Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/80/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200215 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200215.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta č. 4080/19, Martin, IČO: 31 626 203, právne zastúpený Mgr. Andrea Šutovská, advokátka, so sídlom T. č. XX, W., korešpondenčná adresa: G.. D.. XX, R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100729207/2018 zo dňa 12.04.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101172759/2017 zo dňa 01.06.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101953841/2017 dňa 13.09.2017, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.841,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. 2. Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 100729207/2018 zo dňa 12.04.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 9.841,40 Eur zo dňa 13.09.2017. V podrobnostiach poukázal na skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočet DPH z faktúr: Z faktúry č. 07/06-064/2015 zo dňa 31.07.2015 (dátum dodania: 31.07.2015) na sumu celkom 29 408,40 €, z toho 20 % DPH v sume 4 901,40 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o., Páričkova 18, 821 08 Bratislava (ďalej len „DAHN STAV s.r.o.“) za sekacie a pomocné stavebné práce, elektro práce na objekte Hviezdne bývanie v množstve 1 945 hod.. Z faktúry č. 07/06-065/2015 zo dňa 31.07.2015 (dátum dodania: 31.07.2015) na sumu celkom 18 600,00 €, z toho 20 % DPH v sume 3 100,00 € od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. za servisné práce. Z faktúry č. A422015 zo dňa 30.07.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.07.2015) na sumu celkom 6 240,00 €, z toho 20 % DPH v sume 1 040,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o., Valča 199, 038 35 Valča (ďalej len „Atlanta VR s.r.o.“) za servisné práce. Z faktúry č. A442015 zo dňa 30.07.2015 (dátum zdaniteľného plnenia: 30.07.2015) na sumu celkom 4 800,00 €, z toho 20 % DPH v sume 800,00 € od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. za vysprávky, maľovky, oprava kanalizácie a oprava elektroinštalácie. Uviedol, že dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Borisom Demčíkom a Ing. Milošom Michalkom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľným obchodom fakturovaným od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Malo sa jednať o rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a jej konateľom Tiborom Saitzom vyplynula z rozhovoru o tom, kto čo robí, pričom pána Saitza poznali už dlhšie. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. si žalobca preveroval osobne aj cez Obchodný register. V roku 2015 so spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. žalobca ukončil spoluprácu na základe preverovania správcu dane. Konatelia žalobcu so spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť DAHN STAV s.r.o. komunikoval Tibor Saitz. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastne réžii. Ku fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO a.s. Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 01.01.2014, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len o práce. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonával predmetné práce pre žalobcu. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. Písomnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie fakturovaných servisných prác by mal mať odberateľ. Ku elektroinštalačným, sekacím a pomocným prácam na objekte Hviezdne bývanie konatelia žalobcu uviedli, že sa jednalo o pomocné práce uskutočňované priamo na stavbách. Neriešili, či rozsah a charakter prác si vyžadoval stavebné povolenie, resp. vedenie stavebného denníka, prípadne záznamy preukazujúce prevedenie fakturovaných prác. Materiál v súvislosti so stavebnými prácami nebol dodaný, jednalo sa o služby. Konatelia nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonal práce pre žalobcu. Súčasťou elektroinštalačných prác neboli odborné prehliadky ani skúšky. Rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval s pánom Gondom zo spoločnosti ELIS plus s.r.o.. Písomná dokumentácia preukazujúca vykonanie fakturovaných prác voči spoločnosti DAHN STAV s.r.o. neexistuje. Pri preberaní prác neboli vyhotovené revízne ani záverečné správy, práce boli odsúhlasené telefonicky a následne vyhotovené faktúry. V písomnom vyjadrení z 26.05.2017 k záverom zápisnice z 31.01.2017 žalobca doplnil, že servisné práce od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. vykonával dodávateľ, t. j. DAHN STAV s.r.o., ale nie na pracoviskách žalobcu. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Žalobca nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o., komunikovali s Tiborom Saitzom. K dokumentácii preukazujúcej vykonanie fakturovaných servisných prác uviedol, že boli odsúhlasované akceptačné protokoly s odberateľom, ktoré by mali byť súčasťou faktúr. K elektroinštalačným, sekacím a pomocným stavebným prácam žalobca uviedol, že zahŕňali pomocné elektro práce, vyfrézovanie drážok, vysekanie, zasadrovanie, montáž káblov, výkopy, vysekanie otvorov, inštalácia rozvodov, zapojenie dátových zásuviek, ukončenie kabeláže v dátových rozvádzačoch, založenie kazetového stropu, osadenie a zapojenie svietidiel, inštalácia silnoprúdových rozvodov. Práce vykonávala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v priestoroch koncového užívateľa. Žalobca nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o.. K svojim tvrdenia predložil zmluvu o spolupráci a dodávkach uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou DAHN STAV s.r.o., objednávky odberateľa ELIS plus s.r.o. vrátane montážnych denníkov. Správca dane listom zo dňa 12.10.2016 dožiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie fakturovaných plnení medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom v roku 2015. Daňový úrad Bratislava v odpovedi zo dňa 04.01.2017 uviedol, že zaslal daňovému subjektu DAHN STAV s.r.o. predvolanie zo dňa 25.10.2016 na ústne pojednávanie vo veci predloženia daňových, účtovných dokladov a podania vysvetlení súvisiacich s preverovaním zdaniteľných plnení a podnikateľských aktivít v spoločností v zdaňovacích obdobiach január až december 2015. Predvolanie