Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/127/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200375 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, advokát so sídlom P. X.. č. XXX, X., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska č. 4, Bratislava, právne zast.: JUDr. Eva Bušová, advokátka so sídlom V. č. X, L. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. II. ODS-9/15:4633/2012 zo dňa 12. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím sp. zn.: DS VI. - 96/13:4633/2012 zo dňa 15.01.2015 rozhodol VI. Disciplinárny senát pri Slovenskej advokátskej komore tak, že žalobca sa uznal za vinného, že sa bezodkladne nevyjadril na výzvu predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej SAK) zo dňa 16.01.2013, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. (ďalej zákon o advokácii), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 28 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný na požiadanie komory bezodkladne sa vyjadriť o obsahu sťažnosti alebo iného obdobného podania v rámci konania, ktoré proti nemu v súlade s týmto zákonom a predpismi komory vedie komora na podnet iného a poskytnúť jej potrebné vysvetlenie a požadovanú spisovú dokumentáciu. Podľa § 56 ods. 6 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii disciplinárny senát upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Zároveň bol podľa § 57 ods. 5 citovaného zákona zaviazaný na povinnosť zaplatiť paušálne náklady konania vo výške 380 €. V odôvodnení uviedol, že predseda Revíznej komisie SAK podal dňa 08.08.2013 Disciplinárnej komisii Slovenskej advokátskej komory (ďalej DK SAK) návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi na základe odstúpenia veci zo strany OR PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-704/TR-DK-2012 oznamovateľky Y. H., ktorá do zápisnice pred vyšetrovateľom 28.06.2012 uviedla aj tvrdenia, ktoré vyšetrovateľ vyhodnotil ako podozrenie z možného disciplinárneho previnenia spáchaného disciplinárne obvineným a vzhľadom na to postúpil v tomto rozsahu vec na SAK. Toto podanie bolo evidované ako sťažnosť na disciplinárne obvineného. Predseda Revíznej komisie SAK dňa 16.01.2013 vyzval disciplinárne obvineného, aby sa k tejto sťažnosti vyjadril. Tento na výzvu nereagoval. Pojednávanie vo veci bolo vykonané 15.01.2015 v neprítomnosti obvineného. Tento ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v deň pojednávania o 08:24 a dlhodobo sa vyhýbal účasti na pojednávaniach vo všetkých jeho disciplinárnych veciach vedených pred konajúcim disciplinárnym senátom. Preto disciplinárny senát dospel k záveru, že ďalšie odročenie pojednávania by nebolo účelné. Po vykonaní dokazovania disciplinárny senát dospel k záveru, že obvinený nereagoval na výzvu predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 16.01.2013 na vyjadrenie sa k sťažnosti. Tým došlo k porušeniu § 28 ods. 4 zákona o advokácii, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia. Čo sa týka uloženia disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát dospel k záveru, že už samotné prerokovanie veci a konštatovanie viny je dostatočná sankcia. Vzal do úvahy najmä nízku závažnosť zisteného disciplinárneho previnenia ako aj skutočnosť, že sťažnosť sama o sebe bola pre všeobecnosť tvrdení sťažovateľky absolútne skutkovo nedefinovateľná pre účely začatia disciplinárneho konania v jej merite. Avšak ani prípadná zjavná neopodstatnenosť, nepravdivosť či extrémna všeobecnosť podanej sťažnosti nezbavuje advokáta jeho zákonnej povinnosti podľa § 28 ods. 4 zákona o advokácii a jej porušenie je disciplinárnym previnením. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný - odvolací disciplinárny senát SAK, ktorý napadnutým rozhodnutím sp. zn. II. ODS-9/15:4633/2012 zo dňa 12. novembra 2015 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii v spojitosti s § 34 Disciplinárneho poriadku SAK potvrdil. Stotožnil sa s procesným postupom prvostupňového orgánu, ktorý konal v neprítomnosti žalobu. Konštatoval, že nebola dodržaná lehota stanovená v § 18 ods. 7 veta prvá Disciplinárneho poriadku SAK, podľa ktorého senát nekoná v neprítomnosti disciplinárne obvineného v prípade, ak obvinený písomne požiadal aspoň jeden deň pred určeným termínom pojednávania o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Táto lehota v danom prípade zachovaná nebola. Tiež s poukazom na § 57 ods. 7 zákona o advokácii na postupy, ktoré nie sú upravené konkrétne v zákone o advokácii alebo Disciplinárnom poriadku SAK, sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je Trestný poriadok. Ten podľa § 120 ods. 2 v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone vyžaduje predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára. V danom prípade teda boli splnené podmienky na konanie v neprítomnosti disciplinárne obvineného. Zároveň sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňového orgánu, že žalobca nereagoval na výzvu predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 16.01.2013 na vyjadrenie sa k sťažnosti. Preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Čo sa týka odvolacích námietok, tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky zaujatosti voči predsedovi revíznej komisie, uviedol, že podanie návrhu na disciplinárne konanie je prejavom kolektívneho rozhodnutia disciplinárnej komisie a nielen jej predsedu. Teda pokiaľ predseda revíznej komisie podá návrh na disciplinárne konanie, podáva ho v mene revíznej komisie po jej kolektívnom rozhodnutí, ktoré sa formuje hlasovaním. Potom ani námietka zaujatosti voči jeho osobe nie je z týchto dôvodov možná. Čo sa týka námietky premlčania skutku a aplikácie šesťmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii v znení platnom do 31.12.2012, uviedol, že na daný skutkový stav je potrebné aplikovať § 58 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.2013, pretože disciplinárne obvinený bol vyzvaný, aby sa vyjadril k obsahu sťažnosti sťažovateľky výzvou zo dňa 16.01.2013, a túto výzvu prevzal 21.01.2013. Od 01.01.2013 je lehota predĺžená na 9 mesiacov. Návrh na disciplinárne konanie podal predseda Revíznej komisie SAK dňa 08.08.2013, teda v 9-mesačnej subjektívnej lehote. Čo sa týka faksimile podpisu predsedu revíznej komisie na návrhu na začatie disciplinárneho konania, uvedenie faksimile nie je samo o sebe dôvodom na vadnosť, dokonca ničotnosť tohto úkonu, pokiaľ z obsahu samotného návrhu a jeho príloh nepochybne vyplýva, že je prejavom vôle revíznej komisie a jej predsedu a v písomnej forme je opatrený faksimile podpisu predsedu revíznej komisie. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Správnou žalobou napadol tri rozhodnutia II. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK, nedzi nimi i napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.11.2015, ktoré všetky žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ako žalobné body uviedol: V návrhoch na začatie disciplinárnych konaní v týchto troch veciach nie je vlastnoručný podpis Mgr. Richarda Karkó, predsedu revíznej komisie, ale iba faksimile jeho podpisu. Poukázal na § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v týchto troch veciach mal byť vlastnoručne podpísaný Mgr. Richard Karkó. Všetky tri návrhy napísala Mgr. F. P., pracovníčka oddelenia sťažností SAK, ktorá ich podpísala pečiatkou s faksimile podpisu Mgr. Richarda Karkó. Návrhy teda podala neoprávnená osoba. Túto žiadal vypočuť ako svedkyňu. Mgr. Richard Karkó jej môže dávať príkazy v zmysle § 2 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SAK. Žiadny všeobecný právny predpis ani predpis SAK mu neumožňuje podpisovať návrhy na začatie disciplinárnych konaní pečiatkou s podpisom Mgr. Richard Karkó, t. j. faksimilou podpisu. Disciplinárne konanie preto malo byť zastavené. Nesprávny je právny názor odvolacieho senátu, že voči Mgr. Richardovi Karkó nie je možné účinne vzniesť námietku zaujatosti. Je nutné postupovať podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam a predložiť vec predsedníctvu SAK na rozhodnutie, či je alebo nie je Mgr. Richard Karkó vylúčený z vykonávania úkonov v týchto troch disciplinárnych konaniach. Mgr. Karkó je v postavení prokurátora a podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je možné prokurátora vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania, ak sú pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ak o tejto námietke nemôže rozhodnúť odvolací senát, tak o nej mali rozhodnúť všetci členovia Revíznej komisie SAK ako kolektívneho orgánu. Mgr. Karkó z dôvodu jeho zaujatosti voči jeho osobe opakovane podáva bezdôvodné návrhy na začatie disciplinárnych konaní na jeho osobu. Ďalej uviedol, že jeho námietky zaujatosti voči členom VI. Disciplinárneho senátu SAK JUDr. Záhradníkovej, Mgr. Belovičovej a JUDr. Karasovi boli dôvodné a malo im byť vyhovené, a to z dôvodu opakovaných procesných a hmotnoprávnych pochybení, ktorých sa dopustili v týchto troch disciplinárnych veciach. Jediným hodnoverným vysvetlením opakovaného porušovania advokátskych predpisov je ich zaujatosť voči jeho osobe a voči osobe Mgr. Richarda Karkó, s ktorým sú v priateľskom vzťahu. Ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné, keďže nie je z nich možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností dospel VI. Disciplinárny senát k názoru, že sa dopustil disciplinárnych previnení. Nezaoberal sa námietkami, ktoré vzniesol v priebehu disciplinárnych konaní. Tým mu bolo odňaté právo konať vo veci. Neuvedenie konkrétnych úvah v odôvodnení rozhodnutia vylučuje možnosť vecného preskúmania rozhodnutia, ako aj možnosť, aby účastník konania posúdil, ako boli v jeho veci vyložené a aplikované príslušné právne predpisy a akými právnymi úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci. V odôvodnení sa nič konkrétne neuvádza o jeho osobných a rodinných pomeroch. Napriek tomu na ne členovia disciplinárnych senátov údajne prihliadli. Ďalej namietal aplikáciu § 28 ods. 4 zákona o advokácii, v ktorom nie je uvedená žiadna konkrétna lehota, dokedy sa má advokát vyjadriť. Vo všetkých troch disciplinárnych konaniach sa písomne vyjadril, takže sa nedopustil disciplinárnych previnení. Nepodanie vyjadrenia advokátom bezodkladne po zaslaní výzvy SAK k obsahu sťažnosti, ktorej podanie sa následne ukázalo ako neopodstatnené, nie je disciplinárnym previnením advokáta, nakoľko nedosahuje intencitu disciplinárneho previnenia. Advokát nie je povinný po skončení zastupovania klienta a splnení si všetkých povinností súvisiacich so skončením zastupovania reagovať na neopodstatnené písomné žiadosti bývalého klienta. Lehota siedmich pracovných dní, ktorú vyžaduje SAK na vyjadrenie, je neprimerane krátka. Výkon advokácie je zodpovedným a náročným povolaním a advokát si v priebehu časového úseku 7 dní nemusí nájsť čas na to, aby sa bez narušenia plnenia iných povinností mohol plne venovať jemu sa týkajúcej sťažnostnej agende. Poukázal na rozhodovaciu prax disciplinárnych senátov SAK, ktorú citoval. Ďalej namietal, že pojednávania v týchto troch disciplinárnych konaniach sa nariaďovali iba formálne, keďže sa vytyčovali iba na dobu 30 minút. Táto doba je nedostatočná na oboznámenie sťažnostného spisu, návrhu na začatie disciplinárneho konania, celého disciplinárneho spisu, vypočutie disciplinárne obvineného, uskutočnenie porady a hlasovania senátu, vyhlásenia výroku rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia. Pojednávania sa mali nariaďovať na čas niekoľko hodín a predvolávať svedkov, pretože na disciplinárne konanie sa analogicky používajú ustanovenia Trestného poriadku. Tým bola porušená prezumpcia neviny žalobcu. Oba rozhodujúce senáty vyžadovali, aby on v jednotlivých disciplinárnych konaniach preukázal svoju nevinu a nevyžadovali, aby Mgr. Richard Karkó preukázal jeho vinu. Na vynesenie odsudzujúceho rozsudku sa vyžaduje istota a presvedčenie o tom, že skutok bol spáchaný, k čomu nestačí len tvrdenie sťažovateľa ako jedinej fyzickej osoby, ktorá navyše môže mať z rôznych dôvodov záujem na potrestaní advokáta. Odvolací disciplinárny senát ani prvostupňový senát sa nezaoberali námietkou neplatnosti plnomocenstiev udelených Mgr. Karkóom pre členov Revíznej komisie SAK pre ich neurčitosť a absenciu vlastnoručného podpisu Mgr. Richarda Karkó. Senáty, ktoré prejednávali dané veci, sa nezaoberali riadne vznesenými námietkami premlčania, pretože uplynula zákonná subjektívna premlčacia lehota podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii na podanie návrhu na začatie disciplinárnych konaní. Pritom deň začatia plynutia subjektívnej lehoty je najneskôr deň podania, resp. zaevidovania sťažnosti sťažovateľa na oddelení sťažností SAK. Do dnešného dňa Mgr. Karkó nepodal riadne návrhy na začatie disciplinárnych konaní, takže mu uplynula subjektívna premlčacia lehota. Ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa uvádzajú nové skutočnosti, ktoré Mgr. Karkó neuvádzal v priebehu prvostupňového ani odvolacieho disciplinárneho konania a ide o skutočnosti, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť a zaujať svoje stanovisko. Výklad použitý v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nebol do dnešného dňa použitý v žiadnom inom disciplinárnom konaní, hoci preštudoval všetky rozhodnutia publikované v Zbierke disciplinárnych rozhodnutí SAK 2007 - 2011 a v Zbierke disciplinárnych rozhodnutí SAK 2012 - 2013. Vo veci II. ODS-106/2013:1045/2013 zo dňa 11.11.2015 sa neuskutočnilo pojednávanie dňa 11.11.2015, a preto v tento deň nemohlo byť vydané žiadne rozhodnutie. Pojednávanie sa uskutočnilo 12.11.2015. V tejto veci bol potrestaný za jeho právny názor, ktorý bol iný, ako mal II. Odvolací disciplinárny senát. Nebolo vyvrátené jeho tvrdenie o tom, kedy skončilo jeho právne zastupovanie klientky H. O. a o tom, že do súdneho spisu doložil všetky relevantné listinné doklady. Vo veci sp. zn. II. ODS-6/15:1181/2013 predložil požadovanú spisovú dokumentáciu, vyjadril sa na výzvu SAK a jeho klienta S. F. včas a riadne informoval o vybavení veci. Vo veci sp. zn. II. ODS-9/2015:4633/2012 predložil požadovanú spisovú dokumentáciu a vyjadril sa na výzvu SAK. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutia II. Odvolacieho disciplinárneho senátu SAK sp. zn. II. ODS-106/2013:1045/2013 zo dňa 11.11.2015, II. ODS-6/15:1181/2013 zo dňa 12.11.2015 a II. ODS-9/15:4633/2012 zo dňa 12.11.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. Žaloba bola na správnom súde evidovaná pod sp. zn. 20S/39/2016. 4. Uznesením č. k. 20S/39/2016-48 zo dňa 06. apríla 2016 správny súd vylúčil preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku na samostatné konanie. Vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 20S/59/2016. 5. Uznesením č. k. 20S/59/2016-86 zo dňa 23. novembra 2016 správny súd žalobu odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Vychádzal z fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia, pričom následné fyzické doručenie tejto písomnosti žalobcovi do vlastných rúk nie je právne relevantné. 6. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 5Sžk/10/2017 zo dňa 22. augusta 2018, ktorý uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/59/2016-86 zo dňa 23.11.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2, resp. § 25 ods. 4 Správneho poriadku jednotná. Citoval rozhodnutia, v ktorých senáty najvyššieho súdu uviedli, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia, a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, prípadne že sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. S posledným rozhodnutím najvyššieho súdu je možné aj v tejto otázke konštatovať určitý názorový posun senátov najvyššieho súdu, keďže uvedené rozhodnutia odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym s akcentom na princíp právnej istoty. Preto s poukazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené fyzickým doručením, a teda žaloba bola podaná v stanovenej lehote. Nové konanie po zrušení rozhodnutia o odmietnutí žaloby je vedené pod sp. zn. 30S/127/2018. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.07.2016 (ešte v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/59/2016). Tvrdenie žalobcu, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný neoprávnenou osobou, lebo obsahuje iba pečiatku a faksimile podpisu predsedu revíznej komisie SAK, neobstojí, rovnako ako tvrdenie, že plnomocenstvá udelené jednotlivým členom revíznej komisie na zastupovanie predsedu revíznej komisie na disciplinárnych pojednávaniach sú neplatné z toho istého dôvodu. Poukázal na stanovisko predsedu revíznej komisie k otázke použitia faksimile podpisu a na udeľovanie poverení, tak ako je uvedené na č. l. 154 - 157 disciplinárneho spisu SAK. K námietke zaujatosti voči členom disciplinárneho senátu a predsedovi revíznej komisie a k námietke premlčania poukázal na to, že II. Odvolací disciplinárny senát sa veľmi podrobne týmito námietkami zaoberal vo svojom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností dospel VI. Disciplinárny senát SAK k názoru, že sa dopustil disciplinárneho previnenia, že v odôvodnení nie je nič uvedené o jeho osobných rodinných pomeroch a že v zákone o advokácii nie je uvedená žiadna konkrétna lehota, žalovaný poukázal na to, že z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca bol uznaný za vinného preto, lebo sa bezodkladne nevyjadril na výzvu predsedu revíznej komisie, hoci mu to § 28 ods. 4 zákona o advokácii ukladá, pričom ust. § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK, v obsahu ktorého je uvedené, že senát má prihliadnuť na osobné a rodinné pomery disciplinárne obvineného, sa aplikuje v disciplinárnom konaní, v ktorom disciplinárny senát ukladá disciplinárne opatrenie, avšak v danom prípade disciplinárny senát upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Ust. § 28 ods. 4 zákona o advokácii lehotu „bezodkladne“, i keď nie je v zákone definovaná počtom dní, posudzuje so zohľadnením zmyslu tohto ustanovenia. K námietke, že pojednávanie bolo vytýčené iba na 30 minút, poukázal na to, že išlo o prejednanie jedného skutku, a to nepredloženia vyjadrenia na výzvu predsedu revíznej komisie, nie iné skutkové okolnosti, a preto túto dobu nemožno považovať za neprimeranú. Poukázal na dostatočné odôvodnenia prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, na dôvody, ktoré sú obsiahnuté v týchto rozhodnutiach a uviedol, že obsahujú náležitosti vyžadované § 21 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK a § 30 ods. 5 Disciplinárneho poriadku SAK. Žiadal žalobu zamietnuť. 8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku po súdom stanovenej lehote. Výzva na vyjadrenie došla žalobcovi dňa 19.10.2018 a v posledný deň tejto lehoty mailom požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie o ďalších 10 kalendárnych dní. Správny súd žalobcovi vyhovel a predĺžil mu lehotu na podanie repliky do 08.11.2018. Súhlas súdu s predĺžením lehoty mu bol odoslaný 02.11.2018, avšak žalobca túto správu si vo svojej elektronickej schránke otvoril až dňa 17.11.2018. Samotnú repliku podal osobne až dňa 27.11.2018. V replike namietal, že spis žalovaného a sťažnostný spis žalovaného nie sú žurnalizované, pretože boli správnemu súdu doručené v tzv. šalátovom vydaní a sú neúplné, keďže neobsahujú všetky ním predložené a doručené listinné doklady. Ďalej uviedol, že na odôvodnenie rozhodnutia sa podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii primerane aplikuje § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je takto odôvodnené, nie je zrejmé, akými konkrétnymi úvahami sa žalovaný riadil pri vydávaní tohto rozhodnutia. Jeho písomným podaním zo dňa 13.02.2013 sa včas a riadne vyjadril k sťažnosti sťažovateľky Y. H. Toto jeho vyjadrenie bolo žalovanému doručené 14.02.2013, čo v disciplinárnom konaní preukázal. Povinnosť v § 28 ods. 4 zákona o advokácii si teda splnil. Skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľky H. sú