Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/217/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236331 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115236331.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. G. XXX/XX, A. N., 2/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. X O. XX/XX, N., 3/ B. V., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. B. XXXX/XX, N., 4/ R. O., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N. C. XXX, N., všetci žalobcovia právne zastúpení spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, APC, pavilón B, Považská Bystrica, proti žalovanému: Mesto Bytča, so sídlom Nám. Slovenskej republiky 1/1, IČO: 32 11 92, o náhradu za užívanie spoluvlastníckych pozemkov, na základe odvolania žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/24/2015-275 zo dňa 11.12.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : .Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť každému zo žalobcom 1/ - 3/ po 575 eur a žalobcovi 4/ sumu 4.600 eur. Východiskovo za dokazovaním preukázané ustálil, že E-KN pozemok č. 264/3 vo výmere 1,2274 ha bol rozhodnutím Okresného Národného Výboru (ONV) č. VH-825/1968-212.1/Šk zo dňa 08.10.1968 trvalo odňatý za účelom výstavby športového ihriska pre TJ Hrabové s termínom odňatia od 01.01.1969. Podľa územného rozhodnutia ONV odbor pre výstavbu č. 2105/62-ing.Lý-154/24c zo dňa 24.10.1968 bola predmetná parcela vymedzená pre výstavbu ihriska TJ Hrabové. Rozhodnutím ONV č. Výst-3042/1968 zo dňa 25.04.1969 bola vyvlastnená E-KN parcela č. 265/2 (6 112 m2) v časti o výmere 231 m2 na plochu pod ihrisko TJ Hrabové. Zvyšok tejto parcely (5 881 m2) vyvlastnený pre potreby športu nebol, nedošlo ani k trvalému odňatiu, ani k zriadeniu práva trvalého užívania. 2.Podľa výkazu plôch zo dňa 17.10.1968 novým stavom bol pozemok E-KN parc. č. 264/3 vo výmere 1,2274 ha vo vlastníctve - užívaní TJ Hrabové, vo výmere 8,4512 ha JRD Hrabové a vo výmere 1,1843 ha rovnako JRD Hrabové. Pozemok E-KN parc. č. 265/2 vo výmere 5 881 m2 bol vo vlastníctve G. C. a B. C.. Žalobcovia nadobudli parcelu č. 265/2 o výmere 5 881 m2 v príslušných podieloch rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. D 2747/92-19, osvedčením o dedičstve D 1168/94. Z tohto pozemku vznikli, resp. boli zamerané novovytvorené parcely CKN č. 820/13 (62 m2), CKN č. 820/14 (1 693 m2) a CKN č. 821/383 (4 180 m2). Podľa potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Predmier len parc. č. KNC 821/383 o výmere 4 180 m2 bola/je v užívaní PD Predmier (predtým JRD Hrabové) v období od 20.11.1951 do súčasnosti. Podľa súdu prvej inštancie teda nebolo preukázané, že celá parcela EKN č. 265/2, resp. sporné parcely CKN č. 820/13 a 820/14 boli v družstevnom užívaní. 3.Rozhodnutím OÚ Bytča sp. zn. C 16/2013 zo dňa 02.12.2013 bolo potvrdené, že žalovaný nadobudol vlastníctvo k pozemkom C-KN parc. č. 820/9, 820/10, 820/11, 820/12 a 821/382 dňom 01.01.1990. Uvedené parcely boli zamerané z pôvodnej parcely E KN parc. č. 264/3, ktorú Drevoimpregna Žilina, n.p. nadobudla na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst 3042/1968 zo dňa 25.04.1969 a bola vyvlastnená pre výstavbu nového športového ihriska TJ Hrabové. Následne boli predmetné plochy delimitované pre TJ Hrabové. Delimitačné protokoly sa však likvidáciou závodu nezachovali. Z geometrického plánu č. 100/2013 však vyplýva, že z pôvodnej E KN parc. č. 264/3 vznikli novovytvorené parcely C KN č. 820/9, 820/10, 820/11, 820/12 a 821/382. 4.Ďalej bolo podľa okresného súdu preukázané, že na C-KN parcele č. 820/9 je zriadené futbalové ihrisko. Predmetná parcela je (LV č. XXXX) nesporne vo vlastníctve žalovaného, ktorý ju prenajal subjektu TJ Hrabové občianske združenie. 