Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200448 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200448.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. XXX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova 19/970, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom Národná č. 34, 010 07 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/19187/2017 zo 07.11.2017, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2C 57/2017 domáha ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 60 000 €. Svoj nárok odvodzuje od nezákonných, neetických a nesprávnych zásahov žalovaných (MUDr. A. a MUDr. E.), ktorí pri výkone svojho povolania (súdny lekár) v dňoch 01. a 02.12.2009 vykonali obhliadky tiel nebohých I. K., I. Č., ktoré boli tetou a sesternicou žalobcu. Za zásahy žalovaných do jeho osobnostných práv považuje: a) výrok uvedený vo výstupe z pitvy nebohej I. K. o tom, že pri pitve boli nebohej odobraté z ruky hodinky s kovovým remienkom značky STORM a nastaveným časom 05:55 hod., lebo v skutočnosti mal čas 03:50 hod., b) pravdepodobne ich manipuláciou došlo k poškodeniu hodiniek značky NICK VAN HILL, a to prasknutie displeja, resp. sklíčka, ktoré odobrali nebohej I. Č., c) tým, že do listín o odovzdaní cenností oboch hodiniek a osobných údajov, a to vzoriek spod nechtov I. K., policajtom uviedli nepravdivé údaje o popise veci a zároveň expresívne tvrdenia. Žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie popísané zásahy žalovaných (postupy a závery) došlo u neho k duševnému utrpeniu, stresu, úzkosti, poníženiu, nakoľko takéto konanie žalovaných voči jeho nebohým príbuzným je podľa neho netolerovateľné, neetické a nezákonné. 2. Dňa 12.10.2017 bola centru, kancelária Žilina doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci - ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy (konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. 2C 57/2017). Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina (žalovaný) rozhodnutím č. KaZA/19187/2017 zo dňa 07. novembra 2017 nepriznalo žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, nakoľko sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v konaní o ochranu osobnosti nesie dôkazné bremeno preukázania, že konaním žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv. Žalobca v žalobe (OS Žilina - 2C 57/2017) označil dôkazy, o ktorých tvrdí, že ich nemôže bez svojej viny pripojiť, resp. predložiť, a tieto žiada v súdnom konaní zabezpečiť, a to: - originál fotografie, ktoré vyhotovila L. J. na mieste nálezu nebohej I. K. dňa 01. decembra 2009, t. j. elektronické súbory vyhotovené fotoaparátom, nie ich vytlačená listinná forma, - originál fotografie, ktoré vyhotovili spoločne žalovaní na mieste nálezu nebohej I. Č. dňa 02. decembra 2009, - video-zvukové záznamy o tomto, ak ich vyhotovili, -originál fotografie a video-zvukové záznamy vyhotovené žalovanými na patologickom pracovisku vo FNsP v Žiline v súvislosti s dokumentovaním obidvoch hodiniek a výterov spod nechtov, - listiny o odovzdaní dvoch hodiniek a výterov spod nechtov policajtom, - pitevný protokol č. 381/09 a č. 384/09. Centrum je názoru, že žalobcom vyššie označené dôkazy, nie sú spôsobilé preukázať neoprávnený zásah žalovaných do jeho osobnostných práv. Faktom aj naďalej ostáva, že žalobca bol právoplatne odsúdený za vraždu vyššie spomenutých príbuzných, a preto súdni lekári (žalovaní v konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 2C 57/2017), ktorí nebohé príbuzné obhliadali, nemohli svojimi úkonmi neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu spôsobom, ako uvádza. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberalo. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07. novembra 2017 podal žalobca správnu žalobu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. novembra 2017 žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Argument žalovaného o zrejmej bezúspešnosti sporu považuje žalobca za nesprávny, nezákonný a hrubo porušujúci jeho právo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. V žalobe žalobca namietal aj okolnosť o neunesení dôkazného bremena, lebo ust. § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Zb. je nepoužiteľné, lebo predmetné dôkazy sa nenachádzajú v zdravotnej dokumentácii, lebo boli vyhotovené v trestnom konaní, pričom nie sú ani v trestnom spise, do ktorého má prístup. Tieto dôkazy majú žalovaní, od ktorých ich žiadal, pričom mu ani neodpovedali. Preto v súlade s ust. § 132 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. k žalobe pripojil dôkazy, ktorých povaha to pripúšťala (úmrtné listy a žiadosti pre znalcov), ostatné navrhol súdu zabezpečiť, pričom súd o návrhu nerozhodol. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Centrum postupovalo podľa zákona č. 327/2005 Z.z. v platnom znení a po preskúmaní podmienok podľa § 6 a § 8 zákona dospelo k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nesplnenie čo i len jednej podmienky má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie obsahuje náležité odôvodnenie, z ktorého sú zrejmé dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti ani argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť záver centra o zrejmej bezúspešnosti sporu. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 5. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 6. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z. 5) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z. 5a) § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z. 5a) § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu; ak takáto osoba nie je, osobe plnoletej, 16) ktorá s ňou žila v čase smrti v domácnosti, 32) blízkej osobe 33) alebo ich zákonnému zástupcovi. 16) § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 32) § 115 Občianskeho zákonníka. 33) § 116 Občianskeho zákonníka. 7. Z administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že žalobca sa v konaní pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2C 57/2017 domáha ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 60 000 €. Svoj nárok odvodzuje od nezákonných, neetických a nesprávnych zásahov žalovaných (1. MUDr. E. A. a 2. MUDr. Z. E.), ktorí pri výkone svojho povolania (súdny lekár) v dňoch 01. a 02.12 2009 vykonali obhliadky tiel nebohých (A. O. a A. F.), ktoré boli tetou a sesternicou žalobcu. Za zásahy žalovaných do osobnostných práv žalobca považuje: a) výrok uvedený vo výstupe z pitvy nebohej I. K. o tom, že pri pitve boli nebohej odobraté z ruky hodinky s kovovým remienkom značky STORM a nastaveným časom 05:55 hod., lebo v skutočnosti mal čas 03:50 hod., b) pravdepodobne ich manipuláciou došlo k poškodeniu hodiniek NICK VAN HILL, a to prasknutie displeja, resp. sklíčka, ktoré odobrali nebohej I. Č., c) tým, že do listín o odovzdaní cenností oboch hodiniek a osobnostných údajov, a to vzoriek spod nechtov I. K., policajtom uviedli nepravdivé údaje o popise vecí a zároveň expresívne tvrdenia. Žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie popísané zásahy žalovaných (postupy a závery) došlo u neho k duševnému utrpeniu, stresu, úzkosti, poníženiu, nakoľko takéto konanie žalovaných voči jeho nebohým príbuzným je podľa neho netolerovateľné, neetické a nezákonné. 8. Občiansky zákonník ust. § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. 9. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu žalovaných v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 2C 57/2017 - primárnym predpokladom, aby bol žalobca v konaní úspešný, je skutočnosť, že musí byť nositeľom uvedeného tvrdeného hmotného práva, t. j. musí mať aktívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci samej a jej nedostatok sa prejaví v zamietnutí žaloby. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že nezákonným konaním žalovaných voči jeho príbuzným mu bolo spôsobené duševné utrpenie, stres, úzkosť a poníženie. Na uplatnení práva na ochranu porušeného osobnostného práva je predovšetkým legitimovaný sám subjekt dotknutého osobnostného práva (v konkrétnom prípade nebohé I. Č. a I. K.). V zmysle § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby právo na ochranu jej osobnosti môže uplatniť manžel a deti, ak ich niet, jej rodičia. Toto právo vykonávajú tieto osoby ako osobitní právni nástupcovia určení originárne zákonom. Nakoľko žalobca nie je osobou taxatívne uvedenou v zákone, nie je aktívne a vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Žalobu na náhradu škody po smrti oprávnenej osoby môžu podať jej dedičia, avšak aj s poukazom na § 469 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nededí ten, kto sa dopustí úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný ani v tomto rozsahu. V popise skutočností žalobca uvádza, že došlo k úmrtiu blízkych príbuzných, a to A. O. a A. F.. Práve z vraždy týchto osôb bol žalobca právoplatne odsúdený. S poukazom na uvedenú skutočnosť považuje právny zástupca žalovaných, rovnako aj správny súd, žalobcom uplatnené nároky za šikanózne a v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. 10. V uznesení vyšetrovateľa boli do trestného konania (v prípade vraždy I. Č. a I. K.) pribratí ako znalci z odboru zdravotníctvom a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, MUDr. E. A. a MUDr. Z. E. (žalovaní v konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 2C 57/2017). V zmysle § 41 - § 43 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa predvída, že ak smrť nastala v dôsledku trestnej činnosti, vykoná sa pitva. Právny základ vykonávania pitvy je zakotvený v ust. § 48 ods. 3 písm. j) zákona č. 583/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je explicitne uvedené, že „úrad za podmienok ustanovených týmto zákonom nariadi pitvu pri násilnom usmrtení vrátane samovraždy“. V zmysle § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Hmotné substráty, ktoré zachytávajú jednotlivé stránky osobnosti fyzickej osoby, možno použiť aj bez jej privolenia. Úradným účelom tu zákon rozumie najmä dôkazné účely v trestnom alebo v občianskoprávnom konaní. 