Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/66/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210652 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715210652.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: SUNHORSE, s.r.o., so sídlom Červenej armády 75, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 621 382, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom O. O. X, XXX XX H. S., v konaní o zaplatenie sumy 721,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/193/2015-165 zo dňa 21.04.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/193/2015-165 zo dňa 21.04.2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 721,85 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 721,85 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. bolo rozhodnuté, že žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 721,85 Eur s príslušenstvom na tom základe, že v zmysle § 69a ods. 8 zákona č. 654/2004 Z.z. bol žalobca dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny, ktorého zariadenie je pripojené k prenosovej sústave. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. dňa 27.6.2012 odstúpila od rámcovej distribučnej zmluvy uzavretej s dodávateľom elektriny PB Power Trade, a.s., v dôsledku čoho táto spoločnosť nemala možnosť v zmysle § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. uskutočňovať dodávku elektriny odberateľom, s ktorými mala uzavretú združenú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Žalobca ako dodávateľ poslednej inštancie na základe Oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie zo dňa 28.6.2012 zo strany Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. bol povinný od 1.7.2012 00:00 zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie. Žalobca poskytol žalovanému dodávku elektriny v zmysle § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. a za dodanú energiu vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu faktúrou č. 6319255011 v sume 721,80 Eur so splatnosťou 18.10.2012, ktorú žalovaný neuhradil. 2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, v aplikácii § 20a ods. 1, 2 zákona č. 656/2004 Z.z., § 96 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť. 3. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že SSE - Distribúcia, a.s. dňa 27.6.2012 odstúpila od rámcovej zmluvy uzavretej s dodávateľom elektriny spoločnosťou PB Power Trade, a.s.. Okresný súd Žilina v konaní žalobcu PB Power Trade, a.s. o určenie neplatnosti odstúpenia od tejto rámcovej distribučnej zmluvy rozsudkom pod sp. zn. 20Cb/135/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2015 rozhodol, že návrh zamieta, teda odstúpenie od distribučnej zmluvy sa považuje za platné. Do času skončenia tohto konania o určenie neplatnosti odstúpenia od rámcovej distribučnej zmluvy bolo Okresným súdom v Žiline vydané uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým bolo uložené žalovanému, a to SSE - Distribúcia, a.s., aby žalobcovi PB Power Trade, a.s. v plnom rozsahu plnil všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042009 uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom dňa 23.6.2009 a žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy riadne poskytovať distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktoré rozhodnutie je zo dňa 2.8.2012. Napriek tomuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení z oznámenia SSE - Distribúcia, a.s. zo dňa 11.04.2016 (č.l. 102 spisu) vyplývalo, že toto predbežné opatrenie SSE - Distribúcia, a.s. nerešpektovala, pretože okresnému súdu oznámila, že v období od 1.7.2012 do 30.9.2012 distribúciu elektriny do odberných miest pre dodávateľa PB Power Trade, a.s. SSE - Distribúcia, a.s., nezabezpečovala. Odberné miesta odberateľov PB Power Trade, a.s. boli v období od 1.7.2012 do 30.9.2012 preradené do bilančnej sústavy SSE. Z toho jednoznačne vyplývalo, že PB Power Trade, a.s. svojim odberateľom nemala možnosť dodávať elektrickú energiu, pretože túto elektrickú energiu mohla spoločnosť PB Power Trade, a.s. distribuovať svojim odberateľom len prostredníctvom distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a.s., ktorá však spoločnosti PB Power Trade, a.s. neumožnila využiť túto distribučnú sústavu a distribúciu elektriny nezabezpečila. Keďže spoločnosť PB Power Trade, a.s. týmto stratila možnosť reálne dodať svojím odberateľom elektrickú energiu, nastúpil v tomto okamihu režim dodávky poslednej inštancie v súlade s vtedy platným a účinným zákonom o energetike, a to § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. účinným do 31.8.2012. 