zaslané na adresu sídla spoločnosti sa vrátilo späť na DÚ Bratislava nedoručené s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V deň určený na ústne pojednávanie t. j. 22.11.2016 sa nikto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. nedostavil. Dňa 24.11.2016 zamestnanci DÚ Bratislava vykonali miestne zisťovanie na adrese Páričkova 18, Bratislava za účelom preverenia daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. a jeho obchodných aktivít. Zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza administratívna budova bývalého MDŽ. V čase miestneho zisťovania bola budova uzamknutá. Nikde neboli žiadne zvončeky ani poštové schránky. Budova bola pustá, už vysťahovaná akoby nachystaná na veľkú rekonštrukciu alebo demoláciu. Aj obchodné priestory nachádzajúce sa na prízemí boli opustené a prázdne. Z miestneho zisťovania bol spísaný úradný záznam dňa 25.11.2016. Dňa 01.12.2016 bolo na adresu sídla spoločnosti zaslané opakované predvolanie zo dňa 01.12.2016, ktoré sa vrátilo späť na DÚ Bratislava nedoručené s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na ústne pojednávanie konané dňa 19.12.2016 sa nikto nedostavil. Dňa 31.12.2015 bola spoločnosti DAHN Stav s.r.o. ukončená registrácia na DPH podľa § 81ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., z uvedených dôvodov sa DÚ Bratislava nepodarilo preveriť požadované skutočnosti. Dňa 23.02.2017 vypočul správca dane ako svedka pána Tibora Saitza, ktorý bol konateľom spoločnosti DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu zo dňa 23.02.2017. K vypočutiu svedka sa za žalobcu nikto nedostavil. Pri ústnom pojednávaní pán Tibor Saitz uviedol, že v období od 12.10.2011 do 01.06.2016 bol konateľom spoločnosti DAHN STAV s.r.o., že spoločnosť nemala žiadneho splnomocneného zástupcu a poštové zásielky preberá na adrese J. Š. Šikuru 4850/1, Martin. Na ďalšie otázky správcu dane odpovedal, že sa vyjadrí písomne v dohodnutej lehote. Správca dane stanovil lehotu na písomné vyjadrenie do 10.03.2017. V stanovenom termíne pán Saitz nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani písomné vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu zaslal správca dane pánu Saitzovi na adresu, ktorú poskytol správcovi dane pri ústnom pojednávaní výzvu na predloženie dokladov a písomného vyjadrenia v zmysle záverov a opatrení prijatých v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23.02.2017. Zásielka sa vrátila späť s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Pán Saitz v stanovenom termíne nepredložil žiadne doklady ani písomné vyjadrenia. Dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Demčíkom a Ing. Michalkom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľným obchodom fakturovaným od dodávateľa Atlanta VR s.r.o.. Malo sa jednať o rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. poznajú osobne, spoznali ho cez stavebné práce, ktoré robil kolegovi a spolupráca vyplynula s rozhovoru s ním. Konatelia žalobcu ďalej uviedli, že so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť Atlanta VR s.r.o. komunikoval Ing. Nečas. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastnej réžii. Ku fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy č. 2014ATL0104 zo dňa 01.04.2014, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ako dodávateľom a žalobcom, ako odberateľom. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný, išlo len o služby. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti Atlanta VR s.r.o. vykonával predmetné práce pre žalobcu. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. V písomnom vyjadrení z 26.05.2017 žalobca k došlej faktúre č. A442015 z 30.07.2015 uviedol, že sa jednalo o práce pre spoločnosť W.E.G.A. MT, s.r.o.. Pri sťahovaní zadných priestorov v predajni a garáže. K servisným prácam žalobca uviedol, že práce vykonal dodávateľ Atlanta VR s.r.o. nie na pracoviskách žalobcu. Malo sa jednať o vzdialené prístupy, nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti Atlanta VR s.r.o.. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. využil správca dane ako dôkazy zistenia iného správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015 u daňového subjektu Atlanta VR s.r.o.. Na základe účtovníctva a dokladov daňového subjektu za zdaňovacie obdobie jún 2015 bolo zistené, že zdaniteľné obchody, ktoré spoločnosť fakturovala žalobcovi zabezpečovala subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa BAMAT, s.r.o., Vajnorská 53, Bratislava. Správca dane v informačnom systéme Finančnej správy SR zistil, že na DÚ Bratislava, ako miestne príslušného správcu dane daňového subjektu BAMAT, s.r.o. bolo zaslané dožiadanie z DÚ Žilina zo dňa 06.10.2016. Predmetom dožiadania bolo u daňového subjektu preveriť, či v roku 2015 vykonal zdaniteľné obchody pre spoločnosť Atlanta VR s.r.o., či vystavil faktúry, ktoré eviduje v účtovníctve spoločnosť Atlanta VR s.r.o., či z nich priznal daň a či fakturované obchody vykonal dodávateľ sám, vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. V odpovedi sa uvádza, že DÚ Bratislava zaslal daňovému subjektu BAMAT, s.r.o. na adresu sídla dňa 26.10.2016 predvolanie, ktoré sa vrátilo späť správcovi s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Pri miestnom zisťovaní na adrese sídla daňového subjektu BAMAT, s.r.o. bolo zistené, že na adrese sa nachádza bytový dom, na ktorého zvončekoch ani schránkach nebolo uvedené označenie spoločnosti. Daňový subjekt je nekontaktný. Miestne príslušnému správcovi dane sa nepodarilo ani po viacerých pokusoch zabezpečiť prítomnosť svedka Michala Arvensisa, konateľa spoločnosti, na ústnom pojednávaní. Správca dane vypočul ako svedka Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o.. Na ústnom pojednávaní dňa 06.04.2017 sa za žalobcu dostavili konatelia Ing. Demčík a Ing. Michalka, ktorí o 09:30 hod. z ústneho pojednávania odišli. Ing. Nečas uviedol, že je konateľom spoločnosti Atlanta VR s.r.o. a že spoločnosť Atlanta VR s.r.o. v roku 2015 nemala ustanoveného splnomocneného zástupcu. Na adrese Valča 199 (adresa sídla spoločnosti) sa nachádza rodinný dom, je to miesto jeho trvalého bydliska. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. vykonávala svoje podnikateľské aktivity v roku 2015 v Martine, v Bystrici a v Turčianskych Tepliciach. Svoju činnosť vykonávala zo sídla spoločnosti vo Valči, jednalo sa o podnikateľské aktivity v rozsahu živnosti. Účtovníctvo viedla pani T. a zároveň podávala aj daňové priznania za spoločnosť, on vystavoval len faktúry. Spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov, ani nevlastnila žiadny majetok. Nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015, len uviedol - tak ako je uvedené na faktúrach. Spoločnosť Atlanta VR podľa tvrdenia Ing. Nečasa reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu. On vyhotovil preverované faktúry pre žalobcu, pričom predmetné zdaniteľné obchody boli dodané subdodávateľsky. S Michalom Arvensisom, konateľom spoločnosti BAMAT, s.r.o. tiež spolu robili nejaké stavby a potom začali robiť aj obchodnú činnosť. So žalobcom komunikoval s Ing. Demčíkom a Ing. Michalkom, zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. komunikoval s Tiborom Saitzom, s inými osobami nekomunikoval. Nevedel sa vyjadriť - kto za spoločnosť BAMAT, s.r.o. konkrétne vykonal tieto práce, nevedel uviesť, či práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. sama, svojimi zamestnancami alebo boli práce vykonané subdodávateľsky inou spoločnosťou. Žalobcu informoval, že predmetné práce nebudú vykonané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. ale budú vykonané subdodávateľským spôsobom. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nevedela, kto má byť konečným odberateľom fakturovaných zdaniteľných obchodov. Taktiež nevedel jednoznačne povedať, či spoločnosť Atlanta VR s.r.o. uzatvorila so žalobcom zmluvu zo dňa 01.04.2014, ktorú správca dane svedkovi predložil k nahliadnutiu pri ústnom pojednávaní a či sa predmetná zmluva týkala aj zdaniteľných obchodov v roku 2015. Podľa svedka sa predmetná zmluva viaže k servisným prácam pre spoločnosť GAMO a.s., Banská Bystrica. Svedok nevedel uviesť, kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. So spoločnosťou BAMAT, s.r.o. nemala spoločnosť uzatvorenú žiadnu zmluvu, len ústnu dohodu. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne servisné práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o., zároveň nevedel uviesť ani miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. K odberateľskej faktúre č. A442015 z 30.07.2015 za vysprávky maľovky, oprava kanalizácie a oprava elektroinštalácie uviedol, že ich mohol vykonať sám vo vlastnej réžii. V súvislosti s predmetnými prácami boli dodané len služby, materiál si nepamätá. Či boli pri predmetných prácach použité aj stroje, mechanizmy, resp. nejaké náradie, nevedel uviesť, len uviedol, že ak boli použité, neboli jeho. Keď boli práce vykonané, bolo mu nahlásené, že boli vykonané a on to následne oznámil Denčíkovi. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. a ani žalobca osobne nekontrolovali vykonané práce. Ing. Vladimír Nečas nevedel popísať, ako vyzerali výstupy jednotlivých druhov prác, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi. V správcom stanovenej lehote do 19.04.2017 Ing. Nečas nepredložil žiadne doklady, ani písomné vyjadrenie. Správca dane preveril obchody, ktoré fakturovali dodávatelia DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. žalobcovi aj u odberateľov žalobcu a to zaslaním dožiadaní na miestne príslušný daňový úrad odberateľa, resp. vykonaním miestneho zisťovania. Jednalo sa o týchto odberateľov: ELIS plus, s.r.o., GAMO a.s., GEMA s.r.o.. Žalovaný zistené skutočnosti zhodnotil vo vzťahu k jednotlivým faktúram nasledovne: Pokiaľ išlo o faktúru č. 07/06-064/2015 z 31.07.2015 od dodávateľa DAHN STAV s.r.o., predložil žalobca k preukázaniu fakturovaného plnenia faktúru, doklad o úhrade a zmluvu o spolupráci a dodávkach z 01.09.2013. Faktúra sa odvoláva na objednávku a dodací list, ktoré však neboli súčasťou administratívneho spisu. Žalobca uviedol, že predmetné práce boli pre spoločnosť ELIS plus, s.r.o., Banská Bystrica, s tým, že obchodné vzťahy medzi ním a danou spoločnosťou boli vymedzené zmluvou č. 72011 a rámcovou dohodou č. 1/2011. Zmluvný vzťah medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom bol upravený zmluvou o spolupráci a dodávkach z 01.09.2013. Zatiaľ čo pri prvotnej výpovedi konatelia žalobcu v súvislosti s prácami uviedli, že neriešili či rozsah a charakter fakturovaných prác si vyžadoval stavebné povolenie, vedenie stavebného denníka, prípadne záznamy preukazujúce prevedenie fakturovaných prác, v doplňujúcom vyjadrení už uviedli, že práce boli rozpísané v montážnych denníkoch. Stĺpce, kde sa však mali uviesť mená pracovníkov na pracovisku a mená a odpracovaný čas cudzích zamestnancov, sú prázdne. Žalobca tvrdí, že práce vykonala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v priestoroch koncového užívateľa. O pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o. nemá žalobca žiadnu vedomosť. Žalovaný však poukazuje na ustanovenia rámcovej dohody č. 1/2011, v zmysle ktorých mal žalobca vedieť o všetkých pracovníkoch, ktorí predmetné práce vykonávali. Žalovaný ďalej pokiaľ išlo o zmluvu o spolupráci a dodávkach z 01.09.2013, uvádza, že sa jedná iba o všeobecnú zmluvu, ktorá nerieši konkrétny obchodný prípad. Naviac daná zmluva v sebe obsahuje prvok nemožnosti plnenia. Podľa článku II. zmluvy dodávateľ zabezpečí objednávateľovi dodávky tovaru, služieb a prác podľa jednotlivých objednávok. Podľa článku III. bod 1 zmluvy dodávateľ sa zaväzuje vykonávať služby uvedené v článku II. priebežne počas celého zmluvného obdobia. Podľa článku V. zmluvy faktúra bude vystavená na konci zmluvného obdobia po splnení poslednej objednávky. Podľa článku VI. bod 1 zmluvy zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Žalovaný je teda toho názoru, že dodávateľ mal vystaviť faktúru na konci zmluvného obdobia, pričom však zmluva takýto koniec nemala, nakoľko bola uzatvorená na dobu neurčitú. V prípade aplikácie danej zmluvy nemala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. vystaviť faktúru č. 07/06-064/2015 z 31.07.2015. Za neobvyklú označil žalovaný aj skutočnosť, že žalobca nekontroloval priebeh, výkon a ani kvalitu prác. Práce mali byť odsúhlasované iba telefonicky. V tejto súvislosti potom nie je zrejmé ani to, ako