KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina21. 3. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/32/2017 z 21. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 21. marca 2018, sp. zn. 25Sa/32/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200325.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200325
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200325.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v
právnej veci žalobkyne: MUDr. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B. X, XXX XX L., právne zastúpená:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63
Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42173-2/2017-
BA zo dňa 25.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vydala rozhodnutie č. 6410-9/2017-LM dňa 24. apríla 2017, ktorým
rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. V. V. (žalobkyni) zaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že
podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR príjem účastníka konania
(žalobkyne) z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo
výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou príjmu pre posúdenie vzniku
povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2007 bol 1.152.758,00 Sk, za rok
2008 bol 798.374,00 Sk, čo je suma vyššia ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a
teda príjem za uvedené roky je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s
podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Za rok 2009 bol príjem účastníka konania z
podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou 0,19 Eur, čo je suma nižšia ako 3.834,96
Eur, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem účastníka konania za rok
2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku povinného
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01. júlu 2010. Dňa 30. júna 2008 účastník konania
podal Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš registračný list FO odhláška SZČO s dátumom
zániku poistenia 30. júna 2008 z dôvodu ukončenia podnikania na základe rozhodnutia Žilinského
samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva č. 3533/2008/OZ o zrušení povolenia na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo
Ministerstvo zdravotníctva SR - Slovenská lekárska komora je účastník konania držiteľom licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe (zákon č. 578/2004 Z. z.) č. ZA/0980/06 od 26. júna 2006.
Uvedená licencia sa pre účely sociálneho poistenia považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej
zárobkovej činnosti. Vzhľadom na uvedené účastníkovi konania povinné nemocenské poistenie a



povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo 30. júna 2010 a nie 30. júna
2008 a Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom citovala ustanovenia § 209 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať
písomnú formu. Zo zákona vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, ktorými Sociálna poisťovňa
rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto
prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Účastníčka
konania (žalobkyňa) k 30. júnu 2008 oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po preskúmaní všetkých
skutočností Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Vychádzala z toho, že jej nebolo doručené písomné
rozhodnutie o zániku týchto poistení, to znamená jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Ďalej citovala
§ 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok,
má za to, že Sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, preto
považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Poukázala na to, že z výroku napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu Sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vo výroku absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny
predpis. Okrem toho poukázala na to, že ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorý
právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. V
zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v zmysle rezolúcie č. (77)31 výboru ministrov
rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy,
na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Rovnako poukázal na to, že jej bolo zrušené povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol jej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu.
Od 01. júla 2008 pracuje ako lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti MUDr. V., s.r.o., čestne
vyhlasuje, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala a nemala na ňu
príjem. Na základe uvedeného žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a konanie zastaviť z dôvodu, že
odpadol dôvod konania začatého z podnetu Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán (žalovaná) preskúmala odvolaním napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš v celom rozsahu a dospela k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť z dôvodu, že v danom prípade je potrebné rozhodnúť nielen
o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania
ku dňu 30. júna 2010, ale aj o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia účastníčky konania ku dňu 30. júna 2008. Žalovaná uvedený nedostatok prvostupňového
rozhodnutia rozhodnutím č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 odstránila. Napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu (Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš) zo dňa 24. apríla
2017 vo výroku zmenila tak, že vypustila text „... Zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010.“ a doplnila text „...Nezaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.“ V ostatnom napadnuté
rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila.
V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom
SR (od 01. januára 2012 Finančným riaditeľstvom SR) účastníčka konania ako samostatne zárobkovo
činná osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 v
sume 1.152.758,00 Sk (daňové priznanie podané 31. marca 2008) a za rok 2008 v sume 798.374,00
Sk (daňové priznanie podané 31. marca 2009) t. j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma za rok
2007 (97.200,00 Sk) a za rok 2008 (106.827,00 Sk). Napriek tomu, že v prípade účastníčky konania
bol podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia dňa 30. júna 2008,
na základe ktorého bola registrovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30. júna 2008, pretože
Sociálna poisťovňa o existencii licencie typu L1A účastníčky konania nemala žiadnu vedomosť, keďže
táto licenciu typu L1A Sociálnej poisťovni nepredložila. Účastníčka konania mala sama informovať
Sociálnu poisťovňu o existencii tejto licencie. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce na základe akého
oprávnenia príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne



