Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/47/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225651 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113225651.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: TMT partners, s.r.o., so sídlom Prešov, Levočská 1, IČO: 36 782 459, zastúpeného AK NOVIKMEC, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vranov nad Topľou, Rázusova 125, IČO: 36 868 701, proti žalovanej: C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., F. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Katarínou Potockou, advokátkou so sídlom B., R. X, o zaplatenie 230 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/307/2013-160 zo dňa 05. 06. 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal žalovanú k povinnosti uhradiť žalobcovi istinu vo výške 230 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 30. 11. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na Zmluvu o sprostredkovaní zamestnania zo dňa 12. 06. 2012, na základe ktorej sa žalobca zaviazal sprostredkovať zamestnanie v zahraničí za úhradu, v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Predmet tejto dohody bol naplnený, keďže podmienka získania zamestnania v lehote 3 mesiacov mohla nastať až vtedy, keď sa žalovaná vrátila z Kanady, t. j. 24. 08. 2012. Súd tiež poukázal na ustanovenia § 774, § 775 a § 777 Občianskeho zákonníka obsahujúce ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve, pričom uviedol, že ani jedna zo strán dohodu o sprostredkovaní zamestnania nespochybňovala. Súd prvej inštancie poukázal tiež na Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 12. 11. 2012, pričom uviedol, že obidve zmluvy sú navzájom podmienené. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % s poukazom na úspech v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalovaná. Nespochybnila, že dňa 12. 06. 2012 so žalobcom uzatvorila dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, pričom práca mala byť sprostredkovaná v lehote 3 mesiacov. Súd prvej inštancie považoval za nemožné plnenie v dobe, keď bola v zahraničí (v Kanade) a splnenie dohody o sprostredkovaní zamestnania mohol žalobca naplniť až po 24. 08. 2012. Súd však zároveň zmluvu zo dňa 12. 06. 2012 považoval neplatnú. Vzhľadom na tieto rozporuplné tvrdenia považuje odvolateľka rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia rozsudku, čo je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu za podmienky dodržania zásady rovnosti strán. V danom prípade je potrebné si uvedomiť obsah predmetu konania, a to je zaplatenie 230 eur zo zmluvy uzatvorenej dňa 12. 06. 2012. Z tejto zmluvy však z gramatického výkladu jednoznačne vyplýva lehota 3 mesiacov na sprostredkovanie zamestnania od podpísania dohody. Lehota na sprostredkovanie tak uplynula dňa 12. 09. 2012. Týmto dňom stratila predmetná zmluva účinnosť. V ďalšom období už nebolo možné sa touto zmluvou riadiť, prípadne sa na túto zmluvu odvolávať. Žalobca dňa 12. 11. 2012 uzatvoril ďalšiu zmluvu (341/2012), keď mal vedomosť, že pôvodná zmluva stratila platnosť a účinnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil úhradu tzv. odplaty na základe zmluvy, z ktorej nesprostredkoval žalovanej žiadnu prácu a táto stratila platnosť a účinnosť dňom 12. 09. 2012. Nie je teda daný žiadny právny základ k uplatneniu si sumy 230 eur v predmete žaloby. Z celého rozsudku vyplýva nerovnaký prístup súdu k účastníkom konania. Súd bezvýhradne prihliadal len na tvrdenie žalobcu a obrana žalovanej ostala nepovšimnutá a v rámci celého rozhodnutia sa s touto obranou žalovanej prvoinštančný súd nevysporiadal a vôbec na ňu neprihliadal. Odvolateľka žiadala, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s obsahom rozsudku je spokojný, avšak s niektorými tvrdeniami, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, sa nestotožňuje. V prvom prípade je potrebné rozlíšiť v zmysle zákona o službách zamestnanosti, že boli uzatvorené dve zmluvy, každá však s iným obsahom. Uzatvorená bola dohoda o sprostredkovaní práce, upravená ako špeciálny zmluvný typ sprostredkovateľskej zmluvy v § 25 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z. a dohoda o poskytnutí služieb, upravená ako samostatný zmluvný typ v § 25 ods. 4 uvedeného zákona. V zmysle prvej zmluvy sa