bol určený celkový počet odpracovaných hodín. Vo vzťahu k faktúre č. 07/06-065/2015 z 31.07.2015 od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca na preukázanie fakturovaného plnenia predložil faktúru, doklad o úhrade a zmluvu č. 2014DAHNSTAV z 01.01.2014. Vo vzťahu k jednotlivým žalobcom predloženým podkladom žalovaný zdôrazňuje, že samotná faktúra sa odvoláva na objednávku a dodací list, ktoré nie sú súčasťou administratívneho spisu. Predmet fakturácie je vymedzený značne neurčito, iba ako servisné práce bez bližšej špecifikácie a určenia ich rozsahu, nespĺňa teda požiadavky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Predmetom zmluvy č. 2014DAHNSTAV z 01.01.2014 uzatvorenej medzi žalobcom, ako objednávateľom a spoločnosťou DAHN STAV s.r.o., ako dodávateľom, malo byť zabezpečenie prevádzky call centra objednávateľa, ktoré zahrňovalo: poskytovanie servisných služieb objednávateľovi za podmienok uvedených v zmluve pri softvérových nástrojoch pre potreby call centra objednávateľa; poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej činnosti pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii softvérových nástrojov pre potreby call centra objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa; zabezpečenie zmien nastavení APV CC na základe požiadaviek objednávateľa, atď.. Žalovaný zdôrazňuje, že je zrejmé, že dohodnutým predmetom plnenia zmluvy boli odborné služby vyžadujúce si odbornú spôsobilosť a technické vybavenie, pričom z výpisu z obchodného registra spoločnosti DAHN STAV s.r.o. je zrejmé, že táto nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu fakturovaných služieb. Podľa vyjadrenia konateľov žalobcu sa fakturované služby netýkali žalobcu, ale mali byť poskytované priamo spoločnosti GAMO, a.s., Banská Bystrica. Žalovaný však poukazuje na obsah zmluvy č. 2014DAHNSTAV z 01.01.2014, z ktorej vyplýva, že služby mali byť poskytované pre žalobcu a miestom plnenia malo byť sídlo objednávateľa. Žalovaný ďalej poukazuje na zmluvu uzatvorenú žalobcom so spoločnosťou GAMO, a.s., Banská Bystrica SLA ZMLUVA č. D-15/0004 z 02.01.2015, ktorej predmet plnenia je vymedzený totožne ako v zmluve z 01.01.2014. Žalovaný však zdôrazňuje, že zmluva z 02.01.2015 bránila prenosu činnosti na tretiu osobu. Podľa článku 11 ods. 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie dôverných informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. V kontexte získaných dôkazov vyznieva tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o., ktorí mali zabezpečovať predmetné servisné činnosti, ako nevieryhodné. Informáciami o príslušných pracovníkoch realizujúcich predmetné služby musel žalobca disponovať, a to z dôvodu, aby sa vôbec mohli realizovať samotné služby, ako aj z dôvodu zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Žalovaný zdôrazňuje, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. podľa zistení správcu dane nezamestnávala v roku 2014 ani v roku 2015 žiadnych zamestnancov. Konateľ spoločnosti DAHN STAV s.r.o. sa k fakturovaným prácam bližšie nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy. Odberatelia uviedli, že komunikovali so žalobcom. Žalovaný záverom konštatuje, že sa nepreukázalo, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. mala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia a uvedené nebolo preukázané ani u subdodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o.. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala a nezistili sa ani iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Vo vzťahu k faktúre č. A422015 z 30.07.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca k preukázaniu dôvodnosti fakturovaného plnenia predložil faktúru, doklad o úhrade a zmluvu č. 2014ATL0104. Žalovaný konštatuje, že faktúra sa neodvoláva na žiaden iný dokument. Predmet fakturácie je neurčitý, rozsah nie je stanovený. Faktúra nespĺňa požiadavky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Podľa zmluvy z 01.04.2014 uzatvorenej medzi žalobcom, ako objednávateľom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ako dodávateľom v zmysle jej článku 4 malo byť jej predmetom zabezpečenie prevádzky call centra objednávateľa zahŕňajúce poskytovanie servisných služieb pre potreby call centra, poskytovanie konzultačnej, poradenskej a realizačnej činnosti pri zmenách, rozširovaní a optimalizácii softvérových nástrojov pre potreby call centra, atď.. Dohodnutý predmet plnenia teda predstavuje odborné služby vyžadujúce si príslušnú odbornú spôsobilosť a technické vybavenie. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu dohodnutých služieb. Konateľ spoločnosti Atlanta VR s.r.o. nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR s.r.o. so žalobcom v roku 2015. Uviedol, že fakturované plnenie bolo dodané subdodávateľsky spoločnosťou DAHN STAV s.r.o.. Rovnako spoločnosť DAHN STAV s.r.o. však nemala v predmete činnosti uvedenú takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala k poskytovaniu fakturovaných služieb. Podľa vyjadrenia konateľov žalobcu sa predmetné fakturované služby netýkali žalobcu, ale boli poskytnuté priamo spoločnosti GAMO a.s., Banská Bystrica, s ktorou uzatvoril zmluvu SLA ZMLUVA č. D-15/004 z 02.01.2015 s tým, že v jej predmete sú obsiahnuté všetky služby tak, ako sú uvedené aj v zmluve z 01.04.2014. Žalovaný zdôrazňuje, že zmluva z 02.01.2015 však bránila prenosu činnosti na tretiu osobu, keďže v zmysle článku 11 ods. 