Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200440 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200440.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcov: v rade A/ RNDr. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., S. XXXX/XX, v rade B/ W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XX, v rade C/ RNDr. D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. XX, právne zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom I., Z. 7, proti žalovanému: Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, so sídlom Litovelská 1218, Kysucké Nové Mesto, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v konaní sp.zn. Z 1038/2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcom v rade A/, B/, C/ a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia A/, B/, C/ sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, doručenou správnemu súdu 15.11.2017, domáhali uloženia povinnosti žalovanému „aby do doby zápisu právoplatného rozhodnutia o dedičstve po zosnulej I. S., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., L. W. č. XX do katastra nehnuteľností obnovil zápis plomby Z 1038/2013 na dotknutých listoch vlastníctva v k.ú. D. E. A..“ Žalobca poukázal na uznesenie o dedičstve vydané Okresným súdom Bratislava I dňa 23.12.2011 č.k. D 35/1993, Dnot 03/1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14.02.2013, tvrdiac, že na základe uvedeného uznesenia sú žalobcovia nadobúdateľmi nehnuteľností v okrese D. E. A., a to titulom dedičstva po ich matke zosnulej I. S., rod. I.. Dedičské konanie po poručiteľke trvalo od roku 1991 do 2013. Počas trvania dedičského konania po poručiteľke prebehlo vo všetkých katastrálnych územiach okresu D. E. A. konanie o zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov - tzv. ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z., ako aj ďalšie technické a iné evidenčné zmeny v súvislosti s vedením súboru popisných a geodetických informácií katastra, výsledkom ktorých postupov bolo, že odo dňa úmrtia poručiteľky do právoplatného skončenia konania o dedičstve sa nehnuteľnosti patriace do dedičstva po poručiteľke evidenčne menili. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia bolo uznesenie zaslané na zápis žalovanému. Žalovaný dňa 10.07.2013 uznesenie prevzal a záznamovému konaniu pridelil spisovú značku Z 1038/2013. Žalovaný odmietol v zákonnej lehote 60 dní vykonať zápis, pretože podľa jeho názoru uznesenie nevychádzalo z aktuálneho stavu katastra a uznesenie vrátil Okresnému súdu Bratislava I na opravu. Uznesením z 27.05.2016 č.k. 1D 35/1993-685 Okresný súd Bratislava I opravil uznesenie o dedičstve po poručiteľke z 23.12.2011 v zmysle výhrad žalovaného. Na odvolanie účastníkov Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.08.2016 č.k. 10CoD 9/2016-740 opravné zrušenie zrušil, vec nevrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, konštatujúc, že dôvody na jeho vydanie neexistovali a právoplatné rozhodnutie o dedičstve nie je možné opraviť postupom podľa § 164 O.s.p., ako to vykonal súd prvej inštancie na podnet žalovaného. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2016. Okresný súd Bratislava I uznesenie Krajského súdu v Bratislave doručil žalovanému s tým, že nie je možné opraviť uznesenie o dedičstve po poručiteľke v zmysle jeho inštrukcií a teda je potrebné ho do katastra zapísať. Žalovaný listom zo dňa 07.09.2017, ktorý bol žalobcom doručený dňa 14.09.2017, oznámil žalobcom, že im navracia kópiu listiny D 35/1993, jej zápis do katastra nevykoná a naviac, ruší plombu Z 1038/2013 z katastra nehnuteľností. Ku dňu podania žaloby nielenže uznesenie o dedičstve nie je v katastri zapísané, ale žalovaný zrušil a ďalej na listoch vlastníctva nevedie plombu o zmene práv k nehnuteľnosti. V ďalšej časti žalobca poukázal na ust. § 460 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Žalobca zdôraznil, že poručiteľka zomrela dňa 26.10.1991, je teda nepochybné, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré po nej dedia v stave ku dňu 26.10.1991, pričom poukázal tiež na judikát Najvyššieho súdu SR R 32/2011, z ktorého cituje: „Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.