Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200432 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200432.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou žalobou domáhal sa žalobca zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017 a vrátenie veci na ďalšie konanie a tiež zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.07.2017. 2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017 generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2017, vo veci priznania starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline č. 25Sa/14/2017 zo dňa 24. apríla 2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2016 o priznaní starobného dôchodku rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2017, ktorým žalobcovi podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 a § 114 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznala od 30. septembra 2011 starobný dôchodok v sume 58,50 € mesačne. 3. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 24. júla 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal zníženie sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Ďalej uviedol, že z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 taxatívne vyplýva, že výška starobného dôchodku sa môže krátiť len vtedy, ak poberá inú dávku za tú istú sociálnu udalosť. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie okrem toho, že je v rozpore s Dohovorom č. 128, je aj diskriminačné, nezákonné a nepreskúmateľné. Žalovaná čl. 33 ods. 2 Dohovoru, podľa žalobcu, uplatňuje nezákonne len u bývalých policajtov aj to len u tých, ktorí dosiahli nárok na starobný dôchodok po 31. decembri 2003, vzhľadom na uvedené dochádza k vedomej diskriminácii určitej skupiny osôb. 4. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 24. júla 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 24. júla 2017 je potrebné potvrdiť. 5. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu. V žalobe uviedol, že podľa žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. sa nedá priznať starobný dôchodok zo zaradenia do I. alebo II. pracovnej kategórie alebo nárok vyplývajúci z I. alebo II. kategórie funkcií dosiahnutím fyzického veku 55 rokov. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. pracovnej kategórie alebo I. kategórie funkcií sa dajú priznať jedine podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán napadnutým rozhodnutím potvrdil nezákonné rozhodnutie zo dňa 24.07.2017. Podľa žalobcu je nespochybniteľné, že - zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok splnil dosiahnutím 55. rokov fyzického veku, teda dňom 06.05.2004, - dosiahnutím dôchodkového veku teda ku dňu 06.05.2004 mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške 653,- € mesačne, - k uvedenej sume patrí suma 13,2298 € mesačne (za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok), teda výška sumy starobného dôchodku sa zvýšila na sumu 666,30 € mesačne, - k uvedenej vypočítanej sume starobného dôchodku patrí za 239 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok v sume 23,32050 Eur. Na základe týchto skutočností mu ku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku - k 30.09.2011 vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 689,54 € mesačne. Za nezákonné a tiež diskriminačné považuje žalobca krátenie sumy starobného dôchodku, na ktorý vznikol zákonný nárok, na sumu 58,50 € s odvolaním sa na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalobcovi nárok na výsluhový príspevok (podľa Dohovoru nárok na „idú dávku“) vznikol už nasledujúci deň po vykonaní viac ako 15 rokov služby (teda ešte v roku 1980, kedy nedosiahol dôchodkový vek, mal len 31 rokov ), tak sa tento výsluhový príspevok nedá považovať za inú peňažnú dávku (podľa tohto článku Dohovoru č. 128), lebo výsluhový dôchodok nedostáva za tú istú udalosť (teda až dovŕšením dôchodkového veku) a tým pádom sa nedá výška starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok, krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru, taxatívne vyplýva, že sa výška starobného dôchodku môže krátiť len vtedy, ak poberá inú dávku za tú istú sociálnu udalosť, teda dosiahnutím dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Z uvedených dôkazov a skutočností jednoznačne vyplýva, že krátenie výšky starobného dôchodku z 689,54 € na sumu 58,50 € mesačne s odvolaním sa na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je nezákonné. Napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje žalobca za nezákonné, nepreskúmateľné a diskriminačné. Rovnako uviedol, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie žalovanej zo dňa 24.07.2017 len dokazujú, že žalovaná na čele s generálnym riaditeľom sa plne spolieha na to, že súdy (v danom prípade Krajský súd v Žiline) pri pojednávaní správnej žaloby nebudú postupovať a rešpektovať zákony, Ústavu SR, Dohovor č. 128, ale budú konať a rozhodnú na základe politickej objednávky strany SMER. Aj na základe týchto dôkazov a skutočností trval na tom, aby v danej veci prebehlo verejné konanie. 