Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/16/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224012 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116224012.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobkyne P. T., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX, XXX XX T. N., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom M. X/A, XXX XX F., proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpeného spoločnosťou De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 1.203,97 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 42Csp/99/2016-208 zo dňa 15. mája 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým konanie zastavil, odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok nedotknutý. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd konanie v časti 839,11 Eur zatavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2) Žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 839,11 EUR späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Na základe dispozitívneho prejavu vôľu žalobkyne, súd konanie v navrhovanej časti zastavil. Predmetom sporu zostal zvyšok uplatneného nároku vo výške 364,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 364,86 EUR od 15.08.2016 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia ako plnenia získaného bez právneho dôvodu pre uplatnenie sankcie za nedodržanie povinných zmluvných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v podobe úveru bez úrokov a poplatkov, neprimeraných zmluvných podmienok a zmluvných dojednaní v rozpore s dobrými mravmi.Spor medzi stranami bol ohľadom včasnosti uplatnenej pohľadávky, t.j. pri uplatnenej hmotnoprávnej námietke žalovaným - premlčania uplatneného nároku. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania uplatneného nároku tak súd posudzoval podľa § 100, §101 v spojení s § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len "OZ"). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, sa súd zaoberal jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že je dôvodná. Žalobkyňa zaplatila poslednú splátku úveru dňa 02.05.2012. Premlčacia doba vo vzťahu k poslednej zaplatenej splátke úveru začala plynúť nasledujúcim dňom po jej zaplatení t.j. 03.05.2012 a uplynula 03.05.2015. Žaloba bola podaná dňa 23.09.2016, z čoho vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok po uplynutí objektívnej 3-ročnej premlčacej doby, pričom vo vzťahu k skorším splátkam úveru nastalo premlčanie ešte skôr, teda súd konštatuje premlčanie uplatneného nároku ako celku. Žalobkyňa argumentovala desaťročnou premlčacou lehotou. Podľa názoru súdu, žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovaný sa úmyselne obohatil na jej úkor, nepredložila žiaden relevantný dôkaz, a teda nepreukázala priamy, ani nepriamy úmysel žalovaného získať pri poskytovaní predmetného úveru v rámci jeho podnikateľskej činnosti obohatenie na úkor žalobkyne. Pretože v tomto smere žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu, nesie aj procesnú zodpovednosť v podobe nepriaznivého rozhodnutia. Za daného stavu nebolo možné aplikovať desať ročnú premlčaciu dobu, resp. predĺžiť trojročnú objektívnu premlčaciu dobu na desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo a súd uzatvára, že obrana žalovaného bola účinná. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako aj vo výroku o trovách konania a navrhla, aby súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na obsah práva na spravodlivý súdny proces. Súd sa nevysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, konkrétne výsluchom osôb, ktoré boli zodpovedné v rámci spoločnosti žalovaného za vyhotovenie zmluvnej dokumentácie a tiež zodpovednú osobu vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného. Súd vyžadoval od žalobkyne predloženie priameho dôkazu preukazujúceho úmysel žalovaného, čo nie je možné (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 109/2007). Ďalej poukázala na úmysel žalovaného ako právnickej osoby, aj s odkazom na ustanovenia zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb aj zásadu „neznalosť zákona neospravedlňuje.“ Na kvalifikáciu bezdôvodného obohatenia postačuje aj nepriamy úmysel. Žalovaný postupuje tak, aby proti nemu neexistovalo, resp. existovalo čo najmenej súdnych rozhodnutí, kde bude potvrdená nezákonnosť jeho zmluvných podmienok. V ďalšom poukázala na rozhodnutia súdov SR a SD EÚ. Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania poukázala na ust. § 257 CS, t.j. na dôvody hodné osobitného zreteľa a takisto aj na zásadu „pri pochybnosti v prospech spotrebiteľa.“ 4) Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, mal za to, že spor má byť rozhodnutý v zmysle článku 2 CSP v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ išlo o trovy konania, nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, keď žalobkyňa vedie voči nemu ďalšie 4 konania len na Okresnom súde Žilina, v každom je zastúpená, čo svedčí o jej bonite. Navrhol rozsudok potvrdiť. 