Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/18/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200425 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200425.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2019/305, Č.z. 2019/120330 zo dňa 27.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného Č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2019/305, Č.z. 2019/120330 zo dňa 27.06.2019 a rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca č.k.: CA1/OSO/ ZAM/2019/3433 zo dňa 29.04.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca rozhodnutím č.k.: CA1/ OSO/ZAM/2019/3433 zo dňa 29.04.2019 podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.) vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 30.01.2019. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníka konania vyradil dňom zistenia nespolupráce s úradom z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to z dôvodu odmietnutia ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom dňa 30.01.2019 bez vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z.. Žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 14.02.2018. Dňa 30.01.2019 sa zúčastnil výberového konania na pracovnú pozíciu pracovník na čistenie verejných priestranstiev. Účastník odmietol prijať ponúkané zamestnanie dňa 30.01.2019 z dôvodu malého platu, že mu nevyhovuje doba určitá a že miesto nezodpovedá jeho vzdelaniu. Účastník zdôraznil, že od septembra bude už v dôchodkovom veku, kto ho už potom zamestná a napokon účastník konania uviedol aj zdravotný stav. Správny orgán prvého stupňa dôvody označené účastníkom neuznal ako závažné dôvody pre odmietnutie zamestnania, nakoľko správny orgán nemôže zasahovať do výšky mzdy, ktorú ponúka zamestnávateľ. Podľa „Nahlášky voľných pracovných miest“ mal zamestnávateľ na výkon označeného zamestnania tieto kvalifikačné požiadavky: bez ukončeného základného vzdelania, základné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, pričom študijný odbor nerozhodoval a prax nevyžadoval, teda v zmysle uvedeného bolo pre účastníka konania zamestnanie podľa § 15 zákona č. 5/2004 Z.z. vhodné. Rovnako podľa vypracovaného posudku v zmysle § 19 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z.z. vypracovaného MUDr. K. N. posudkovým lekárom zo dňa 04.03.2019 bola ponúkaná práca ku dňu 30.01.2019 vzhľadom na zdravotný stav účastníka konania vhodná. Posudok si účastník konania prevzal dňa 14.03.2019 a do piatich pracovných dní od jeho prevzatia nepožiadal úrad o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov. Ďalej správny orgán prvého stupňa konštatoval, že ani účastníkom konania predložená pracovná neschopnosť nebola vážnym dôvodom pre odmietnutie vhodného zamestnania, a to z nasledovných dôvodov. Účastník konania dňa 08.02.2019 predložil úradu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené dňa 07.02.2019 MUDr. K. F., praktickým lekárom pre dospelých, ktorý odo dňa 07.02.2019 uznal účastníka konania za neschopného práce. Nakoľko nespolupráca predchádzala dočasnej pracovnej neschopnosti, správny orgán prvého stupňa sa touto pracovnou neschopnosťou nezaoberal. Pokiaľ ďalej účastník konania dňa 10.04.2019 osobne úradu predložil tlačivo „Lekárska správa - nález“ vystavené MUDr. K. F. z 10.04.2019, v ktorom sa uvádza: „Pacient ošetrený na našej ambulancii pre akútne zhoršenie stavu 28.01.2019 a uznaný práceneschopný. Na kontrolu bol pozvaný 07.02.2019. Potvrdenie o PN bolo vystavené omylom od dátumu kontroly 07.02.2019 - táto PN je STORNO. Platí PN so začiatkom od 28.01.2019.“ Zároveň účastník konania predložil Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené 28.01.2019 MUDr. K. F. s tým, že účastník konania je uznaný za neschopného práce odo dňa 28.01.2019. Vo vzťahu k tomuto novému dôkazu správny orgán prvého stupňa konštatuje, že účastník konania nepreukázal úradu začiatok svojej dočasnej pracovnej neschopnosti v súlade s ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z., t.j. do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, úrad nemôže túto dočasnú pracovnú neschopnosť považovať za vážny dôvod pre odmietnutie vhodného zamestnania. Na dôvažok poukazuje správny orgán prvého stupňa na skutočnosť, že na svoju dočasnú pracovnú neschopnosť od 28.01.2019 účastník konania neupozornil úrad ani na výberovom konaní, ktorého sa osobne sám zúčastnil. 