Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/281/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237684 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5111237684.8 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: L. T., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpená: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 17, IČO: 36 848 654, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Ing. Jozef Lalinský, advokát, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpený JUDr. Evou Káčerovou, advokátkou, so sídlom v W., S. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/263/2011-275 zo dňa 15. mája 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 2C/263/2011-306 zo dňa 13. júna 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 3.018,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Každému zo sporových strán ostávajú hnuteľné veci, ktoré sú v jeho užívaní. Vzájomný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zo strany žalovaného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Sporovým stranám uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť Slovenskému štátu trovy konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C 14/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2011. Vzhľadom k tomu, že bývalí manželia sa nedohodli na vyporiadaní majetku nadobudnutého za trvania manželstva, bola naplnená zákonná podmienka na vyporiadanie spoločne nadobudnutého majetku rozhodnutím súdu (§ 143 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie konštatoval, že do masy BSM patrí záhradný dom, ktorý bol vybudovaný v roku 2010 na záhrade pri rodinnom dome, ktorý majú žalobkyňa a žalovaný v podielovom spoluvlastníctve za zhruba 10.000,- eur. Ďalej je to suma spoločných prostriedkov (bližšie nešpecifikovaná - pozn. odvolacieho súdu), ktorá bola použitá na majetok žalobkyne a o ktorú sa jej majetok zhodnotil. Tiež je to suma 18.500,- eur, ktoré peniaze boli poskytnuté žalovaným žalobkyni za účelom uspokojovania potrieb a uspokojovania úverov. Jednalo sa o výlučné dedičstvo žalovaného, pričom žalobkyňa ich nepoužila na účel, na ktorý jej ich poskytol žalovaný. Aj tieto finančné prostriedky súd musel zakomponovať do masy BSM. Okresný súd vychádzal zo záveru, že v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o dar. Spornou bola aj zmluva o splátkovom úvere č. 0424368220, ktorý bol braný vo výške 300.000,- Sk, a to za trvania manželstva, a preto bolo potrebné tento úver vyporiadať ako pasívum. Sporové strany tvrdili, že tento úver bol spotrebovaný jednak na kúpu motorového vozidla a asi polovica tohto úveru bola spotrebovaná na ďalšie potrebné veci. Súd prvej inštancie mal preukázané, že zvyšok úveru k 27.05.2017 bol vo výške 6.036,87 eur, z čoho polovica predstavuje sumu 3.018,44 eur. Tento úver spláca samotná žalobkyňa. Z čiastky ku právoplatnosti rozvodu bude teda povinný žalovaný uhradiť 3.018,44 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ išlo o otázku hnuteľných vecí, tieto zostávajú každej zo sporovej strán tak, ako ich užívajú. Jedná sa predovšetkým o rozobraté motorové vozidlo, ako aj časti záhradnej techniky, ktorá v čase podania žaloby bola sporná, neskôr žalobkyňa už netrvala na vyporiadaní záhradnej techniky. K motorovému vozidlu okresný súd bližšie uviedol, že toto má evidenčné číslo BY 908AK a je momentálne v užívaní samotného žalovaného, ktorý žiadal, aby bolo prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Z výpovede sporových strán je však zrejmé, že sa jedná o motorové vozidlo, ktoré nie je ani prihlásené, ktoré nemá ani zákonnú, ani havarijnú poistku a ktoré je už dlhšiu dobu nepoužívané. V konečnom dôsledku bolo použité na súčiastky. Preto o ňom súd nerozhodoval. Pokiaľ ide o rodinný dom, ani o tomto nerozhodoval, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Z uvedeného dôvodu neprichádza v úvahu zákonný postup tak ako pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Inak povedané, rodinný dom strán sporu nepatrí do predmetu konania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konštatujúc, že žalobkyňa mala vo veci úspech len čiastočný, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný. 3. Žalobkyňa odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne ho zmenil tak, že žalovaný bude povinný uhradiť sumu 7.091,65 eur. Napadnutý rozsudok označila za nesprávny, pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a tiež rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Bližšie uviedla, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Hovoríme o tzv. vyporiadaní v širšom slova zmysle. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (nie v deň faktického rozchodu manželov alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní, viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. októbra 2010, sp.zn. 5Cdo/276/2009). Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní dôsledne vyššie uvedenými zásadami pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva t. č. už bývalých manželov neriadil. V konaní bolo nepochybne preukázané, že manželstvo strán sporu zaniklo dňa 03.09.2011 a týmto dňom došlo aj k zániku BSM. Taktiež zo žaloby a príloh vyplýva, že výška zostatku úveru ku dňu 03.09.2011 je 14.183,30 eur, z čoho polovica, na úhradu ktorej mal byť zaviazaný žalovaný, je 7.091,65 eur. Ak by si žalobkyňa osvojila výklad súdu v napadnutom rozsudku, že pri vyporiadaní dlhu súd vychádza zo zostatku dlhu ku dňu rozhodnutia súdu v spore o vyporiadanie BSM (nie ku dňu zániku manželstva), potom by úplne stačilo zo strany žalovaného „predĺžiť“ spor o niekoľko rokov, až kým zostatok nebude nulový a žalovaný nebude musieť uhradiť nič a celý úver splatí žalobkyňa. Takýto postup by bol nepochybne nespravodlivý, rozporný s § 3 Občianskeho zákonníka, teda nezákonný. Návrh žalobkyne na vydanie opravného uznesenia k napadnutému rozsudku vo vzťahu k sume predstavujúce vyporiadanie strán okresný súd zamietol. 4. Žalovaný v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podrobnostiach tiež namietal, že súd sa pri vyporiadaní BSM nevysporiadal s celým majetkom, ktorý podľa presvedčenia žalovaného patrí do BSM účastníkov. Na druhej strane do masy BSM súd zahrnul hnuteľné veci, ktoré nešpecifikoval ani druhovo, ani hodnotovo, ale určil, že ostávajú každej zo sporových strán, ktoré sú v ich užívaní. Do vyporiadania ešte zahrnul aj zvyšok úveru vo výške 6.036,87 eur, z ktorého polovicu je povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni, pričom súd neurčil, na koho z účastníkov prechádza povinnosť voči peňažnému ústavu splatiť zostatok úveru. Z výroku rozsudku nevyplýva, že do vyporiadania BSM a jeho vyrovnania súd zahrnul drobnú stavbu - záhradný domček nadobudnutý účastníkmi počas trvania manželstva, ani sumu 18.500,- eur, ktorá bola výlučným majetkom žalovaného a pochádzala z jeho dedičstva a bola ním poskytnutá žalobkyni na splatenie úveru. Tieto veci mali byť tiež súčasťou vyporiadania BSM. Rozsudok súdu je nedostatočne odôvodnený a vo vzťahu k jeho výroku je pre svoju zmätočnosť nepreskúmateľný. V tomto smere žalovaný poukázal na rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s jeho výrokovou časťou, keď na jednej strane súd v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že do masy BSM patrí aj suma 18.500,- eur, záhradný dom a spoločné prostriedky, ktoré boli použité na ostatný majetok žalobcu. Do výrokovej časti sa však tieto skutočnosti nepremietli. Ďalšie pochybenie okresného súdu spočívalo v tom, že vo veci nevykonal navrhované znalecké dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a síce ocenenia toho, čo bolo použité zo spoločných prostriedkov účastníkov na výlučný majetok žalobkyne. V tomto smere žalovaný navrhol súdu vykonať dôkaz na vypracovanie znaleckého posudku, keďže nedisponuje všetkými dokladmi, ktoré preukazujú hodnotu materiálu použitého na rekonštrukciu majetku žalobkyne, rodinného domu č. súp. XXX . v P.. Taktiež žalovaný nemal umožnený prístup do tohto domu z dôvodu správania sa žalobkyne. Súd prvej inštancie v priebehu konania