6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že generálny riaditeľ žalovanej po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 24. júla 2017 dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2017. V správnej žalobe žalobca uvádza rovnaké námietky ako v odvolaní a žiada zrušiť rozhodnutie žalovanej, ústredie ako aj rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec vrátiť žalovanej, ústredie na ďalšie konanie. Žalovaná poukázala na to, že jej postup pri určení starobného dôchodku poberateľovi výsluhového dôchodku je v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu SR (č. 83/2013, č. 55 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011). Preto žalovaná stanovila výšku starobného dôchodku tak, že najskôr určila sumu starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok. Následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok bola potom krátená o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé kalendárne roky. Vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 9. októbra 2017 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 24. júla 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 9. októbra 2017 (napadnutým rozhodnutím). Predmetné rozhodnutia sú podľa žalovanej zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Vo veci správny súd stanovil pojednávanie na termín 25. januára 2018. Pojednávania sa zúčastnili žalobca a zástupkyňa žalovanej. Napriek skutočnosti, že pojednávanie súdu je ústne, žalobca súdu v písomnej forme na pojednávaní predložil svoje vyjadrenie a žiadal, aby bolo zaprotokolované do súdneho spisu. V predmetnom podaní okrem iného uviedol, že pokiaľ súdy (v danom prípade samosudkyňa KS Žilina) budú potvrdzovať nezákonné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré sú v rozpore s Dohovorom č. 128, Ústavou SR a zákonom, tak nemôžeme tvrdiť, že v danej veci súd rozhodol spravodlivo a že konanie prebehlo pred nezávislým a nestranným súdom, ale môžeme tvrdiť, že súdy konajú a rozhodujú na základe politickej objednávky strany SMER, čím konajú aj v rozpore so zákonom o sudcoch a prísediacich. Konajúca sudkyňa už na pojednávaní (po prečítaní tohto podania) konštatovala, že na urážlivé podania ohľadne politickej objednávky strany SMER odmieta reagovať. 9. Nebolo sporné, že žalobca ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonával službu policajta, vrátane základnej vojenskej služby, v I. kategórii funkcií v rozsahu 23 rokov a 127 dní a v II. kategórii funkcií 9 rokov a 4 dni; na účely výsluhového dôchodku mu podľa potvrdenia GR ZVJS bola zhodnotená aj doba služby v III. pracovnej kategórii od 01.01.2000 do dovŕšenia veku 55 rokov, teda do 05.05.2004, ako aj následná doba služby od 06.05.2004 do 30.12.2004. 10. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 11. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Otázku pováh výsluhového dôchodku ako dávky v starobe Najvyšší súd riešil napr. v rozsudku sp.zn. 4So/189/2008 z 29. mája 2008. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Súčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). 13. Pri súbehu nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 14. V zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). 15. Úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, Najvyšší súd SR preklenul svoju judikatúru v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že žalovaná môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia, tak vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu príspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pokiaľ teda žalovaná pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku a túto teoretickú sumu krátila o sumu zodpovedajúcu dobe ukončených rokov služby, takýto jej postup považuje správny súd za súladný s čl. 39 Ústavy SR a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 16. Z potvrdenia GR ZVJS č.: GR ZVJS-13312/33-14 z 24.09.2014 vyplýva to, že výsledná suma výsluhového dôchodku, priznaného podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. od 31.12.2004, bola určená podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z.. Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. Podľa potvrdenia GR ZVJS pre určenie sumy výsluhového dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. boli žalobcovi zhodnotené len doby od 18. roku veku do 30.12.2004; taký postup vyplýva z ust. § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.. 17. Žalobca splnil všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok dňom 06.05.2004. 18. Z potvrdenia GR ZVJS vyplýva, že výška výsluhového dôchodku žalobcu, vypočítaná podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb.) a sumy prídavku k starobnému dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z.z.), a preto v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok žalobcu bol priznaný v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. 19. Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať potrebnú dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Žalobcovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov. 20. Nárok policajtov na zhodnotenie aj doby trvania služobného pomeru policajta na účely výsluhového dôchodku vyplýva len rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, ktorý výkladom záväzných právnych predpisov (nielen zákona č. 461/2003 Z.z.) judikoval existenciu nároku na starobný dôchodok aj v prípadoch, ak policajtovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nesplnil podmienku potrebnej doby poistenia v tzv. civilnom zamestnaní pre vznik nároku na starobný dôchodok. Najvyšší súd súčasne právne zdôvodnil aj možnosť krátenia sumy starobných dôchodkov vypočítanej z prihliadnutím na doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ako aj dôb zhodnotených pre nárok na výsluhový dôchodok. 21. Žalobca do 30.12.2004 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je dôvodná námietka žalobcu, že starobný dôchodok i výsluhový dôchodok nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku. Je totiž zrejmé, že práve od okamihu dovŕšenia dôchodkového veku, teda prežitím stanoveného dôchodkového veku, nadobudol výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe tak, ako to ma na mysli ustanovenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 23. Pokiaľ žalobca namietal, že pre spôsob výpočtu jeho starobného dôchodku je v jeho prípade rozhodujúce ustanovenie zákona č. 100/1988 Zb. a z toho dôvodu namietal aplikáciu čl. 33 ods. 2 Dohovoru, túto jeho námietku nemožno považovať za dôvodnú. Zákon č. 100/1988 Zb. v ust. § 175 vo vzťahu k dôchodkovým nárokom žalobcu upravuje len zachovanie nárokov z vykonávania zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (kategórii funkcií), ktoré sa premietlo do zníženia jeho dôchodkového veku oproti všeobecnému dôchodkovému veku 62 rokov (§ 65 od. 2 a § 274 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.) s prihliadnutím na trvanie tejto služby v II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu. Nebolo pritom sporné, že dôchodkový vek žalobca dovŕšil až za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z.. Z toho dôvodu žalovaná nepochybila, keď teoretickú výšku starobného dôchodku vymerala tak podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a starobný dôchodok priznala v sume, odvodenej práve od výpočtu podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. 24. Keďže výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe za obdobie služobného pomeru policajta, nepovažoval správny súd za dôvodnú ani námietku žalobcu, že nemôže mať nižší dôchodok, ako je výška dôchodku vo všeobecnom systéme. Je totiž zrejmé, že súčet starobného dôchodku žalobcu, priznaného rozhodnutím žalovanej zo dňa 24. júla 2017 a jeho výsluhového dôchodku je vyšší ako tzv. teoretická suma starobného dôchodku. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd (správny súd). 26. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že generálny riaditeľ žalovanej postupoval pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 24. júla 2017 správne a v súlade so zákonom ako aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaná je pri výpočte výšky dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou judikatúrou, pričom správny súd má za preukázané, že žalovaná pri výpočte výšky starobného dôchodku žalobcu takto postupovala. Pochybnosti žalobcu o správnosti výpočtu sumy jeho starobného dôchodku vo vzťahu k uplatniteľnosti čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením a pocitmi nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Námietky žalobcu preto správny súd nepovažoval za dôvodné. 27. Preto, ak generálny riaditeľ žalovanej dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovanej, že jej preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj správny súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Podanej žalobe žalobcu preto nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu považoval rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej za súladné so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú rozsudkom v súlade s ust. § 190 SSP zamietol. 28. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov nepriznal súd ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168 SSP. 29. Po verejnom vyhlásení rozhodnutia predstúpil žalobca, ktorý súdu odovzdal papier, na ktorom je napísaná žiadosť, aby súd vykonal dokazovanie. Nakoľko správny súd už verejne vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky, ktorý odôvodnil a účastníkov poučil o možnosti podať kasačnú sťažnosť, uvedeným podaním sa ďalej nezaoberal. Podanie si konajúca sudkyňa prečítala až po pojednávaní a uvádza, že v predmetnou rozsudku sa plne vysporiadala so všetkými požiadavkami žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).