5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako aj vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo výroku, ktorým konanie zastavil, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý. 6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 7) Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že úd sa nevysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, konkrétne výsluchom osôb, ktoré boli zodpovedné v rámci spoločnosti žalovaného za vyhotovenie zmluvnej dokumentácie a tiež zodpovednú osobu vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného. 8) Civilný sporový poriadok ukladá strán povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (unesenie dôkazného bremena). Zároveň však je nutné podotknúť, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a taktiež v sporových konaniach nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo strany konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana konania (II. ÚS3/97, II. ÚS 251/03). 9) Pokiaľ poukázala na to, že prostredníctvom zamestnancov žalovaný pripravoval jednotlivé úverové zmluvy je naplnená jedna zo zložiek úmyslu spočívajúca vo vedomosti žalovaného o rozhodujúcich skutočnostiach, t.j. aké náležitosti má zmluva o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Je v neprospech žalovaného, aby zmluva nemala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto skutočnosť môže činiť zmluvy o úvere bez úrokov a bez poplatkov, čo je následne aj dôvodom pre bezdôvodné obohatenie, ako v tomto prípade. 10) Ak aj tvrdila, že ak by štatutárny orgán tvrdil že nepozná právnu úpravu nepostupoval by s odbornou starostlivosťou, a teda zodpovedal by za škodu, ktorá vznikla tretím osobám. Odvolací súd mal za to, že štatutárny orgán je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla spoločnosti jeho konaním v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti, a nie priamo tretím osobám. Neznalosť zákona neospravedlňuje ako správne poznamenala žalobkyňa, no vzhľadom na to, že ak by sa preukázali neprijateľné zmluvné podmienky zmluve, prípadne neplatné ustanovenia zmluvy, či chýbajúce náležitosti, mala by táto skutočnosť dopad na žalovaného, a to v tom, že by úvery ním poskytnuté boli bezúročné a bez poplatkov. Teda pokiaľ sú úvery bezúročné a bez poplatkov mohol by zodpovedať za škodu spoločnosti, tým spôsobenú, štatutárny orgán. 11) Neznalosť práva neospravedlňuje ani spotrebiteľa, t.j. v tomto prípade žalobkyni, i keď súd ex offo prihliada na jej ochranu v zmysle OZ ako aj CSP. 12) Pokiaľ išlo o posúdenie premlčacej doby a jej trvania, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom prezentovaným v rozhodnutí súdu prvej inštancie (v tejto súvislosti odvolateľka iba zopakovala svoje argumenty z vyjadrenia zo dňa 5.4.2017), dodáva však, že pre aplikáciu 10 ročnej premlčacej doby musí existovať úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie, no v danom prípade je nárok žalobkyne založený práve na tom, že žalovaný nepozná zákon, t.j. ním pripravená zmluva o úvere nemá predpísané náležitosti, čo by ju mohlo činiť bez úročnou a bez poplatkov. Pokiaľ by zmluva mala dojednania v súlade so zákonom, bola by úročená a s dojednanými poplatkami, t.j. to je stav, ktorý nepochybne sleduje každý veriteľ, ktorý uzatvára zmluvu o úvere - aby bol úver splatený spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou zmluvu o úvere podľa jej obsahu v zmysle § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky čo do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalovaný skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Navyše, pokiaľ sám môže za to, že by žalobkyňa mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia svojou neodbornou činnosťou, t.j. neuvedeným všetkých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom odvolateľky ohľadne úmyselného bezdôvodného obohatenia. 13) Ak nebolo v konaní zo strany žalobkyne bez akýchkoľvek pochýb preukázané úmyselné konanie žalovaného pri získavaní bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo vplyv na predĺženie objektívnej premlčacej doby z troch na desať rokov v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie postupoval správne, ak zohľadnil ako relevantnú trojročnú objektívnu premlčaciu dobu plynúcu odo dňa poskytnutého plnenia žalobkyňou. 14) Pokiaľ išlo o trovy konania odvolateľka poukázala na ust. § 257 CSP, no odvolací súd nevidel dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko len tá skutočnosť, že ide o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom (akýmkoľvek veľkým podnikateľským subjektom), nemá za následok aplikáciu tohto ustanovenia. 15) Ak aj poukázala na zásadu „v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa,“ táto zásada je síce formulovaná, no aplikuje sa v hmotnom práve na spotrebiteľské zmluvy, keď v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). Civilné sporové konanie je postavené na iných zásadách, i keď v konaní sa prihliada na ochranu slabšej strany - spotrebiteľa, táto zásada tu nepatrí. 16) Odvolací súd nevidel dôvod ani na zmenu rozhodnutia vo výroku o trovách konania. 17) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).