spočiatku aj nariadil znalecké dokazovanie uznesením sp. zn. 2C 263/2011 zo dňa 04.07.2012, avšak v konečnom dôsledku toto dokazovanie nevykonal, a to napriek svojmu výslovnému názoru, že spoločné prostriedky použité na ostatný majetok žalobkyne sa majú započítať do masy BSM. V inej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, konkrétne v bode 24 súd už vyslovil opačný názor, a síce, že predmetné sa má vyriešiť v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže rodinný dom nepatrí do BSM. Žalovaný má za to, že zhodnotenie ostatného majetku žalobkyne, teda jej podielu 9/12 na dome č. súp. XXX zo spoločného majetku účastníkov má byť predmetom vyporiadania a najmä vyrovnania v rámci BSM. Až následne potom, ako bude nahradené čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok žalobkyne, teda vyporiadaná spoločná investícia účastníkov do ostatného majetku žalobkyne, je potrebné pristúpiť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov na nehnuteľnosť dom súp. č. XXX v k. ú. P.. Za ďalšie súd zahrnul do vyporiadania BSM ako pasívum zostatok finančnej pôžičky, ktorú poskytla účastníkom Slovenská sporiteľňa, a. s. v roku 2009 a rozdelil ju medzi účastníkov rovnakým dielom. Súd na vyrovnanie z vyporiadania BSM v rozpore s tým, čo je uvedené v odôvodnení rozsudku, použil len sumu konštatovaného zostatku finančnej pôžičky. Do celkového vyrovnania pri vyporiadaní BSM súd v rozpore s odôvodnením rozsudku nezapočítal sumu 18.500,- eur poskytnutú žalovaným 07.04.2011 na splatenie úveru, ani 10.000,- eur ako hodnotu záhradného domu vybudovaného v roku 2011. V priebehu súdneho konania žalovaný žiadal vykonať dôkaz nariadením znaleckého ohodnotenia aj drobnej stavby - záhradného domku pre účely spoľahlivého zistenia jeho ceny. Navrhované znalecké dokazovanie ani v tomto smere nebolo vykonané. V závere podaného odvolania žalovaný uviedol, že vyporiadanie BSM tak, ako ho vykonal okresný súd, nie je správne ani spravodlivé a značne poškodzuje žalovaného. V prípade započítania sumy 18.500,- eur poskytnutej žalovaným žalobkyni na splatenie úveru a zahrnutí hodnoty záhradného domku v sume 10.000,- eur do masy BSM by mala byť žalovanému z titulu finančného vyrovnania žalobkyňou vyplatená suma 20.481,56 eur. Ustáliť celkovú sumu na vyrovnanie pre žalovaného sa nezaobíde bez odborných znalostí a bude to možné až po vykonaní dôkazu znaleckým posudkom, ktorý určí finančnú hodnotu spoločného majetku vynaloženého na ostatný majetok žalobkyne na dom súp. č. XXX v k. ú. P.. 5. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike zopakovala všetky doposiaľ uvádzané tvrdenia. K argumentácii žalovaného uviedla, že drobná stavba - záhradný domček bude predmetom vyporiadania v rámci podielového spoluvlastníctva spoločne s domom a pozemkom, a preto nie je žiadny dôvod na vyporiadanie tejto nehnuteľnosti v rámci predmetného sporu o vyporiadaní BSM. Suma 18.500,- eur je neopodstatnená a ani nepatrí do BSM, o čom svedčia aj závery vyplývajúce z konania vedeného na Okresnom súde Žilina sp. zn. 14C 14/2011. Ostatné hnuteľné veci - o týchto súd rozhodol tak, že zostávajú každému tie, ktoré sú v jeho používaní, čo je dostatočne určité a zrozumiteľné a nie je potrebné ich konkretizovať. Dom č. popisné XXX v P. - tento nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale ide o podielové spoluvlastníctvo, pričom podielové spoluvlastníctvo je potrebné vyporiadať samostatne, nie v rámci bezpodielového spoluvlastníctva, a to až po zrušení podielového spoluvlastníctva. Vyplatenie nákladov na opravu domu žalovaného, akékoľvek prípadné iné investície žalovaným do nehnuteľnosti dom súp. č. XXX je potrebné žalovaným v prvom rade riadnym spôsobom preukázať, pričom tieto budú riešené v prípadnom spore o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania oboch strán v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. 7. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovoru“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch. 9. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98). 10. Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). 11. Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou" do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvenú v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03). 12. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). 13. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. 14. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 220 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP). Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto ustanovenia dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 16. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie trpí nepreskúmateľnosťou, a to takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu vyššie citovaného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. 18. Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie spoločného majetku - vecí, ktoré patrili podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva, a to ku dňu jeho zániku, pričom sa vzájomne vyporiadajú i všetky pohľadávky a dlhy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Pojem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je preto nutné chápať širšie, než len rozdelenie vecí tvoriacich toto spoluvlastníctvo. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie BSM súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 40/2012 zo dňa 16.05.2012 a sp. zn. 2Cdo 52/2008 zo dňa 29.04.2008). 19. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že do masy BSM boli zahrnuté hnuteľné veci v zmysle žaloby, avšak vo výroku rozsudku sa súd obmedzil iba na určenie, že každej zo sporových strán ostávajú hnuteľné veci, ktoré sú v užívaní tej-ktorej strany sporu. Predmetné hnuteľné veci však vo výroku rozsudku druhovo nešpecifikoval, nevymedzil ich zostatkovú hodnotu a ani neurčil, vo vlastníctve ktorého z bývalých manželov sú jednotlivé hnuteľné veci. 20. V konaní bolo ďalej preukázané, že súčasťou masy BSM sú aj pasíva, a to nevyplatená suma úveru, ktorého zostatková hodnota k 03.09.2011 (ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) predstavovala sumu 14.183,30 eur. Vo výroku rozsudku súd prvej inštancie určil, že polovicu zo zvyšku úveru 3.018,44 eur je povinný zaplatiť žalovaný žalobkyni. Súd prvej inštancie však neurčil, kto bude preberateľom úveru. Rovnako nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie určil zostatok úveru vo výške 6.036,87 eur, keď dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorým zaniká aj BSM, bol zostatok úveru v sume 14.183,30 eur. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné zaradiť veci v stave, v akom existovali v čase zániku BSM, nie v čase rozhodnutia o vyporiadaní BSM. 21. Zároveň nie je zrejmé, z akých dôvodov pri určení vyrovnacieho podielu, ktorý je povinný žalovaný uhradiť žalobkyni vo výške 3.018,44 eur, zohľadnil okresný súd len sumu zostatku úveru, avšak neprihliadal na ďalšie položky - hospodárska budova a záhradný domček, ktoré podľa neho patria do masy BSM s hodnotou 10.000,- eur, a ani na sumu 18.500,- eur, ohľadom ktorej ustálil, že nemôže ísť o dar bývalého manžela manželke, a preto patrí do BSM. 22. Pokiaľ ide o spoločné finančné prostriedky použité na zhodnotenie - rekonštrukciu a opravu rodinného domu s. č. XXX v k. ú. P., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 2/3 a žalobcu v podiele 1/3, je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporné. Súd prvej inštancie v odseku 22 rozsudku vyslovil záver, že takéto finančné prostriedky je potrebné zahrnúť do masy BSM. Avšak v odseku 24 rozsudku konštatoval, že finančné prostriedky boli použité z financií oboch manželov, boli už zhodnotené a investované do rodinného domu, a teda spotrebované, preto uvedené už bude riešiť súd v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu. 23. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) s tým, že jeho povinnosťou bude odstránenie predmetných nedostatkov a rozporov. 24. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)