Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 27Sa/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200330 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200330.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci žalobcu: Ing. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, XXX XX K., zast. Mgr. Radovanom Hvizdošom, nar. XX.XX.XXXX, N. D. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o preskúmane zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.07.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á nárok proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok rozhodnutím č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 05.05.2017 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi, a to tak, že žalobca ako obvinený z priestupku dňa 25.08.2016 o 12:10 hod. viedol jazdnú súpravu zloženú z motorového vozidla zn. VW Golf ev. č. VT-941 BI a prívesného vozíka ev. č. VT-400YF v katastri obce N. okres Ružomberok, pričom pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty (z areálu predajne okrasných kameňov) na cestu č. III/2219 sa plne nevenoval vedeniu vozidla nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nedal prednosť v jazde po ceste č. III/2219 idúcemu motocyklu zn. Honda SH ev. č. RK-566AD, ktoré viedol P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, okres Ružomberok smerom z Ružomberka do obce Štiavnička, čím došlo k zrážke motocykla a vozidla VW Golf s prívesným vozíkom. Ing. N. F. sa ako účastník dopravnej nehody nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a svoje vozidlo premiestnil. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu P. C., požitie alkoholu u vodičov nebolo zistené, vodičský preukaz Ing. N. F. nebol na mieste zadržaný. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. VW Golf ev. č. VT-941BI, prívesného vozíka ev. č. VT-400YF a motocykla zn. Honda SH ev. č. RK-566AD ku škode ich vodičov, žalobca uvedeným konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s poukazom aj na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona a uznal sa za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 150,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že začal na základe správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20.10.2016 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca. Pri ústnom pojednávaní o priestupku dňa 11.11.2016 a 18.04.2017 správny orgán zistil, že žalobca dňa 25.08.2016 o 12:10 hod. viedol jazdnú súpravu zloženú z motorového vozidla zn. VW Golf ev. č. VT-941BI a prívesného vozíka ev. č. VT-400YF v katastri obce N. okres Ružomberok, pričom pri vychádzaní z miesta ležiaceho mimo cesty na cestu č. III/2219 sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho nedal prednosť v jazde po ceste č. III/2219 idúcemu motocyklu zn. Honda SH ev. č. RK-566AD, ktoré viedol P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX z Ružomberka do obce Štiavnička, čím došlo k zrážke motocykla a vozidla VW Golf s prívesným vozíkom. Žalobca sa ako účastník dopravnej nehody nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody a vozidlá premiestnil. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu P. C., požitie alkoholu u vodičov nebolo zistené, vodičský preukaz Ing. N. F. nebol na mieste zadržaný. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla VW Golf ev. č. VT-941BI, prívesného vozíka ev. č. VT-400YF a motocykla zn. Honda SH ev. č. RK-566AD ku škode ich vodičov. Uvedeným konaním porušil žalobca ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. e) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) zákona č. 372/1990 Zb.. Pri rozhodovaní o priestupku vychádzal prvostupňový správny orgán z dôkazných materiálov, ktoré tvoria obsah priestupkového spisu, a to išlo o správu o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ- RK-ODI1-P-DN-57/2016, z 3 záznamov o podaní vysvetlenia - C., Ing. F., D. + odpis, 2 zápisnice o podaní vysvetlenia - F. C., L. Q. C., 2 zápisy o dychovej skúške - F., C., záznam dopravnej nehody + odpis, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody + odpis, fotodokumentácia + náčrt + pán z miesta dopravnej nehody, výpis zo zdravotnej dokumentácie - C., 3 x evidenčná karta vozidla, plnomocenstvo, evidenčná karta, rozhodnutie o ustanovení znalca, odvolanie voči rozhodnutiu o ustanovení znalca, vyjadrenie poškodeného k odvolaniu o pribratí znalca, odborné vyjadrenie MUDr. E. F., úradný záznam z 25.11.2017 a rozhodnutia Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline o odvolaní voči uzneseniu o pribratí znalca, znaleckého posudku č. 025/2016, kópie predvolaní, upovedomenie o zmene termínu pojednávania a zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku. Prvostupňový správny orgán uviedol, že vychádzajúc z dokazovania dospel k skutkovému záveru, že jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností je výpoveďami účastníkov konania a svedkov preukázané, že obvinený v predmetom čase viedol jazdnú súpravu zloženú z motorového vozidla VW Golf ev. č. VT-941BI a prívesného vozíka ev. č. VT-400YF v katastri obce N. okres Ružomberok, pričom vychádzal z miesta ležiaceho mimo cesty na cestu č. III/2219 a poškodený viedol motocykel zn. Honda SH ev. č. RK-566AD smerom z Ružomberka do obce Štiavnička v úseku mimo obce, kde je najvyššia povolená rýchlosť 90 km/h rýchlosťou cca 40 km/h, čo korešponduje aj so záverom znaleckého dokazovania, že za daných podmienok bola limitná rýchlosť pre jazdu daných smerom oblúkom pre poškodeného motocyklistu cca 39 - 42 km/h, pričom je predpoklad, že neprechádzal smerových oblúkom na hranici technických možností a jeho rýchlosť bola nižšia. Obvinený bol v zmysle § 21 ods. 1 pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, povinný dať prednosť v jazde poškodenému, idúcemu po ceste. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. sa rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky, počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. V predmetnom prípade mal jednoznačne prednosť v jazde poškodený na motocykli idúci po ceste. Správny orgán nespochybňuje tvrdenia obvineného a svedkyne F. C., že pred vjazdom na cestu sa presvedčili pohľadom vľavo a potom vpravo, či je cesta voľná a vtedy nevidel ísť po ceste žiadne vozidlá, má však za to, že táto skutočnosť sama o sebe a vzhľadom na miestne rozhľadové podmienky neznamená, že sa skutočne dostatočne obvinený presvedčil, či môže bezpečne vyjsť na cestu. Vôbec nič obvinenému nebránilo a správny orgán má za to, že konkrétna situácia si to priam vyžadovala, aby pri výjazde naďalej kontroloval, či zľava, teda v jazdnom pruhu, ktorý pri výjazde ako prvý križoval, mu neprichádza vozidlo a tak mohol včas zabrzdiť a zastaviť. V danom prípade mohol poškodený vozidlo obísť v protismernom jazdnom pruhu, v ktorom navyše neprichádzalo nijaké vozidlo. Obvinený však na kolíznu situáciu reagoval tak, ako to sám uviedol vo svojej výpovedi 30.08.2017 a taktiež to potvrdila aj svedkyňa C., že pridal plyn, aby motorkárovi uvoľnil cestu. Týmto má správny orgán za preukázané, že na ceste vznikla kolízna situácia (vozidlo sa nachádzalo v jazdnom pruhu motocykla smerom do Štiavničky), ktorú sa snažil obvinený riešiť jazdou vpred pridaním plynu, čo však nebola správna reakcia, nakoľko si mal byť obvinený vedomý, že za svojím vozidlom ťahá prívesný vozík, ktorým opäť prehradil jazdný pruh, ktorý s vozidlom, s ktorým prešiel do ľavého jazdného pruhu v smere jazdy motocyklistu, stihol opustiť a tak znemožnil motocyklistovi vyhnúť sa kolízii obídením jazdnej súpravy vpravo alebo vľavo. To, že jazdná súprava, ktorú viedol obvinený, bola na ceste v pohybe a netvorila statickú prekážku, má správny orgán za preukázané výpoveďami účastníkov konania, túto skutočnosť nikto neodporoval a potvrdzujú ju aj závery znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že na ceste vznikla kolízna situácia, ktorá si vyžadovala reagovanie motorkára, preukazuje aj výpoveď svedkyne C., ktorá uviedla, že videla ho asi 20 m pred sebou a vôbec nebrzdil, išiel stredom cesty. Správny orgán mal za to, že na kvalifikovanie situácie ako nedanie prednosti v jazde, nie je nevyhnutná bezprostredná kolízia vozidiel, ale už fakt, že vodič, ktorý má prednosť v jazde, musí na vzniknutú kolíznu situáciu, ktorú spôsobí, ten kto vychádza z miesta ležiaceho mimo cesty, náhle reagovať, čiže zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Že v danom prípade musel vodič motocykla náhle meniť a smer jazdy je vzhľadom k časovo-priestorovému hľadisku na mieste dopravnej nehody a zohľadnení reakčnej doby vodičov jednoznačne preukázaná záverom znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že sa poškodený obzeral bezprostredne pred kolíziou tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi svedok Q. C. a taktiež na ústnom pojednávaní obvinený, považuje správny orgán v danom prípade za irelevantnú. Správny orgán toto považoval za účelové tvrdenie žalobcu v snahe preniesť vinu na poškodeného. Poškodený na ústnom pojednávaní na otázku svojho splnomocneného zástupcu: „V akej polohe bol motocykel v momente stretu s Vaším vozidlom?", odpovedal: „Ja som ho nevidel, lebo som sa pozeral dopredu a nepočítal som s tým, že do nás narazí." Ako uviedol predtým na rozdiel od pôvodnej výpovede, všimol si, že motocyklista sa pred kolíziou obzeral. Správny orgán mal za to, že poškodený na kolíznu situáciu reagoval náhlym brzdením s následným prechodom do šmyku a stihol v snahe zabrániť vážnejším následkom nárazu do jazdnej súpravy položením motocykla na vozovku, preukazuje, že sa plne venoval vedeniu vozidla. Taktiež to preukazuje záver znaleckého dokazovania. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje inštitút dôveryhodnej alebo prísažnej výpovede, ale každá výpoveď svedka má rovnakú právnu i skutkovú váhu a považuje sa za pravdivú pokiaľ sa nepreukáže opak. Správny orgán má za to, že výpovede obvineného a svedkov, keď k veci prvýkrát vypovedali až 30.08.2017, teda na 5. deň po nehode a výpovede obvineného a svedkyne C. na ústnom pojednávaní, teda v čase, keď boli splnomocnenému zástupcovi poskytnuté kópie spisového materiálu, ako aj znalecký posudok, pričom minimálne s výpoveďami svedkov sa pred ústnym pojednávaním obvinený oboznámil, boli prakticky zhodné ale tendenčné, motivované snahou vyviniť obvineného zo zavinenia predmetnej dopravnej nehody. Verzia obvineného o priebehu dopravnej nehody je podľa záveru znaleckého posudku z časovo-priestorového hľadiska technicky neprijateľná, čo výrazným spôsobom znižuje aj hodnovernosť výpovedí svedkov F. a Q. C.. Obvinený ani poškodený k vykonaným dôkazom nemali žiadne námietky a návrhy a nechceli vykonať žiadne nové dôkazy. Správny orgán vychádzal počas konania obvinenému prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu maximálne v ústrety a vykonal väčšinu ním navrhnutých dôkazov. Do konania na jeho návrh ustanovil znalca z odboru doprava cestná. Správny orgán ďalej na návrh poškodeného zabezpečil odborné vyjadrenie MUDr. F., zabezpečil prítomnosť znalca na ústnom pojednávaní a umožnil obvinenému a jeho zástupcovi klásť znalcovi otázky, tak isto vypočul svedka D., svedkyňu F. C.. Pri výsluchu F. C. správny orgán zamietol návrh zástupcu obvineného, aby jej bola premietnutá videosekvencia zo znaleckého posudku, aby sa táto mohla vyjadriť, či tak mohlo dôjsť k predmetnej dopravnej nehode. Správny orgán to odôvodnil tým, že svedok má predovšetkým vypovedať o skutočnostiach, ktoré na mieste udalosti bezprostredne vnímal svojimi zmyslami a nie vyjadrovať svoj názor na znalecký posudok a hodnotiť ho. Ďalej správny orgán zamietol návrhy obvineného na vykonanie ďalších dôkazov s odôvodnením, že má za to, že zo strany zástupcu obvineného tieto návrhy nie sú motivované snahou čo najobjektívnejšie posúdiť skutkový stav veci, ale snahou neúmerne predlžovať konanie o priestupku. Navyše svedok Q. C., ako cudzí štátny občan, bol k veci riadne po riadnom poučení vypočutý príslušníkom vykonávajúcim objasňovanie dopravnej nehody na zápisnici o výsluchu svedka. Ak by aj navrhovaný svedok vypovedal na ústnom pojednávaní v zásadnom rozpore s jeho prvotnou výpoveďou, len by to spochybnilo jeho dôveryhodnosť. Nebol predpoklad, že by vyšli najavo skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom zmenili dôkaznú situáciu. Správny orgán nepokladal za potrebné ustaľovať, kto po nehode premiestnil motocykel, lebo už z doteraz zistených dôkazov nevyplýva, že by to urobil poškodený a obvinený sám na ústnom pojednávaní priznal, že svoje vozidlo premiestnil bez vyznačenia stôp a polohy vozidla po nehode. Taktiež uviedol, že do konania nie je potrebné pribrať nového znalca, lebo znalecký posudok bol riadne vypracovaný na základe právoplatného uznesenia o pribratí znalca so zohľadnením nielen výpovedí účastníkov a svedkov nehody, ale aj zohľadnením ďalších objektívnych skutočností a fyzikálnych zákonitostí. Taktiež zamietol návrh o vypracovanie nového súkromného znaleckého posudku s poukazom na dĺžku konania, kedy mal obvinený dostatočný priestor dať si vypracovať svoj znalecký posudok. Navyše správny orgán mal za to, že v už vypracovanom znaleckom posudku mal znalec posúdiť odpovede na stanovené otázky a okrem iného spracovať simuláciu dopravnej nehody podľa verzií všetkých účastníkov konania ako i svedkov. Nebolo jeho úlohou určiť konkrétneho vinníka dopravnej nehody. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadol najmä na čas a miesto spáchania priestupku (denná doba, cesta III. triedy v obci), na výšku spôsobenej škody (cca 1.300,- € podľa odhadu policajta dokumentujúceho dopravnú nehodu), na nedbalostné konanie páchateľa, na frekventovanosť miesta, kde k priestupku došlo (frekventovaná cesta), na to, že pri dopravnej nehode došlo k zraneniu jednej osoby, na to, že osoba je držiteľom vodičských oprávnení od roku 1954 a v evidencii dopravných priestupkov nemá za obdobie posledných dvoch rokov žiadny záznam o spáchaní priestupku, na dopravno-bezpečnostnú situáciu na území SR, na sociálne a majetkové pomery priestupcu, pričom žalovaný je starobný dôchodca, ženatý, 2 zaopatrené deti, býva v paneláku, starobný dôchodok je 493,- €. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. V odvolaní žalobca namietal, že postupom správneho orgánu boli porušené základné zásady trestného konania a zásady ukladania trestov. Poukázal na to, že podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. má obvinený z priestupku právo vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. To znamená, že skutočnosti, ktoré sa obvinenému kladú za vinu, musia byť sformulované v skutku. Správny orgán vykonávajúci priestupkové konanie musí skutok sformulovať presne a úplne. Pokiaľ v ďalšom štádiu konania skutok rozšíri alebo doplní alebo spresní, musí umožniť obvinenému z priestupku sa k novosformulovanému, resp. doplnenému skutku vyjadriť. V danom prípade správny orgán skutok preukázateľne spresnil (zápisnica z 11.11.2016 a rozhodnutie zo dňa 05.05.2017). Rovnako je potrebné postupovať v prípade zmeny, resp. rozšírenia právnej kvalifikácie správneho deliktu, ktorý sa obvinenému kladie za vinu. Správny orgán vzniesol obvinenému obvinenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona, zatiaľ čo v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobca mal za to, že rozhodnutie o vine je zmätočné a nepreskúmateľné, ak sa obvinený mal dopustiť dvoch navzájom sa vylučujúcich priestupkov jednočinným súbehom, jedná sa o porušenie zásady ne bis in idem. Vo vzťahu k premiestneniu vozidla, ktoré posunul o 1,5 metra dopredu a 30 cm doľava, nedochádza bez ďalšieho porušeniu § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z.. Správny orgán teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorých výsledkom bolo nesprávne právne posúdenie veci. Správny orgán tiež vyhodnotil striktne všetky dôkazy jednostranne. S poukazom postup správneho orgánu namietol aj zaujatosť ppor. Ing. R. Q. vo vzťahu k obvinenému. Takisto namietol aj porušenie čl. 46 ods. 4 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002. Takisto navrhol výsluch svedka K. D. a svedka Q. C. za prítomnosti znalca, pričom správny orgán mu neoznámil, že nemieni navrhnutý dôkaz vykonať. Uvedený postup je závažným porušením práva obvineného na obhajobu. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. KRPZ-ZA-KDI-SK-50/2017 zo dňa 19.07.2017 a to tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. K bodu č. 1 uviedol, že z listinného dôkazu - Správa o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-RK-ODI1- P-DN-57/2016 zo dňa 16.09.2016 vyplýva, že N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX je podozrivý zo spáchania § 22 ods. 1 písm. g, k) zákona o priestupkoch, nakoľko dňa 25.08.2016 o 12:10 hod. viedol vozidlo zn. VW Golf ev. č. VT941 BI s prívesným vozíkom ev. č. VT400YF z areálu predajne okrasných kameňov (miesto ležiace mimo cesty) a pri vychádzaní na cestu sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedal prednosť v jazde vodičovi P. C., nar. XX.XX.XXXX bytom N. XXX, jazdiacemu na motocykli Honda SH ev. č. RK566AD idúcemu po ceste, následne došlo k zrážke spomínaných vozidiel, kedy motocykel narazil predným tlmičom do ľavého zadného prahu vozidla VW Golf a motocyklista zostal ležať na vozovke vedľa motocykla, na mieste DN bola u vodičov vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom. Uvedené potvrdzuje aj listinný dôkaz „Záznam dopravnej nehody" č. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016 zo dňa 25.08.2016, z ktorého je zrejmé opis udalosti, príčina vzniku dopravnej nehody, opis účastníkov dopravnej nehody ako aj opis jednotlivých zúčastnených vozidiel a ich poškodení. Z listinného dôkazu „Zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody" č. č. ORPZ-RKODil-P-DN-57/2016 zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že dopravná nehoda bola oznámená na operačné stredisko dňa 25.08.2016, pričom miesto dopravnej nehody bolo v čase od 13:46 hod. do 15:00 hod. obhliadnuté orgánom PZ. Z uvedeného listinného dôkazu ďalej vyplýva situácia na mieste dopravnej nehody, kde sa jednalo o priamy úsek cesty pre prejazd zákrutou, povrch suchý, neznečistený, dobrý stav krajnice, bez vodiaceho pruhu, prednosť vyznačená dopravnými značkami, rýchlostný limit 90 km/h. Ďalej z predmetného listinného dôkazu vyplýva poveternostná situácia, stav účastníka dopravnej nehody, opis stôp a vykonané opatrenia na mieste dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody predmetný listinný dôkaz vlastnoručne podpísali. Z uvedenými listinnými dôkazmi ďalej korešpondujú aj ďalšie listinné dôkazy: - Plán z miesta dopravnej nehody č. ORPZ-RK-ODIl-P-DN-57/2016, vyhotovený v mierke 1:400 - Náčrtok z miesta dopravnej nehody č. ORPZ-RK-ODI 1 -P-DN-57/2016 zo dňa 25.08.2016 s vyznačením miesta stretu vozidiel, šírkou a dĺžkou komunikácie (podpísaný oboma účastníkmi konania) - Fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody č. ORPZ-RK-ODIt-P-DN-57/2016, ktorá obsahuje 8 ks fotografií z miesta dopravnej nehody, pohľad na miesto dopravnej nehody s vyznačením stôp, taktiež na detailné poškodenie jednotlivých vozidiel. Fotodokumentácia je doplnená 0 4 ks fotografií pohľadu na miesto dopravnej nehody zo smeru cesty I/18 ako aj pohľad na miesto dopravnej nehody smerom z výjazdu z predajne kameňa. Zhodnotením uvedených dôkazných materiálov žalovaný uviedol, že skutkový stav bol zistený dostatočne, jednotlivé listinné dôkazy navzájom korešpondujú, čo ukazuje celistvý obraz o zistenom skutkovom stave veci. Žalovaný uviedol, že záver prvostupňového správneho orgánu o spáchaní priestupku žalobcu považuje za logický, majúci oporu a podklad vo vykonaných dôkazoch, ktoré vzájomne korešpondujú. Vo vzťahu k námietke, že obvinenému bolo upreté právo na obhajobu poukázal na listinný dôkaz „Zápisnica z ústneho pojednávania" č. ORPZ-RK-ODE- P-362/2016 zo dňa 11.11.2016, do ktorej zástupca obvineného uviedol, že požaduje vykonať ďalšie dôkazy a to výsluch svedka C. a svedka D. a následne znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy za účelom čo najobjektívnejšieho objasnenia dopravnej nehody. Ako je ďalej zrejmé z predmetného listinného dôkazu ( strana 3) výsluch svedka C. bol vykonaný, pričom aj zástupca obvineného využil právo a kládol svedkovi Otázky (ustanovenie § 33 ods. 1 správneho poriadku). Z listinného dôkazu - rozhodnutia o ustanovení znalca č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 14.11.2016 jasne a jednoznačne vyplýva, že zo strany správneho orgánu bol ustanovený znalec z odboru doprava cestná k vypracovaniu znaleckého posudku Ing. Stanislav Chomo. Lehota na vypracovanie znaleckého posudku bola stanovená do 20. decembra 