2. Žalovaný rozhodnutím Č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2019/305, Č.z. 2019/120330 zo dňa 27.06.2019 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Citoval ust. § 15 ods. 1, 2, § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, 4, ods. 5 písm. a), § 19 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 10, § 20 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z.. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal vážny dôvod podľa § 36 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z., pre ktorý odmietol dňa 30.01.2019 ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, čo má za následok jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z.. K tvrdeniu žalobcu, že ponúkané zamestnanie odmietol zo zdravotných dôvodov, žalovaný poznamenáva, že ak účastník konania nesúhlasil s posudkom posudkového lekára z 04.03.2019, mal možnosť do piatich pracovných dní od prevzatia posudku požiadať o jeho preverenie odborným konzíliom, čo však nevyužil. Pokiaľ ide o predložené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa ktorého je žalobca neschopný práce od 28.01.2019, uvedené potvrdenie nie je možné považovať za preukázanie vážneho dôvodu, nakoľko nebolo predložené úradu do troch pracovných dní odo dňa vystavenia tohto potvrdenia. Žalovaný je toho názoru, že žalobca splnil kvalifikačné požiadavky zamestnávateľa na obsadenie ponúkaného zamestnania, čo potvrdil aj zamestnávateľ, keď súhlasil s prijatím žalobcu, preto žalovaný stotožňuje s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že ponúkané zamestnanie bolo pre žalobcu vhodné. 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Namieta závery správneho orgánu o absencii vážnych dôvodov pre odmietnutie ponúkaného zamestnania. Výberové konanie na obsadenie voľného miesta sa uskutočnilo dňa 30.01.2019, avšak žalobca je od 28.01.2019 uznaný za dočasne práceneschopného. Základom rozporu medzi žalobcom a správnym orgánom podľa mienky žalobcu je skutočnosť, že lekár sa pri vystavovaní práceneschopnosti pomýlil v dátume jej vystavenia, kde namiesto 28.01.2019 uviedol 07.02.2019. Tento omyl lekár opravil a práceneschopnosť zo dňa 07.02.2019 stornoval. Správny orgán však na uvedenom vidí účelovosť konania žalobcu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.08.2019 poukázal na právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok poukazuje na zákon č. 96/2013 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 01.05.2013 novelizovaný zákon č. 5/2004 Z.z.. Po uvedenej novele už správne orgány pri ponúkaní vhodného zamestnania nemusia prihliadať na najvyššiu kvalifikáciu uchádzača o zamestnanie, ale postačuje, ak prihliadajú na niektorú z kvalifikácii, ktorú uchádzač objektívne dosiahol. Preto je správny orgán oprávnený ponúknuť uchádzačovi v každom individuálnom prípade zamestnanie, ktoré si vyžaduje jednu z jeho kvalifikácii vrátane nižšej kvalifikácie. Žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Cdo/261/2007, v zmysle ktorého hranice vhodnosti pracovného miesta spočívajú v tom, že úrad môže uchádzačovi ponúknuť aj také voľné miesto, ktoré môže uchádzač vykonávať aj po predchádzajúcej príprave (zaškolení) a ktoré nie je spojené s vyšším náročnejším odborným vzdelaním, t.j. je povinný ponúknuť aj také pracovné miesto, ktoré je kvalifikačne menej náročnejšie. V prejednávanej veci podľa názoru žalovaného žalobca spĺňal kvalifikačné požiadavky zamestnávateľa - ukončené úplné stredné odborné vzdelanie. Kvalifikačnú vhodnosť daného miesta pre žalobcu potvrdil aj zamestnávateľ tým, že súhlasil s prijatím žalobcu. Z hľadiska posudzovania vhodnosti zamestnania nie sú v zmysle zákona relevantnými výška mzdy alebo odmeny, ani skutočnosť, či sa jedná o pracovnoprávny vzťah na dobu určitú. Vo vzťahu k posudzovanej práceneschopnosti žalovaný dôvodí, že v predmetnom prípade má relevanciu dátum 28.01.2019, kedy malo dôjsť k vystaveniu predmetného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento dátum preto zároveň predstavuje dátum, od ktorého sa odvodzuje dátum najneskoršieho preukázania dočasnej pracovnej neschopnosti úradu za účelom, aby mohla byť dočasná pracovná neschopnosť považovaná za vážny dôvod pre ospravedlnenie odmietnutia ponúkaného vhodného zamestnania. Žalovaný poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 96/2013 Z.z., v zmysle ktorej môže správny orgán ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie aj také zamestnanie, ktoré si vyžaduje jednu z jeho kvalifikácii vrátane nižšej kvalifikácie, ktorú uchádzač dosiahol. 