nepravdivé. Žalovaný vôbec nezistil, že sťažovateľka H. naňho podala opakovanú sťažnosť v tej istej veci. Touto námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Zopakoval svoje žalobné dôvody, čo sa týka subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Predseda revíznej komisie sa o údajnom disciplinárnom previnení dozvedel 23.11.2012 z listu Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, ktorý bol doručený žalovanému. Dňa 08.08.2013 márne uplynula šesťmesačná subjektívna lehota podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii v znení do 31.12.2012, ako aj dvojročná objektívna lehota podľa § 58 ods. 2 citovaného zákona, keďže zastupovanie sťažovateľky H. skončilo 04.03.2007, t. j. viac ako 5 rokov predo dňom 23.11.2012. Zotrval na námietke podpisu Mgr. Richarda Karkóa na návrhu na začatie disciplinárneho konania, ako aj námietku zaujatosti voči Mgr. Richardovi Karkóvi. Správny súd vzhľadom na oneskorenosť tohto podania naň neprihliadol s výnimkou námietok, ktoré by odôvodňovali postup správneho súdu podľa § 195 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). 9. Krajský súd v Žiline prejednal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako správny súd v zmysle § 491 ods. 1 SSP podľa § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 SSP v zmysle žalobných bodov, pričom nezistil dôvodnosť žalobných námietok a nezistil ani dôvody na zrušenie v zmysle § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 28 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom ku dňu 21.01.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) aj ku dňu 28.01.2013 (deň spáchania správneho deliktu) advokát je povinný na požiadanie komory bezodkladne vyjadriť sa o obsahu sťažnosti alebo iného obdobného podania v rámci konania, ktoré proti nemu v súlade s týmto zákonom a predpismi komory vedie komora na podnet iného, a poskytnúť jej potrebné vysvetlenie a požadovanú spisovú dokumentáciu. Podľa § 56 ods. 1 citovaného zákona disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Podľa § 56 ods. 6 citovaného zákona disciplinárny senát môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, ak prerokovanie disciplinárneho previnenia považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, na spôsob konania alebo mieru zavinenia. Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania a postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory. Zároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu predsedníctvom komory ( § 70), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s predpisom komory. Podľa § 57 ods. 7 citovaného zákona ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu. 17) 17) Trestný poriadok. Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie (§ 73) alebo ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovateľ"). Návrh na začatie disciplinárneho konania sa považuje za podaný doručením kancelárii komory. Kancelária komory návrh bezodkladne doručí predsedovi disciplinárnej komisie. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012 návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Podľa § 58 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013 návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do deviatich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Podľa § 58 ods. 4 cit. zákona zodpovednosť za disciplinárne previnenie sa posudzuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory účinných v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; podľa neskorších všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory sa posudzuje len vtedy, ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. Podľa § 58 ods. 6 cit. zákona písomné vyhotovenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Vo výroku rozhodnutia, ktorým je disciplinárne obvinený uznaný zodpovedným za disciplinárne previnenie, sa uvedie i výrok o povinnosti zaplatiť komore paušálne trovy konania do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa doručuje disciplinárne obvinenému a navrhovateľovi do vlastných rúk. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Disciplinárneho poriadku SAK účinného ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia z prerokovania a rozhodovania veci je vylúčený člen senátu, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prerokovávanej veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom. Podľa § 10 Disciplinárneho poriadku SAK účastníkom disciplinárneho konania je disciplinárne obvinený a predseda revíznej komisie alebo ním poverený člen revíznej komisie alebo minister spravodlivosti. 11. Zo správneho spisu, ktorého súčasťou je sťažnostný spis č. 436/4633/2012, OR PZ Dolný Kubín SAK dňa 23.11.2012 odstúpilo sťažnosť Y. H., z ktorej vyplýva podozrenie z možného spáchania disciplinárneho previnenia advokáta JUDr. E. Y.. Výzvou zo dňa 16.01.2013, ktorá bola žalobcovi doručená 21.01.2013, predseda revíznej komisie SAK v tejto súvislosti vyzval žalobcu, aby sa v zmysle § 28 ods. 4 zákona o advokácii k obsahu predmetnej sťažnosti vyjadril v lehote 7 dní. Predseda Revíznej komisie SAK podal dňa 08.08.2013 návrh na začatie disciplinárneho konania proti JUDr. E. Y., ktorý sa bezodkladne nevyjadril na výzvu predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 16.01.2013, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že disciplinárne obvinený žalobca sa k sťažnosti ku dňu podania návrhu na začatie disciplinárneho opatrenia k sťažnosti nevyjadril; vyjadril sa až listinným podaním, ktoré síce datoval dňom 13.02.2013, ale podal na poštovú prepravu dňa 11.09.2013, a ktoré došlo žalovanému dňa 12.09.2013, v ktorom sa vyjadril vo veci č. k. 436/4633/2012 (sp. značka sťažnostného spisu sťažovateľky Y. H.), v ktorom uviedol, že dňa 21.01.2013 mu bola doručená výzva Mgr. Richarda Karkóa, predsedu revíznej komisie zo dňa 16.01.2013, aby sa v lehote siedmich dní odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadril k sťažnosti Y. H., a týmto podaním toto vyjadrenie zasiela. Podaním zo dňa 19.11.2013 vzniesol námietku zaujatosti proti predsedovi Revíznej komisie SAK Mgr. Richardovi Karkóovi a členom VI. senátu JUDr. Zahradníkovej, Mgr. Belovičovej a JUDr. Karasovi. Predseda Disciplinárnej komisie SAK rozhodnutím sp. zn.: DS VI.-96/13:4633/2012 zo dňa 21.11.2013 rozhodol, že členovia VI. Disciplinárneho senátu JUDr. Jarmila Zahradníková, Mgr. Silvia Belovičová a JUDr. Viliam Karas, PhD., nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodovania veci. Rozhodnutím sp. zn.: III.ODS4-39/13:4633/2012 zo dňa 09.01.2014 III. Odvolací disciplinárny senát SAK rozhodol podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii v spojení s § 33 Disciplinárneho poriadku SAK tak, že rozhodnutie predsedu Disciplinárnej komisie SAK JUDr. Martina Čižmárika sp. zn. DS VI.