Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/112/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200324 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200324.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: SMAP, spol. s r.o., so sídlom 086 45 Marhaň 203, IČO: 36 461 121, právne zastúpený advokátom: JUDr. Svätoslav Vaško, so sídlom U. X/A, XXX XX U., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3971, O-324/2017 zo dňa 06.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice pod č. OPS/BEZ/2017/3971O-324/2017 zo dňa 06.06.2017, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. k. 80/2017-IZA-1.2/pok/R zo dňa 24.03.2017. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Žilina č. 80/2017-IZA-1.2/pok/R zo dňa 24.03.2017 podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodol vo vzťahu k žalobcovi o uložení pokuty vo výške 5.000,- Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vykonaný v dňoch 04.08.2015 a 20.10.2015 u účastníka konania: SMAP, spol. s r.o., č. 203, Marhaň 086 45, IČO: 36 461 121 tým, že: právnická osoba SMAP, spol. s r.o., č. 203, Marhaň 086 45, IČO: 36 461 121, využívala závislú prácu fyzických osôb N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. R. W. XX, H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XX, H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XX, odo dňa 16.03.2015, 17.03.2015, preukázala založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva) avšak nesplnila si oznamovaciu povinnosť (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) je nelegálne zamestnávanie. (Podľa registračného listu FO si zamestnávateľ splnil oznamovaciu povinnosť až dňa 18.03.2015 s dátumom vzniku poistenia 16.03.2015). Dňa 04.08.2015 o 15:30 hod. bola vykonaná inšpekcia práce v kontrolovanom subjekte SMAP, spol. s r.o., 086 45 Marhaň 203. Na základe dokladov predložených zo strany kontrolovaného subjektu SMAP, spol. s r.o., 086 45 Marhaň 203 bolo zistené, že tento porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb (N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. R. W. XX, H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XX a H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XX), ktoré vykonávali prácu na základe pracovných zmlúv zo dňa 14.03.2015, v ktorých je uvedené, že zamestnanci nastúpia do práce dňa 16.03.2015. Podľa predloženej „evidencie dochádzky“ za mesiac 3/2015 uvedené fyzické osoby vykonávali prácu odo dňa 16.03.2015, 17.03.2015. Z výplatných listín za mesiac 3/2015 a mzdových listov za rok 2015 - mesiac 3/2015 vyplýva, že im bola za túto vykonávanú prácu vyplatená mzda. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na výkon inšpekcie zo dňa 04.08. a 20.10.2015 u žalobcu, pričom orgán inšpekcie zistil nedostatky, ktorými bol porušený zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Bol vypracovaný protokol z výkonu inšpekcie zo dňa 20.10.2015, ktorý tvorí podklad rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke, že žalobca nemá vedomosť o protokole z vykonanej kontroly zo dňa 20.10.2015 uviedol, že tento mu bol doručený dňa 26.10.2015, ktorý prevzal. K protokolu z výkonu inšpekcie sa žalobca nevyjadril, a preto dňa 05.01.2016 bol výkon inšpekcie práce ukončený. Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by nasvedčovali inému skutkovému stavu, ako je uvedený v protokole. Skutočnosti uvedené v protokole považuje správny orgán za dostatočne preukázané, spoľahlivo zistené a zdokumentované. Žalobca nenamietal nesprávne zistenie skutočnosti a nespochybňoval výsledky inšpekcie práce, rovnako nespochybňoval ani skutočnosť, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ktorý vyplýva zo zákona č. 82/2005 Z. z.. K námietke, že spoločnosť mala kontrolu zo Sociálnej poisťovne Bardejov a rozhodnutím zo dňa 14.09.2016 jej bola uložená pokuta za ten istý nedostatok podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a že spoločnosť si splnila všetky odvodové povinnosti a po pochybení mzdovej účtovníčky za oneskorené prihlásenie boli všetky odvody odvedené, správny orgán uviedol, že táto skutočnosť nie je dôvodom na neuloženie pokuty za porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pretože sociálna poisťovňa pokutu udelila za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá sa ukladá za každý deň omeškania pri nesplnení si