5.C-KN parcely č. 820/13 a 820/14 sú novovytvorenými parcelami z pôvodnej parcely E KN č. 265/2, ktorá bola (LV č. XXX) vo vlastníctve žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. V konaní nebolo preukázané, že by tieto parcely boli vo vlastníctve štátu, prešli do vlastníctva štátu, boli trvalo odňaté, alebo že by boli v družstevnom užívaní. Podľa geometrického plánu č. 118/2015 zo dňa 09.06.2015 sú priľahlými, resp. susednými pozemkami C-KN parcely č. 820/9. C-KN parcela č. 820/13 je označená ako zastavané plochy a nádvoria,. C-KN parcela č. 820/14 je zaradená ako ostatné plochy. Na parcele č. 820/13 je zriadená stavba bez prideleného súpisného čísla, a to murovaná garáž. Na parcele č. 820/14 sa nachádza časť futbalového ihriska, a to zatrávnená športová plocha a v rohu parcely je objekt WC, taktiež bez súpisného čísla (znalecký posudok č. 158/2015). Obe tieto parcely sa nachádzajú v areály TJ Tatran Hrabové. Z hľadiska funkčného využitia (znalecký posudok č. 158/2015) sú súčasťou športových plôch, ktorá skutočnosť nebola v konaní taktiež spornou. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané, že športovci TJ Tatran Hrabové ihrisko (C KN parc. č. 820/9) svojvoľne rozšírili a nezamerali podľa geometrického plánu (č.l. 8 spisu). 6.Nadväzne súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobcovia si naďalej, aj v konaní po zrušení v poradí prvého rozsudku prispôsobovali, resp. menili právnu argumentáciu aktuálne danej dôkaznej situácii a pokračovali v odôvodňovaní svojho nároku viacerými právnymi titulmi. Spočiatku (na prvom vytýčenom pojednávaní po zrušení v poradí prvého rozhodnutia) si nárok uplatňovali a pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodňovali titulom nájomného vzťahu, ktorý podľa ich názoru stále trvá. Následne však v priebehu ďalšieho konania svoj nárok už opierali o vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktorý užíva sporné pozemky bez právneho titulu. Vzápätí argumentovali aj právnou úpravou § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. Stotožnil sa preto s názorom žalovaného, že žalobcovia si neujasnili z akého právneho titulu si uplatňujú svoj nárok. Zároveň však uviedol, že si je vedomý zásady „súd pozná právo“, v zmysle ktorej nemožno od žalobcov ako strany sporu, požadovať jednoznačnú právnu kvalifikáciu, tá je vecou súdu. Napriek uvedenému sa však takéto správanie žalobcov, ktorí počas celého konania vznášali novú argumentáciu a k tomu nové námietky, a to aj v konaní nasledujúcom po zrušení a vrátení veci, javilo prinajmenšom ako účelové. 7.Rozvinúc opísané okresný súd čiastkovo uzavrel, že (§ 22 ods. 1, písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, citovaný v napadnutom rozsudku) pokiaľ ide o nárok žalobcov uplatňovaný z titulu nájomného vzťahu medzi stranami sporu, takýto neprichádza do úvahy, a to najmä z toho dôvodu, že v konaní nebol preukázaný (ani po doplnenom dokazovaní) konkrétny subjekt užívajúci sporné parcely č. 820/13 a č. 820/14 v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. V konaní nebolo preukázané, že k účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. užívacie právo k predmetných parcelám realizovala pôvodná TJ Hrabové. Z vykonaného dokazovania len vyplynulo, že pôvodná TJ Hrabové užívala parc. E-KN č. 264/3 (C KN č. 820/9, 820/10, 820/11, 820/12 a 821/382) a len časť parcely E KN č. 265/2 vo vyvlastnenej výmere 231 m2 zodpovedajúcej časti hracej plochy pod ihriskom, za ktoré vyvlastnenie bola už poskytnutá finančná náhrada. Užívanie parciel č. 820/13 a č. 820/14, vytvorených z pôvodnej parcely č. EKN 265/2, pôvodnou TJ Hrabové, nebolo naďalej preukázané. 