Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 26Sa/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200466 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200466.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXX/XX, XXX XX B., zastúpený advokátom: JUDr. Michal Mudrák, Y. XXX/A, XXX XX L., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného - oznámenia č. KRPZ-ZA-KDI-SK-72/2017 zo dňa 03.11.2017, takto r o z h o d o l : Správny súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.12.2017, doručenou na súd dňa 11.12.2017, domáhal preskúmania oznámenia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-72/2017 zo dňa 03.11.2017. Žalovaný v oznámení uviedol, že Rozkaz o uložení sankcie za priestupok (ďalej len „Rozkaz“) č. ORPZ-ZA-ODI2-560/2015-P zo dňa 10.12.2015 nadobudol právoplatnosť z dôvodu, že odpor, ktorý podal H. B., je oneskorený, pretože z doručenky do vlastných rúk, ktorá má povahu verejnej listiny, vyplýva, že účastník konania Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-ZA-ODI2-560/2015-P zo dňa 10.12.2015 prevzal dňa 21.12.2015. Márnym uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania sa rozkaz o uložení sankcie za priestupok stal právoplatným dňa 05.01.2016. Žalobca v žalobe namietal, že z doručenky rozkazu, ktorú žalovaný považuje za verejnú listinu, najmä vyplýva, že účastník konania prevzal dňa 21.12.2015 bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami žalobcu o tom, že podpis na doručenke nie je jeho a že ani neudelil žiadnej osobe plnomocenstvo, na základe ktorého by táto osoba bola oprávnená tento Rozkaz v mene žalobcu prevziať. Z dôvodu, že žalovaný vôbec nezisťoval skutkový stav týkajúci sa doručenia Rozkazu v zmysle tvrdení žalobcu uvedený v jeho odpore pri vydávaní oznámenia, konal predčasne a nezákonne. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z doručenky vyplýva, že doručovanie Rozkazu neprebehlo riadne. Na doručenke je vyznačený dátum prvého pokusu o doručenie, dátum druhého pokusu o doručenie, dátum prevzatia písomnosti rovnakým perom a štýlom, je zrejmé, že všetky tieto dátumy tam písal priamo doručovateľ bez ohľadu na to, ako presne prebehlo uvedené doručovanie. Je jednoznačné, že doručovateľ sfalšoval záznam o druhom pokuse o doručenie, aby nemusel vykonať opakované doručenie, avšak tretia osoba ešte pred tým, než aj reálne mohol byť vykonaný druhý pokus o doručenie, Rozkaz dňa 21.12.2015 prevzala. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nie je možné považovať Rozkaz za doručený ani na základe fikcie doručenia. Napriek tomu, že žalobca poukazoval na to, že v čase doručovania Rozkazu sa nezdržiaval v mieste doručenia, presné zistenie tejto skutočnosti nie je vzhľadom na okolnosti doručovania relevantné. Ak by sa aj žalobca v čase doručovania zdržiaval v mieste doručenia, fikcia doručenia by mohla nastať až uplynutím troch dní od uloženia zásielky na pošte, pričom žalobca by musel mať možnosť si túto zásielku aj prevziať. Žalobca v žalobe namietal, že podpis na doručenke k Rozkazu nie je jeho podpisom. Žalovaný sa ani nesnažil vysporiadať so skutočnosťou, ktorú žalobca namietal v odpore. Žalovaný ani nevysvetlil, prečo nevykonal návrh na vykonanie dôkazu písmoznaleckým posudkom, ktorý navrhoval žalobca. V závere žaloby žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný porušil § 3 ods. 2 Správneho poriadku, § 3 ods. 5, § 24 ods. 1 Správneho poriadku a § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd zrušil oznámenie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-72/2017 zo dňa 03.11.2017 a vec vrátil na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 13.07.2018. Vo vyjadrení uviedol, že Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-ZA-ODI2-560/2015-P zo dňa 10.12.2015 doručoval žalobcovi správny orgán prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. ako doporučenú zásielku adresovanú do vlastných rúk. Uvedená zásielka bola dňa 21.12.2015 doručená priamo žalobcovi, o čom svedčí doručenka. Slovenskej pošte, a.s. bola Poštovým regulačným úradom Žilina dňa 15.08.2012 udelená Poštová licencia č. 815/001/2012. Slovenská pošta, a.s. zodpovedala za doručenie úradnej zásielky a doručenie mala vykonať v zmysle poštových podmienok. Podľa názoru žalovaného pri doručovaní zásielky zamestnancom pošty nedošlo k porušeniu poštových podmienok, zamestnanec overil totožnosť osoby, ktorej zásielku doručil. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca v odpore proti Rozkazu o uložení sankcie tvrdí, že mu rozkaz nebol riadne doručený z dôvodu, že dňa 21.12.2015 sa zdržiaval v Bratislave. Uvedené tvrdenie však nijakým spôsobom nepreukázal a neuviedol ani žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by toto jeho tvrdenie potvrdili. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Žalobca sa podaním zo dňa 25.07.2018 vyjadril k podaniu žalovaného. Zotrval na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutie - oznámenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia - oznámenia v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 6. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 7. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORPZ-ZA-ODI2-560/2015-P zo dňa 10.12.2015 prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobca ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že dňa 15.10.2015 v čase okolo 20:48 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, striebornej farby, ev. č. ZA970EI v Bratislave po ulici Múzejná, kde nerešpektoval príkazovú dopravnú značku C2 „Prikázaný smer jazdy vpravo“ a s vozidlom odbočil smerom doľava na ulicu Vajanského nábrežie, kde bol následne na ulici Dostojevského raz zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky, Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa § 13 ods. 2 s poukazom na § 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. obvinenému bola uložená sankcia pokuta vo výške 20,- €. Prvostupňový správny orgán Rozkaz o uložení sankcie za priestupok (ďalej len Rozkaz) č. p. ORPZ- ZA-ODI2-560/2015-P zo dňa 10.12.2015 doručoval žalobcovi v zmysle § 24 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Z doručenky vyplýva, že Rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 21.12.2015. V poučení prvostupňový správny orgán uviedol, že proti tomuto Rozkazu možno podať podľa § 87 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Žiline, Veľká Okružná č. 31,Žilina, ktorý tento Rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa Rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Rozkaz správneho orgánu je vylúčený zo súdneho preskúmania. 8. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca prostredníctvom advokáta podal proti Rozkazu odpor dňa 07.04.2017, v ktorom namietal, že mu Rozkaz nebol riadne doručený a už vôbec nie do vlastných rúk, keď podpis na doručenke nie je jeho podpisom. V tejto súvislosti navrhoval aj písmoznalecké preskúmanie podpisu na predmetnej doručenke. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že v čase doručovania, t.j. dňa 21.12.2015 sa žalobca zdržiaval v Bratislave a do B. až prišiel až na Vianoce. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 21.12.2015 prevziať Rozkaz v B. nemohol. 9. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline preskúmal podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní oneskorený odpor proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-ZA-ODI2-560/2015-P zo dňa 10.12.2015 vydaný prvostupňovým správnym orgánom - Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Preskúmaním Rozkazu odvolací orgán zistil, že odpor, ktorý podal H. B., je oneskorený, pretože z doručenky do vlastných rúk, ktorá má povahu verejnej listiny vyplýva, že účastník konania prevzal Rozkaz dňa 21.12.2015. Márnym uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania sa Rozkaz stal právoplatným dňa 05.01.2016. K námietke účastníka konania, že Rozkaz mu nebol riadne doručený a že podpis na doručenke nie je jeho podpisom, odvolací orgán uviedol, že v zmysle ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Prvostupňový správny orgán Rozkaz doručoval prostredníctvom Slovenskej pošty ako doporučenú zásielku adresovanú do vlastných rúk. Uvedená zásielka bola žalobcovi doručená dňa 21.12.2015. Slovenská pošta zodpovedá za doručenie zásielky do vlastných rúk a ej pri doručovaní povinná postupovať podľa osobitných právnych predpisov a obchodných podmienok. Podľa názoru odvolacieho orgánu pri doručovaní zásielky zamestnanec pošty overil totožnosť osoby, ktorej zásielku doručil. Zároveň odvolací orgán uviedol, že Rozkaz o uložení sankcie a predložený administratívny materiál preskúmal, pričom nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný oneskorený odpor vybavil neformálnym spôsobom, a to oznámením č. ORPZ-ZA-ODI2-560/2015-P zo dňa 03.11.2017. 10. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 11. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 12. Preskúmanie rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 60 môže vyústiť do týchto možností: Ak zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa obligatórne povoľuje obnova konania na návrh účastníka, postúpi vec prvostupňovému orgánu, ktorý je príslušný na povolenie obnovy konania; ak zistí, že existujú dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní, bude postupovať podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. V opačnom prípade oneskorené odvolanie vybaví tzv. neformálnym spôsobom. Ak teda odvolací orgán zistí, že nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 60 Správneho poriadku, vyrozumí o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Tak sa stalo aj v danom prípade, keď správny orgán po konštatovaní, že v danom prípade odpor bol podaný oneskorene a neboli dané dôvody na začatie konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, vybavil oneskorený odpor neformálnym spôsobom (oznámením). V danom prípade účastník konania mal o oneskorení odporu pochybnosti, ktoré uplatnil v správnej žalobe. Povinnosťou súdu je preto k tejto otázke zaujať stanovisko a posúdiť, či boli splnené podmienky pre takýto postup, resp. aj takéto oznámenie je spôsobilé vyvolať účinky ako rozhodnutie vydané správnym orgánom v správnom konaní a je preskúmateľné súdom. Správny súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že v preskúmavacom konaní je predmetom súdneho konania posúdenie včasnosti podania odporu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, nepatrí súdu zaoberať sa vecou samou. Posudzoval žalobné námietky žalobcu týkajúce sa včasnosti podania jeho odporu voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom konštatoval, že odpor nebol podaný v zákonom stanovenej lehote, a teda jeho kvalifikácia žalovaným ako oneskorený odpor bola zákonná. 13. Predmetom posúdenia v konaní pred krajským súdom bola tá skutočnosť, či poštová doručenka je verejnou listinou, ktorej pravdivosť sa prezumuje a či sa v skutočnosti v nej uvedené majú dokazovať. Podľa názoru súdu riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu patrí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný správny orgán ani krajský súd neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosť podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v zmysle vyššie uvedeného žalovaný ani krajský súd takúto povinnosť nemali a žalobca nesprávnosť doručenky nepreukázal. 14. Žalobca v žalobe namietal, že v čase doručovania, t.j. 21.12.2015 sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval a už z tohto dôvodu nemohol ju osobne prevziať. K tejto námietke súd udáva nasledovné. Procesné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát a nie správny orgán. Na preukázanie tejto skutočnosti nestačí ani čestné prehlásenie adresáta, že by sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, čo však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že na doručenke nie je jeho ale podpis tretej osoby, ani k tejto tvrdenej skutočnosti žalobca nepredložil žiaden dôkaz. 15. Na základe uvedených záverov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Správny súd zdôrazňuje, že pri riadne vyhotovenej doručenke ide o verejnú listinu, pričom takýto dôkaz je objektívny a nepochádza od žiadneho účastníka správneho konania, ale od Slovenskej pošty, a.s.. Ak chcel žalobca docieliť spochybnenie údaju na doručenke, mal riadne uviesť konkrétne dôkazy, prípadne preukázať, že vykonané dôkazy sú nepravdivé, či zavádzajúce. 16. Žalobca v konaní úspech nemal, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému z dôvodu, že sa nejedná o výnimočnosť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.