4. Okresný súd ďalej poukázal na to, že ak ÚRSO vydalo niekoľko stanovísk, a to napríklad stanovisko zo dňa 24.7.2012, v ktorom uviedol, že postup SSE - Distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy je v rozpore s § 20a zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a neboli splnené zákonné podmienky pre začatie režimu dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie a dodávateľovi elektriny PB Power Trade, a.s. nebolo odňaté povolenie a ani nenastala skutočnosť, že dodávateľ elektriny nemá možnosť uskutočňovať dodávku elektriny, tak toto stanovisko nevychádzalo z reálnej skutočnosti, pretože, dodávateľ PB Power Trade, a.s. nemal možnosť uskutočňovať dodávku elektriny svojim odoberateľom, pretože nemal k dispozícii distribučnú sústavu a nemal zabezpečenú distribúciu tejto elektriny svojim odberateľom, a to SSE - Distribúcia, a.s.. ÚRSO tiež v obdobnom znení vydalo aj tlačovú správu dňa 9.8.2012. Na okresným súdom vyžiadané stanovisko, ÚRSO dňa 7.12.2015 oznámil, že SSE, a.s. nie je v období od 3.8.2012 do 30.9.2012 evidovaná ako dodávateľ poslednej inštancie, ktoré stanovisko však nie je záväzné. Záväzným podľa okresného súdu je rozhodnutie ÚRSO zo dňa 25.11.2011, v ktorom bolo okrem iného rozhodnuté o tom, že SSE, a.s. je podľa § 69a ods. 8 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike do doby rozhodovania ÚRSO o výbere dodávateľa poslednej inštancie v zmysle § 20a tohto zákona dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia, z čoho vyplýva, že SSE, a.s. bola určená ako dodávateľ poslednej inštancie. Keďže spoločnosť PB Power Trade, a.s. svojim koncovým odberateľom, teda aj žalovanému v tomto spore, nemala možnosť dodávať elektrickú energiu, pretože SSE - distribúcia, a.s. nerešpektovala svoju povinnosť uloženú jej predbežným opatrením Okresného súdu Žilina, tak bolo zrejmé, že nastúpil režim dodávky poslednej inštancie a dodávateľom poslednej inštancie bola SSE, a.s.. Bolo zrejmé, že v tomto období elektrickú energiu dodávala a z tohto dôvodu vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť za túto dodávku elektrickej energie SSE, a.s., ktorá je žalobcom. Z uvedeného okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie. 5. K obrane žalovaného, že PB Power Trade, a.s. nestratil možnosť dodávať elektrickú energiu, pretože ak jej túto elektrickú energiu nedodávala SSE - Distribúcia, a.s., je kopu iných dodávateľov, od ktorých mohol nakupovať elektrickú energiu, okresný súd uviedol, že SSE - Distribúcia, a.s. nedistribuovala elektrickú energiu spoločnosti PB Power Trade, a.s., ale od spoločnosti PB Power Trade, a.s. koncovým odberateľom spoločnosti PB Power Trade, a.s., teda elektrickú energiu SSE - Distribúcia, a.s. nedodávala, ale len zabezpečovala jej distribúciu koncovým odberateľom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je zaťažený vadou arbitrárnosti nepreskúmateľnosti. Žalovaný primárne namietal porušenie princípu právnej istoty a rozpor s rozhodovacou praxou krajského súdu, keď poukázal na to, že Krajský súd v Žiline v konaniach sp. zn. 9Co/311/2016, 5Co/351/2016, 9Co/366/2016 na odvolania žalobcu (vtedy odvolateľa) zamietajúce rozsudku prvoinštančných súdov potvrdil a argumentáciu žalobcu neakceptoval. Ide o právoplatne skončené spory, kde je úplne totožný skutkový a právny stav ako v tomto konaní. Rozhodnutia krajského súdu jasne judikovali, že režim dodávky poslednej inštancie nenastal, čo sa logicky vzťahuje na skupinu všetkých zákazníkov dodávateľa PB Power Trade, a.s.. Krajský súd v konaniach sp. zn. 9Co/311/2016, 5Co/351/2016, 9Co/366/2016 súčasne uzavrel, že v uvedenom čase bolo vydané i predbežné opatrenie súdu, a to uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Cb 135/2012 zo dňa 02.08.2012, ktoré PB Power Trade, a.s. zabezpečovalo, že mohol dodávku elektriny vykonávať, čo okresný súd opomenul. Podľa žalovaného niet relevantného dôvodu, aby za totožného skutkového a právneho stavu bol v tejto veci vykonaný diametrálny odklon od doterajšej rozhodovacej praxe vyššieho súdu a totožná vec posudzovaná odlišne. 