11. Za neoprávnené zásahy, ktorými boli dotknuté žalobcove osobnostné práva, považuje žalobca konanie žalovaných (v konaní vedenom na OS Žilina pod sp. zn. 2C 57/2017 - MUDr. A. a MUDr. E.), opísané v bode 2 žaloby - správnosť zaznamenaného času na hodinkách obete A. F., k poškodeniu hodiniek značky NICK VAN HILL, ku ktorej došlo pravdepodobne manipuláciou žalovaných, expresívne tvrdenia žalovaných, ktoré však žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval, ani nepreukázal. 12. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Ustanovenie § 8 obsahuje demonštratívny výpočet skutočností, na ktoré centrum prihliada, nejedná sa teda o uzavretý komplex skutočností, práve naopak, centrum môže brať do úvahy aj iné dôvody, ktoré berie na zreteľ pri rozhodovaní. Z logického výkladu ust. § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci vyplýva, že stanovené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Spornou sa v tomto prípade stala podmienka uvedená pod písm. b) predmetného zákonného ustanovenia ( otázka zrejmej bezúspešnosti sporu vo vzťahu k žiadosti žalobcu o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z.). V súvislosti s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR poukazuje správny súd na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 36/2011, kde sa súd zaoberal ust. § 8 zákona, ktoré nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti prihliadať - posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sa nemá ponechať len na tvrdení žiadateľa, ale za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon v § 8 zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe vydávania negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku. Centrum právnej pomoci teda nemôže priznať právnu pomoc žiadateľovi v prípade, pokiaľ by spĺňal len niektorú z daných podmienok. Správny súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 249/2015, v ktorom Najvyšší súd SR zvýrazňuje skutočnosť - pre naplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len formálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa. V predmetnej veci žalovaný zistil zrejmú bezúspešnosť sporu na základe zbežného (formálneho) posúdenia veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, pretože žiadateľ, ako žalobca v konaní o ochranu osobnosti, nesie dôkazné bremeno preukázania, že konaním žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv. Centrum je názoru, že žiadateľom označené dôkazy, nie sú spôsobilé preukázať neoprávnený zásah žalovaných do jeho osobnostných práv. Zároveň uvádza, že faktom naďalej ostáva, že žiadateľ bol právoplatne odsúdený za vraždu spomenutých príbuzných, a preto súdni lekári (žalovaní), ktorí nebohé príbuzné obhliadali, nemohli svojimi úkonmi neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žiadateľa spôsobom, ako uvádza. 13. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že záver žalovaného o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy totožný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani správny súd konajúci podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku nenahrádza konanie tohto súdu. V správnom súdnictve sa posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, t. j. či bolo konanie vedené v súlade s procesnými predpismi a či došlo k správnej aplikácii príslušného hmotnoprávneho predpisu. Správne súdy nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov a nemôžu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, v ktorej sa žalobca obrátil na žalovaného. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomocí všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi“. Z uvedeného vyplýva žalovanému právomoc pri analýze splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ (v danom prípade žalobca) právnu pomoc žiada. Uvedená skutočnosť však žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, štát preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom „každému a vo všetkom“). Úlohou žalovaného pri jeho rozhodovaní je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy žiadateľov, čím dochádza k odbremeňovaniu činnosti súdov. Týmto postupom zároveň žalovaný chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaním v neúspešnom súdnom konaní, kde im v prípade neúspechu hrozí povinnosť nahradiť trovy konania. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že v predmetnej veci nebola splnená podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi (žalobcovi), pričom v rámci posúdenia vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu už zo zbežného posúdenia veci bolo zrejmé, že žiadateľ nebude úspešný v konaní, v ktorom žiada právne zastúpenie. Predmetom tohto konania nebolo posúdenie úspešnosti žaloby v konaní, pre ktoré žiada sťažovateľ právnu pomoc. Nakoľko správny súd nezistil nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 15. Správny súd vec preskúmal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP (účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.10.2018 a o vyhlásení bola spísaná zápisnica. 16. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu nebola priznaná náhrada trov, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP), pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky - výnimočnosť situácie. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.