“ Žalobca je toho názoru, že Okresný súd Bratislava I teda z pohľadu hmotného práva postupoval zákonne, keď dedičské konanie prejednal podľa stavu, ktorý tu bol ku dňu smrti poručiteľky, pretože k tomuto dňu a v takomto stave aj žalobcovia vlastnícke právo dedením nadobudli. Právoplatné rozhodnutie súdu je štátny orgán povinný rešpektovať. Nezákonnosť opravy uznesenia o dedičstve po poručiteľke v zmysle pokynov žalovaného zreteľne a jasne vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 31.08.2016. Žalobca je toho názoru, že uvedeným vysloveným názorom Krajského súdu v Bratislave je viazaný aj žalovaný, ktorý keď sa oboznámil s týmto právoplatným rozhodnutím, mal povinnosť v konaní Z 1038/2013 konať a zapísať túto listinu do katastra a nebol oprávnený trvať na oprave uznesenia o dedičstve po poručiteľke, pretože takáto oprava sa stala na základe právoplatného rozhodnutia súdu vylúčenou. Žalobca poukázal na konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 25Sa/12/2017, v ktorom sa žalobcovia žalobou proti inému zásahu domáhali voči žalovanému, aby žalovanému súd zakázal trvať na oprave uznesenia o dedičstve a súčasne, aby mu uložil povinnosť zapísať do katastra právoplatné uznesenie o dedičstve po zosnulej I. S., ktoré konanie bolo správnym súdom zastavené; vo veci je podaná kasačná sťažnosť, o ktorej ku dňu podania žaloby nebolo rozhodnuté. Žalobcovia dotknutie na svojich subjektívnych právach opisujú tvrdením, že od septembra 2017 žalovaný už nevedie na listoch vlastníctva, na ktorých je evidovaná poručiteľka plombu o zmene práv k nehnuteľnostiam a to napriek tomu, že žalovaný má preukázateľne vedomosť o existencii právoplatného rozhodnutia o tom, že poručiteľka zomrela a kto žalovaným evidované nehnuteľnosti zdedil. Význam plomby na liste vlastníctva spočíva v tom, že zápis predložených listín sa môže uskutočniť iba na základe zásady priority - podľa ich poradia, v akom boli katastru predložené. Zrušením plomby ku konaniu Z 1038/2013 je umožnené, aby sa zápisy zmien vo vlastníctve realizovali bez ohľadu na právoplatný dedičský nárok žalobcov. Zásah, proti ktorému sa žalobcovia domáhajú obrany, tak spočíva v zrušení plomby Z 1038/2013 na dotknutých listoch vlastníctva. Ide o zásah, ktorého následky trvajú a ohrozujú právne postavenie žalobcov ako právoplatne potvrdených dedičov po poručiteľke. Žalobcovia majú za to, že bola žaloba podaná včas. O zrušení plomby Z 1038/2013 sa žalobcovia dozvedeli doručením listu žalovaného zo dňa 07.09.2017 dňom 14.09.2017. 2. Vo vyjadrení k žalobe, doručenom správnemu súdu 5.3.2018, žalovaný uviedol, že na základe Upozornenia prokurátora podľa § 28 zákona č. 151/2001 Z.z. o prokuratúre č. Pd 147/17/5511 zo dňa 07.08.2017 odstránil protiprávny stav a v konaní č. Z 1038/2013 vrátil listinu - Osvedčenie o dedičstve č. D 35/1993, Dnot 03/1993 osobám, ktorým podľa tejto listiny malo vlastnícke právo svedčiť a taktiež odstránil plombu, ktorá bola zapísaná ohľadom konania č. Z 1038/2013. Zmeny boli vykonané dňa 07.09.2017. 3. V replike doručenej správnemu súdu 27.03.2018 (právnym zástupcom žalobcov v rade A/, B/, C/) vyjadrili žalobcovia nesúhlas s tvrdeniami žalovaného. Pripomínajú, že vo veci ide o záznam právoplatného uznesenia o dedičstve do katastra nehnuteľností, ktorým bolo prejednané dedičstvo vedené na 13-tich listoch vlastníctva, pričom pri dvoch z nich zistil žalovaný rozpor s údajmi vedenými v katastri (prejednaný bol väčší podiel ako vyplýva z LV XXXX. a XXXX v k. ú. D. E. A.). Ust. § 36a katastrálneho zákona, na ktoré žalovaný poukazuje treba vnímať v logickej súvislosti s ust. § 36 ods. 2, ktoré hovorí o zápise listiny záznamom, t.j. vyhovení záznamu, pričom následne je predložená ďalšia listina na záznam, ktorá teda nevychádza z údajov katastra. V tomto prípade sa majú dotknuté osoby (ktorých listiny si protirečia) dohodnúť mimosúdne, alebo súdiť o určenie vlastníctva. Pokiaľ však má ísť o zápis vlastníctva z dedičstva a „konkurujúcou“ vlastníčkou je zosnulá osoba, s kým sa majú žalobcovia dohodnúť? Žalobcovia sa dostávajú do neriešiteľnej situácie, keď právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo konštatované, že opravu vykonať nemožno a žalovaný odmieta právoplatné uznesenie o dedičstve akceptovať a zapísať. V prejednávanej veci v prípade dvoch listov vlastníctva veľkosť spoluvlastníckeho podielu uvedeného v uznesení nekorešponduje s podielom zapísaným na liste vlastníctva. Teoreticky tu môžu nastať dve situácie: v uznesení je prejednaný menší podiel ako vyplýva z LV. Tu je pochopiteľné, že kataster zapíše prejednaný podiel a vo zvyšku si majú právo dedičia požiadať o dodatočné prejednanie podielu alebo že bude v uznesení prejednaný väčší podiel, ako vyplýva z LV, čo je prípad žalobcov, pretože poručiteľka nesporne má vedený podiel na daných dvoch LV XXXX a XXXX pre k.