Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/191/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212788 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113212788.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, ul. Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. P., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F.. SR č. 21/21, o zaplatenie sumy 96,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/200/2014-74 zo dňa 07. novembra 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 74,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 eur od 06.09.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/200/2014-74 zo dňa 07.11.2016 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 74,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 eur od 06.09.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné nám. č. 12, IČO: 35 923 130, sa žalobou zo dňa 17.04.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 96,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,27 eur od 06.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu zmluvy o pôžičke č. 7026722 zo dňa 24.04.2017. Súd mal zistené, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 7026722 zo dňa 24.04.2007, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur). Dlžník sa zaviazal splácať pôžičku v 40 mesačných splátkach jednotlivo vo výške 599,- Sk (19,88 eur) (40 x 599,- Sk = 23.960,- Sk, resp. 795,33 eur - pozn. súdu), s predtlačeným nečitateľným b. IX. zmluvy kapitolou nazvanou klient. Priamo na druhej strane podpisovaného textu zmluvy zmluva obsahovala v tabuľkovej časti údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 34,72 %. K zmluve veriteľ dodatočne predložil Všeobecné obchodné podmienky, podľa obsahu ktorých najmä podľa bodu 6.1 - 6.4, ak nie je na zmluve uvedené inak, dlžník je povinný pôžičku splácať mesačne, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc prvým kalendárnym mesiacom po uzatvorení zmluvy, splátka zmluvy okrem istiny obsahuje aj dohodnutý úrok a poplatok za poskytnutie pôžičky. Podľa bodu 12.2 veriteľ mal právo požadovať zmluvnú pokutu 10 % z každej omeškanej splátky, resp. podľa bodu 12.3 sankčný úrok podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2014 Consumer Finance Holding a.s., ako postupca postúpil pohľadávky včítane predmetnej pohľadávky na súčasného žalobcu. Podľa listiny Prehľad splátok a úhrad dlžník splatil úver v časti vo výške 720,48 Eur (bez ohľadu na zaúčtovanie plnení veriteľom - pozn. súdu). Listom z 20.08.2010 doručovaným na adresu dlžníka veriteľ vyzval dlžníka na úhradu dlhu. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 2 písm. g/, h/, j/ a k/, § 3 ods. 10, § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 10.06.2010, ďalej len „zákona č. 258/2001 Z. z.“, § 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. účinného do 10.06.2010, § 52 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5, 6, 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2010, čl. 3 bod 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009, § 544 ods. 1 a § 524 Občianskeho zákonníka. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z. z. účinného do 10.06.2010, a to podľa § 2 písm. a/ vo forme pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných náležitostí zmluvy v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach, v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti. Podľa súdu východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v ust. § 497 Obchodného zákonníka pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok. Terminológia § 499 Obchodného zákonníka ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného do 10.06.2010, ako aj podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ nasledujúceho zák. č. 129/2010 Z. z., uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Súd uvedenie týchto údajov považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné informačné povinnosti veriteľa. V tomto prípade aj s týmito informáciami bola zmluva uzatvorená primerane obsahu právnej úpravy v čase jej uzatvorenia. Súd preto uznal skutkovú koncepciu tejto zmluvy (v „hlavných zmluvných ustanoveniach“) a zaviazal žalovanú až do výšky zostatku dlhu predstavovanej sumou dojednaných splátok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 74,85 eur titulom spotrebiteľského úveru, ktorý podľa skutkového odôvodnenia žaloby a podania zo dňa 30.10.2014 zodpovedal celkovým nákladom dlžníka vo výške 795,33 eur, s prihliadnutím na predchádzajúce čiastočné úhrady dlhu potvrdené veriteľom vo výške 720,48 eur. Zamietol žalobu v časti poplatkov vo výške 22,67 eur, aj keď boli skutkovo odôvodnené podľa žaloby a podľa skutkového odôvodnenia v podaní zo dňa 30.10.2014 právom veriteľa účtovať poplatky podľa bodu 12.2, 12.3 Všeobecných obchodných podmienok, keď tieto, systematicky už vedľajšie zmluvné ustanovenia o zabezpečení pohľadávky sankčného charakteru, boli napokon podľa vyhodnotenia súdu aj vzhľadom na celkovú jednotu zmluvy uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd sa priklonil k tomu, že aj keď môže byť časť zmluvy dojednaná s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, v