-96/13:4633/2012 zo dňa 21.11.2013 ako vecne správne potvrdil. Následne bolo vydané prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie. 12. Správny súd mal za to, že v disciplinárnom konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané disciplinárne previnenie žalobcu podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože zavinene porušil povinnosť advokáta uloženú mu v § 28 ods. 4 zákona o advokácii, keď sa bezodkladne nevyjadril k obsahu sťažnosti sťažovateľky Y. H. v rámci sťažnostného konania, ktoré proti nemu viedla komora na podnet sťažovateľky pod č. 436/4633/2012. Zo správneho spisu je nepochybne preukázané, že k výzve o podanie vyjadrenia zo strany predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 16.01.2013 sa žalobca vyjadril až v podaní, ktoré síce datoval dňom 13.02.2013, avšak podal na poštovú prepravu dňa 11.09.2013, a ktoré došlo Slovenskej advokátskej komore až dňa 12.09.2013, teda v čase, keď už bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 08.08.2013. Pokiaľ sa aj vyjadril v septembri 2013, uvedené nie je možné žiadnym spôsobom zohľadniť pri jeho deliktuálnej zodpovednosti, pretože nie je možné slovné spojenie „bezodkladne sa vyjadriť“ vyložiť tak, že postačuje sa vyjadriť po ôsmych mesiacoch od výzvy na toto vyjadrenie. Čo sa týka naplnenia podmienky zavinenia, vzhľadom na dikciu § 56 ods. 1 zákona o advokácii môže ísť o akýkoľvek druh zavinenia, t.j. postačuje aj nedbanlivosť. Na samotnú mieru zavinenia prihliadol disciplinárny senát, keď v zmysle § 56 ods. 6. zákona o advokácii upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. 13. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok uvedených v žalobe, tieto vyhodnotil súd ako v celom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka námietky, že v návrhu na začatie disciplinárneho konania nie je vlastnoručný podpis predsedu revíznej komisie, ale iba jeho faksimile, uvedené nie je dôvod, pre ktorý by bolo možné zrušiť napadnuté rozhodnutie. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný orgánom, ktorý je na to kompetentný (predseda Revíznej komisie); uvedené vyplýva priamo z tohto návrhu. Pokiaľ vnútorné predpisy Revíznej komisie SAK nevylučujú, aby predseda revíznej komisie podpisoval dokumenty aj technickými prostriedkami, takáto možnosť nie je nezákonná. Okrem toho aj samotné ust. § 40 ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje žalobca, umožňuje nahradiť podpis mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa vyjadrenia predsedu revíznej komisie Mgr. Karkóa v administratívnom spise v otázke posúdenia obvyklosti nahradenia podpisu mechanickými prostriedkami rovnakým spôsobom podpisovali poverenia na zastupovanie na pojednávaniach ako aj návrhy na začatie disciplinárnych konaní aj predchádzajúci predsedovia Revíznej komisie SAK JUDr. Michal Galanda a JUDr. Ján Smetana. Za týchto okolností je potom potrebné nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami aj v prípade podpisu návrhu na začatie disciplinárneho konania považovať za obvyklé a nevybočujúce z bežnej praxe. Keďže je nesporné, že podpis, ktorý je súčasťou pečiatky na návrhu na začatie disciplinárneho konania, je podpis predsedu revíznej komisie, nebolo potrebné vypočuť svedkyňu Mgr. F. P., keďže z tohto návrhu nevyplýva, že by ich táto osoba podpísala, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Ktorá osoba návrh písomne vyhotovila, je právne irelevantné. 14. Ďalšia námietka sa týkala námietky zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK Mgr. Karkóovi. Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca má za to, že malo byť postupované analogicky podľa Trestného poriadku a rozhodnúť o vylúčení predsedu revíznej komisie, ako je to u prokurátora, uvedený právny názor nie je správny. Podľa § 57 ods. 7 zákona o advokácii, ak tento zákon alebo Disciplinárny poriadok SAK priamo neupravuje niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavení práva alebo povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je Trestný poriadok. V danom prípade sa jednalo o postup pri rozhodovaní o uplatnenej námietke zaujatosti. Postup pri uplatňovaní týchto námietok je výlučne upravený Disciplinárnym poriadkom Slovenskej advokátskej komory (§ 9), ktorý sa aplikuje na základe § 57 ods. 2 zákona o advokácii. Disciplinárny poriadok stanovuje, že z prerokovania a rozhodovania veci môže byť vylúčený len člen senátu. Členom senátu, ktorý má rozhodovať vo veci, nie je predseda revíznej komisie, ktorý je v zmysle § 10 Disciplinárneho poriadku len účastníkom konania. Zaujatosť člena senátu sa práve môže viazať k účastníkovi konania. Pokiaľ teda disciplinárny poriadok konkrétne stanovuje, voči komu je možné vzniesť námietku zaujatosti, pričom týmto subjektom nie je predseda Revíznej komisie SAK ako účastník disciplinárneho konania, potom voči žiadnej inej osobe nie je možné námietku zaujatosti vzniesť. V opačnom prípade by bola porušená základná zásada, a to lex specialis derogat legi generali, čo znamená, že pokiaľ existuje špeciálna právna úprava, je potrebné aplikovať túto špeciálnu právnu úpravu. Táto zásada bola priamo prevzatá do ust. § 57 ods. 7 zákona o advokácii. Nie je teda možné ani analogicky použiť Trestný poriadok a hľadieť na navrhovateľa disciplinárneho konania ako na kvázi prokurátora v trestnom konaní. Pokiaľ žalobca v replike tvrdí, že takýmto spôsobom bolo v niektorých jeho veciach rozhodované, týmito rozhodnutiami správny súd nie je viazaný a týkajú sa len konkrétnej veci. 15. Žalobca ďalej namietal rozhodnutie o námietke zaujatosti voči členom disciplinárneho senátu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, resp. mal rozhodovať v prvom stupni JUDr. Zahradníkovej, Mgr. Belovičovej a JUDr. Karasovi. Táto námietka sa týka právoplatného rozhodnutia predsedu Disciplinárnej komisie SAK sp. zn. DS VI.