ú. D. E. A., ale na LV je tento podiel menší ako vyplýva z uznesenia. V tomto prípade je podľa názoru žalobcov správny jedine taký postup, že žalovaný zapíše listinu v rozsahu podielu v akom je zapísateľná a vo zvyšku podielu, kde je zrejmé, že niekto iný má zvyškový podiel uvedený v uznesení zapísaný ako svoje vlastníctvo, odkáže dedičov a toho, na koho je vedený zvyškový podiel na dohodu prípadne súdne konanie. Žalobcovia zdôrazňujú, že z ničoho nevyplývalo oprávnenie žalovaného zrušiť plombu o zmene práv k nehnuteľnostiam, a teda deklarovať dotknuté nehnuteľnosti ako bez právnej zmeny, aj keď žalovaný má preukázateľne vedomosť o právoplatnom uznesení súdu. Zrušenie plomby je nezákonným zásahom žalovaného. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rezortnom periodiku Katastrálny bulletin k otázke, či možno čiastočne zapísať verejnú listinu napr. právoplatné osvedčenie o dedičstve, ak sú predmetom dedenia nehnuteľnosti z viacerých listov vlastníctva a duplicitné vlastníctvo sa týka len niektorých nehnuteľností prípadne len niektorých dotknutých listov vlastníctva, úrad odpovedal, že napriek tomu, že verejná listina by sa mala v zásade zapisovať ako celok, t.j. v celom rozsahu práv k nehnuteľnostiam, ktorých nadobudnutie osvedčuje, potvrdzuje alebo preukazuje, v tomto prípade možno v súlade s evidenčným princípom a v záujme ochrany a formálnej publicity už nadobudnutých práv k nehnuteľnostiam zapísať do katastra nesporné práva k nehnuteľnostiam záznamom a v časti týkajúcej sa duplicitného vlastníctva bude správa katastra postupovať podľa § 36a katastrálneho zákona a toto duplicitné vlastníctvo si budú dotknutí vlastníci riešiť mimosúdnou dohodou alebo žalobou o určenie vlastníckeho práva prípadne o neplatnosť právneho úkonu. Žalobcovia dňa 26.03.2018 doručili správnemu súdu elektronické podanie (doplnené doručením originálu 29.03.2018), v ktorom k vyjadreniu žalovaného nad rámec vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov A/, B/, C/ ešte doplnili, že zrušením plomby žalovaný porušil princíp poradia zápisov do katastra nehnuteľností. Žalovaný nemal právo zrušiť plombu, ktorá riešila zápis právoplatného dedičského uznesenia. Kataster mohol a mal zrušiť podľa ust. § 44 ods. 1 len vyznačenú plombu o začatí konania o proteste prokurátora na základe Z 1412/2017, ktorú mal pripísať do LV poručiteľky ako ďalšiu a nemal dňa 07.09.2017 zrušiť obe plomby a pritom plombu Z 1038/2013 nenahradiť ani poznámkou. Zrušením plomby Z 1038/2013 listy vlastníctva poručiteľky ostali bez akejkoľvek ochrany a záznamu dedičského uznesenia, ba ani len poznámky, že bolo vedené a právoplatne ukončené dedičské konanie D 35/1993 a tým umožnené, aby sa zápisy zmien vo vlastníctve realizovali bez ohľadu na právoplatný dedičský nárok žalobcov. Majú za to, že je dôvodný ich návrh obnoviť zápis plomby Z 1038/2013 na dotknutých listoch vlastníctva do doby zápisu právoplatného rozhodnutia o dedičstve. 4. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcov uviedol, že názor Úradu geodézie kartografie a katastra citovaný vo vyjadrení žalobcov už je prekonaný. Verejnú alebo inú listinu predloženú na zápis do katastra nehnuteľností záznamom, je potrebné zapísať v celom rozsahu práv k nehnuteľnostiam v nej uvedených. Ak verejná alebo iná listina nie je spôsobilá na zápis, čo i len v časti, katastrálny odbor vráti listinu vyhotoviteľovi. 