8.Navyše, TJ Hrabové občianske združenie vzniklo podľa výpisu z registra Evidencie občianskych združení MV SR dňa 16.07.1990. Pôvodná TJ Hrabové, ktorá existovala v čase právneho režimu združstevňovania a vyvlastňovania pôdy, resp. v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., predstavovala iný právny subjekt ako (aktuálne) TJ Hrabové, občianske združenie. V konaní nebolo preukázané (aj keby bolo možné prípadne ustáliť, že pôvodná TJ Hrabové užívala sporné pozemky), že pôvodná TJ Hrabové bola právnym predchodcom súčasnej TJ Hrabovej. V konaní tak nie je preukázaný ani prechod práv a povinností z pôvodnej TJ Hrabové na súčasnú TJ Hrabové, vzniknutú ako občianske združenie. Okresný súd naďalej zotrval na názore, že preukázanie uvedeného je podstatné k vysloveniu záveru, že nájomný vzťah, ak vôbec vznikol, prešiel v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. na žalovaného, od ktorej skutočnosti by bolo možné odvodiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Za danej situácie tak nemožno dospieť k záveru o vzniku nájomného vzťahu ex lege v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., keď nebol preukázaný doterajší užívateľ v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. 9.Inými slovami, okresný súd ani v ďalšom konaní (po zrušení a vrátení veci) nemohol prijať záver o tom, že v danom konaní existuje medzi stranami sporu nájomný vzťah ex lege, a teda, že žalovaný je v danej veci pasívne legitimovaný z titulu nájomného vzťahu. Okrem toho, v konaní nebolo preukázané ani družstevné užívanie sporných parciel KNC č. 820/13 a č. 820/14. V družstevnom užívaní bola podľa vykonaného dokazovania len časť pôvodnej parcely KNC č. 265/2, a to parc. č. 821/383 o výmere 4 180 m2. Dodal, že podľa celkovej argumentácie žalobcov možno usúdiť, že k uvedenému záveru o neexistencii nájomného vzťahu medzi stranami sporu dospeli aj samotní žalobcovia, keď na pojednávaní dňa 16.11.2017, sám právny zástupca žalobcov uviedol, že tu nie je žiadny nájomný vzťah, ktorý by pokračoval. 10.Pokiaľ ide o nárok žalobcov uplatňovaný z titulu bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ citovaný v napadnutom rozsudku), východiskovo súd prvej inštancie vymedzil, že zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Pre vyriešenie otázky, kto v danom prípade získal majetkovú hodnotu, je rozhodujúce kto realizuje užívateľské oprávnenie bez právneho dôvodu, bez poskytnutia náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemky. Následne bolo podľa okresného súdu povinnosťou žalobcov preukázať, že na ich úkor získava bezdôvodné obohatenie žalovaný. Žalovaný sa počas celého konania bránil tým, že sporné parcely CKN č. 820/13 a č. 820/14 neužíval a ani neužíva, užíva ich v skutočnosti TJ Hrabové občianske združenie, ktorému dal do nájmu parcelu CKN č. 820/9, na ktorej jej zriadené futbalové ihrisko. 11.V opísanej spojitosti dospel okresný súd aj po doplnení dokazovania k záveru, že žalobcovia nepreukázali užívanie sporných parciel (C-KN č. 820/13 a 820/14) žalovaným. Zopakoval, že len parcela č. 820/9 bola majetkom štátu a bola delimitovaná do majetku žalovaného a bolo na nej zriadené futbalové ihrisko. V prípade parcely CKN č. 820/13 a č. 820/14 delimitácia preukázaná nebola. Predmetné parcely nikdy neboli ani vlastníctvom štátu, ani vlastníctvom žalovaného. Súčasné vlastníctvo žalobcov nebolo ani sporné. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto parcely boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a žalobcovia ich nadobudli v rámci dedičského konania. Z uvedeného teda vyplýva, že vymedzený priestor (parc. C-KN č. 820/13 a č. 820/14) ako športové plochy neboli nikdy ako celok majetkom štátu a neboli ani ako celok delimitované do majetku žalovaného, delimitácia sa preukázateľne týkala len pozemkov č. 820/9, 820/10, 820/11, 820/12 a 821/382 (a len časť parcely E KN č. 265/2 vo vyvlastnenej výmere 231 m2 zodpovedajúcej časti hracej plochy pod ihriskom, za ktoré vyvlastnenie bola už poskytnutá finančná náhrada). Tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že CKN parc. č. 820/13 a č. 820/14 boli trvalo odňaté a bolo rozhodnuté o vybudovaní náhradného futbalového ihriska, tak z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva. 12.Vo vzťahu k stavbám na pozemkoch parc. č. 820/13 a č. 820/14 okresný súd uviedol, že predovšetkým bolo dokazovaním nepochybne preukázané, že žalovaný neužíva a ani v minulosti neužíval predmetné pozemky v tomto smere. Navyše, v konaní nebolo ani preukázané, že žalovaný je vlastníkom budovy bez súpisného čísla postavenej na parc. č. 820/13 (murovaná garáž), resp. ani to, že by túto budovu niekedy užíval. Nebolo tiež preukázané, že budova postavená na parc. č. 820/13 delimitáciou prešla na žalovaného. V konaní nebolo zistené, že by žalovaný mal v správe Mestského národného výboru predmetnú budovu (stavbu), a že by táto v zmysle príslušných zákonov prešla do vlastníctva žalovaného. Nebolo ďalej preukázané, že by predmetná budova bola v správe hospodárenia národných výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na žalovaného v zmysle príslušného zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. Táto budova je podľa LV č. XXX bez súpisného čísla, pričom nie je, ani nikdy nebola, zapísaná v prospech žalovaného. Žalovaný sa k vlastníctvu predmetnej budovy nehlási. Rovnaký záver prijal okresný súd aj v prípade budovy (stavby) postavenej na parc. č. 820/14. Okresný súd však mal aj za to, že zisťovanie, resp. určovanie vlastníckeho práva k predmetným budovám/stavbám na sporných parcelách nemôže byť predmetom daného konania. 13.Zároveň okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané ani to, že žalovaný užíva parc. č. 820/14 aj s prihliadnutím na celok (športový areál). Z výsledkov vykonaného dokazovania (znaleckého posudku č. 158/2015) je zrejmé, že na parc. č. 820/14 sa nachádza časť ihriska - zatrávnená plocha. 14.Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno usúdiť, že by žalobcom žalovaný bránil v užívaní predmetných nehnuteľností a takto sa obohacoval na ich úkor. Zdôraznil, že žalobcovia tvrdili a žalovaný nerozporoval, že ihrisko K-NC parc. č. 820/9 využíva TJ Hrabové, ktorá svojvoľne ihrisko rozšírila bez zamerania. Žalovaný tvrdil, že športový areál stojí z dotknutých pozemkov len na ploche CKN č. 820/9 v jeho vlastníctve. V konaní bolo síce preukázané, že sporné parcely (820/13 a č. 820/14) sú podľa VZN 4/2010 účelovo (funkčne) zaradené ako súčasť športových plôch, avšak nebolo preukázané, že tieto sporné pozemky sú ako jeden celok športového areálu v užívaní žalovaného. Nebolo tiež preukázané, že by boli v minulosti ako celok športového areálu majetkom štátu, resp. že by boli podľa príslušného zákona delimitované do majetku žalovaného (resp. že by v minulosti patrili do športového areálu). V konaní nebolo preukázané, kto a kedy stavby na sporných pozemkoch postavil, t.j. kto bol stavebníkom, a teda komu svedčí vlastnícke právo. Nebolo v konaní ani preukázané, že okrem parcely č. 820/9 pod futbalovým ihriskom by v rámci delimitácie prešli na žalovaného aj stavby nachádzajúce sa na parc. č. 820/13 a č. 820/14 (murovaná garáž, oplotenie, či objekt WC). Naviac, sporné pozemky nemohli byť v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. poňaté do športového areálu. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) predmetného zákona pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku sú telovýchovné alebo športové zariadenia. Ak boli teda sporné pozemky vydané žalobcom (resp. ich právnym predchodcom), nemohli byť súčasťou športového areálu. 