2016. Žalovaný bol toho názoru, že z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli je preukázané, že správny orgán postupoval v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko dal účastníkom konania resp. zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie. Zástupca obvineného v odvolaní uvádzal, že postupom správneho orgánu boli porušené základné zásady trestného konania, ktoré však už bližšie nešpecifikoval ani nekonkretizoval. Žalovaný mal za to, že predmetný skutok, z ktorého spáchania bol žalobca obvinený je v zmysle zákona o priestupkoch priestupkom, preto sa rieši v priestupkovom konaní. K bodu č. 2 uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že zástupca obvineného požadoval vykonať výsluch aj svedka K. D., správny orgán predmetnému návrhu zástupcu obvineného vyhovel, pričom dňa 28.04.2017 za prítomnosti obvineného Ing. N. F. v zastúpení uvedeného svedka aj vypočul. K námietke zástupcu obvineného, že existujú rozpory vo svedeckej výpovedi K. D. zo dňa 25.08.2016 a z výsluchu zo dňa 28.04.2017 žalovaný uviedol, že zástupca obvineného nekonkretizoval a nešpecifikoval, v akej formulácii, kde sa mu zdajú výpovede svedka rozdielne, nakoľko predmetné výpovede podrobne preskúmal a zistil, že aj napriek odstupu času cca ôsmich mesiacov svedok vypovedal takmer totožne. Z listinného dôkazu „Zápisnica z ústneho pojednávania" zo dňa 28.04.2017 vyplýva, že svedok K. D. k veci uviedol, že:„.. keď som bol na odchode, zapínal som niektoré z deti do sedačky, stál som pri zadných dverách na strane vodiča, čelom križovatke cestou I. triedy, uvidel smerom od križovatky s cestou L triedy prichádzať motocyklistu. Nevenoval som mu však celý čas pozornosť, zareagoval som až na to, ako som počul buchnutie... Uvidel som ako sa v pravom jazdnom pruhu pri jazde smerom do Štiavničky nachádza prívesný vozík.. Ja som si to vysvetlil, že auto s vozíkom nedalo prednosť v jazde motocyklistovi a preto došlo k zrážke..." Do listinného dôkazu „Záznam o podaní vysvetlenia" č. ORPZ-RK-ODI1 -P-DN- 57/20165 zo dňa 25.08.2016 svedok K. D. uviedol, že:... vykladal svoje deti, keď si všimol, že smerom od hlavnej cesty Vl 8 prichádza motorkár, nešiel rýchlo, keď bol asi v polovici úseku medzi cestou I/18 a odbočkou k autobazáru v tom mu z miesta ležiaceho mimo cesty vyšiel vodič s vozidlom, následne došlo k zrážke tak že motocyklista naraziť do ľavej strany na cestu vychádzajúceho vozidla, motorkár bol na hlavnej ceste, príčinu nehody vidí v nepozornosti vychádzajúceho vozidla.." Žalovaný bol toho názoru, že „podstata" svedeckej výpovede a síce, že svedok usúdil, že vodič vozidla motocyklistovi pravdepodobne nedal prednosť je zhodná v oboch výpovediach aj napriek časovému odstupu. Žalovaný doplnil, že svedok je osoba, ktorá konkrétne skutočnosti, týkajúce sa predmetu správneho konania, potrebné na objasnenie skutočného stavu veci vnímala, doznala vlastnými zmyslami. Musí ísť teda o osobu, ktorá osobne zmyslovo vnímala určitý predmet alebo jav a je súčasne schopná vnímané javy reprodukovať, čo teda v tomto konkrétnom prípade splnené bolo, nakoľko svedok opísal to, čo videl (nie je podstatné, či boli nejaké drobné odchýlky v jeho výpovedi zo dňa 25.08.2016 a zo dňa 28.04.2017, nakoľko už nemusel detailne formulovať výpoveď tak ako pred ôsmimi mesiacmi. Vo vzťahu k námietke, že správny orgán sa nezaoberal zavinením dopravnej nehody druhým účastníkom, nakoľko neprispôsobil jazdu prekážke v cestnej premávke, žalovaný uviedol, že v celom spisovom materiáli sa nenachádza jediná zmienka o tom, že by dopravnú nehodu spolu zavinil aj druhý účastník P. C.. Vzhľadom k tomu, že zástupca účastníka konania ani v odvolaní nespresnil, resp. nešpecifikoval v čom vidí pochybenie druhého účastníka dopravnej nehody P. C. žalovaný uvedené tvrdenie vyhodnotil ako tendenčné a ničím nepodložené. Uviedol, že účastník konania P. C. - vodič motocykla mal prednosť v jazde, pričom keď odbočil na cestu č. 2219 cesta bola prázdna, vpravo videli strieborné vozidlo VW Golf, ktoré bolo mimo cestu, pri areáli predajne okrasného kameňa a keď bol asi 10 metrov pred spomínaným vozidlom tak vodič tohto vozidla mu náhle vošiel do jazdnej dráhy, na čo reagoval brzdením a keď videl, že sa mu nepodarí zabrzdiť, položil motocykel na vozovku a tak narazil do vozidla. Ďalej uviedol, že vozidlo VW Golf už bolo tak blízko, že ho nemohol obísť vľavo ani vpravo, lebo za sebou ťahalo prívesný vozík. Odvolací orgán je toho názoru, že pokiaľ účastník cestnej premávky má prednosť v jazde nie je povinný predvídať, že druhý účastník cestnej premávky poruší pravidlá cestnej premávky (princíp obmedzenej dôvery v doprave). Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu a zo získaných listinných dôkazov, vodič motocykla išiel rýchlosťou 36 km/h, pričom motocykel viedol viac k stredovej čiare, z čoho jasne vyplýva, že reagoval na vodiča vozidla zn. VW Golf (podľa názoru odvolacieho orgánu mal v úmysle obísť stojace vozidlo, preto išiel v blízkosti stredovej čiary) avšak vozidlo mu náhle vošlo do jazdnej dráhy, pričom už nemal reálne možnosti zabrániť dopravnej nehode. Ako je zrejmé aj zo znaleckého posudku technika jazdy vodiča OMV VW tesne pred samotným nehodovým dejom sa javí v tomto prípade s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste DN, dopravnom členení, charaktere a stavu komunikácie ako nesprávna a ohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky. V znaleckom posudku je ďalej uvedené, že vodič motocykla Honda nemal možnosť nehode zabrániť akýmkoľvek spôsobom, lebo každý princíp zabránenia by znamenal stratu pohybovej a smerovej stability sústavy motocykel - jazdec. Vodičovi motocykla Honda bola vodičom vozidla VW Golf vytvorená prekážka z technického hľadiska náhla. K bodu č. 3 na námietku nezákonnosti znaleckého posudku, nakoľko správny orgán nepočkal na právoplatnosť Rozhodnutia o ustanovení znalca č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 14.11.2016 uviedol, že predmetné rozhodnutie obsahuje poučenie, z ktorého jasne vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, pričom odvolanie nemá odkladný účinok (t.j. rozhodnutie je vykonateľné aj keď ešte nenadobudlo právoplatnosť). Dňom 14.11.2016 bol znalec ustanovený do konania, čo vyplýva z rozhodnutia o ustanovení znalca, ako aj z doručenky, ktorá má povahu verejnej listiny a preukazuje, že rozhodnutie bolo znalcovi Ing. Stanislavovi Chomovi doručené dňa 14.11.2016. Správny orgán ustanovuje spravidla za znalca toho, kto je zapísaný v zozname znalcov. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Vodič rozhodnutiu o ustanovení znalca môže účastník konania podať opravný prostriedok, toto ustanovenie garantuje zo strany príslušného správneho orgánu. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania sa môže odvolať voči rozhodnutiu o ustanovení znalca ak by mal námietku zaujatosti znalca. Z uvedeného dôvodu zákonodarca v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 12 ods. 2 ustanovil dôvody pre odmietnutie vykonania úkonu, pričom medzi tieto zákonné dôvody patrí aj skutočnosť, že znalec je vo veci vykonania úkonu zaujatý. Zástupca obvineného namietal, že požadoval vykonať dôkaz či práceneschopnosť poškodeného alebo medikamentózna liečba mohli ovplyvniť jeho schopnosti viesť motocykel, čo požadoval aj zohľadniť v znaleckom posudku. Ako to vyplýva aj z Rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-ZA-KDI-SK-2/2017 zo dňa 31.01.2017 vykonanie predmetného dôkazu bolo bezodkladne správnym orgánom vyhotovené, pričom aj znalec predmetný listinný dôkaz k dispozícii mal. Ako vyplýva z predmetného znaleckého posudku, znalec analyzoval situáciu aj podľa výpovede vodiča vozidla VW Golf ako aj vodiča motocykla Honda. Z analýzy situácie, ktorá by prebiehala podľa výpovede vodiča vozidla VW Golf, ktorý uviedol, že: ... „po naložení kameňa s prívesným vozíkom pomaly vychádzal na cestu III. triedy č. 2219, kde odbočoval vľavo smerom na I/18. Cesta bola voľná. Zaradil prvý rýchlostný stupeň a pomaly sa pohol smerom vľavo. Keď už bol v jazdnom pruhu. smerom na Štiavničku, vtedy od hlavnej cesty vyšiel motocyklista. Menovaný ho videl ako vychádza spoza kameniva umiestneného na paletách a odbočil smerom do Štiavničky, vtedy pridal plyn aby mu uvoľnil cestu... . Z vyššie uvedeného vyplýva, že vozidlo má benzínový agregát 55 kW, tri osoby v aute a za sebou prívesný vozík s nákladom o hmotnosti cca nad 200 kg. Počiatočné zrýchľovanie by v tomto prípade mohlo byť na úrovni cca do 1,0 ms-2 Musí byť ale splnená podmienka, že v mieste rázu má mať vozidlo VW Golf rýchlosť cca 20 km/h a rýchlosť a pohyb motocykla Honda sa výrazne nezmení, reakcia nastane však o čosi neskôr. Ďalšia podmienka je, že náraz vozidiel reálne nastane a dynamicky musí byť zhodný ako v simulácii. Takto nastavené časovo priestorové hľadisko ale predpokladá, že vozidlo VW Golf bude v počiatku zrýchľovať hodnotou cca 13-14 ms-2 (aby pred rázom mohol nastať moment reakcie a brzdenia, lebo vozidlo po ráze prakticky hneď zastalo ) a motocykel Honda prechádza smerovým oblúkom rýchlosťou cca 100 km/h, aby stihlo dôjsť k deklarovanému miestu rázu. Výpoveď vodiča vozidla VW Golf je v tejto sekvencii z časovo-priestorového hľadiska technicky neprijateľná. Motocykel Honda sa pred nehodovým dejom pohyboval v pravotočivom jazdnom oblúku. Podmienkou stabilného prejazdu smerovým oblúkom je rýchlosť nižšia ako limitná, s prihliadnutím na stanovenie prijateľnej trajektórie prejazdu zákrutou a stanovením prijateľného sklonu sústavy jazdec - motocykel pri prejazde zákrutou, komunikácia ma v mieste dopravnej nehody tvar smerového oblúka, v smere jazdy motocykla Honda prechádza pravotočivá zákruta, ktorej polomer bol stanovený na základe priamych meraní alebo grafickými metódami. Limitná rýchlosť prejazdu daným smerovým oblúkom bola pre motocykel Honda s jazdcom za daných podmienok v rozsahu 39 - 42 km/h. Je predpoklad, že vodič motocykla neprechádzal smerovým oblúkom na hranici technických možností, pri jazde zákrutou bola jeho rýchlosť iste nižšia ako 40 km/h, čo zodpovedá aj výpovedi vodiča motocykla Honda. Charakter poškodení napovedá, že motocykel Honda mal tesne pred rázom výrazný sklon, tvrdenie vodiča motocykla Honda o tom, že pred rázom motocykel „položil" je preto s istotou pravdivé. Odvolací orgán už len doplnil, že správny orgán umožnil účastníkovi konania