Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/135/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208564 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716208564.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Chenaran Gostaresh Sazeh Co., Ltd., so sídlom 1 Qabousnameh Street, Motahari Avenue, 1588833133, Teherán, Irán, reg. č.: 224304, právne zastúpeného zástupcom KUTAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: 3 COM - GTN Hydraulics, s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 373 818, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, v konaní o zaplatenie 60.803 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-185 zo dňa 24.07.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Martin, č.k. 18Cb/139/2016-185 zo dňa 24.07.2017 p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného Okresného súdu Martin zo dňa 16.3.2017 č.k. 18Cb/139/2016-159 zamietol. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 60.803 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu, ktorý odstúpil od kúpnych zmlúv zo dňa 13.02.2014 a 01.10.2015 uzavretých so žalovaným, náhrady škody spolu s príslušenstvom. Okresný súd uznesením zo dňa 07.11.2016 č.k. 18Cb/139/2016-124, doručeným žalovanému dňa 21.11.2016, žalovaného vyzval, aby sa v určenej lehote písomne vyjadril k žalobe a v tomto vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a poučil žalovaného o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.12.2016 sa žalovaný k žalobe vyjadril a uviedol len, že popiera dôvodnosť nároku žalobcu. Nedôvodnosť nároku žalobcu žiadnym spôsobom neodôvodnil a neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Okresný súd požiadal o poskytnutie lehoty ďalších 30 dní na riadne vyjadrenie sa k žalobe a preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný ani v tejto lehote, o poskytnutie ktorej žiadal, okresnému súdu nepredložil žiadne ďalšie vyjadrenie. 2. Okresný súd uznesením zo dňa 10.02.2017 č.k. 18Cb/139/2016-146 žalovaného vyzval, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný na túto výzvu okresného súdu v určenej lehote žiadnym spôsobom neodpovedal. Okresný súd uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť uloženú mu uznesením, keďže vo svojom vyjadrení neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Preto okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie žalovaného dňa 16.03.2017 č.k. 18Cb/139/2016-159. 3. Okresný súd poukázal na podanie žalovaného, doručené okresnému súdu dňa 22.05.2017, ktorým žalovaný navrhol, aby súd vydaný rozsudok pre zmeškanie zrušil. Návrh na zrušenie odôvodnil tým, že zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe z dôvodu, že finančná správa u žalovaného vykonávala daňovú kontrolu a zaistila účtovné doklady, súčasťou ktorých boli aj listinné dôkazy na preukázanie tvrdení v tomto konaní. Žalovaný uviedol, že prístup k týmto dôkazom naďalej nemá a súčasne sa vyjadril k žalobe. 4. Okresný súd poukázal na § 277 ods. 1 veta prvá, § 273, § 167 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že návrh žalovaného na zrušenie vydaného rozsudku pre zmeškania nie je dôvodný a tento zamietol. 5. Okresný súd uviedol, že žalovaný ani v lehote, o poskytnutie ktorej žiadal vo vyjadrení zo dňa 01.12.2016 na č.l. 128 nesplnil povinnosť v zmysle uznesenia okresného súdu č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016, preto mal za to, že boli splnené predpoklady na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP. Žalovaný bol pasívny nielen po uplynutí dodatočnej lehoty, o ktorú žiadal, ale aj po doručení vyjadrenia žalobcu z č.l. 34 spisu, doručené právnemu zástupcovi žalovaného 13.02.2017 č.l. 148 spisu, v ktorom žalobca namietal pasivitu žalovaného a navrhoval postup, a to vydanie rozsudku bez nariadenia pojednávania. 6. Okresný súd bol toho názoru, že mal splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, keď uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (č.l. 124 spisu), doručil toto uznesenie žalovanému do vlastných rúk (č.l. 125 spisu) a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil. Vyjadrenie k žalobe neobsahovalo náležitosti podľa § 167 ods. 2 CSP a súčasne okresný súd nemal preukázané splnenie podmienok podľa § 277 ods. 1 CSP, pretože žalovaný nepreukázal, že z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 167 ods. 2 CSP. Žalovaný spolu s návrhom na zrušenie rozsudku doručil okresnému súdu aj vyjadrenie k žalobe v zmysle požiadaviek § 167 ods. 2 CSP, avšak nevysvetlil z akého ospravedlniteľného dôvodu nemohol toto vyjadrenie, kde sú opísané rozhodujúce skutočnosti na jeho obranu, označené listiny a dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, doručiť v lehote určenej okresným súdom, prípadne v lehote, o ktorú žiadal predĺžiť okresným súdom určenú lehotu. Podľa názoru okresného súdu uvedené mohol urobiť tak, ako to urobil v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie aj po doručení uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 v určenej lehote. Sama skutočnosť zaistenia písomností v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, nebola ospravedlniteľným dôvodom podľa § 277 ods. 1 CSP, pretože v ustanovení § 167 ods. 2 CSP sa žiada, aby žalovaný označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo v konečnom dôsledku aj urobil v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keď, ako vyplynulo z predmetného návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je situácia nezmenená oproti času, keď okresný súd žalovaného vyzval uznesením podľa § 167 ods. 2 CSP. 7. Okresný súd v odseku 11. svojho odôvodnenia k dôvodu pod bodom IV. návrhu žalovaného, že žalobca udelil svojmu právnemu zástupcovi splnomocnenie na zastupovanie len v rozsahu vymáhania pohľadávky vo výške 30.500 Eur s príslušenstvom, nie však v celej žalovanej sume, zahŕňajúcej aj zmluvnú pokutu a že z tohto dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť, odkázal na obsah splnomocnenia právneho zástupcu žalobcu z č.l. 9 spisu, z ktorého vyplýva, že spoločnosť právneho zástupcu žalobcu je žalobcom splnomocnená zastupovať žalobcu „vo všetkých veciach", a to tak, „aby vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uzatvárala zmiery, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich, vymáhala nároky, to všetko aj vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie spoločnosť dala i v rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a Exekučného poriadku". V súvislosti s vytýkaným nedostatkom v zmysle bodu IV. návrhu žalovaného okresný súd uviedol, že toto sa uvádza v splnomocnení pod textom „Najmä ju splnomocňuje na:". Z uvedeného textu použitím slova „najmä" v kontexte obsahu celého splnomocnenia potom toto splnomocnenie bolo relevantné na celé konanie, t. j. aj na zastupovanie žalobcu v tomto spore o zaplatenie 60.803 Eur s príslušenstvom. Potvrdzoval to jednak obsah splnomocnenia pred vetou „Najmä ju splnomocňuje na" ako aj tretia odrážka za touto vecou „na všetky ďalšie úkony, ktoré môžu pri zastupovaní a vykonávaní úkonov v zmysle vyššie uvedeného nastať a ku ktorým môže dôjsť". 8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasil s názorom okresného súdu, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil prečo nemohol okresnému súdu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o neoprávnenosti nároku žalobcu uplatneného žalobou. Žalovaný prevzal uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 dňa 21.11.2016, v ktorom bolo aj upozornenie na možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Dňa 24.11.2016 došlo k zaisteniu účtovných dokladov žalovaného za zdaňovanie obdobie roka 2014 a 2015. Napriek uvedenému v okresným súdom určenej lehote 10 dní od doručenia uznesenia, žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.12.2016. V tomto podaní žiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na vyjadrenie. K jeho žiadosti o poskytnutie lehoty sa okresný súd nevyjadril. Dňa 13.02.2017 bolo žalovanému doručené uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-146 zo dňa 10.02.2017 s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 10 dní od doručenia. V tomto uznesení bol žalovaný poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, nie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, keďže k žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 01.12.2016. Skutočnosť, že sa nevyjadril k vyjadreniu žalobcu nemohla byť dôvodom na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Nepredloženie požadovaných dôkazov mohlo mať maximálne za následok uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania v neprospech žalovaného, nie však rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Ak by odvolací súd ustálil, že okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v súlade so zákonom, žalovaný má za to, že podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je dôvodný. V návrhu žalovaný podrobne odôvodnil, čo mu bránilo v predložení dôkazov na podporu tvrdení a bližšom vyjadrení sa k žalobe. Objektívny stav, ktorý nastal nezávisle na vôli žalovaného, nebolo možné vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Sankciou za uvedené nemôže byť nemožnosť žalovaného riadne sa brániť v súdnom konaní. Podľa žalovaného okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že sa zruší rozsudok okresného súdu č.k. 18Cb/139/2016-159 zo dňa 16.03.2017. 