo strany posudzujúcich orgánov štátnej správy žiadne výhrady. Každopádne sa domnievame, že by forma zapracovania pripomienok nemala byť dôvodom na vyjadrenie nesúhlasu s bezpečnosťou správou, a že by mal byť prevádzkovateľovi poskytnutý priestor na formálnu úpravu správy, pokiaľ zvolená forma posudzovateľom nevyhovuje.“ Stanovisko k námietke: Primárnym dôvodom na vyjadrenie nesúhlasu s bezpečnostnou správou ako celku (t. j. aj s dodatkom č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09) nebola forma jej spracovania, ale skutočnosť, že údaje v časti Identifikácia a analýza rizík závažnej priemyselnej havárie sú z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho obsahu nedostatočné a pripomienky k nim boli vyjadrené v bodoch 2.1 až 2.15 stanoviska k bezpečnostnej správe. Požiadavka na prehľadnosť a zrozumiteľnosť bezpečnostnej správy je priamo uvedená v § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z.. Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 128/2015 Z. z. prevádzkovateľ podniku kategórie B vypracuje bezpečnostnú správu s cieľom preukázať, že „boli vytvorené a aplikované nástroje pre identifikovanie nebezpečenstiev vedúcich k závažným priemyselným haváriám“. Tomu musí zodpovedať aj informačná obsažnosť a informačná kvalita bezpečnostnej správy v časti podľa § 8 ods. 3 písm. e) zákona č. 128/2015 Z. z. (Identifikácia a analýza rizík závažných priemyselných havárií, ich hodnotenie, posúdenie prijateľnosti a preventívne opatrenia). Spracovateľ bezpečnostnej správy na viacerých miestach v aktualizácii bezpečnostnej správy z 2016/06, resp. v dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 deklaroval postup podľa CPR18E, resp. podľa Bevi. Na základe pripomienok k dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe z 2016/09 uvedených v stanovisku k bezpečnostnej správe z 28.03.2017 a stanovísk k jednotlivým námietkam odvolania uvedených v texte vyššie možno konštatovať, že ho nedodržal minimálne v nasledujúcich prípadoch: Rozhodnutie o „zámernom neuvedení scenárov“, ktoré podľa názoru spracovateľa bezpečnostnej správy „evidentne nemajú vplyv na celkové posúdenie prijateľnosti rizika“, nebolo ničím podložené. Jedná sa o scenáre s havarijným prejavom Flas Fire a scenáre založené na kontinuálnych únikoch nebezpečnej látky zo zariadení. Na prípadné vylúčenie ktorých scenárov sú v metodických postupoch citovanej literatúry (CPR18E, Bevi) presné kritéria. V bodoch 1, 6 a 7 tohto stanoviska k odvolaniu bolo preukázané, že spracovateľ bezpečnostnej správy tieto kritériá na vylúčenie určitých scenárov nerešpektoval. Spracovateľ bezpečnostnej správy nedostatočne kvantifikuje počet osôb ohrozených na živote (len na základe 100% mortality) a nesprávne interpretuje probitovú funkciu pre výpočet pravdepodobnosti úmrtia v dôsledku tepelného toku (bez prihliadnutia na doplňujúce podmienky k rovnici uvedené v CPR18E, resp. Bevi). Spracovateľ bezpečnostnej správy nesprávne určuje pravdepodobnosť oneskorenej iniciácie pri výpočte spoločenského rizika. Spracovateľ bezpečnostnej správy absolútne nezohľadňuje meteorologické podmienky pri analýze rizika (absencia výpočtu rozptylu, resp. Flash Fire, absencia lokalizácie epicentra výbuchu pri VCE). Spracovateľ bezpečnostnej správy nerozlišuje medzi individuálnym a spoločenským rizikom. Vyššie uvedené skutočnosti zásadným spôsobom ovplyvňujú správnosť, resp. nesprávnosť vypočítaného spoločenského a individuálneho rizika, a tým aj ich celkovej prijateľnosti. Prevádzkovateľ by mal predložiť bezpečnostnú správu v takej forme, aby vysvetlil svoj prístup k hodnoteniu rizika v prehľadnej a čo najstručnejšej forme, ktorá umožní efektívne posúdiť korektnosť hodnotenia rizika závažných priemyselných havárií a predložených výsledkov. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu a to v zákonom stanovenej lehote, táto súdu bola doručená dňa 15.08.2017. Dňa 21.07.2016 žalobca požiadal Okresný úrad Žilina ako prvostupňový správny orgán o vydanie súhlasu pre žalobcu ako prevádzkovateľa k aktualizácií Bezpečnostnej správy vypracovanej v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií. Okresný úrad Žilina rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP2-2017/003456-22/ Gr zo dňa 18.04.2017 vydal nesúhlas k aktualizácii Bezpečnostnej správy vypracovanej v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z., z dôvodu, že dospel k záveru, že neboli splnené všetky zákonné podmienky na udelenie súhlasu, nakoľko žalobca síce predložil prepracovanú Bezpečnostnú správu, nie však v rozsahu požadovanom podľa pripomienok jednotlivých dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré boli uvedené v stanoviskách. Predmetné stanoviská dotknutých orgánov neboli žalobcovi pred vydaním rozhodnutia o veci samej doručené. Žalobca podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina včas odvolanie, pretože rozhodnutie správneho orgánu považoval za nezákonné a nesprávne, nakoľko vychádzalo z nesprávneho stanoviska MŽP SR, s ktorým obsahom sa mal žalobca možnosť oboznámiť až po vydaní a doručení rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil so stanoviskom MŽP SR, že „údaje v časti Identifikácia a analýza rizík závažnej priemyselnej havárie sú z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho obsahu nedostatočné a bezpečnostná správa nie je v súlade s § 8 ods. 4 zákona“. Svoje námietky v podanom odvolaní riadne zdôvodnil. Podľa žalobcu v stanovisku MŽP SR boli nesprávne interpretované niektoré zásadné kroky spracovateľa pri posudzovaní rizík; sa vyskytoval nesprávny teoretický predpoklad, na základe ktorého sú spochybnené výsledky všetkých výpočtov súvisiacich so scenármi BLEVE; sa vyskytovali požiadavky na zahrnutie havarijných scenárov, ktoré evidentne nemajú vplyv na celkové posúdenie prijateľnosti rizika, v dôsledku čoho ich spracovateľ v bezpečnostnej správe zámerne neuviedol; boli vznesené nové pripomienky, ktoré sa v pôvodnom posudku nevyskytli, a teda žalobca nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, a preto neboli predmetom zapracovania v rámci dodatku. Ministerstvo životného prostredia SR ako druhostupňový orgán preskúmalo rozhodnutie Okresného úradu Žilina a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 5929/2017-1.9 zo dňa 13.06.2017 zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 18.04.2017 potvrdilo. Žalobca bol postupom a rozhodnutím Okresného úradu Žilina ako prvostupňového orgánu verejnej správy a následne aj postupom a rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR ako druhostupňového orgánu ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, pretože v administratívnom konaní pred orgánom prvého stupňa a následne aj pred orgánom druhého stupňa došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca má ďalej za to, rozhodnutie orgánu verejnej správy je nezákonné podľa § 161 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Orgán verejnej správy porušil ust. § 3 ods. 2 a § 33 Správneho poriadku, podľa ktorých: Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 33 Správneho poriadku: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k