Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200200 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200200.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. W. G., bytom K. č. XX/XX, I., proti žalovanému: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 30.04.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS (ďalej GR ZVJS) č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019, o zastavení konania o žiadosti žalobcu zo dňa 07.01.2019 o priznanie a obnovu vyplácania starobného dôchodku od 22.09.2003, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999 podľa § 132 ods. 1 písm. a) v tom čase platného zákona č. 100/1988. V odôvodnení uviedol, že žiadosťou zo dňa 07.01.2019 požiadal GR ZVJS o obnovenie vyplácania jeho starobného dôchodku od 22.09.2003, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999. GR ZVJS napadnutým rozhodnutím zastavilo správne konanie o priznanie starobného dôchodku, čo zdôvodnilo ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s čl. 30 a 19 Dohovoru č. 128, čl. 14 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, Listinou základných ľudských práv, judikatúrou Ústavného súdu SR, dovolacou judikatúrou NS SR, všeobecným zákazom diskriminácie, zák. č. 365/2004, zák. č. 100/1988, zák. č. 328/2003 a rozsudkami NS SR (v danej veci) zo dňa 31.12.2012 a zo dňa 30.04.2014. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 07.02.2019 je v rozpore aj so zákonom č. 73/1998. Ďalej uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán v danej veci rozhodnutím zo dňa 24.04.2019 jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.02.2019 potvrdil. Ako prílohu žaloby žalobca pripojil kópiu prvostupňového rozhodnutia. Navrhol súdu, aby napadnuté rozhodnutie č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. 2. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe neoznačil žalovaného a k žalobe pripojil len prvostupňové rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019, a zároveň v žalobe uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Minister spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 24.04.2019, pričom toto rozhodnutie k žalobe nepripojil, správny súd uznesením sp. zn. 29Sa/11/2019 zo dňa 03.06.2019 vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote odstránil vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu tak, že v zmysle § 202 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) uvedie označenie žalovaného a označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy (označenie napadnutého rozhodnutia), rovnako aj deň vydania rozhodnutia a pripojí napadnuté rozhodnutie vo fotokópii. V uznesení bol riadne poučený o možnosti zvoliť si advokáta v zmysle § 26 ods. 2 SSP a o tom, že v zmysle § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd v uznesení poukázal na vyjadrenie žalobcu v žalobe, že proti napadnutému rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 07.02.2019 podal odvolanie, o ktorom rozhodol Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 24.04.2019, preto je potrebné, aby žalobca s poukazom na § 180 ods. 1 prvá veta SSP uviedol číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia (odvolacieho správneho orgánu), zrušenia ktorého sa v danom súdnom konaní domáha. 3. Na výzvu správneho súdu reagoval žalobca podaním zo dňa 10.06.2019, v ktorom opravil žalobu tak, že ako žalovaného označil Ministra spravodlivosti SR, avšak rozhodnutie, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu, opätovne označil ako rozhodnutie GR ZVJS SR č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 07.02.2019. Uviedol, že kópiu napadnutého rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 07.02.2019 pripojil k správnej žalobe podanej dňa 30.04.2019, i napriek tomu pripája fotokópiu rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 07.02.2019. 4. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie súdneho konania v správnom súdnictve v zmysle § 97 SSP. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 6. Z obsahu žaloby a jej opravy vyplýva, že žalobca jednoznačne prejavil svoju vôľu tak, že žiada zrušiť rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.02.2019, ktoré bolo vydané v inštančnom postupe ako prvostupňové a nežiada zrušiť rozhodnutie Ministra spravodlivosti SR zo dňa 24.04.2019, ktoré v inštančnom postupe bolo vydané ako rozhodnutie o odvolaní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžso/46/2008 zo dňa 30. septembra 2009, podľa ktorého: Ak žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni a pripojil k nej aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, nemôže súd bez skúmania skutočnej vôle žalobcu konanie zastaviť. Toto rozhodnutie bolo schválené ako judikát na zasadnutí správneho kolégia NS SR dňa 06.02.2012 