Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/58/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200210 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Pavla Polku a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta 4080/19, 036 01 Martin, IČO: 31 626 203, zastúpený advokátkou: Mgr. Andrea Šutovská, so sídlom D. XX, U., korešpondenčná adresa: A. S. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100696697/2018 zo dňa 09.04.2018, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.06.2018, doručenou na krajský súd dňa 15.06.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 100696697/2018 zo dňa 09.04.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len správca dane) č. 101953218/2017 zo dňa 13.09.2017. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vyrubil rozdiel dane v sume 6.400,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných dodávateľských faktúr, a teda reálnosť zdaniteľných plnení a to najmä: - predložením predmetných dodávateľských faktúr a dokladov o ich úrade, - spárovaním dodávateľských faktúr s odberateľskými faktúrami, - vyjadreniami samotných spoločníkov daňového subjektu - Ing. Demčíka a Ing. Michalku zo dňa 31.01.2017 uvedenými v Zápisnici č. 100181004/2017 zo dňa 31.01.2017, v ktorých konkretizovali okolnosti zdaniteľného plnenia, - písomnými vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu predloženými správcovi dane dňa 26.05.2017, v ktorých podrobnejšie rozpísali svoje predchádzajúce vyjadrenia na pojednávaní pred správcom dane, - vyjadrením konateľa dodávateľa, obchodnej spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. Ing. Vladimíra Nečasa, ktorý uviedol, že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu, pričom tieto boli dodané subdodávateľsky a predmetné faktúry vyhotovil on samotný, - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100410445/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 07.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti GAMO a.s., - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100427127/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti GEMA, s.r.o., - preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou žalobcu. V prípade, že mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov žalobcu, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu. Preto ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu, ale naopak v jeho prospech a nemožno ich vyhodnotiť tak, že by preukazovali, že zdaniteľný obchod vykonaný nebol. Záver správcu dane o tom, že spoločnosť Dahn Stav s.r.o. (subdodávateľ obchodnej spoločnosti Atlanta VR s.r.o.) bol v čase daňovej kontroly žalobcu nekontaktný, svojim správaním neumožnil správcovi dane vykonať úkony, a teda správca dane nemohol preveriť fakturované zdaniteľné obchody, a preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr vyhotovených týmto dodávateľom, by bol vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie a výsledky úplne mylný, autoritatívny a nemajúci oporu vo vnútroštátnych predpisoch a judikatúre a ani predpisoch práva Európskej únie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukázal na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 a tiež modifikáciu vykonanú právom Európskej únie. Žalobca poukázal na judikatúru práva Európskej únie ako napríklad rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21.06.2012 C-86/11, z ktorého vyplýva, že daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov, a zároveň nemôže zastaviť vrátenie dane z pridanej hodnoty podnikateľovi, ktorému tovar či služby boli dodané pochybným spôsobom. Uvedené konštatujú aj staršie rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a to C-353/03 a C-484/03. Spomínaná tolerancia je povinná len dovtedy, kým daňový orgán nedokáže, že podnikateľ, ktorému odmietne vrátenie DPH o pochybnostiach vedel, ale nestačí len domnienka daňového orgánu, že podnikateľ konal protiprávne, ale daňový orgán to musí dokázať aj dokladmi. Správca dane však žiadny takýto dôkaz neprodukoval, žiadny takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza. Žalobca taktiež v žalobe poukázal na to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010, ako aj judikatúry Európskej únie nie je možné spravodlivo žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správca dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňovému subjektu ani zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. V takom prípade, že u iného subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní dôkazné bremeno. Rovnako aj skutočnosť, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, a teda správca dane nesie zodpovednosť za vznik takejto dôkaznej núdze. S tvrdeniami žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a obmedzil sa len na konštatovanie, že uvedenú judikatúru nemožno v tomto prípade aplikovať z dôvodu nesplnenia formálnych predpokladov na odpočet DPH a nesplnenia materiálnej existencie zdaniteľného plnenia. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že v tomto konkrétnom prípade je aplikácia uvedenej judikatúry opodstatnená, pretože sa jedná o obdobný prípad, ako je uvádzaný aj vo vyššie uvedenej judikatúre, pričom z dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu boli splnené ako i formálne tak i materiálne predpoklady odpočtu DPH. V závere žaloby žalobca uviedol, že záver uvedený v rozhodnutí správcu dane a rozhodnutia žalovaného nevychádzajú z obsahu celého administratívneho spisu a priamo sú v rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným správcom dane v rámci dokazovania zo samotného spôsobu, akým žalovaný (aj správca dane) vyhodnocovali dôkazy je evidentné, že ho vykonával tak, aby nebolo možné uznať kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie dane, a pritom dôkazy svedčiace v prospech žalobcu ignoroval a poukazoval len na dôkazy, ktoré podľa neho mali preukazovať neoprávnenosť odpočítania DPH. Žalovaný sa jednostranne a nedostatočne vysporiadal aj so skutočnosťami ohľadom splnenia formálnych a materiálnych predpokladov odpočtu DPH. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 26.10.2018. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie máj 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty z došlých faktúr od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o.. Správca dane preveril obchody, ktoré fakturovala Atlanta VR, s.r.o. žalobcovi aj u odberateľov žalobcu a to zaslaním dožiadaní na miestne príslušný daňový úrad odberateľa, resp. vykonaním miestneho zisťovania. Jednalo sa o odberateľov: GAMO a.s., Banská Bystrica a GEMA s.r.o., Martin. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr, pri ktorých nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla osobe uvedenej na faktúrach t. j. že fakturované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. V prípade, že daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno. Žalobca ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia z faktúry č. A242015 zo dňa 05.05.2012 dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. predložil samotnú faktúru a doklad o úhrade. Uvedená faktúra sa neodvoláva na žiadny iný dokument. Fakturované boli práce na projekte DONET. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito. Práce nie sú bližšie špecifikované a nie je uvedený ich rozsah. Na uvedenej faktúre teda absentuje rozsah a druh fakturovaných prác. Takáto faktúra nespĺňa podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. (faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby). Žalobca ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia z faktúr č. A252015 zo dňa 29.05.2015 a č. A262015 zo dňa 29.05.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. predložil samotné faktúry, zmluvu č. 2014ATL0104 zo dňa 01.04.2014 a doklad o úhrade. Predmetné faktúry sa neodvolávajú na žiadny iný dokument. Predmet fakturácií je vymedzený značne neurčito iba ako servisné práce Gamo, ktoré nie sú bližšie špecifikované a nie je uvedený ich rozsah. Na uvedených faktúrach teda absentuje rozsah a druh fakturovaných prác. Takéto faktúry nespĺňajú podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. (faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby). Podľa tvrdenia žalobcu služby mala vykonávať spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so svojimi pracovníkmi, na svojich pracoviskách. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonané spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. ale budú vykonané subdodávateľským spôsobom. Konateľ spoločnosti Atlanta VR nevedel uviesť, kto zo spoločnosti Dahn Stav s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne softwerové práce vykonala spoločnosť Dahn Stav s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR, s.r.o. a zároveň nevedel uviesť ani miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. Spoločnosť Dahn stav s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. je pre správcu dane nekontaktnou. Odberatelia žalobcu síce potvrdili, že zdaniteľné obchody od žalobcu prijali, ale neuviedli konkrétne, kto práce vykonal. Vierohodnosť tvrdenia žalobcu o realizovaných fakturovaných plneniach narúša aj informácia zistená správcom dane, že formát faktúr, ktorý používala spoločnosť Dahn Stav s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR, s.r.o. bol rovnaký ako formát, ktorý používala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. pre žalobcu. Nakoľko sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení uvedených na faktúrach č. A242015 zo dňa 05.05.2012, č. A252015 zo dňa 29.05.2015 a č. A262010 zo dňa 29.05.2015 spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane vykonal úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) z vlastného podnetu. Pri kontrole dôkazu správca dane bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu ako i iné skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101172759/2017 zo dňa 01.06.2017. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane za zdaňovacie obdobie máj 2015 rozhodnutím č. 101953218/2017 zo dňa 13.09.2017 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 6.400,00 Eur podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie máj 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o.: z faktúry č. A242015 zo dňa 05.05.2015 (interné číslo FP15/15/0453) na sumu celkom 10.200,00 Eur z toho 20% DPH v sume 1.700,00 Eur za práce na projekte DONET, č. A252015 zo dňa 29.05.2015 (interné číslo FP15/15/0454) na sumu celkom 22.200,00 Eur z toho 20% DPH v sume 3.700,00 Eur za servisné práce GAMO, č. A262015 zo dňa 29.05.2015 (interné číslo FP15/15/0455) na sumu celkom 6.000,00 Eur z toho 20% DPH v sume 1.000,00 Eur za servisné práce GAMO. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, pri ktorých nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla osobe uvedenej na faktúrach, t. j. že fakturované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenej na faktúrach. Obchodná spolupráca podľa fakturovaných plnení v roku 2015 zahŕňala rôzne druhy prác ako výrobu letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Spoločníci žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. sa uskutočňovala z dôvodu, že osobne poznali konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. Ing. Nečasa. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. si žalobca preveroval osobne a cez obchodný register. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. H. S. a Ing. I. I. a za spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. komunikoval Ing. D. T.. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastnej réžií. K fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO s.r.o., Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 01.04.2014 č. 2014ATLO104. Jednalo sa vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný. Išlo len o služby. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. vykonával predmetné práce žalobcu. Kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. Ku fakturovaným prácam na projekte DONET konatelia žalobcu nevedeli uviesť na základe akého zmluvného vzťahu boli vykonané, ani kedy, kde a kto konkrétne predmetné práce vykonal. Malo sa jednať o čiastočné práce, ktoré boli potvrdené akceptačnými protokolmi, ktoré mali byť podpísané odberateľmi. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. využil správca dane ako dôkazy v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. zistenia iného správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o.. Na základe účtovných dokladov daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2015 bolo zistené, že zdaniteľné obchody, ktoré spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. fakturovala odberateľovi WEGA Martin, v.o.s. zabezpečovala subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa Dahn Stav, s.r.o., Páričkova 18, Bratislava, IČO: 46 319 786. Dňa 23.02.2017 správca dane vypočul ako svedka Tibora Saitza, ktorý bol konateľom spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu zo dňa 23.02.2017. Na otázky správcu dane ohľadom vzájomnej spolupráce so spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. Tibor Saitz uviedol, že sa k ním vyjadrí písomne v dohodnutej lehote. Správca dane stanovil lehotu na písomné vyjadrenie do 10.03.2017, čo uviedol v prijatých opatreniach a záveroch v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní. Tibor Saitz v stanovenom termíne nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani písomné vyjadrenia. Z uvedeného dôvodu zaslal správca dane U. G. na adresu J. D. XXXX/X, I. výzvu č. 1517210/2017, ktorá zásielka sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou doručovateľa zásielka neprevzatá v odbernej lehote. U. G. v stanovenom termíne nepredložil žiadny doklad ani písomné vyjadrenia. Správca dane vypočul svedka Ing. Vladimíra Nečasa, konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o.. Z výsluchu svedka bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1573920/2017 zo dňa 06.04.2017. Ing. Vladimír Nečas do zápisnice uviedol, že je konateľom spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. a že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. v roku 2015 nemala ustanoveného splnomocneného zástupcu na adrese D. XXX (adresa spoločnosti) sa nachádza rodinný dom, je to miesto jeho trvalého bydliska. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. vykonávala svoje podnikateľské aktivity v roku 2015 v Martine, v Bystrici a v Turčianskych Tepliciach. Svoju činnosť spoločnosť vykonávala zo sídla spoločnosti vo Valči. Jednalo sa o podnikateľské aktivity v rozsahu živnosti. Spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, ani nevlastnila žiadny majetok. Ing. Vladimír Nečas nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. so žalobcom v roku 2015, len uviedol „tak ako je uvedené na faktúrach“. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. podľa tvrdenia Ing. Nečase reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu. On vyhotovil preverované faktúry pre žalobcu, pričom predmetné zdaniteľné obchody boli dodané subdodávateľsky so spoločnosť DAHN STAV s.r.o. sa dostal do kontaktu tak, že s konateľom Tiborom Saitzom robili stavby a potom začali robiť aj obchodnú činnosť. Za žalobcu komunikoval s Ing. Demčíkom a Ing. Michalkom, zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. komunikoval s Tiborom Saitzom, s inými osobami nekomunikoval. Nevedel sa vyjadriť, kto za spoločnosť DAHN STAV s.r.o. konkrétne vykonal tieto práce, nevedel uviesť, či práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. sama svojimi zamestnancami alebo boli práce vykonané subdodávateľsky inou spoločnosťou. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nevedela, kto má byť konečným odberateľom fakturovaných zdaniteľných obchodov. Taktiež nevedel jednoznačne povedať, či spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. uzatvorila so žalobcom zmluvu zo dňa 01.04.2014, ktorú správca dane svedkovi predložil k nahliadnutiu pri ústnom pojednávaní a či sa predmetná zmluva týkala zdaniteľných obchodov v roku 2015. Správca dane kontrolou dodávateľských faktúr a aj na základe vyjadrenia daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. zistil, že prijaté plnenia od spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. fakturovala spoločnosť WEGA Martin, v.o.s. svojim odberateľom na základe odberateľských faktúr obchodnej spoločnosti GAMO a.s., Banská Bystrica, IČO: 36 033 987 č. FV5/150060 zo dňa 29.05.2015 na sumu celkom 22.560,00 Eur z toho 20% DPH v sume 3.760,00 Eur (plnenie prijaté na základe dodávateľskej faktúry interné číslo FP15/15/0454 (DF č. A252015) za servisné práce za mesiac máj 2015) a faktúru č. FV5/150061 zo dňa 29.05.2015 na sumu celkovo 6.240,00 Eur z toho 20% DPH v sume 1.040,00 Eur (plnenie prijaté na základe dodávateľskej faktúry interné č. FP15/150455 (DF č. A262015) za servisné práce za mesiac máj 2015). Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodávateľom WEGA Martin, v.o.s. zaslal Daňový úrad Žilina, pobočka Martin v súlade s ustanovením § 21 zákona č. 563/2009 Z. z. dožiadanie zo dňa 13.01.2017 na Daňový úrad Banská Bystrica, predmetom ktorého bolo preveriť dodávateľa GAMO a.s.. Správca v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. dostatočne nepreukázala ako na dodávateľskej, tak aj na odberateľskej úrovni, že sa všetky zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Ako dôkazy o reálnosti zdaniteľných obchodov predložil faktúry, objednávky, zmluvy, úhrady a slovné potvrdenie spoločníkov daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s.. Ani jeden z dodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR, s.r.o., WEGA Martin, v.o.s. a ani odberatelia daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. nevedeli uviesť miesto odkiaľ boli zdaniteľné obchody vykonané, ani meno osoby, ktorá zdaniteľné obchody vykonala. Dodávateľ daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. nepreukázal, či mal technické vybavenie, kvalifikačné predpoklady na vykonanie fakturovaných zdaniteľných obchodov. Dodávateľ Atlanta VR, s.r.o. ako aj odberatelia daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s. uviedli, že komunikovali s Ing. Borisom Demčíkom. Ing. Boris Demčík ani Ing. Miloš Michalka nevedeli uviesť meno osoby, ktorá zdaniteľné obchody fyzicky vykonala. V priebehu daňovej kontroly ako aj v priebehu vyrubovacieho konania nebolo správcovi dane predložené žiadne čestné prehlásenie osôb oprávnených konať na strane dodávateľov aj na strane odberateľov daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s., tak ako to uvádza splnomocnenec subjektu WEGA Martin, v.o.s.. Daňovému subjektu WEGA Martin, v.o.s. neboli upreté žiadne procesné práva, v priebehu kontroly bol oboznamovaný so všetkými dôkazmi, ktoré získal správca dane a mal možnosť sa k ním vyjadriť. Daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. bol v dostatočnom časovom predstihu písomne upovedomený o pripravovaných ústnych pojednávaniach so svedkami Tiborom Saitzom - bývalým konateľom daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. a Ing. Vladimírom Nečasom - konateľom daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o. ale i napriek tomu sa daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. ústnych pojednávaní so svedkom U. G. nezúčastnil a k ústnemu pojednávaniu so svedkom Ing. D. T. sa dostavili, ale z ústneho pojednávania predčasne odišli. Vykonané práce si spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nekontrolovala, uviedol to Ing. Vladimír Nečas, konateľ spoločnosti v zápisnici o ústnom pojednávaní. Podľa jeho vyjadrenia podstatou bolo, že fakturované práce boli vykonané, lebo boli uhradené. Zároveň vykonané práce nekontrolovala ani spoločnosť WEGA Martin, v.o.s.. Daňový subjekt v súlade s § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení, vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane má za to, že mal právo preveriť