Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/146/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200214 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5017200214.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Miroslav Čimbora, s miestom podnikania Kalinov 1530, Krásno nad Kysucou, IČO: 41 073 355, právne zast.: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 33479-2/2015-BA zo dňa 14.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 700-1710183415-GC04/15 zo dňa 12.02.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 33479-2/2015-BA zo dňa 14.12.2015 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca žalobcovi podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Zákon č. 461/2003 Z.z.) a § 240 Zákona č. 461/2003 Z.z. predpísala za obdobie júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006 penále v sume 222,34 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 143 ods. 1 prvá veta Zákona č. 461/2003 Z.z. a ust. § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 Zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 43/2004 Z.z.) konštatujúc, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba, neodviedol včas za mesiace júl až december 2005 a január až december 2006 poistné a príspevky, preto správny orgán predpísal žalobcovi penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. 2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 33479-2/2015-BA zo dňa 14.12.2015, ktorý odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Konštatoval, že aj v odvolacom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca za mesiace júl 2005 až december 2006 nezaplatil poistné a príspevky v zákonom stanovenej lehote, ktorých podrobný rozpis počtu dní omeškania poistného a príspevkov a predpísaného penále bol obsiahnutý v prílohe prvostupňového správneho rozhodnutia. Penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Sociálna poisťovňa je povinná v zmysle ust. § 240 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 28 ods. 1 Zákona č. 43/2004 Z.z. penále predpísať, pretože jej to ukladá zákon. V nadväznosti na formulované odvolacie námietky žalovaný zdôraznil, že penále nebolo predpísané v rozpore s § 293ap Zákona č. 461/2003 Z.z., pretože príspevok do fondu zamestnanosti za júl 1995 neuhradil odvolateľ v stanovenej výške (nedoplatok 0,99 €). Odvolateľ nespĺňa podmienky na nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále ani v zmysle ust. § 293bl ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z., pretože príspevok do fondu zamestnanosti za júl 1995 neuhradil v zákonom ustanovenej výške (nedoplatok 0,99 €). Námietky uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné a nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pre úspešné uplatnenie namietaného ust. § 293ap a ust. § 293bl ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. bolo potrebné zaplatiť v požadovanej lehote poistné za celé obdobie poistenia pred 31.01.2008, resp. pred 30.04.2010 nielen za časť z tohto obdobia. Na záver žalovaná poukázala na ust. § 147 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. a skutočnosť, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané 12.02.2015. Obdobie, za ktoré bolo účastníkovi konania predpísané penále, začína júlom 2015. Z uvedeného vyplýva, že námietku premlčania práva predpísať penále nie je možné uznať z dôvodu neuplynutia desaťročnej premlčacej lehoty. 3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namieta, že správne orgány pri aplikácii Zákona č. 461/2003 Z.z. predovšetkým absolútne nesprávne a v rozpore s účelom zákona vyložili jeho ustanovenia týkajúce sa inštitútu, tzv. generálneho pardonu (§ 293ap a § 293bl). Uvedený inštitút podľa názoru žalobcu znamená, že Sociálna poisťovňa má ex lege povinnosť (nie oprávnenie) odpustiť alebo nepredpísať povinnosť zaplatiť penále viažuce sa na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pre 01. januárom 2007 (§ 293ap), resp. 01. januárom 2010 (§ 293bl), ak osoba dlžné poistné alebo príspevky zaplatí najneskôr do 31.01.2008 (§ 293ap), resp. do 01.04.2010 (§ 293bl). Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že nielenže nedošlo k odpusteniu penále viažucich sa na dlžné poistné za obdobie júl 2005 až december 2006, hoci boli v roku 2007 v plnom rozsahu a v zákonnej lehote oboch ustanovení zaplatené a žalovaná mala bez ďalšieho uplatniť spomenutý inštitút, ale čo je absurdnejšie, penále neboli žalobcovi odpustené z dôvodu, že v Sociálnej poisťovni evidujú jeho dvadsaťročný dlh na príspevku do fondu zamestnanosti za júl 1995 vo výške 0,99 €. Penále vyrubené žalovanému sa viazali výlučne na dlžné poistné a príspevky za obdobie júl 2005 až december 2006, v žiadnom prípade nie na dlžný príspevok za obdobie júl 1995. Ako poistenec od žalovanej do dnešného dňa žalobca neobdržal ani len výzvu na zaplatenie nedoplatku na poistnom za obdobie júl 1995 vo výške 0,99 €. Dlžné poistné za obdobie júl 2005 až december 2006 zaplatil žalobca pred 31.01. 2008 a rovnako tak pred 30.04.2010 a ihneď potom, ako sám zistil, že na platbách poistného neodvádzal správnu výšku platby, čo žalobca prehliadol pri zmene vymeriavacieho základu platieb na poistné. Sám teda poistné účelovo nekrátil a doposiaľ na platbách do žiadnej poisťovne a ani na platbách daní nemal a nemá žiadne nedoplatky. Žalobca ďalej namieta, že právo požadovať príspevok vo výške 0,99 € z roku 1995 a rovnako tak požadovať penále z neho je už dávno premlčané. Postup správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného označil za šikanózny. Účelom daných prechodných ustanovení totiž v žiadnom prípade nebolo neplatenie zanedbateľných a vymožiteľných nedoplatkov na poistnom. Správne orgány porušili zásadu rovnosti pred zákonom, keď iným fyzickým a právnickým osobám odlišným od žalobcu odpustili penále za dlžné poistné a príspevky v zmysle sporných ustanovení § 293ap a § 293bl, a to vo vzťahu k nim evidovaným značným až niekoľkotisícovým sumám. Žalobca zastáva názor, že z hľadiska rovnosti pred zákonom vo vzťahu ku skutočnosti zákonom danej možnosti odpustenia penále na základe generálneho pardonu práve osobám, ktoré svojvoľne a zámerne neodvádzali poistné, je potrebné vo vzťahu k evidovaným penále voči osobe žalobcu, kedy sám dobrovoľne a nie vo vzťahu k zavedeniu generálneho pardonu nedoplatky na poistnom zaplatí zamyslieť sa aj nad touto skutočnosťou a v danom prípade má za to, že žalovaná mu mala vypočítaný dlh z dôvodu zákonného a spravodlivého prístupu ku všetkým poistencom bez ďalšieho odpustiť. 4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.09.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Poukazuje na účel zákona, ktorý má byť zrejmý aj zo spoločnej správy výborov NR SR číslo: 1830/2009 z 01.12.2009, z ktorej cituje: „Navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, tzn. že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, 277a, 293ap a 293bl Zákona č. 461/2003 Z.z.. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm, čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. pred 01.01.2010“. Žalovaný zdôrazňuje, že ak by posudzoval zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné a žalovaný by nedosiahol, aby dlžníci zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov by sa v konečnom dôsledku vôbec neskúmalo. Tieto povinné subjekty by potom neprimerane boli zvýhodnené oproti tým povinným subjektom, ktoré do 30.04.2010 zaplatili všetky dlžné sumy poistného a príspevkov. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07, z ktorého cituje: „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR)“. Žalovaný ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR č. k. 7Sžso/29/2013 zo dňa 28.05.2014, z ktorého cituje: „Uvedené ustanovenie (poznámka žalovaného § 293bl Zákona č. 461/2003 Z.z.) upravuje nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti platiť penále povinnému subjektu, a to len v prípade, ak povinný subjekt celé dlžné poistné a príspevky zaplatí najneskôr do 30.04.2010. To znamená, že k 30.04.2010 už voči Sociálnej poisťovni nebude mať žiaden peňažný záväzok“. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania žalovaný poukazuje na skutočnosť, že až dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu nárok Sociálnej poisťovne na penále zaniká. Vzhľadom na ust. § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. penále predpísané rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za obdobie júl 2005 až december 2006 nebolo premlčané. Vo vzťahu k námietke, v zmysle ktorej správny orgán nevyzval žalobcu na zaplatenie nedoplatku, žalovaný uvádza, že Zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá žalovanému povinnosť upozorňovať odvádzateľov poistného na plnenie ich zákonných povinností. 