Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200845 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:6016200845.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, R. pod M., právne zastúpeného JUDr. Alenou Pečenkárovou, advokátkou, so sídlom W. XXX, W. a Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Martin, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, so sídlom Kollárova 3, Martin, IČO: 365 327, v konaní o preskúmanie zákonnosti Lekárskeho posudku žalovaného č. 1015/16 zo dňa 23.06.2016 v spojení s Lekárskym posudkom žalovaného č. 571/16 zo dňa 12.04.2016, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 19.08.2016, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 22.08.2016, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného pod značkou Lekársky posudok č. 1015/16 zo dňa 23.06.2016 v nadväznosti na Lekársky posudok 571/16 zo dňa 12.04.2016 o neuznaní choroby z povolania. 2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že žalovaný vydal rozhodnutie pod číslom posudku 571/16, v ktorom konštatoval, že poškodenie zdravia žalobcu t. č. nenapĺňa také znaky, ktoré by boli chorobou z povolania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že klinické nálezy nedosahujú požadovaný stupeň pre odškodnenie a že hygienické šetrenie nepotvrdilo súvislosť vykonávaných prác s predmetným ochorením. Zároveň však nariadil bývalému zamestnávateľovi žalobcu, aby ho preradil mimo rizika nadmerného preťažovania horných končatín podľa § 55 a § 125 ZP na dobu 6 mesiacov. Žalobcovi nebola priznaná choroba z povolania, ale žalovaný mu priznal ohrozenie chorobou z povolania, a to podľa Katalógu chorôb z povolania - 29 - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Nakoľko s týmto stanoviskom žalobca nesúhlasil, vyžiadal si Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania zo šetrenia choroby z povolania, ktoré uskutočnil RÚVZ Prievidza. Z tohto stanoviska sa žalobca dozvedel, že jeho zamestnávateľ spoločnosť KRONOTIMBER SK, s.r.o., so sídlom Banícka 3/2, Lehota pod Vtáčnikom, vo svojom stanovisku uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a že žalobca práce nevykonával tak, ako to uvádza spoločnosť KRONOTIMBER SK, s.r.o., ale za oveľa horších pracovných podmienok. Žalobca sa obrátil na Celoslovenskú komisiu pre posudzovanie chorôb z povolania, zriadenú pri Ministerstve zdravotníctva SR, ktorá pri posudzovaní poškodenia zdravia žalobcu vychádzala len z jeho predloženej zdravotnej dokumentácie a podľa názoru žalobcu nebrala do úvahy dôvody, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o posúdenie neuznanej choroby z povolania a taktiež nezisťovala jeho poškodenie zdravia jeho fyzickým vyšetrením. Celoslovenská komisia dňa 09.06.2016 prijala uznesenie pod č. 4, ktorým žalobcovi neschválila chorobu z povolania, následne na to žalovaný dňa 23.06.2016 vydal lekársky posudok pod číslom 1015/16 o tom, že žalobcovi neuznáva chorobu z povolania. Žalobca sa domnieva, že rozhodnutie vydané žalovaným nevychádza z pravdivých skutočností. 3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24S/104/2016-30 zo dňa 16.11.2017 vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne a miestne príslušnému, pri aplikácii § 18 ods. 2 prvá veta, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. 4. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). 5. Podľa § 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 180 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 355/2007 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad verejného zdravotníctva"), regionálne úrady verejného zdravotníctva. Podľa § 3 ods. 3 písm. d) zák. č. 355/2007 Z. orgány verejného zdravotníctva spolupracujú v rámci svojej pôsobnosti pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Podľa § 31a ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z., chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len "choroba z povolania") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 38b) 38b) § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 31a ods. 4 zák. č. 355/2007 Z. z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len "odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania"), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d. Podľa § 31a ods. 16 zák. č. 355/2007 Z. z., ak špecializované pracovisko neuzná chorobu z povolania, vydá lekársky posudok, ktorým sa neuznala choroba z povolania podľa odseku 13, do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 3 a zašle ho a) posudzovanej osobe, b) zamestnávateľovi, c) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Podľa § 31c ods. 1 zák. č. 355/2007 Z. z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16). Podľa § 31c ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. z., ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa a špecializované pracovisko v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1. Podľa § 31c ods. 5 zák. č. 355/2007 Z. z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16). Podľa § 4 z.