KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina3. 9. 2018plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/96/2017 z 3. 9. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 3. septembra 2018, sp. zn. 30S/96/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200404.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/96/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200404
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200404.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
UNICHOV s.r.o., so sídlom Necpaly č. 226, IČO: 35 953 624, právne zast. JUDr. Martinom Špakom,
advokátom so sídlom F. č. XX, S. E. K., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
Číslo: 1266115/2017 zo dňa 08.08.2017,

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR Číslo: 1266115/2017 zo dňa 08.08.2017
z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Ružomberok, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím Číslo:
458685/2017 zo dňa 02.05.2017 určil daňovému subjektu UNICHOV s.r.o. podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona
č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozdiel v sume 10 997,30 € na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. Daň vyrubená daňovým priznaním bola 892,58
€, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 11 889,88 € a rozdiel dane je 10 997,30 € .V
odôvodnení uviedol, že počas daňovej kontroly zistil, že platiteľ dane UNICHOV s.r.o. v kontrolovanom
zdaňovacom období júl 2012 odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti daň z dodávateľských faktúr,
ktoré vystavila spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, ktoré sú špecifikované
v odôvodnení. Predmetom faktúr boli jatočné ošípané, jačmeň sladovnícky a sójový extrahovaný šrot.
Táto spoločnosť bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra 06.11.2014. Jej právnym nástupcom
v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť Led-Audio, s.r.o., Bratislava a ďalej zistil, že konateľ spoločnosti
AGROSPOL Žilina, spol. s r. o. od 18.02.2013 do skončenia funkcie dobrovoľným výmazom spoločnosti
05.11.2014 bol Ľubomír Rollo, Česká republika, ktorý sa vyjadril, že spolupracuje so spoločnosťou
EC4 INTERNATIONAL INC., so sídlom v Spojených štátoch amerických, ktorá pracuje ako insolventný
správca. Ďalej bola vypočutá konateľka tejto spoločnosti v zdaňovacom období júl 2012 A.. B. I.. Táto
uviedla, že splnomocnila U.. S. K., ktorý konal vo všetkých oblastiach za spoločnosť AGROSPOL
Žilina a ona bola tzv. konateľkou. Okrem splnomocnenia udeleného S. K. iné zmluvy ani dokumenty
nepodpísala. O ďalších okolnostiach obchodovania tejto spoločnosti nemala žiadne vedomosti. Ďalej bol
vypočutý ako svedok U.. S. K.. Uviedol, že v roku 2012 bol splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti,
faktúry vystavovala účtovníčka a podpisoval ich on osobne. Čo sa týka vystavených faktúr pre daňový
subjekt UNICHOV s.r.o., všetko, čo má UNICHOV s.r.o. zaúčtované od AGROSPOL Žilina, spol. s
r.o., môže potvrdiť, že to tak bolo. Čo sa týka dodávateľov, boli nimi Marefy Vyškov, ČR, čo sa týka
odstavčiat, bol to dodávateľ Depi z Holandska a mohol byť aj z Maďarska. Čo sa týka kŕmnych zmesí,
dopravu si zabezpečovala UNICHOV s.r.o. a čo sa týka odstavčiat, prepravu zabezpečoval dodávateľ,