5. Na nariadenom pojednávaní, konanom v súlade s ust. § 114 SSP v neprítomnosti žalobcu v rade A/ (ktorý na pojednávanie volaný nebol) a žalovaného (ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané), svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, právny zástupca žalobcov v rade A/, B/, C/ zopakoval skutkové a právne dôvody žaloby a repliky. Nad rámec žalobných bodov uviedol, že zrušenie plomb na dotknutých LV v roku 2013 malo za následok, že žalobcovia nie sú účastníkmi vyvlastňovacích a iných konaní, ktoré prebiehajú v súvislosti s výstavbou inžinierskych ciest v kat. úz. D. E. A., a v ktorých je tak právna predchodkyňa žalobcov zastupovaná opatrovníkom. Zdôraznil, že podstatnou právnou otázkou v posudzovanej veci, o ktorú žalobcom ide, je posúdenie, či kataster nemal povinnosť zapísať verejnú listinu v časti cca 90 percent a len vo zvyšku tzv. „nezapísateľných“ nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX odkázať žalobcov na sporové súdne konanie alebo dohodu. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, vec rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 25.09.2018 (§ 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a posúdil žalobcami tvrdený zásah v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 252 a nasl. SSP) v intenciách žalobných bodov a dospel k záveru, že návrh žalobcu na ochranu proti inému zásahu je nedôvodný, a preto žalobu zamietol (§ 261 SSP) vychádzajúc z nasledovných úvah. 7. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil, že dňa 10.07.2013 bolo žalovanému doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. D 35/1993, Dnot 03/1993 zo dňa 23.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 2CoD 9/2012-473 zo dňa 18.12.2012. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I nadobudlo právoplatnosť dňom 14.02.2013. Uvedené listiny boli žalovaným zaevidované ako verejná záznamová listina pod č. Z 1038/2013 a administratívne konanie vedené ďalej pod uvedenou spisovou značkou. Žalovaný listom zo dňa 03.09.2013 sp.zn. Z 1038/13-28/13 s označením Vec: „Oprava - doplnenie chýbajúcich údajov na zápis do KN“ oznámil Okresnému súdu Bratislava I , že žalovaný pri zápise dotknutých listín zistil, že poručiteľka I. S., rod. I. je na LV č. XXXX/ BX v k.ú. D. E. A. evidovaná iba v podiele 3/24-iny a na LV č. XXXX/BX v k.ú. D. E. A. je evidovaná iba v podiele 4/24-iny. Na odstránenie označeného nedostatku určil lehotu 30 dní. Dňa 27.05.2016 Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 1D 35/1993-685 „opravil“ uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.12.2001 č.k. D 35/1993, Dnot 03/1993 (poznámka správneho súdu - ktorou úpravou zmenil veľkosť podielu dedičov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX). O odvolaní dedičov voči označenému opravnému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 10CoD/9/2016-740 zo dňa 31.08.2016 tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.05.2016 č.k. 1D 35/1993-685 zrušil dôvodiac, že pre aplikáciu zákonného ust. § 164 O.s.p. neboli splnené zákonné predpoklady. Ust. § 164 O.s.p. umožňuje opravovať chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, pričom zrejmosť nesprávnosti má vyplývať najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením prípade aj z iných súvislostí. Z odôvodnenia každého rozhodnutia musí byť totiž zrejmé, že súd v ňom rozhodoval o nároku a iba omylom alebo iným nedopatrením opomenul svoje rozhodnutie uviesť tiež v samotnom výroku písomného vyhotovenia rozsudku alebo uznesenia. V prejednávanej veci je nesporné, že uznesenie, ktorým bolo prejednané dedičstvo po poručiteľke nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2013 t.j. v súlade s ust. § 175s ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016) bolo prejednané dedičstva skončené potvrdením nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov, nakoľko medzi dedičmi k dohode nedošlo. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením úplne zmenil časť výroku právoplatného uznesenia, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov dedičom, dopustil sa závažného procesného pochybenia, nakoľko napadnutým uznesením v rozpore s ust. § 164 O.s.p., ktorý ako už odvolací súd uviedol, umožňuje iba opravu chýb, ktoré nemajú podstatnejší význam, prvoinštančný súd úplne zmenil veľkosť podielov, ktoré dedičia k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX. Odvolací súd na záver konštatoval, že nakoľko je dedičské konanie právoplatne skončené, t.j. uznesenie o prejednaní dedičstva je právoplatné a vykonateľné, teda záväzné, pochybenia bolo možné napraviť iba v rámci riadneho a mimoriadneho prostriedku a nie opravným uznesením. Ak súdny komisár konal a rozhodol o menšom rozsahu majetku, zvyšok je novoobjavené dedičstvo a ak rozhodol o väčšom rozsahu ako poručiteľ vlastnil, ide o duplicitné vlastníctvo, v prípade ktorého je namieste sporové súdne konanie. Správny súd ďalej zistil, že dňa 19.05.2015 bol žalovanému doručený list JUDr. Daniely Šikutovej, notárky so sídlom v I. s označením Vec - Vyjadrenie k oprave - doplnenie chýbajúcich dokladov na zápis do KN zo dňa 03.09.2013, v ktorom notárka (okrem iného) udáva, že s návrhom príslušnej správy katastra na opravu uznesenia nie je možné súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov: LV č. XXXX k.ú. D. E. A. (PKV 1968 - parc.č. 589) vlastní poručiteľka v nasledovných podieloch: PKV XXXX - pod B 7 1/a podiel 3/24-iny - titulom dedenia po neb. O. I. (otec) D 952/36 zo dňa 28.05.1937 - pod B 9a podiel 1/24-ina - titulom dedia po O. I. (brat) - D101/41 zo dňa 30.10.1941 - pod B 7c/ podiel 3/24-iny a B 9c/ 1/24-ina - titulom dedičstva po J. K. I. (brat) D 630/81 zo dňa 17.12.1981 (B7c/ a B9c/) - podiel 12/24-iny - titulom dedičstva po neb. A. I. (matka) D 364/93 zo dňa 28.06.1996 Spolu podiel poručiteľky predstavuje 20/24-ín. Tento podiel bol aj prejednaný. LV č. XXXX k.ú. D. E. A. (PKV 366 - parc.č. 587) vlastní poručiteľka v nasledovných dieloch: PKV XXX: - pod B 13a/ podiel 3/24-iny - titulom dedenia po neb. O. I. (otec) - D 952/36 zo dňa 28.05.1937 - pod B 14/a podiel 1/24-ina - titulom dedia po O. I. (brat) - D 101/41 zo dňa 30.10.1941 - pod B 13c/ a pod B 14/c podiel 4/24-iny - titulom dedenia po J. K. I. (brat) - D 630/81 zo dňa 17.12.1981. Spolu podiel poručiteľky predstavuje 8/24-ín. Tento podiel bol aj prejednaný. Žalovaný podaním zo dňa 27.01.2016 č.k. Z 1038/2013 s označením Vec: Opätovná výzva. Doplnenie chýbajúcich údajov na zápis do katastra nehnuteľností žiadal Okresný súd Bratislava I o zaslanie neopraveného dedičského rozhodnutia č. D 35/1993, Dnot 03/1993 v lehote 30 dní odo dňa doručenia listu opätovne poukazujúc na skutočnosť, že označené osvedčenie o dedičstve nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko uvedená listina nevychádza z údajov katastra nehnuteľností, poručiteľka p. I. S. je v k. ú. D. E. A. na LV č. XXXX evidovaná pod B1 v podiele 4/24 a pod B 3 v podiele 3/24 a na LV č. XXXX pod B1 v podiele 4/24. Dňa 27.01.2016 žalovaný opätovne žiadal Okresný súd Bratislava I o predloženie opravného dedičského uznesenia. Dňa 10.08.2017 bolo žalovanému doručené upozornenie prokurátora podľa § 28 zákona č. 151/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov, v ktorom prokurátor po citácii zákonných ustanovení § 34, § 36, § 36a, § 42 ods. 1, 2, 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastra nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 30.09.2008 (ďalej len katastrálny zákon) konštatoval, že žalovaný v záznamovom konaní vedenom pod sp.zn. Z 1038/2017 nepostupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, keď zo spisového materiálu zistil, že predložená verejná listina - uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. D 35/1993, Dnot 03/1993 nevychádzala z údajov katastra. Z tohto dôvodu bol postup orgánu katastra podľa ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého žalovaný určil lehotu na vykonanie opravy chýb v písaní alebo počítaní alebo iných zrejmých nesprávností predložených vo verejnej listine neopodstatnený. Žalovaný mal v záznamovom konaní postupovať podľa ust. § 36a katastrálneho zákona a verejnú listinu, ktorá nevychádzala z údajov katastra bolo potrebné vrátiť tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny alebo tomu, kto ju predložil. Na odstránenie porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu navrhol prokurátor žalovanému prijať nasledovné opatrenia: V záznamovom konaní pod sp.zn. Z 1038/2013 postupovať podľa ust. § 36a katastrálneho zákona a zrušiť plombu v katastri nehnuteľností. Správny