zárobkovo činná osoby. Z dôvodu nesprávneho podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky,
s dátumom zániku poistenia 30. júna 2008 a z dôvodu, že účastníčka za rok 2009 dosiahla príjem
zo živnosti v sume 0,19 Eur, t. j. sume nižšej ako je zákonom ustanovená suma za rok 2009
(3.834,96 Eur), Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. 6410-9/2017-LM zo
dňa 24. apríla 2017 rozhodla, že účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010. V predmetnej veci
nebolo zatiaľ rozhodnuté na základe právoplatného rozhodnutia, keďže jediným rozhodnutím o tom, že
účastníčke konania zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.
júna 2010 je napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. apríla 2017, ktoré je predmetom tohto odvolacieho
konania. Z uvedeného dôvodu nemohla byť v predmetnej veci nariadená obnova konania. Konanie,
ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná
organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníčke konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona).
Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, preto
za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala
potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Taktiež zákon neukladá povinnosť Sociálnej
poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníčke konania k jeho podkladu i
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky
predpísané náležitostí, výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, čo sa týka uloženej povinnosti.
Odôvodnenie je dostatočné a presné. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš uvádza všetky
príslušné ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov, na základe ktorých vydala napadnuté
rozhodnutie. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali
pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Na správnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv
ani skutočnosť, že účastníčka konania je od 01. januára 2003 poberateľom starobného dôchodku.
Vzhľadom na uvedené skutočností Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodla tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

4. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu
v sociálnych veciach, ktorá bola súdu doručená dňa 17.08.2017. Žalobkyňa považuje napadnuté
rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Ďalej uviedla, že mala za to, že k 30.06.2008 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho je skutočnosť, že požiadala o zrušenie
registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu Slovenskej
republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobkyňa si nebola
vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením
zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 30.06.2008, ani potom;
na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Ukončila prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická
osoba z dôvodu, že od 01.07.2006 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť
Javorka, s.r.o., so sídlom Dončova 17, Ružomberok, ktorej bola zamestnancom. Od 01.07.2007
riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej
obchodnej spoločnosti. Postup žalovanej, v zmysle ktorého aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.
z. mechanicky bez toho, aby skúmal, či žalobkyňa skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či
aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobkyňu absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Dôsledok,
ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále
považuje za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď: a) nemala žiadne príjmy z výkonu
povolenia lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti
z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom;
b) vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie
registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
č. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatuje, že
správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej
osoby. Podľa názoru krajského súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny
právny záver, ktorý ani správne orgány, konkrétne žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť,
pretože základná otázka - či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby
v danom konaní, nebola bez pochyby zodpovedaná. Na základe toho krajský súd dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom súdneho prieskumu je vydané v rozpore so zákonom
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim



povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z..
Žalobkyňa je presvedčená, že formalistický výklad zákona o sociálnom poistení žalovanou je vo vzťahu
k nej nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Vždy si plnila odvodné povinnosti riadne
a včas. Nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim
status SZČO. Nie je možné, aby táto nevedomosť s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobkyne,
mali pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Zároveň
je presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 30.06.2008 reálne nevykonávala činnosť samostatne
zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1
v spojení s ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného
rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul
viac ako rok, nemohla Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš nariadiť obnovu konania vo
veci zániku týchto poistení, preto žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z výroku
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš nie je zrejmé, na základe ktorého právneho
predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku absentuje akýkoľvek odkaz na
relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje
Sociálnu poisťovňu, pobočka Liptovský Mikuláš zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka.
Tento nedostatok rozhodnutia neodstránil ani napadnuté rozhodnutie žalovanej. Na základe uvedeného
žiadala, aby správny súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.07.2017, č. 42173-2/2017-
BA zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania vo výške
374,81 Eur.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za
samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá
fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou
do 31.12.2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu
(§ 5 písm. c)). Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.
j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej
osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 status samostatne
zárobkovo činnej osoby a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného
predpisu aj vykonáva. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň
z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia právne
irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby
od 01. januára 2011 do 30. júna 2014. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, a zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý
upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
Podmienkou poskytovanie zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho
povolania, ktoré sa podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonáva
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa
osobitného predpisu,
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, d) na základe licencie na výkon
lekárskej posudkovej činnosti, e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 sa
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považujú povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z.. Žalobkyňa
bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm.
c) zákona č. 461/2003 Z. z. do 31. decembra 2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti, ktoré bolo zrušené dňom 30. júna 2008 rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č.
3533/2008/OZ zo dňa 10. júna 2008. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní



lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov č. L1A/ZA/0980/06 vydané
Slovenskou lekárskou komorou dňa 26. júna 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu
samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. z povolania lekár, logopéd,
psychológ sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá
držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vznik
povinného nemocenského poistenia povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí
príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činných osôb stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. vzniká samostatne
zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1).
Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne
zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (1.152.758,00 Sk)
vzniklo žalobkyni od 01. júla 2008 do 30. júna 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla za
rok 2008 (798.374,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie aj od 01. júla 2009 do 30. júna 2010. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
L1A, aj po 30. júni 2008, kedy bolo žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom zrušené povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010)
dňom 30. júna 2008 tak, ako žalobkyňa namieta. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo podľa § 21 ods. 1 až 30. júna 2010,
vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia od 01. júla 2010. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne
zárobkovo činnej osoby je de facto stotožnením sa s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnením podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010), na základe ktorej sa fyzická osoba
považuje na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalobkyňa k žalobe
nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu právnych skutočností, ktoré
majú za následok zánik povinného sociálneho poistenia dňom 30. júna 2008. V žalobe apeluje len
na zásadu spravodlivosti a na procesný postup v konaní vo veciach sociálneho poistenia, ktorý bol,
podľa právneho názoru žalobkyne, zo strany Sociálnej poisťovne porušený. Žalovaná poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, z ktorého
vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo
všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmieniť, a preto idea aplikačnej
spravodlivosti hmotného sociálneho práva nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť
spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá hoci silne preniká do práva,
tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd zároveň
uviedol, že idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k
extenzívnemu alebo k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej
resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti, kedy by výsledok aplikácie
práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo
dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty ako hlavnej
funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave, v ktorom krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne
nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach tak, že žalobu zamietol. Žalovaná rovnako
uviedla, že zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom na uvedené skutočností
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 24. apríla 2017 nebol a ani nemohla
byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania (do 24. apríla 2017 neexistovalo



právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo
činnej osoby), ale pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý
zákona č. 461/2003 Z. z. o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade. V súvislosti s námietkou
žalobkyne, že žalovaná ju vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, žalovaná poukázala na
rozsudok najvyššieho súdu č. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, na ktorý sa odvolal
aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že konanie,
ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná
organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon
má ísť, preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa
disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej
veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých
známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon o správnom konaní. Taktiež zákon o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia
dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie. Zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004
ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení §
172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v
znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanom rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. 2Sa/4/2017 zo dňa 07. júla 2017 žalovaná uviedla, že voči predmetnému rozsudku podala kasačnú
sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň
poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 25Sa/2/2017 zo dňa 09. mája 2017, ktorým krajský
súd rozhodol v obdobnej veci tak, že žalobu zamietol. Podľa právneho názoru krajského súdu nie je
rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a inej zárobkovej
činnosti nadobudla, rozhodujúcim je podľa právneho názoru krajského súdu iba to, že fyzická osoba
dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. K
rovnakému právnemu záveru dospel Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. 25Sa/1/2017 zo dňa 09. mája
2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby súd správnu žalobu voči rozhodnutiu
Sociálnej poisťovni, ústredie č. 42173-2/2017-BA zo dňa 25. júla 2017 zamietol.

6. Žalovaná žiadala vec prejednať na pojednávaní. Správny súd stanovil termín pojednávania na deň 22.
marca 2018. Riadne predvolaní účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania
mali riadne vykázané, žalovaná súhlasila, aby súd vec prejednal aj v jej neprítomnosti, preto správny
súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s § 114 SSP. Podľa § 137 ods.
3 vety druhej SSP, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom
druhou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a po
oboznámení s obsahom spisového materiálu dospela k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

8. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

9. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 42173-2/2017-
BA zo dňa 25.07.2017, ktorým žalovaná v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočka Liptovský Mikuláš č. 6410-9/2017-LM zo dňa 24. apríla 2017 rozhodla tak, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 24. apríla 2017 vo veci zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia napadnuté odvolaním žalobkyne zmenil
vo výroku tak, že vypustila text: „...Zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30. júna 2010.“ a doplnila text: „...Nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.“ V ostatnom napadnuté
rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila.

10. Z administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš ako orgán príslušný
podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, príslušný rozhodovať vo veci zániku



nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia vydal rozhodnutie č. 6410-9/2017-LM, ktorým
rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. V. V. (žalobkyni) zaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010.

11. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky -
Slovenská lekárska komora je žalobkyňa držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(zákon č. 578/2004 Z. z.) č. ZA/0980/06 od 26. júna 2006. Uvedená licencia sa pre účely sociálneho
poistenia považuje za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

12. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 01. januára 2011
do 31. decembra 2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
dovŕši 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou
uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone
osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

13. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistení sú:
a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

14. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na
výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b)
a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia
nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia v Sociálnej poisťovni. Ak povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne
podľa ods. 5, ods. 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku
a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej
osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období
od 01. januára do 30. júna alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového
priznania,
b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného
vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3.

16. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne, ktorá
v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení
v odbore Klinická imunológia a alergológia vydané Žilinským samosprávnym krajom, odborom
zdravotníctva v Žiline č. 07199/2006/OZ zo dňa 19. októbra 2016 ku dňu 30. júna 2008 (zrušené), podľa
jej právneho názoru, stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom bola aj naďalej držiteľkou
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydanej podľa zákona č. 578/2004 Z. z. (licencia č.
ZA/0980/06 od 26. júna 2006), pričom žalovaná má za to, že táto skutočnosť naďalej zakladá postavenie
žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného
nemocenského poistenia (do dňa 30. júna 2010).

17. Vznik a zánik sociálneho poistenia sa riadi pravidlami upravenými v zákone č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, ktorý okrem iného upravuje vlastné definície pojmov, tiež definíciu pojmu samostatne



zárobkovo činná osoba. Súčasne tento právny predpis upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku
sociálneho poistenia a stanovuje aj sankcie za nesplnenie povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

18. Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je SZČO len tá fyzická osoba, ktorá splní
nasledujúce podmienky:
a) dovŕšila 18 rokov veku a
b) v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej
činnosti (t. j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

19. Súčasne platí, že nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá automaticky samostatne
zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Povinné nemocenské a
dôchodkové poistenie vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe od 01. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu.

20. Pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je preto rozhodujúce, aby dotknutá
osoba:
1. dosahovala príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2
zákona o dani z príjmov) a súčasne
2. aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica za príslušný kalendárny rok.

21. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júla kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, prípadne zánikom oprávnenia na
výkon činnosti SZČO, zánikom licencie L1A alebo aj na základe čestného vyhlásenia o nevykonávaní
príslušnej činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni).

22. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon zdravotníckej praxe L1A nadobúda i držiteľ
status podnikateľa - SZČO (ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na
podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so
všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá.

23. Súd sa vo vzťahu k žalobkyni v prvom rade zaoberal otázkou, či mala v kontrolovanom období,
kedy jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom
zariadení, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov, ktoré
žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo SR žalobkyňa dosiahla za rok 2007 príjem 1.152.758,00 Sk,
teda jej vzniklo od 01. júla 2008 do 30. júna 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahla žalobkyňa za rok
2008 (798.374,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia
aj od 01. júla 2009 do 30. júna 2010.

24. Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku,
zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, preto námietka žalobkyne ohľadom
oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná.

25. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sú presne
stanovené v zákone č. 461/2003 Z. z., ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti
zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť
ani s námietkou žalobkyne, že postup žalovanej v danej veci, ktorá postupovala v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona o sociálnom poistení je nesprávny a nespravodlivý.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej, vrátane postupu,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo
vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Z
týchto dôvodov súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so
zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

27. Pre vznik účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na povinnom nemocenskom poistení je
rozhodujúce dosiahnutie takého príjmu, ktorý je v kalendárnom roku vyšší ako vymeriavací základ podľa



§ 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nižší príjem v kalendárnom
roku má za následok zánik poistenia od 01. júla nasledujúceho kalendárneho roku bez ohľadu na
podanie odhlášky z poistenie. Vznik účasti SZČO na povinnom nemocenskom poistení nie je závislý
od splnenia povinnosti SZČO prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie. Účasť na povinnom
nemocenskom poistení vzniká podľa § 21 ods. 1 zákona od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúci pre vznik účasti na povinnom
nemocenskom poistení je teda dosiahnutie príjmu vyššieho ako vymeriavacieho základu podľa § 138
ods. 9 zákona o sociálnom poistení v jednom kalendárnom roku. Obdobne nižší príjem v kalendárnom
roku má bez ďalšieho za následok zánik poistenia od 01. júla nasledujúceho kalendárneho roku, a to
bez ohľadu na to, či SZČO odhlášku podala alebo nie. Nesplnenie povinnosti uvedenej v § 228 ods. 1 a
3 zákona o sociálnom poistení nemá na vznik (zánik) účasti na povinnom nemocenskom poistení žiaden
vplyv; nesplnenie takejto povinnosti môže mať za následok iba postup žalovanej uvedený napr. v § 239 a
§ 240 zákona o sociálnom poistení (pokuta, penále). Správny súd konštatuje, že na základe vykonaného
dokazovania prvostupňovým správnym orgánom bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa za rok
2009 dosiahla príjem zo živnosti v sume 0,19 Eur, t. j. v sume nižšej ako je zákonom ustanovená suma
za rok 2009 (3.834,96 Eur), teda povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej zaniklo 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem.

28. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobkyne bolo rozhodnuté
podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobkyňa v konaní úspech nemala, nevzniká jej preto právo
na náhrad trov konania. Rovnako náhradu trov súd nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené
podmienky stanovené v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5017200325

  1. 21. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/32/2017 z 21. 3. 2018 (toto rozhodnutie)
  2. 21. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/32/2017 z 21. 3. 2018
  3. 22. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/32/2017 z 22. 3. 2018