od ktorého sa uskutočnil nákup pre AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.. Doprava mohla byť objednaná aj
od externých prepravcov a nejakú prepravu si mohol zabezpečiť aj AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.. Pri
kúpe tovaru s ním nikto nemanipuloval, pretože miesto nakládky bolo u dodávateľa tovaru a miesto
vykládky bolo už u odberateľa tovaru. V prípade potreby bol tovar skladovaný v skladoch, ktoré si
spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. prenajímala. Ďalej svedok uviedol, že daň bola priznaná
a odvedená a že jeho tvrdenia sú podložené účtovníctvom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s
r.o.. Správca dane vyhodnotil túto svedeckú výpoveď ako bez výpovednej hodnoty, keďže menovaný
síce uviedol, že spoločnosť AGROSPOL Žilina vystavila horeuvedené prijaté faktúry, že daň bola
odvedená a priznaná, avšak jeho tvrdenia nie sú ničím podložené. Svedok sa len slovne vyjadril, že sú
podložené účtovníctvom, ktoré nebolo predložené ani pri iných daňových konaniach. Účtovníctvo podľa
jeho vyjadrenia bolo odovzdané novému konateľovi Ľubomírovi Rollovi, pričom nevedel presne kedy,
vyjadril sa, že to mohlo byť v roku 2013. Táto svedecká výpoveď je aj zavádzajúca, pretože uviedol,
že AGROSPOL Žilina mohla mať zamestnancov, že predmetom činnosti bola výroba a predaj kŕmnych
zmesí, skladovanie „všeličoho“ a pokiaľ sa pamätá, nákup a predaj živých odstavčiat - ošípaných,
avšak správca dane z dostupných databáz zistil, že táto spoločnosť nemá registrované žiadne skladové
ani iné podnikateľské priestory, adresa sídla slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam a od
roku 2010 nemá žiadnych zamestnancov. Na základe ústneho pojednávania konaného s konateľom
daňového subjektu A. dňa 09.09.2015, ktorý navrhol doplnenie dokazovania, daňový úrad zaslal
Plemenárskym službám SR, š. p. Bratislava výzvu, aby oznámili prehľad nakúpených ošípaných
a odstavčiat v roku 2012 daňovým subjektom a presnú identifikáciu tuzemských a zahraničných
dodávateľov ošípaných a odstavčiat v roku 2012 u tohto daňového subjektu. V uvedenom výpise je
uvedený import ošípaných evidovaných v databáze Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat z EÚ,
t. j. z Holandska na farmu UNICHOV s.r.o. v Necpaloch nasledovne: 05.11.2012 - 900 ošípaných,
26.11.2012 840 ošípaných, 15.09.2012 700 ošípaných a 29.09.2012 721 ošípaných. Ďalej Regionálna
veterinárna a potravinová správa Martin na výzvu správcu dane uviedla, že daňový subjekt v roku
2012 uskutočnil dva dovozy zástavových odstavčiat z Nemecka, a to 17.09.2012 700 ks a 28.09.2012
721 ks a dva dovozy z Holandska 05.11.2012 900 ks a 26.11.2012 840 ks. Správca dane konštatoval,
že predmetom faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2012 neboli odstavčatá, ale jatočné
ošípané, jačmeň sladovnícky a sójový extrahovaný šrot. Aj po doplnení tohto dokazovania správca dane
zotrval na právnom názore, že daňový subjekt nepreukázal jednoznačným spôsobom uskutočnenie
zdaniteľných obchodov. Svedok, ktorý bol splnomocneným zástupcom dodávateľa AGROSPOL Žilina,
sa len slovne vyjadril o uskutočnených obchodoch a nepredložil žiaden relevantný dôkaz o svojich
tvrdeniach. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/51/2010, podľa ktorého nie je povinnosťou
správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa kontrolovaný daňový subjekt tovar v skutočnosti
prevzal, alebo akým spôsobom tento získal. Správca dane zhodnotil všetky listinné a iné dôkazy a na
základe § 24 ods. 4 Daňového poriadku nahliadol aj do protokolu z daňovej kontroly č. 420154/2016
zo dňa 05.04.2016 vykonanej u daňového subjektu AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.. Zotrval na všetkých
zisteniach uvedených v protokole z daňovej kontroly. Tým, že sa nedokázalo uskutočnenie zdaniteľných
obchodov uvedených na dodávateľských faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období, správca dane
nemôže uznať uplatnené právo na odpočítanie dane v zmysle predmetných faktúr.

