Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/238/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200425 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5017200425.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F., T. A. XXXX/XX, proti žalovanému: Mesto Turčianske Teplice, IČO: 00 317 004, so sídlom Turčianske Teplice, Partizánska 413/1, právne zastúpenému: AK Pekár, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 24, IČO: 47 233 940, konajúci prostredníctvom JUDr. Ing. Bernarda Pekára, PhD., konateľ a advokát, o určenie platnosti právneho úkonu s príslušenstvom, ochranu práv, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 5C/45/2018-266 dňa 16.05.2019, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobkyne o d m i e t a . Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zastavil konanie v horeuvedenej veci (výrok I.). Žalovanému priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v horeuvedenom spore sa žalobkyňa domáhala platnosti právneho úkonu s príslušenstvom, ako aj ochrany práv; výzvou zo dňa 14.03.2019 ju súd prvej inštancie vyzval, aby zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 EUR v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Táto výzva jej bola doručená dňa 19.03.2019, avšak žalobkyňa súdom vyrubený súdny poplatok nezaplatila, hoci bola poučená o následkoch nezaplatenia poplatku spočívajúcich v zastavení konania. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu a pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, okresný súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), konštatujúc, že žalobkyňa procesne zavinila v spore zastavenie konania, preto má žalovaný právo na náhradu trov konania. O jej výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti uvedenému uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom nesúhlasila so zastavením konania, konajúcu sudkyňu označila za nezákonnú, pretože vec bola pridelená bez elektronického výberu. Poplatok bol vyrubený zmätočne a nezákonne, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom sú poplatky odpustené. Napadnuté uznesenie tiež označila za sfalšované, keďže jej ho pisárka poslala elektronicky a bez podpisu sudkyne Janotovej. Žalovaný nemá žiaden nárok na trovy, keďže neprebehlo ani jedno pojednávanie. 3. Žalovaný v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s tým, že boli naplnené zákonné dôvody pre zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobkyňou. Tiež žiadal v prípade, ak žalobkyňa dodatočne nedoručila odvolanie podané elektronicky v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované, aby sa naň neprihliadlo. Za ďalšie, odvolanie podľa žalovaného je formulované zmätočne, keďže žalobkyňa v ňom namieta bližšie nešpecifikované údajné podvodné konanie sudcov a zamestnancov súdu. Vzhľadom na neurčitosť argumentácie nie je možné na ne reagovať. Tvrdenie, že sa jedná o spotrebiteľský spor, je absurdné, keďže medzi stranami nikdy neexistoval hmotnoprávny vzťah dodávateľ - spotrebiteľ založený kúpnou či inou zmluvou. Žalobkyňa sa domáha určenia platnosti právneho úkonu (aj keď mimoriadne zmätočne), a preto je zrejmé, že žalobkyňa sa žalobou nedomáhala ochrany žiadnych spotrebiteľských práv priznaných platnými a účinnými právnymi predpismi SR. 4. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike zopakovala svoje predošlé tvrdenia. Trvala na tom, že napadnuté uznesenie je vydané nezákonne. 5. Skôr, než Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. 6. Dňa 1. júla 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 152/2017 Z. z., ktorý v čl. II. novelizoval aj jednotlivé ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch. Predmetná novela Zákona o súdnych poplatkoch neobsahovala prechodné ustanovenia, preto sa vzhľadom na okamžitú aplikabilitu - keďže ide o procesný predpis - použije aj na konania začaté pred účinnosťou novely, teda aj na rozhodnutia vydané po účinnosti novely (t. j. od 1. júla 2017) v konaniach, ktoré začali pred jej účinnosťou. 7. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017 (t. j. v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z.), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 8. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak: a) už začal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. 9. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1, alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. 10. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). 11. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. 12. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. 13. Vychádzajúc z vyššie citovaných novelizovaných ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch, je od 1. júla 2017 konanie o súdnych poplatkoch vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2018, sp. zn. 3Obo 14/2018). 14. Vzhľadom na uvedené je v Zákone o súdnych poplatkoch upravený aj procesný postup týkajúci sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (vrátane rozhodovania o zastavení konania). Vo veciach podľa Zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý v prípade nezaplatenia súdneho poplatku poplatníkom rozhodne o zastavení konania. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie môže podať poplatník sťažnosť podľa § 14 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 239 a nasl. CSP. O sťažnosti následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie uznesením, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie (viď ustanovenie § 357 CSP). 15. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že v danom prípade okresný súd nepostupoval v súlade so Zákonom o súdnych poplatkoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z., keď uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nevydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie, ale vo veci konajúca sudkyňa. Žalobkyňa tak nemala možnosť namietať prípadnú nesprávnosť uznesenia o zastavení konania podaním sťažnosti v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch. 16. Z uvedeného je zrejmé, že ak o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nerozhodne vyšší súdny úradník, ale sudca súdu prvej inštancie, znemožní tým strane sporu realizáciu jej patriacich procesných práv, nakoľko jej súd svojím nesprávnym procesným postupom zmarí možnosť namietať nesprávnosť rozhodnutia o zastavení konania, čo môže znamenať porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces a odopretie jej práva na prístup k súdu. 17. Napriek vyššie uvedenému však musí odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzať zo znenia ustanovenia § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. júla 2017, v zmysle ktorého sa uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nepovažuje za uznesenie o zastavení konania, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP. 18. Odvolací súd preto konštatuje, že proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ktoré bolo vydané po 1. júli 2017, nie je prípustné odvolanie (R 82/2018). 19. Odvolací súd uvádza, že v konaní postupuje v súlade s ustanovením čl. 16 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Vychádzajúc z uvedeného nemôže odvolací súd rozšíriť prípustnosť odvolania, keďže jeho neprípustnosť vyplýva priamo z osobitného predpisu, a to aj napriek skutočnosti, že procesný postup súdu prvej inštancie nebol v súlade s právnou úpravou Zákona o súdnych poplatkoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z. účinnej od 1. júla 2017. Odvolanie (na rozdiel od iných právnych inštitútov upravených v právnom poriadku Slovenskej republiky) v predmetnej veci tak nepredstavuje účinný prostriedok ochrany subjektívnych práv žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 20. Nakoľko odvolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP. 21. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že zodpovedá obsahu spisu záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa si v prejednávanej veci nesplnila svoju poplatkovú povinnosť, keď na výzvu súdu zo dňa 14.03.2019, č. k. 5C/45/2018-237 nezaplatila v súdom určenej lehote a ani dodatočne súdny poplatok za návrh v sume 99,50 EUR. Odvolateľka sa mýli, že v danom prípade bola od súdneho poplatku oslobodená, keďže sa malo jednať o spotrebiteľský spor. Už kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Ko/57/2017 zo dňa 19. júna 2018 konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha ochrany vlastníckeho práva v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorú uzavrela ako jedna z kupujúcich so žalovaným ako predávajúcim. Keďže v danom prípade ani z petitu žaloby nevyplynulo, že by sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, prípadne ochrany pred nečinnosťou správneho orgánu, teda nejde o správnu žalobu, kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, ale na konanie podľa § 12 CSP v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 CSP je vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie, ktorým je Okresný súd Martin. Na základe uvedeného a po tom, ako boli niektorí sudcovia Okresného súdu Martin vylúčení z prejednania a rozhodovania veci (viď uznesenie č. k. 5C/45/2018-124 zo dňa 14.09.2018), bola vec pridelená náhodným výberom cez elektronickú podateľňu do súdneho oddelenia „C“ sudcom, ktorí neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Náhodným výberom vec pripadla do senátu sudkyne okresného súdu Mgr. Kataríne Janotovej. Z uvedeného je zrejmé, že námietky žalobkyne o nezákonnom sudcovi nie sú opodstatnené a už vôbec nie tie, na základe ktorých mala nezákonne vyhotoviť uznesenie asistentka konajúceho súdu. 22. Vyššie opísaný procesný stav jednoznačne svedčí záveru o nutnosti zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobkyne. 23. Záverom odvolací súd dáva žalobkyni do pozornosti uznesenie č. k. 5C/45/2018-204 zo dňa 11.12.2018, v ktorom jej súd prvej inštancie podrobne vysvetlil dôvody svojho doterajšieho postupu v prejednávanej veci, a to vrátane otázok, na ktoré poukazuje v odvolaní. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa bola dostatočne poučená o jej procesných právach, ani z ktorého dôvodu nebolo zistené žiadne pochybenie zo strany okresného súdu. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie - v danom prípade žalobkyne. Odvolací súd preto priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)