5. Žaloba v replike zo dňa 09.09.2019 zotrval na zdôvodnení žaloby. Na dôvažok uviedol, že jeho práceneschopnosť doposiaľ naďalej trvá, a to s rôznymi diagnózami, konkrétne kolísanie tlaku, bolesti chrbtice a pod.. 6. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 13.09.2019 opakovane uvádza, že dočasná pracovná neschopnosť žalobcu nemôže byť vôbec posudzovaná ako vážny dôvod odmietnutia sprostredkovaného vhodného zamestnania podľa ust. § 36 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. kvôli tomu, že žalobca nepreukázal úradu začiatok svojej dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia. Žalobca mal možnosť toto potvrdenie predložiť úradu minimálne v deň 30.01.2019, kedy sa zúčastnil výberového konania. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle cit. ust. § 203, § 199 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP a v nadväznosti naň aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 10. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z toho všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patria aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba (v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 11. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 5/2004 Z.z. vhodné zamestnanie na účely tohto zákona je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce. Vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona je zamestnanie, v ktorom týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z ustanoveného týždenného pracovného času. Podľa § 36 ods. 2 písm. b) citovaného zákona úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom. Podľa § 36 ods. 3 citovaného zákona v prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa odseku 1 písm. n) úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 2 úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 36 ods. 4 citovaného zákona za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje, a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, a b) zdravotný stav uchádzača o zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1, c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne, d) zdravotný stav blízkych osôb, 42) ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení sprevádzania, e) výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, 13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu, 13bb) ktorých začatie a skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich skončení, f) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad. Podľa § 36 ods. 5 písm. a) citovaného zákona za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje odmietnutie ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietnutie nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 12. V prejednávanej veci predmet súdneho prieskumu tvorí rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyradení uchádzača o zamestnanie pre nespoluprácu s úradom (§ 36 ods. 2 písm. b) citovaného zákona), ktorý bol podľa záverov žalovaného naplnený tým, že žalobca dňa 30.01.2019 odmietol ponúkané vhodné zamestnanie (§ 36 ods. 5 písm. a) citovaného zákona) bez existencie vážnych dôvodov, ktoré má na mysli citované ust. § 36 ods. 4 citovaného zákona. 13. Správny súd po oboznámení sa s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neposkytujú správnemu súdu dostatok dôvodov pre preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k právne relevantnej otázke týkajúcej sa ponuky vhodnej práce v zmysle cit. ust. § 15 ods. 1, 2 zákona č. 5/2004 Z.z.. 14. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánov verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia či iný charakter) preskúmať, nemôže správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. 15. Je pritom potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správny orgánov, ani odstraňovať vlastným zistením formálny obsah a vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych právne relevantných otázok rešpektovali príslušné právne predpisy, vrátane predpisov vnútroorganizačných. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je pritom také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia napadnutého žalobou. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v konaní podľa zákona č. 5/2004 Z.z., na ktoré je potrebné v zmysle ust. § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. aplikovať ustanovenia Správneho poriadku, musí čo do formálnych i obsahových náležitostí primerane napĺňať zákonné minimum požiadaviek na rozhodnutie správneho orgánu ako je definované v citovaných ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré zakotvuje požiadavky pre rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom konaní. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné poznamenať, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03). Hoci sa uvedené rozhodnutie dotýka súdneho konania možno nepochybne jeho závery aplikovať aj na administratívne konanie, kde právo na spravodlivý proces plynie zo základných pravidiel správneho konania obsiahnutých v ust. § 3 Správneho poriadku. 17. Je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho orgánu nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú účastník konania nastolil. Je však nevyhnutné, aby rozhodnutie administratívneho orgánu rešpektujúc princíp spravodlivého procesu reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na riešenie konkrétnych relevantných otázok. 18. Z obsahu administratívneho spisu, a to z obsahu odvolania účastníka konania správny súd zistil, že jednou zo vznesených odvolacích námietok účastníka konania bola námietka, že k odmietnutiu ponuky práce došlo aj z dôvodu, že ponúkaná práca nezodpovedá kvalifikácii žalobcu. Žalovaný k otázke „vhodnosti práce“ uviedol: „Účastník konania spĺňa kvalifikačné požiadavky zamestnávateľa na obsadenie ponúkaného zamestnania, čo potvrdil aj zamestnávateľ, keď súhlasil s prijatím účastníka konania, preto sa odvolací orgán stotožňuje s názorom úradu, že ponúkané zamestnanie bolo pre účastníka konania vhodné.“ Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré vyplynuli z Nahlášky voľných pracovných miest, v zmysle ktorej mal zamestnávateľ na výkon zamestnania tieto kvalifikačné požiadavky: bez ukončeného základného vzdelania, základné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, pričom študijný odbor nerozhodoval a prax nevyžadoval. Správny súd konštatuje, že takéto odôvodnenie právne relevantnej námietky považuje správny súd za nedostatočné a nepreskúmateľné. Predovšetkým bolo imanentným predpokladom riadneho vysporiadania sa s odvolacou námietkou okrem uvedenia citácie zákonného ust. § 63 ods. 5 písm. a) v spojení s ust. § 15 ods. 1, 2 zákona č. 5/2004 Z.z. objasniť účastníkovi aj skutkové a právne úvahy, ktoré žalovaného viedli k záverom o naplnení hypotézy ust. § 36 ods. 5 písm. a), a to v časti ponuky vhodnej práce v intenciách ust. § 15 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.. V správnej úvahe správneho orgánu absentuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah aj vysvetlení vzťahu medzi aplikovanou normou a zisteným skutkovým stavom. Správny súd naviac poukazuje na vnútornú rozpornosť skutkových zistení, keď správne orgány poukazujú na kvalifikačné požiadavky zamestnávateľa na ponúkané voľné pracovné miesto - čistenie verejných priestranstiev - bez ukončeného základného vzdelania, základné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, pričom študijný odbor nerozhoduje a prax sa nevyžaduje. Správny súd k uvedenému udáva, že pokiaľ ponúkané zamestnanie, a to čistenie verejných priestranstiev môže vykonávať zamestnanec bez ukončeného základného vzdelania, nemôže súčasne platiť, že k výkonu tohto zamestnania - k čisteniu verejných priestranstiev je potrebné (v zmysle nevyhnutné) ukončené stredné odborné vzdelanie. Je nepochybné, že zamestnanie, resp. pracovné miesto, ktoré si nevyžaduje ukončené základné vzdelanie môže vždy vykonávať aj osoba so stredným odborným vzdelaním, resp. úplným stredným odborným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním, avšak na účely aplikácie cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. je právne významné, či zamestnanie svojim charakterom vyžaduje určitú kvalifikáciu. Povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo odstrániť vnútorný rozpor v informácii poskytnutej zo strany zamestnávateľa a ustáliť na účely aplikácie § 15 ods. 1 citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 63 ods. 5 písm. a) citovaného zákona, či zamestnávateľom ponúkané zamestnanie (čistenie verejných priestranstiev) vyžaduje ako kvalifikačný predpoklad riadneho výkonu práce ukončené stredné odborné vzdelanie. Pokiaľ vyžaduje ako kvalifikačný predpoklad ukončené stredné odborné vzdelanie nemôže súčasne platiť, že uvedené zamestnanie môže vykonávať aj osoba s neúplným základným vzdelaním. Správne orgány sú povinné zistiť v zmysle cit. ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku „skutočný stav veci“, v tomto smere nie je postačujúci odkaz na vyjadrenie zamestnávateľa, podľa ktorého zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon zamestnania. Je potrebné mať na pamäti, že zamestnanec má právo na ponuku vhodného zamestnania s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, na ktorom závere nič nemení ani novela zákona č. 5/2004 Z.z. zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 96/2013 Z.z., v zmysle ktorej nie je potrebné prihliadať na najvyššiu kvalifikáciu uchádzača, ale je postačujúce, ak je prihliadnuté na niektorú z kvalifikácií, ktorú uchádzač objektívne dosiahol. Nepochybne pre zamestnávateľa je v mnohých smeroch výhodnejšie zamestnávať na prácu vyžadujúcu si len neukončené základné vzdelanie zamestnanca s úplným odborným vzdelaním, resp. vysokoškolským vzdelaním. Z hľadiska aplikácie ust. § 15 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 63 ods. 5 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. však nie je relevantné, či zamestnávateľ „akceptuje“ kvalifikáciu zamestnanca, ale či zamestnanie sprostredkovávané správnym orgánom skutočne vyžaduje dosiahnutie určitej kvalifikácie a či táto kvalifikácia zodpovedá jednej z kvalifikácií uchádzača o zamestnanie, hoc nie najvyššej kvalifikácii. 19. Vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v otázke ponuky vhodného zamestnania, pričom ani žalovaný nedostatok relevantného právneho zdôvodnenia správneho orgánu prvého stupňa v kontexte odvolacích námietok nespokojného účastníka administratívneho konania vo svojom rozhodnutí sám nezhojil, správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vráteniu veci správnemu orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie. 20. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že si je vedomý oneskorenosti nahlásenia práceneschopnosti, avšak je toho názoru, že samotné nenahlásenie práceneschopnosti do troch pracovných dní nemôže byť dôležitejšie ako skutočnosť, že bol všeobecným lekárom uznaný za práceneschopného, správny súd k uvedenému udáva, že zaistenie pomoci štátu uchádzačom o zamestnanie formou poskytovania podpory v nezamestnanosti po určitú dobu a ďalej pomocou hľadania vhodného zamestnania je zákonodarcom bezprostredne späté s plnením si zákonných povinností a poskytovaním súčinnosti uchádzačom o zamestnanie správnym orgánom. Pokiaľ uchádzač o zamestnanie nerešpektuje a nie je schopný splniť ani základnú povinnosť - oznámiť dôležitý dôvod spočívajúci v jeho zdravotnom stave osvedčeným lekárskym potvrdením v zákonnej lehote, ktorá je jedným zo základov zmysluplnej spolupráce medzi správnym orgánom a nezamestnaným, potom nemožno uloženiu „sankcie“ v zmysle ust. § 36 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na ust. § 36 ods. 5 písm. a) v spojení s ust. § 36 ods. 4 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. správnemu orgánu vytýkať. 21. V novom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne preskúma danosť zákonných predpokladov, ktoré má na mysli cit. ust. § 36 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. v nadväznosti na cit. ust. § 36 ods. 5 písm. a) citovaného zákona, najmä či ponúkané zamestnanie vyžaduje niektorú z dosiahnutých kvalifikácií žalobcu a či existujú vážne dôvody v intenciách ust. § 36 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. pre prípadné odmietnutie ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom. Pokiaľ správny orgán v novom konaní opätovne dospeje k záveru o naplnení zákonných podmienok pre vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, potom bude povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie odôvodniť, t.j. najmä uvedenie z akých podkladov vychádzal, ktoré právne významné skutočnosti mal z konkrétnych podkladov preukázané a ktoré právne relevantné skutočnosti vykonaným dokazovaním preukázane neboli a následne v rámci právneho posúdenia veci správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia právneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom. Správny orgán rovnako neopomenie v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať sa s právne relevantnými návrhmi a námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. 22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.