2. Druhostupňový správny orgán Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím Číslo:
1266115/2017 zo dňa 08.08.2017 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a zopakoval správcom dane zistený
skutkový stav, že v kontrolovanom zdaňovacom období si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr od dodávateľa AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. za dodaný tovar sójový extrahovaný
šrot, sušené plnotučné mlieko a pod.. Poukázal na to, že Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa
30.11.2016 zrušilo pôvodné prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra a vec vrátilo na ďalšie
konanie a rozhodnutie so záväzným právnym názorom, že je potrebné vo výrokovej časti rozhodnutia
opraviť číselné údaje ohľadne vyrubenej dane. Čo sa týka skutkového stavu, dodávateľ daňového
subjektu bol dobrovoľne vymazaný z obchodného registra 06.11.2014 a jeho právnym nástupcom sa
stala spoločnosť Led-Audio, s.r.o., Bratislava, ktorej konateľ bol Z. S., Y.. Dňa 28.04.2015 bola táto
spoločnosť dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia
stala spoločnosť ŽRR s.r.o., Bratislava, ktorá taktiež zanikla dobrovoľným výmazom z obchodného
registra 05.02.2016 a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť SRcompany s.r.o.,
Bratislava, ktorej konateľom je opäť Z. S.. Ďalej poukázal na výpovede svedkyne A.. B. I. a U.. S.
K.. Tiež poukázal na listinné dôkazy vyžiadané na základe požiadavky správcu dane, a to prehľad o
nakúpených ošípaných a odstavčatách v roku 2012 od Plemenárskych služieb SR, so sídlom v Žiline
a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin. Odvolací orgán dospel k záveru, že daňový



subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie
zdaniteľných plnení, čím nesplnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 nadväzne na §
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j. kedy platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň uplatnená iným
platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr od dodávateľa AGROSPOL, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod
bol skutočne v deklarovanom rozsahu aj týmto dodávateľom uskutočnený. Na námietku, že S. K. nebol
štatutárnym orgánom spoločnosti AGROSPOL, preto nemal zákonné právo disponovať s účtovníctvom
tejto spoločnosti, žalovaný uviedol, že v roku 2012 bol splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti,
z čoho vyplýva, že ako zástupca mal mať vedomosť i o uskutočňovaní zdaniteľných obchodov a o
obchodných partneroch i napriek tomu, že v priebehu výkonu daňovej kontroly nemal k dispozícii
účtovné doklady. K obchodným prípadom uskutočneným v kontrolovanom zdaňovacom období nevedel
zaujať stanovisko. Pokiaľ daňový subjekt namietal, že správca dane má povinnosť vykonať dôkazy,
ktoré daňový subjekt nemôže bez vlastnej viny správcovi dane predložiť, a to najmä že nie je jeho
povinnosťou viesť účtovníctvo za iného podnikateľa, uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie s
cieľom preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, pričom postupoval podľa § 24 ods. 4 Daňového
poriadku. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval reálnosť zdaniteľných obchodov, zaslal