7. Žalovaný skutkové vymedzenie žaloby považoval za zjavne nedostatočné, keď žalobca ani neuviedol číslo odberného miesta alebo EIC kód odberného miesta, kde žalovanému mal údajne vlastne elektrinu reálne dodať. Takisto v žalobe neuviedol časové obdobie tvrdenie dodávky elektriny a ani množstvo dodanej silovej elektriny, pričom opísanie z rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 2 CSP nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Vystavenie faktúry žalobcom navyše rozhodne nepreukazuje faktické plnenie = faktickú dodávku elektriny, ktorú žalovaný rozporoval. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, pretože so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu, žalobca nebol jeho dodávateľ elektrickej energie, žiadnu elektrinu nedodal a ani nemohol dodať, keďže zmluvným partnerom v predmetnom období bola spoločnosť PB Power Trade, a.s., ktorá dodávala elektrickú energiu na základe zmluvy o dodávke elektriny. K tvrdeniu žalobcu, že elektrickú energiu žalovanému dodával bez zmluvného vzťahu ako dodávateľ poslednej inštancie v zmysle § 20a zákona č. 656/2004 Z.z., poukázal žalovaný na predbežné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 20Cb 135/2012 zo dňa 02.08.2012, ktorým bolo uložené distribučnej spoločnosti, aby v plnom rozsahu spoločnosti PB Power Trade, a.s. plnila všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z rámcovej distribučnej zmluvy a ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy riadne poskytovala distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. Práve predmetné predbežné opatrenie zmluvnému dodávateľovi PB Power Trade, a.s. zabezpečovalo, že mohol dodávku elektriny svojim zákazníkom vykonávať. Predbežné opatrenie je judikovanou provizórnou ochranou účastníka a samo o sebe zakladá subjektom práva a povinnosti v danom čase. Elektrinu do jedného odberného miesta pritom môže v tom istom čase dodávateľ iba jeden dodávateľ elektriny. Žalovaný s poukazom na § 17 ods. 1 písm. f)., § 20a zákona č. 656/2004 Z.z., § 18 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z. poukázal na to, že spoločnosti PB Power Trade, a.s. nebolo odňaté povolenie na dodávku elektriny a predbežným opatrením súdu jej boli zabezpečené všetky distribučné služby v zmysle rámcovej distribučnej zmluvy. V danej veci ani nikdy nedošlo k žiadnemu prerušeniu dodávky elektriny. Okresný súd opomenul i to, že nezákonnosť postupu spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. deklaroval i ÚRSO vo svojich písomných stanoviskách zo dňa 24.07.2012, kde jasne vyslovil, že v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu inštitútu dodávateľa poslednej inštancie a režim dodávky poslednej inštancie nenastal. Taktiež opomenul, že ÚRSO na dopyt súdu prvej inštancie dňa 09.06.2016 uviedol, že žalobca nebol v rozhodnom období od 01.07.2012 do 30.09.2012 evidovaný ako dodávateľ poslednej inštancie. Takisto opomenul, že na čas po 01.10.2012 žalovaný s dodávateľom PB Power Trade, a.s. neuzavreli novú zmluvu o dodávke elektriny a pôvodná zmluva o dodávke pokračovala. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný pripomenul zákonné požiadavky na odôvodnenie civilných rozsudkov vyplývajúce z § 157 ods. 2 OSP s poukazom na rozhodnutie R-37/2010. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. 8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 18.07.2017. Žalobca sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. 9. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu zo dňa 09.08.2017. Žalovaný poukázal na to, že žalobca opomenul, že Krajský súd v Žiline v konaniach sp. zn. 13Cob/30/2017, 9Co/311/2016, 5Co/351/2016, 10Co/362/2016, 9Co/366/2016 na odvolanie žalobcu prvostupňové rozsudky o zamietnutí žaloby potvrdil a argumentáciu žalobcu o existencii režimu dodávky poslednej inštancie neakceptoval. Ide o právoplatne skončené spory. Zároveň poukázal na to, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. 10. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 24.08.2017. Žiadal, aby okresný súd dotazoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a to za účelom preukázania, ktorý subjekt dodával v rozhodnom období od 01.07.2012 do 30.09.2012 žalovanému elektrinu. V ďalšom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a poukázal na v konaní predložené listinné dôkazy. 