15.Okresný súd doplnil, že v konaní ani nebolo preukázané, či tieto športové plochy (parc. č. 820/13 a č. 820/14) možno považovať za športový areál, tak ako to mal na mysli zákon č. 66/2009 Z.z., v tom zmysle, že v konaní nebolo preukázané ani splnenie podmienok na športové zariadenie v zmysle vyhlášky č. 525/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia. Športové zariadenie, či športový areál, je ako priestor cielenou stavebno-technickou činnosťou upravený tak, že spĺňa podmienky na prevádzkovanie určitého druhu športovej činnosti, ktoré sú vystavené na základe stavebného povolenia a v súlade s ním. Uvedené však v konaní preukázané nebolo, a k preukázaniu by neprispela podľa názoru okresného súdu bez ďalšieho ani samotná ohliadka na mieste samom, keď súd by naplnenie týchto podmienok sám posúdiť nemohol. Opätovne tu pripomenul prejednaciu zásadu sporového konania, keď na stranách sporu leží bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazné ohľadom vlastných tvrdení. Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a nie je povinný pátrať po dôkazoch. 16.Súd prvej inštancie zhrnul, že na dotknutých parcelách (C-KN č. 820/9 ako aj C-KN č. 820/13 a č. 820/14) vykonáva športovú činnosť TJ Hrabové ako občianske združenie, z toho na parcele č. 820/9 na základe nájomnej zmluvy so žalovaným. Na parcelách č. 820/13 a č. 820/14 vo vlastníctve žalobcov túto vykonáva bez preukázania právneho titulu, keď si ihrisko svojvoľne rozšírili a nezamerali geometrickým plánom, čím zabrali predmetné parcely, ktoré sú ako celok oplotené pletivom. TJ Hrabové podľa vyjadrení žalobcov vykonáva na novovytvorených parcelách č. 820/13 a č. 820/14 športovú činnosť ako združenie, t.j. subjekt s právnou subjektivitou. Uvedené tvrdili samotní žalobcovia (č.l. 8 spisu), pričom žalovaný toto tvrdenie nerozporoval, preto túto skutočnosť považoval okresný súd za nespornú. Zdôraznil, že žalobcovia odvodzovali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného len výkladom právnych predpisov, nie skutočným užívacím stavom. V konaní totiž bolo preukázané, že sporné parcely (č. 820/13 a č. 820/14) žalovaný neužíva, preto nie je v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia k žalobcom. Nie je tak splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Žalovaný nie je subjekt realizujúci užívateľské oprávnenie bez právneho dôvodu, a preto nie je ani pasívne legitimovanou stranou sporu. 17.Nad opísaný rámec považoval okresný súd za potrebné/vhodné uviesť, že pokiaľ sa k „stavbám“ (príp. oploteniu) zriadeným na sporných pozemkoch nikto ako vlastník nehlási, nič nebráni žalobcom ako vlastníkom sporných pozemkov, ujať sa výkonu svojho vlastníckeho práva v celom rozsahu, vec držať užívať a nakladať s ňou podľa § 123 OZ. Žalovaný sa k predmetným stavbám, oploteniu, zriadeným na sporných pozemkoch nehlási, tieto neužíva a teda preukázateľne nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalobcovia majú tak právo nakladať s parcelami č. 820/13 a č. 820/14, ako uznajú za vhodné. 18.Napokon súd prvej inštancie argumentoval, prečo žalobcami akcentované rozhodnutia Ústavného/ Najvyššieho súdu SR, resp. vyhláška 347/1997 Z.z. nie sú v okolnostiach súdenej veci aplikovateľné. Súčasne odôvodnil nevykonanie dôkazu ohliadkou na mieste samom. Mal za to, že predmetný návrh za účelom ustálenia, že zabratá plocha je zastavanou plochou a je súčasťou ihriska, je neúčelný, nadbytočný a nehospodárny. Táto okolnosť, totiž vyplýva priamo z listinných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiáli, a to najmä geometrického plánu č. 118/2015, súčasťou ktorého je aj fotodokumentácia na mieste samom (č.l. 11-13 spisu) a v konečnom dôsledku nie je ani spornou. Vykonanie tohto dôkazu by žiadnym spôsobom neprispelo k zisteniu skutkového stavu v danej veci. Samotnou ohliadkou na mieste samom by sa totiž nezistil, resp. nepreukázal, vlastnícky, ani užívací stav predmetných pozemkov, či stavieb na nich postavených. 