žalobca zaviazal sprostredkovať prácu za dojednanú odplatu, v zmysle druhej dohody mal poskytnúť služby, ktoré súvisia so sprostredkovaním a nie sú zákonom presne definované (zabezpečenie kurzov nemeckého jazyka, dopravu, doplnkové služby, kurz ošetrovateľstva a podobne). Klient tak získava doplnkové služby, na ktoré by inak nemal nárok. V zmysle konkrétne uzatvorenej zmluvy sa jednalo najmä o vypracovanie nemeckej zmluvy s opatrovanou osobou, administratívne úkony súvisiace so živnostenským oprávnením, zabezpečenie ďalšieho zahraničného klienta v prípade úmrtia klienta alebo v prípade jednostrannej nespokojnosti, poskytovanie odborných rád a usmernení, poradenstva pri daňových záležitostiach v Rakúsku a poradenstvo vo veciach sociálneho zabezpečenia. Čo sa týka sprostredkovania práce, samotná žalovaná požiadala, aby bola kontaktovaná až po 24. 08. 2012, nakoľko dovtedy má byť odcestovaná v Kanade. Po oslovení agentúrou žalovaná súhlasila so sprostredkovaním práce v rodine pána R. a svojím priamym konaním dala najavo, že prijíma plnenie z dohody o sprostredkovaní zamestnania aj po tom, čo „poriadková 3-mesačná lehota“ od podpisu dohody o sprostredkovaní uplynula. Jednoznačne teda vznikol nárok na vyplatenie dojednanej odmeny, ktorej výška bola dojednaná v súlade so zákonom o službách zamestnanosti. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Vo svojom ďalšom vyjadrení odvolateľka opakovane uviedla, že nárok bol uplatnený podľa Dohody o sprostredkovaní zamestnania č. 120791. Zmluva o poskytnutí služieb č. 341/2012 zo dňa 14. 11. 2012, na základe ktorej bola poskytnutá práca žalovanej v rodine v Rakúsku, má charakter samostatnej zmluvy. Opätovne navrhla, aby odvolací súd vyhovel jej odvolaniu. 5. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalobca uviedol, že nárok, ktorý uplatňoval v žalobe, skutočne odvádzal od právneho úkonu, ktorým bola Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, a to zmluva č. 120791 zo dňa 12. 06. 2012. Skutočnosť je tiež, že žalovanej sprostredkoval označeného klienta a táto z uvedenej zmluvy profitovala. V tomto prípade je žalobca ten, ktorý zo zmluvy plnil, pričom žalovaná plniť odmieta. Pokiaľ by súd napokon vyslovil, že zmluva je absolútne neplatná a plnenie bolo dodané, je nevyhnutné sa vysporiadať s ohodnotením toho, čo plnené bolo podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pričom hodnota bezdôvodného obohatenia by sa rovnala odplate vo výške 20 % z prvej odmeny, ktorú dostala žalovaná od sprostredkovaného klienta. Takýto záver (povinnosť súdu preskúmať aj možnosti iného právneho posúdenia) vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 329/2010 z 10. 03. 2011. Žiadal, aby súd rozsudok prvej inštancie potvrdil. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka, či žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy 230 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že sprostredkoval pre žalovanú prácu v zmysle Zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 12. 06. 2012 pod číslom 120791. Súd tiež zistil, že bola uzatvorená ďalšia Zmluva zo dňa 12. 11. 2012 č. 341/2012 o poskytnutí služieb. Obe zmluvy boli uzatvorené na základe ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Na základe prvej zmluvy - dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu sa zaviazal žalobca poskytnúť sprostredkovanie práce, a to najneskôr do 3 mesiacov od podpísania dohody. Podľa záverečných ustanovení čl. IV bod 1, platnosť dohody skončí splnením záväzku sprostredkovať zamestnanie záujemcovi, t. j. podpisom zmluvy záujemcu so zahraničným zamestnávateľom. Dohodu možno ukončiť písomnou výpoveďou len zo strany sprostredkovateľa vo výpovednej dobe 7 dní. Dohodu možno ukončiť aj písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Druhá zmluva o poskytnutí služieb nadobudla účinnosť dňa 14. 11. 2012 a podľa tejto zmluvy poskytovateľ sa zaviazal poskytnúť služby špecifikované v čl. III pod bodom Povinnosti poskytovateľa (príprava a vypracovanie zmluvy uzatváranej záujemcom so zahraničným zamestnávateľom v nemeckom jazyku, zabezpečenie prekladu v slovenskom jazyku, poskytnutie informácií, usmernení a inej súčinnosti pri prihlásení záujemcu na prechodný pobyt u osoby, pre ktorú vykonáva zamestnanie, založenie živnosti, prihlásenie podnikateľskej činnosti na príslušné úrady v Rakúsku, zabezpečenie dopravy z miesta bydliska záujemcu na území SR do miesta výkonu zamestnania na území Rakúska a späť podľa dohody, sprostredkovanie iného zahraničného zamestnávateľa a podobne). Medzi účastníkmi ďalej nebolo sporné, že žalobca ponúkol žalovanej zamestnanie, a to opatrovanie osoby E. R. v Rakúsku, dohodnutý bol deň nástupu (14. 