11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.10.2017. Žalovaný z vecnej stránky podanie žalobcu považoval za nedôvodné, keď právne posúdenie veci v konaní prislúcha výlučne súdu. Uviedol, že návrh na vykonanie dôkazov v odvolacom konaní je absolútne neprípustný, jednak ide o bezpredmetný dôkaz a jednak nie sú splnené zákonné podmienky na vykonanie nového dôkazu v odvolacom konaní. Nie je zrejmé, čo žalobca týmto dôkazným návrhom sleduje, prečo tento dôkaz nepredložil a nežiadal vykonať v prvoinštančnom konaní. Vzhľadom na konštantnú judikatúru krajského súdu zotrval na svojich podaniach. 12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.12.2017, bolo doručené vyjadrenie žalovaného na vedomie žalobcovi prostredníctvom zástupcu. 13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný konať a postupovať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pri posudzovaní rozsudku okresného súdu bolo vychádzané zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ustanovenia § 383 CSP. Ak v rámci úkonov, ktoré vykonával súd prvej inštancie v zmysle § 374 CSP bol zo strany žalobcu navrhnutý nový dôkaz a zo strany žalovaného odznel poukaz na skutočnosti, ktoré neboli doložené pred súdom prvej inštancie, tak na tieto nebolo zo strany krajského súdu prihliadané podľa § 366 CSP za stavu, ak nebol preukázaný žiaden zo zákonných dôvodov, aby na ne bolo až v rámci odvolacieho konania prihliadané. 16. Podstatou odvolania žalovaného bolo tvrdenie, že žalobca nebol dodávateľom poslednej inštancie za uplatnené obdobie od 1. júla 2012 do 30. septembra 2012, keďže spoločnosti PB Power Trade, a.s. nebolo odňaté povolenie a uznesením Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. 20Cb 135/2012 zo dňa 02.08.2012 predbežným opatrením bolo uložené distribučnej spoločnosti Stredoslovenská distribúcia, a.s., aby v plnom rozsahu spoločnosti PB Power Trade, a.s. plnila všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z Rámcovej distribučnej sústavy a ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy riadne poskytovala distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej, ktoré predbežné opatrenie teda zabezpečovalo, aby dodávateľ žalovaného spoločnosť PB Power Trade, a.s. mohol dodávku elektriny svojim zákazníkom vykonávať. 17. Pre posúdenie odvolacích dôvodov žalovaného bolo rozhodné a podstatné obdobie, za ktoré žalobca uplatnil nárok, a to obdobie od 01.07.2012 do 30.09.2012. Žalobca uplatnený nárok odvodzoval od dodávky elektriny v režime dodávateľa poslednej inštancie pre odberné miesto žalovaného. Práve za uplatnené obdobie bolo potrebné vyhodnotiť, či žalobca vystupoval ako dodávateľ poslednej inštancie vo vzťahu k žalovanému v zmysle zákonných podmienok vyplývajúcich z úpravy zákona č. 656/2004 Z.z., ako aj zo zákona č. 251/2012 Z.z.. 18. Krajský súd uvádza, že okresný súd dôsledne nerešpektoval zákonnú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 656/2004 Z.z., ako i zákona č. 251/2012 Z.z., pri vyhodnocovaní splnenia, resp. nesplnenia podmienok dodávateľa poslednej inštancie zo strany žalobcu voči žalovanému za uplatňované obdobie účtovanej ceny tvrdenej dodávky elektrickej energie žalovanému od 01.07.2012 do 30.09.2012. V danom prípade žalobcom nebolo tvrdené a ani preukázané, že v rozhodnom období júl - september 2012 bolo dodávateľovi žalovaného, a to PB Power Trade, a.s. v rozhodnom období júl - september 2012 odňaté povolenie. V konaní nesporným bolo, že SSE - Distribúcia, a.s. listom zo dňa 27.06.2012 odstúpila od Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ 04/2009 zo dňa 23.06.2009 uzavretej s PB Power Trade, a.s., pričom Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 20Cb 135/2012 zo dňa 23.04.2015 návrh žalobcu PB Power Trade, a.s. proti žalovanému SSE - Distribúcia, a.s. o určenie neplatnosti odstúpenia od Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ 042009 zo dňa 23.06.2009 zamietol, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2012. Na základe platného odstúpenia od Rámcovej distribučnej zmluvy zo dňa 27.06.2012 zmluvný dodávateľ žalovaného, a to PB Power Trade, a.s., nemal možnosť uskutočniť dodávku elektriny žalovanému ako jeho zmluvný partner v období mesiaca júl 2012, keďže od dátumu 27.06.2012 predmetná spoločnosť stratila možnosť uskutočňovať dodávku elektriny svojim zmluvným partnerom, t.j.i žalovanému podľa zmluvy o dodávke elektriny, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z., pretože nemala uzavretú zmluvu o distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Na základe Oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej inštancie zo dňa 28.06.2012 zo strany Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. (č.l. 13 spisu), ktoré bolo adresované žalobcovi, vo väzbe na rozhodnutie ÚRSO č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011 (č.l. 9-11 spisu) a v spojení s § 69 ods. 8 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. tak vznikla žalobcovi podľa § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. povinnosť zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie žalovanému. 