Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/15/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200315 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200315.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaná (Sociálna poisťovňa, ústredie) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. júla 2018 podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 07. júna 2018, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Žilina zo dňa 07. júna 2018 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 %. 2. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 26. júla 2018 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ako dôvod uviedol, že od roku 2009 mu boli diagnostikované dnavá artritída a hyperurikemický syndróm, tieto diagnózy boli opakované a v posledných rokoch boli silnejšie a omnoho častejšie. Ďalej uviedol, že ochorenie mu prešlo do záchvatov, ktoré mu znemožňovali plne vykonávať práce ako obrábač kovov. Závažnosť ochorení podľa jeho názoru preukazujú aj opakované odbery krvi, v ktorých sú viditeľné nadpriemerné hodnoty. K odvolaniu žalobca pripojil fotokópie viacerých lekárskych správ od odborných lekárov (v počte 12 kusov). 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. júla 2018 potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.04.2019. 4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03.04.2019 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe uviedol, že od roku 2009 má neustále problémy (dnavá artritída a iné), ktoré si vyžadovali častú práceneschopnosť, čo sa odrazilo aj na finančnej situácii. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o obdobie, kedy mu ochorenie prechádzalo do záchvatov, ktoré boli bolestivé, neznesiteľné, opuchnuté a neumožňovali mu žiť plnohodnotný život a vykonávať stabilne prácu), ktorý trvá práceneschopnosťou od 12.06.2016 až po súčasnosť. Vzhľadom na jeho zranenie (zlomenina z júna 2018), kde liečba stále pretrváva, nebolo možné dohodnotiť jeho problémy. Na základe jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti sa ocitol v duševnom vypätí z dôvodu, že nemôže pracovať a tak isto je vo finančnej tiesni. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 03. apríla 2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. apríla 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie zo dňa 26. júla 2018. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonom zverené lekárom sociálneho poistenia. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala žalovaná, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súd poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. 6. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového a administratívneho materiálu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 8. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina dňa 07. júna 2018 požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 28. júna 2016. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 21. marca 2019 s nasledovným záverom: Žalobca mal opakované záchvaty dny, bol komplexne vyšetrený v Národnom ústave reumatologických chorôb v Piešťanoch v januári 2019. Objektívne je u neho prítomný opuch a bolestivosť metatarzofalangealného kĺbu I. vpravo. Humurálna aktivita nie je zvýšená, krvný obraz je v norme, v biochemických parametroch je hyperurikémia, dyslipidémia, hyperglykémia. Vyšetrené autoprotilátky boli kompletne negatívne, na RTG vyšetrení sú prítomné artrotické zmeny. Stav bol hodnotený ako pravdepodobne dnavá artitída, osteoartróza drobných kĺbov rúk a nôh, klinická forma, kompenzovaná fáza. Objektívne sú kĺby horných končatín bez artitídy, úchop rúk je plný, silný. Na dolných končatinách sú bedrové a kolenné kĺby bez obmedzenia pohyblivosti, pravý členok je zhrubnutý (prekonal v júni 2018 zlomeninu), aktuálne pokračuje v rehabilitačnej liečbe. Uvedenému zdravotnému postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia od 10 % do 20 %, t.j. 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dokumentované sú opakované distorzie pravého kolena, kde je funkčne plný rozsah pohybu. Po zlomenine pravého členkového kĺbu pokračuje liečba, preto sa nedá aktuálne z posudkového hľadiska hodnotiť funkčný nález. V januári 2017 bola interným vyšetrením dokumentovaná hepatopatia, aktuálne sú pečeňové testy v norme, ochorenie je posudkovo nevýznamné. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania (žalobcu) je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 9. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z reumatologických vyšetrení zo dňa 23. júna 2017 a z januára 2019, lekárskou správou z NMR vyšetrenia zo dňa 23. marca 2017, lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia zo dňa 16. januára 2018, lekárskou správou z interného vyšetrenia zo dňa 23. januára 2017, lekárskymi správami z rehabilitačných vyšetrení zo dňa 03. júla 2018 a 06. marca 2019, ako aj vlastným vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, dňa - podľa kapitoly IV., položka 3 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z percentuálneho rozpätia od 10 % do 20 %). Za iné zdravotné postihnutie účastníka konania (hyperurikemický syndróm, hepatopatia anamnesticky v januári 2017) zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nepatrí. 10. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania (žalobcu) je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla. Vzhľadom na to, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný, a teda nespĺňa podmienky ustanovené v § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 11. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je invalidita poistenca. Za invalidného poistenca sa v zmysle § 71 ods. 1 citovaného zákona považuje poistenec, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2, 3, 5, 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere nad 40 %. 12. Z administratívneho spisu žalovanej mal súd preukázané, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Žilina dňa 13. septembra 2018, ktorý zotrval na svojom odbornom posudku o invalidite zo dňa 07. júna 2018, a keďže nevyhovel odvolaniu účastníka konania v plnom rozsahu, kompletný spisový materiál postúpil posudkovému lekárovi žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline. Zdravotný stav účastníka konania mal byť posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline posúdený dňa 22. novembra 2018, avšak posúdenie jeho zdravotného stavu bolo odročené z dôvodu potreby doplnenia kompletného reumatologického vyšetrenia vrátane RTG vyšetrenia rúk, šliach, zhodnotenia zápalových parametrov a reumatologických faktorov. Účastník konania (žalobca) si mal uvedené vyšetrenia zabezpečiť prostredníctvom svojho obvodového lekára. Nakoľko žalobca do 12. decembra 2018 vyššie žiadané vyšetrenia posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline nedoručil, jeho zdravotný stav nebol dňa 22. novembra 2018 posúdený. Vzhľadom na to, že odborný posudok o invalidite je podkladom pre rozhodnutie o odvolaní účastníka konania, generálny riaditeľ Sociálne poisťovne prerušil konanie o invalidnom dôchodku rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2018, nakoľko nie je možné ani v lehote 120 dní rozhodnúť o odvolaní účastníka konania. O odvolaní bude možné rozhodnúť až po posúdení jeho zdravotného stavu a po doručení odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Po doplnení podkladov bola lekárska správa/posudok vyhotovená dňa 21. marca 2019. 13. Žalobca v žiadnom podaní neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom. Nie je podstatné, aký je subjektívny pocit žalobcu, ani či naručenie zdravotného stavu môže v budúcnosti viesť k ďalšiemu zhoršovaniu. Na tomto základe dospel správny súd k záveru, že zdravotný stav žalobcu zatiaľ nepodmieňuje viac ako 20 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca ani v súdnom konaní nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania za účelom posúdenia nových skutočností, či odstránenie rozporov. Z tvrdenia žalobcu nevyplýva, v čom konkrétnom videl pochybenie posudkových lekárov, keď uviedol/ mal za to, že jeho miera poklesu výkonu zárobkovej činnosti mala byť hodnotená vyššou mierou poklesu. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by v priebehu správneho konania namietal neodbornosť alebo zaujatosť konajúcich lekárov. Ak mal pochybnosti o správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu, mohol v správnom konaní vniesť námietku zaujatosti a bol by mu určený iný posudkový lekár. 14. Tak ako žalovaná, aj správny súd mal za preukázané, že zdravotný stav žalobcu zatiaľ nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a že mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Správny súd však uvádza, že žalobca má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. 15. Z uvedených dôvodov správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok vyhlásil verejne dňa 17. októbra 2019. 16. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniklo mu preto právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 169 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).