prihlasovacej povinnosti a odhlasovacej povinnosti. V tomto prípade sa chránia odlišné spoločenské záujmy, keď v prípade sankcie zo strany sociálnej poisťovne ide o sankciu z omeškania za každý deň oneskoreného nahlásenia zamestnanca do registra poistencov a pri ukladaní sankcie zo strany inšpektorátu práce ide o nelegálne zamestnávanie. Nesporne bolo preukázané, že zamestnanci žalobcu boli prihlásení do registra poisťovne až po začatí výkonu činnosti zamestnanca tak, ako je to špecifikované v odôvodnení rozhodnutia. Správny orgán poukázal na skutočnosť, že práve kvôli spoločenskej nebezpečnosti a rozmáhaniu sa nelegálnej práce, ktorá viedla k porušovaniu práv zamestnancov v oblasti uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov bol prijatý zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý presne stanovil pravidlá, čo je nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca a kedy dochádza k porušeniu zákona. Nebola zo strany žalobcu splnená oznamovacia povinnosť, nemal umožniť zamestnancom vykonávať prácu. Konanie účastníka sa neviaže na zavinenie. Podnikajúca právnická osoba za tento delikt je objektívne zodpovedná. Správny orgán rozhodol o uložení pokuty na spodnej hranici vo výške 5.000,00 Eur, nakoľko išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Poukázal aj na § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., mal za to, že výška pokuty je primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, bolo žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, mal za to, že rozhodnutie je nezákonné, pretože správny orgán na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal vo vzťahu k protokolu, že tento musí spĺňať podmienky perfektnosti právneho úkonu pre jeho závažnosť a záväznosť pre kontrolovaný subjekt. Uviedol, že menovaní zamestnanci boli po dvoch dňoch od nástupu do práce prihlásení do sociálnej poisťovne, mali uzatvorení pracovnoprávny vzťah a v čase výkonu inšpekcie už boli prihlásení. Za neskoré prihlásenie už bol odvolateľ potrestaný zo strany sociálnej poisťovne. 3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím zo dňa 06.06.2017 a to podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav a vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platným procesnými a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Poukázal na § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a tiež na § 19 ods. 2 písm. a) bod 1, § 19 ods. 6 písm. a) až e) zákona o inšpekcii práce. Mal za to, že žalobca ako právnická osoba sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako to konštatoval prvostupňový správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia. Porušenie zákazu bolo preukázateľne zistené pri inšpekcii vykonanej dňa 04.08. a 20.10.2015 u žalobcu. Tento záver vyplýva z viacerých podkladov, ktoré sú obsiahnuté v odvolacom spise, najmä však z pracovných zmlúv zamestnancov zo dňa 14.03.2015, registračných listov menovaných zamestnancov do poisťovne, evidencie dochádzky, výplatných listín za obdobie marec 2015 menovaných zamestnancov a mzdových listov za obdobie marec 2015. Súčasťou odvolacieho spisu je aj protokol ako podklad pre vydanie rozhodnutia, v súvislosti s ktorým odvolací orgán uviedol, že v predloženom protokole sú zaznamenané všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú zo zaobstaraných dôkazov a je vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce, čím ho možno považovať za dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia. Protokol bol žalobcovi doručovaný doporučene do vlastných rúk a tento prevzal dňa 26.10.2015 čomu nasvedčuje návratka z doporučene zaslanej zásielky do vlastných rúk zo dňa 28.10.2015, avšak účastník sa k výsledkom inšpekcie práce vôbec nevyjadroval. Žalovaný sa stotožnil s pokutou vo výške 5.000,00 Eur, ktorá bola uložená účastníkovi konania, tak zdôraznil absolútnu objektívnu zodpovednosť za spáchaný správny delikt predmetnou právnickou osobou. Odvolací orgán nepovažoval námietky žalobcu za dôvodné. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol, že prvostupňový správny orgán zohľadnil aj jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadol na všetky kritéria v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii v nadväznosti na § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu vo veciach správneho trestania, ktorá súdu bola doručená dňa 16.08.2017 a to v zákonom stanovenej lehote. V žalobe žalobca poukazuje na to, že: považuje Protokol o výsledku inšpekcie práce č. IZA-254-41-1.2/P-A24,28-15114 zo dňa 20.10.2015 ako aj postup IP ZA pri jeho vydaní, a ktorý jeho vydaniu predchádzal, za nezákonný. Žalobca odôvodňuje nezákonnosť Protokolu a postupu IP ZA nasledujúcimi skutočnosťami, a to: 1. Zistenia IP ZA uvedené v Protokole, ktoré viedli k uloženiu opatrení žalobcovi vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pričom skutkový stav opísaný v časti B) Zistené nedostatky bod 1 je v rozpore s obsahom spisu; 2. Protokol je v časti B) Zistené nedostatky bod 1 nepreskúmateľný a to pre jeho nezrozumiteľnosť; 3. Protokol je z hľadiska formy nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, zmätočný a komplikovaný; 4. V Protokole žalobcovi uložené opatrenie v časti Opatrenia je nezákonné, nezrozumiteľné, zmätočné, nejasné, nekonkretizované a tým nevykonateľné a protokol je v tejto časti nepreskúmateľný a to aj pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalobca považuje Protokol vydaný IP ZA za nezákonný. Nezákonnosť vyplýva z toho, že Protokol v časti Opatrenia je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný, nepreskúmateľný čo do výroku o uložení opatrenia žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP, ktorým IP ZA žalobcovi nariadil „prijať opatrenia proti opakovaniu nedostatku uvedenom v bode č. 1.“ V zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP je inšpektor práce oprávnený „nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.“ Z gramatického výkladu ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP a uloženého opatrenia IP ZA je zrejmé, že IP ZA týmto opatrením nenariaďuje odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, ako to ukladá citované ustanovenie. Naopak, IP ZA nariadil žalobcovi prijať opatrenia proti opakovaniu nedostatku uvedenom v bode č. 1. Je zrejmé, že IP ZA ako prvostupňový orgán postupoval v rozpore s citovaným ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP. Ďalej je zrejmé, že IP ZA nariadil odstrániť taký nedostatok, ktorý v čase prerokovania a prevzatia Protokolu neexistoval a teda toto opatrenie nebolo možné vykonať. IP ZA a prvostupňovému orgánu bolo jasné z predložených písomných dokumentov už počas výkonu inšpekcie práce, že v čase výkonu inšpekcie práce boli všetci zamestnanci prihlásení do Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na to, že v čase výkonu inšpekcie práce boli všetci zamestnanci prihlásení do sociálnej poisťovne, je nemožné, aby u zamestnávateľa došlo vo vzťahu k tým istým zamestnancom k opakovaniu zisteného nedostatku vytknutého prvostupňovým orgánom IP ZA, keďže táto povinnosť bola zo strany žalobcu ako zamestnávateľa splnená dávno pred vykonaním inšpekcie práce. Výrok v tejto časti je nezrozumiteľný, neurčitý, nie je konkretizovaný a tým je nepreskúmateľný a nie je možné ani nebolo možné ho vykonať. Táto časť Protokolu je z uvedených dôvodov nevykonateľná. Navyše uložené opatrenie prvostupňovým orgánom IP ZA je v rozpore s citovaným ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP. Žalobca považuje Protokol vydaný IP ZA za nezákonný. Nezákonnosť vyplýva aj z toho, že protokol v časti Opatrenia je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný, nepreskúmateľný čo do výroku o uložení opatrenia žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZoIP, ktorým IP ZA žalobcovi nariadil „prijať opatrenia proti opakovaniu nedostatku uvedenom v bode č. 1.“ Je nemožné splnenie tohto opatrenia ako uviedol vyššie pod bodom 3. tejto žaloby. IP ZA nariadil prijať opatrenia, avšak tieto opatrenia nijako nekonkretizoval, bližšie nešpecifikoval ani: 1/ neuviedol, aký nedostatok by mal žalobca odstrániť, a teda nepomenoval výrokovú časť tohto opatrenia; 2/ neuviedol, ako zistený nedostatok mal žalobca odstrániť, a teda nekonkretizoval, ako/akým spôsobom mal žalobca splniť nariadené opatrenie; 3/ neuviedol, ako/akým spôsobom by mal žalobca zabezpečiť to, aby nedošlo k ďalšiemu opakovaniu nedostatku - pochybeniu u kontrolovaného subjektu. Tieto nedostatky Protokolu ho robia arbitrárnym, formalistickým, nezrozumiteľným, nejasným, zmätočným, nepreskúmateľným a najmä nevykonateľným. Nezákonnosť preskúmavaného Protokolu vyplýva ďalej z toho, že v Protokole v časti