Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/159/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220587 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117220587.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S. XXX, o zaplatenie 4.250,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 42Csp/174/2017-89 zo dňa 22. januára 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým umožnil splácať žalovanému priznanú sumu v splátkach po 100,- eur, ako i v napadnutej časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje. Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok nedotknutý. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.250,39 eur, zmluvný úrok vo výške 228,61 eur, úroky z omeškania vo výške 2,20 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.250,39 eur od 30.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o úvere (uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,- eur. Konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Z prehľadu splátok a úveru mal ďalej preukázané, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaný uhradil na istinu sumu 749,61 eur, pričom dlžné zmluvné úroky do zosplatnenia predstavovali sumu 228,61 eur a úroky z omeškania vo výške 2,20 eur. Žalovaný je tak povinný celkovo zaplatiť žalobcovi sumu 4.481,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z čistej istiny úveru (4.250,39 eur). S prihliadnutím na výšku dlhu a majetkové pomery žalovaného, povolil žalovanému splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania až doručením oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu dlhu zo dňa 19.06.2017 a uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na úhradu dlhu do 29.06.2017, t. j. až nasledujúci deň 30.06.2017, a preto žalobcovi prislúcha nárok na úroky z omeškania až od tohto dňa. Mal za to, že žalobca má nárok na riadne dojednané úroky z úveru len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať. Teda nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky z úveru. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal z nezaplatených zmluvných úrokov, mal za to, že sa nemožno domáhať zaplatenia príslušenstva z príslušenstva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. 3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu zamietnutej časti týkajúcej sa úroku 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.250,39 eur od 20.06.2017 do zaplatenia a v rozsahu určenia plnenia v splátkach z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe aj v rozsahu zamietnutého úroku po predčasnom zosplatnení a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh. Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku nároku ale nestanovuje moment jeho zániku. Uvedené potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Vychádzajúc z ust. § 497 Obchodného zákonníka obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ďalej poukázal na ust. § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého odstúpením od zmluvy zmluva od počiatku nezanikne a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. V súvislosti s vyššie naznačeným poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, a Najvyššieho súdu ČR. Pokiaľ ide o priznanie plnenia v splátkach, namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku, nakoľko z vykonaného dokazovania nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovaného. Mal za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, čím je porušená rovnosť účastníkov konania. 4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril. 5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok v časti určenia plnenia v splátkach vo výške 100,- eur, ako i v napadnutej časti zamietajúceho výroku, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.250,39 eur od 20.06.2017 do zaplatenia, ako i súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý. 6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 7) Odvolateľ v odvolaní namietal, že mu patrí nárok na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 OZ a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, v prípade každej formy úveru. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných prostriedkov. Z doktrinálneho hľadiska nie je podstatné, či bezprostredne reálne (predovšetkým v spojitosti s majetkovým statusom dlžníka) môže k takémuto okamžitému vymoženiu dôjsť, rozhodujúcim je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojím charakterom o protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t. j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 8) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by na ťarchu žalovaného (ako spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom prípade. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou. 9) Správne postupoval súd prvej inštancie i pri uvažovaní o plnení pohľadávky v splátkach, keď prihliadol na majetkové pomery žalovaného a v súlade s ust. § 232 ods. 3, ods. 4 CSP takej žiadosti vyhovel. Súd pri rozhodnutí o povolení splatiť dlžnú sumu v splátkach nepochybne vychádzal z vykonaného dokazovania na pojednávaní, kde svoje tvrdenia uviedol žalovaný, pričom na toto pojednávanie bol riadne predvolaný aj žalobca a mal možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovaného. Žalobcovi plnenie v splátkach nemôže spôsobiť existenčné problémy, a preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie potvrdil. 10) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti potvrdil. Pokiaľ aj odvolateľ poukázal na viacero rozhodnutí súdov SR a NS ČR, je nutné podotknúť, že súd nie je v zásade viazaný inými rozhodnutiami ostatných súdov. 11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, patrila by mu náhrada trov, ale keďže ostal v odvolacom konaní nečinný (zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli), súd mu nárok nepriznal. 12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).