9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02.02.2018. Uviedol, že podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe zo dňa 22.07.2016, a to ani dodatočne po tom, čo okresnému súdu zaslal vyjadrenie zo dňa 01.12.2016, v ktorom ho žiadal o poskytnutie dodatočnej 30-dňovej lehoty na vyjadrenie. Vyjadrenie zo dňa 01.12.2016, ktoré podal žalovaný, nespĺňalo náležitosti vyjadrenia podľa § 167 ods. 2 CSP. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.12.2016 neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný zostal pasívnym aj po doručení vyjadrenia žalobcu, v ktorom tento namietal jeho pasivitu. Uvedené nekonanie žalovaného podľa názoru žalobcu bolo správne vyhodnotené postupom okresného súdu, ktorý rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný si nesplnil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z CSP. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že lehotu na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 22.07.2016 zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Žalobca v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou konajúceho okresného súdu uvedenou v napadnutom uznesení, kde sa konštatuje, že zaistenie písomností v súvislosti s výkonom daňovej kontroly nie je ospravedlniteľným dôvodom podľa § 277 ods. 1 CSP, pretože ustanovenie § 167 ods. 2 CSP žiada, aby žalovaný označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca mal za to, že žalovaný mal možnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak toto neurobil, preto navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania. 10. Postupom okresného súdu č.l. 227 spisu bolo vyjadrenie k odvolaniu žalovaného doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý k tomuto vyjadreniu nezaslal do momentu konania a rozhodovania krajským súdom žiadne stanovisko. 11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania, na základe podaného odvolania žalovaného za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP, prejednal vec a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 12. Základným odvolacím dôvodom, ktorým sa zaoberal krajský súd bolo posúdenie, či v konaní pred okresným súdom boli, resp. neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný mal za to, že neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, ak sa žalovaný k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.12.2016 s tým, že prípadné nepredloženie požadovaných dôkazov mohlo byť maximálne uplatňované v rámci sudcovskej koncentrácie konania v neprospech žalovaného, nie však pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný vyjadril, že pokiaľ by aj odvolací súd mal za to, že okresný súd mal splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, tak podľa žalovaného je tu dôvodný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak predloženiu dôkazov na podporu tvrdení žalovaného mu bránil objektívny stav, ktorý nastal nezávisle na vôli žalovaného, čo nie je možné vyhodnotiť v neprospech žalovaného aj v rovine (ne)možnosti bližšieho sa vyjadrenia žalovaného k žalobnému návrhu. Žalovaný v odvolaní zvýraznil, že postupom okresného súdu mu bol znemožnený výkon jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného uvádza, že nebol relevantný. Okresný súd mal splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 273 CSP, za kumulatívneho splnenia týchto zákonných podmienok. Podľa uznesenia okresného súdu č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 10-tich dní od doručenia uznesenia sa vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, s poučením o možnosti rozhodnutia vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie, ktorým sa žalobe vyhovie, ak žalovaný túto povinnosť uloženú okresným súdom bez vážneho dôvodu nesplní, ktorá povinnosť bola okresným súdom uložená v súlade s ustanovením § 273 písm. a) CSP s poučením o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 písm. b) CSP, doručenia predmetného uznesenia okresného súdu žalovanému za aplikácie § 273 písm. c) CSP do vlastných rúk v zmysle doručenky na č.l. 125 spisu. Vzhľadom k uvedenému krajský súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Hoci žalovaný podaním zo dňa 01.12.2016 č.l. 128 spisu zaslal vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Martin dňa 05.12.2016, toto vyjadrenie nie je vyjadrením tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 273 písm. a) CSP, ak okrem vyjadrenia sa písomne v určenej lehote sa zákonnou úpravou, a to uvedeným ustanovením § 273 písm. a) CSP (v spojení s ust. § 167 ods. 2 CSP), vyžaduje, aby v tomto vyjadrení žalovaný uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 01.12.2016 neobsahuje uvedenie rozhodujúcich skutočností na obranu žalovaného, nemá pripojené listiny a ani sa v ňom neoznačujú dôkazy na preukázanie tvrdení žalovaného voči podanej žalobe, preto toto vyjadrenie podľa názoru krajského súdu nie je vyjadrením v zmysle § 273 písm. a) CSP. Žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť podľa uznesenia okresného súdu č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016, ktorá je vyjadrením zákonnej povinnosti žalovanému podľa § 273 písm. a) CSP. 14. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.12.2016 požiadal o predĺženie lehoty o ďalších aspoň 30 dní, v ktorej sa sám zaviazal, že splní povinnosť v zmysle uznesenia okresného súdu č.k.18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016, tak povinnosť zo strany žalovaného nebola splnená ani v ním navrhnutej 30-dňovej lehote. Nie je zásahom do žalovaným tvrdených práv, ak okresný súd samostatne nevydal rozhodnutie o žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty o ďalších aspoň 30 dní, ak samotným postupom okresný súd túto žalovaným žiadanú predĺženú lehotu akceptoval, t. j. ju poskytol, keďže pred jej uplynutím nebolo zo strany okresného súdu rozhodnuté, ak tento rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 18Cb/139/2016-159 až dňa 16.03.2017. Krajský súd uvádza, že ak žalovaný v podaní zo dňa 01.12.2016 uviedol žiadosť o predĺženie lehoty o 30 dní na vyjadrenie sa k žalobe a toto podanie doručil okresnému súdu 05.12.2016, tak v podstate ani do žalovaným navrhnutej lehoty, ktorou sa sám žalovaný cítil byť viazaný, a to do jej uplynutia - 05.01.2017, takéto vyjadrenie vyžadované uznesením okresného súdu č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 v zmysle ustanovenia § 273 písm. a) CSP okresnému súdu nedoručil a dodáva krajský súd bez vážneho dôvodu. V podstate okresný súd podanie žalovaného zo dňa 01.12.2016 doručil žalobcovi, ktorý sa vyjadril v podaní zo dňa 02.01.2017, ktoré následne bolo uznesením okresného súdu č.k. 18Cb/139/2016-146 zo dňa 10.02.2017 doručené žalovanému s výzvou, aby v lehote 10-tich dní od doručenia uznesenia sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr označené a predložené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, ku ktorému uzneseniu žalovaný nereagoval. 15. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného uvádza, že žalovaný bol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v uznesení č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 273 písm. b) CSP, a preto nebolo relevantné, aby okresný súd už toto vykonané poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie opakoval aj v následnom uznesení č.k. 18Cb/139/2016-146 zo dňa 10.02.2017. Zákonná úprava vyžaduje poučenie žalovaného o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 písm. b) CSP, nie to, aby súd pri každom svojom úkone, uznesení „stále" opakoval poučenie pre žalovaného o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Zákonná úprava, a to ustanovenie § 273 písm. b) CSP vyžaduje, aby súd dal žalovanému poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, čo bolo aj zo strany okresného súdu splnené uznesením č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016. 16. Krajský súd uvádza, že postupom okresného súdu (pokiaľ aj nebolo rozhodnuté o žiadosti žalovaného, obsiahnutej v podaní zo dňa 01.12.2016), nedošlo k zásahu do práv žalovaného, a to do práva na spravodlivý súdny proces, pretože žalovaný mal možnosť uplatňovať svoje práva, v konaní pred okresným súdom využívať právne inštitúty poskytované procesno-právnym predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom. Konanie okresného súdu bolo zákonu zodpovedajúce konanie v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Postupom okresného súdu žalovanému nebola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení a ani zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, preto nemohlo dôjsť k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, ku ktorému záveru krajský súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/69/2017. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že by procesným postupom okresného súdu malo byť žalovanému znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by nastalo porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Krajský súd poukazuje na to, že žalovaný mal postupom okresného súdu vytvorené podmienky k výkonu svojich oprávnení a práv, mal umožnené, aby zrealizoval aktívnu účasť na konaní, ktoré právo pokiaľ nenaplnil, tak uvedené nesie so sebou dôsledok, ktorý v rámci súdneho konania nemôže byť pre žalovaného priaznivý. 