Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/78/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200211 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200211.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta č. 4080/19, Martin, IČO: 31 626 203, právne zastúpený: Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, so sídlom X. č. XX, Z. korešpondenčná adresa: A. Y. č. XX., P., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100708253/2018 zo dňa 10.04.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101172759/2017 zo dňa 01.06.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101953594/2017 dňa 13.09.2017, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.802,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. 2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 100708253/2018 zo dňa 10.04.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 16.802,40 Eur zo dňa 13.09.2017. V podrobnostiach poukázal na skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočet DPH z faktúr: Z faktúry č. 06/06-057/2015 zo dňa 30.06.2015 (dátum dodania: 30.06.2015) na sumu celkom 25 344,00 €, z toho 20 % DPH v sume 4 224,00 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o., Páričkova 18, 821 08 Bratislava (ďalej len „DAHN STAV s.r.o.“) za práce na projektoch „Max Promotion (v množstve 200 hod.) a „IS pre podporu riadenia vzťahu s klientmi“ (v množstve 240 hod.). Z faktúry č. 06/06-058/2015 zo dňa 30.06.2015 (dátum dodania: 30.06.2015) na sumu celkom 6 000,00 €, z toho 20 % DPH v sume 1 000,00 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. za servisné práce. Z faktúry č. A272015 zo dňa 30.06.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.06.2015) na sumu celkom 22 200,00 €, z toho 20 % DPH v sume 3 700,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., Valča 199, 038 35 Valča (ďalej len „Atlanta VR s.r.o.“) za servisné práce. Z faktúry č. A282015 zo dňa 30.06.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.06.2015) na sumu celkom 7 065,60 €, z toho 20 % DPH v sume 1 177,60 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o.. za elektro práce na objekte Holíč. Z faktúry č. A292015 zo dňa 30.06.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.06.2015) na sumu celkom 29 644,80 €, z toho 20 % DPH v sume 4 940,80 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za elektro práce, sekacie a pomocné stavebné práce na objekte Hviezdne bývanie. Z faktúry č. A302015 zo dňa 30.06.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.06.2015) na sumu celkom 10 560,00 €, z toho 20 % DPH v sume 1 760,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za práce na projekte Donet. Uviedol, že dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Borisom Demčíkom a Ing. Milošom Michalkom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľným obchodom fakturovaným od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Malo sa jednať o rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a jej konateľom Tiborom Saitzom vyplynula z rozhovoru o tom, kto čo robí, pričom pána Saitza poznali už dlhšie. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. si žalobca preveroval osobne aj cez Obchodný register. V roku 2015 so spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. žalobca ukončil spoluprácu na základe preverovania správcu dane. Konatelia žalobcu so spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť DAHN STAV s.r.o. komunikoval Tibor Saitz. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastne réžii. Ku fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO a.s. Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 01.01.2014, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len o práce. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonával predmetné práce pre žalobcu. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. Písomnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie fakturovaných servisných prác by mal mať odberateľ. Ku prácam na projekte “Max Promotion“ a projekte „IS pre podporu riadenia vzťahu s klientmi“ konatelia žalobcu nevedeli uviesť o aké konkrétne práce išlo, ani kto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonal predmetné práce žalobcu. Predmetné práce boli riešené objednávkou. Koncoví odberatelia si museli overiť a odsúhlasiť vykonané práce. Podľa prijatých opatrení vedených v predmetnej zápisnici mal žalobca v lehote do 03.03.2017 predložiť správcovi dane doklady a písomné vyjadrenia týkajúce sa dodávateľa DAHN STAV s.r.o.. Z vyjadrenia k opatreniam a záverom zápisnice zo dňa 31.01.2017 vyplýva, že žalobca servisné práce od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. vykonával dodávateľ (t. j. DAHN STAV s.r.o.), ale nie na pracoviskách žalobcu. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Žalobca nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o., komunikoval s Tiborom Saitzom. K servisným prácam uviedol, že boli odsúhlasované akceptačné protokoly s odberateľom, ktoré by mali byť súčasťou faktúr. K projektovým prácam boli vypracované odovzdávacie a akceptačné protokoly s dodávateľmi a odberateľmi. Odberatelia majú výsledné výstupy prác odovzdané na dátových nosičoch. K projektu „Max Promotion“ žalobca uviedol, že jednalo sa o I. etapu prác pre modul merchandising aplikácie maxmonitor a II. etapu prác na module sklad aplikácie maxmonitor. K projektu „IS pre podporu riadenia vzťahu s klientmi“ žalobca uviedol, že sa jednalo o tvorbu reportovacieho modulu a prehľadov nad jednotlivými časťami IS, podporu šifrovania dát, manažment prístupu používateľov, synchronizáciu kontaktov. Správca dane listom zo dňa 12.10.2016 dožiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie fakturovaných plnení medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom v roku 2015. Daňový úrad Bratislava v odpovedi zo dňa 04.01.2017 uviedol, že zaslal daňovému subjektu DAHN STAV s.r.o. predvolanie zo dňa 25.10.2016 na ústne pojednávanie vo veci predloženia daňových, účtovných dokladov a podania vysvetlení súvisiacich s preverovaním zdaniteľných plnení a podnikateľských aktivít v spoločností v zdaňovacích obdobiach január až december 2015. Predvolanie zaslané na adresu sídla spoločnosti sa vrátilo späť na DÚ Bratislava nedoručené s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V deň určený na ústne pojednávanie t. j. 22.11.2016 sa nikto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. nedostavil. Dňa 