-96/13:4633/2012 zo dňa 21.11.2013, ktorý rozhodol, že títo traja členovia senátu nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodovania v disciplinárnej veci žalobcu. Napokon v prvom stupni z týchto troch nevylúčených členov ako členovia senátu rozhodovali JUDr. Zahradníková a JUDr. Karas. Vzhľadom na to, že o námietke zaujatosti rozhodli správne orgány žalovaného v inštatnčnom postupe a rozhodnutie o námietke je právoplatné, správny súd je povinný z neho vychádzať. Napriek tomu, že proti tomuto rozhodnutiu, ako procesnému rozhodnutiu vydanému počas správneho konania, nie je prípustná samostatná kasačná sťažnosť, nie je preskúmateľné správnym súdom ani v zmysle § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, keďže nejde o rozhodnutie, z ktorého by žalovaný vychádzal pri meritórnom posúdení danej veci. 16. Ďalšou námietkou bolo, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, keď sa prvostupňový orgán nezaoberal jeho námietkami, ktoré vzniesol v priebehu disciplinárneho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že takto koncipovaná žalobná námietka je len všeobecného charakteru a nie je z nej zrejmé, ktorými konkrétnymi námietkami sa prvostupňový správny orgán nezaoberal. V odôvodnení rozhodnutia prvého stupňa osobitne prvostupňový správny orgán neuvádzal jednotlivé námietky zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK či členom prvostupňového senátu, avšak o námietke zaujatosti voči členom senátu bolo rozhodnuté samostatnými rozhodnutiami. S námietkou zaujatosti voči predsedovi Revíznej komisie SAK sa riadne zaoberal odvolací správny orgán, rovnako aj s námietkou premlčania. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že v rozhodnutí sa nič konkrétne neuvádza o jeho osobných a rodinných pomeroch a napriek tomu na ne mali správne orgány prihliadnuť, táto námietka nevyplýva z obsahu napadnutých rozhodnutí. Naopak, v prvostupňovom i odvolacom rozhodnutí nie je ani zmienka o tom, že by správne orgány prihliadli na žalobcove osobné alebo rodinné pomery. Táto námietka je v rozpore so obsahom napadnutých rozhodnutí. 17. Ďalšou námietkou bolo namietanie porušenia § 28 ods. 4 zákona o advokácii, keď žalobca trval na tom, že toto ustanovenie neporušil, že lehota na vyjadrenie v dĺžke 7 pracovných dní je príliš krátka, nie je ustanovená v žiadnom právnom predpise a on sa písomne v disciplinárnom konaní vyjadril (v žalobe neuviedol kedy; až v replike uviedol, že to bolo dňa 13.02.2013). Súd sa s takýmto výkladom slovného spojenia „bezodkladne sa vyjadriť o obsahu sťažnosti“ nestotožnil. Toto slovné spojenie je možné posúdiť so zohľadnením zmyslu tohto ustanovenia. Pokiaľ dôjde Revíznej komisii SAK sťažnosť, ktorá indikuje disciplinárne previnenie advokáta, je povinnosťou revíznej komisie prešetriť takúto sťažnosť. Prešetrenie vyžaduje aj samotnú súčinnosť advokáta, na ktorého je podaná sťažnosť, a to podaním vyjadrenia k tvrdeniam, ktoré sťažovateľ uvádza, a ktoré vo svojom vyjadrení môže vyvrátiť. Súčinnosť advokáta je žiaduca aj preto, aby svojim vysvetlením prispel k dôstojnosti advokátskeho stavu, a to v prípade, ak sa preukáže, že neporušil svoje povinnosti pri poskytovaní právnej služby stanovené zákonom a predpismi komory. Okrem toho bezodkladné podanie vysvetlenia je potrebné aj z toho dôvodu, že od podania sťažnosti sťažnostnému oddeleniu SAK plynie subjektívna a objektívna lehota na začatie disciplinárneho konania vo veci prípadného disciplinárneho previnenia advokáta. Zákonodarca teda vyžaduje bezodkladné vyjadrenie sa k obsahu sťažnosti z rýdzo praktických a účelných dôvodov. Preto má správny súd za to, že určená lehota 7 dní napĺňa dikciu zákona „bezodkladne“ v plnom rozsahu a nie je neprimerane krátka. V danom prípade sa žalobca vyjadril k sťažnosti až podaním, ktoré došlo žalovanému po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania, a to v mesiaci september 2013, t. j. až 8 mesiacov po doručení výzvy na vyjadrenie k sťažnosti. Je nepochybné, podľa názoru správneho súdu, že tak došlo k porušeniu ust. § 28 ods. 4 zákona o advokácii. 18. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v replike, že podaním zo dňa 13.02.2013 sa včas a riadne vyjadril k sťažnosti sťažovateľky H. a že jeho vyjadrenie bolo žalovanému doručené dňa 14.02.2013, čo malo byť v disciplinárnom konaní preukázané. Zo správneho spisu nevyplýva toto tvrdenie žalobcu a samotný žalobca túto skutočnosť ničím nepreukázal. V správnom spise sa nachádza obálka z doručovania vyjadrenia žalobcu k sťažnosti sťažovateľky H., z ktorej jednoznačne vyplýva, že vyjadrenie bolo podané na poštu dňa 11.09.2013, o čom svedčí aj prezenčná pečiatka žalovaného zo dňa 12.09.2013. Obrana žalovaného je teda v priamom rozpore s obsahom spisov, je nepravdivá a ničím nepodložená. Je tiež neopodstatnené tvrdenie žalobcu v žalobe, že advokát nie je povinný po skončení zastupovania klienta reagovať na neopodstatnené písomné žiadosti bývalého klienta. V danom prípade totiž žalobcu bývalý klient o nič nežiadal; výzvu na vyjadrenie nepodával bývalý klient, ale Slovenská advokátska komora. 19. Ďalšia námietka sa týkala procesného postupu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, a to, že pojednávania v disciplinárnych konaniach vo veci žalobcu boli vytyčované iba na dobu 30 minút, čo je podľa neho formálne a proti zásade ústnosti. Správny súd konštatuje, že úkon nariadenia pojednávania je súčasťou procesného postupu disciplinárneho orgánu, ktorý sa týka len vedenia konania, ktoré je v plne v jeho kompetencii a nepodlieha súdnemu prieskumu. Okrem toho sa správny súd stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade išlo o prejednávanie len jedného skutku, a to nepredloženie vyjadrenia na výzvu predsedu revíznej komisie a preto túto dobu nemožno považovať za neprimeranú, v ktorej by senát nemohol pre časové dôvody vec prejednať a žalobca by sa nemohol k veci vyjadriť. V danom prípade sa však žalobca na pojednávanie vôbec nedostavil, a preto nemohlo dôjsť k ukráteniu jeho procesného práva na vyjadrenie na pojednávaní. Jedná len o čisto hypotetickú námietku, ktorá ako taká nemôže byť dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 20. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že na vynesenie odsudzujúceho rozhodnutia sa vyžaduje istota a presvedčenie o tom, že skutok bol spáchaný, k čomu nestačí len jeden dôkaz, a to tvrdenie sťažovateľa ako jedinej fyzickej osoby, ktorá môže mať záujem na potrestaní advokáta, ani toto tvrdenie sa nevzťahuje na prípad žalobcu. Bez ďalších pochybností je potrebný pre odsudzujúce rozhodnutie riadne zistený skutkový stav o tom, že skutok bol spáchaný obvineným, čo v prípade žalobcu bolo nepochybne preukázané. Uvedené vyplýva priamo z písomností v správnom spise. Porušenie povinnosti žalobcu nespočívalo v správaní sa žalobcu pri zastupovaní sťažovateľky H. a teda nevyplýva z jej tvrdení, ale spočívalo výlučne v jeho procesnom postupe pri vyjadrení sa na výzvu predsedu revíznej komisie k sťažnosti, keď tento nerešpektoval lehotu na svoje vyjadrenie k sťažnosti. Samotná sťažovateľka Y. H. vo vzťahu k tomuto porušeniu zákona zo strany žalobcu nedala žiaden podnet, toto porušenie zákona zo strany žalobcu ani netvrdila (ani nemohla vzhľadom na to, že k jeho spáchaniu došlo až po doručení jej sťažnosti na SAK, a to práve v súvislosti s jej riešením) a nemala naň absolútne žiadny vplyv, ale vyplynulo priamo z procesného postupu žalobcu pri vybavovaní jej sťažnosti. 