miestne príslušnému správcovi dane dožiadanie, z ktorého odpovede vyplynulo, že v čase realizácie
obchodných transakcií konateľkou spoločnosti AGROSPOL bola A.. I., následne novým konateľom bol
Ľubomír Rollo, ktorý je zároveň konateľom v ďalších 23 spoločnostiach. AGROSPOL od roku 2010
nemá žiadnych zamestnancov a jeho adresa slúži ako virtuálne sídlo mnohým iným spoločnostiam.
Zo samotnej výpovede A.. I., ako aj z výpovede svedka K., nebolo preukázané dodanie pre daňový
subjekt. Správca dane dodanie tovaru dodávateľom preveroval formou dožiadaní zaslaných miestne
príslušnému správcovi dane, výsluchom svedkov a pod., z ktorých vyplynulo, že dodanie tovaru nebolo
uskutočnené tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. Listinné dôkazy v daňovom konaní
však nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol v deklarovanom
rozsahu aj uskutočnený. Posudzovaný doklad môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe
skutočného, reálneho plnenia. Predložením takéhoto listinného dôkazu platiteľ len tvrdí, že k určitému
zdaniteľnému plneniu došlo, musí byť však schopný preukázať ho aj v skutočnosti. Technicky je totiž
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne
poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté platiteľom uvedeným na faktúre. Taktiež skutočnosť, že doklad
je riadne zaúčtovaný, nie je dôkaz, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Odvolací orgán poukázal na
nález Ústavného súdu SR III.ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok
si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Zdôraznil, že je potrebné, aby si
daňový subjekt pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov. Treba
pričítať na ťarchu daňového subjektu, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa. Overenie
obchodného partnera nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt
uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného
obchodu a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo
v tomto prípade, keď daňový subjekt nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov medzi
ním a jeho dodávateľom AGROSPOL. K námietke daňového subjektu, že nie je jeho povinnosťou viesť
účtovníctvo za iného podnikateľa, odvolací orgán uviedol, že z konania správcu dane nie je zrejmé,
že v priebehu daňovej kontroly by túto skutočnosť dával daňovému subjektu za povinnosť. Správca
dane nemôže mať vedomosť, akými dôkazmi daňový subjekt disponuje, resp. môže disponovať. Týmto
žalovaný odpovedal na odvolaciu námietku, že daňový subjekt sa u správcu dane nedozvedel, akým
dôkazom by mal disponovať, na základe ktorého by uznal nedorubenie dane.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body
uviedol: Tovar - kŕmne zmesi a kŕmne koncentráty, ako aj živé zvieratá a iné hnuteľné veci boli
žalobcovi dodané. Skutočné dodanie zvierat žalobca preukázal predovšetkým vyjadrením Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Martin a odpoveďou Plemenárskych služieb Slovenskej republiky,
ktoré preukázali dodanie zvierat na farmu žalobcu. Dodanie kŕmnych koncentrátov preukázal najmä ich
kauzalitou, teda žalobca bol nútený niečím zvieratá kŕmiť, inak by podochli. Nepriamo preukázal dodanie
sójového extrahovaného šrotu a iných komodít, najmä faktúrami vystavenými Národnou diaľničnou