24.11.2016 zamestnanci DÚ Bratislava vykonali miestne zisťovanie na adrese Páričkova 18, Bratislava za účelom preverenia daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. a jeho obchodných aktivít. Zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza administratívna budova bývalého MDŽ. V čase miestneho zisťovania bola budova uzamknutá. Nikde neboli žiadne zvončeky ani poštové schránky. Budova bola pustá, už vysťahovaná akoby nachystaná na veľkú rekonštrukciu alebo demoláciu. Aj obchodné priestory nachádzajúce sa na prízemí boli opustené a prázdne. Z miestneho zisťovania bol spísaný úradný záznam dňa 25.11.2016. Dňa 01.12.2016 bolo na adresu sídla spoločnosti zaslané opakované predvolanie zo dňa 01.12.2016, ktoré sa vrátilo späť na DÚ Bratislava nedoručené s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na ústne pojednávanie konané dňa 19.12.2016 sa nikto nedostavil. Dňa 31.12.2015 bola spoločnosti DAHN STAV s.r.o. ukončená registrácia na DPH podľa § 81ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., z uvedených dôvodov sa DÚ Bratislava nepodarilo preveriť požadované skutočnosti. Dňa 23.02.2017 vypočul správca dane ako svedka pána Z. F., ktorý bol konateľom spoločnosti DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu zo dňa 23.02.2017. K vypočutiu svedka sa za žalobcu nikto nedostavil. Pri ústnom pojednávaní pán Z. F. uviedol, že v období od 12.10.2011 do 01.06.2016 bol konateľom spoločnosti DAHN STAV s.r.o., že spoločnosť nemala žiadneho splnomocneného zástupcu a poštové zásielky preberá na adrese J. X. X. XXXX/X, U.. Na ďalšie otázky správcu dane odpovedal, že sa vyjadrí písomne v dohodnutej lehote. Správca dane stanovil lehotu na písomné vyjadrenie do 10.03.2017. V stanovenom termíne pán F. nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani písomné vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu zaslal správca dane pánu F. na adresu, ktorú poskytol správcovi dane pri ústnom pojednávaní výzvu na predloženie dokladov a písomného vyjadrenia v zmysle záverov a opatrení prijatých v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23.02.2017. Zásielka sa vrátila späť s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Pán F. v stanovenom termíne nepredložil žiadne doklady ani písomné vyjadrenia. Dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Demčíkom a Ing. Michalkom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľným obchodom fakturovaným od dodávateľa Atlanta VR s.r.o.. Malo sa jednať o rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. poznajú osobne, spoznali ho cez stavebné práce, ktoré robil kolegovi a spolupráca vyplynula s rozhovoru s ním. Konatelia žalobcu ďalej uviedli, že so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť Atlanta VR s.r.o. komunikoval Ing. Nečas. Ku fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy č. 2014ATL0104 z 01.04.2014, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ako dodávateľom a žalobcom, ako odberateľom. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len o služby. Konatelia nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti Atlanta VR s.r.o. vykonával predmetné práce. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. Ku fakturovaným prácam na projekte Donet konatelia nevedeli uviesť, na základe akého zmluvného vzťahu boli vykonané, ani kedy, kde a kto konkrétne vykonané práce vykonal. Ku fakturovaným elektroprácam na objekte Holíč a elektroprácam sekacím a pomocným stavebným prácam na objekte Hviezdne bývanie konatelia žalobcu nevedeli uviesť, o aké konkrétne práce sa jednalo, ani kto zo spoločnosti Atlanta VR s.r.o. vykonal predmetné práce. Práce boli vykonané na základe zmluvy so spoločnosťou ELIS plus s.r.o.. Práce boli vykonané priamo na mieste partiou ľudí od Nečasa v objekte Holíč aj v objekte Hviezdne bývanie. Práce boli vykonávané priebežne. V súvislosti s predmetnými prácami boli riešené stavebné denníky. Jednalo sa len o práce. S odberateľmi nekomunikovali o dodávkach materiálu. Súčasťou elektroinštalačných prác neboli odborné prehliadky ani odborné skúšky. Rozsah a kvalitu vykonaných prác si žalobca osobne nekontroloval, ale odsúhlasil si fakturáciu s pánom Gondom zo spoločnosti ELIS plus s.r.o.. Písomnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie fakturovaných prác predstavujú odovzdávacie protokoly pri odberateľských faktúrach. Pri predmetných prácach neboli použité žiadne stroje, skôr náradie. V rámci vyjadrenia k záverom zápisnice zo dňa 31.01.2017 žalobca ku servisným prácam dodal, že práce vykonal dodávateľ Atlanta VR s.r.o. nie na pracoviskách žalobcu. Malo sa jednať o vzdialené prístupy. Nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti Atlanta VR s.r.o.. K prácam na projekte Donet uviedol, že súvisiace zmluvy boli odovzdané pre daňovú kontrolu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014. Služby vykonala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi na svojich pracoviskách. Ku fakturovaným elektroprácam na objekte Holíč a elektroprácam, sekacím a pomocným stavebným prácam na objekte Hviezdne bývanie žalobca uviedol, že uvedené práce sú rozpísané v montážnych denníkoch. Uvedené práce boli vykonané na základe zmluvy č. 72011, rámcovej dohody č. 1/2011 a objednávok (zmluva č. 72011, rámcová dohoda č. 1/2011 boli uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou ELIS plus s.r.o.). Žalobca ďalej uviedol, že služby vykonáva spoločnosť Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi. Ing. Vladimír Nečas im mená pracovníkov neoznámil. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. využil správca dane ako dôkazy zistenia iného správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015 u daňového subjektu Atlanta VR s.r.o.. Na základe účtovníctva a dokladov daňového subjektu za zdaňovacie obdobie jún 2015 bolo zistené, že zdaniteľné obchody, ktoré spoločnosť fakturovala žalobcovi zabezpečovala subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa DAHN STAV s.r.o., Páričkova 18, Bratislava. Správca dane v informačnom systéme Finančnej správy SR zistil, že na DÚ Bratislava, ako miestne príslušného správcu dane daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. bolo zaslané dožiadanie z DÚ Žilina zo dňa 23.09.2016. Predmetom dožiadania bolo u daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. preveriť, či daňový subjekt v roku 2015 vykonal zdaniteľné obchody pre spoločnosť Atlanta VR s.r.o., či vystavil faktúry, ktoré eviduje v účtovníctve spoločnosť Atlanta VR s.r.o., či z nich priznal daň a či fakturované obchody vykonal dodávateľ sám, vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. V odpovedi sa uvádza, že DÚ Bratislava zaslal daňovému subjektu DAHN STAV s.r.o. na adresu sídla dňa 06.10.2016 výzvu na predloženie dokladov potrebných k prevereniu dožiadania. Zaslaná výzva sa vrátila nedoručená späť správcovi dane s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Počas miestneho zisťovania na adrese sídla daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. bolo zistené, že daňový subjekt fyzicky nesídli na adrese sídla uvedenom v Obchodnom registri, nespolupracuje so správcom dane a nepreberá si poštové zásielky, je nekontaktný. Správca nemohol preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom Atlanta VR s.r.o.. Správca dane prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava preveroval daňový subjekt BAMAT, s.r.o. za účelom preverenia, či v roku 2015 vykonal zdaniteľné obchody pre spoločnosť Atlanta VR s.r.o.. Predvolanie sa dožiadanému daňovému úradu vrátilo späť s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že na zvončekoch ani na schránke nie je uvedené označenie spoločnosti. Daňový subjekt BAMAT, s.r.o. je nekontaktný. Konateľa spoločnosti Michala Arvensisa sa dožiadanému daňovému úradu ani po opakovaných pokusoch k výsluchu nepodarilo zaistiť. Správca dane vypočul ako svedka Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o.. Na ústnom pojednávaní dňa 06.04.2017 sa za žalobcu dostavili konatelia Ing. Demčík a Ing. Michalka, ktorí o 09:30 hod. z ústneho pojednávania odišli. Ing. Nečas uviedol, že je konateľom spoločnosti Atlanta VR s.r.o. a že spoločnosť Atlanta VR s.r.o. v roku 2015 nemala ustanoveného splnomocneného zástupcu. Na adrese X. J. sa nachádza rodinný dom, je to miesto jeho trvalého bydliska. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. vykonávala svoje podnikateľské aktivity v roku 2015 v Martine, v Bystrici a v Turčianskych Tepliciach. Svoju činnosť vykonávala zo sídla spoločnosti vo Valči, jednalo sa o podnikateľské aktivity v rozsahu živnosti. Účtovníctvo viedla pani X. a zároveň podávala aj daňové priznania za spoločnosť, on vystavoval len faktúry. Spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, ani nevlastnila žiadny majetok. Nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015, len uviedol - tak ako je uvedené na faktúrach. Spoločnosť Atlanta VR podľa tvrdenia Ing. O. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu. On vyhotovil preverované faktúry pre žalobcu, pričom predmetné zdaniteľné obchody boli dodané subdodávateľsky. So spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. sa dostal do kontaktu tak, že s konateľom pánom Saitzom robili stavby a potom začali robiť aj obchodnú činnosť. S Michalom Arvensisom, konateľom spoločnosti BAMAT, s.r.o. tiež spolu robili nejaké stavby a potom začali robiť aj obchodnú činnosť. So žalobcom komunikoval s Ing. Demčíkom a Ing. Michalkom, zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. komunikoval s Tiborom Saitzom, s inými osobami nekomunikoval. Nevedel sa vyjadriť - kto za spoločnosť DAHN STAV s.r.o. a BAMAT, s.r.o. konkrétne vykonal tieto práce, nevedel uviesť, či práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. a BAMAT, s.r.o. sama, svojimi zamestnancami alebo boli práce vykonané subdodávateľsky inou spoločnosťou. Žalobcu informoval, že predmetné práce nebudú vykonané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. ale budú vykonané subdodávateľským spôsobom. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nevedela, kto má byť konečným odberateľom fakturovaných zdaniteľných obchodov. Taktiež nevedel jednoznačne povedať, či spoločnosť Atlanta VR s.r.o. uzatvorila so žalobcom zmluvu zo dňa 01.04.2014, ktorú správca dane svedkovi predložil k nahliadnutiu pri ústnom pojednávaní a či sa predmetná zmluva týkala aj zdaniteľných obchodov v roku 2015. Podľa svedka sa predmetná zmluva viaže k servisným prácam pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica. Svedok nevedel uviesť, kto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. So spoločnosťou BAMAT, s.r.o. nemala spoločnosť uzatvorenú žiadnu zmluvu, len ústnu dohodu. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne servisné, projektové a stavebné práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o., zároveň nevedel uviesť ani miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. Keď boli práce vykonané, on to následne oznámil Ing. Y.. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o., ani žalobca osobne nekontrolovali vykonané práce. Nevedel popísať, ako vyzerali výstupy jednotlivých druhov prác, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi, vedel len, že práce boli spravené, keďže boli uhradené. K vystaveným faktúram pre žalobcu by mali existovať preberacie protokoly, ktoré v stanovenej lehote predloží. V správcom stanovenej lehote do 19.04.2017 Ing. O. nepredložil žiadne doklady, ani písomné vyjadrenie. Správca dane preveril obchody, ktoré fakturovali dodávatelia DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. žalobcovi aj u odberateľov žalobcu a to zaslaním dožiadaní na miestne príslušný daňový úrad odberateľa, resp. vykonaním miestneho zisťovania. Jednalo sa o týchto odberateľov: KIOS a.s., ELIS plus, s.r.o., GAMO a.s., Ing. Marián Obžut GEMA. Žalovaný zistené skutočnosti zhodnotil vo vzťahu k jednotlivým faktúram nasledovne: Pokiaľ išlo o faktúru č. 06/06-057/2015 z 30.06.2015 od dodávateľa DAHN STAV s.r.o., predložil žalobca na preukázanie fakturovaného plnenia faktúru a doklad o úhrade. Faktúra sa odvoláva na objednávku a dodací list, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito iba ako práce na projektoch Max Promotion a IS pre podporu riadenia vzťahu s klientmi, ktoré nie sú bližšie špecifikované. Na faktúre teda absentuje druh fakturovaných prác, nespĺňa teda požiadavky v zmysle § 194 ods. 1 pís. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o označenú faktúru, jednalo sa o vysoko odborné činnosti, plnenie fakturovanej činnosti si vyžadovalo príslušnú odbornú spôsobilosť a taktické vybavenie. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť DAHN STAV nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu označených služieb. Pokiaľ ide o faktúru č. 06/06-058/2015 z 30.06.2015 od dodávateľa DAHN STAV s.r.o., predložil žalobca na preukázanie fakturovaného plnenia faktúru, doklad o úhrade a zmluvu č. 2014DAHNSTAV z 01.01.2014. Žalovaný konštatuje, že faktúra sa odvoláva na objednávku a dodací list, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako servisné práce bez bližšej špecifikácie a uvedenia ich rozsahu, čím faktúra nespĺňa požiadavky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa zmluvy zo dňa 01.01.2014 uzatvorenej medzi žalobcom, ako objednávateľom a spoločnosťou DAHN STAV s.r.o., ako dodávateľom, v zmysle článku 4 tejto zmluvy predmetom malo byť zabezpečenie prevádzky call centra objednávateľa zahŕňajúce poskytovanie servisných služieb objednávateľovi za podmienok uvedených v zmluve pri softvérových nástrojoch pre potreby call centra objednávateľa; poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej činnosti pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii softvérových nástrojov pre potreby call centra objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa; zabezpečenie zmien nastavení APV CC na základe požiadaviek objednávateľa, atď.. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutým predmetom plnenia zmluvy boli odborné služby, ktoré si vyžadovali odbornú spôsobilosť a technické vybavenie. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti DAHN STAV s.r.o. táto nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu fakturovaných služieb. Ďalej mal žalovaný preukázané, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou GAMO a.s., Banská Bystrica zmluvu označenú ako SLA ZMLUVA č. D-15/0004 z 02.01.2015. V predmete plnenia uvedenej zmluvy sú obsiahnuté všetky služby, ktoré sú uvedené aj v zmluve zo dňa 01.01.2014. Zmluva zo dňa 02.01.2015 však bránila prenosu činnosti na tretiu osobu. Podľa článku 11 ods. 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie dôverných informácií druhej strane akoukoľvek formou tretej strane. V kontexte získaných dôkazov vyhodnotil žalovaný tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o., ktorí mali zabezpečovať predmetné servisné činnosti, ako nevieryhodné. Informáciami o príslušných pracovníkoch realizujúcich predmetné služby musel žalobca disponovať, a to z dôvodu, aby sa vôbec mohli realizovať služby, a tiež z dôvodu zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Žalovaný konštatuje, že sa nepreukázalo, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. mala potrebné personálne alebo pracovné kapacity. Rovnako sa nepreukázala ani existencia subdodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o.. Spoločnosť je nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádza, nezistili sa ani iné priestory, v ktorých by vykonávala podnikateľskú činnosť. Pokiaľ išlo o faktúru č. A272015 z 30.06.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., predložil žalobca na preukázanie fakturovaného plnenia faktúru, doklad o úhrade a zmluvu č. 2014ATLANTA0104 z 01.04.2014. Žalovaný konštatuje, že faktúra sa neodvoláva na žiadny iný dokument. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako servisné práce bez bližšej špecifikácie a uvedenia ich rozsahu, čím faktúra nespĺňa podmienky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa vyjadrenia konateľov žalobcu servisné práce boli vykonávané na základe zmluvy zo dňa 01.04.2014. V zmysle článku 4 zmluvy jej predmetom bolo zabezpečenie prevádzky call centra objednávateľa zahŕňajúce poskytovanie servisných služieb objednávateľovi za podmienok uvedených v tejto zmluve pre softvérových nástrojov pre potreby call centra objednávateľa, poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej činnosti pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii softvérových nástrojov, atď.. Je teda zrejmé, že dohodnutým predmetom plnenia boli odborné služby, ktoré si vyžadovali príslušnú odbornú spôsobilosť, technické vybavenie, v zmysle výpisu z obchodného registra spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu fakturovaných služieb. Ing. Vladimír Nečas, konateľ spoločnosti, nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015 s tým, že bolo fakturované plnenie dodané subdodávateľsky, a to DAHN STAV s.r.o.. Žalovaný však konštatuje, že ani DAHN STAV s.r.o. nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu fakturovaného plnenia. Pokiaľ išlo o faktúry č. A282015 z 30.06.2015 (elektro práce na objekte Holíč) a č. A292015 z 30.06.2015 (elektro práce, sekacie a pomocné stavebné práce na objekte Hviezdne bývanie) od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., predložil žalobca na preukázanie fakturovaného plnenia faktúry a doklady o úhrade. Faktúry sa neodvolávajú na žiadne iné dokumenty. Žalobca uviedol, že predmetné práce boli pre spoločnosť ELIS plus s.r.o., Banská Bystrica s tým, že poukázal na uzatvorenú zmluvu č. 72011 a rámcovú dohodu č. 1/2011. Z obsahu predmetnej zmluvy a dohody je zrejmé, že boli uzatvorené medzi spoločnosťou ELIS plus s.r.o., Banská Bystrica (ako užívateľ, resp. objednávateľ) a žalobcom (ako poskytovateľ, resp. dodávateľ). Uvedená zmluvná dohoda teda nepreukazuje obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o.. Konatelia žalobcu najskôr uviedli, že v súvislosti s predmetnými prácami boli vedené stavebné denníky. Neskôr v rámci vyjadrenia k opatreniam do zápisnice z 31.01.2017 žalobca uviedol, že uvedené práce boli rozpísané v montážnych denníkoch. Na listoch montážneho denníka je uvedená spoločnosť WEGA Martin miesto stavby (kaštieľ Holíč, resp. HB - Hviezdoslavova), obdobie (06/2015), súpis vykonaných prác a celkový počet odpracovaných hodín. Žalovaný však zdôrazňuje, že stĺpce, kde sa mali uviesť mená pracovníkov na pracovisku a mená a odpracovaných čas cudzích zamestnancov, sú prázdne. Podľa tvrdenia žalobcu práce vykonala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi. Ing. O. však mená pracovníkov neoznámil. K tvrdeniu žalobcu, že nepoznal pracovníkov, ktorí práce vykonali, žalovaný poukazuje na znenie rámcovej zmluvy č. 1/2011, ktorá mala upravovať vzťah medzi spoločnosťou ELIS plus, s.r.o., Banská Bystrica a žalobcom. Podľa článku V. bod 1 rámcovej dohody objednávateľ sa zaväzuje umožniť dodávateľom ustanovenému pracovníkovi plný prístup na miesto plnenia v primeranom čase a v rozsahu potrebnom pre riadne plnenie tejto dohody. Dodávateľom ustanovený pracovník je povinný dodržiavať platné interné predpisy objednávateľa, s ktorými bude vopred a preukázateľne oboznámený. Podľa článku V. bod 7 rámcovej dohody dodávateľ a objednávateľ sa zaväzujú poskytnúť na účely plnenia tejto dohody personál s príslušnou odbornou kvalifikáciou. Dodávateľ vopred písomne oznámi objednávateľovi zoznam jeho pracovníkov, ktorí budú poskytovať služby v zmysle tejto dohody. Podľa článku V. bod 11 rámcovej zmluvy objednávateľ je oboznámený s tým, že dodávateľ môže využiť subdodávateľov so špecializovanými odbornými znalosťami, či technickými schopnosťami. Žalovaný zdôrazňuje, že v zmysle uvedených stanovených podmienok v rámcovej dohode mal žalobca vedieť o všetkých pracovníkoch, ktorí predmetné práce vykonávali. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že práce vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. svojimi pracovníkmi, žalovaný poukazuje na vyjadrenie konateľa Atlanta VR s.r.o., že spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale budú vykonávané subdodávateľským spôsobom. Ing. X. O. nevedel uviesť, kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o.. Nevedel uviesť ani ich miesto, kde konkrétne boli vykonávané, či pri prácach boli použité aj stroje, mechanizmy, resp. nejaké náradie, nevedel uviesť, len uviedol, že ak boli použité, tak neboli jeho. Vo vzťahu k faktúre č. A302015 z 30.06.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. predložil žalobca k preukázaniu fakturovaného plnenia samotnú faktúru a doklad o úhrade. Žalovaný zdôrazňuje, že faktúra sa neodvoláva na žiadny iný dokument. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito iba ako práce na projekte Donet bez bližšej špecifikácie a uvedenia ich rozsahu, čím faktúra nespĺňa požiadavky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Žalobca zdôrazňuje, že podľa predloženého dokumentu DONET - požiadavky z Mantisu riešené v roku 2015 sa v prípade projektu Donet jednalo o špecifické softvérové práce. Je zrejmé, že v prípade faktúry sa jednalo o vysoko odborné činnosti, ktoré mala vykonávať spoločnosť Atlanta VR s.r.o.. Plnenie týchto činností si vyžadovalo príslušnú odbornú spôsobilosť a technické vybavenie. Podľa výpisu z OR však spoločnosť nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu uvedeného druhu služieb. Podľa vyjadrenia konateľa Atlanta VR s.r.o., ktorý nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015, bolo fakturované plnenie dodané subdodávateľsky spoločnosťou BAMAT, s.r.o.. Označená spoločnosť však nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu takýchto služieb. Konateľ Nečas nevedel špecifikovať, aké konkrétne softvérové práce mala spoločnosť BAMAT, s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o. vykonať, nevedel uviesť ani miesto, kde boli konkrétne práce vykonávané. Spoločnosť BAMAT, s.r.o. podľa zistenia správcu dane nezamestnávala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a od roku 2007 nejaví žiadne známky hospodárskej aktivity. Záverom žalovaný uvádza, že sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení na vyššie označených faktúrach spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a dodanie fakturovaných plnení na vyššie označených faktúrach spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., žalobcovi teda nevzniklo právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Žalobca nepreukázal, že zo strany uvedených dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetných služieb podľa § 9, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odberateľovi (žalobcovi) uvedenom na sporných faktúrach nevzniká právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona. Sporné faktúry vzhľadom ku všetkým zisteniam nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu služieb, ktoré sú na faktúrach uvedené v skutočnosti aj došlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. K námietke rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil) inak nie je možné priznať nárok. Správca dane nespochybnil reálnu dodávku plnení u konečného odberateľa, ale spochybnil osobu uvedenú na faktúre t. j. spoločnosť DAHN STAV s.r.o. a spoločnosť Atlanta VR s.r.o., ktoré sa mali na realizácií služby pre konečného odberateľa podieľať. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr, keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení noviel (resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112) neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb. Z uvedených zákonných ustanovení však nijako nevyplýva, do akej miery je potrebné špecifikovať rozsah a druh dodanej služby, resp. že je potrebné ho podrobne špecifikovať. Z predmetných faktúr jednoznačne vyplýva, že je v nich uvedený druh dodaných služieb - „práce na projektoch Max Promotion v množstve 200 hod. a IS pre podporu riadenia vzťahu s klientmi v množstve 240 hod., „servisné práce“, „práce na projekte Donet“. Čo sa týka rozsahu dodaných služieb v dodávateľských faktúrach, ak nie je rozsah uvedený číselným označením množstva, resp. je vydaný len číslom 1, je možné z formy faktúry, ako aj príslušnej účtovnej a zmluvnej dokumentácie (zmluvy o spolupráci dodávateľov so žalobcom) zistiť, že sa jednalo o pravidelné mesačné služby fakturované paušálnou sumou s prihliadnutím na skutočnosť, že ako dodávateľ, tak i odberateľ boli mesačnými platiteľmi DPH a faktúry vystavovali mesačne. Žalobca má za to, že takýto (aspoň základný) popis druhu a množstva dodaných služieb na faktúre je na splnenie formálnej náležitostí uvedených dodávateľských faktúr postačujúci a je postačujúci aj na splnenie formálneho predpokladu na odpočet DPH. Žalobca počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných dodávateľských faktúr (reálnosť zdaniteľných plnení) a to najmä: - predložením predmetných dodávateľských faktúr a dokladov o ich úhrade, akceptačnými protokolmi - spárovaním dodávateľských faktúr s odberateľskými faktúrami - vyjadreniami samotných spoločníkov daňového subjektu - Ing. Demčíka a Ing. Michalku zo dňa 31.01.2017 uvedenými v Zápisnici číslo 100181004/2017 zo dňa 31.01.2017, v ktorých konkretizovali okolnosti zdaniteľného plnenia - písomnými vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu predloženými správcovi dane dňa 26.05.2017 v ktorých podrobnejšie rozpísali svoje predchádzajúce vyjadrenia na pojednávaní pred správcom dane - čestným prehlásením bývalého konateľa dodávateľa, obch. spol. DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR s.r.o., pána Tibora Saitza, ktorý sa písomne vyjadril za dodávateľa DAHN STAV s.r.o. vo svojom "Čestnom prehlásení" zo dňa 09.03.2017 doručenom správcovi dane dňa 10.03.2017, evidovanom pod č. 229762/2017 v tom zmysle, že všetky obchodné vzťahy medzi spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a WEGA Martin, s.r.o. boli vykonané, odovzdané, vyfakturované a uhradené, hoci je toto čestné prehlásenie evidované v administratívnom spise z daňovej kontroly za rok 2014, avšak z jeho samotného obsahu nevyplýva, že by sa vzťahovalo len na obchodné vzťahy medzi žalobcom a obch. spoločnosťou DAHN STAV v roku 2014 - vyjadrením konateľa dodávateľa, obch. spoločnosti Atlanta VR, s.r.o., Ing. Vladimíra Nečasa, ktorý uviedol, že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu, pričom tieto boli dodané subdodávateľsky a predmetné faktúry vyhotovil on samotný - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100410445/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 07.