súd ďalej z fotokópie listiny (č.l. 18 súdneho spisu, predloženej žalobcom) zistil, že žalovaný listom zo dňa 07.09.2017 č.k. Z 1038/2013-28/13 s označením „Vec: Vrátenie listiny č. D 35/1993, Dnot 03/1993“ adresovaným účastníčke administratívneho konania RNDr. D. K. uviedol, že pri zápise listiny v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. zistil nedostatky, ktoré treba odstrániť. Ďalej uvádza: „Dňa 10.07.2013 bola na OÚ KNM, katastrálny odbor doručená listina, zaregistrovaná pod č. Z 1038/2013 - uznesenie č. D 35/1993, Dnot 03/1993. Dňa 03.09.2013 Správa katastra - Kysucké Nové Mesto vrátila uznesenie č. D 35/1993 na OS Bratislava I s tým, že uvedené uznesenie nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností, nakoľko poručiteľka I. S. r. I. je na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. E. A. evidovaná v podiele 3/24 pod B3 a na liste vlastníctva č. XXXX je poručiteľka evidovaná iba v podiele 4/24 pod B1 v katastrálnom území D. E. A.. Dňa 10.08.2017 bolo na OÚ KNM, katastrálny odbor doručené upozornenie prokurátora č. Pd 147/17/5511-2 zo dňa 07.08.2017, podľa ktorého má katastrálny odbor postupovať podľa § 36a katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. a vrátiť tomu, komu právo podľa predmetnej listiny svedčí. Na základe uvedeného Vám v prílohe zasielame kópiu listiny č. D 35/1993, Dnot 03/1993 s tým, že originál listiny sa nachádza na Krajskom súde Žilina, kde bol predložený OÚ KNM, katastrálnym odborom dňa 27.03.2017 ku konaniu č. 25Sa/12/2017 o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Zároveň Vás v súlade s predmetným upozornením prokurátora vyzývame na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Na záver OÚ-KNM, katastrálny odbor uvádza, že podľa predmetného upozornenia prokurátora plomba ohľadne konania č. Z 1038/2013 bude zrušená z evidencie katastra nehnuteľností.“ 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 9. Na úvod považuje správny súd za nevyhnutné ozrejmiť, že žalobcovia sa žalobou súdiac nielen podľa jej označenia, ale aj obsahu, domáha ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Za žalovaného, a teda v zmysle § 255 ods. 1 SSP za orgán verejnej správy, ktorý podľa názoru žalobcov zásah vykonal, označili Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, ktorý uznesenie o dedičstve Okresného súdu Bratislava I č.k. D 35/1993, Dnot 3/1993 zo dňa 23.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14.02.2013, nezapísal do katastra nehnuteľností, ktorú skutočnosť žalovaný oznámil listom zo dňa 07.09.2017 žalobcom doručeným dňa 14.09.2017, ktorým súčasne vrátil kópiu listiny D 35/1993 a oznámil, že bude zrušená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti vyznačená v súvislosti s doručením verejnej listiny na zápis záznamom. 10. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 252 ods. 1 a nasl. SSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. 11. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu v nadväznosti na v žalobe vymedzené žalobné body, ktorými bol správny súd viazaný, dospel k záveru o nedôvodnosti takejto žaloby, vychádzajúc z nasledovných úvah. 12. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy. 13. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že správny súd nemá Správnym súdnym poriadkom vytvorený zákonný priestor k prekvalifikovaniu žaloby v iný žalobný typ, nakoľko by sa tým dostal do rozporu s výslovne prejavenou vôľou žalobcu, a teda aj s dispozičnou zásadou, ktorá konanie v správnom súdnictve ovláda. Rovnako tak nemal správny súd povinnosť poučovať žalobcov o tom, aký žalobný typ na daný skutkový stav dopadá a ako majú žalobcovia správne formulovať žalobné body a v nadväznosti na ne aj samotný petit žaloby. 