spoločnosťou, a. s., na základe ktorých žalobca uhrádzal poplatky, mýto za používanie nákladných
motorových vozidiel na spoplatnených úsekoch. Dodanie ostatných hnuteľných vecí, napr. ťahač,
môže preukázať aj v súčasnosti, a to najmä ich ohliadkou v sídle žalobcu. Tovar bol jednoznačne
dodaný za protihodnotu. Žalobca poukázal finančné plnenie za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške
65 983,80 € spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., ako odplatu za dodaný tovar. Obchod bol
realizovaný v tuzemsku. Plnenie bolo uskutočnené aj zdaniteľnou osobou, keďže žalobca je zdaniteľnou
osobou v zmysle zákona o DPH. Ďalej mal za to, že výpovede svedka U.. S. K. a výpoveď žalobcu
sa takmer zhodujú, teda výpoveď K. nejaví známky akejkoľvek špekulácie a skutočnosti uvádzané
ním sú náležite zdokumentované listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Ak by mohol svedok
K. predložiť dôkazy z účtovníctva spoločnosti AGROSPOL, určite by tak urobil. Keďže správca dane
nespochybňoval, že tovar bol reálne donesený/navozený do sídla daňovníka, právna argumentácia
správcu dane je absolútne mylná. Argumentácia by bola správna, iba ak by faktúry pre daňovníka boli
vystavené fiktívne, pričom by na ich základe žiaden tovar dodaný nebol. Ďalej namietal nedostatok
dôvodov oboch správnych rozhodnutí, keď namiesto kvalifikovaných odpovedí alebo kvalifikovaného
odôvodnenia žalovaný a v prvostupňovom rozhodnutí aj správca dane uviedli nič nehovoriace popisné
vyjadrenia. Správca dane od samého počiatku daňovej kontroly bol presvedčený, že žalobcovi nevznikol
nárok na odpočet DPH, a preto žiaden listinný dôkaz alebo iné tvrdenie by nemalo za následok uznanie
nároku na odpočet DPH. Poukázal na to, že S. K. v čase jeho výsluchu nebol štatutárnym orgánom
spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., a teda nemal zákonné právo disponovať s účtovníctvom
tejto spoločnosti s tým, že účtovníctvo AGROSPOL bolo 26.03.2014 odňaté tomuto podnikateľskému
subjektu, o čom správcu dane informoval žalobca. Potom má správca dane vynaložiť určitú mieru
námahy, aby sa oboznámil s obsahom zadržovaného účtovníctva tejto spoločnosti. V danom prípade
bola porušená zásada daňovej neutrality, keďže z predkladaných listinných dôkazov je zrejmé, že daň
z pridanej hodnoty bola daňovým subjektom zaplatená a zároveň nebol priznaný nárok na odpočet
tejto dane, hoci na to boli splnené zákonné podmienky. Správca dane mal povinnosť vykonať dôkazy,
ktoré daňový subjekt nemôže bez svojej viny správcovi dane predložiť. Týka sa to najmä tých dôkazov,
ktoré môžu prisvedčiť daňovníkovi, že jeho tvrdenia sú správne. Daňovník nemá zákonnú povinnosť
viesť účtovníctvo iného podnikateľa. Poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2011.
Správca dane nemôže odmietnuť vykonanie dokazovania navrhnuté daňovým subjektom, nakoľko by
sa jednalo o závažné porušenie zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom, ako aj
zásady voľného hodnotenia dôkazov. Namietal to v tej súvislosti, že správca dane sa neoboznámil so
zadržiavaným účtovníctvom spoločnosti AGROSPOL a s daňovou kontrolou tejto spoločnosti. Uviedol,
že v prípade, ak skutkový stav veci je v rozpore so skutkovým stavom zisteným daňovými orgánmi,
táto skutočnosť taktiež zakladá porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Ďalej bola porušená
zásada úzkej súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektom, keď žalobca opakovane sa
dotazoval správcu dane, ktoré otázky mali byť kvalifikovane zodpovedané, avšak žalobcove požiadavky
neboli objasnené. Tým bolo porušené právo na inú právnu ochranu, teda v prístupe k orgánu verejnej
správy. Je vylúčené, aby orgán verejnej správy ešte pred prvým úkonom v rámci daňového konania
vedel, ako sa toto konanie skončí. Ďalej namietal, že na daný prípad nie je možné aplikovať rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/51/2010. Ďalej vytýkal žalovanému, že nepozná alebo nechce poznať
eurokonformný výklad a podstatu dane z pridanej hodnoty. Vystupuje autoritatívne a sankciou je
takmer vždy neuznanie nároku na odpočet DPH. Podľa žalobcu odoprenie práva na vrátenie
odpočtu DPH je len výnimočné, a to v prípadoch, ak sa zdaniteľná osoba zúčastnila na daňovom
podvode alebo postupovala znevažujúcim spôsobom, alebo ak o takomto podvodnom konaní vedela. Je
nesprávny postoj žalovaného, keď sa snaží jednotlivé obchodné prípady oddeliť na čiastkové obchody,
čo by znamenalo, že pokiaľ by subdodávateľ dodávateľa nedodal dodávateľovi odstavčatá, potom by
dodávateľ nemohol tieto odstavčatá dodať daňovému subjektu. Tento názor je však krajne nesprávny,
pretože Súdny dvor EÚ v rozsudku Optigen uviedol, že každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a
povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich
alebo nasledujúcich udalostí. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 314/2015. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.11.2017. Zotrval na skutkových zisteniach v
správnom konaní a taktiež aj na svojom právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom
rozhodnutí. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.