jeho spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Orgán verejnej správy na základe nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávne vyhodnotil, že bezpečnostná správa v znení jej dodatku č. 1 nie je vydaná v súlade s ust. § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z.. Žalobca považuje rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 13.06.2017 a rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 18.04.2017 za nezákonné, z dôvodu, že v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy boli porušené základné princípy a zásady správneho konania, kedy správny orgán nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, neposkytol mu pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, predovšetkým pri zapracovaní zásadných pripomienok, ktoré vznieslo Ministerstvo ŽP SR k predloženej Bezpečnostnej správe. Žalobca sa domnieval, že Bezpečnostná správa v znení jej dodatku č. 1 spĺňa všetky zákonné podmienky na udelenie súhlasu v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z. a že dodatku č. 1 boli riadne zapracované všetky výhrady dotknutých orgánov. Napriek tomu Ministerstvo ŽP SR považovalo Bezpečnostnú správu v znení jej dodatku č. 1 za neprehľadnú ako celok a navrhlo prepracovanie celej Bezpečnostnej správy. Na základe odporúčania Ministerstva ŽP SR prvostupňový správny orgán nevydal žalobcovi súhlas k Bezpečnostnej správe. Žalobcovi nebolo negatívne stanovisko Ministerstva ŽP SR pred vydaním rozhodnutia doručené, nemal možnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, obhajovať svoje práva a predovšetkým nemal možnosť nové námietky dotknutého orgánu zapracovať do bezpečnostnej správy, následkom čoho žalobca utrpel v konaní ujmu. Taktiež žalobcovi nebolo umožnené, aby vysvetlil a zdôvodnil svoj postup a predovšetkým odbornú obsahovú stránku bezpečnostnej správy, ktorú považoval za vypracovanú v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z.. Tým, že Ministerstvo ŽP SR v druhom stanovisku vznieslo ďalšie nové pripomienky, ktoré sa v pôvodnom posudku nevyskytli, žalobca nemal priestor pre ich zapracovanie do Bezpečnostnej správy. Žalobca bol tak ukrátený na svojich právach, nakoľko nemal možnosť oboznámiť sa s ďalšími výhradami dotknutého orgánu a tieto zapracovať do dodatku č. 1 k Bezpečnostnej správe. Postup správneho orgánu mal za následok vydanie nesprávneho a nezákonného rozhodnutia, v dôsledku čoho je žalobca vystavený riziku uloženia pokuty za správny delikt Slovenskou inšpekciou životného prostredia vo výške od 5.000,00 Eur do 33.000,00 Eur v zmysle § 25 ods. 3 písm. c) zákona NS SR č. 128/2015 Z. z.. Žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Žilina na ďalšie konanie. 5. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.10.2017. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že postupom a rozhodnutím Okresného úradu Žilina a následne postupom žalovaného bol žalobca na svojich právach a právom chránených ukrátený. Žalobca v správnej žalobe neuviedol akým spôsobom resp. ktoré ustanovenie o konaní bolo porušené konaním žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu. Zároveň žalobca v správnej žalobe neuviedol ani to, v čom podľa jeho názoru mohol spočívať ním deklarované nesprávne právne posúdenie veci. V správnej žalobe je zdôvodnené iba údajné porušenie § 3 ods. 2 a § 33 Správneho poriadku a to iba vo vzťahu ku konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, keď tento podľa tvrdení žalobcu nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania. Žalovaný uviedol, že riziku pokuty za správny delikt sa vystavil sám žalobca, ktorý odo dňa 19.08.2016 nemá platný súhlas s aktualizáciou bezpečnostnej správy pre svoju prevádzku v Martine, nakoľko súhlas s aktualizáciou bezpečnostnej správy vydaných rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Martine zo dňa 15.08.2011 bol platný do dňa 15.08.2016. Napriek tomu, že podľa § 27 ods. 5 zákona č. 128/2015, lehota na vydanie rozhodnutia o súhlase s bezpečnostnou správou alebo jej aktualizáciou je 90 dní od podania žiadosti, pričom podľa § 27 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z., lehota na vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií k bezpečnostnej správe, ako aj k jej aktualizácií je 30 dní, žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu k aktualizácii bezpečnostnej správy bola doručená Okresnému úradu Žilina až dňa 21.07.2016. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žiadosti žalobcu bolo evidentné, že ani v prípade, ak by aktualizácia bezpečnostnej správy predložená žalobca spĺňala všetky náležitostí podľa zákona č. 128/2015 Z. z. a všetky dotknuté orgány štátnej správy by k ním zaujali súhlasné stanovisko, kladné rozhodnutie Okresného úradu Žilina by nemohlo byť vydané do času uplynutia platnosti súhlasu s predchádzajúcou aktualizáciou bezpečnostnej správy. Žalobca predložil Okresnému úradu Žilina aktualizáciu bezpečnostnej správy, ku ktorej dotknuté orgány štátnej správy uplatnili množstvo pripomienok. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 12.09.2016, ktorým prerušil konanie a vyzval žalobcu na dopracovanie aktualizácie bezpečnostnej správy v lehote do 31.12.2016, prílohou rozhodnutia boli všetky vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Žalobca sám požiadal prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty na dopracovanie aktualizácie bezpečnostnej správy z dôvodu značného rozsahu pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy, pričom mu bolo vyhovené a konanie bolo prerušené do 28.02.2017. Žalobca predložil dopracovanú aktualizáciu bezpečnostnej správy vo forme dodatku č. 1 k aktualizácii bezpečnostnej správy v lehote. Následne boli opätovne požiadané dotknuté orgány štátnej správy o vyjadrenie k dopracovanej aktualizácii bezpečnostnej správy. Ministerstvo naďalej konštatovalo, že údaje v časti identifikácia a analýza rizík závažnej priemyselnej havárie sú z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho nedostatočné, nakoľko niektoré pripomienky ministerstva neboli akceptované a do dodatku č. 1 k aktualizácii bezpečnostnej správy neboli zapracované vôbec, iné boli zapracované spôsobom, s ktorým sa ministerstvo nestotožnilo. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa riadne vysporiadal so všetkými pôvodnými námietkami ministerstva, a že ministerstvo v opätovnom stanovisku vznieslo samé nové pripomienky, s ktorými nebol žalobca oboznámený. Ministerstvo malo výhrady aj k samotnej forme dodatku č. 1 k aktualizácii bezpečnostnej správy, ktorú považovalo za neprehľadnú, a teda v rozpore s § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z.. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na udelenie súhlasu s aktualizáciou bezpečnostnej správy, nakoľko žalobca síce predložil dopracovanú aktualizáciu bezpečnostnej správy v určenej lehote, nie však v rozsahu podľa vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy. Z uvedenými vyjadreniami dotknutých orgánov štátnej správy bol žalobca oboznámený, nakoľko mu boli doručené spolu s prvým rozhodnutím o prerušení konania. Ak mal žalobca voči pripomienkam dotknutých orgánov štátnej správy námietky, mal tieto písomne odôvodniť, čo však neurobil. Tieto pripomienky neakceptoval a nezapracoval ich do aktualizácie bezpečnostnej správy. Napriek tomu ju opätovne predložil do schvaľovacieho procesu. Za takýto prístup k spracovaniu bezpečnostnej dokumentácie podniku hrozí špecialistovi na prevenciu závažných priemyselných havárií, ktorý predloženú bezpečnostnú správu opatril pečiatkou špecialistu, jej odobratie podľa § 19 ods. 15 písm. d) zákona č. 128/2015 Z. z.. Nie je pravdou, že by žalobca bol postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach, práve naopak, postup okresného úradu bol v prospech žalobcu, ako účastníka konania, keďže mu bola na jeho žiadosť predĺžená lehota na zapracovanie pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy do aktualizácie bezpečnostnej správy. Napriek tomu žalobca nezapracoval všetky pripomienky dotknutých orgánov štátnej správy do aktualizácie bezpečnostnej správy resp. nepredložil svoje stanovisko k pripomienkam, ktoré nezapracoval s uvedením dôvodu ich nezapracovania. Ak by takéto stanovisko žalobca predložil, prvostupňový správny orgán by sa musel s jeho výhradami, resp. dôvodmi nezapracovania pripomienok zaoberať a vyhodnotiť ich, čo sa však nestalo. Okresný úrad nebol povinný poskytnúť žalobcovi ďalšiu lehotu na zapracovanie pripomienok resp. na zdôvodnenie ich nezapracovania do aktualizácie bezpečnostnej správy. Žalobca mal dostatok času na vysporiadanie sa s pripomienkami dotknutých orgánov štátnej správy a na ich zapracovanie do aktualizácie bezpečnostnej správy. K námietke žalobcu, že Okresný úrad Žilina, neposkytol pomoc a poučenie vo vzťahu k žalobcovi uviedol, že správny poriadok je procesným právnym predpisom a od tejto skutočnosti sa odvíja aj poučovacia povinnosť správnych orgánov. Tieto totiž majú primárne poučovať príslušné subjekty o ich procesných právach a upozorňovať ich na prípadné následne nedodržania nesplnenia zákonných alebo správnym orgánom určených predpokladov a povinností. Okresný úrad si svoju zákonnú poučovaciu povinnosť v rozhodnutí o prerušení konania splnil. Nebol však povinný poskytovať žalobcovi odbornú pomoc pri zapracovaní pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy, ako to naznačuje žalobca v správnej žalobe. Okrem toho, tieto pripomienky zapracúva odborne spôsobilá osoba - špecialista. Žiadal žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietnuť. 6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného replikou, ktorá bola súdu doručená dňa 08.12.2017. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žiadnym spôsobom nevysporiadal s odôvodnením prvého žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, v zmysle ktorého žalobcovi nebolo pred vydaním rozhodnutia Okresného úradu Žilina doručené negatívne stanovisko Ministerstva ŽP SR zo dňa 03.04.2017 ako dotknutému orgánu štátnej správy k Bezpečnostnej správe v znení dodatku č. 1, ktoré bolo zásadným pokladom pre vydanie rozhodnutia o nesúhlase prvostupňového správneho orgánu. Týmto procesným pochybením Okresného úradu Žilina bola žalobcovi upretá možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol k jeho podkladu vyjadriť, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Svojim postupom správny orgán porušil základné pravidlo správneho konania upravené v ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy, a tiež povinnosť správneho orgánu upravené v ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Negatívne stanovisko Ministerstva ŽP SR zo dňa 03.04.2017 ako dotknutého štátneho orgánu k Bezpečnostnej správe v znení jej dodatku č. 1, tvoriace poklad prvostupňového rozhodnutia, bolo žalobcovi na základe jeho opakovaných žiadostí doručené emailom až po vydaní a doručení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18.04.2017. Žalovaný nesprávne cituje tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že ministerstvo v opätovnom stanovisku vznieslo samé nové pripomienky. Žalobca uviedol, že tým, že Ministerstvo ŽP SR v druhom stanovisku vznieslo ďalšie nové pripomienky, ktoré sa v pôvodnom posudku zo dňa 15.08.2016 nevyskytli, žalobca nemal priestor pre ich zapracovanie do bezpečnostnej správy. Žalobca bol tak ukrátený na svojich právach, nakoľko nemal možnosť oboznámiť sa s ďalšími výhradami dotknutého orgánu a tieto zapracovať do dodatku č. 1 k Bezpečnostnej správe ešte pred vydaním rozhodnutia. Tieto ďalšie výhrady dotknutého štátneho orgánu mu boli oznámené až po vydaní nesúhlasu s bezpečnostnou správou, t. j. po vydaní rozhodnutia vo veci samej, čo považuje za podstatný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a zásadnú procesnú vadu konania. Z uvedeného dôvodu nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že s vyjadreniami dotknutých orgánov štátnej správy bol žalobca oboznámený, nakoľko mu boli doručené spolu s prvým rozhodnutím o prerušení konania a že žalobca pripomienky neakceptoval a nezapracoval ich do aktualizácie bezpečnostnej správy, napriek tomu ju opätovne predložil do schvaľovacieho procesu (str. 4 vyjadrenia). Žalovaný takýmito vyjadreniami zavádza súd. Žalobca sa v dobrej viere snažil zapracovať všetky pripomienky dotknutých štátnych orgánov, ktoré mu boli zaslané v prílohe rozhodnutia o prerušení správneho konania, a preto nemal dôvod vzniesť výhrady alebo námietky k stanoviskám dotknutých štátnych orgánov. Avšak, ako je uvedené vyššie, s ďalším pripomienkami Ministerstva ŽP SR, ktoré boli obsiahnuté v druhom stanovisku zo dňa 03.04.2017 (ostatné dotknuté štátne orgány nemali výhrady voči zapracovaniu ich pripomienok do dodatku č. 1), sa žalobca nemal možnosť oboznámiť a preto nemal možnosť tieto namietať, rozporovať alebo zapracovať do aktualizovanej bezpečnostnej správy, preto tvrdenie žalovaného, že pripomienky dotknutých štátnych orgánov žalobca neakceptoval a bezpečnostnú správu napriek tomu predložil do schvaľovacieho procesu považujeme za účelové, nedôvodné a zavádzajúce. Výhrady týkajúce sa posudzovania rizík závažnej priemyselnej havárie Ministerstvo ŽP SR vznieslo napriek tomu, že pred piatimi rokmi v predchádzajúcom schvaľovacom procese, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Obvodného úradu ŽP v Martine o udelení súhlasu s bezpečnostnou správou zo dňa 15.08.2011, bez výhrad odsúhlasilo bezpečnostnú správu žalobcu prakticky identického obsahu. Keďže sa v následnom období podstatným spôsobom nezmenila metodika posudzovania rizík a ani podmienky v posudzovanom podniku žalobcu, máme za to, že správne orgány (prvostupňový a tiež následne aj druhostupňový) porušili ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Dokonca výhrady Ministerstva ŽP SR k Bezpečnostnej správe v znení jej dodatku č. 1 (obsiahnuté v druhom stanovisku dotknutého štátneho orgánu zo dňa 03.04.2017) neboli špecifikované ani v samotnom odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu Žilina, v ktorom sa prvostupňový správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že „údaje v časti identifikácia a analýza rizík závažnej priemyselnej havária sú z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho obsahu nedostatočné a bezpečnostná správa nie je v súlade s § 8 ods. 4. zákona“. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina bolo z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čím správny orgán porušil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Týmto požiadavkám rozhodnutie Okresného úradu Žilina jednoznačne nevyhovovalo. Správny orgán svojim postupom odňal možnosť žalobcovi ako účastníkovi správneho konania, aby mohol účinne obhajovať svoje práva, pretože v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo sú údaje v časti Identifikácia a analýza rizík závažnej priemyselnej havárie z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho obsahu nedostatočné a prečo nie je bezpečnostná správa v súlade s § 8 ods. 4 zákona, čo bolo podstatné a dôležité pre vyvodenie záveru o neudelení súhlasu s bezpečnostnou správou. Okresný úrad Žilina postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby svoje závery odôvodnil. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a preto malo Ministerstvo ŽP SR ako druhostupňový správny orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 59 Správneho poriadku ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Žilina. Vyššie popísané závažné procesné pochybenia Okresného úradu Žilina sa správne orgány snažili zahojiť tým, že pred uplynutím lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, po viacerých urgenciách zo strany žalobcu smerujúcich k prvostupňovému aj druhostupňovému orgánu, Okresný úrad Žilina zaslal dňa 25.04.2017 žalobcovi druhé negatívne stanovisko Ministerstva ŽP SR emailom. Žalobca bol ukrátený na svojich procesných právach, nakoľko nemal dostatok času na zapracovanie výhrad dotknutého štátneho orgánu do aktualizovanej bezpečnostnej správy, ale snažil sa svoj postup a obsah aktualizovanej bezpečnostnej správy zdôvodniť a vysvetliť aspoň v podanom odvolaní voči rozhodnutiu Okresného úradu Žilina zo dňa 03.05.2017. Okresný úrad Žilina ako druhý dôvod pre vydanie nesúhlasu s aktualizovanou bezpečnostnou správou v zmysle záveru vyjadrenia Ministerstva ŽP SR zo dňa 03.04.2017 uviedol neprehľadnosť formy spracovania Bezpečnostnej správy v znení jej dodatku č. 1. Dotknutý štátny orgán s prihliadnutím na nedosledovateľnosť aktualizácií od roku 2006 a na možnosť predkladania správy v elektronickej forme v odporúčaní pre Okresný úrad Žilina navrhol prepracovanie bezpečnostnej správy ako celku. Táto možnosť však už bola žalobcovi v prvostupňovom konaní upretá. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyhotovenie, členenie a rozsah bezpečnostnej správy vychádzajú zo zložitosti a rizikovosti podniku a konkrétnych podmienok jeho umiestnenia. Bezpečnostná správa musí byť prehľadná a zrozumiteľná. Ak prevádzkovateľ predkladá bezpečnostnú správu podľa ods. 1 v listinnej forme, predloží ju v siedmich vyhotoveniach. Žalobca má za to, že nim zvolená forma umožnila jednoducho nájsť v posudzujúcim orgánom priamu reakciu na ich pripomienky v stanoviskách zaslaných s rozhodnutím o prerušení konania bez toho, aby museli znovu prechádzať celý text bezpečnostnej správy. Len Ministerstvo ŽP SR malo výhrady k zvolenej forme, napriek tomu, že žalobca rovnakú formu použil pri zapracovaní pripomienok k bezpečnostnej správe z roku 2010. Ostatné posudzujúce orgány štátnej správy nemali k forme bezpečnostnej správy žiadne výhrady ani v roku 2011 a ani v roku 2017. Ak správny orgán považoval bezpečnostnú správu vzhľadom na zvolenú formu dodatku č. 1 k bezpečnostnej správe za neprehľadnú a nezrozumiteľnú, opäť porušil ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány odbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikla neodôvodnené rozdiely. V každom prípade žalobca má za to, že forma bezpečnostnej správy nie je výslovne upravená všeobecne záväzným právnym predpisom. Správny orgán bol povinný posudzovať obsah bezpečnostnej správy, a preto jej forma nemala byť dôvodom pre neudelenie súhlasu s bezpečnostnou správou. Vzhľadom na vyššie uvedené správny orgán na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je druhý žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nesprávne vyhodnotil, že bezpečnostná správa v znení jej dodatku č. 1 nie je vydaná v súlade s ust. § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nesprávny postup, ktorý mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval, čo považuje za zásadné porušenie procesných ustanovení Správneho poriadku žalovaným orgánom, predovšetkým ustanovení § 59 a § 60a Správneho poriadku. Podľa § 59 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutí zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Podľa § 60a Správneho poriadku: Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. V prvostupňovom konaní sa správny orgán dopustil takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Táto vada spočívala v porušení práv žalobcu ako účastníka konania. Správny orgán okrem iného (§ 3 ods. 2 a ods. 5, § 47 ods. 3 Správneho poriadku) porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý hovorí o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Túto povinnosť si prvostupňový správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti nesplnil. Vydal rozhodnutie bez toho, aby citované ustanovenie uplatnil a nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Rovnaký nesprávny postup uplatnil aj druhostupňový správny orgán, ktorý nepostupoval v súlade s § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 a ods. 5 Správneho poriadku. Ak žalovaný bol toho názoru, že rozhodnutie Okresného úradu Žilina je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, a preto nebol dôvod pre jeho zrušenie (čo žalobca výslovne namieta s prihliadnutím aj na odôvodnenie žalovaného, v ktorom sa už nachádza zdôvodnenie výhrad dotknutého orgánu štátnej správy), mal uplatniť postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a vyzvať žalobcu, aby vysvetlil svoj prístup k hodnoteniu rizika alebo mal podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku pre podstatné vady v prvostupňovom konaní zrušiť rozhodnutie Okresného úradu Žilina a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Prakticky, žalobcovi boli výhrady dotknutého štátneho orgánu k aktualizovanej bezpečnostnej správe zdôvodnené až v rozhodnutí žalovaného, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, preto už žalobca nemal možnosť sa voči nim brániť a oponovať vlastným odborným názorom. Máme za to, že pre zásadné procesné vady v prvostupňovom a tiež druhostupňovom konaní došlo k odopretiu spravodlivosti na strane žalobcu ako účastníka správneho konania. Tvrdenia žalovaného, v ktorom žalovaný „vyčíta“ žalobcovi uplatnenie procesného práva na predlženie lehoty na zapracovanie pripomienok dotknutých štátnych orgánov zaslaných spolu s rozhodnutím o prerušení konania, a konštatovania o poskytnutí dostatku času, napriek čomu pripomienky všetkých dotknutých štátnych orgánov neboli zapracované, v nadväznosti na hrozbu odňatia pečiatky špecialitu (str. 4 