v zastúpení konfrontovať sa so znalcom priamo na konanom ústnom pojednávaní, pričom účastník konania v zastúpení aj aktívne kládol znalcovi otázky a uplatňoval pripomienky k posudku, ktoré mu boli následne osobou znalca zodpovedané a vysvetlené. Pre doplnenie žalovaný uviedol, že správny orgán pochybnosti vhodným spôsobom (opätovným výsluchom znalca) odstránil, čím účastníkovi konania v zastúpení vyhovel. Znalecký posudok hodnotí správny orgán rovnako ako ostatné dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( § 34 ods. 5 správneho poriadku ). To znamená, že znalecký posudok hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí len to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. K bodu č. 4 námietke postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok žalovaný uviedol, že účastník konania svojím konaním porušil: - ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, ktoré ukladá vodičovi povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke; - ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ktoré ukladá vodičovi povinnosť pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny, dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste; - ustanovenie § 66 ods. 2 písm. e) zákona o cestnej premávke, ktoré ukladá účastníkovi dopravnej nehody povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Poukázanie na § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke zdôrazňuje, že také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, sa považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu vo veci správneho trestania v zákonom stanovenej lehote, táto súdu bola doručená dňa 18.08.2017. Žalobca v žalobe uviedol, že na konanie a rozhodovanie o priestupkoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zároveň na rozhodovanie o správnych deliktoch (v danom prípade správne delikty zakotvené v ust. § 22 zákona č. 372/1990 Z. z.. v znení neskorších predpisov), dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie". Správny orgán vec nesprávne právne posúdil, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a jeho postupom bolo obvinenému závažným spôsobom odňaté právo na obhajobu a spravodlivý proces. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, sú chaotické a arbitrárne. Postupom správneho orgánu boli porušené základné zásady trestného konania a zásady ukladania trestov. Porušenie základných zásad trestného konania: 1. Podľa Čl. 46 prvá veta nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v znení neskorších predpisov „ na začiatku ústneho pojednávania poverený policajt oznamuje obvinenému z priestupku z akého priestupku je obvinený.". Prvostupňový správny orgán vzniesol obvinenému obvinenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (zápisnica zo dňa 1 1.11.2016), zatiaľ čo v rozhodnutí č. ORPZ-RK-ODE-P-362/2016 zo dňa 05.05.2017, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, bol obvinený uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom o rozšírení obvinenia nebol obvinený nikdy upovedomený. Obdobne v prípade formulácie skutku, prvostupňový správny orgán skutok preukázateľne spresnil (viď formulácia skutku v zápisnici zo dňa 1 1.11.2016 a skutok v rozhodnutí č. ORPZ-RK-ODE-P-362/2016 zo dňa 05.05.2017), pričom o zmene/spresnení skutku nebol obvinený nikdy upovedomený. O zmene právnej kvalifikácie správneho deliktu a skutkového základu jeho spáchania sa obvinený dozvedel až z rozhodnutia o priestupku. Zmenou právnej kvalifikácie správneho deliktu a skutkového základu jeho spáchania došlo k porušeniu obžalovacej zásady a k porušeniu ust. § 73 ods. 2, prvá veta zákona č. 372/1990 Z.. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má obvinený z priestupku právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Povinnosť správneho orgánu vykonávajúceho priestupkové konanie skutok sformulovať presne a úplne už bola jednoznačne judikovaná rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011, podľa ktorého musí správny orgán vykonávajúci priestupkové konanie skutok sformulovať presne a úplne, pričom pokiaľ v ďalších štúdiách konania skutok rozšíri alebo doplní, alebo spresní, musí umožniť' obvinenému z priestupku sa k novo sformulovanému, resp. doplnenému skutku vyjadriť (s tým, že ide o dodržanie formálne ustanoveného procesného postupu, keď správny orgán nemôže selektovať závažnosť skutočnosti doplnených do skutku). Uvedená skutočnosť bola jedným z hlavných odvolacích dôvodov obvineného (žalobcu), pričom žalovaný, ako odvolací orgán uvedená argumentáciu v napadnutom rozhodnutí úplne odignoroval, nevenoval jej žiadnu pozornosť. 2) V rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov správny orgán hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto dôkaz obstaral. Primárnou požiadavkou však zostáva, že dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom. V prípade správneho orgánu je dôkaz získaný zákonne, ak tento bol získaný zákonom predpísaným spôsobom. Správny orgán má presne stanovený postup, ako pri priberaní znalca do konania postupovať (§ 36 k § 34 ods. 2 Správneho poriadku) a zároveň vychádzajúc zo základných ústavných princípov, keď štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústava Slovenskej republiky). Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru SR, Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberok č. ORPZ-RK-ODE-P-362/2016 zo dňa 14.11.2016 v spojení s uznesením Krajského riaditeľstva policajného zboru SR, Krajského dopravného inšpektorátu Žilina č. KRPZ-ZA-KI)I-SK-2/2017 zo dňa 31.01.2017 bol do konania dňa 20.02.2017 pribratý znalec Ing. Stanislav Chomo, ktorého úlohou bolo zodpovedať otázky stanovené uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR, Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberok č.k. ORPZ-RK-ODE-P-362/2016 zo dňa 14.11.2016. Znalec vykonával znaleckú činnosť a vypracoval znalecký posudok v čase, keď ešte nebol do konania pribratý, keď odvolanie zo dňa 15.12.2016 voči uzneseniu Okresného riaditeľstva policajného zboru SR, Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberok č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 14.11.2016 spôsobilo jeho odklad. Znalecký posudok ako dôkaz v trestnom (správnom) konaní nebol získaný predpísaným zákonným spôsobom. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie č. ORPZ-RK-ODE-P-362/2016 zo dňa 14.11.2016 obsahovalo nesprávne poučenie, že „odvolanie nemá odkladný účinok", nemá za následok vylúčenie odkladného účinku odvolania. Vychádzajúc z ustanovenia § 36 Správneho poriadku, podľa ktorého „ak je pre odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca, proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa mimo odvolať" a zároveň z ustanovenia § 55 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého „pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok", odvolanie má odkladný účinok, nakoľko rozhodnutie neobsahuje rozhodnutie o vylúčení odkladného účinku podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie o ustanovení znalca je konštitutívnym rozhodnutím a preto jeho následky nastávajú až momentom právoplatnosti rozhodnutia. V čase vypracovania znaleckého posudku č. 025/2016 v predmetnej veci znalec Ing. Stanislav Chomo nebol ustanovený. S uvedeným záverom o odkladnom účinku odvolania sa stotožnil aj žalovaný, ktorý vo svojom rozhodnutí č. KRPZ-ZA-KI)I-SK-2/2017 zo dňa 31.01.2017 uviedol, že „zo strany správneho orgánu skutočne došlo ku chybe v písaní uvedeného poučenia". S námietkou žalobcu k nezákonnosti znaleckého posudku, keď znalec vykonával znaleckú činnosť a vypracoval znalecký posudok v čase, keď ešte nebol do konania pribratý sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, stroho konštatoval, že „predmetné rozhodnutie obsahuje poučenie, z ktorého jasne vyplýva, že proti tomu tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dni odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie nemá odkladný účinok (t.j. rozhodnutie je vykonateľné aj keď' ešte nenadobudlo právoplatnosť", čo jednak nemá oporu v zákone, keď včas podané odvolanie má odkladný účinok a jednak je kontradiktórne k rozhodnutiu č. KRPZ-ZA-KI)I-SK-2/2017 zo dňa 31.01.2017, ktoré dokonca vydal ten istý zamestnanec žalovaného kpt. Mgr. T. E.. Rovnako je v kontexte s vyššie uvedeným nutné ohradiť sa aj voči ďalšiemu, súvisiacemu konštatovaniu žalovaného, z ktorého vyplýva, že účastník konania sa môže odvolať voči rozhodnutiu o ustanovení znalca výlučne ak by mal námietku zaujatosti znalca, čo je konštatovanie, ktoré nemá oporu v zákone. 3) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Okrem už konštatovaného porušenia ust. § 73 ods. 2, prvá veta zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má obvinený z priestupku právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, konaním správnych orgánov bolo obvinenému odňaté právo na obhajobu, tým, že správny orgán nevyhovel požiadavke obvineného aby správny orgán vykonal dôkaz výsluch svedka K. D. a svedka Q. C. za prítomnosti znalca, pričom správny orgán návrh obvineného nevykonal (resp. zamietol) a zároveň mu správny orgán neoznámil, že nemieni ním navrhnuté dôkazy vykonať (čo je okrem iného aj porušením ust. čl. 46 ods. 4 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 0 objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého policajt uvedie do zápisnice okrem vyjadrenia obvineného ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, k návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, ak tieto boli obvineným vznesené, prípadne rozhodnutie o tom, že návrh na vykonanie dôkazov sa pre neúčelnosť zamieta, čím mu okrem iného znemožnil navrhnúť ďalšie dôkazy. Svedok K. D. bol vypočutý na prejednávaní dňa 28.04.2017 avšak bez prítomnosti znalca. Zároveň správny orgán zamietol návrh obvineného na vykonanie ďalších dôkazov (navrhnutých na prejednávaní dňa 28.04.2017) a to výsluch svedka Q. C. a pribratie znalca z odboru cestná doprava za účelom vypracovania nového, resp. kontrolného znaleckého dokazovania, čo odôvodnil tým, že predložené návrhy sú motivované snahou neúmerne predlžovať správne konanie a zároveň že nie je potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie, keď znalec vypracoval znalecký posudok na základe právoplatného uznesenia o pribratí znalca. Zároveň poukázal na to, že svedok Q. C. bol k veci po riadnom poučení vypočutý. Následne obvinený požiadal o poskytnutie primeranej lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku, čo správny orgán zamietol s tým, že obvinený mal vzhľadom na dĺžku konania dosť času takýto dôkaz predložiť. Potrebu vykonania predmetných dôkazov obvinený odôvodnil tým, že svedok Q. C. bol priamym svedkom nepozornosti poškodeného, ktorá je podľa obvineného technickou príčinou vzniku dopravnej nehody. Uvedenú skutočnosť poškodený spochybňoval, preto bolo potrebné za týmto účelom svedka vypočuť, resp. zabezpečiť konfrontáciu svedka s poškodeným. Rovnako vzhľadom na dôvody spochybňovania záverov znaleckého posudku, bolo potrebné ustáliť pozíciu vozidla pred začatím manévru (vjazd na cestu č. III/2219) a jej celkový priebeh. Odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí námietkou porušenia práva obvineného na obhajobu vôbec nezaoberal, sťať o umožnení klásť znalcovi otázky na pojednávaní dňa 18.04.2017 s námietkou obvineného nesúvisí, nakoľko výsluch znalca dňa 18.04.2017 predchádza namietanému postupu prvostupňového správneho orgánu. Taktiež sa nezaoberal námietkou, že výsluch svedka Q. C. bol zaznamenaný podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Z.z.. v znení neskorších predpisov, tzn. ako oznamovateľ priestupku a nie ako svedok podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z.z. v znení neskorších predpisov, prečo neobstojí ani záver o jeho riadnom vypočutí. 