Opatrenia, v druhom výroku, IP ZA uložil žalobcovi povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin“. IP ZA v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) ZoIP len odcitoval toto ustanovenie a uložil žalobcovi povinnosť „prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin“, avšak nijako nekonkretizoval, bližšie nešpecifikoval a neuviedol uloženú povinnosť, a teda, aké konkrétne opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin má žalobca prijať. Tie IP ZA nekonkretizoval ani nijako nepomenoval, a to robí Protokol nezrozumiteľným, neurčitým, nejasným, nepreskúmateľným a tým nevykonateľným. Nezákonnosť preskúmavaného Protokolu vyplýva ďalej z toho, že IP ZA uložil žalobcovi splniť túto nejasnú a nekonkretizovanú povinnosť, avšak v posudzovanom prípade ide o nemožné splnenie povinnosti zo strany žalobcu ako kontrolovaného subjektu, pretože predpokladom pre splnenie tejto povinnosti je určitosť, jasnosť, presná konkretizácia a pomenovanie nariadených opatrení v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) a uložených povinností v zmysle § 14 ods. 2 ZoIP. Absencia týchto nedostatkov robí Protokol v tejto časti nezrozumiteľným, neurčitým, nejasným, nepreskúmateľným a tým nevykonateľným. Výsledkom inšpekcie práce je vydanie: a) Záznamu o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv (§ 13 ods. 3, § 14 ods. 6 ZoP) alebo b) Protokolu o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom zistil porušenie povinností vyplývajúcich z toho zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv (§ 14 ZoIP). Na základe vydaného Protokolu začína následne inšpektorát práce voči kontrolovanému subjektu správne konanie o uložení sankcie. Protokol je jediným právne relevantným podkladom pre toto „sankčné“ konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za nedostatky uvedené v Protokole. Výška uloženej sankcie závisí od zistených nedostatkov a ich závažnosti počas inšpekcie práce, ktorá je zavŕšená vydaním Protokolu. Protokol preto musí spĺňať všetky podmienky perfektnosti právneho úkonu práve pre jeho závažnosť a záväznosť pre kontrolovaný subjekt. Preto musí byť aj po materiálnej/obsahovej stránke aj po formálnej stránke perfektným právnym úkonom. Ide o akt štátneho orgánu (orgánu verejnej správy) a svojou povahou je individuálnym správnym aktom, ktorý vydal nadriadený orgán voči kontrolovanému subjektu/podriadenému. Nevykonateľnosť Protokolu má za následok, že nemožno ani začať správne konanie o uložení sankcie ani uložiť sankciu. Toto sankčné konanie vždy nasleduje po ukončení inšpekcie práce a nijako inak. Ak Protokol obsahuje vady, nemôže byť ani podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie. Z vyššie uvedeného pod bodmi 2. až 6. je zrejmé, že Protokol má také vady, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť, a tým je tento Protokol nevykonateľný ako celok. Nezákonnosť Protokolu spôsobuje aj nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a nezákonnosť správneho konania o uložení sankcie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Zistenia prvostupňového orgánu a žalovaného sú v rozpore so zmyslom a účelom ustanovení § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zistenia napadnutého Protokolu, ktoré viedli k uloženiu Opatrenia žalobcovi, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávne vyhodnotených dôkazov. Skutkový stav opísaný v časti B) Zistené nedostatky bod 1. Protokolu, je v rozpore s obsahom spisu. Podľa § 3 ods. 2 ZoNP a NZ, „Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.“ Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoNP a NZ, „Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.“ Žalovaný sa stotožnil s výškou pokuty ako aj s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu, že žalobca ako zamestnávateľ porušil všeobecné právne predpisy - ZoNP a NZ. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že v čase výkonu inšpekcie práce tento protiprávny stav u kontrolovaného subjektu neexistoval, keďže zamestnanci kontrolovaného subjektu v čase inšpekcie práce boli prihlásení do sociálnej poisťovne. V danom prípade nedošlo pri výkone inšpekcie práce k takému stavu, že by priamo pri kontrole pracovnoprávneho vzťahu zamestnancov bol zistený protiprávny stav, a to, žeby kontrolovaní zamestnanci neboli prihlásení do sociálnej poisťovne. Zastal názor, že v danom prípade je potrebné prihliadať na tú skutočnosť, že menovaní zamestnanci mali uzatvorený pracovnoprávny vzťah a v čase výkonu inšpekcie práce boli prihlásení. V pracovných zmluvách zamestnancov bol dohodnutý deň nástupu do práce 16.03.2015, pričom inšpekcia práce bola vykonaná v dňoch 04.08.2015 a 20.10.2015, teda takmer po piatich mesiacoch od vzniku pracovného pomeru zamestnancov. A preto ku žiadnej škode ani k nijakému nebezpečenstvu pre spoločnosť ani zamestnancov nemohlo dôjsť, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Táto spätná kontrola pracovnoprávneho vzťahu zamestnancov a jej striktné, prísne, tvrdé a neúprosné posudzovanie, je arbitrárne a bez racionálneho uváženia. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade je napadnuté rozhodnutie nezákonné, pretože žalovaný vrátane prvostupňového orgánu nesprávne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a následne nesprávne právne vec posúdil. Nezákonnosť rozhodnutia spôsobuje aj inšpekcia práce vykonaná IP ZA u žalobcu, ktorej výsledkom bolo vydanie nezákonného a nevykonateľného Protokolu, a ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaným. A z toho dôvodu nemôže byť vydaný Protokol ani podkladom pre správne konanie o uloženie pokuty. A preto napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu o uložení pokuty je nezákonné. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v spojení s Protokolom z inšpekcie s poukazom na ust. § 191 ods. 1 pís. c), d), f) a g) SSP. 5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 24.10.2017. K meritu veci žalovaný uviedol, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňový, ako i druhostupňový správny orgán postupovali v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, účastníka konania nijakým spôsobom neukrátili na jeho procesných právach a napadnuté rozhodnutia vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci a zo správneho právneho posúdenia veci, ktoré boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku a výška uloženej pokuty bola uložená v medziach ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria ustanovené § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii. Žalovaný dodal, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, protokol o výsledku inšpekcie je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutých individuálnych správnych aktov, ak mal žalobca pochybnosť o jeho nezákonnosti, mohol ho napadnúť v zákonnej lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia, čo však žalobca neučinil. Žalobca žiadnym spôsobom výsledky inšpekcie zaznamenané v protokole nespochybnil. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril replikou žalobca, ktorá súdu bola doručená dňa 03.01.2018. Žalobca uviedol, že postup žalovaného pri vypracovaní protokolu bol príliš formalistický, arbitrárny vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre žalobcu z protokolu vyplývajú. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca mohol proti protokolu podať správnu žalobu, uviedol, že žalovaný žalobcu na túto skutočnosť neupozornil a ani ho o tom nepoučil pri vydaní protokolu. Mal za to, že u neho nešlo o nelegálne zamestnávanie, podľa žalobcu išlo v predmetnej veci o závažnosť nepatrnej povahy na strane žalobcu pri posúdení spoločenskej nebezpečnosti, ak si žalobca splnil svoju povinnosť po dvoch dňoch od nástupu zamestnancov do práce, t.j. päť mesiacov pred následnou kontrolou zo strany inšpektorátu práce. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril. 8. Súd s poukazom na ust. § 196 SSP za použitia § 195 ods. 1 pís. c) SSP výzvou zo dňa 12.12018 vyzval právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, aby sa v lehote do 10 dní vyjadrili k novelizovanému zneniu ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinného od 1.1.2018 s tým, že správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe v čase po 1.1.2018 má prihliadnuť aj na uvedenú skutočnosť. 9. Právny zástupca žalobcu v stanovenej lehote súdu uviedol, že k postupu súdu vzhľadom aj na rozhodnutie NSS ČR nemá nijaké námietky, navrhol aby súd prihliadol na zásadu retroaktivity v prospech žalobcu, keďže od 1.1.2018 došlo k zmene zákona č. 82/2005 Z.z., tak, že už neumožňuje správne trestanie za skutok, ktorý bol do 31.12.2017 správnym deliktom. 10. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že nedošlo z jeho strany k hmotnoprávnemu a ani k procesnému pochybeniu, pridržiava sa svojho predchádzajúceho vyjadrenia k žalobe. 11. Správny súd vec rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania dňa 14.2.2018 podľa § 137 ods. 4 SSP, nakoľko žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie ( § 182 ods. 1 písm. g) SSP ) a žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal nariadiť pojednávanie ( § 105 ods. 2 písm. a) SSP ). Zároveň správny súd s poukazom na § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. 12. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového správneho rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal v rozsahu danom žalobnými námietkami žalobcu, ako aj v rozsahu danom ust. § 195 SSP, mal za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s ust. § 191 ods. 3 pís. a) SSP a to z nasledovných dôvodov: 13. Správny súd konštatuje, že v danej veci je potrebné poukázať na to, že správne orgány v danom prípade správne zistili skutkový stav veci a správne právne posúdili vec, pričom je nesporné, že postupovali v danom prípade podľa zákona č. 82/2005 Z. z., a v čase vykonávanej kontroly zo strany Inšpektorátu práce Žilina, a to konkrétne dňa 04.08.2015 a 20.10.2015 ako vyplynulo z vykonaného dokazovania z obsahu správneho spisu sa žalobca dopustil porušenia povinnosti, ktoré bolo konštatované výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia a porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a to tým spôsobom, že vo vzťahu k tam uvedeným zamestnancom mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu na základe pracovných zmlúv zo dňa 14.03.2015, v ktorých bolo uvedené, že zamestnanci nastúpia do práce 16.03.2015. Avšak bolo zistené, že prácu menovaní zamestnanci vykonávali odo dňa 16.03.2015, 17.03.2015 avšak do sociálnej poisťovne ich žalobca prihlásil až dňa 18.03.2015 s dátumom vzniku poistenia 16.03.2015. To znamená v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného správneho orgánu bola naplnená skutková podstata porušenia uvedenej povinnosti, ktorá bola bez pochyby preukázaná dokazovaním v priebehu tohto administratívneho konania. 14. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinný do 31.12.2017, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. účinný do 31.12.2017, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 16. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinný do 31.12.2017, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca, 5. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b), 6. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b), 7. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. a), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu, a ak povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. c) pred vznikom tohto poistenia, 8. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b. a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom prestala mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, 9. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 druhej vety. 17. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinného od 1.1.2018, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. 18. Podľa § 7ca zákona č. 82/2005 Z.z. účinného od 1.januára 2018 porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) účinného do 31. decembra 2017 právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, sa na účely vedenia centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných predpisov27) na základe ich písomnej žiadosti podanej Národnému inšpektorátu práce nepovažuje za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uplynutím 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ak táto právnická osoba alebo táto fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ktoré využívali závislú prácu fyzickej osoby, prihlásili túto fyzickú osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu6) na prihlásenie do tohto registra. 19. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinný do 29.04.2018, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca do ôsmich dní od zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie zamestnanca, 5. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do ôsmich dní od skončenia skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b), 6. fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do ôsmich dní od skončenia skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b), 7. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. a), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol sumu podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu, a ak povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. c) pred vznikom tohto poistenia, 8. zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b. a povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti jej vzniklo podľa § 20 ods. 4 písm. b), na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom prestala mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, 9. zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) na dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 druhej vety. 20. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, 25a) od 300 eur do 33 000 eur, b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za 1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur, 2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur. 21. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je a) nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom o viac ako 10% najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím, d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia, e) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave. 22. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 23. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z., pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta. 24. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 25. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 26. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, ktorá je ustanovená v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinnosti vo vzťahu chránených správnym právom. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu vo veci Januch vs. Colné Riaditeľstvo SR z 24.04.2008 - ASPI JNS). Taktiež je potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 120/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v odôvodnení rozhodnutia - č. R 22/2010 Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. 27. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. k. 2As 9/2008-77 zo dňa 13.06.2008. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca podľa registračného listu fyzickej osoby si splnil oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k sociálnej poisťovni dňa 18.03.2015 vo vzťahu k svojim zamestnancom. Takisto bolo nesporné, že inšpekcia práce bola u žalobcu vykonaná dňa 04.08.2015 resp. dňa 20.10.2015, kedy tieto skutočnosti boli správnym orgánom zistené, a teda v čase výkonu inšpekcie už táto oznamovacia povinnosť bola splnená s poukazom na novú právnu úpravu ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. účinného od 01.01.2018 - a contrario, a teda uvedené konanie už v čase rozhodovania správneho súdu o správnej žalobe žalobcu nie je možné sankcionovať, teda považovať za porušenie zákonných povinností. 28. Podľa článku 49 Ústavy Slovenskej republiky, len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest prípadne iná ujma na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 29. Podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. 30. Podľa článku 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo c) nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2. 31. Podľa článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2 a 5 a zákonom. 32. Z uvedeného ustanovenia Ústavy SR vyplýva, že sudca je pri rozhodovaní viazaný zákonom, teda bez pochyby aj ústavným zákonom. Z toho možno odvodiť jasný imperatív, podľa ktorého súd nikdy nesmie vedome rozhodnúť spôsobom, ktorý by sám považoval za protiústavný. Ak by k tomu nedošlo, je daná povinnosť ústavne konformnému výkladu aplikovaných právnych predpisov, prípadne k podaniu návrhu na zrušenie zákona resp. návrhu na začatie konania na základe článku 125 ods. 1 Ústavy SR. 33. Keďže bolo preukázané, že zistený skutkový stav - skutkovú podstatu porušenia povinnosti, ktorá bola zistená už aktuálne, t.j. v čase rozhodovania správneho súdu o podanej správnej žalobe nie je možné podradiť pod aktuálne znenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. od 01.01.2018, nakoľko bolo preukázané, že žalobca špecifikovaných zamestnancov do sociálnej