vyjadrenia žalovaného), považoval vzhľadom na vyššie uvedené za účelové, nedôvodné a zavádzajúce. Spracovateľ aktualizovanej bezpečnostnej správy môže zastávať odlišný odborný názor ako zastáva posudzovateľ poverený dotknutým štátnym orgánom. Táto odlišnosť vychádza napr. z rôzneho stupňa informovanosti o konkrétnych pomeroch v posudzovanom podniku (detaily okolo fungovania technológie, bezpečnostných zariadení, prítomnosti pracovníkov a ich možnosti ovplyvniť bezpečnosť procesu alebo riešenie havarijnej situácie), alebo z poznania ako sa správa konkrétna látka (propán- bután) v extrémnych prípadoch. Špecialista, ktorý neprichádza často do kontaktu napr. s propán - butánom, nepozná detailne jeho vlastnosti, môže predpokladať vznik situácií, ktoré v praxi nemôžu nastať. Žalovaný správny orgán a tiež prvostupňový správny orgán neboli schopní posúdiť správnosť rozdielnych odborných stanovísk posudzovateľa a spracovateľa bezpečnostnej správy. Len mechanicky pretlmočili ako správny názor posudzovateľa. Žalobca netvrdí, že žalovaný správny orgán bol povinný poučiť žalobcu o odbornej obsahovej stránke bezpečnostnej správy alebo poskytnúť mu odbornú pomoc zapracovaní podmienok. Žalobca má za to, že nemožnosťou vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia nebolo žalobcovi umožnené reagovať na posudok dotknutého štátneho orgánu a „presvedčiť“ posudzovateľa o správnosti odborného názoru. Za účelovú považuje aj argumentáciou žalovaného ohľadom vystavenia sa riziku pokuty za správny delikt samotným žalobcom, pretože lehota na vydanie rozhodnutia o súhlase s bezpečnostnou správou je 90 dní od podania žiadosti, pričom žiadosť žalobcu o vydanie súhlasu k aktualizácii bezpečnostnej správy bola na Okresný úrad Žilina doručená až dňa 21.07.2016 (str. 3 vyjadrenia žalovaného). Zákon č. 128/2015 Z. z. neurčuje lehotu pred uplynutím platnosti súhlasu s bezpečnostnou správou, v ktorej je prevádzkovateľ povinný podať žiadosť o vydanie nového súhlasu s aktualizáciou bezpečnostnej správy, ako to je upravené napr. v § 97 ods. 17 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom). Žalobca podal žiadosť o vydanie súhlasu včas, t. j. pred uplynutím platnosti pôvodného súhlasu s bezpečnostnou správou (pred 15.08.2016), poskytol všetku potrebnú súčinnosť správnym orgánom, nerobil v konaní prieťahy, ale riadne uplatňoval tie procesné práva, ktoré mu neboli zo strany správneho orgánu upreté. Žalobca nie je jediný subjekt, ktorý ovplyvňuje plynutie procesných lehôt správnych orgánov a ani dĺžku trvania správneho konania. 7. K replike žalobcu sa duplikou vyjadril žalovaný správny orgán, podaním doručeným súdu dňa 02.01.2018. Žalovaný uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.10.2017. Zároveň sa žalovaný dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam žalobcu o zavádzaní konajúceho správneho súdu žalovaným. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe rozhodne nemal v úmysle akokoľvek zavádzať konajúci správny súd, naopak snažil sa iba uviesť na pravú mieru zavádzajúce tvrdenia samotného žalobcu. Žalobca totiž v správnej žalobe namietal, že nemal možnosť zapracovať nové pripomienky ministerstva k aktualizácii bezpečnostnej správy, akoby práve táto skutočnosť bola dôvodom na vydanie negatívneho rozhodnutia Okresného úradu Žilina. Žalobca však nezapracoval ani niektoré z pôvodných pripomienok ministerstva, s ktorými bol žalobca preukázateľne oboznámený (súčasne s rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OLf-ZA-OSZP2-2016/031848-09/Gr zo dňa 12.09.2016 o prerušení konania). V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že po doručení (prvých) stanovísk dotknutých orgánov bol Okresný úrad Žilina povinný žalobcu s týmito stanoviskami oboznámiť, čo aj urobil. Nebol však povinný poskytovať žalobcovi priestor na prepracovanie predloženej aktualizácie bezpečnostnej správy, čo napriek tomu v záujme žalobcu urobil, dokonca mu na jeho žiadosť za týmto účelom aj predĺžil lehotu, načo žalobca takisto nemal žiadny právny nárok. Okresný úrad Žilina poskytol žalobcovi na prepracovanie aktualizácie bezpečnostnej správy oveľa viac časového priestoru, než pre toto konanie ustanovuje zákon č. 128/2015 Z. z. Žalobca sa cíti byť postupom Okresného úradu Žilina ukrátený na svojich právach, a to napriek skutočnosti, že nikde v zákone č. 128/2015 Z.z. nie je ustanovené, že by sa konanie o udelenie súhlasu k bezpečnostnej správe resp. jej aktualizácii malo predlžovať až do času, kým budú všetky pripomienky všetkých dotknutých orgánov buď zapracované alebo nezapracované vrátane presvedčivého zdôvodnenia ich neakceptovania. Žalovaný je presvedčený, že bolo právom i povinnosťou Okresného úradu Žilina „nepredlžovať" ďalej konanie, ktoré sa z dôvodov na strane žalobcu „predĺžilo" zo zákonom ustanovených 90 dní na takmer 9 mesiacov. Žalovaný však pripúšťa, že Okresný úrad Žilina mal s posledným nesúhlasným stanoviskom ministerstva žalobcu aspoň formálne oboznámiť a dať mu možnosť, aby sa k nemu v primeranej lehote vyjadril, a to napriek skutočnosti, že Okresný úrad Žilina si bol vzhľadom na závažnosť pripomienok ministerstva vedomý, že by prípadné vyjadrenie žalobcu k tomuto stanovisku na jeho rozhodnutí po vecnej stránke nič nezmenilo. Okresný úrad Žilina však nebol v žiadnom prípade povinný poskytovať žalobcovi ďalšie mesiace na opätovné prerábanie aktualizácie bezpečnostnej správy, ako sa mylne domnieva žalobca. Vo vzťahu k námietkam žalobcu k poslednému stanovisku ministerstva, s ktorým bol žalobca oboznámený až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uvádza, že tieto námietky boli žalobcom vyjadrené v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný ako odvolací správny orgán sa nimi podrobne zaoberal a k jednotlivým námietkam žalobcu sa podrobne vyjadril vo svojom druhostupňovom rozhodnutí. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustálenú judikatúru správneho súdnictva, podľa ktorej prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, a preto žalovaný mal právo (namiesto žalobcom požadovaného zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie Okresnému úradu Žilina) prvostupňové rozhodnutie, ktoré považoval za vecne správne, potvrdiť a zároveň doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia o správne úvahy, ktoré v prvostupňovom rozhodnutí absentovali. Uvedené je aj v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. Okrem toho žalovaný dáva do pozornosti, že správne rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakovalo správne konanie a odstránili formálne nedostatky, ktoré nezmenia rozhodnutie z vecnej stránky a neprivodia zmeny v prospech účastníka konania. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2017 v rozpore s § 183 SSP rozšíril žalobu o ďalšie žalobné námietky, ktoré vo svojej správnej žalobe zo dňa 11.08.2017 neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiada správny súd, aby podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 8. Vo veci bol správnym súdom nariadený termín pojednávania dňa 07.03.2018. 9. Právna zástupkyňa na pojednávaní zotrvala na žalobe a žiadala aby jej súd vyhovel. 