11. 2012), ako aj odmena v sume 1.150 eur za turnus. Žalovaná takúto ponuku prijala a nastúpila na turnus, pričom za prácu jej bola vyplatená dohodnutá odmena. Súd prvej inštancie už svojím rozsudkom zo dňa 04. 11. 2015 vo veci rozhodol a zaviazal žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy, avšak odvolací súd uznesením zo dňa 24. 03. 2016 tento rozsudok zrušil, vec vrátil na ďalšie konania s tým, že prvoinštančný súd nehodnotil všetky námietky (okrem iného aj existenciu dvoch zmlúv, na ktoré poukazovala žalovaná) žalovanej a v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal s tým, keď žalovaná poukazovala na existenciu dvoch zmlúv, na základe ktorých mala prácu v zahraničí vykonávať. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania opätovným výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z toho titulu, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny v súvislosti so sprostredkovaním práce na základe predtým uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd preukázané, že účastníci skutočne uzatvorili Dohodu č. 127191 o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Aj keď v tejto zmluve je uvedené, že zamestnanie podľa dohodnutých podmienok zabezpečí žalobca najneskôr do 3 mesiacov od podpísania dohody, nevyplýva z toho, že nesplnením tejto podmienky zmluva stráca platnosť, naopak, tým, že žalovaná prijala ponuku na sprostredkovanie zamestnania v konkrétnej rodine, došlo k naplneniu záväzku zo strany žalobcu a dôvodný bol nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z., resp. Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 31/2004 Z. z. Z obsahu druhej zmluvy, uzatvorenej dňa 12. 11. 2012, vyplýva, že sa nejedná o zmluvu, na základe ktorej by mala byť zabezpečená vhodná práca pre žalovanú, ale naopak, touto zmluvou si objednávala ďalšie služby súvisiace práve s tým, že prijala ponuku na prácu v Rakúsku a druhou zmluvou jej mal byť zabezpečený „servis“, ktorý mal poskytnúť žalobca. 8. Odvolací súd má v tomto prípade za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne aj správne právne posúdil. Aj keď nie v celom rozsahu odôvodnenie rozsudku korešponduje so zisteným skutkovým stavom a prijatými právnymi závermi, rozhodnutie je vecne správne a podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky v zmysle § 389 CSP, aby z tohto dôvodu bol rozsudok zrušený. Tak, ako to konštatoval aj prvoinštančný súd, dôvodom pre priznanie nároku bola dohoda medzi účastníkmi o tom, že žalobca sprostredkuje žalovanej zamestnanie v zahraničí za dohodnutú odplatu. Aj keď dohodnuté zamestnanie nebolo zabezpečené v predpokladanej lehote 3 mesiacov od podpisu zmluvy, je nepochybné, že aj na následnú ponuku žalovaná reflektovala, túto prijala, dokonca bola uzatvorená ďalšia zmluva o poskytnutí služieb súvisiacich práve s vykonávaním práce v zahraničí. Je potom nepochybné, že žalovanej vznikla povinnosť za sprostredkovanie práce zaplatiť dohodnutú odmenu. Žalovaná svoju obranu v odvolaní založila na tom, že dohoda bola uzatvorená po uplynutí 3 mesiacov od jej podpisu, pričom vychádza z toho, že dňom 12. 09. 2012 stratila predmetná zmluva účinnosť. Ako už vyššie odvolací súd uviedol, uplynutie tejto lehoty nebolo dôvodom na vyslovenie neplatnosti zmluvy, resp. jej ďalšej neúčinnosti, nakoľko z dohody strán takéto niečo nevyplýva, naopak, zo záverečných ustanovení vyplynulo, že platnosť dohody skončí splnením záväzku, t. j. podpisom zmluvy záujemcu so zahraničným zamestnávateľom. Výpoveď zo zmluvy daná nebola a tiež účastníci netvrdili, že dohodu ukončili písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Pokiaľ teda došlo k sprostredkovaniu zamestnania na základe dohody, súd má za to, že je dôvodné žiadať aj dohodnutú odplatu. 9. Nakoľko odvolateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v celom rozsahu. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).