19.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 20.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/ a domáhali sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Namietali, že dotknuté pozemky sú totožné s pozemno-knižnou parc. č. 265/2 - orná pôda o výmere 6112 m2 , ktorá bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke 227 pre katastrálne územie C. a časť z tejto parcely o výmere 231 m2 bola vyvlastnená. Uvedená parcela. bola v práve družstevného užívania bývalého JRD Hrabové. Právo družstevného užívania zaniklo podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/91 Zb. Vzhľadom k tomu, že sporné parcely boli pojaté do športového areálu, kde vykonáva športovú činnosť TJ Tatran Hrabové, ako združenie, nemohli byť vydané do ich užívania, resp. užívania ich predchodcov v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/91 Zb., vznikol ex lege nájomný vzťah, ktorý nemohol byť vypovedaný skôr, ako po uplynutí 10 rokov odo dňa účinností predmetného zákona (§ 25 ods. 2 písm. d/ zákona č. 229/91 Zb). 21.Športové ihrisko je stavbou podľa § 43a ods. 3 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. Vlastníkom tohto športového areálu, v ktorom sa nachádzajú aj dve sporné parcely, ktoré sú oplotené betónovými stĺpmi a pletivom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zz. o majetku obce, je Mesto Bytča, ktoré má založené LV na parcely č. 820/9, 820/10, 820/11 a 820/12. Ďalej poukázali na spis Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor C 16/20137, kde na návrh Mesta Bytča bola potvrdené vlastníctvo k pozemku vydržaním, tak ako je to zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie C.. Keďže TJ Hrabové mala právo trvalého užívania, ktoré sa zmenilo na nájom majetku štátu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. a to u všetkých právnických osôb, okrem TJ, v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. bolo stanovené, že športové ihriská, kde sa vykonávalo právo trvalého užívania subjektov TJ ex lege zaniklo k 1.1.1994 a prešlo do vlastníctva obce na území, ktorej sa nachádzajú. 22.Odvolatelia zdôraznili, že výkon športovej činností futbalového ihriska, šatní a hospodárskych stavísk ich ako vlastníkov parc. č. 820/13 a 820/14 poškodzuje, keďže im nie je poskytovaná náhrada za užívanie. Sú toho názoru, že pasívne legitimovaným môže byť len Mesto Bytča. Na zdôraznenie opodstatnenosti žaloby dali do pozornosti rozsudok NS SR Bratislava 4Cdo 52/2009 zo dňa 31.01. 2011, v zmysle ktorého (okrem iného) pokiaľ nie je v občianskoprávnej rovine zmluvou upravené obecné užívanie sporného pozemku, ktorý slúži obyvateľom, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce, plnením bez právneho dôvodu - § 451 ods. 1 a 2 OZ, lebo aj keď existuje právny dôvod užívania tohto pozemku /športoviska/ nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby /strpenie užívania majetku/ navrhovateľky/ bolo poskytované bezplatne. Zároveň predložili pojmové vymedzenie termínu verejné užívania verejného priestranstva. Opäť poukázali na číslovanie stavieb v zmysle vyhl. MV SR č. 347/1997, ktorá sledovala docieliť poriadok v evidencií nehnuteľností, najmä u nepovolených stavieb. Zo znaleckého posudku Ing. Bachratého vyplýva, že sporné parcely sú časťou futbalového ihriska so zatrávnenou športovou plochou, na časti pare. KNC 812/13 sú postavené šatne a v rohu pare. 820/14 je vybudovaný objekt WC. Predmetné pozemky sú z hľadiska funkčného využitia súčasťou športových plôch v zmysle zmien a doplnkov UPN SU Sídelného útvaru Bytča č. 4 z roku 2010. 23.