17. Na základe uvedených hodnotení preto krajský súd v zhode s postupom okresného súdu konštatuje, že tento mal splnené všetky zákonné podmienky k rozhodnutiu rozsudkom pre zmeškanie tak, ako sa vyžaduje ustanovením § 273 CSP. 18. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. 19. Z ustanovenia § 277 ods. 1 CSP vyplýva, že musí ísť na strane žalovaného o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Ospravedlniteľným dôvodom môžu byť napr. neočakávané prekážky zdravotného charakteru, prípadne náhla nepredvídaná okolnosť objektívneho charakteru, ktorá zo strany žalovaného nebola preukázaná. Ak žalovaný poukázal na okolnosť výkonu daňovej kontroly, zaistenie písomností, a to účtovných dokladov žalovaného za zdaňovacie obdobie roka 2014, 2015, dňa 21.11.2016, tak krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že sa nejedná o ospravedlniteľný dôvod. V zmysle § 273 písm. a) CSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 CSP sa má žalovaný vyjadriť k žalobe, v ktorom vyjadrení má ísť o rozhodujúce skutočnosti uvedené na jeho obranu, pripojiť listiny, označiť dôkazy na svoje tvrdenia, ktoré uložené povinnosti podľa názoru krajského súdu žalovaný mal v reálnej možnosti splniť, ak pri vyjadrení k žalobe žalobcu je postačujúce len označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré žalovaný žiada, aby boli vykonané, t. j. k vyjadreniu žalovaného nemuseli byť hneď aj doložené. V podstate žalovaný svoje rozhodujúce skutočnosti na obranu už mohol vyjadriť na základe uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 v okresným súdom stanovenej lehote, prípadne v žalovaným požadovanej predĺženej lehote, čo žalovaný neuskutočnil ani do momentu rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, ku poskytnutiu ktorých vyjadrení nemal vplyv výkon daňovej kontroly, prípadne zaistenie písomností, keďže v zmysle § 273 písm. a) CSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 CSP je postačujúce označiť dôkazy, nie už ich samotné doloženie k vyjadreniu. Krajský súd poukazuje na návrh žalovaného zo dňa 20.05.2017 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.l. 168-172 spisu, z ktorého obsahu použitých skutočností žalovaným voči uplatnenej žalobe nevyplýva a súčasne ani nebol preukázaný vážny dôvod, pre ktorý žalovaný tieto rozhodujúce skutočnosti nemohol uviesť už vo vyjadrení k žalobe doručenej okresným súdom na základe uznesenia okresného súdu. Krajský súd zvýrazňuje, že za ospravedlniteľný dôvod možno považovať závažné prekážky, ktoré žalovanému bránia v možnosti podať vyjadrenie k doručenej žalobe a k jej prílohám, v súdom prvej inštancie určenej lehote, napríklad dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, pobyt v nemocnici, závažné ochorenia a pod.. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Krajský súd na základe vyššie uvedeného uvádza, že žalovaný na výzvu okresného súdu a to podľa uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 nereagoval v stanovenej lehote podaním kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe žalobcu, ale ani dodatočne kvalifikovaným spôsobom do rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie. 20. K zhrnutiu záverov krajského súdu ako súdu odvolacieho vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného obsiahnutých v podaní zo dňa 25.08.2017 za aplikácie ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd uvádza, že nemožno súhlasiť so žalovaným, že tento sa v lehote 10-tich dní od doručenia uznesenia okresného súdu č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 vyjadril, pretože podanie žalovaného zo dňa 01.12.2016 č.l. 128 spisu nie je vyjadrením v zmysle uvedeného uznesenia okresného súdu v spojení s ustanovením § 273 písm. a) a ustanovením § 167 ods. 2 CSP. Podanie zo dňa 01.12.2016 žalovaný síce označil ako vyjadrenie žalovaného k žalobe, avšak k vyjadreniu podľa obsahu podania nedošlo. Ak v ňom žalovaný tvrdí to, že listiny, na ktoré chce poukázať, sú v anglickom jazyku a tieto je potrebné predložiť v úradnom slovenskom jazyku, z ktorého dôvodu nie je v reálnych možnostiach žalovaného uvedené zabezpečiť v stanovenej lehote, z ktorého titulu žiadal o predĺženie lehoty aspoň o 30 dní, tak súčasťou podania žalovaného zo dňa 01.12.2016 nie je vyjadrenie v zmysle § 273 písm. a) CSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 CSP, t. j., keď v tomto podaní žalovaný neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil, resp. neoznačil dôkazy na preukázanie tvrdení. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorý uviedol, že splnil svoju zákonnú povinnosť podľa uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 svojim vyjadrením zo dňa 01.12.2016, ktoré podanie nie je vyjadrením v zmysle zákonnej úpravy. 