4) Správny orgán od počiatku porušuje zásadu prezumpcie neviny, keď obvinený bol v zázname o dopravnej nehode zo dňa 25.08.2016 bez akéhokoľvek odôvodnenia označený za zodpovedný subjekt a to skôr, ako bol čo i len k veci vypočutý. V priebehu konania správny orgán otvorene prezentoval vinu obvineného a vykonávané dokazovanie považoval len za formalitu z čoho nadobudol obvinený vážne pochybnosti o nezaujatosti správneho orgánu. S uvedeným korešponduje aj to, že ako sa neskôr ukázalo, policajt objasňujúci dopravnú nehodu si prispôsobil výpoveď svedka K. D. svojej predstave o zavinení dopravnej nehody. Neúplné zistenie skutkového stavu: Obvinený a svedok F. C., ktorí boli prepočutí, vypovedali konzistentne a ich výpoveď korešpondovala s výpoveďou svedka Q. C.. Opis nehodového deja, že obvinený sa pohol z miesta, z hranice cesty č. III/2219 za stavu, keď sa na vozovke nenachádzali žiadne vozidlá bol spočiatku a konzistentne tvrdený. Uvedený postup je aj logický s prihliadnutím na obvyklé správanie vodičov. Verziu, že vozidlo pred vjazdom na vozovku zastalo správny orgán bez akéhokoľvek odôvodnenia vylúčil, a to i napriek tomu, že mal 3 výpovede, ktoré uvedenú skutočnosť jasne preukazovali, ako aj keďže sa jedná o logické správanie vodičov v obdobnej situácii. Záver znaleckého posudku posudok č. 025/2016, o neprijateľnosti verzie obvineného, podľa ktorého by „motocykel musel prechádzať zákrutou rýchlosťou cca 100km/h aby stihlo dôjsť k deklarovanému miestu rázu, preto je výpoveď obvineného z časovo-priestorového hľadiska technicky neprijateľná", je neodôvodnený a neurčitý a podľa názoru žalobcu aj nelogický. Uvedenému záveru venuje znalecký posudok dva odseky (strana 24 znaleckého posudku č. 025/2016), pričom neuvádza žiaden výpočet, žiadne parametre, ani iné skutočnosti, ktoré by mali uvedený záver preukazovať. Vozidlo pohýbajúce sa z miesta mimo cesty sa nachádzalo na nespevnenom povrchu, jednalo sa o jazdnú súpravu, ktorá musela prekonať nárazový výškový rozdiel cca 15-20 cm, spôsobený odskokom asfaltu. Uvedenému musela zodpovedať aj rýchlosť pohybu vozidla. Následne ako sa vozidlo pohlo, z cesty č. I/18 prišiel motocyklista, ktorý jazdnú súpravu neregistroval, prípadne registroval osobný automobil ale neregistroval vozík, preto neprispôsobil jazdu (nepribrzdil), počas jazdy sa obzeral a na nehodu zareagoval v poslednej chvíli. Do vozidla narazil pod významne rovnobežným vektorom, na úrovni pomyselnej stredovej čiary vozovky. Je potrebné si uvedomiť, že od momentu, kedy sa motocyklista dostane do zorného poľa obvineného a prejde oblúkom po miesto nehody, motocyklista prejde vzdialenosť približne 14-20 metrov, pri deklarovanej rýchlosti 40 km/h (napr. strana 5 znaleckého posudku č. 025/2016), čo znamená, že uvedenú vzdialenosť (pre potreby úvahy v rozsahu maxima, t.j. 20 metrov) prejde pri priemernej rýchlosti 40 km/h za menej než 2 sekundy, pri priemernej rýchlosti 30 km/h za menej než 3 sekundy a pri priemernej rýchlosti 20 km/h za menej než 4 sekundy. Za totožný čas musí jazdná súprava (pohýbajúca sa z miesta mimo cesty sa nachádzalo na nespevnenom povrchu, a ktorá musela prekonať nárazový výškový rozdiel cca 15-20 cm) prejsť vzdialenosť cca 11 metrov. Akcelerácia jazdnej súpravy za prekonania prekážok (vzhľadom na agregát ťažného vozidla) a zároveň za vytvorenia poloblúku, 5 metrov za sekundu je neprijateľná. Tiež si je potrebné uvedomiť, že šírka cesty bola 9 metrov, dĺžka jazdnej súpravy 8 metrov, pričom po stranách zostalo po strete voľné 3, resp. 2 metre. Znalec prakticky tvrdí, že jazdná súprava akcelerovala ako Formula 1. Zároveň tak obvinený, ako aj svedok F. C. uvádzajú, že poškodeného registrovali pohľadom cez čelné sklo na úrovni stredu vozovky, pričom motocyklista nereagoval a k stretu preukázateľne došlo pod významne rovnobežným vektorom, na úrovni pomyselnej stredovej čiary vozovky. Poloha motocykla v čase stretu bola zvislá na vozovku, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že prvé drecie stopy sa nachádzajú až za úrovňou sekundárneho stretu, kedy sa prvý krát motocykel dotkol vozovky. Poškodenie VW Golf zodpovedá tomu, že šrauba osi kolesa motocykla narazila na prali vozidla vo vodorovnej polohe a následne, ako motocykel pokračoval a začal sa váľať sa z prahu vymanila a zároveň vyhla hranu dverí vozidla. Je dôležité si uvedomiť, že prah dverí nie je poškodený zospodu (čo by si náraz prednej vidly šikmo vyžadoval) ale len z boku. Mechanizmus poškodenia zodpovedá opisu stretu obvineným a jeho posádkou. Uvedenému zodpovedá aj drecia stopa na vozovke. Výška prednej osi kolesa motocykla od zeme je 28 cm, šírka osi je 27 cm. Vzhľadom na uvedené, by pri strete vozidla VW Golf a motocykla ležmo (ako uvádza znalec a obvinený), muselo predne koleso motocykla zasahovať 28 cm pod vozidlo (šírka pneumatiky a disku motocykla je 11 cm), vo vzdialenosti 5-10 cm od zadnej pneumatiky. V uvedenom prípade by potom motocykel smeroval pod vozidlo VW Golf (ktoré by ho prešlo) a nie by ho „lízal" a rovnobežne s vozidlom pokračoval smerom na vozík, do ktorého narazil na úrovni blatníka kolesa. Obvinený vidí a od počiatku tvrdí, že príčinou nehody bola skutočnosť, že motocyklista po tom čo odbočil od cesty č. I/18 na cestu č. III/2219 nesledoval situáciu v cestnej premávke, nezareagoval na už existujúcu prekážku, neprispôsobil rýchlosť a smer jazdy a narazil do vozidla idúceho/stojaceho v jeho očakávanej jazdnej dráhe. Uvedené korešponduje s výpoveďou obvineného, svedka Q. C., svedka F. C. a v podstate aj poškodeného, keď tento po predchádzajúcej nepozornosti náhle zaregistroval prekážku. Je evidentné, že znalec bol výrazne ovplyvnený svedectvom K. D., ktorého opis udalosti zodpovedá záverom znaleckého posudku, avšak ktorá sa neskôr ukázala ako účelovo prispôsobená predstave policajta objasňujúceho dopravnú nehodu o zavinení dopravnej nehody. Zásadnou skutočnosťou pre konanie bol rozpor vo výpovedi svedka K. D., ktorý vypovedal, že dňa 25.08.2016 „pri ubytovni pred Štiavničkou vykladal svoje deti, keď si všimol, že smerom od hlavnej cesty 1/18 prichádzal motorkár, nešiel rýchlo, keď bol asi v polovici úseku medzi cestou 1/18 a odbočkou k autobazáru, v tom mu z miesta ležiaceho mimo cesty vyšiel vodič s vozidlom VW Golf VT941BI spolu s prívesným vozíkom. Následne došlo k zrážke a to tak, že motocyklista narazil do ľavej strany (spodný prah) na cestu vychádzajúceho FW Golf... ", z čoho jasne vyplýva, že tento bol očitým svedkom celého nehodového dej a, videl pozície vozidiel pred vznikom kolíznej situácie, ako aj kompletný priebeh dopravnej nehody. Táto výpoveď svedka bola od počiatku spochybňovaná, čo bolo dôvodom aj jeho výsluchu dňa 28.04.2017, kde vypovedal, že stál v zadných dverách na strane vodiča (svojho OMV odparkovaného pri ubytovni pred Štiavničkou), čelom ku križovatke s cestu L triedy, uvidel smerom od križovatky s cestou L triedy prichádzať motocyklistu. Nevenoval som mu však celý čas pozornosť, zareagoval som až na to, ako som počul buchnutie. Zdvihol som hlavu, pozrel som sa smerom odkiaľ bolo počuť buchot. Uvidel som, ako sa v pravom jazdnom pruhu pri jazde smerom do Štiavničky nachádza prívesný vozík" a následne na doplňujúce otázky uviedol, že nevidel jazdnú súpravu, ako táto vychádzala na cestu, všimol si ju potom, ako počul buchot a k rozporu uviedol, že nikdy netvrdil, že videl celý priebeh nehody, mal za to, že to policajt nepresne zaznamenal. Vec videl a vnímal tak, ako uviedol dna 28.04.201z. Z výpovede zo dňa 28.04.2017 vyplýva, že tento nebol svedkom dopravnej nehody, nevidel pozície vozidiel, ktoré nehode predchádzali, nevidel pozície vozidiel v čase stretu, pričom na udalosť zareagoval až potom, ako počul náraz. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obsah výpovede svedka K. D. zo dňa 25.08.2016 a zo dňa 28.04.2017 je rozdielny, kontradiktórny a policajtom prispôsobená výpoveď zo dňa 25.08.2016 je zjavne v neprospech obvineného (žalobcu). Uvedený rozpor bol namietaný tak pred správnym orgánom prvého stupňa, ktorý sa ním okrem konštatovania, že výpoveď svedka preukazuje, že „ vozidlo obvineného bolo v čase kolízie v pohybe" vôbec nezaoberal, zatiaľ čo odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí mal za to, že „napriek odstupu času cca ôsmich mesiacov svedok vypovedal takmer totožne.". Odvolacím správnym orgánom uvádzaná „podstata" svedeckej výpovede a síce, že „svedok usúdil, že vodič vozidla motocyklistovi pravdepodobne nedal prednosť", ktorá je zhodná v oboch výpovediach, je irelevantná, keď úlohou svedka je vypovedať čo vnímal svojimi zmyslami (videl, počul, cítil a pod.) a nie rozvádzať úvahy o najpravdepodobnejšom priebehu dopravnej nehody. Mám za to, že na základe výpovede obvineného, poškodeného a svedkov Q. C., F. C. a K. D., vzhľadom na prednesené pochybnosti o logickosti záverov znaleckého posudku (ako aj s prihliadnutím na jeho namietanú nezákonnosť stále existujú pochybnosti o príčinách a priebehu dopravnej nehody. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžo/133/2010 zo dňa 08.02.2011 už judikoval, že ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), písm. IO zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého stupňa odôvodňuje klasifikáciu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov porušením povinností podľa §4 ods. 1 písm. c), §21 ods. l a § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Zb. v znení neskorších predpisov, zatiaľ čo klasifikáciu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov neodôvodňuje. Vzhľadom k tomu, že porušením povinností podľa §4 ods. 1 písm. c), §21 ods. l a §66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Zb. v znení neskorších predpisov sa obvinený mal dopustiť priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom správny orgán neuviedol pri kvalifikácii priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov akým spôsobom obvinený porušil pravidlá cestnej premávky, uvedené rozhodnutie o vine je nepreskúmateľné a zmätočné. Ak sa obvinený mal dopustiť dvoch navzájom sa vylučujúcich priestupkov jednočinným súbehom, jedná sa o porušenie zásady ne bis in idem. Odvolací správny orgán na námietku zmätočnosti nereagoval a rozpor neodstránil. Doposiaľ nie je obvinenému (žalobcovi) zrejmé, akým porušením právnych predpisov sa mal dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Správny orgán prvého stupňa zakladá vinu obvineného porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.", porušením ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste." a porušením ust. § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „je účastník dopravnej nehody povinný zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel", keď porušenie jednotlivých ustanovení tvrdí avšak v rozhodnutí nepreukazuje akým spôsobom obvinený jednotlivé ustanovenia zákona č. 8/2009 Zb. v znení neskorších predpisov porušil. Ďalej správny orgán prvého stupňa podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z, uložil obvinenému povinnosť zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 33,- €. Uvedená povinnosť uložená obvinenému nemá v odôvodnení rozhodnutia oporu, keď správny orgán výrok rozhodnutia o trovách konania odôvodňuje tým, že „Povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- € bola uložená podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení Vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z..", čo je pre svoju rozpornosť nepreskúmateľné. Zároveň prvostupňový správny orgán neuviedol, akým spôsobom a odkazom na aké ustanovenie zákona, bola určená lehota na plnenie, preto je výrok o lehote na plnenie nepreskúmateľný. Na námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia čo do výroku o trovách konania a lehoty na plnenie odvolací orgán nereagoval. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí opomenul podstatnú časť námietok obvineného, rozhodnutie je pre absenciu dôvodov a logickej úvahy neprijateľne arbitrárne. Úlohou odvolacieho správneho orgánu bolo zhrnúť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zhrnúť odvolanie obvineného a následne, v rámci logickej a právnej úvahy sa vysporiadať s jednotlivými námietkami odvolateľa. Odvolací správny orgán vytrhol z kontextu odvolania niekoľko skutočnosti a účelovo mimo kontext k ním zaujal nelogické, neodôvodnené a často aj vyslovene protizákonné stanovisko. Porušenie zásady ukladania trestov: Účel trestu kladie dôraz na ďalšie spolužitie páchateľa a spoločnosti, na budúcnosť. V rámci represívnej funkcie trestu tento slúži k náprave páchateľa tak, aby sa tento iného protiprávneho konania nedopúšťal do budúcnosti. Pri prejednávanom priestupku zákon pripúšťa 2 druhy trestov a to pokuta v rozsahu 150,- € až 750,- € a trest zákazu činnosti do 3 rokov, čo znamená, že tieto možno uložiť samostatne, ako aj súčasne popri sebe. Podstatou pokuty je majetková ujma, ktorá vznikne páchateľovi priestupku. Trest zákazu činnosti patrí k tým druhom trestov, ktoré majú priamo zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní protiprávnych činov a jeho zmyslom je dočasné vyradenie páchateľa z vykonávanie činností, ku ktorým je potrebné zvláštne povolenie alebo oprávnenie - typicky vedenie motorového vozidla. Zamedzuje sa teda tomu, aby páchateľ mohol vykonávať túto aktivitu, ku ktorej je potrebná určitá morálna a odborná spôsobilosť, a jej využitím alebo zneužitím vyvolal vážne pochybnosti o svojej spôsobilosti vykonávať túto činnosť. V konkrétnom prípade sa jedná o nedbanlivosť. Zároveň sa však na ukladanie trestu kladie požiadavka, aby tento bol primeraný a to s ohľadom na spáchaný skutok a osobu páchateľa a zároveň nesmie neprimerane zasahovať členov rodiny obvineného. Ak bol čin spáchaný za mimoriadnych okolností, a je zjavné že páchateľ je bezproblémový, je trest zbytočný. Uložený trest výrazným spôsobom postihuje obvineného a členov jeho rodiny, nakoľko tento je osobou mimoriadne vysokého veku so zdravotným postihnutím „ŤZP-S", ktorý je svojim postihnutím odkázaný na prepravu osobným motorovým vozidlom (aj banálne vzdialenosti). Trest zákazu činnosti nezohľadňuje vysoký vek obvineného a jeho takmer absolútnu bezúhonnosť, keď obvinený je už vo veku, kedy je jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo podmienená pravidelnými lekárskymi prehliadkami (ktoré maximálne zodpovedne podstupuje) a nie je možné predpokladať, dokedy mu zdravotný stav bude umožňovať viesť motorové vozidlo. Z uvedeného dôvodu je uloženie trestu zákazu činnosti neprimerané a neplní si svoj účel, tak ako by plnilo účel v prípade osoby v mladom, resp. produktívnom veku, kedy obmedzenie má dočasný a nie terminálny charakter. Zároveň vzhľadom na odkázalosť obvineného na prepravu osobným motorovým vozidlom, túto mobilitu budú musieť zabezpečovať rodinný príslušníci na vlastné náklady zabezpečovať. Uložený trest vybočuje zo správnej úvahy, keď neodôvodňuje potrebu uloženia trestu zákazu činnosti, úvaha smeruje len čo do výšky uloženej pokuty. Pre úplnosť dodávam, že Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok pristúpil pri ukladaní sankcie za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov za obdobie od 01.01.2016 do 31.03.2017 k uloženiu trestu zákazu činnosti len v niečo málo cez polovicu konaní (14/24). III. Návrh na vykonanie dokazovanie. Žalobca má za to, že na posúdenie dôvodnosti žaloby je obsah administratívneho spisu žalovaného postačujúci a preto v tomto štádiu konania okrem oboznámenia administratívneho spisu žalovaného nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Vzhľadom na v žalobe uvádzané dôvody má za to, že napadnuté rozhodnutie je pre absenciu dôvodov a logickej úvahy neprijateľne arbitrárne, správny orgán prvého stupňa a odvolací správny orgán vec nesprávne právne posúdili, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a postupom správnych orgánov oboch stupňov bolo obvinenému závažným spôsobom odňaté právo na obhajobu a spravodlivý proces. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, sú chaotické a arbitrárne, pričom postupom správnych orgánov oboch stupňov boli porušené základné zásady trestného konania a zásady ukladania trestov. Navrhol preto, aby súd po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu žalovaného vydal tento rozsudok : Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát ě. KRPZ-ZA-KDI-SK- 50/2017 zo dňa 19.07.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Ružomberku, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/2016 zo dňa 05.05.2017 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), 0 a g) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 07.09.2017, ktoré súdu bolo doručené dňa 11.09.2017. K bodu 1. žaloby uviedol, že z listinného dôkazu Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.09.2016 vyplynulo, že žalobca je podozrivý zo spáchania § 22 ods. 1 písm. g), k) zákona o priestupkoch, nakoľko dňa 25.08.2016 o 12:10 hod. viedol vozidlo VW Golf ev. č. VT941BI s prívesným vozíkom ev. č. VT400YF z areálu predajne okrasných kameňov - miesto ležiace mimo cesty a pri vychádzaní na cestu sa plne nevenoval vedeniu vozidla nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedal prednosť v jazde vodičovi P. C. jazdiacemu na motocykli Hodna SH ev. č. RK566AD idúcemu po ceste, následne došlo k zrážke spomínaných vozidiel, kedy motocykel narazil predným tlmičom do ľavého zadného prahu vozidla VW Golf a motocyklista zostal ležať na vozovke vedľa motocykla, na mieste dopravnej nehody bola u vodičov vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom. Z listinného dôkazu Zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 25.08.2016 vyplynulo, že dopravná nehoda bola oznámená na operačné stredisko dňa 25.08.2016, pričom miesto dopravnej nehody bolo v čase od 13:46 hod. do 15:00 hod. obhliadnuté orgánom PZ. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva situácia na mieste dopravnej nehody, kde sa jednalo o priamy úsek cesty pre prejazd zákrutou, povrch suchý, neznečistený, dobrý stav krajnice, bez vodiaceho pruhu, prednosť vyznačená dopravnými značkami, rýchlostný limit 90 km/h. Ďalej z uvedeného vyplýva poveternostná situácia, stav účastníka dopravnej nehody, opis stôp a vykonané opatrenia na mieste dopravnej nehody. Obaja účastníci dopravnej nehody predmetný listinný dôkaz vlastnoručne podpísali. S uvedenými listinnými dôkazmi korešpondovali aj ďalšie listinné dôkazy, žalovaný mal za to, že zhodnotením uvedených dôkazných materiálov zistil, že skutkový stav je zistený dostatočne, jednotlivé listinné dôkazy navzájom korešpondujú, čo ukazuje celistvý obraz o zistenom skutkovom stave veci. Vo výrokovej časti rozhodnutia bol skutok sformulovaný úplne a presne, pričom v ďalšom štádiu nebol rozšírený ani doplnený tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Poukázanie na § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke zdôrazňuje, že také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, sa považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. K bodu 2. žaloby žalovaný uviedol, že v rozhodnutí o ustanovení znalca zo dňa 14.11.2016 správny orgán do poučenia uviedol, že voči predmetnému rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia alebo vyhlásenia na Krajskom dopravnom inšpektoráte KR PZ v Žiline cestou Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Ružomberku, ktorý znalca ustanovil, odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací orgán v rozhodnutí zo dňa 31.01.2017 uviedol, že zo strany správneho orgánu ODI OR PZ v Ružomberku došlo k chybe pri písaní, avšak zároveň konštatoval, že zákonná lehota na podanie odvolania bola uvedená správne a splnomocnený zástupca podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný má za to, že uvedené pochybenie nespôsobilo porušenie procesných práv účastníka konania. Podľa názoru žalovaného účastník konania touto chybou v písaní nebol ukrátený na svojich právach a uvedené pochybenie nemalo ani vplyv na skutkový stav veci. Dňa 14.11.2016 bol znalec ustanovený do konania, čo vyplýva z rozhodnutia o ustanovení znalca, ako aj z doručenky, ktorá má povahu verejnej listiny a preukazuje, že rozhodnutie bolo znalcovi Ing. Stanislavovi Chomovi doručené dňa 14.11.2016. Správny orgán ustanovuje spravidla za znalca toho, kto je zapísaný v zozname znalcov. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Voči rozhodnutiu o ustanovení znalca môže účastník konania podať opravný prostriedok, toto ustanovenie garantuje prehĺbenie právnej istoty a ochrany účastníka konania a zabraňuje subjektívnemu výberu znalca zo strany príslušného správneho orgánu. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania sa môže odvolať voči rozhodnutiu o ustanovení znalca, ak by mal námietku zaujatosti znalca. Z uvedeného dôvodu zákonodarca v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v § 12 ods. 2 ustanovil dôvody pre odmietnutie vykonania úkonu, pričom medzi tieto zákonné dôvody patrí aj skutočnosť, že znalec je vo veci vykonania úkonu zaujatý. Žalovaný poznamenal, že vykonanie znaleckého posudku inicioval práve účastník konania v zastúpení, keď dňa 11.11.2016 na konanom ústnom pojednávaní požadoval vykonať predmetný dôkaz za účelom čo najobjektívnejšieho objasnenia dopravnej nehody. K bodu 3. žaloby uviedol, resp. doplnil, že správny orgán umožnil účastníkovi konania v zastúpení konfrontovať sa so znalcom priamo na konanom ústnom pojednávaní, pričom účastník konania v zastúpení aj aktívne kládol znalcovi otázky a uplatňoval pripomienky k posudku, ktoré mu boli následne osobou znalca zodpovedané a vysvetlené. Správny orgán pochybnosti vhodným spôsobom - opätovným výsluchom znalca odstránil, čím účastníkovi konania v zastúpení vyhovel. Znalecký posudok hodnotí správny orgán rovnako ako ostatné dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. To znamená, že znalecký posudok hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí len to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. K bodu 4. žaloby uviedol, že pokiaľ právny zástupca obvineného požadoval vykonať výsluch aj svedka K. D., správny orgán predmetnému návrhu vyhovel, pričom dňa 28.04.2017 za prítomnosti obvineného Ing. N. F. v zastúpení uvedeného svedka aj vypočul. Vo vzťahu k tomu poukázal na výpoveď svedka D. zo dňa 28.04.2017 a zo dňa 25.08.2016. Uviedol, že podstata svedeckej výpovede a síce, že svedok usúdil, že vodič vozidla motocyklistovi pravdepodobne nedal prednosť, je zhodná v oboch výpovediach aj napriek časovému odstupu. Žalovaný námietku žalobcu o tom, že výpoveď K. D. policajt objasňujúci dopravnú nehodu prispôsobil svojej predstave o zavinení dopravnej nehody vyhodnotil ako subjektívnu a nedôvodnú, nakoľko svedok opísal to, čo videl. Drobné odchýlky v jeho výpovedi, nakoľko už nemusel detailne formulovať' výpoveď tak ako pred ôsmimi mesiacmi, sú nepodstatné. Zastal názor, že žalobu by mal súd zamietnuť. 6. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie súdu doručené dňa 04.10.2017. Vo vyjadrení uviedol, že listom zo dňa 18.10.2016 žalobcovi bolo oznámené, že je podozrivý zo spáchania priestupku s tým, že prvostupňový správny orgán nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.11.2016. Povinnosti správneho orgánu vo vzťahu k obvinenému okrem iného upravuje: § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., čl. 46 prvá veta nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov, podľa ktorého na začiatku ústneho pojednávania poverený policajt oznamuje obvinenému z priestupku, z akého priestupu je obvinený. Na ústnom pojednávaní dňa 11.11.2016 policajt poverený prejednaním priestupku splnomocnenému zástupcovi obvineného oznámil, že žalobca je obvinený zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb., a to spôsobom špecifikovanom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. K vyjadreniu žalovaného, že v priebehu ďalšieho konania nebol skutok modifikovaný, ani obvinenému nebolo oznámené iné obvinenie. Poukázal, že Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch so špecifikáciou uvedenou vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Zmenou právnej kvalifikácie správneho deliktu a skutkového základu jeho spáchania došlo k porušeniu § 73 ods. 2 prvá veta zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, k porušeniu § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. k porušeniu čl. 46 prvá veta nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002, čím bolo obvinenému znemožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, ako aj došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O tom, že žalobcovi sa kladie za vinu spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) zákona č. 372/1990 Z.z. sa žalobca prvýkrát dozvedel až z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný na uvedenú skutočnosť namietanú v odvolaní nereagoval a žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, pričom argumentáciu žalobcu úplne odignoroval. Žalobca uvádza, že odkaz na Správu o výsledku objasňovania o priestupku zo dňa 16.09.2016 je irelevantný, keď táto je len podnetom na začatie konania, ktoré začalo tým, že policajt poverený prejednaním priestupku obvinenému cestou splnomocneného zástupcu oznámil, z čoho je obvinený. Žalobca vidí a od počiatku tvrdí, že príčinou nehody bola skutočnosť', že motocyklista potom, čo odbočil od cesty č. I/18 na cestu č. III/2219 nesledoval situáciu v cestnej premávke, nezareagoval na už existujúcu prekážku, neprispôsobil rýchlosť a smer jazdy a narazil do vozidla idúceho/stojaceho v jeho očakávanej jazdnej dráhe. S uvedeným korešponduje aj výpoveď účastníkov a svedkov ako Ing. N. F., Ing. F. C. a Q. C.. S uvedeným korešponduje aj pozícia vozidiel a motorkára po nehode, keď miesto stretu a pozícia motorkára boli jednoznačne zaznamená podľa drecích stôp a iných výrazných ostatkov na ceste, ako aj samotnej výpovede poškodeného, ktoré preukazujú, že motorkár narazil do vozidla žalobcu pod významne rovnobežným vektorom, na úrovni pomyselnej stredovej čiary vozovky a následne sekundárne do vozíka žalobcu za stavu, keď po ľavej strane od vozidla bol dostatočný priestor na jeho prejazd. Žalobca spochybňuje závery znalca, ktoré nezohľadňujú všetky skutočnosti, vychádzajú z nesprávnych východiskových skutočností a nehodový priebeh nezobrazujú tak, ako skutočne prebiehal a k nemu došlo. Zároveň žalobca považuje znalecký posudok zabezpečený správnym orgánom prvého stupňa za nezákonný, keď nebol dodržaný zákonný postup a znalec vypracoval znalecký posudok skôr, ako bol v konaní ustanovený. V tomto žalobca v plnom odkazuje na žalobu, keď žalovaný na namietané nedostatky nereagoval. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bola výpoveď svedka K. D., ktorá bola nesprávna, zavádzajúca, policajtom priestupok objasňujúcim vlastnej potrebe prispôsobená a neskôr popretá. Žalobca v prvom rade namietal predčasnosť nariadeného znaleckého dokazovania, pričom predmetom znaleckého dokazovania bolo okrem iného aj posúdiť a spracovať simuláciu dopravnej nehody podľa výpovede svedka K. D.. V ostatnom zotrval na pôvodných žalobných námietkach. 7. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu podaním doručeným súdu dňa 17.10.2017. Uviedol, že v podaní žalobca opätovne namieta, že nebol účastník konania oboznámený s rozšírením obvinenia v zmysle § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že v predmetnej veci účastník konania sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, pričom však pri aplikovaní § 22 ods. 1 písm. k) zákona nešlo o rozšírenie priestupku, avšak o zdôraznenie, že priestupok, ktorého sa účastník konania dopustil, je zahrnutý v ustanovení § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke, t.j. že predmetné porušenie pravidiel cestnej premávky je špecifikované ako porušenie závažným spôsobom. V zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. V zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa priestupku dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Žalovaný už len doplní, že sankcia bola účastníkovi konania ukladaná podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch, kde za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i)možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu od 60,- € do 300,- € a zákaz činnosti do dvoch rokov. Sankcia bola uložená vo výške 150,- € na spodnej hranici možnej sadzby a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov v dolnej polovici sankčného rozhrania. S poukazom na § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch bola sankcia uložená za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. 8. V predmetnej veci správny súd konajúci prostredníctvom samosudcu (§ 23 ods. 2 písm. a) SSP ) nariadil termín pojednávania na deň 10.01.2018. 9. Splnomocnený zástupca žalobcu (§ 51 ods. 2 SSP) na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby. 10. Poverená zamestnankyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Krajský súd v Žiline po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu a aj ust. § 195 SSP, mal za to, že žaloba je dôvodná, rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť postupom cez ust. § 191ods. 1 pís. d) SSP pre nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov a vec vrátiť žalovanému za použitia § 191 ods. 4 SSP z nasledovných dôvodov: 12. Podľa § 194 ods. 1-2 SSP právnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 195 ods. 1 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. 16. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 17. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. 19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný. 20. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 21. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 24. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán ( § 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. 25. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4, b) orgány Vojenskej polície, ak priestupok spáchal vojak v činnej službe alebo priestupok spáchala osoba vo vojenskom objekte alebo v priestore, v ktorom prebiehajú vojenské akcie, alebo ho spáchala spolu s vojakom v činnej službe, alebo ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo užívaní Armády Slovenskej republiky, c) orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak osoba spáchala priestupok v súdnych alebo iných objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, alebo pri rušení výkonu strážnej služby v blízkosti stráženého objektu alebo počas eskortovania obvineného a odsúdeného, ak strážnu službu alebo eskortovanie vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, d) orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní, e) iný orgán, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 26. Podľa § 58 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. orgány Policajného zboru objasňujú a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46, b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e). 27. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. 28. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). 29. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. 30. Podľa § 67 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. 31. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach. 32. Podľa § 73 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. 33. Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1). 34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 36. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 37. Podľa § 32 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 38. Podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 39. Podľa § 34 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1967 Zb. na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 40. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa § 55 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1967 Zb. pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať. 42. Ako dôvodnú súd uznal žalobnú námietku žalobcu, ktorá spočívala v tom, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutia. 43. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že rozhodnutím zo dňa 5. mája 2017 bol žalobca uznaný vinným z priestupku, ktorý bol špecifikovaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a uvedeným konaním mal žalobca porušiť ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) a k) zákona č. 372/1990 Zb.. 44. V odvolaní proti predmetnému rozhodnutiu žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán porušil ust. § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., keď správny orgán voči obvinenému- žalobcovi vzniesol obvinenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s poukazom na § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch zatiaľ, čo v prvostupňovom rozhodnutí už žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) a k) zákona č. 372/1990 Zb.. 45. Ako je vidno z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, žalovaný správny orgán sa k uvedenej námietke žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný len odkázal na Správu o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016 zo dňa 16.09.2016, pričom len poukázal, že v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci. K uvedenej námietke žalovaný zaujíma stanovisko až vo vyjadrení zo dňa 10.10.2017, t.j. až počas konania pred správnym súdom, na čo už správny súd nemôže prihliadnuť s poukazom aj na ust. § 197 SSP. 46. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že síce v Správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 16.09.2016 pod č. ORPZ-RK-ODI1-P-DN-57/2016, ktorú vypracoval Ing. R. Q., že zo zavinenia dopravnej nehody je dôvodne podozrivý vodič N. F. - žalobca, ktorý porušil ust. § 21 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. e) s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) a k) zákona č. 372/1990 Zb.. Táto správa o výsledku objasňovania priestupku však bola zaslaná Okresnému riaditeľstvu PZ Okresný dopravný inšpektorát Ružomberok, správne konanie, resp. sa táto nachádza len ako súčasť administratívneho spisu. Táto nebola žalobcovi a ani splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručovaná. 47. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 11.11.20016 pod č. ORPZ-RK-ODI2-P-362/20016 bolo zistené, že splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo oznámené, že žalobca je obvinený zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Zároveň tu bola uvedená špecifikácia skutku. V skutkovej vete bolo označené tiež, že žalobca ako účastník dopravnej nehody sa nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej vozidla a vozidlá premiestnil. V prvostupňovom rozhodnutí, v jeho výrokovej časti je už uvedené, že žalobca sa uznáva za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 písm. g) a k) zákona č. 372/1990 Zb. 48. Žalovaný sa k tejto podstatnej skutočnosti žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí o odvolaní nevyjadril, preto rozhodnutie žalovaného súd považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k tejto žalobnej, resp. odvolacej námietke žalobcu. Súd v tomto smere konštatuje a dáva za pravdu žalobcovi, že v tomto smere žalovaný správny orgán, resp. v tomto smere je možné konštatovať, že došlo aj k porušeniu ust. § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého má obvinený z priestupku právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, pričom ako je zrejmé zo samotného prvostupňového rozhodnutia, žalobcovi bola uložená pokuta aj za porušenie ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.. Žalobca vo vzťahu k uvedenému ust. § 22 ods. 1 pís. k) zákona č. 372/1990 Zb. sa v čase pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nemohol vyjadriť, keďže za vinu mu nebolo kladené. O porušení § 22 ods. 1 pís. k) zákona č. 372/1990 Zb. sa žalobca dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, pričom túto skutočnosť namietal v odvolaní proti rozhodnutiu, avšak na uvedenú námietku zo strany žalovaného nedostal odpoveď. 49. Vo vzťahu k ďalšej žalobnej námietke žalobcu súd uvádza, pokiaľ ide o námietku vykonania znaleckého dokazovania, že znalec vykonával znaleckú činnosť a vypracoval znalecký posudok v čase, keď ešte nebol do konania pribratý, súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu síce bolo zistené, že do konania bol rozhodnutím ORPZ SR ODI Ružomberok pribratý znalec dňa 14.11.2016, a to znalec z odboru doprava cestná so stavením znaleckých otázok vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Lehota na vypracovanie znaleckého posudku vyplynula z odôvodnenia rozhodnutia, bola stanovená do 20.12.2016. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 19.12.2016. V rozhodnutí o ustanovení znalca v jeho výrokovej časti nebol uvedený výrok o vylúčení odkladného účinku odvolania. Len v poučení o podaní opravného prostriedku bolo uvedené, že odvolanie nemá odkladný účinok. V zmysle § 55 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinnosť vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 55 ods. 3 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o vylúčeniu odkladného účinku sa nemožno odvolať. Žalobca v tomto smere má síce pravdu, že rozhodnutie o ustanovení znalca neobsahovalo zároveň aj výrok rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku odvolania s poukazom na § 55 ods. 2 Správneho poriadku, pričom súd konštatuje, že nestačí, aby len v poučení prvostupňový správny orgán napísal odkaz, že teda odvolanie nemá odkladný účinok, nakoľko s poukazom na § 55 ods. 2 a 3 Správneho poriadku je potrebné riadne zdôvodniť prečo, z akých dôvodov správny orgán odkladný účinok odvolania vylučuje. Z tohto pohľadu teda odkladný účinok odvolania vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu o ustanovení znalca nebol vylúčený. Znalecký posudok zo strany znalca bol vypracovaný dňa 20.12.2016. Z obsahu administratívneho spisu bolo ďalej preukázané, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o ustanovení znalca rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 31.01.2017, pričom na tomto rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňa 20.02.2017 a odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaný zamietol a potvrdil rozhodnutie o ustanovení znalca zo dňa 14.11.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán následne o vine žalobcu rozhodol prvostupňovým rozhodnutím dňa 5. mája 2017. Preto uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil síce ako procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu, keď mal znalcovi oznámiť podanie odvolania vo vzťahu k rozhodnutiu o ustanoveniu znalca, ale ako pochybenie, ktoré nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, keďže v čase rozhodovania prvostupňový správny orgán vychádzal už z právoplatného rozhodnutia o ustanovení znalca a z predloženého znaleckého posudku. 50. Ďalej sa súd vyjadruje k žalobnej námietke vo vzťahu k návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania, a to tzv. vykonania kontrolného znaleckého dokazovania a to znalcom z odboru cestná doprava, resp. žiadosti žalobcu o vykonanie výsluchu svedka, ktorý bol pri uvedenej dopravnej nehode, a to svedka Q. C. v rámci priestupkového konania, že uvedené námietky žalobcu vzhľadom k tomu, že rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rozhodnutia vo vzťahu k podstatnej odvolacej námietke tak ako je vyššie uvedené, zváži žalovaný správny orgán, či teda bude potrebné v ďalšom konaní aj vypočuť predmetného svedka, resp. či nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. Pokiaľ žalovaný bude mať za to, že nie je potrebné takéto dokazovanie vykonávať, riadnym spôsobom zdôvodní, prečo, z akých dôvodov tieto ďalšie dôkazy nevykoná. S poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP je správny orgán v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku. 51. Žalobca bol v konaní úspešný účastník konania, preto má právo na náhradu trov konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.