5. Žalobca v replike zo dňa 18.10.2016 zotrval na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby, na dôvažok poznamenal, že žalovaným označený rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný vo veci sp. zn. 7Sžso/29/2013 sa viazal na skutkový stav, kedy fyzická osoba nezaplatila dlhy na poistnom a príspevkov v zákonom požadovanej lehote, a preto nebolo možné odpustiť z nich plynúce penále. V danej veci sa najvyšší súd v žiadnom smere nezaoberal výkladom účelu tzv. generálneho pardonu. Žalovaný sa účelovo vyhol žalobcovej námietke premlčania. Žalovaný si neuvedomuje, resp. nechce uvedomiť, že dlžný príspevok z roku 1995, ktorého premlčanie v správnom konaní namietli, a ktoré je očividne naturálnou obligáciou, nemôže byť dôvodom, už len z hľadiska významu premlčania v práve a v spoločnosti na odvodzovanie ďalších právnych skutočností od tohto právneho úkonu. Ako premlčaný dlh nemôže zakladať ďalší, tentokrát platný právny úkon - odmietnutie odpustenia penále za dlžné poistné v obdobiach roku 2005 - 2006. Na záver udáva žalobca na zamyslenie: Je spravodlivé, aby žalovaná, ktorá z dôvodu zjavne premlčaného dvadsaťročného príspevku do fondu zamestnanosti vo výške 0,99 €, na ktorý žalobcu nikdy (až do vydania druhostupňového rozhodnutia) neupozornila (inak by ho bol zaplatil), žalobcovi neodpustila penále vo výške 222,34 €, hoci odpustila státisíce eur iným subjektom, hoci žalobca dlžné poistné včas a v plnej výške zaplatil, pričom argumentuje účelom právnej normy - tzv. generálneho pardonu? Posúdenie tejto otázky z hľadiska hľadania spravodlivosti súdom ponecháva žalobca na zváženie, a tiež vo svetle faktu, že generálny pardon, ak bol použitý práve na zaplatenie na do toho času účelovo platiteľmi neplatené platby na poistnom a určite v iných zásadných sumách oproti žalobcovi evidovanému dlhu 0,99 €. Extrémnejší prípad dogmatickejšieho zotrvania na absolútnosti znenia právnej normy a na ujmu spravodlivosti si už snáď nie je možné ani predstaviť. Žalobca má za to, že riešený prípad je priam učebnicovým príkladom nespravodlivej a nezákonnej aplikácie právneho predpisu. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/35/2007, v zmysle ktorého pokiaľ by sa výklad, ktorý sa vo vzťahu k fyzickým či právnickým osobám prejavil ako extrémne nespravodlivý, nie je štátny orgán viazaný textom právnej normy ani jej účelom. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 141 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 28.4.2016 (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 142 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. Podľa § 143 ods. 1 veta prvá Zákona č. 461/2003 Z.z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 240 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. Podľa § 293bl ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 43/2004 Z.z. povinné príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platia povinné príspevky, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej číslo: 33479-2/2015-BA zo dňa 14.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 700-1710183415-GC04/15 zo dňa 12.02.2015. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bolo žalobcovi predpísané penále v sume 222,34 € za obdobie označené vo výroku prvostupňového rozhodnutia (júl 2005 až december 2006), ktoré bolo vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Kľúčovou otázkou v danej veci bolo posúdenie zákonnosti označeného rozhodnutia, t. j. posúdenie zákonných podmienok pre aplikáciu (resp. neaplikáciu) citovaného ust. § 293bl ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. za skutkovej situácie, kedy žalobca uhradil dlžné poistné za obdobie júl 2005 až december 2006 najneskôr do 30.04.2010, pričom žalobca neuhradil príspevok do fondu zamestnanosti za júl 1995 vo výške 0,99 €. 10. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi s poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod Zákona č. 461/2003 Z.z. a ust. § 240 Zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006 penále v sume 222,34 Eur dôvodiac, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné a príspevky za uvedené obdobie neodviedol včas. Z prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu je zrejmé, že žalobca poistné a príspevky za júl 2005 až júl 2006 uhradil dňa 24.01.2007 a za obdobie august 2006 až november 2006 dňa 08.08.2007, za obdobie december 2006 dňa 24.01.2007. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dlžné poistné a príspevky za obdobie uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia zaplatil najneskôr dňa 24.01.2007. Medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že žalobca nezaplatil príspevok do fondu zamestnanosti za júl 1995 vo výške 0,99 €. 11. Správny súd na rozdiel od žalovaného dospel k záveru, že skutkový stav v danej veci odôvodňoval odpustenie povinnosti platiť penále v zmysle § 293bl ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.. Bolo nepochybne preukázané, že žalobca všetko dlžné poistné za obdobie, na ktoré sa vzťahovalo vyrubené penále, uhradil najneskôr do 30.04.2010. Ust. § 293bl ods. 1 bolo do Zákona č. 461/2003 Z.z. zavedené novelou č. 572/2009 Z.z. a od 01.01.2010 sa stala súčasťou platného právneho poriadku, pričom vytvára rámec pre poskytnutie tzv. generálneho pardonu. Z citovaného ustanovenia jednoznačne pre správny súd vyplývajú dve podmienky pre odpustenie penále, a to jednak, že penále sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 01.01.2010 a jednak, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále - teda nie iné poistné alebo príspevky - musia byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. V danom prípade sa predpísané penále nevzťahovalo na nezaplatený príspevok z roku 1995, ale na poistné a príspevky, ktoré všetky boli v lehote do 30.04.2010 zaplatené. Text zákonného ustanovenia považuje správny súd za jasný, jednoznačný a nevyvolávajúci žiadne pochybnosti, pričom (hypoteticky) pokiaľ by aj vyvolával pochybnosti a bola by možnosť interpretovať toto ustanovenie viacerými spôsobmi, tak interpretácia, ku ktorej sa prikláňa žalovaná, nie je podľa názoru správneho súdu v súlade so zmyslom a účelom citovanej právnej úpravy. Účelom nepochybne bolo motivovať dlžníkov k dobrovoľnému zaplateniu dlhov voči Sociálnej poisťovni do 30.04.2010 tým, že im nebude predpísaná alebo im bude odpustená povinnosť zaplatiť predpísané penále a zároveň tým odbremeniť Sociálnu poisťovňu od jeho vymáhania. Výklad žalovaného, podľa ktorého predpokladom odpustenia penále, resp. nepredpísania penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie do 30.04.2010, nemá oporu v predmetnom ustanovení a pokiaľ by bolo cieľom tejto navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, nič nebránilo zákonodarcovi, aby jasným a zrozumiteľným spôsobom takýto svoj zámer v právnej norme expressis verbis vyjadril. Takáto požiadavka je v súlade s materiálnym chápaním právneho štátu. 12. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyjadrenie požiadavky materiálneho právneho štátu v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07-38: V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia týmito subjektmi, ktorým boli priznané (nález Ústavného súdu SR I.ÚS 17/1999). Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, preto súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právna istota, ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu, je konkretizovaná v čiastkových princípoch, ktoré spočívajú v predvídateľnosti konania štátnych orgánov, jasnom a určitom formulovaní zákonov, ako i zákaze retroaktivity. V prípade nejasného prípadne neurčitého formulovania právnych noriem je z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd nevyhnutné, aby všeobecné súdy interpretovali a aplikovali právnu normu ústavne konformným výkladom. Táto požiadavka je vyjadrená v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformný spôsob interpretácie platnej a účinnej právnej normy (IV. ÚS 77/02). Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Správny súd dospel k záveru, že v danej veci nebol dôvod pre odchýlenie sa od jasného znenia zákona, keďže takéto odchýlenie sa nezdôvodňoval ani účel zákona ani systematická súvislosť či požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Účel novely zákona o sociálnom poistení, ktorým žalovaný argumentuje (poukazujúc na závery zo spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 1830/2009 zo dňa 01.12.2009) sa v texte zákona nijak neodzrkadlil, a preto ho tam pri zachovaní elementárnej dôvery v právo a základných princípov právneho štátu nie je možné hľadať. 13. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a prvostupňové rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku. 14. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.