21. Nemožno súhlasiť s argumentom žalovaného ako odvolateľa, že lehotu, určenú súdom na vyjadrenie sa k žalobe, nemohol splniť z objektívneho dôvodu, ktorý nastal nezávisle na vôli žalovaného, ktorým objektívnym stavom podľa tvrdení žalovaného má byť zaistenie účtovných dokladov žalovaného za zdaňovacie obdobie roka 2014 a 2015, ku ktorému zaisteniu malo dôjsť dňa 24.11.2016, keďže ak by táto okolnosť bránila žalovanému sa vyjadriť k žalobe v lehote určenej okresným súdom, tak uvedené by nepochybne žalovaný vyjadril už v podaní zo dňa 01.12.2016, ktoré časovo nasledovalo po dátume zaistenia účtovných dokladov žalovaného, ku ktorému malo dôjsť dňa 24.11.2016. Rovnako ako uviedol okresný súd, tento dôvod zaistenia účtovných dokladov žalovaného, nebol ani krajským súdom vyhodnotený ako dôležitý ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, pretože sám žalovaný v podaní zo dňa 20.05.2017, označenom ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, uvádza, že z titulu zaistenia účtovných dokladov žalovaného za zdaňovacie obdobie roka 2014 a 2015, a to dňa 24.11.2016, nemá žalovaný, a to ani do dnešného dňa, k dispozícii účtovníctvo za sporné obdobie, prečo nemôže predložiť súdu prvej inštancie rozhodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak na druhej strane pod bodom III/ návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 20.5.2017, žalovaný uvádza, že zasiela vyjadrenie k žalobe zo dňa 22.07.2016. Ak žalovaný do momentu podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to v podaní zo dňa 20.05.2017 podľa jeho vyjadrení nemá i naďalej k dispozícii účtovníctvo za sporné obdobie, ale súčasne pod bodom III/ tohto návrhu zasiela vyjadrenie k žalobe zo dňa 22.07.2016 aj bez týchto dokladov účtovníctva, tak je zrejmé, že podaniu vyjadrenia žalovaného k žalobe nemohol brániť stav zaistenia účtovníctva žalovaného za obdobie 2014 a 2015, a preto nebola splnená zákonná podmienka zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP z ospravedlniteľného dôvodu na strane žalovaného, pre ktorú skutočnosť ak okresný súd napadnutým uznesením návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom v odvolacom konaní potvrdené. Krajský súd dodáva, že vzhľadom k uvedenému okresný súd správne v odseku 10. napadnutého uznesenia uviedol, že situácia na strane žalovaného oproti času, keď bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe uznesením č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016, sa nezmenila, ak žalovaný nedisponoval v čase výzvy okresného súdu a ani neskôr s účtovníctvom a i napriek nezmenenému stavu zaslal vyjadrenie k žalobe až v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v podaní zo dňa 20.05.2017 pod bodom III/. Ak tento stav zostal nezmenený, tak zákonite nemožno hovoriť o ospravedlniteľnom dôvode, pre ktorý žalovaný sa nevyjadril k žalobe žalobcu podľa § 273 písm. a) CSP v spojení s ust. § 277 ods. 1 CSP (uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/139/2016-124 zo dňa 07.11.2016 - výzva na vyjadrenie sa k žalobe doručená žalovanému dňa 21.11.2016, vyjadrenie v podaní zo dňa 01.12.2016, v ktorom žalovaný poukazuje len na možnosť predĺženia lehoty na vyjadrenie z dôvodu zabezpečenia dokladov v slovenskom jazyku a použitých tvrdení žalovaného o zaistení účtovných dokladov žalovaného dňa 24.11.2016, ktoré žalovaný nemal k dispozícii ani k dátumu návrhu zo dňa 20.05.2017 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie). 22. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritéria pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane v danom prípade žalovanému vyjadriť, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia, prekonávajúce príčinu nemožnosti splniť výzvu-uznesenie súdu) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane v danom prípade žalovanému uskutočniť kroky, vedúce k tomu, aby splnil výzvu, uznesenie súdu. Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. 23. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní. Tento inštitút vychádza z toho, že v kontradiktórnom procese majú byť nosičom procesnej iniciatívy sporové strany, teda nielen žalobca, ale aj žalovaný, ak chce v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. V opačnom prípade je sankciou to, že skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav. Vyjadrenie žalovaného k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd rozhodnúť kontumačným rozsudkom v neprospech žalovaného. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd za aplikácie ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.