Žalobcovia uzavreli, že svoj nárok považujú za legitímny a to z toho dôvodu, že s Mestom Bytča sa nedohodli na výške ceny za odpredaj pozemkov, keď Mesto navrhlo cenu s tým, že v tejto by bolo zohľadnené aj doterajšie užívanie uvedených pozemkov. Pokiaľ bude stanovená hodnota bezdôvodného obohatenia, alebo náhrada za užívanie pozemkov v zmysle predložených dôkazov, v budúcnosti spory nebudú vznikať, ak si žalovaný bude následne každoročne plniť svoje povinnosti a uhrádzať im finančné plnenie. 24.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobcovia len opakujú argumentáciu, ktorú už prezentovali v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní si neujasnili z akého právneho dôvodu sa domáhajú uplatneného nároku, zatiaľ čo súd prvej inštancie podrobne a jasne vysvetlil a odôvodnil svoje rozhodnutie. 25.V následnom stanovisku žalobcovia zopakovali podstatu svojej argumentácie a zdôraznili zotrvanie na nej. 26.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 27.Opodstatneným je tvrdenie žalovaného, že obsahom/predmetom opravného prostriedku predostretého žalobcami je len zopakovanie doterajších stanovísk. Žiada sa dodať, že ide o opakovanie postrádajúce adekvátnu/konkrétnu reakciu na podrobnú argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý v rámci odôvodnenia svojho rozsudku dôsledne a v plnom rozsahu vyvrátil tvrdenia žalobcov. S odôvodením okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a v konkrétnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Obsahu spisu tiež zodpovedá, že žalobcovia skutočne v priebehu konania zamieňali/ prispôsobovali právne tituly uplatneného nároku, okresný súd však náležite sa riadiac zásadou iura novit curia posúdil žalobu zo všetkých relevantných aspektov/titulov. 28.Možno preto zhrnúť, že je vecne správnym záver súdu prvej inštancie (vedúci k zamietnutiu žaloby), že pasívna legitimácia žalovanému nesvedčí ani titulom tvrdeného nájomného vzťahu (z dôvodov uvedených v bodoch 7 až 9 tohto odôvodnenia, t.j predovšetkým nepreukázanie družstevného užívania sporných pozemkov, vzniku ex lege nájomného vzťahu), ani titulom bezdôvodného obohatenia (z dôvodov uvedených v bodoch 10 a 11 tohto odôvodnenia, t.j., že žalovaný sporné pozemky neužíva/ l, ani užívať nemohol, keďže ich nevlastnil a teda nie je tým subjektom, ktorý by získal na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie). Z tohto určujúceho pohľadu sú bez právneho významu „sekundárne“ skutočnosti namietané odvolateľmi v podobe vyhlášky o číslovaní stavieb, neúspešnosti dohody so žalovaným o cene za odpredaj pozemkov, ako aj rozhodnutie predkladané odvolateľmi v rámci odvolacieho konania (bod 22 tohto odôvodnenia), nakoľko nereflektuje zistený skutkový/užívací stav posudzovanej veci. 29. Na základe konštatovaného pristúpil odvolací súd k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku. 30.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno dodať, že pri náležitom vyriešení otázky pasívnej vecnej legitimácie je spôsobom, ktorý môže viesť k požadovanému definitívnemu riešeniu predmetného sporu (na rozdiel od žaloby o náhradu za plnenie nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia, ktoré vedú len k potrebe ich opakovaného uplatňovania pred súdom a teda ďalšej súdivosti/spornosti), žaloba o vypratanie veci (odhliadnuc od možnosti predaja dotknutých pozemkov). 31.Obdobne vecne správnym je aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý aplikovanej/ relevantnej procesnej norme zodpovedajúco zohľadnil mieru úspechu sporových strán v konaní. 32.Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) nachádza svoj právny základ v ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnej miere úspešný, preto mu vznikol voči protistrane - žalobcom/odvolateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 33.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.