10. Poverená zamestnankyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP, § 181 SSP) mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto bola zamietnutá postupom podľa § 190 SSP s nasledovných dôvodov : 12. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií, prevádzkovateľ podniku kategórie B predkladá bezpečnostnú správu okresnému úradu v sídle kraja v písomnej forme, ak ide o a) nový podnik v primeranom období pred začiatkom výstavby, pred jeho uvedením do prevádzky alebo pred zmenami vedúcimi k zmene zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku, b) iný podnik do dvoch rokov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B. 13. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 128/2015 Z. z., Prevádzkovateľ podniku kategórie B vypracuje bezpečnostnú správu s cieľom a) preukázať, že 1. program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém boli vypracované a zavedené do praxe, 2. boli vytvorené a aplikované nástroje pre identifikovanie nebezpečenstiev vedúcich k závažným priemyselným haváriám a prijaté opatrenia potrebné na prevenciu takýchto havárií a na obmedzovanie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, 3. v návrhu projektu zariadenia, výstavbe, prevádzke a údržbe zariadenia, skladovacieho zariadenia, vybavenia a infraštruktúry spojenej s ich prevádzkou, ktoré súvisia s nebezpečenstvom vzniku závažnej priemyselnej havárie v podniku, bola zohľadnená potreba primeraného stupňa bezpečnosti a spoľahlivosti, 4. bol vypracovaný vnútorný havarijný plán, 5. boli aplikované trvalé nástroje na zlepšenie stavu havarijnej odozvy, b) poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie 1. plánu ochrany obyvateľstva, 2. územnoplánovacej dokumentácie a povolenie nového podniku, inej stavby, zariadenia, novej činnosti alebo rozvojovej aktivity v okolí jeho podniku podľa § 14 ods. 1. 14. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 128/2015 Z. z., bezpečnostná správa obsahuje a) informácie o organizáciách, ktoré sa podieľali na vypracovaní bezpečnostnej správy, b) informácie o podniku, jeho umiestnení a zameraní jeho činnosti, ako aj o programe prevencie a o bezpečnostnom riadiacom systéme, c) opis okolia podniku a životného prostredia, d) opis činností a zariadení podniku dôležitých z hľadiska bezpečnosti a opis zdrojov rizík závažných priemyselných havárií, ako aj súpis a opis nebezpečných látok prítomných v podniku, e) identifikáciu a analýzu rizík závažných priemyselných havárií, ich hodnotenie, posúdenie prijateľnosti a preventívne opatrenia, f) opatrenia týkajúce sa pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov, g) mapovú dokumentáciu a situačný plán. 15. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z., vyhotovenie, členenie a rozsah bezpečnostnej správy vychádzajú zo zložitosti a rizikovosti podniku a konkrétnych podmienok jeho umiestnenia. Bezpečnostná správa musí byť prehľadná a zrozumiteľná. Ak prevádzkovateľ predkladá bezpečnostnú správu podľa odseku 1 v listinnej forme, predloží ju v siedmich vyhotoveniach. 16. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 128/2015 Z. z., okresný úrad v sídle kraja rozhodne o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou. Ak z dôvodu vážnych nedostatkov uvedených v bezpečnostnej správe okresný úrad v sídle kraja vydá rozhodnutie o nesúhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou, môže v tomto rozhodnutí súčasne zakázať uvedenie podniku alebo jeho časti do prevádzky alebo nariadiť zastavenie prevádzky podniku alebo jeho časti. 17. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 128/2015 Z. z., prevádzkovateľ nového podniku kategórie B predloží Slovenskej inšpekcii životného prostredia (ďalej len "inšpekcia") bezpečnostnú správu alebo jej aktualizáciu spolu s rozhodnutím o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou ako súčasť žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo jeho zmeny. Bezpečnostná správa musí byť vypracovaná v súlade s projektovou dokumentáciou. 18. Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 128/2015 Z. z., prevádzkovateľ podniku kategórie B najmenej raz za päť rokov bezpečnostnú správu prehodnocuje, v prípade potreby ju aktualizuje, pričom prehodnotenie a aktualizáciu vykoná vždy a) po závažnej priemyselnej havárii v podniku alebo b) na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo životného prostredia") alebo z vlastného podnetu, ak 1. to vyplýva z nových technických poznatkov v oblasti bezpečnosti, najmä z analýzy závažných priemyselných havárií, 2. bezprostredne hrozila závažná priemyselná havária alebo 3. to vyplýva z nových poznatkov o posúdení rizík závažnej priemyselnej havárie. 19. Podľa § 8 ods. 8 zákona č. 128/2015 Z. z., prevádzkovateľ podniku kategórie B predloží aktualizovanú bezpečnostnú správu alebo jej aktualizované časti okresnému úradu v sídle kraja v písomnej forme do 30 dní odo dňa aktualizovania bezpečnostnej správy alebo jej časti. Ak ju predloží v listinnej forme, predkladá ju v siedmich vyhotoveniach. 20. Podľa § 8 ods. 9 zákona č. 128/2015 Z. z., prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný, ak ide o zmenu podniku, zariadenia, skladovacieho zariadenia, procesu alebo fyzikálnych vlastností alebo fyzikálnej formy alebo množstva nebezpečných látok, ktorá by mohla závažne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havárii, bezpečnostnú správu prehodnotiť, a ak je to potrebné, aktualizovať ju a informovať okresný úrad v sídle kraja o podrobnostiach týchto aktualizácií ešte pred vykonaním danej zmeny. 21. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 128/2015 Z. z., návrhom na začatie konania podľa § 8 ods. 5 je písomná žiadosť prevádzkovateľa podniku kategórie B. 22. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 128/2015 Z. z., účastníkom konania je prevádzkovateľ podniku kategórie B. 23. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 128/2015 Z. z., okresný úrad v sídle kraja do 14 dní odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 1 zašle bezpečnostnú správu alebo jej aktualizáciu na vyjadrenie ministerstvu životného prostredia a orgánom štátnej správy uvedeným v § 23 ods. 1 písm. d) až h); ak ide o výrobu alebo skladovanie výbušnín, zašle bezpečnostnú správu alebo jej aktualizáciu orgánu uvedenému v § 23 ods. 1 písm. i). 24. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z., ministerstvo životného prostredia a orgány štátnej správy uvedené v § 23 ods. 1 písm. d) až i) zašlú vyjadrenie okresnému úradu v sídle kraja do 30 dní. 25. Podľa § 27 ods. 5 zákona č. 128/2015 Z. z., okresný úrad v sídle kraja rozhodne o súhlase s bezpečnostnou správou alebo jej aktualizáciou do 90 dní od podania žiadosti podľa odseku 1. 26. Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 128/2015 Z. z., lehota na rozhodnutie o súhlase s bezpečnostnou správou alebo jej aktualizáciou neplynie odo dňa oznámenia výzvy na doplnenie žiadosti alebo odstránenia jej nedostatkov žiadateľovi o súhlas do dňa splnenia požiadavky. 27. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 128/2015 Z. z., v rozhodnutí o súhlase s bezpečnostnou správou alebo jej aktualizáciou okresný úrad v sídle kraja uvedie najmä, či bezpečnostná správa alebo jej aktualizácia spĺňa požiadavky vyplývajúce z tohto zákona, a podľa potreby nariadi opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré vyplynuli z bezpečnostnej správy. 28. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 128/2015 Z. z., kópiu právoplatného rozhodnutia o súhlase s bezpečnostnou správou alebo jej aktualizáciou zašle okresný úrad v sídle kraja bezodkladne ministerstvu životného prostredia a orgánom štátnej správy uvedeným v § 23 ods. 1 písm. d) až i). 29. Podľa § 26 zákona č. 128/2015 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 27 ods. 3 a 4. 30. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca písomným podaním zo dňa 12.07.2016, ktoré adresoval Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie predložil tomuto správnemu orgánu v zmysle § 8 ods. 8 zákona č. 128/2015 Z. z. aktualizáciu bezpečnostnej správy pre prevádzku v Martine v elektronickej forme - CD. 31. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Martine pod č. ŽP 2011/00603/TH-KU zo dňa 15.08.2011 vyplynulo, že vo vzťahu k žalobcovi bol udelený súhlas k aktualizácii bezpečnostnej správy pre podnik P R O B U G A S a.s. Bratislava, prevádzka Martin podľa § 9 ods. 7 zákona č. 261/2002 Z. z.. Uvedené rozhodnutie bolo právoplatné dňa 06.09.2011. Podľa výrokovej časti bodu 3. označené ako podmienky súhlasu, v ktorom je uvedené, že súhlas sa vydáva na dobu určitú a to do 15.08.2016, ak nenastane taká zmena zariadenia, podniku, technologického procesu, vlastnosti alebo množstva vybraných nebezpečných látok, ktorá by mohla mať významný vplyv na riziko závažnej priemyselnej havárie, alebo ak to vyplynie z nových technických poznatkov v oblasti bezpečnosti, najmä z analýzy závažných priemyselných havárií a havarijných stavov, alebo z nových závažných skutočností a poznatkov v oblasti hodnotenia rizík. 32. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že rozhodnutím zo dňa 12.09.2016 Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil, zároveň vyzval žalobcu na dopracovanie bezpečnostnej správy, ako je uvedené v priložených vyjadreniach: MŽP SR, Bratislava, odbor environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti č. 3203/2016-3.2, 46532/2016 zo dňa 15.08.2016, OU Martin, odbor krízového riadenia č. OUMT OKR-2016/002014-005 zo dňa 24.08.2016, RUVZ Martin č. PPL 2016/005123 zo dňa 15.08.2016 a OR HaZZ v Martine č. ORHZ-MT1-1045/2016 zo dňa 10.08.2016. Konanie bolo prerušené do doby dopracovania bezpečnostnej správy, najneskôr do 31.12.2016, v opačnom prípade bude konanie zastavené. Žalobca podaním doručeným správnemu orgánu dňa 28.12. resp. 02.01.2017 žiadal vzhľadom na značný dosah pripomienok orgánov štátneho dozoru v bezpečnostnej správe, nebolo možné dodržať termín dopracovania, žiadal o posunutie termínu dopracovania bezpečnostnej správy. 33. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 05.01.2017 opätovne konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil, pričom žalobcu vyzval na doplnenie, ktoré uviedol v predchádzajúcom rozhodnutí o prerušení konania. Konanie prerušil do doby dopracovania bezpečnostnej správy, a to najneskôr do 28.02.2017 pod sankciou zastavenia konania. 34. Dňa 03.03.2017 bol prvostupňovému správnemu orgánu zo strany žalobcu doručený dodatok k aktualizácii bezpečnostnej správy v elektronickej forme CD, ktorý správu dopĺňa v zmysle vyjadrení orgánov štátneho dozoru. 35. Následne prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 06.03.2017 opätovne žiadal vyjadrenia k doplnenej bezpečnostnej správe a to jednotlivé dotknuté orgány štátnej správy. 36. Dňa 07.04.2017 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podaním zo dňa 03.04.2017 prvostupňovému správnemu orgánu predložilo vyjadrenie k zapracovaniu ich pripomienok, pričom vyjadrenie bolo vypracované v spolupráci s členom zboru expertov pri komisii pre prevenciu závažných priemyselných havárií. Pripomienky k doplnenej bezpečnostnej správe boli špecifikované v tomto stanovisku, a v závere Ministerstvo životného prostredia SR konštatovalo, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozsah a charakter neodporúčajú k bezpečnostnej správe vydať súhlas. Následne už bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o nesúhlase k aktualizácií bezpečnostnej správy podľa § 8 ods. 5 s poukazom na § 27 zákona č. 128/2015 Z. z. vo vzťahu k žalobcovi. 37. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že uvedené negatívne stanovisko zo strany Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 03.04.2017 nebolo doručované na vyjadrenie žalobcovi pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 18.04.2017. Toto negatívne stanovisko Ministerstva životného prostredia, ako je zrejmé z tvrdenia účastníkov konania, resp. z tvrdenia žalobcu, ktoré tvrdenie žalovaný nijakým spôsobom nespochybňuje, že negatívne stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 03.04.2017, ako dotknutého štátneho orgánu k bezpečnostnej správe v znení jej dodatku, ktoré bolo podkladom prvostupňového rozhodnutia, žalobcovi bolo doručené emailom až po vydaní a doručení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18.04.2017. Zo záveru tohto stanoviska je zrejmé, že na základe posúdenia predloženého dodatku č. 1 bezpečnostnej správy podniku P R O B U G A S a.s., Bratislava, prevádzka Martin, vypracovaného v septembri 2016 Ministerstvo životného prostredia konštatuje, že údaje v časti identifikácie analýzy závažnej priemyselnej havárie sú z hľadiska kvantitatívneho a kvalitatívneho obsahu nedostatočné a bezpečnostná správa nie je v súlade ani s § 8 ods. 4 zákona č. 128/2015 Z. z.. Pri zvolenej forme dodatku č. 1 bezpečnostnej správy je bezpečnostná správa neprehľadná ako celok. S prihliadnutím na nedosledovanosť aktualizácie od roku 2006 a na možnosť predkladania bezpečnostnej správy v elektronickej forme navrhol prepracovanie bezpečnostnej správy ako celku. Pripomienky k predmetnému negatívnemu stanovisku mohol teda žalobca formulovať, čo aj formuloval do odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že žalovaný správny orgán sa podrobne k jednotlivým námietkam žalobcu uvedenými v odvolaní a aj vo vzťahu k tomuto negatívnemu stanovisku MŽP SR zo dňa 3.4.2017 vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 38. Súd konštatuje, že výhrady žalobcu uvedené v žalobných námietkach, najmä čo do porušenia základných princípov a zásad správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb., najmä teda, že žalobcovi nebolo doručené negatívne stanovisko Ministerstva ŽP SR zo dňa 03.04.2017 pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, žalobca nenamietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Z tohto dôvodu ani táto žalobná námietka uvedená v žalobe nemôže byť vo vzťahu k žalobcovi úspešná. Žalobca svoje pripomienky k negatívnemu stanovisku MŽP SR zo dňa 3.4.2017 mohol uviesť ( aj uviedol ) až do odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, kedy