21. Námietka neplatnosti plnomocenstiev udelených Mgr. Richardom Karkóom osobám, ktoré zastupovali Revíznu komisiu SAK na pojednávaniach, je totožná s námietkou podpísania návrhu na začatie disciplinárneho konania Mgr. Karkóom. Preto správny súd konštatuje jej nedôvodnosť a odkazuje na svoje odôvodnenie nedôvodnosti námietky podpisu predsedu Revíznej komisie SAK na návrhu na začatie disciplinárneho konania (bod 14. odôvodnenia). 22. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa riadne nezaoberali vznesenými námietkami premlčania. V tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného o nedôvodnosti námietky premlčania. Je potrebné si uvedomiť, čo je predmetom tohto disciplinárneho konania. Nebolo ním prípadné porušenie zákona či advokátskej etiky pri zastupovaní sťažovateľky, ale nevyhovenie výzve predsedu disciplinárnej komisie na vyjadrenie sa k sťažnosti v bezodkladnej lehote. Správny orgán sa teda nemohol dozvedieť o spáchaní správneho deliktu ešte v čase, keď nebola ani vyhotovená výzva na to, aby sa žalobca k sťažnosti vyjadril, teda ako to tvrdí žalobca dňa 23.11.2012, kedy bol list OR PZ Dolný Kubín doručený žalovanému. O správnom delikte sa najskôr mohol žalovaný, resp. Revízna komisia SAK dozvedieť až uplynutím stanovenej lehoty na vyjadrenie k výzve podľa § 28 ods. 4 zákona o advokácii, teda nie skôr, ako bola výzva na vyjadrenie sa k sťažnosti žalobcovi doručená, čo bolo 21.01.2013. Preto je potrebné na otázku začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania aplikovať ust. § 58 ods. 2 zákona o advokácii, ktoré bolo platné v čase momentu prvotnej vedomosti o disciplinárnom previnení, t. j. účinné od 01.01.2013. V zmysle tohto ustanovenia je subjektívna lehota 9-mesačná. Najskôr táto lehota začala plynúť uplynutím lehoty na vyjadrenie k výzve, ktorá bola určená SAK v rámci dikcie zákona „bezodkladne“ na 7 dní, t.j. od 28.01.2013, teda posledný deň tejto lehoty bol 28.10.2013. Pokiaľ bol návrh podaný dňa 08.08.2013, bol podaný v zákonnej lehote. 23. Ďalej žalobca konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú nové skutočnosti, ktoré predseda Revíznej komisie SAK neuvádzal v priebehu prvostupňového ani odvolacieho disciplinárneho konania a ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť a zaujať stanovisko. Táto námietka je neurčitá v tom, že nie je zrejmé, aké nové skutkové okolnosti mali byť uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o námietku, že výklad použitý v odôvodnení nebol použitý v žiadnom inom disciplinárnom konaní, správny súd uvádza, že neposudzuje právne názory vyslovené v iných správnych konaniach a preto túto námietku musel vyhodnotiť ako nesúvisiacu s prejednávanou vecou. 24. Ako záverečnú žalobnú námietku žalobca uvádza, že predložil požadovanú spisovú dokumentáciu a vyjadril sa na výzvu SAK. K tomu správny súd konštatuje, že zo správneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu predsedu revíznej komisie odpovedal podaním, ktoré došlo SAK dňa 12.09.2013, pričom takéto vyjadrenie nemá žiadny vplyv na naplnenie skutkovej podstaty podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii v spojení s § 28 ods. 4 zákona o advokácii, tak ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie. Samotné následné splnenie si povinnosti s omeškaním približne 8 mesiacov nemá žiaden vplyv na zánik deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt. 25. Súd ďalej vyhodnotil námietky uvedené v replike (aj napriek jej oneskorenosti), ktoré sa týkali možného dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 195 SSP, nasledovne: Je nesprávne tvrdenie žalobcu v replike, že v priebehu jeho disciplinárneho konania odo dňa 01.01.2013 zákonodarca predĺžil subjektívnu 6-mesačnú lehotu na subjektívnu 9-mesačnú lehotu, čo nemôže byť na jeho ujmu. Je potrebné konštatovať, že jeho disciplinárne konanie začalo podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania dňa 08.08.2013, pričom lehota v zmysle § 58 ods. 2 zákona o advokácii sa týka podania návrhu na začatie disciplinárneho konania, pričom relevantným je moment, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení právneho predpisu. Keďže v danom prípade moment, kedy sa správny orgán dozvedel o disciplinárnom previnení, nemohol spadať do roku 2012, ako je uvedené vyššie, lehota uvedená v § 58 ods. 2 zákona o advokácii sa spravuje výlučne týmto ustanovením v jeho znení od 01.01.2013. Je tiež nedôvodná námietka uplatnená v oneskorenej replike, že uplynula aj objektívna lehota dvoch rokov na podanie tohto návrhu, keď právne zastupovanie sťažovateľky Miklúškovej skončilo pred viac ako piatimi rokmi predo dňom 23.11.2012. Opätovne správny súd poukazuje na to, že predmetom tohto disciplinárneho konania nebolo disciplinárne obvinenie, ktoré by sa vzťahovalo k zastupovaniu sťažovateľky H. žalobcom ako advokátom, ale žalobca bol disciplinárne obvinený pre nedodržanie procesného postupu pri vyjadrení sa k sťažnosti sťažovateľky. Preto objektívna premlčacia lehota nemohla začať plynúť skôr, ako žalobca neuposlúchol výzvu SAK v lehote 7 dní sa vyjadriť k sťažnosti, čo bolo v roku 2013. V tejto súvislosti je tiež potrebné konštatovať, že ani námietka v oneskorenej replike, že sťažovateľka H. na neho podala opakovanú sťažnosť v tej istej veci, čím podľa neho bola porušená zásada ne bis in idem, nesúvisí s danou vecou, pretože táto otázka by sa riešila práve v správnom konaní, pokiaľ by bol žalobca obvinený za disciplinárne previnenie, ktoré by súviselo so zastupovaním sťažovateľky podľa jej sťažnosti. V prejednávanej veci však disciplinárne konanie voči žalobcovi nebolo vedené na základe sťažnosti sťažovateľky. Žalobca tiež v replike tvrdí, že premlčacia doba uplynula pred vydaním napadnutého rozhodnutia a v zmysle § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch podľa analógie legis priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli 2 roky. Správny súd uvádza, že zákon o advokácii neupravuje zánik zodpovednosti na disciplinárne previnenie uplynutím prekluzívnej doby, čím by zanikla trestnosť činu, na rozdiel od zákona o priestupkoch. Avšak na správny delikt podľa zákona o advokácii nie je možné ani analogicky aplikovať zákon o priestupkoch, ktorý je zákonom lex specialis, pričom zákon o advokácii naň vo svojom žiadnom ustanovení neodkazuje. Je to tak aj preto, že disciplinárne previnenie advokáta je správnym deliktom fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a má určité osobitné práva a povinnosti vyplývajúce jej práve zo zákona o advokácii, na rozdiel od fyzickej osoby, na ktorú sa vzťahuje zákon o priestupkoch. 