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie dôverných informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. V kontexte získaných dôkazov vyznieva tak tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o pracovníkoch, ktorí mali zabezpečovať fakturované plnenie, ako nevieryhodné. Informáciami o príslušných pracovníkoch realizujúcich predmetné služby musel žalobca disponovať, aby sa mohli realizovať dané služby aj z dôvodu zabezpečenia informačnej bezpečnosti. Žalovaný poukazuje na vyjadrenie konateľa Atlanta VR s.r.o., v zmysle ktorého nemala spoločnosť v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. ale subdodávateľsky. Konateľ Atlanta VR s.r.o. nevedel uviesť, kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré mali byť predmetom zdaniteľných obchodov. Nevedel špecifikovať, aké konkrétne servisné a softvérové práce vykonala spoločnosť BAMAT, s.r.o., ako ani označiť miesto, kde boli práce vykonávané. Žalovaný zdôrazňuje, že spoločnosť BAMAT, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Spoločnosť BAMAT, s.r.o. nezamestnávala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a od roku 2007 nejaví žiadne známky hospodárskej aktivity. Záverom teda žalovaný konštatuje, že spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k zabezpečeniu fakturovaného plnenia, rovnako sa nepreukázalo ani vykonanie prác označeným subdodávateľom BAMAT, s.r.o.. Vo vzťahu k faktúre č. A44/2015 z 30.07.2015 od dodávateľa Atlanta VR s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca k preukázaniu fakturovaného plnenia označil faktúru a doklad o úhrade. Žalovaný konštatuje, že fakturant sa neodvoláva na žiaden iný dokument. V predmete činnosti sú síce špecifikované práce, nie je však uvedený ich rozsah. V prípade množstva, ako je uvedené „1“, táto faktúra nespĺňa podmienky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z.. Z predmetnej faktúry nie je ani zrejmé miesto, kde mali byť fakturované práce vykonané. Dané miesto nekonkretizoval ani konateľ Atlanta VR s.r.o.. Ten uviedol, že práce boli vykonané pre W.E.G.A. MT, s.r.o.. pri sťahovaní zadné priestory v predajni a garáž. Z vyjadrenia žalobcu nielenže nebolo zrejmé, kde boli práce vykonané, ale dokonca vyplynulo, že práce boli vykonané pre iný daňový subjekt. K odberateľskej faktúre konateľ Atlanta VR s.r.o. uviedol, že práce uvedené na predmetnej faktúre mohol vykonať sám vo vlastnej réžii. Uvedené tvrdenie však nedoložil žiadnymi dôkazmi (napr. cestovnými príkazmi, knihou jázd, atď.). Navyše z predmetnej faktúry nie je zrejmé ani to, o aký rozsah prác sa jednalo. Nepreukázalo sa teda, že práce uvedené na faktúre boli vykonané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o.. Naviac, ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu, práce neboli vykonané pre žalobcu ale pre spoločnosť W.E.G.A MT, s.r.o.. Žalobcovi teda nevzniklo právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Žalobca nepreukázal, že zo strany uvedených dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetných služieb podľa § 9, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odberateľovi (žalobcovi) uvedenom na sporných faktúrach nevzniká právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona. Sporné faktúry vzhľadom ku všetkým zisteniam nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu služieb, ktoré sú na faktúrach uvedené v skutočnosti aj došlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. K námietke rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil) inak nie je možné priznať nárok. Správca dane nespochybnil reálnu dodávku plnení u konečného odberateľa, ale spochybnil osobu uvedenú na faktúre t. j. spoločnosť DAHN STAV s.r.o. a spoločnosť Atlanta VR s.r.o., ktoré sa mali na realizácií služby pre konečného odberateľa podieľať. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr, keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení noviel (resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112) neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb. Z uvedených zákonných ustanovení však nijako nevyplýva, do akej miery je potrebné špecifikovať rozsah a druh dodanej služby, resp. že je potrebné ho podrobne špecifikovať. Z predmetných faktúr jednoznačne vyplýva, že je v nich stručne uvedený druh dodaných služieb - „servisné práce“, „vysprávky, maľovky, oprava kanalizácie, oprava elektroinštalácie“. Čo sa týka rozsahu dodaných služieb v dodávateľských faktúrach, ak nie je rozsah uvedený číselným označením množstva, resp. je vydaný len číslom 1, je možné z formy faktúry, ako aj príslušnej účtovnej a zmluvnej dokumentácie (zmluvy o spolupráci dodávateľov so žalobcom) zistiť, že sa jednalo o pravidelné mesačné služby fakturované paušálnou sumou s prihliadnutím na skutočnosť, že ako dodávateľ, tak i odberateľ boli mesačnými platiteľmi DPH a faktúry vystavovali mesačne. Žalobca má za to, že takýto (aspoň základný) popis druhu a množstva dodaných služieb na faktúre je na splnenie formálnej náležitostí uvedených dodávateľských faktúr postačujúci a je postačujúci aj na splnenie formálneho predpokladu na odpočet DPH. Žalobca počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných dodávateľských faktúr (reálnosť zdaniteľných plnení) a to najmä: - predložením predmetných dodávateľských faktúr a dokladov o ich úhrade, akceptačnými protokolmi - spárovaním dodávateľských faktúr s odberateľskými faktúrami - vyjadreniami samotných spoločníkov daňového subjektu - Ing. Demčíka a Ing. Michalku zo dňa 31.01.2017 uvedenými v Zápisnici číslo 100181004/2017 zo dňa 31.01.2017, v ktorých konkretizovali okolnosti zdaniteľného plnenia - písomnými vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu predloženými správcovi dane dňa 26.05.2017 v ktorých podrobnejšie rozpísali svoje predchádzajúce vyjadrenia na pojednávaní pred správcom dane - čestným prehlásením bývalého konateľa dodávateľa, obch. spol. DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR s.r.o., pána Tibora Saitza, ktorý sa písomne vyjadril za dodávateľa DAHN STAV, s.r.o. vo svojom "Čestnom prehlásení" zo dňa 09.03.2017 doručenom správcovi dane dňa 10.03.2017, evidovanom pod č. 229762/2017 v tom zmysle, že všetky obchodné vzťahy medzi spoločnosťami DAHN STAV, s.r.o. a WEGA Martin, s.r.o. boli vykonané, odovzdané, vyfakturované a uhradené, hoci je toto čestné prehlásenie evidované v administratívnom spise z daňovej kontroly za rok 2014, avšak z jeho samotného obsahu nevyplýva, že by sa vzťahovalo len na obchodné vzťahy medzi žalobcom a obch. spoločnosťou DAHN STAV v roku 2014 - vyjadrením konateľa dodávateľa, obch. spoločnosti Atlanta VR, s.r.o., Ing. Vladimíra Nečasa, ktorý uviedol, že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu, pričom tieto boli dodané subdodávateľsky a predmetné faktúry vyhotovil on samotný - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100410445/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 07.