poisťovne prihlásil v lehote do dvoch dní od začatia výkonu práce, tak v čase rozhodovania súdu nie je možné konštatovať uvedené porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní spôsobom uvedeným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Princíp možného retroaktívneho pôsobenia zákona v prospech páchateľa je pre účely trestného konania zakotvený, teda na ústavnej úrovni v Ústave Slovenskej republiky a taktiež v článku 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd a na úrovni medzinárodného práva v článku 15 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Listina výslovne hovorí iba o trestných činoch, rovnako ako preklad Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ustálenej judikatúry aj slovenských súdov a medzinárodných súdnych orgánov rovnako ako podľa prevažujúcich doktrinálnych názorov, možno aplikovať zásady trestného práva i pre účely správneho trestania. Je zrejmé, že rovnako trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, a v tomto zmysle je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva poskytujú obvinenému z trestného činu. Z týchto dôvodov a prinajmenšom od okamihu, kedy bola ratifikovaná Dohoda o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodné, či pozitívne právo označuje určité deliktné konanie za trestné činy alebo za správny delikt. V rovnakom duchu sa nesú aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sústavne vykladá ustanovenie článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako dopadajúce aj na správne právo trestné. Ako uviedol aj Európsky súd pre ľudské práva napr. vo svojom rozsudku vo veci ?zturk proti Nemecku zo dňa 21.02.1984, bolo by proti zmyslu a účelu uvedeného článku 6, ktorý zaručuje každému kto je obvinený z trestného činu určité základné práva súvisiace s právom na spravodlivý proces, keby štát mohol z jeho pôsobnosti výjmuť priestupky. Za zmienku stojí, že pokiaľ anglické znenie Dohovoru hovorí o everyone charged with criminal offence, slovenský preklad resp. český preklad tento pojem prekladá zavádzajúcim spôsobom a to ako každý, kto je obvinený z trestného činu. Anglický pojem má širší význam, ak uvádza v citovanom rozsudku Európsky súd pre ľudské práva a môže byť chápaný ako termín zahrňujúci crimes, délits i contraventions, teda slovami slovenskej právnej terminológie trestné činy i správne delikty. Z uvedeného plynie, že s ohľadom na úpravu obsiahnutú na úrovni ústavného i medzinárodného práva je potrebné zohľadniť vedúci princíp retroaktivity v prospech páchateľa a hľadať také riešenie prípadu, ktoré by bolo ústavne konformné t. j. riešenie, ktoré by nezasahovalo do ústavne zaručeného práva žalobcu. 34. Aj keď je jasné, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy je potrebné povedať, že pokiaľ by bolo uvedené ustanovenie chápané ako absolútne, dostalo by sa do zjavného rozporu s hmotnoprávnou úpravou podmienok zodpovednosti za správne delikty, ktoré má oporu vo vyššie uvedenej ústavnoprávnej úprave a medzinárodných záväzkoch. 35. Súd má za to, že má povinnosť prihliadnuť pri posudzovaní zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia nielen k hmotnoprávnej úprave deliktuálnej zodpovednosti, ktorá platila v dobe rozhodovania správneho orgánu ale aj k úprave platnej a účinnej v dobe rozhodovania súdu, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 36. Z vyššie popísaných skutočností vyplýva, že novelizované znenie zákona č. 82/2005 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018 je pre žalobcu priaznivejšie. 37. Vzhľadom k tomu bolo namieste, aby správny súd priamo aplikoval ústavnú normu čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam správny súd rozhodol o zrušení rozhodnutí uvedených vo výrokovej časti rozsudku postupom podľa § 191 ods. 1 pís.c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 pís.a) SSP bez vrátenia veci žalovanému. 38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd pri aplikácii ust. § 167 ods. 3 pís.a) SSP a nepriznal právo na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi z dôvodov osobitného zreteľa, ktoré súd videl práve v zmene vyššie uvedenej zákonnej úpravy zákona č. 82/2005 Z.z., kedy sa už po 1.1.2018 konanie žalobcu nepovažuje za nelegálne zamestnávanie. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. .Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.