Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225415 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116225415.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci určenia výživného na P. K., nar. XX.XX.XXXX a starostlivosti o maloleté deti: P. K., nar. XX.XX.XXXX a M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti matky: P. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. B. T. XX/XX, A., t. č. bytom A. XXXX/XX, A. a otca: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/245/2016-117 zo dňa 02. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil otcovi detí povinnosť prispievať na výživu (v tom čase) maloletého P. sumou 70,- eur, maloletej P. sumou 65,- eur a maloletej M. sumou 65,- eur, všetko mesačne od 01.10.2016 do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otcovi ďalej uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2016 do 30.09.2017, na maloletého P. v sume 390,- eur, na maloletú P. v sume 430,- eur a na maloletú M. v sume 430,- eur s tým, že predmetný nedoplatok mu povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným určeným po rozvode manželstva tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pri určení výživného vychádzal z odôvodnených a preukázaných potrieb maloletých detí (v priebehu odvolacieho konania jedno z detí, P. K., nar. XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť - pozn. odvolacieho súdu), ako aj príjmových a majetkových pomerov povinnej osoby, v danom prípade otca detí. V prejednávanej veci zo skutkového stavu vyplynulo, že deti nežijú v štandardných sociálnych podmienkach, kde priemerná výška výdavku na dieťa v ich veku dosahuje 250,- eur mesačne, keďže ich rodičia majú priemerný až podpriemerný príjem, nevlastnia žiaden majetok a navyše sú zadlžení z dôvodov uspokojovania bežných potrieb. Na základe praxe a dostupných verejných zdrojov súd prvej inštancie oprávnené výdavky na maloletého P., ktorý navštevuje strednú školu, vyhodnotil vo výške 150,- eur a maloletú P. a maloletú M., ktoré sú žiačkami základnej školy, vo výške 120,- eur mesačne, s prihliadnutím k tomu, že všetky deti sú zdravé. Matka detí je zamestnaná ako opatrovateľka v Taliansku. Jej mesačný čistý príjem dosahuje 770,- eur mesačne, prácu vykonáva počas dvoch týždňov v mesiaci. Iný príjem nemá, nie je vlastníkom žiadneho majetku, bytové potreby rodiny sú zabezpečené prostredníctvom nájmu za 400,- eur mesačne. Otec detí má ukončené stredné odborné učilište banícke, najväčšiu pracovnú prax má ako zvárač. Uvedenú prácu vykonával aj v zahraničí, v Holandsku od 01.05.2015 do 08.02.2016. V tom čase dosahoval príjem 6,- eur brutto za hodinu a bol aj poberateľom cestovných náhrad. Pracovný pomer bol s ním ukončený dňa 08.02.2016 dohodou; pri hodnotení pracovnej morálky zamestnávateľ uviedol, že otec si v práci plnil svoje výkonové normy a bol pracovitý, avšak často používal alkohol pri práci, čo spôsobovalo viackrát sa opakujúce bezdôvodné zameškania v práci, čo v konečnom dôsledku malo aj negatívny vplyv na plnenie si pracovných povinností. Od marca 2016 sa otec zamestnal ako zvárač, poberal príjem 185,- eur a tento pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. U tohto zamestnávateľa sa zamestnal aj v období od mája 2016 do augusta 2016 a dosiahol priemerný mesačný príjem 274,- eur s tým, že bol aj práceneschopný od 20.07.2016 do 15.08.2016; tento pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (neospravedlnená absencia). Od 04.10.2016 otec pracuje ako pomocník na stavbe a záhrade na dobu určitú s dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne a hrubou mzdou 2,5 eur/hod., v januári 2017 až marci 2017 dosiahol mesačný čistý príjem 93,- eur a od apríla 2017 do augusta 2017 v sume 281,- eur. Aj keď otec detí tvrdil, že prácu zvárača už vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný vykonávať, nepriaznivý zdravotný stav nepreukázal potvrdením od lekára. Avšak, keďže matka detí nemala voči tvrdeniam otca námietky, jeho argumenty súd prvej inštancie akceptoval. Vychádzal zo všeobecnej skúsenosti, že pri zváraní sa vytvárajú splodiny, ktoré môžu poškodzovať zdravie pracovníka, pričom matka o problémoch s tlakom u otca vedela aj z minulosti. S poukazom na uvedené nie je možné od otca detí spravodlivo požadovať, aby si prácu zvárača alebo obdobnú hľadal v zahraničí. Uvedené ho však nezbavuje naďalej povinnosti maloleté deti živiť a nájsť si zamestnanie v inom príbuznom odbore. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na možnosti zamestnania sa v automobilovom priemysle, avšak otec nevyvíja dostatočné úsilie nájsť si zamestnanie s adekvátnym príjmom, resp. vplyv na jeho pracovné návyky má aj jeho závislosť od alkoholu, ktorá bola preukázaná jednak tvrdeniami manželov, ale aj potvrdeniami od zamestnávateľov. Pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z toho, že potvrdenie o aktuálnom príjme, ktoré otec predložil, nekorešponduje s jeho súčasným reálnym príjmom. Z tvrdenia otca totiž vyplynulo, že svojej priateľke prispieva na bývanie a stravu mesačne 250,- až 300,- eur, pričom zároveň tvrdil aj preukázal, že na výživu maloletých detí uhrádza 100,- eur mesačne. Taktiež poskytol maloletým deťom niekoľko plnení mimo výživného. Aj v prípade, že by otec už nemal žiadne ďalšie náklady (napr. na ošatenie, cestovné a pod.), ním tvrdené výdavky presahujú uvedené príjmy (príjem max. 280,- eur, výdavky minimálne 350 - 400,- eur), pričom uvedený rozdiel nebol schopný vysvetliť. Nie je pritom predpoklad, že by tento rozdiel mohol hradiť z nejakých úspor, keďže obaja účastníci konania potvrdili, že majú spoločné dlhy a exekúcie vo výške približne 8.000,- eur. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že oficiálny príjem otca je úmyselne znížený zrejme v snahe vyhnúť sa daňovému a odvodovému zaťaženiu, prípadne aj exekúciám, ktoré sú voči nemu vedené. Taktiež sám uviedol, že pokiaľ by si aj našiel prácu v automobilovom priemysle, aj tam by zarobil len 550,- eur, preto súd predpokladal, že práve toto je jeho skutočný príjem, ktorý za prácu v priemere poberá. S poukazom na uvedené vec uzatvoril tak, že otec by mohol dosahovať príjem aspoň 80 % z priemerného príjmu v národnom hospodárstve, čomu zodpovedá už uvádzaná suma 550,- eur. Z uvedeného príjmu súd vychádzal pri určení výživného a celkový rozsah vyživovacej povinnosti otca pri troch deťoch určil vo výške 200,- eur mesačne, čo je cca 35 % z jeho potencionálneho príjmu. Predmetnú sumu primerane rozdelil medzi maloleté deti, po 65,- eur na dievčatá a 70,- na maloletého P.. V závere svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že vyššie uvedený rozsah vyživovacej povinnosti možno od otca spravodlivo požadovať, keďže má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom s tým, že naďalej mu zostane dostatočná suma na naplnenie jeho základných potrieb, vrátane bytových potrieb s ohľadom na to, že nemá právo bývania v žiadnej nehnuteľnosti. Otec je povinný vyvinúť čo najvyššie úsilie za účelom hmotného zabezpečenia svojich maloletých detí, pričom svojím doterajším spôsobom života a prístupom k pracovným povinnostiam tak dosiaľ nečinil. Pokiaľ požíva alkohol, prípadne je závislý od škodlivých činností (gamblerstvo), nie je možné tieto jeho závislosti a následky z nich plynúce prenášať na maloleté deti. Pokiaľ by súd určil nižšie výživné, otca by to nijako nemotivovalo k zmene svojho spôsobu života, správania, nájdeniu si prípadne aj ďalšej brigádnickej činnosti, ktorú môže vykonávať v čase, keď záhradnícke práce nie sú možné (v prípade nepriaznivého počasia cez zimné obdobie a pod.). Ak by otec mal snahu, mohol si nájsť akúkoľvek aj jednoduchú prácu tak, aby zvýšil svoj príjem a maloletým deťom mohol poskytnúť väčšie výživné. Ním ponúkané výživné 33,- eur na dieťa je celkom zjavne neprimerané potrebám detí, ktoré sú vo vývoji, školopovinné, prípadne študujúce na strednej škole. Ťarchu vyživovacej povinnosti pritom nie je možné prenášať len na toho rodiča, s ktorým detí žijú v spoločnej domácnosti, ktorý navyše zabezpečuje pre ne bytové potreby a vykonáva osobnú starostlivosť. S poukazom na uvedené aj súdom určené výživné je v minimálnom rozsahu, akým by sa mal otec na potrebách detí podieľať a potrebám maloletých detí by zodpovedalo aj vyššie výživné, avšak maloleté deti musia kopírovať životnú úroveň svojich rodičov, ktorí nevlastnia žiaden majetok a bývanie si zabezpečujú nájomným spôsobom. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2016 do 30.09.2017 (po zohľadnení už zaplateného výživného), na P. v sume 390,- eur, na maloletú P. v sume 430,- eur a na maloletú M. 430,- eur, súd prvej inštancie uložil otcovi uhradiť (s poukazom na možnosti jeho príjmu a majetkové pomery) v splátkach za podmienok stanovených vo výrokovej časti rozsudku. 2. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec odvolanie, v ktorom súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery. V bližších podrobnostiach uviedol, že s poukazom na svoje zárobkové, majetkové možnosti a vedenie exekučných konaní je schopný zabezpečiť si existenciu pri maximálnom výživnom 150,- eur na všetky deti. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nedostatočne zohľadnil okolnosti spolužitia manželov, keď manželka s otcom detí žila, pokiaľ dobre zarábal, všetko platil, podnájmy, potreby detí a pod. V cudzine zvárača robiť nemohol, keďže mal zdravotné problémy. Jedného dňa ho manželka nepustila domov, a tak bol nútený prespávať u sestry, u matky, na chate u kamaráta, toho času u priateľky, ktorej prispieva na bývanie sumou 250,- eur mesačne, v ktorej sume sú aj náklady na oblečenie, elektriku a pod. Otec nefajčí, nekonzumuje alkohol, len príležitostne. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal jeho skutočným príjmom a absolútne nebol preukázaný príjem matky, ktorá pracuje v Taliansku a má ešte jednu prácu v Rakúsku. Doklady o príjme nepredložila súdu. Tiež jej majú byť vyplatené rodinné prídavky na 3 deti z Talianska, k čomu ale doposiaľ nedošlo. Súd nezohľadnil tiež, že otec detí platil exekúcie za manželku, čo boli rôzne spotrebné úvery. Manželstvo účastníkov naštrbilo správanie matky detí, ktorá začala otca podvádzať už krátko po svadbe. Počas trvania manželstva mala stále nejaký vzťah, chodila po diskotékach, nevarila, nestarala sa o domácnosť. Otec detí musel riešiť veci ohľadom najstaršieho syna, ktorý bol chorý. Druhý syn nedokončil školu, nemal žiaden rešpekt pred matkou, pritom otec pracoval v cudzine, aby mali peniaze na financovanie domácnosti. V súčasnosti sa musí podrobiť operácii, zvárača už nemôže robiť, pretože dýchal výpary, ktoré mu podlomili zdravie. Predpokladaná operácia sa má uskutočniť dňa 19.12.2017. Je predpoklad, že po nej bude nasledovať dlhšia maródka. Napokon súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil to, že otec dal maloletým deťom jednorazovo príspevky napr. na sväté prijímanie a pod. S poukazom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd určí výživné do rozvodu na P. v sume 60,- eur a na maloletú P. v sume 55,- eur a M. 40,- eur mesačne a zameškané výživné na čas do rozvodu neurčí (pretože už bolo zaplatené). 3. Matka, ako aj kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach k odvolaniu otca žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Matka v bližších podrobnostiach uviedla, že odvolateľ nepreukázal súdu to, že by mal vážne zdravotné problémy, resp. vážny zdravotný stav, na základe ktorého by nemohol pracovať alebo vykonávať fyzicky namáhavú prácu a tým sa podieľať na plnení si riadnej vyživovacej povinnosti voči svojim deťom. Počas trvania manželstva mal neustále problémy s prácou, nevedel si nájsť riadnu a stabilnú prácu, striedal zamestnania alebo bol v evidencii na úrade práce a sociálnych vecí, tiež bol závislý na požívaní alkoholických nápojov a hraní hazardných hier, kde míňal veľmi veľa peňazí, mal aj vzťah s inými ženami. Počas trvania manželstva účastníci nabrali veľmi veľa nebankových a iných pôžičiek preto, aby sa mali ich deti dobre a aby bolo o ne postarané. Otec musel opustiť spoločnú domácnosť preto, lebo nemyslel na strechu nad hlavou svojich detí. Spoločné peniaze, ktoré mali účastníci na nájom a pre deti, prepil a prehral v hracích automatoch. Pokiaľ sám uvádza, že svojej doterajšej priateľke dáva mesačne viac ako 250,- eur, jeho finančná situácia nie je až taká zlá, ako uvádza. 4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania otca v intenciách ust. § 65 až § 67 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to z nasledovných dôvodov. 