aj predchádzajúcich dodávateľov v reťazci, ak mal pochybnosti o existencii prijatého plnenia od dodávateľa, ako aj odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nestačí len preukázanie dokladu ako takého, ale takýto doklad okrem iného musí vierohodne preukázať subjekt, ktorý plnenie uskutočnil, ak daňový subjekt svoje tvrdenie o prijatom plnení spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť jeho nárok uznaný ako oprávnený. Plnenie musí preukázať subjekt, ktorý dokázal takéto plnenie vystaviť. Ani obchodná spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nevedela preukázať dodanie zdaniteľného plnenia, a preto správca dane správne posúdil fakturované plnenia od tohto dodávateľa za nepreukázané, a preto nemohol nárok na odpočítanie DPH uznať. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia dodávateľov uvedenom na faktúre sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt spočívajúci len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Daňový subjekt nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Neobstojí jednoduché spoliehanie sa daňového subjektu na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) daňový subjekt preukazuje zdaniteľné plnenie, pri ktorom musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci. Základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti platiteľom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré tento predložil, ale k tomuto účelu vykonal rozsiahle dokazovanie. Správca dane si sám zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a prioritou bola ich pravdivosť a preukazná hodnota. Správca dane nežiadal od daňového subjektu, aby ako kupujúci vyžiadal a overoval zdaniteľné obchody v účtovníctve spoločnosti Atlanta VR, s.r.o.. Je v záujme daňového subjektu, ako podnikateľského subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti a aby správcovi dane vysvetlil a predložil také dôkazy, ktoré by odstránili rozpory týkajúce sa zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. Z uvedených dôvodov správca dane neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr vyhotovených dodávateľom Atlanta VR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2015 spolu vo výške 6.400,00 Eur podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. 4. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 101953218/2017 zo dňa 13.09.2017 žalobca podal odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že Daňový úrad Žilina (ďalej len správca dane) začal dňa 27.06.2016 daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2015. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol zo dňa 01.06.2017. V protokole správca dane nespochybnil reálnu dodávku tovaru a služieb u konečného odberateľa, ale spochybnil osobu uvedenú na faktúre, t. j. obchodnú spoločnosť Atlanta VR, s.r.o., ktorá sa mala na realizácii služby pre konečného odberateľa podieľať. Ďalej žalobca uviedol, že správca dane tvrdil, že daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. dostatočne nepreukázala ako na dodávateľskej a na odberateľskej úrovni sa všetky zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Podľa názoru žalobcu z dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly v administratívnom spise značne vyplýva, že všetky zdaniteľné obchody za zdaňovacie obdobie sa reálne uskutočnili a to aj na úrovni dodávateľskej, ako aj na úrovni odberateľskej, čo bolo preukázané výpoveďami samotných spoločníkov daňového subjektu ich písomnými vyjadreniami, ďalej výpoveďami prípadne čestnými vyhláseniami osôb oprávnených konať na strane dodávateľov a odberateľov daňového subjektu preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou samotného daňového subjektu, ako aj jeho dodávateľov a odberateľov, objednávky, dokladmi o úhrade faktúr a množstvom ďalších písomností. Ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu a nemožno vyhodnotiť tak, že by preukazoval, že zdaniteľný obchod vykonaný nebol. Správca dane o tom, že daňový subjekt v tomto prípade obchodná spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nevedel preukázať dodanie zdaniteľného plnenia je potrebné posúdiť fakturované plnenia od tohto dodávateľa za nepreukázané zo strany daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s., a preto nemožno nárok na odpočítanie DPH uznať. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukazuje na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy modifikáciu vykonanú právom Európskej únie. V tomto smere žalobca poukázal na obšírnu judikatúru práva z Európskej únie (C-80/11), z ktorého vyplýva, že daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie dane z pridanej hodnoty podnikateľovi, ktorému bol tovar, či služby dodané pochybným spôsobom. Uvedené konštatuje aj staršie rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a to C-354/03 a C-484/03. Počas daňovej kontroly však správca dane žiadny taký dôkaz neprodukoval, žiadny taký dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry SR ako aj judikatúry Európskej únie nie je spravodlivo možné žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správca dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že správca dane neakceptoval žiadosť splnomocneného zástupcu daňového subjektu o odročenie termínu ústneho pojednávania pripomienok a dôkazov a takéto konanie pred vyrubením dane za príslušné obdobie vôbec neuskutočnil. Pri stanovení termínu správca dane nerešpektoval príslušné zákonné ustanovenia o tom, že by sa mal so splnomocneným zástupcom predovšetkým dohodnúť. Stanovil tri termíny v mesiaci august, keď splnomocnený zástupca štandardne čerpá dovolenku. Na návrh splnomocneného zástupcu uskutočnil ústne pojednávanie dňa 29.09.2017 správca dane autoritatívne a bez dohody určil termín na 04.09.2017. Rovnako správca dane odmietol akceptovať aj žiadosť splnomocneného zástupcu odročiť termín len o tri dni t. j. 07.09.2017. V záver odôvodnenia uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sú nelogické, autoritatívne závery, ktoré nevychádzajú z obsahu administratívneho spisu a sú priamo v rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným správcom dane v rámci dokazovania. Správca dane okrem iného nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych právnych predpisov a vec vôbec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Stav dôkaznej núdze nastal naopak na strane správcu dane, za čo musí niesť aj príslušnú zodpovednosť. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100696697/2018 zo dňa 09.04.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101953218/2017 zo dňa 13.09.2017. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Nakoľko sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení uvedených na faktúrach č. A242015 zo dňa 05.05.2015, č. A252015 zo dňa 29.05.2015 a č. A262015 zo dňa 29.05.2015 spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Obchodná spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľa - obchodnou spoločnosťou DAHN STAV s.r.o.. Obchodné spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. ako aj spoločnosť DAHN STAV s.r.o. mali vykonať činnosti, na ktorú nemali potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala, ani nezistili sa iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca nepreukázal, že zo strany uvedených dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetných služieb, a preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odberateľovi žalobcom uvedenom na sporných faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Sporné faktúry vzhľadom ku všetkým zisteniam nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu služieb, ktoré sú na faktúrach uvedené v skutočnosti aj došlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR, s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. K námietke rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok. Správca dane nespochybnil reálnu dodávku plnení u koncového odberateľa, ale spochybnil osobu uvedenú na faktúre, t. j. spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. a spoločnosť DAHN STAV s.r.o., ktoré sa mali na realizácií služby pre konečného odberateľa podieľať. 6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 7. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení predpisov účinných v roku 2015 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. 8. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. 9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112 neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb správny súd uvádza, že v ustanovení § 74 ods. 1 zákona sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná sa o povinné náležitostí. Bez týchto náležitostí nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Medzi povinné náležitostí patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom požadované náležitostí a to tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. V prípade označenia fakturovaného plnenia ako servisné práce nie je zrejmé, čoho sa servisné práce týkajú, ani označenie práce na projekte Donet nepovažuje súd za dostatočné označenie druhu dodanej služby. Z faktúr nie je zrejmý ani rozsah dodaných služieb. Faktúry sa neodvolávajú na žiadne služby, ktoré by tieto služby upresňovali a stanovovali ich rozsah. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre a to jeho označením a rozsahom má za úlohu zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. 10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu - že v prípade, ak mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu správny súd uvádza: Žalobca preniesol výkon prác na spoločnosti, ktoré nemali oprávnenie na výkon požadovaných činností. Nezaujímal sa o to, či budú mať jeho dodávatelia dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovaných činností, nezaujímal sa o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že spoločnosť Dahn Stav s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity a k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov spoločnosti Dahn Stav s.r.o., táto spoločnosť mala vykonať činnosti, na ktoré nemala potrebné oprávnenie a to navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti. Spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosťou Dahn Stav s.r.o.. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. a aj ňou označený subdodávateľ - spoločnosť Dahn Stav s.r.o. mali vykonať činnosti, na ktoré nemali potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Podľa vyjadrenia Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale subdodávateľsky. Ing. Nečas nevedel uviesť kto zo spoločnosti Dahn Stav s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať aké konkrétne servisné a softvérové práce vykonala spoločnosť Dahn Stav s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o.. Nevedel ani uviesť miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. 11. Konanie a rozhodovanie správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou správneho súdu dopĺňať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Úlohou správneho súdu je skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Účelom dokazovania v daňovom konaní je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnuté pre správcu dane. Na tomto základe a zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie správca dane dokazovanie, pričom je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca dane predovšetkým preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, prípadne oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú lehotu a schopnosť vrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaných a podporovaných šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťami Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani aplikovať rozsudok ESD C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby). Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Podľa zákona môže a má viesť správcu dane táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu aj vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác (služieb) dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe automaticky neznamená priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o., k čomu dospeli daňové orgány a na základe žalobných dôvodov i správny súd. Daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva, pričom žalobca s výnimkou predloženia čestného prehlásenia pána Saitza nevyvinul v smere preukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane žiadnu relevantnú procesnú aktivitu. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálne deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca s výnimkou čestného prehlásenia pána Saitza (konateľom spoločnosti Dahn Stav s.r.o.) v roku 2015 predložil relevantný dôkaz o tom, že by dodávky, pri ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane mali pochádzať od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil konanie správcu dane i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku (71/2017, II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017) Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 podľa ktorého, je dôkazné bremeno spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností (teda, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 29 ods. 8 zákona o správe daní je v danom prípade modifikované právom Európskej únie) správny súd uvádza, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru (C-354/03, C-353/03 a C-484/03) sa týkajú len uplatnenia nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté a s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov a nie na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) uvádza, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť i priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor taktiež vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD C-409/04, C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (C-80/11, C-142-11). V prvom rade žalobca musí preukázať oprávnenosť žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom skutočnosti uvedené v tejto žiadosti správca dane následne preveruje tak, ako je uvedené vyššie. Nepostačuje, keď daňový subjekt preukáže dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr, avšak pre úspešné uplatnenie nároku na odpočet DPH je potrebné zo strany daňového subjektu preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. 12. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženými daňovými dokladmi, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybností o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení kompetentnými osobami, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitostí a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej obsahovej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmaných v správnej veci, s týmito sa stotožňuje, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 13. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. 14. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.