Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 27Sa/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200428 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200428.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/ XX, XXX XX T., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, so sídlom Šagátova 1, 821 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou žalobou pod názvom „Žaloba pre porušenie základných ľudských práv“ sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 13.06.2000. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 12.03.1997 mu podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. priznal príspevok za službu od 01.03.1997. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 13.03.2000 požiadal žalovaného o priznanie starobného dôchodku. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 13.06.2000 v zmysle § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. mu od 13.03.2000 priznal starobný dôchodok, hoci podľa vtedy platného a účinného zákona č. 73/1998 Zb. (§ 212 ods. 1) mu vznikol nárok aj na prídavok k starobnému dôchodku. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 12.06.2000 bol žalobcovi v zmysle § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 zastavené vyplácanie výsluhového príspevku od 01.07.2000. Tým, že mu žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.03.2000 nepriznal aj prídavok k starobnému dôchodku (na ktorý vznikol zákonný nárok) a svojím rozhodnutím zo dňa 12.06.2000 zastavil vyplácanie výsluhového príspevku, došlo k porušeniu nielen § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb., ale aj k porušeniu článku 12 ods. 1 Ústavy SR. Tým, že žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 13.06.2000 mu spolu so starobným dôchodok nepriznal aj prídavok ku starobnému dôchodku a zároveň rozhodnutím zo dňa 12.06.2000 mu zastavil vyplácanie výsluhového príspevku, aj týmto rozhodnutím došlo znova k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. Takýmto konaním a rozhodnutím žalovaného došlo aj k porušeniu článku 14 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorého tiež je všeobecný zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. Tým, že mu žalovaný nepriznal prídavok k starobnému dôchodku ani na základe žiadosti zo dňa 24.03.2014, tak naďalej dochádza k porušovaniu základných ľudských práv a slobôd ako aj ku diskriminácii. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že Krajský súd Bratislava svojím rozsudkom zo dňa 14.04.2016 zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 24.03.2014, ktorým si uplatnil zákonný nárok na prídavok k dôchodku. Tak ako pre Sociálnu poisťovňu, tak aj pre súdy platí všeobecný zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. Na základe týchto dôkazov a skutočností žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.06.2000 (č. GR ZVJS 11701/30-2000 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 2. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). 3. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 145 ods. 5 SSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Dôvodom odmietnutia žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP je, že o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté. Res iudicata patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky, čo znamená, že predpokladom pokračovania v konaní je jej neexistencia. Aj keď zákon vyslovene neuvádza, že musí ísť o tú istú vec, aj o toho istého žalobcu, je tento záver samozrejmý a vyplýva aj zo znenia § 145 ods. 5, ktoré prekážku rozhodnutej veci upravuje. Predpokladom nastúpenia tejto prekážky je totožnosť predmetu prieskumu a žalobcu. Pod totožnosťou veci sa rozumie to isté rozhodnutie, opatrenie, iný zásah, nečinnosť orgánov verejnej správy. Pod totožnosťou žalobcu sa myslí ten istý žalobca. 4. Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-97 zo dňa 12.03.1997 rozhodol, že žalobcovi podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. patrí od 1. marca 1997 príspevok za službu vo výške 6.336,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000 žalovaný podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zastavil žalobcovi výplatu výsluhového príspevku počnúc dňom 01.07.2000. Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 01.04.2014 nepriznal žalobcovi ku dňu 13. marca 2000 prídavok k starobnému dôchodku. Žalobca žiadosťou zo dňa 25.02.2014 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku. V upresnení žiadosti uviedol, že sa domáha priznania prídavku k starobnému dôchodku, že dňa 13.03.2000 mu vznikol nárok na prídavok k starobnému dôchodku. Tento nárok mu vznikol zo zákona, ku priznaniu LEN starobného dôchodku bez príspevku ku starobnému dôchodku odo dňa 13.03.2000 došlo chybou oprávneného orgánu. Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 01.07.2014 rozhodol, že žalobcovi prídavok k starobnému dôchodku ku dňu 13. marca 2000 nepriznáva. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol minister spravodlivosti SR Tomáš Borec rozhodnutím č. 42997/2014-23 zo dňa 26.09.2014 tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 1. júla 2014 zamietol a rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 1. júla 2014 potvrdil. Žalobca požiadal o súdne preskúmanie rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 26.09.2014. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.04.2016 č. 1S/6/2015-41 podanú žalobu zamietol. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v čase, kedy žalobcovi zanikol služobný pomer, t.j. 28.02.1997, bol účinný zákon č. 410/1991 Zb., ktorý neobsahoval ustanovenia o prídavku k dôchodku. Inštitút prídavku k dôchodku zaviedol až zákon č. 73/1998 Z.z. s účinnosťou od 01.04.1998 do 30.06.2002, ktorý v § 214 ods. 1 stanovil, že „policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku“. Keďže žalobcovi zanikol služobný pomer ku dňu 28.02.1997, t.j. pred účinnosťou zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. pred 01.04.1998 sa jeho nárok na prídavok k dôchodku posudzuje podľa doterajších, t.j. predchádzajúcich predpisov (§ 273 zákona č. 73/1998 Z.z.), ktorým je zákon č. 410/1991 Zb.. Podľa predchádzajúcich predpisov žalobca nárok na prídavok k dôchodku nemá, pretože tento inštitút bol zavedený až zákonom č. 73/1998 Z.z. s účinnosťou od 01.04.1998. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2016 podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a rozsudkom č.k. 10Sžso/22/2016 zo dňa 23. augusta 2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. apríla 2016 potvrdil. V odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že zhodne s názorom krajského súdu udáva, že v čase, keď žalobcovi skončil služobný pomer, t.j. 28.02.1997, bol účinný zákon č. 410/1991 Zb., ktorý neobsahoval ustanovenie o prídavku k dôchodku. Inštitút prídavku k dôchodku zaviedol až zákon č. 73/1998 Zb. s účinnosťou od 01.04.1998 do 30.06.2002. Keďže žalobcovi zanikol služobný pomer ku dňu 28.02.1997, t.j. pred účinnosťou zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. pred 01.04.1998, sa jeho nárok na prídavok k dôchodku posudzuje podľa doterajších predpisov, t.j. zákona č. 410/1991 Zb.. Námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil ako irelevantné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací rozhoduje o odvolaní spravidla bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd (Najvyšší súd SR) nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. 5. CIEĽOM žalobcom podanej žaloby bola, podľa názoru správneho súdu, snaha žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o nepriznaní prídavku ku starobnému dôchodku, na ktorý má podľa jeho názoru zákonný nárok. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/6/2015-41 zo dňa 14. apríla 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne i zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti SR č. 42997/2014-23 zo dňa 26.09.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS SR č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 01.07.2014, ktorým mu nebol priznaný prídavok k starobnému dôchodku. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 01.07.2014 nebol žalobcovi priznaný prídavok k starobnému dôchodku ku dňu 13.03.2000 na tom skutkovom základe, že žalobca neukončil služobný pomer za účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z. účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002, ale za účinnosti zákona č. 410/1991 Zb., ktorý neobsahoval ustanovenia o prídavku k dôchodku a žalobca nesplnil ani podmienky stanovené v prechodných ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002. Nároky vzniknuté žalobcovi zo služobného pomeru do dňa účinnosti zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002 sa posudzujú podľa dovtedajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 410/1991 Zb. (§ 273, § 284 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., účinného od 01.04.1998 do 30.06.2002). Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 42997/2014-23 zo dňa 26.09.2014 tak, že rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS SR č. GR ZVJS-11701/33-14 zo dňa 01.07.2014 potvrdil. Správny súd konštatuje, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/6/2015-41 zo dňa 14.apríla 2016 ako aj Najvyššieho súdu SR, ako súdu odvolacieho v konaní vedenom pod sp.zn. 10Sžso/22/2016 bolo nepriamo rozhodnuté aj o rozhodnutí žalovaného (GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 13.06.2000). Žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-11701/30-2000 zo dňa 12.06.2000 zastavil žalobcovi výplatu príspevku za službu (resp. výsluhového príspevku) dňom 01.07.2000, t.j. postupoval spôsobom, ktorý ustanovil zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s poukázaním na § 116 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Predmetné rozhodnutie obsahuje poučenie o odvolaní a tiež lehotu pre podanie odvolania v trvaní 15 dní od doručenia rozhodnutia. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2000. Žalobca sa proti rozhodnutiu v stanovenej lehote neodvolal, teda nevyčerpal riadne opravné prostriedky, čo tvorí procesnú prekážku pre prieskum právoplatného rozhodnutia správnym súdom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal protizákonnosť tohto rozhodnutia a svoj nárok uplatnil po viac ako 15 kalendárnych rokoch na správnom súde. 6. Na základe uvedeného správny súd podanú žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP. 7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).