5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 27.12.2017. Uviedol, že je presvedčený,
že sa v rámci podanej správnej žaloby vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam týkajúcim
sa prejednávanej veci. Žalovaný sa dostatočne neoboznámil s vyjadreniami žalobcu v rámci
administratívneho konania, resp. s podanou správnou žalobou. Inak zotrval na žalobných bodoch.

6. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1,
§ 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e)
SSP z nasledovných dôvodov:

7. V správnom spise sa nenachádzajú dodávateľské faktúry od dodávateľa AGROSPOL Žilina, spol.
s r.o., so sídlom Bratislava, ktoré sú špecifikované v prvostupňovom rozhodnutí, a ktorých predmetom
mali byť jatočné ošípané, jačmeň sladovnícky a sójový extrahovaný šrot. V správnom spise sa
nachádza žalobcom predložené potvrdenie o odňatí veci evidenčné číslo: 9007025/1/159073/2014 zo
dňa 26.03.2014, ktorým kriminálny úrad finančnej správy potvrdil U., že mu zaistil účtovníctvo a veci
spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., so sídlom Dolné Rudiny č. 1, Žilina, IČO: 43 965 229. Jedná
sa o množstvo listinných dôkazov, ktoré sa týkajú aj zdaňovacieho obdobia júl 2012, napr. príjmové
a výdavkové doklady za obdobie roku 2012, odberateľské faktúry roku 2012, rôzne daňové doklady,
zmluvy, výpis zaúčtovaných dokladov roku 2012, zmluvy, korešpondencia s daňovým úradom, zápisnice
daňového úradu, účtovné doklady, pokladničné doklady, výpisy z banky z obdobia rokov 2008 až 2013,
odberateľské a dodávateľské faktúry, výpisy z účtu z obdobia rokov 2012, atď..

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 17.08.2017 (právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými
osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju
bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov 2) a skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 citovaného zákona ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v
nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve
ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.



9. Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, a to, že pokiaľ daňový úrad vyhodnotil
svedeckú výpoveď svedka U. ako bez výpovednej hodnoty a objektívne dôkazy - účtovníctvo spoločnosti
AGROSPOL Žilina s.r.o. nebolo predložené, potom mal reagovať na potvrdenie Kriminálneho úradu
finančnej správy Bratislava o odňatí účtovníctva zo dňa 26.03.2014., ktoré predložil žalobca. Bolo
potrebné, aby v zmysle zachovania zásady čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci (§ 24
ods. 2 Daňového poriadku) pokúsil sa dopytom na tento úrad zaobstarať si tento listinný dôkaz.
Z prvostupňového rozhodnutia tiež vyplýva, že správca dane vykonal určité procesné kroky na
predloženie účtovných a daňových dokladov spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. prostredníctvom
dožiadaného Daňového úradu Bratislava, avšak účtovníctvo sa mu nepodarilo zaobstarať. Na
predloženie účtovníctva bol potom vyzvaný svedok U., ktorý uviedol, že účtovníctvo bolo v roku 2012
vykonávané dodávateľským spôsobom a bolo kompletne odovzdané konateľovi Ľubomírovi Rollovi
v roku 2013. Prvostupňový správny orgán následne vyhodnotil nepredloženie tohto účtovníctva ako
závažnú skutočnosť, pretože mal za to, že výpoveď svedka U.. K. je bez výpovednej hodnoty, keďže
je len všeobecná a jeho tvrdenia neboli podložené účtovníctvom, ktoré nebolo predložené ani pri
iných daňových konaniach. Z uvedeného potom vyvodil, že sa nepodarilo preukázať skutočné dodanie
jednotlivých tovarov podľa predmetných faktúr spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. daňovému
subjektu - žalobcovi.

10. Z uvedeného teda vyplýva, že účtovníctvo dodávateľa žalobcu - firmy AGROSPOL Žilina, spol. s
r.o. môže mať určitú výpovednú a dôkaznú hodnotu pre preukázanie reálneho dodania jednotlivých
plnení podľa predmetných faktúr. Tiež je nepochybné, že toto účtovníctvo sa nenachádza v dispozičnej
sfére daňového subjektu - žalobcu, avšak žalobca vyvinul úsilie a zistil, že účtovníctvo bolo odňaté
niekdajšiemu splnomocnencovi dodávateľa U. o čom predložil prvostupňovému orgánu potvrdenie o
odňatí veci zo dňa 26.03.2014. Je tiež nepochybné, že za tejto situácie nie je v možnostiach žalobcu
toto účtovníctvo zadovážiť. Preto podľa názoru správneho súdu na čo najúplnejšie zistenie skutkového
stavu bude potrebné, aby správca dane preskúmal možnosť zadováženia si účtovníctva z tohto zdroja.
V tejto súvislosti správny súd tiež uvádza, že daňový subjekt v tomto štádiu konania si splnil svoje
dôkazné bremeno tým, že označil zdroj, z ktorého by eventuálne mohlo dôjsť k čerpaniu ďalších
dôkazov pre oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane. Je však zároveň potrebné zdôrazniť,
že v prípade, ak účtovníctvo nebude môcť byť predložené z objektívnych dôvodov, resp. ak sa v
účtovníctve nebudú nachádzať dôkazy preukazujúce reálnosť dodania tovaru podľa jednotlivých faktúr
zo strany dodávateľa žalobcu firmy AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., potom ani takéto označenie dôkazu
nebude v konečnom dôsledku postačovať na unesenie dôkazného bremena na preukázanie jednej z
kumulatívnych podmienok na odpočítanie DPH, a to reálnosť dodania tovaru podľa dodávateľskej faktúry
od dodávateľa uvedeného na tejto faktúre.

11. Súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu, že už samotná výpoveď U.. S. K.
preukázala reálne dodanie tovaru, pretože skutočne táto výpoveď mala len všeobecný charakter, nie
je podložená konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, a teda sama o sebe nemá výpovednú hodnotu. Je
tiež nesprávny právny názor žalobcu, že k odmietnutiu odpočítania dane môže pristúpiť správca dane
len v tom prípade, pokiaľ by bolo preukázané, že by faktúry boli vystavené fiktívne, teda že by nedošlo
k plneniu vôbec. Konštrukcia odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky je totiž nastavená tak, že aj pokiaľ bola služba či tovar dodaný, teda tovar existoval, je potrebné
kumulatívne splniť ďalšiu podmienku, a to že tento tovar musí byť dodaný len dodávateľom uvedeným
na dodávateľskej faktúre. Táto skutočnosť musí byť preukázaná. Pokiaľ je teda len tovar dodaný, avšak
je zrejmé, že tovar nebol dodaný práve dodávateľom na faktúre, je potrebné nárok na odpočet dane
nepriznať.

12. Čo sa týka námietky, že správca dane bol od samého počiatku daňovej kontroly presvedčený,
že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH a ešte pred prvým úkonom v rámci daňového konania
vedel, ako sa toto konanie skončí, táto námietka je taktiež nedôvodná. Správca dane má v zmysle
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu skutočnosť,
že vznikli pochybnosti o správnosti pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným
daňovým subjektom a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril. Ak by túto povinnosť správca dane nesplnil,
jednalo by sa o procesné pochybenie. Oznámením zo dňa 20.03.2015 správca dane vo vzťahu k
žalobcovi si túto povinnosť splnil. To, že vznikli oprávnené pochybnosti, mal správca dane osvedčené
preverením uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. a žalobcom, keď
zistil, že dodávateľ žalobcu bol dobrovoľne vymazaný z obchodného registra, a taktiež aj jeho viacerí



právni nástupcovia, a taktiež aj z dôvodu obsahu výsluchu konateľky dodávateľa žalobcu v rozhodnom
zdaňovacom období A.. B. I.. Z tohto oznámenia teda vyplýva, že pochybnosti, ktoré vznikli, boli už v
čase 20.03.2015 oprávnené, a teda správne postupoval správca dane, keď vyhotovil oznámenie podľa
§ 46 ods. 5 Daňového poriadku.
13. V súvislosti s námietkou nedodržania zásady daňovej neutrality správny súd poukazuje na tú
skutočnosť, že premisa, z ktorej vychádza žalobca pri jeho ponímaní zásady daňovej neutrality, je
zjednodušená. Podľa neho totiž daňová neutralita spočíva v tom, že musí byť priznaný nárok na odpočet
tejto dane, ak bola daň daňovníkom na vstupe zaplatená. Správny súd k tomu uvádza, že
na odpočítanie dane je potrebné, aby boli kumulatívne splnené viaceré podmienky. Nie je postačujúce,
aby na vstupe bola daň daňovníkom zaplatená a na výstupe už by mal odberateľ právo na odpočet
tejto dane. Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle
Smernice 2006/112/ES (v SR podľa zákona o DPH) a jednak aby zdaniteľná osoba využívala uvedené
tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení
a tiež na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou (konkrétnou) zdaniteľnou osobou. Je
teda nevyhnutné, aby bolo preukázané, že na vstupe boli tieto tovary poskytnuté zdaniteľnou osobou
uvedenou na faktúre. Táto časť podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH bola zo strany správcu dane
skúmaná oprávnene. Nie je teda súhlasiť s tvrdením žalobcu, že tovary môžu byť poskytnuté hocakou
osobou, teda nie osobou uvedenou na faktúre a že stačí, aby boli vôbec dodané.

14. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku, že žalovaný vystupuje autoritatívne, nepozná
eurokonformný výklad a podstatu dane z pridanej hodnoty. Tieto námietky sú vo všeobecnej rovine,
a preto súd len taktiež všeobecne konštatuje, že takéto námietky nemôžu mať právnu relevanciu. Ako
nedôvodnú tiež súd vyhodnotil námietku, že právo odoprieť odpočet DPH možno len výnimočne, a to
v prípade, ak zdaniteľná osoba sa zúčastnila na daňovom podvode, alebo postupovala znevažujúcim
spôsobom, alebo ak o takomto podvodnom konaní vedela. Prípad podvodného konania nie je totiž
jediným dôvodom, pre ktorý môže byť odopretý odpočet DPH. V prípade podvodného konania sa
skúmajú odlišné skutkové okolnosti ako pri prípadoch, v ktorých (ako v danom prípade) vznikla
oprávnená pochybnosť o tom, či bol tovar uvedený na faktúrach dodaný dodávateľom uvedeným na
faktúrach. V tomto prípade sa neskúmajú podmienky, ktoré by sa skúmali pri podvodnom konaní.

15. Keďže súčasťou administratívneho spisu nie sú jednotlivé faktúry za zdaňovacie obdobie júl 2012,
nie je možné overiť tvrdenie žalobcu, že predmetom faktúr boli okrem kŕmnych koncentrátov a zvierat
aj hnuteľné veci, napr. ťahač. Podľa tvrdenia správcu dane v napadnutom rozhodnutí predmetom týchto
faktúr boli jatočné ošípané, jačmeň sladovnícky a sójový extrahovaný šrot. Nie je možné ani overiť,
či šlo o jatočné ošípané alebo odstavčatá. V tejto súvislosti neboli riadne vyhodnotené doklady z
Plemenárskych služieb SR, š. p. Bratislava a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin, keď
k nim správca dane len skonštatoval, že predmetom faktúr neboli odstavčatá, ale jatočné ošípané.

16. Pokiaľ žalovaný k námietke ohľadom nezabezpečenia účtovníctva dodávateľa uviedol vo vyjadrení
k žalobe, že za rok 2012 boli zadržané len dodávateľské a odberateľské faktúry, ktoré bez ďalších
navzájom preukázaných skutočností nie sú dôkazom toho, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili, súd k
tomu uvádza, že podľa potvrdenia o odňatí veci nedošlo k odňatiu len dodávateľských a odberateľských
faktúr za rozhodné zdaňovacie obdobie, ale došlo k odňatiu aj viacerých ďalších listinných dokladov
rôznej dôkaznej sily, čo je však možné zhodnotiť len ich oboznámením. Jedná sa napríklad o príjmové
a výdavkové doklady za obdobie roku 2012, výpisy z bánk za toto obdobie, rôzne daňové doklady a
zmluvy za rok 2012 bez ďalšieho označenia, atď.

17. Vzhľadom na vyhodnotenie žalobnej námietky ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu
ako dôvodnej, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

18. V ďalšom konaní sa správne orgány pokúsia zadovážiť si účtovníctvo dodávateľa žalobcu
spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. a podrobia ho, v prípade, ak sa im ho podarí
zabezpečiť, prieskumu ohľadne zdaňovacieho obdobia júl 2012. Taktiež do správneho spisu zabezpečia
dodávateľské faktúry z tohto zdaňovacieho obdobia. Taktiež bude potrebné predložiť administratívny
spis riadne žurnalizovaný, tzn. pevne spojený, pretože pod pojmom administratívneho spisu sa rozumie
v zmysle ustálenej súdnej judikatúry úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu
v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sž/40/1997).



19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, a to tak, že súd žalobcovi, ktorý
bol úspešný v konaní, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5017200404