14. Správny súd dospel k záveru, že skutkový stav danej veci si v intenciách ochrany poskytovanej Správnym súdnym poriadkom vyžadoval ochranu tvrdených dotknutých práv žalobným typom v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) SSP - všeobecnou správnou žalobou proti opatreniu orgánu verejnej správy. V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP sa na účely tohto zákona rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Za opatrenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP bolo možné v predmetnej veci považovať list žalovaného s označením: „Vec: Vrátenie listiny č. D 35/1993, Dnot 03/1993 č.k. Z 1038/2013-28/13 zo dňa 07.09.2017“ 15. V danom prípade nebolo možné považovať postup žalovaného, ktorým žalovaný oznámil žalobcom, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I D 35/1993, Dnot 03/1993 zo dňa 23.12.2011 nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností (s odôvodnením, že poručiteľka I. S. rod. I. je na LV č. XXXX v k.ú. D. E. A. evidovaná iba v podiele 3/24-iny pod B3 a na LV č. XXXX iba v podiele 4/24-iny bod B1) s poukazom na ust. § 36a zákona č. 162/1995 Z.z., konštatujúc, že vracia označenú listinu tomu, komu právo podľa uvedenej listiny svedčí ako aj konštatujúc, že plomba ohľadne konania č. Z 1038/2013 bude z uvedeného dôvodu zrušená z evidencie katastra nehnuteľností za iný zásah, ktorý má na mysli citované ust. § 252 ods. 1 SSP, nakoľko pojmovo nenapĺňal jeho zákonné znaky. V tejto súvislosti je potrebné najprv zdôrazniť, že pod zásahom v zmysle citovaného ust. § 252 ods. 1 SSP vo všeobecnosti judikatúra rozumie veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú rôznymi zákonmi oprávnené. Ide o úkony neformálne, pre ktoré môžu a nemusia byť stanovené pravidlá napr. faktické pokyny (typické v doprave), bezprostredné zásahy (pri ohrození, pri demonštráciách, príkazy k zjednaniu nápravy). Okrem neformálnosti samotného zákazu je neformálne i donútenie v prípade nerešpektovania pokynu, či príkazu. Zásah možno definovať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu, pokynu alebo donútenia zameraného priamo proti poškodenému resp. proti nemu priamo vykonaného. Zásahy súvisia väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako správny dozor (napr. autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície, či iných vojakov, príslušníkov väzenskej justičnej stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície, ale aj úkony úradných osôb pri výkone štátneho a stavebného dohľadu, daňové kontroly, atď.). V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky návrh proti inému zásahu nemôže byť považovaný za náhradu žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je v procesnej dispozícií účastníka konania určiť, či podá návrh na ochranu proti inému zásahu resp. žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, neprebehlo pri ňom žiadne formalizované a administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy namieste samom. Nemožno tiež opomenúť, že samotný prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je už súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy, a preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred iným zásahom preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia resp. opatrenia. 16. Obsah pojmu „iný zásah“ možno podporne vykladať aj negatívne, t.j. ak v danom prípade (rešpektujúc princíp subsidiarity jednotlivých prostriedkov ochrany správneho súdnictva) je možné úkon orgánu verejnej správy hodnotiť ako opatrenie, nemôže byť naplnená skutková podstata „iného zásahu“ v zmysle citovaného ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Konanie proti „inému zásahu“ orgánu verejnej správy predstavuje totiž subsidiárnu formu ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Ak bolo v súvislosti s niektorým nezákonným konaním vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy (ako tomu bolo aj v tvrdenej prejednávanej veci), je nevyhnutné domáhať sa súdnej ochrany podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho poriadku v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Správny súd oznámenie žalovaného č.k. Z 1038/2013-28/13 zo dňa 07.09.2017 (č.l. 18 súdneho spisu), ktorým žalovaný vrátil verejnú listinu a zároveň žalobcov informoval o dôvodoch nemožnosti zápisu citovaného dedičského rozhodnutia po poručiteľke I. S., rod. I. s poukazom na nesúlad prejednaných nehnuteľností so stavom v KN (prejednanie podielov po poručiteľke zapísaných na LV č. XXXX, XXXX vo vyššom rozsahu) a oznámil, že bude zrušená plomba zapísaná ohľadne konania č. Z 1038/2013 v súvislosti s navrhovaným záznamom uvedenej listiny, považoval