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti GAMO a.s. - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100427127/2017 o miestnom zisťovaní z 09.03.2017, o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti GEMA, s.r.o., - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100243984/2017 o miestnom zisťovaní z 09.02.2017, o preverovaní odberateľa žalobcu - obch. spoločnosti ELIS plus, s.r.o., - preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou žalobcu. V prípade, že mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov žalobcu, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu. Preto ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu, ale naopak v jeho prospech a nemožno ich vyhodnotiť tak, že by preukazovali, že zdaniteľný obchod vykonaný nebol. Záver žalovaného (resp. správcu dane) o tom, že ak iný daňový subjekt, v tomto prípade obchodná spoločnosť DAHN STAV s.r.o. (dodávateľ žalobcu), resp. BAMAT, s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) bol v čase daňovej kontroly žalobcu nekontaktný, svojím správaním neumožnil správcovi dane vykonať úkony, a teda správca dane nemohol preveriť fakturované zdaniteľné obchody, a preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr vyhotovených týmto dodávateľom, by bol vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie a jeho výsledky úplne mylný, autoritatívny a nemajúci oporu vo vnútroštátnych predpisov a judikatúre a ani v predpisoch a judikatúre práva Európskej únie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukazuje na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 a tiež modifikáciu vykonanú právom Európskej únie (C80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03). V zmysle judikatúry SR, ako i judikatúry Európskej únie nie je spravodlivo možné žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správa dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenia rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Rovnako aj skutočnosť, že daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, a teda správca dane nesie zodpovednosť za vznik takejto dôkaznej núdze. Aplikácia uvedenej judikatúry je opodstatnená, pretože sa jedná o obdobný prípad, aký je uvádzaný aj vo vyššie uvedenej judikatúre, pričom z dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu boli splnené ako i formálne, tak i materiálne predpoklady odpočtu DPH. Pokiaľ žalovaný vo svojich úvahách uvádza, že dodávatelia mali vykonať také činnosti, na ktoré nemali oprávnenie a navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti, k tomu žalobca uviedol, že dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, tak ako to vo svojich vyjadreniach aj uvádzali samotní konatelia dodávateľov žalobcu a aj samotní spoločníci žalobcu. Dokonca dodávateľ Atlanta VR s.r.o. mal v predmete činnosti aj automatizované spracovanie dát, čo bezpochyby je činnosť, ktorá ho oprávňovala na poskytovanie predmetných odborných služieb pre žalobcu. Úvahy žalovaného o tom, že subdodávateľské plnenie mohlo narúšať základy informačnej techniky považuje žalobca za bezpredmetné na úrovni konšpirácie a nesúvisiace s predmetom konania. Ak by aj k takému konaniu došlo, je na strane poškodeného, aby sa proti takémuto konaniu bránil. Na základe uvedeného má žalobca za to, že závery uvedené v rozhodnutí správcu dane, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného nevychádzajú z obsahu celého administratívneho spisu a sú priamo v rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným správcom dane (resp. aj žalovaným) v rámci dokazovania. Žalovaný sa jednostranne a nedostatočne vysporiadal aj so skutočnosťami ohľadne splnenia formálnych a materiálnych predpokladov odpočtu DPH a nesprávne posúdil aj rozloženie dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.11.2018 uviedol totožné skutkové a právne dôvody ako v žalobou napadnutom rozhodnutí. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 6. Krajský súd ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 18.06.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad Zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, Zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 7. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2019 zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj k podanej žalobe. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. 8. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. 9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112 neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb správny súd uvádza, že v ustanovení § 74 ods. 1 zákona sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná sa o povinné náležitosti. Bez týchto náležitostí nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Medzi povinné náležitostí patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom požadované náležitosti a to tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. Správny orgán ako faktúry s neurčitým vymedzením predmetu plnenia označil faktúry s vymedzeným predmetom „servisné práce“ (fa. č. 07/06-065/2015 zo dňa 31.07.2015, fa. č. A422015 z 30.07.2015). V prípade označenia fakturovaného plnenia ako „servisné práce“ nie je zrejmé, čoho sa servisné práce týkajú. Podľa názoru správneho súdu nemožno toto označenie považovať za dostatočné označenie druhu dodanej služby z hľadiska jej nezameniteľnej identifikácie s iným plnením rovnakého druhu v rámci toho istého dodávateľsko - odberateľského vzťahu. Z faktúr (č. 07/06-065/2015 zo dňa 31.07.2015, č. A422015 z 30.07.2015, č. A422015 z 30.07.2015) naviac nie je zrejmý ani rozsah dodaných služieb. Označenie „1“ nie je dostatočným označením ich rozsahu. Faktúry sa neodvolávajú na žiadne zmluvy, ktoré by podporne tieto služby upresňovali a stanovovali ich rozsah. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre a to jeho označením a rozsahom má za úlohu zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžfk/1/2016 zo dňa 19.06.2018 už tieto nedostatky formálneho charakteru neumožňujú odpočítanie dane, a to bez ohľadu na to, či boli splnené vecné podmienky odpočítania. Napriek tomu správca dane aj žalovaný sa zaoberali tým, či došlo k splneniu aj materiálnej podmienky na odpočítanie dane, a teda či na základe dodávateľských faktúr reálne došlo k dodaniu služieb. Aj v tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že táto skutočnosť nebola žalobcom preukázaná. Uvedené nebolo preukázané žiadnym z dôkazov, ktoré uvádzal žaloba v žalobe, ktoré podľa neho majú túto skutočnosť preukázať. Samotné dodávateľské faktúry a doklady o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzujú. Akceptačné protokoly neboli žalobcom vôbec k týmto faktúram predložené. Rovnako túto skutočnosť nepotvrdzujú ani odberateľské faktúry, pretože predmetom odpočítania je daň uvedená na dodávateľskej faktúre. Pokiaľ by aj služby uvedené na faktúrach (bližšie nešpecifikované) boli žalobcovi dodané, a tento by ich dodal svojim odberateľom, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že tieto služby žalobcovi dodali práve jeho dodávatelia podľa dodávateľských faktúr a že týmto spoločnostiam ako platiteľom zaplatil žalobca DPH z ceny uvedených služieb a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Vyjadrenia konateľov žalobcu na pojednávaní dňa 31.01.2017 v žiadnom prípade neuvádzali, akým spôsobom došlo k dodaniu týchto služieb zo strany dodávateľov žalobcu a rovnako tak tomu bolo aj v písomných vyjadreniach konateľov žalobcu zo dňa 26.05.2017. Naopak, tieto tvrdenia sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď Ing. Demčák a Ing. Michalko tvrdili, že služby od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. boli fakturované odberateľom, pričom podľa zmluvy s týmto dodávateľom z 01.01.2014 naopak tieto servisné služby na softvéri mali byť dodané pre potreby samotného žalobcu a priamo v sídle žalobcu pre potreby jeho call centra (nie call centra firmy GAMO a.s. Banská Bystrica). Tiež je v rozpore s touto zmluvou ich tvrdenie, že tieto práce neboli vykonávané na pracoviskách žalobcu.Pokiaľ žalobca tvrdil, že boli odsúhlasené akceptačné protokoly s odberateľmi, ktoré sú súčasťou odberateľských faktúr, súd uvádza, že odberateľské faktúry, ktoré vystavil žalobca pre svojich odberateľov, už nie sú predmetom skúmania pri odpočítaní dane. Ani čestné prehlásenie bývalého konateľa dodávateľa DAHN STAV s.r.o. Tibora Saitza nepreukazuje materiálne plnenie zo strany tohto dodávateľa. Je potrebné poukázať na jeho svedeckú výpoveď zo dňa 17.02.2017, kde bol poučený ako svedok a ku ktorej sa žalobca nedostavil. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že sa k veci samej žiadnym spôsobom nevyjadril, ale vymienil si vyjadrenie len písomne, avšak ani písomne sa vôbec nevyjadril. Potom jeho čestné prehlásenie je potrebné vyhodnotiť ako nehodnoverný dôkaz a zároveň aj ako dôkaz bez výpovednej hodnoty, pretože je formulovaný len všeobecne, neodkazuje na žiadne konkrétne obchodné prípady, na žiadne konkrétne dátumy ani na predmety jednotlivých plnení. Reálne plnenia podľa dodávateľských faktúr nedokazuje ani výpoveď svedka Ing. Vladimíra Nečasa, ako konateľa Atlanta VR s.r.o., pretože tento nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala táto spoločnosť so žalobcom v roku 2015 a ďalej tvrdil, že fakturované plnenia nedodala sama, ale len subdodávateľsky, a to práve opätovne prostredníctvom DAHN STAV s.r.o.. Bolo však preukázané, že DAHN STAV s.r.o. v roku 2014 a 2015 nemala žiadnych zamestnancov a samotné obchodovanie jej konateľ v tomto období Tibor Saitz žiadnym spôsobom nepotvrdil. Teda nebolo preukázané, že by Atlanta VR s.r.o. mohla dodať akúkoľvek službu prostredníctvom DAHN STAV s.r.o.. Nepodstatné pri preukazovaní reálneho plnenia z dodávateľských faktúr sú potom dôkazy o tom, že žalobca fakturoval jednotlivé služby svojim odberateľom GAMO a.s., Banská Bystrica., GEMA, s.r.o a Ing. Marián Obžut Gema, s.r.o.. Preto ako dôkazy neslúžia ani zápisnice o miestnom zisťovaní o preverovaní týchto odberateľov žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, samotné dodanie služby odberateľom žalobcu, ktorý si nárokuje odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, nepreukazuje samotné dodanie tovaru z dodávateľských faktúr dodávateľom. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že z dodávateľských faktúr nie je zrejmé, o aké konkrétne služby sa jednalo, a preto nie je možné ani konštatovať vzhľadom na neurčito vymedzený druh a rozsah fakturovaných služieb, bez personálneho zázemia vo firme DAHN STAV s.r.o. ako priameho dodávateľa i subdodávateľa zároveň, že by takto definované služby boli odobraté ďalšími odberateľmi. 10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu - že v prípade, ak mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu správny súd uvádza: Žalobca poveril výkonom prác spoločnosti, ktoré nemali oprávnenie na výkon požadovaných činností. Nezaujímal sa o to, či budú mať jeho dodávatelia dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovaných činností, nezaujímal sa o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity a k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov spoločnosti DAHN STAV s.r.o., táto spoločnosť mala vykonať činnosti, na ktoré nemala potrebné oprávnenie a to navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti. Spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosťou BAMAT, s.r.o.. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. a aj ňou označení subdodávateľ mali vykonať činnosti, na ktoré nemali potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. ani BAMAT, s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzali a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávali svoju podnikateľskú činnosť. Podľa vyjadrenia Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale subdodávateľsky. Ing. Nečas nevedel uviesť kto zo spoločnosti BAMAT, s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať aké konkrétne servisné a softvérové práce vykonala spoločnosť BAMAT s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o.. Nevedel ani uviesť miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. Odberateľ žalobcu síce potvrdil, že zdaniteľné obchody od žalobcu prijal, čo však nepreukazuje, že práce pre žalobcu vykonal subjekt uvedený na dodávateľskej faktúre. Podľa rozsudku NSSR č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 dodanie tovaru alebo služby ďalšiemu odberateľovi samo osebe nepreukazuje, že žalobcovi plnenie dodal práve dodávateľ uvedený na faktúre, že tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil žalobca DPH z ceny uvedeného plnenia a že mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH. 11. K čestnému prehláseniu zo dňa 09.03.2017 od pána Tibora Saitza súd uvádza, že správca dane vypočul pána Saitza ako svedka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na DPH vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Žalobca sa vypočutia tak významného svedka nezúčastnil. Svedok sa počas ústneho pojednávania nevyjadril ani k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. a ani k obchodnej spolupráci so žalobcom, nepredložil žiadne dôkazy, vymienil si vyjadrenie len písomne. Pán Saitz sa ani v správcom dane dodatočne stanovenej lehote k uvedeným skutočnostiam nevyjadril a žiadne dôkazy nepredložil. Čestné prehlásenie pána Saitza sa týkalo obchodov fakturovaných v roku 2014 a nie v roku 2015. Jedná sa iba o všeobecné konštatovanie, že obchodné vzťahy medzi firmou Dahn Stav s.r.o. a žalobcom a spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonané, odovzdané, a vyfakturované, ako aj uhradené. Pán Saitz v ňom nič nevysvetlil, nič neobjasnil a nič nekonkretizoval. Všetky pochybností správcu dane, ktorými boli poznačené obchody medzi uvedenými spoločnosťami či už 2014 alebo 2015 zostali zachované. Za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť jeho výpoveď ako nehodnovernú a zároveň bez výpovednej hodnoty. 12. K namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťami Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani aplikovať rozsudok ESD C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby). Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Podľa zákona môže a má viesť správcu dane táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu aj vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác (služieb) dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe automaticky neznamená priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o., k čomu dospeli daňové orgány a na základe žalobných dôvodov i správny súd. Daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva, pričom žalobca s výnimkou predloženia čestného prehlásenia pána Saitza nevyvinul v smere preukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane žiadnu relevantnú procesnú aktivitu. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálne deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. 13. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca s výnimkou čestného prehlásenia pána Saitza (konateľom spoločnosti Dahn Stav s.r.o.) v roku 2015 predložil relevantný dôkaz o tom, že by dodávky, pri ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane mali pochádzať od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil konanie správcu dane i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku (71/2017, II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017). V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Preto je táto námietka v plnom rozsahu nedôvodná. Právne relevantné je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu a nie na jeho odberateľa. 14. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky ESD C-80/11, C-354/03, C-353/03 a C-484/03 a rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, uvedené v danej veci nie je možné použiť. Uvedená judikatúra Európskeho súdneho dvora sa vzťahuje na prípady, že bolo uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukázané. Rovnako je tak tomu aj v záveroch rozsudku NS SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, čo samozrejme predpokladá splnenie podmienky, že na dodávateľskej faktúre je plnenie riadne špecifikované. V danom prípade nebola splnená ani jedna z týchto dvoch podmienok, pretože na dodávateľských faktúrach plnenie nebolo vôbec špecifikované a nebolo ani preukázané, že by mohli plnenie poskytnúť dodávateľské spoločnosti. V danom prípade totiž nebolo preukázané, že by zdaniteľné obchody prebehli a že ich materiálne výsledky reálne existujú. Okrem toho sa vyššie uvedený rozsudok NS SR týkal rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane v prípadoch, ak na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca išlo o podvodné konanie typu „kolotoč“, čo nie je prípad prejednávanej veci. Pokiaľ žalobca uvádza, že existencia predmetu plnenia bola jednoznačne preukázaná listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami, zmluvami a výsluchmi žalobcu či dodávateľov, ide o jeho pohľad na vec, ktorý však nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, teda nepredložil faktúru s formálnymi náležitosťami podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a nepreukázal existenciu predmetu zdaniteľného plnenia. 15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorý udáva, že dodávatelia mali v predmete činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb, resp. obchodu, čo im umožňovalo sprostredkovať predmetné odborné služby prostredníctvom subdodávateľov, správny súd udáva, že podľa vyjadrenia konateľov žalobcu z 31.01.2017 servisné práce spoločnosťou Atlanta VR s.r.o. boli vykonávané na základe zmluvy z 01.04.2014. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že nebolo zámerom žalobcu, aby táto spoločnosť prenášala výkon zmluvnej činnosti na inú osobu. V zmysle článku 11 (dôverné informácie) bod 4 danej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nesprístupnia ani neumožnia sprístupnenie informácií druhej strany akoukoľvek formou tretej strane. Pokiaľ ide o činnosť automatizované spracovanie dát, ktorú má Atlanta VR s.r.o. zapísanú v predmete činnosti, je potrebné k uvedenému uviesť, že pod spracovaním údajov v zmysle zoznamu odporúčaných označení voľných živností a ich bližšieho vymedzenia patrí spracovanie údajov dodaných zákazníkom, vypracovanie tabuliek, výpočtov a pod. bez navrhovania špecifického programu. Podľa vyjadrenia žalobcu k fakturovaným prácam mal dodávateľ Atlanta VR s.r.o. vykonať také softvérové práce, ktoré podľa názoru súdu nespadajú pod automatizované spracovanie dát. 16. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako i žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmavaných v správnej veci, s týmito sa stotožňuje, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.