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti GAMO a.s. - zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100427114/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - Ing. Márian Obžut Gema, - zápisnica Daňového úradu Trnava číslo: 100193320/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 02.02.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti KIOS, a.s., - zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100243984/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.02.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti ELIS plus, s.r.o., - preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou žalobcu. V prípade, že mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov žalobcu, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu. Preto ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu, ale naopak v jeho prospech a nemožno ich vyhodnotiť tak, že by preukazovali, že zdaniteľný obchod vykonaný nebol. Záver žalovaného (resp. správcu dane) o tom, že ak iný daňový subjekt, v tomto prípade obchodná spoločnosť DAHN STAV s.r.o. (dodávateľ žalobcu) bol v čase saňovej kontroly žalobcu nekontaktný, svojím správaním neumožnil správcovi dane vykonať úkony, a teda správca dane nemohol preveriť fakturované zdaniteľné obchody, a preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr vyhotovených týmto dodávateľom, by bol vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie a jeho výsledky úplne mylný, autoritatívny a nemajúci oporu vo vnútroštátnych predpisov a judikatúre a ani v predpisoch a judikatúre práva Európskej únie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukazuje na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 a tiež modifikáciu vykonanú právom Európskej únie (C80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03). V zmysle judikatúry SR, ako i judikatúry Európskej únie nie je spravodlivo možné žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správa dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenia rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Rovnako aj skutočnosť, že daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, a teda správca dane nesie zodpovednosť za vznik takejto dôkaznej núdze. Aplikácia uvedenej judikatúry je opodstatnená, pretože sa jedná o obdobný prípad, aký je uvádzaný aj vo vyššie uvedenej judikatúre, pričom z dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu boli splnené ako i formálne, tak i materiálne predpoklady odpočtu DPH. Pokiaľ žalovaný vo svojich úvahách uvádza, že dodávatelia mali vykonať také činnosti, na ktoré nemali oprávnenie a navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti, k tomu žalobca uviedol, že dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, tak ako to vo svojich vyjadreniach aj uvádzali samotní konatelia dodávateľov žalobcu a aj samotní spoločníci žalobcu. Dokonca dodávateľ Atlanta VR s.r.o. mal v predmete činnosti aj automatizované spracovanie dát, čo bezpochyby je činnosť, ktorá ho oprávňovala na poskytovanie predmetných odborných služieb pre žalobcu. Úvahy žalovaného o tom, že subdodávateľské plnenie mohlo narúšať základy informačnej techniky považuje žalobca za bezpredmetné na úrovni konšpirácie a nesúvisiace s predmetom konania. Ak by aj k takému konaniu došlo, je na strane poškodeného, aby sa proti takémuto konaniu bránil. Na základe uvedeného má žalobca za to, že závery uvedené v rozhodnutí správcu dane, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného nevychádzajú z obsahu celého administratívneho spisu a sú priamo v rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným správcom dane (resp. aj žalovaným) v rámci dokazovania. Žalovaný sa jednostranne a nedostatočne vysporiadal aj so skutočnosťami ohľadne splnenia formálnych a materiálnych predpokladov odpočtu DPH a nesprávne posúdil aj rozloženie dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.11.2018 uviedol totožné skutkové a právne dôvody ako v žalobou napadnutom rozhodnutí. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 6. Krajský súd ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 18.06.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad Zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, Zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 7. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj k podanej žalobe. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. 8. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. 9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112 neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb správny súd uvádza, že v ustanovení § 74 ods. 1 zákona sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná sa o povinné náležitostí. Bez týchto náležitostí nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Medzi povinné náležitostí patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom požadované náležitosti a to tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. V prípade označenia fakturovaného plnenia ako „servisné práce“ nie je zrejmé, čoho sa servisné práce týkajú, ani označenie „práce na projekte Donet“ resp. „práce na projektoch MAX Promotion IS pre podporu riadenia vzťahu s klientmi“ nepovažuje súd za dostatočné označenie druhu dodanej služby z hľadiska jej nezameniteľnej identifikácie s iným plnením rovnakého druhu v rámci toho istého dodávateľsko - odberateľského vzťahu. Označenie množstva dodanej služby „1“ pokiaľ išlo o servisné práce a práce na projekte Donet nie je dostatočným označením ich rozsahu. Faktúry sa neodvolávajú na žiadne doklady, ktoré by tvorili súčasť administratívneho spisu a ktoré by podporne tieto služby upresňovali. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre a to jeho označením a rozsahom má za úlohu zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. 10. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžfk/1/2016 zo dňa 19.06.2018 už tieto nedostatky formálneho charakteru neumožňujú odpočítanie dane, a to bez ohľadu na to, či boli splnené vecné podmienky odpočítania. Napriek tomu správca dane aj žalovaný sa zaoberali tým, či došlo k splneniu aj materiálnej podmienky na odpočítanie dane, a teda či na základe dodávateľských faktúr reálne došlo k dodaniu služieb. Aj v tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že táto skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Uvedené nebolo preukázané žiadnym z dôkazov, ktoré uvádzal žaloba v žalobe, ktoré podľa neho majú túto skutočnosť preukázať. Samotné dodávateľské faktúry a doklady o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzujú. Akceptačné protokoly neboli žalobcom vôbec k týmto faktúram predložené. Rovnako túto skutočnosť nepotvrdzujú ani odberateľské faktúry, pretože predmetom odpočítania je daň uvedená na dodávateľskej faktúre. Pokiaľ by aj služby uvedené na faktúrach (bližšie nešpecifikované) boli žalobcovi dodané, a tento by ich dodal svojim odberateľom, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že tieto služby žalobcovi dodali práve jeho dodávatelia podľa dodávateľských faktúr a že týmto spoločnostiam ako platiteľom zaplatil žalobca DPH z ceny uvedených služieb a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Vyjadrenia konateľov žalobcu na pojednávaní dňa 31.01.2017 v žiadnom prípade neuvádzali, akým spôsobom došlo k dodaniu týchto služieb zo strany dodávateľov žalobcu a rovnako tak tomu bolo aj v písomných vyjadreniach konateľov žalobcu zo dňa 26.05.2017. Naopak, tieto tvrdenia sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď Ing. Demčák a Ing. Michalko tvrdili, že služby od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. boli fakturované odberateľom, pričom podľa zmluvy s týmto dodávateľom z 01.01.2014 naopak tieto servisné služby na softvéri mali byť dodané pre potreby samotného žalobcu a priamo v sídle žalobcu pre potreby jeho call centra (nie call centra firmy GAMO a.s. Banská Bystrica). Tiež je v rozpore s touto zmluvou ich tvrdenie, že tieto práce neboli vykonávané na pracoviskách žalobcu.Pokiaľ žalobca tvrdil, že boli odsúhlasené akceptačné protokoly s odberateľmi, ktoré sú súčasťou odberateľských faktúr, súd uvádza, že odberateľské faktúry, ktoré vystavil žalobca pre svojich odberateľov, už nie sú predmetom skúmania pri odpočítaní dane. Ani čestné prehlásenie bývalého konateľa dodávateľa DAHN STAV s.r.o. Tibora Saitza nepreukazuje materiálne plnenie zo strany tohto dodávateľa. Je potrebné poukázať na jeho svedeckú výpoveď zo dňa 17.02.2017, kde bol poučený ako svedok a ku ktorej sa žalobca nedostavil. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že sa k veci samej žiadnym spôsobom nevyjadril, ale vymienil si vyjadrenie len písomne, avšak ani písomne sa vôbec nevyjadril. Potom jeho čestné prehlásenie je potrebné vyhodnotiť ako nehodnoverný dôkaz a zároveň aj ako dôkaz bez výpovednej hodnoty, pretože je formulovaný len všeobecne, neodkazuje na žiadne konkrétne obchodné prípady, na žiadne konkrétne dátumy ani na predmety jednotlivých plnení. Reálne plnenia podľa dodávateľských faktúr nedokazuje ani výpoveď svedka Ing. Vladimíra Nečasa, ako konateľa Atlanta VR s.r.o., pretože tento nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala táto spoločnosť so žalobcom v roku 2015 a ďalej tvrdil, že fakturované plnenia nedodala sama, ale len subdodávateľsky, a to práve opätovne prostredníctvom DAHN STAV s.r.o.. Bolo však preukázané, že DAHN STAV s.r.o. v roku 2014 a 2015 nemala žiadnych zamestnancov a samotné obchodovanie jej konateľ v tomto období Tibor Saitz žiadnym spôsobom nepotvrdil. Teda nebolo preukázané, že by Atlanta VR s.r.o. mohla dodať akúkoľvek službu prostredníctvom DAHN STAV s.r.o.. Nepodstatné pri preukazovaní reálneho plnenia z dodávateľských faktúr sú potom dôkazy o tom, že žalobca fakturoval jednotlivé služby svojim odberateľom GAMO a.s., Banská Bystrica., GEMA, s.r.o a Ing. Marián Obžut Gema, s.r.o.. Preto ako dôkazy neslúžia ani zápisnice o miestnom zisťovaní o preverovaní týchto odberateľov žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, samotné dodanie služby odberateľom žalobcu, ktorý si nárokuje odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, nepreukazuje samotné dodanie tovaru z dodávateľských faktúr dodávateľom. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že z dodávateľských faktúr nie je zrejmé, o aké konkrétne služby sa jednalo, a preto nie je možné ani konštatovať vzhľadom na neurčito vymedzený druh a rozsah fakturovaných služieb, bez personálneho zázemia vo firme DAHN STAV s.r.o. ako priameho dodávateľa i subdodávateľa zároveň, že by takto definované služby boli odobraté ďalšími odberateľmi. 11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu - že v prípade, ak mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu správny súd uvádza: Žalobca preniesol výkon prác na spoločnosti, ktoré nemali oprávnenie na výkon požadovaných činností. Nezaujímal sa o to, či budú mať jeho dodávatelia dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovaných činností, nezaujímal sa o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity a k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o., táto spoločnosť mala vykonať činnosti, na ktoré nemala potrebné oprávnenie a to navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti. Spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. resp. BAMAT, s.r.o.. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. a aj ňou označení subdodávatelia mali vykonať činnosti, na ktoré nemali potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. ani BAMAT, s.r.o.sa na adrese svojho sídla nenachádzali a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávali svoju podnikateľskú činnosť. Podľa vyjadrenia Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale subdodávateľsky. Ing. Nečas nevedel uviesť kto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. resp. BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať aké konkrétne servisné a softvérové práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o.. Nevedel ani uviesť miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. Odberateľ žalobcu síce potvrdil, že zdaniteľné obchody od žalobcu prijal, čo však nepreukazuje, že práce pre žalobcu vykonal subjekt uvedený na dodávateľskej faktúre. Podľa rozsudku NSSR č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 dodanie tovaru alebo služby ďalšiemu odberateľovi samo osebe nepreukazuje, že žalobcovi plnenie dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre, že tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil žalobca DPH z ceny uvedeného plnenia a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH. 12. K čestnému prehláseniu zo dňa 09.03.2017 od Z. F. súd uvádza, že správca dane vypočul pána F. ako svedka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Žalobca sa vypočutia tak významného svedka nezúčastnil. Svedok sa počas ústneho pojednávania nevyjadril ani k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. a ani k obchodnej spolupráci so žalobcom, nepredložil žiadne dôkazy, vymienil si vyjadrenie len písomne. Pán F. sa ani v správcom dane dodatočne stanovenej lehote k uvedeným skutočnostiam nevyjadril a žiadne dôkazy nepredložil. Čestné prehlásenie pána F. sa týkalo obchodov fakturovaných v roku 2014 a nie v roku 2015. Jedná sa iba o všeobecné konštatovanie, že obchodné vzťahy medzi firmou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonané, odovzdané, a vyfakturované, ako aj uhradené. Pán F. v ňom nič nevysvetlil, nič neobjasnil a nič nekonkretizoval. Všetky pochybností správcu dane, ktorými boli poznačené obchody medzi uvedenými spoločnosťami či už 2014 alebo 2015 zostali zachované. Za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť tento dôkaz ako nehodnoverný a bez výpovednej hodnoty. 13. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťami Atlanta VR s.r.o. a DAHN STAV s.r.o. aj reálne dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani aplikovať rozsudok ESD C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje preukázateľné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby) správcom dane a následné nevyvrátenie tohto spochybnenia daňovým subjektom (III.ÚS 401/2009, III.ÚS 93/2016). Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané (resp. je spochybnené), že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác (služieb) dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe automaticky neznamená priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti Atlanta VR s.r.o. a DAHN STAV s.r.o., k čomu dospeli daňové orgány i správny súd. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálne deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. 14. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca s výnimkou čestného prehlásenia pána Saitza (konateľom spoločnosti DAHN STAV s.r.o.) v roku 2015 predložil relevantný dôkaz o tom, že by dodávky, pri ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane mali pochádzať od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil konanie správcu dane i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku (71/2017, II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017). V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Preto je táto námietka v plnom rozsahu nedôvodná. Právne relevantné je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu a nie na jeho odberateľa. 15. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky ESD C-80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03 a rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, uvedené v danej veci nie je možné použiť. Uvedená judikatúra Európskeho súdneho dvora sa vzťahuje na prípady, že bolo uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukázané. Rovnako je tak tomu aj v záveroch rozsudku NS SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, čo samozrejme predpokladá splnenie podmienky, že na dodávateľskej faktúre je plnenie riadne špecifikované. V danom prípade nebola splnená ani jedna z týchto dvoch podmienok, pretože na dodávateľských faktúrach plnenie nebolo vôbec špecifikované a nebolo ani preukázané, že by mohli plnenie poskytnúť dodávateľské spoločnosti. V danom prípade totiž nebolo preukázané, že by zdaniteľné obchody prebehli a že ich materiálne výsledky reálne existujú. Okrem toho sa vyššie uvedený rozsudok NS SR týkal rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane v prípadoch, ak na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca išlo o podvodné konanie typu „kolotoč“, čo nie je prípad prejednávanej veci. Pokiaľ žalobca uvádza, že existencia predmetu plnenia bola jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami, zmluvami a výsluchmi žalobcu či dodávateľov, ide o jeho pohľad na vec, ktorý však nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, teda nepredložil faktúru s formálnymi náležitosťami podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a nepreukázal existenciu predmetu zdaniteľného plnenia. 16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý udáva, že dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, správny súd udáva, že podľa vyjadrenia konateľov žalobcu z 31.01.2017 servisné práce spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonávané na základe zmluvy z 01.04.2014. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že nebolo zámerom žalobcu, aby táto spoločnosť prenášala výkon zmluvnej činnosti na inú osobu. V zmysle článku 11 (dôverné informácie) bod 4 danej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. Pokiaľ ide o činnosť automatizované spracovanie dát, ktorú má Atlanta VR s.r.o. zapísanú v predmete činnosti, je potrebné k uvedenému uviesť, že pod spracovaním údajov v zmysle zoznamu odporúčaných označení voľných živností a ich bližšieho vymedzenia patrí spracovanie údajov dodaných zákazníkom, vypracovanie tabuliek, výpočtov a pod. bez navrhovania špecifického programu. Podľa vyjadrenia žalobcu k fakturovaným prácam mal dodávateľ Atlanta VR s.r.o. vykonať také softvérové práce, ktoré podľa názoru súdu nespadajú pod automatizované spracovanie dát. 17. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako i žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmavaných v správnej veci, s týmito sa stotožňuje, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 18. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. 19. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.