danom prípade pri zakotvení článku nazvaného klient na priamo podpisovanom texte zmluvy iba v nečitateľnej podobe, ani predloženie samotných čitateľných Všeobecných obchodných podmienok nezhojuje neprijateľnosť takto dojednaných vedľajších zmluvných ustanovení sankčného charakteru. Osobitne pokiaľ podľa bodu 12.2 veriteľ mal právo požadovať zmluvnú pokutu 10 % z každej omeškanej splátky, resp. podľa bodu 12.3 veriteľ mal právo požadovať sankčný úrok podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., tieto plnenia neboli veriteľom skutkovo odôvodnené bližšie, keď príznačne úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd aj tak priznáva na základe právnej úpravy a nie na základe zmluvného dojednania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, riadne uplatnený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, a to v sadzbe ECB zvýšenej o 8 %, napokon vo výške 9 % ročne, od 06. 09. 2010, keď už dlžník v omeškaní bol. Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), podľa ktorého žalobca mal v konaní úspech v prevažnom rozsahu, a to na vyčíslených plneniach (priznaných 74,85 : uplatnených 96,27 x 100) v miere 78 %. Podľa zistení súdu neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C. s. p., za také súd vo fáze náhrady trov konania medzi zúčastnenými stranami spravidla nepokladá sociálne pomery strany. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podala dňa 14.08.2017 odvolanie žalovaná. Vytýkala súdu, že nesprávne právne posúdil zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 18.04.2007 a neprihliadol na všetky procesné úkony. Rozhodnutie považovala za zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ jej nepriznal zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné odôvodnenie obsahuje len stručné vyjadrenie postoja súdu prvej inštancie k argumentom žalobkyne a žalovaných, či vlastnú úvahu súdu o tvrdeniach v konaní, pričom k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Žalovaná mala za to, že súd jej mal poskytnúť súdnu ochranu ako spotrebiteľovi zo zákona a neučinil tak. Následne citoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej súd vôbec nebral ohľad na predložené listinné dôkazy žalobcu, neskúmal náležitosti zmluvy čo aj v rozsudku na str. 5 uviedol. Takéto konanie súdu považovala za hrubo nemorálne a v rozpore so zákonom. Na pojednávaní jej sudca položil iba pár otázok, čo s právnou normou nemalo nič spoločné, právne posúdenie bolo výlučne na súde. Ten však prejavil svoju svojvôľu a neposúdil v súlade so zákonom náležitosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Ak by tak učinil, zistil by taký skutkový stav, že predmetná zmluva v tomto konaní je spotrebiteľská, bez zákonných náležitostí podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., čo má za následok, že ak takéto náležitosti zmluva neobsahuje, tak je podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Ak by súd správne právne posúdil predmetnú zmluvu o úvere, zistil by, že na základe predmetnej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk (497,90 eur) a nie 795,33 ako uviedol v zápisnici z pojednávania a na základe takejto vady v konaní posúdil nesprávne právny nárok žalobcu, pretože v tomto konaní jasne vyšlo najavo, že sa žalobca bezdôvodne obohatil na jej úkor vo výške 297,42 eur. Podľa žalovanej pri prejednávaní veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Súd nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu a/ nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, b/ súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je, c/ neurčil, či je zmluva platná alebo nie z úradnej povinnosti, d/ nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, e/ neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, f/ nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, g/ neskúmal predmet zmluvy, cenu a aj celkovú zaplatenú sumu úveru. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, na základe predložených listinných dôkazov, nedostatočne právne posúdil predmetnú zmluvu. Žiadala preto, aby jej súd poskytol náležitú súdnu ochranu v súlade s Ústavou SR, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46, čl. 48 ods. 2 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd mal ex offo skúmať aj neprijateľné podmienky v zmluve, ktoré sú predtlačené drobným písmom, voľným okom nečitateľné a hoci sa jej súd opýtal či si bola vedomá časti zmluvy, kde sa takéto ustanovenia nachádzajú, odpovedala jasne, že ich nečítala, nikto ju s nimi neoboznámil, len ich podpísala. Veriteľ jej neposkytol potrebnú odbornú starostlivosť, zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona z čoho vyplýva, že úver je bezúročný a bez poplatkov, poskytnuté listiny boli vopred naformulované a predtlačené a ona nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. V závere odvolania žalovaná uviedla, že 1/ súd sa nevysporiadal s otázkou určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, 2/ žalobcovi zaplatila splátky celkom vo výške 720,48 eur na predmetnú zmluvu, z ktorej čerpala úver vo výške 497,90 eur, s čím sa súd nevysporiadal a 3/ nezaoberal sa ochranou spotrebiteľa podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tu mal súd posúdiť nárok žalobcu ako premlčaný, nakoľko posledná uhradená splátka úveru bola zaplatená dňa 27.02.2009 a právo si uplatnil až podaním žalobného návrhu dňa 14.08.2013. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie, v ktorom jej bude prinavrátené ústavne právo podľa článku 48 Ústavy SR a to právo, ktoré prináleží každému, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade poukazoval na to, že rozsudok bol vydaný dňa 07.11.2016, pričom odvolanie bolo doručené súdu dňa 14.08.2017, teda po viac ako 10 mesiacoch od vydania rozsudku, z čoho vyplýva možnosť, že predmetné odvolanie mohlo byť podané po uplynutí zákonom určenej 15-dňovej lehoty plynúcej od doručenia rozsudku. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaná namieta, že došlo k porušeniu podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. na základe čoho by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov, má za to, že žalovaná sa odvoláva na zákon, ktorý nebol platný v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko podľa ustanovenia platného v danom čase, zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá sa nachádza v bode 3. Podmienok k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky 250-C. Ďalej uviedol, že si žalovanú sumu uplatňuje v súlade s podaním zo dňa 30.10.2013, ktorým bola žalovaná suma bližšie špecifikovaná. Žalobca s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tiež uviedol, že zmluvné strany si v zmluve dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaná sa dostala do omeškania, uvedené termíny neplnila a pôvodnému veriteľovi tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že plynutie premlčacej doby nemožno samo o sebe bez ďalšieho odvodzovať od dátumu čerpania finančných prostriedkov žalovaným, nakoľko je nutné, aby veriteľ aj využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, čím sa jeho právo stáva nárokom, t. j. actio nata. K tejto skutočnosti došlo zaslaním predžalobnej upomienky žalovanej zo dňa 20.08.2010. Na základe tohto podania právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím mu zároveň vznikol voči žalovanej nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca (resp. pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu) by si nemohol svoj nárok uplatniť pred tým ako dlžníka vyzval na plnenie. Podľa žalobcu premlčacia doba nemohla začať plynúť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nakoľko žalobcovo právo nebolo „actio nata“ a v prípade podania žaloby na príslušný súd pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko žalovaná mohla v zmysle uzatvorenej zmluvy naďalej splácať pohľadávku spôsobom dojednaným v zmluve. Na základe uvedeného považoval žalobca za nesporné, že svoj nárok si mohol s úspechom uplatniť na súde až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V zmysle uvedeného pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 20.08.2010 pre všetky splátky, čiže nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky, nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 17.04.2013. Podľa žalobcu zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a žalovaná vo svojom odvolaní nepoukázala na žiadne konkrétne neprijateľné podmienky, ktoré by sa v zmluve mohli nachádzať. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala žalovaný návrh a navrhol, aby súd jej odvolanie odmietol a potvrdil rozsudok ako vecne správny. 4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala (zásielka jej bola zasielaná na adresu ňou uvádzanú - č. l. 100 spisu ako aj na adresu vedenú v Registri obyvateľov - č. l. 102, 103 spisu). 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade poukazoval na možnosť, že predmetné odvolanie mohlo byť podané po uplynutí zákonom určenej 15-dňovej lehoty plynúcej od doručenia rozsudku. Rozsudok okresného súdu bol totiž vydaný dňa 07.11.2016, pričom odvolanie bolo doručené súdu dňa 14.08.2017, teda po viac ako 10 mesiacoch od vydania rozsudku. Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu bolo žalovanej doručený poštou dňa 01.08.2017 (splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 02.08.2017) ako je to zrejmé z doručenky založenej na č. l. 81 p.v. spisu. Zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania (§ 362 C. s. p.) začala plynúť nasledujúcim dňom t.j. dňom 02.08.2017 a skončila dňa 16.08.2017 (streda). Žalovaná podala odvolanie osobne Okresnom súde v Žiline a to dňa 14.08.2017 ako to vyplýva z podacej pečiatky na odvolaní (č.l 84 spisu). Odvolanie žalovanej bolo preto podľa odvolacieho súdu podané v zákonnej lehote. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p., § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov: 7. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 96,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,27 eur od 06.09.2010 do zaplatenia. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 74,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 eur od 06.09.2010 do zaplatenia. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. 8. Žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že súd jej mal poskytnúť súdnu ochranu ako spotrebiteľovi zo zákona a neučinil tak. Pri prejednávaní veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia pretože rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd uvádza, že podľa § 290 C. s. p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 291 C. s. p., spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu (ods. 1). Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté (ods. 2). Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije. Podľa § 292 C. s. p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi hodným spôsobom spotrebiteľa poučí o a/ možnosti zastúpenia, b/ jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalovaná bola poučená len v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 160 C. s. p. (č.l. 63 spisu). V spotrebiteľskom spore vo vzťahu k spotrebiteľom má súd však širšiu poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 292 C. s. p. a teda aj o poučení o možnostiach zastúpenia vrátane práva na bezplatnú právnu pomoc za podmienok uvedených v zákone o bezplatnej právnej pomoci, o inštitúte osobitných subjektov, ktoré môže súd pribrať do konania na ochranu práv niektorej zo strán. Jedná sa o špeciálnu právnu poučovaciu povinnosť v prípade, ak je stranou sporu spotrebiteľ. Žalovaná o týchto procesných právach pred rozhodnutím súdu prvej inštancie poučená nebola, pričom jej takéto poučenie malo byť poskytnuté s tým, že táto skutočnosť mala byť zrejmá aj so súdneho spisu. 9. Výtka žalovanej v odvolaní sa týkala aj toho, že samotné odôvodnenie obsahuje len stručné vyjadrenie postoja súdu prvej inštancie k argumentom strán či vlastnú úvahu súdu o tvrdeniach v konaní, pričom k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Podľa odvolacieho súdu Ústava SR v čl. 46 ods. 1, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd garantujú každému právo na spravodlivý súdny proces, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj procesných kódexoch upravujúcich civilné konanie pred súdom. V súčasnosti je týmto procesným kódexom, ktorý sa na súdenú vec vzťahuje, Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 1 uvedeného procesného predpisu platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto základné právo nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritériá, ktoré sú definované v ust. § 220 C. s. p. V zmysle ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 154/2005 z 28. 02. 2006). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Konštatuje, že najmä nie sú zrejmé a zrozumiteľné skutkové a právne závery súdu ohľadom posudzovania náležitostí spornej zmluvy uvádzané v bodoch 25 a 26 odôvodnenia rozhodnutia. Naviac rozhodnutie súdu trpí aj vadou nejednoznačného právneho posúdenia, keď súd sa odvoláva na zákon č. 258/2001 Z. z. i zákon č. 129/2010 Z. z. (bod 25 odôvodnenia rozhodnutia). Odvolací súd preto námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako dôvodnú. 10. Z týchto dôvodov súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 74,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 eur od 06.09.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. 11. V ďalšom konaní, nakoľko dátum na uzavretej zmluve ako i časť jej obsahu pokiaľ ide bod 9 s označením Klient nie je čitateľný, bude povinnosťou okresného súdu si od žalobcu vyžiadať originál zmluvy z č.l. 3 spisu. Splniť si vo vzťahu k žalovanej poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 292 C. s. p. a ďalej postupovať so zachovaním všetkých procesných práv strán sporu. Súd prvej inštancie opätovne posúdi zmluvu uzavretú medzi stranami sporu, či ju považuje za platnú, resp. neplatnú, neobsahujúcu všetky zákonné náležitosti s poukazom na príslušné ustanovenia zákona. Na právne posúdenie veci bude aplikovať predpis platný v čase uzavretia zmluvy. Bude sa zaoberať aj námietkami žalovanej v odvolaní pokiaľ ide o spornú zmluvu, ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok, premlčania nároku. Taktiež vyjadrením žalovaného (č.l. 95 p.v. spisu) poukazujúceho na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 204 C. s. p., výsledky celého konania zhodnotí a o veci rozhodne. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ust. § 220 C. s. p. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a stranám konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia ústavného súdu napr. sp.zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). Odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prizná trovy konania úspešnej strane sporu (§ 255 C. s. p.), v konečnom rozhodnutí uvedie nielen či má nárok na náhradu trov konania, ale aj v akom rozsahu a to vyjadrený percentom alebo zlomkom (§ 262 C. s. p.). V napadnutom rozhodnutí totiž okresný súd rozhodol bez toho, aby uviedol rozsah nároku na náhradu trov konania. Na záver odvolací súd poukazuje na potrebu opravy rozsudku okresného súdu č. k. 8C/200/2014-74 zo dňa 07.11.2016 v zmysle ust. § 224 C. s. p. ohľadom označenia priezviska žalovanej, ktoré znie „P.“. K zmene došlo totiž pred rozhodnutím okresného súdu ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.11.2016 (č.l. 71 spisu). 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).