ako rozhodnutie č. 84 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 5/2012. V danom prípade žalobca síce rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu k žalobe nepripojil, avšak v žalobe uviedol, že o jeho odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 07.02.2019 rozhodol Minister spravodlivosti rozhodnutím zo dňa 24.04.2019. Preto správny súd predtým, ako odmietol žalobu, skúmal skutočnú vôľu žalobcu, ktoré správne rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu. Zároveň bol žalobca riadne poučený o tom, že je potrebné, aby s poukazom na § 180 ods. 1 veta prvá SSP a tvrdenie žalobcu, že v danej veci rozhodoval aj Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán, uviedol číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia, zrušenia ktorého sa v danom súdnom konaní domáha. Napriek tomu žalobcu naďalej zotrval v oprave žaloby zo dňa 10.06.2019 na predmete prieskumu prvostupňového rozhodnutia, hoci už ako žalovaného označil Ministra spravodlivosti SR, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní. 7. Správny súdny poriadok v prípade rozhodnutí orgánov verejnej správy vyžaduje na ich prieskum splnenie štyroch podmienok (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 107 s. a nasl.).: 1. rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe správnych žalôb, všeobecne vymedzuje ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP, 2. musí ísť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, 3. musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, ak ho bolo prípustné v správnom konaní využiť. 4. nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 7 SSP. 8. V danom prípade žalobca síce vyčerpal riadny opravný prostriedok - odvolanie, avšak nedomáha sa preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia o tomto riadnom opravnom prostriedku, ale domáha sa preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ktoré vzhľadom na vydanie rozhodnutia o odvolaní nebolo v inštančnom postupe konečné. Nebola teda splnená tretia podmienka kladená na kvalitu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedená vyššie. 9. Správny súd ďalej poukazuje na dispozičný princíp správneho súdneho konania zakotvený v § 5 ods. 5 SSP. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/67/2013, podľa ktorého konanie o žalobe je konaním vybudovaným na dispozičnom princípe, podľa ktorého je súd viazaný rozsahom aj dôvodmi, v ktorých vidí žalobca nezákonnosť správneho rozhodnutia. Z dispozičnej zásady uplatňujúcej sa v správnom súdnictve teda vyplýva, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Čo sa týka samotného pojmu rozsah žaloby, tento vymedzuje žalobca správnemu súdu uvedením predmetu preskúmavania, t.j. kvantitatívnou stránkou preskúmania. Rozsahom sa má konkrétne na mysli uvedenie rozhodnutia, ktoré sa má preskúmavať, resp. aký výrok rozhodnutia sa má preskúmavať (§ 134 ods. 1 SSP). Pokiaľ teda žalobca riadne uvedie konkrétne rozhodnutie, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu, takýmto rozsahom prieskumu je správny súd viazaný. 10. Správny súd má povinnosť v zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzovať neformálne, predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Po tomto správny súd preskúma procesné podmienky na podanie správnej žaloby. Ak má správny súd v tomto smere pochybnosti, bude postupovať v zmysle § 59 alebo i § 60 (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 1052 s.). V danom prípade postupom podľa § 59 SSP bola odstránená pochybnosť v tom smere, ktoré rozhodnutie žalobca napáda, keď v samotnej žalobe uviedol, že žiada preskúmať rozhodnutie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, teda rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.02.2019, čo potvrdil v odpovedi na výzvu súdu podľa § 59 SSP. Preto následne správny súd posudzoval splnenie procesných podmienok na vedenie súdneho konania vo vzťahu k takto žalobcom označenému predmetu súdneho prieskumu. 11. Správny súd pri tom zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu. V danom prípade žalobca aj po výzve správneho súdu na odstránenie vady žaloby zotrval na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a nie rozhodnutie vydané a právoplatné po podaní odvolania. S poukazom na skúmanie skutočnej vôle žalobcu v otázke predmetu súdneho prieskumu, aj s poukazom na to, že žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, správny súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré je zo súdneho prieskumu vyňaté. Takéto rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, čo má za následok odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 12. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu a podáva sa na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.