26. V súvislosti s replikou zo dňa 17.11.2018 sa správny súd vyjadruje k novému tvrdeniu žalobcu o doručení vyjadrenia žalovanému dňa 14.02.2013 a k predloženiu nového dôkazu nazvaného ako Poskytnutie informácie zo dňa 09.08.2013, ktorý listinný dôkaz žalobca predložil k oneskorenej replike a súčasne na pojednávaní pred správnym súdom. Tento dôkaz mal preukázať tvrdenie žalobcu, taktiež prvýkrát uvedené v replike zo dňa 17.11.2018, že jeho vyjadrenie zo dňa 13.02.2013 bolo žalovanému doručené dňa 14.02.2013 (strana 3 repliky). Správny súd však na toto tvrdenie žalobcu ani na predložený dôkaz nemohol prihliadnuť, a to v zmysle § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd je viazaný dôvodmi žaloby. V zmysle tohto ustanovenia účastníci sú síce oprávnení svoje návrhy a dôkazy, prípadne nové tvrdenia, prípadne i nové dôkazy uplatňovať aj v správnom súdnom konaní, a to aj vtedy, ak ich nepredložili v správnom konaní, avšak iba za zákonom stanovených podmienok. K týmto zákonným obmedzeniam účastníkov dochádza zavedením koncentračného princípu, podľa ktorého sú účastníci povinní sústrediť (koncentrovať) a vykonať niektoré procesné úkony v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom. Po uplynutí takto stanovenej lehoty nie je možné už uplatnené ani nariadené procesné úkony vykonať (§ 62 ods. 1 a § 183 SSP). V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie nových skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom (§ 134 ods. 2 SSP - daný prípad nespadá pod žiadnu skutkovú podstatu uvedenú v tomto ustanovení), len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Žalobca teda mohol žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 698 s.). 27. V danom prípade uvedený dôkaz - Poskytnutie informácie zo dňa 09.08.2013 - žalobca nepredložil v celom správnom konaní a nepredložil ho ani v koncentračnej lehote na podanie žaloby. Tento dôkaz bol predložený správnemu súdu dňa 27.11.2018, t. j. po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby stanovenej v § 181 ods. 1 SSP, rovnako ako po uplynutí tejto lehoty produkoval nové tvrdenie, že je vyjadrenie zo dňa 13.02.2013 bolo dané na doručenie dňa 13.02.2013 a doručené SAK 14.02.2013. Za takýchto okolností správny súd nie je v zmysle § 183 SSP oprávnený prihliadnuť na takto rozšírenú žalobu a ani takto predložený nový dôkaz. 28. Len na margo tohto nového dôkazu zo dňa 09.08.2013 a nového tvrdenia správny súd konštatuje, že ani tento dôkaz nepreukazuje, že by sa žalobca listinou špecifikovanou len podacím číslom vyjadril k výzve zo dňa 16.01.2013, pretože z tohto dôkazu nie je zrejmá konkrétna písomnosť, ktorá sa mala takto doručovať. Iný dôkaz o doručení vyjadrenia žalobcu v tento deň žalobca v správnom konaní ani v konaní pred súdom neprodukoval (v správnom konaní nepredložil ani dôkaz zo dňa 09.08.2013). Podací hárok, ktorý by svedčil o konkrétnom podaní, ktoré bolo dané na doručovanie dňa 13.02.2013 a bolo SAK doručené 14.02.2013, alebo akýkoľvek iný dôkaz, ktorý by svedčil o konkrétnom doručovanom podaní do konkrétneho správneho konania, žalobca nepredložil ani v správnom konaní a ani v koncentračnej lehote pred správnym súdom. Ak žalobca na pojednávaní tvrdil, že podací hárok má byť súčasťou pripojeného administratívneho spisu, uvedené je v rozpore s obsahom správneho spisu, a takýto hárok sa v ňom nenachádza. Za týchto skutkových okolností žalobca nepreukázal doručenie svojho vyjadrenia na výzvu SAK skôr, ako je to preukázané v administratívnom spise, t. j. obálkou za číslom listu 21 administratívneho spisu. Ak by podanie s podacím číslom 63634569 podané na pošte Ružomberok dňa 13.02.2013 a doručené SAK 14.02.2013, ako to vyplýva z Poskytnutia informácie z 09.08.2013, bolo skutočne podaním adresovaným do pripojeného administratívneho spisu, potom by v ňom bolo zoradené aj s obálkou, ako je tomu u iných podaní žalobcu, ktoré sú riadne očíslované a sú uvedené v zozname súčastí disciplinárneho spisu (napr. vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.02.2019 s obálkou z jeho doručovania zo dňa 11.09.2013, doplňujúce vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.11.2013 s obálkou zo dňa 15.11.2013, atď.). Preto treba konštatovať, že obrana žalobcu o doručení vyjadrenia k výzve SAK už dňa 14.02.2013, preukazovaná doručením neurčitej zásielky adresovanej SAK, ktorú už ju v súčasnosti nie je možné objektívne špecifikovať (vzhľadom na uplynutie skartačných dôb), pokiaľ žalobca nepredložil ďalšie dôkazy na jej špecifikáciu, za okolností, že túto obranu žalobca neprodukoval v celom správnom konaní, nemá oporu v skutkových okolnostiach daného prípadu a javí sa ako účelová. 29. Na záver správny súd konštatuje, že replika žalobcu zo dňa 17.11.2018, ktorú žalobca podal na súd osobne dňa 27.11.2018, bola podaná po uplynutí stanovenej lehoty (§ 106 ods. 1 SSP). Lehota na podanie repliky bola pôvodne súdom určená do 29.10.2018 a na základe žiadosti žalobcu predĺžená do 08.11.2017. Súd zdôrazňuje, že lehota na podanie repliky bola žalobcovi predĺžená, pričom moment začatia plynutia lehoty sa nezmenil (išlo stále o tú istú lehotu). Pokiaľ žalobca mal za to, že predĺženie pôvodnej lehoty sa počíta od doručenia oznámenia súdu o predĺžení lehoty do jeho elektronickej schránky a od tohto momentu počítal predĺženie lehoty, tento záver je nesprávny. Správny súd totiž neurčil žalobcovi novú lehotu na podanie repliky, ktorej začiatok by sa počítal od doručenia oznámenia tejto lehoty žalobcovi, ale len predĺžil pôvodnú lehotu. Iným výkladom by došlo k neoprávnenému zvýhodneniu žalobcu, ktorému by plynulo predĺženie lehoty aj v čase, kedy si oznámenie o predĺžení lehoty nevyzdvihol v jeho elektronickej schránke (súd oznámenie o predĺžení lehoty odoslal 02.11.2018 a žalobca si ho v elektronickej schránke otvoril až 17.11.2018). Vzhľadom na to, že žalobca bol povinný svoje podanie - repliku dať na doručovanie v stanovenej sudcovskej koncentračnej lehote, na toto podanie (okrem tvrdení v ňom uvedených a súdom vyššie vyhodnotených) správny súd podľa § 5 ods. 9 SSP a § 106 ods. 1 SSP neprihliadol. 30. Z vyššie uvedených dôvodov súd, keďže nezistil dôvodnosť žiadnej žalobnej námietky a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 195 SSP, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 31. O náhrade trov vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobca nebol v konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, hoci bol v konaní úspešný, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.