toto stanovisko mu na základe jeho žiadosti bolo doručené až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalovaný však s týmito námietkami sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia riadne vysporiadal. Ide teda o pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktoré, ale vzhľadom k tomu, že toto stanovisko bolo doručené žalobcovi pred rozhodnutím žalovaného, nemalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že Ministerstvo ŽP SR v druhom stanovisku ( z 3.4.2017 ) vznieslo ďalšie nové pripomienky, ktoré sa v pôvodnom posudku nevyskytli a žalobca nemal priestor zapracovať ich do bezpečnostnej správy, správny súd poukazuje na to, že vo vzťahu k žalobcovi bola dvakrát predĺžená lehota na dopracovanie pôvodnej bezpečnostnej správy, pričom je možné konštatovať, že žalobca pokiaľ mal súhlas s aktualizáciou bezpečnostnej správy vydanú na základe predchádzajúceho rozhodnutia do dňa 15.08.2016, žiadosť o vydanie súhlasu k aktualizácii bezpečnostnej správy bola prvostupňovému správnemu orgánu zo strany žalobcu doručená až dňa 21.07.2016. Aj keď nie je zrejmé z jednotlivých ustanovení zákona č. 128/2015 Z.z. a ani z ust. Správneho poriadku dátumovo, v akom časovom rozsahu pred uplynutím doby platnosti súhlasu s bezpečnostnou správou ( v danom prípade dňa 15.8.2016 ) má žalobca podať žiadosť o súhlas k aktualizácii bezpečnostnej správy, podľa názoru správneho súdu je na žalobcovi, ako podnikateľskom subjekte, aby si tieto lehoty strážil, aj v duchu starej rímsko-právnej zásady, že práva patria len bdelým a ostražitým a preto aj podľa názoru súdu nekonal žalobca s náležitou opatrnosťou, keď takúto žiadosť podal na správnom orgáne až dňa 21.07.2016, naviac keď je zrejmé, že správny orgán má na rozhodnutie v zmysle ust. § 27 ods. 5 zákona č. 128/2015 Z.z. 90 dní, ktorá lehota sa môže predĺžiť s poukazom na ust. § 27 ods. 6 zákona č. 128/2015 Z.z., pokiaľ je potrebné predmetnú žiadosť doplniť a pod.. Zo strany prvostupňového správneho orgánu ihneď ako bola žiadosť resp. táto bezpečnostná správa doručená zo strany žalobcu, bola ihneď daná na vyjadrenie dotknutým orgánom štátnej správy. Z tohto dôvodu, najmä keď bolo potrebné k predmetnej bezpečnostnej správe resp. k jej aktualizácii s poukazom na § 27 ods. 3 zákona č. 128/2015 Z.z. vyjadrenie MŽP SR a aj ostatných dotknutých orgánov štátnej správy, bolo potrebné, aby žalobca v dostatočnom predstihu pred dátumom 15.8.2016 podal takúto žiadosť o uvedený súhlas, čo podanou žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.7.2016 ani podľa názoru súdu stihnúť nemohol a musel si byť vedomý, že o tejto žiadosti nie je možné do stanovenej doby platnosti predchádzajúcej platnosti súhlasu do 15.8.2016 rozhodnúť. 39. Pokiaľ ide o podanie žalobcu doručené súdu dňa 08.12.2017, týmto podaním, ako je zrejmé, žalobca rozširuje svoje žalobné dôvody všeobecnej správnej žaloby po zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od doručenia resp. oznámenia napadnutého rozhodnutia (§ 134 ods. 1 SSP a § 181 ods. 1 SSP), na ktoré žalobné dôvody už z tohto dôvodu, keďže sú podané po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote už nie je možné prihliadať a vyjadrovať sa k nim. 40. Je možné konštatovať zo strany správneho súdu, že postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý žalobcu pred vydaním rozhodnutia neoboznámil s nesúhlasným stanoviskom Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 3.4.20107 a nedal mu možnosť vyjadriť sa k jeho stanovisku ( § 33 ods. 2 Správneho poriadku ), je procesným pochybením, ktoré procesné pochybenie s poukazom na to, že prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, odstránil žalovaný správny orgán, nakoľko tento sa v celom rozsahu k vzneseným pripomienkam k negatívnemu stanovisku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo strany žalobcu formulovaných v odvolaní v celom rozsahu vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia. Negatívne stanovisko MŽP SR bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobcovi doručené, žalovaný pred vydaním svojho rozhodnutia vychádzal len z podkladov nachádzajúcich a nazhromaždených prvostupňovým správnym orgánom. Nedôvodnú súd vyhodnotil námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené, aby vysvetlil odbornú obsahovú stránku bezpečnostnej správy, nakoľko túto vvsvetľoval a obhajoval v rámci podaného odvolania, s ktorým sa žalovaný riadnym a dostatočným spôsobom vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Taktiež nie je dôvodná námietka žalobcu, že mu neboli doručované stanoviská dotknutých orgánov pred vydaním rozhodnutia, nakoľko nešpecifikoval aké konkrétne mu neboli doručené, resp. správny súd poukazuje na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že nesúhlas bol založený na pripomienkach MŽP SR. Tak isto je zrejmé, že stanoviská dotknutých orgánov boli doručované žalobcovi spolu s prvým rozhodnutím o prerušení konania, na základe uvedených prvostupňový správny orgán žiadal o doplnenie, dopracovanie bezpečnostnej správy. Tieto nepochybne boli žalobcovi doručené, keďže sám žalobca požiadal listom z 28.12.2016 o predĺženie lehoty na dopracovanie bezpečnostnej správy práve s poukazom na vyjadrenia orgánov štátneho dozoru a na značný rozsah pripomienok orgánov štátneho dozoru. Taktiež nie je možné ani konštatovať porušenie zásady súčinnosti zo strany správnych orgánov, keďže prvostupňový správny orgán poskytol žalobcovi 2 x lehotu na dopracovanie bezpečnostnej správy v zmysle pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy. Žalobca proti týmto pripomienkam dotknutých orgánov v rámci administratívneho konania nenamietal ( okrem negatívneho stanoviska MŽP SR, s ktorým sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí ). Správny súd k žalobným námietkam žalobcu konštatuje, že v žalobe žalobca vyjadril žalobné námietky procesného charakteru, ktoré boli vzhľadom na uvedené skutočnosti zo strany správneho súdu vyhodnotené ako nedôvodné, k ostatným žalobným námietkam, ktoré boli správnemu súdu doručené po zákonom stanovenej lehote sa súd nemohol vyjadriť, vzhľadom na uplynutie lehoty. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v správnej žalobe nie je ani zmienka o vlastnom odbornom názore žalobcu, ktorým by napadol predmetné rozhodnutie žalovaného resp. aj prvostupňového správneho orgánu po vecnej stránke. To, že žalobcovi hrozí pokuta, za správny delikt z dôvodu nepredloženia aktualizovanej bezpečnostnej správy, nie je možné pričítať na vrub žalovaného. Takisto súd poukazuje na hospodárnosť konania, keď na pojednávaní sa súd dozvedel, že vo veci súhlasu k aktualizácii bezpečnostnej správy žalobca vedie nové správne konanie vo veci. 41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol. 42. O náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal žalobcovi s poukazom na § 167 ods. 1 SSP, nakoľko nebol úspešným účastníkom konania. Rovnako nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanému, hoci bol úspešným účastníkom v konaní pri aplikácii § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.