19. Odlišne od zhodnotenia okresného súdu vníma a hodnotí odvolací súd situáciu, ktorá nastala od 09.08.2012 na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb 135/2012-216 zo dňa 02.08.2012, vykonateľného 09.08.2012, podľa ktorého sa Stredoslovenskej energetike - Distribúcii, a.s. uložilo v plnom rozsahu PB Power Trade, a.s. splniť všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ 042009 uzavretej medzi Stredoslovenskou energetikou - Distribúcia, a.s. a PB Power Trade, a.s. dňa 23.06.2009 a súčasne bolo uložené, aby Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., prevádzkovateľ distribučnej sústavy riadne poskytoval PB Power Trade, a.s. distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. do právoplatného skončenia vo veci samej. Práve predmetné uznesenie okresného súdu, ktoré tu existovalo k momentu od 09.08.2012 do 31.08.2012 a mesiaca september 2012, nepotvrdilo, že by zmluvný dodávateľ žalovaného PB Power Trade, a.s. nemal možnosť v tomto období uskutočňovať dodávku elektriny. Predsa pokiaľ je vydané súdne rozhodnutie a to predbežné opatrenie ukladajúce povinnosť, je nevyhnutné takéto súdne rozhodnutie rešpektovať. Nemožnosť uskutočňovať dodávku elektriny nevyplývala ani z listu SSE - Distribúcia, a.s. zo dňa 11.04.2016 (č.l. 102 spisu), z ktorého bolo len zrejmé, že odberné miesto žalovaného bolo zaradené v bilančnej skupine SSE od 01.07.2012 do 30.09.2012, keď od 01.10.2012 bolo odberné miesto (EIC 24ZSS6319255000Q) preradené do bilančnej skupiny PB Power Trade, a.s.. Teda išlo len o preradenie do bilančnej skupiny dodávateľa poslednej inštancie SSE, a.s., avšak nebolo jednoznačne preukázané zo strany žalobcu, že by dodávateľ žalovaného PB Power Trade, a.s. nemal možnosť uskutočňovať dodávku elektriny v tomto rozhodnom čase. Za stavu existencie skutočnosti všeobecne známej a známej súdu z jeho činnosti, teda existencie rozhodnutia Okresného súdu Žilina o predbežnom opatrení (§ 186 ods. 1 CSP), nebolo možné nerešpektovanie súdneho rozhodnutia Stredoslovenskou energetikou - Distribúcia, a.s. vyhodnotiť so záverom straty možnosti PB Power Trade, a.s. uskutočňovať dodávku elektriny, resp. splnenie podmienky možnosti dodania elektrickej energie vykladať v rozpore s v rozhodnutí uloženou povinnosťou. Z uvedeného preto súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne, ak z predmetného rozhodnutia Okresného súdu Žilina o nariadenom predbežnom opatrení dôsledne nevychádzal. 20. Z vyššie uvedeného, za konštatovania čiastočnej dôvodnosti podaného odvolania žalovaného v rovine nedostatočne zisteného skutkového stavu a tým predčasných skutkových a právnych záverov a v tomto smere s absenciou dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i z hľadiska vysvetlenia interpretácie aplikovaných právnych noriem, bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. Pre úplnosť uvádza krajský súd, že keďže o obdobných žalobách sa vedie na súdoch Slovenskej republiky viacero konaní, je potrebné zvýrazniť čl. 2 CSP. V tejto súvislosti sa poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého „aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov v rozhodujúcich obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu právnej istoty ani k dôvere na spravodlivé súdne konanie“. 22. V ďalšom, novom konaní okresný súd po opätovnom vykonaní dokazovania, a to i za prihliadania k § 186 ods. 1 CSP, všetky dôkazy vyhodnotí v súlade s § 191 ods. 1 CSP, pričom v novom rozhodnutí sa zameria na otázku, či žalobcom preukázal splnenie zákonných podmienok pre to, aby žalobca vystupoval ako dodávateľ poslednej inštancie, od čoho závisí rozhodnutie o tom, či uplatnená žalobcova pohľadávka z titulu dodávateľa elektriny poslednej inštancie je oprávnená v celom rozsahu alebo nie. 23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 24. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.