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov poskytovateľ je a) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu, 9a) 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, 9) alebo b) fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo c) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu. 9b) 6. V danom prípade sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti lekárskeho posudku Univerzitnej nemocnice Martin vydaného pod značkou Lekársky posudok č. 1015/16 zo dňa 23.06.2016, v ktorom žalovaný žalobcovi neuznal chorobu z povolania (29 - Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín), v nadväznosti na Lekársky posudok č. 571/16 zo dňa 12.04.2016, v ktorom žalovaný žalobcovi neuznal rovnakú chorobu z povolania . 7. Právomoc správneho súdu je základnou procesnou podmienkou. Pre posúdenie právomoci je rozhodujúce zistenie vertikálneho prvku v administratívnom právnom vzťahu. Túto skutočnosť skúma správny súd ako prvú procesnú podmienku na základe podania, ktorým pred ním konanie začína. Právomoc správneho súdu sa prekrýva s vecnou príslušnosťou a má prednostný charakter, keď ju zákonodarca vymedzil spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu. 8. V správnom súdnictve je teda poskytovaná ochrana tzv. verejným subjektívnym právam patriacim fyzickým a právnickým osobám a ich verejným právom chráneným subjektívnym záujmom. Musí ísť o subjektívne práva fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Tieto subjektívne práva môžu byť narušené niektorým z nedovolených konaní alebo opomenutí orgánov verejnej správy, ktoré majú niektorú z nasledovných foriem: rozhodnutie, opatrenie, nečinnosť, iný faktický zásah (§ 2 ods. 2 SSP). Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Ak je žalovaným právnická osoba, aby spĺňala definíciu orgánu verejnej správy v zmysle § 4 písm. d) SSP, musí jej byť administratívna právomoc zverená osobitným predpisom, nie zmluvou ani rozhodnutím. Z toho je možno potom odvodiť, že správne súdy nepreskúmavajú právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy (Správny súdny poriadok, Komentár, C.H.Beck, 2018, str. 120). 9. Žalobca v podanej správnej žalobe žiadal preskúmať lekársky posudok, ktorý v zmysle § 31c z.č. 355/2007 Z.z. vydalo špecializované pracovisko poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a jemu predchádzajúci lekársky posudok vydaný tým istým subjektom podľa § 31a cit. zákona. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je v zmysle z.č. 578/2004 Z.z. fyzickou osobou - podnikateľom alebo právnickou osobou spĺňajúcou ďalšie podmienky tohto zákona (§ 4 z.č. 578/2004 Z.z.). V danom prípade lekárske posudky vydala právnická osoba. V zmysle z.č. 355/2004 Z.z. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom klasifikovaní ako orgány štátnej správy. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti s orgánmi štátnej správy iba spolupracujú (§ 3 z.č. 355/2007 Z.z.). Vychádzajúc z obsahu tohto zákona, žiadne jeho ustanovenie nemožno považovať za také ustanovenie, ktoré by žalovanému ako právnickej osobe zverilo administratívnu právomoc, t.j. rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, a to ani pri vydávaní lekárskych posudkov podľa § 31a alebo 31c cit. zákona. Preto žalovaný subjekt nie je pasívne legitimovaný v zmysle § 180 SSP v spojení s § 4 písm. d) SSP a contrario. Nedostatok pasívnej legitimácie je neodstrániteľnou prekážkou vedenia konania. 10. V tomto prípade ide o tzv. neprípustnú žalobu, ktorú v zmysle dôvodovej správy k § 98 Správnemu súdnemu poriadku je potrebné vymedziť ako takú, ktorá - smeruje voči rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7, - smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku atď.), - smeruje voči právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy. Keďže v danom prípade žalobca žiada zrušiť podanie, ktoré nie je výsledkom administratívnej činnosti správneho orgánu, nejde o prípad negatívnej enumerácie v zmysle § 7 SSP. Ide o posledný vyššie uvedený prípad, kedy žaloba smeruje voči procesnému úkonu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku vedenia konania, bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 11. Obdobne pasívnu legitimáciu špecializovaného pracoviska poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri vydaní lekárskeho posudku podľa z.č. 355/2007 Z.z. posúdil Krajský súd v Košiciach v uznesení č.k. 7S/166/2015 zo dňa 24.05.2017. 12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.