Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/117/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218093 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115218093.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné č.: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený spoločnosťou Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 324 679, proti žalovanému: K. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie 5.660,41 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 4. februára 2019 sp. zn. 8Csp/286/2015-94, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zostáva n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že pokračuje v konaní s novým žalobcom AB 2 B.V. (výrok I.). Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.987,32 € s príslušným úrokom z omeškania (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu, pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému povinnosti zaplatenia sumy 5.660,41 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 29.5.2015 do zaplatenia, zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (v rozhodnutí sa nesprávne uvádza ustanovenie § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP - poznámka odvolacieho súdu) a úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatnil. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch a žalovaným bola dňa 21.1.2013 uzavretá úverová zmluva č. 4301069974. Na základe uvedenej zmluvy bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý žalovanému úver vo výške 5.000 €, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 66 mesačných splátkach vo výške 187,24 €, pri RPMN od 41,2% do 43,4%, priemernej RPMN 19,37% a úrokovej sadzbe 34,97% ročne. Žalovaný úver riadne nesplácal, v dôsledku čoho bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 16.1.2015 na splatenie celého úveru v sume 5.660,41 €. V danom prípade, vzhľadom na obsah uzavretého zmluvného vzťahu a subjekty, ktoré ho uzatvárali, dospel k záveru, že na poskytnutý spotrebiteľský úver sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“). Po preskúmaní príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Zmluva uvádza iba údaj o konečnej splatnosti úveru - 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V danom prípade nebolo možné od spotrebiteľa očakávať, aby takýto údaj o konečnej splatnosti úveru si sám presne vypočítal. V zmluve malo byť presne uvedené, na ktorý deň pripadá konečná splatnosť úveru. Na základe uvedeného vyvodil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uvedenú podstatnú náležitosť neobsahuje a preto v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný uhradil žalobcovi doposiaľ sumu na poskytnutom úvere vo výške 3.012,68 €, zaviazal ho uhradiť zvyšnú čiastku úveru 1.987,32 € s príslušným úrokom z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie pri posudzovaní obsahu zmluvy vo vzťahu k výkladu podmienok § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Podľa jeho názoru, cieľom ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. V tejto súvislosti poukázal na body 71, 72 a 73 rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15. Spôsob, akým veriteľ určil dĺžku trvania v zmluve o úvere v žiadnom prípade nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ak konajúci súd rozhodol o sankcii za absenciu predmetnej náležitosti, t.j. že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, takúto sankciu v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, je nutné považovať za neprimeranú. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutej časti výroku III. a súvisiacom výroku IV. (o trovách konania) zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená dňa 21.1.2013 medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ - uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a z tohto dôvodu sa poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, nie je správny. 6. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bolo potrebné vykladať a hodnotiť aj s ostatnými ustanoveniami danej spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade tento bolo možné vyvodiť z bodu 53 (lehota splatnosti) uzavretej zmluvy, ktorým bol stanovený počet splátok na 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci a s poznámkou pod uvedeným bodom, podľa ktorej „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“. Na základe uvedených údajov - splatnosti prvej splátky a nasledujúcich splátok, počtom splátok a splatnosti poslednej splátky (k 15. dňu), bolo možné stanoviť termín splatnosti spotrebiteľského úveru. 7. V uvedenom kontexte odvolací súd ďalej poukazuje aj na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanú zákonom č. 279/2017 Z.z. (článok XII. týkajúci sa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.1.2019), na základe ktorého došlo k vypusteniu niektorých právnych viet náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, okrem iného, aj k vypusteniu termínu v § 9 ods. 2 písm. f) v platnom znení do 30.4.2018 - „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Podľa dôvodovej správy zákona č. 279/2017, vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné z dôvodov záveru rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. V zmysle uvedeného rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečí úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov (v čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES je uvedené, že „členské štáty nesmú zachovávať ani zaväzovať vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“). 8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere môže obsahovať aj prípadné iné zmluvné podmienky zakotvené v čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES, avšak tieto podmienky musia byť individuálne dohodnuté so spotrebiteľom v rámci ich úverového zmluvného vzťahu, ako to vyplýva z bodu 57 predmetného rozsudku. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES by sa nemalo podľa bodu 58 rozsudku vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice. 9. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná, aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. 10. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností - cieľu sledovaného Smernicou a eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ v platnom znení do 30.4.2018, odvolací súd dospel k záveru, že aj z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné vykladať ustanovenia citovaného zákona ZoSÚ tak, ako to učinil súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia. 11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. (a v súvisiacom výroku o trovách konania) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. 12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)