5. V zmysle § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 6. Citované ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, ktorá sa uplatňuje pri určovaní výživného. V zmysle uvedenej zásady súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem otca, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, a to aj vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Práve takáto situácia v súdenej veci nastala, keď súd prvej inštancie správne prihliadol na strane otca na zistené skutočnosti, že nevyvíja dostatočné úsilie nájsť si zamestnanie s adekvátnym príjmom (resp. vplyv na jeho pracovné návyky má aj jeho závislosť od alkoholu), ďalej, že potvrdenie o jeho aktuálnom príjme, ktoré predložil, nekorešponduje s jeho súčasným reálnym príjmom a že svojej priateľke prispieva na bývanie a stravu mesačne 250,- až 300,- eur pri deklarovanom zárobku 280,- eur mesačne. Tieto skutočnosti ale nemôžu byť na neprospech maloletých detí, ktoré sú odkázané na výživu rodičov. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie pri určení konkrétnej výšky výživného správne vychádzal z tzv. potencionálneho príjmu (ktorý úvahou určil na sumu 550,- eur, čo predstavuje cca 80 % z priemerného čistého príjmu zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2016), ktorý by mohol otec detí dosahovať, ak by vyvinul dostatočné úsilie za účelom hmotného zabezpečenia svojich maloletých detí. 7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sú správne a na ktoré poukazuje. Sumu určeného výživného v prospech maloletých detí a toho času už plnoletého P. stanovil vo výške, ktorá zodpovedá tak schopnostiam, možnostiam otca (vychádzajúc z jeho potencionálenho príjmu), ako i odôvodneným potrebám detí. 8. Odvolacie námietky otca detí nie sú dôvodné. Odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Ním produkované tvrdenia boli známe už v prvoinštančnom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd. To platí aj vo vzťahu k námietkam o nezohľadnení vedených exekučných konaní a o poskytnutí niekoľkých plnení mimo výživného (maloletej M. pri prvom svätom prijímaní, maloletej P. na letný tábor). Opak je pravdou. O existencii exekučných konaní súd prvej inštancie vedel a túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Rovnako takisto vedel o poskytnutí niekoľkých plnení zo strany otca deťom mimo výživného (viď str. 6 bod 25 rozsudku), keď takisto túto skutočnosť zohľadnil pri určení nedoplatku na zročnom výživnom. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške výživného odvolací súd nemohol v plnej miere akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj otec detí musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti a tomu prispôsobiť aj svoje správanie, rozpočet a výdavky. Na ním uvádzanú predpokladanú operáciu (a prípadnú dlhšiu práceneschopnosť), ktorá sa mala uskutočniť dňa 19.12.2017 a možné vyplatenie rodinných prídavkov na 3 deti z Talianska v budúcnosti súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadnuť, pretože pre jeho rozhodovanie bol rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP). Predmetné skutočnosti, ak nastanú, však môžu byť dôvodom pre zmenu rozsudku, ktorým bolo stanovené výživné do budúcna, a to od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 9. K odvolacím dôvodom otca odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že i keď výška výživného výslovne v zákone stanovená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Tomu zodpovedajú i kritériá pre určenie výšky výživného, ktorými sú jednak schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, ako i odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sa odvíjajú predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, nadania s tým, že sa zohľadňujú predovšetkým náklady slúžiace na uspokojenie výživného v pravom slova zmysle, akými sú oblečenie, obutie, strava, zabezpečenie bývania, v závislosti od veku dieťaťa i úhrada športových, kultúrnych, spoločenských potrieb tak, aby sa prostredníctvom stanoveného výživného zabezpečila primeraná úroveň zodpovedajúca úrovni detí jeho veku. 10. K odvolacej argumentácii o nesprávne zistenom skutočnom stave odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (čl. 10 CMP) tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 220 CSP. Okresný súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátene tých, na ktoré poukázal odvolateľ, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, konštatujúc vecnú správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku. 13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)