za opatrenie naplňujúce zákonné znaky vymedzené v citovanom ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Išlo o právny akt vydaný orgánom verejnej správy - Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor v administratívnom konaní - vedenom pod sp.zn. Z 1038/2013, ktoré začalo doručením verejnej listiny k zápisu záznamom, ktorým mohli byť práva, právom chránené záujmy žalobcov priamo dotknuté. Na rozdiel od rozhodnutia nie je aktom pomenovaným ako rozhodnutie a nie je ani právnymi predpismi za rozhodnutie považovaný. Bol však vydaný žalovaným pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy (žalovaný vybavil návrh spôsobom, ktorý predpokladá zákon - vrátenie listiny tomu, kto ju vydal, pričom podľa právnej úpravy katastrálneho zákona nie je potrebné o takejto skutočnosti vydávať rozhodnutie tzv. negatívne rozhodnutie o nevykonaní záznamu). V zmysle dôvodovej správy k § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. je možné za opatrenia považovať aj samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadostiam fyzických a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Samotná formálna štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená. Vo všeobecnosti však napĺňajú isté znaky preskúmateľnosti správneho aktu, pretože hoci na konanie o zápis verejnej listiny záznamom sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, podporne možno aplikovať aspoň základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 - 6 Správneho poriadku),teda z obsahu takých opatrení by malo byť zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú. Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. Nevyhovujúce opatrenia (ako tomu bolo v prejednávanej veci) by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné zdôvodnenie tak, aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu, resp. žiadosti účastníka administratívneho konania vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní. Žalovaný v označenom opatrení stručne rozviedol skutkový stav veci, ako aj vlastnú právnu úvahu s odkazom na dotknuté aplikované zákonné ustanovenie zdôvodňujúce vrátenie listiny a nevykonanie zápisu záznamu, ako aj zrušenie plomby v súvislosti so začatým konaním. Preto možno akt žalovaného považovať za opatrenie orgánu verejnej správy vydané v začatom administratívnom konaní, ktoré mohlo byť spôsobilé zasiahnuť práva žalobcov 18. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP musel žalobu žalobcov zamietnuť ako nedôvodnú. 19. Na záver správny súd udáva, že v rámci prostriedkov, ktoré prichádzajú do úvahy v rámci súdnej ochrany v zmysle Správneho súdneho poriadku, práve žaloba o preskúmanie zákonnosti opatrenia by mohla vo všeobecnosti v celom svojom obsahu riešiť danú situáciu. Táto žaloba by v celom svojom rozsahu pokryla „sporné otázky“ posudzovaného skutkového stavu, t.j. nielen otázku zrušenia plomby (ktorá bola následkom nevyhovenia návrhu na zápis listiny záznamom a je s ním spätá), ale aj otázku spôsobilosti verejnej listiny resp. jej časti k zápisu záznamom. Dôvodnosť zrušenia plomby správny súd nemôže preskúmať bez súčasného posúdenia dôvodnosti nezapísania verejnej listiny záznamom. Je však zároveň nutné poznamenať, že sa týmto správny súd nevyjadruje k dôvodnosti takej žaloby (v zmysle úspešnosti) s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti danej veci, ale k dôvodnosti použitia určitého procesného prostriedku právnej ochrany v rámci inštitútov Správneho súdneho poriadku. Nad rámec potrebného odôvodnenia správny súd udáva, že vo vzťahu k zapísateľnosti verejnej listiny - uznesenia o dedičstve ako celku nemožno celkom opomenúť fakt, že ide o osobitý typ verejnej listiny, ktorým sa vyporiadava dedičstvo po poručiteľovi a potvrdzuje nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Z uvedeného dôvodu prípadnú spornosť(či už ide o nehnuteľnosť ako celok alebo jej určitý podiel), hoc len vo vzťahu k jednej z prejednávaných nehnuteľností ktorej nadobudnutie bolo potvrdené jednému z dedičov, tak nemožno izolovať od zvyšku prejednávaného dedičstva. 20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcom A/, B/, C/, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.