Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/249/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117225920 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117225920.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, S. nad Q., zastúpeného splnomocneným zástupcom STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14Csp/118/2017-53 zo dňa 08. marca 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500077213 zo dňa 26. 08. 2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14Csp/118/2017-53 zo dňa 08. 03. 2018 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 24. 08. 2017 domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. 8500077213 zo dňa 26. 08. 2014 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500077213 majúc za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy vyplýva z formulárovej zmluvy a umožňuje žalovanému domôcť sa aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Žalobca s podanou žalobou nesúhlasil, majúc za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky upravený ust. § 551 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Citujúc ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), § 137, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd dospel k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorý bol daný tým, že podanie žaloby v zmysle pokynu súdu bolo nevyhnutné na zachovanie účinkov neodkladného opatrenia, keď výpočet dôvodov v ust. § 137 C. s. p. nie je zároveň vzhľadom na formuláciu úvodnej vety, „najmä“ úplný a naliehavý právny záujem môže byť daný aj na žalobe, ktorá nie je predpokladaná výpočtom tohto ustanovenia. Následne súd citujúc ust. § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05. 2014, žalobu žalobcu zamietol. Konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je zabezpečovacím právnym inštitútom, ktorý právny poriadok pozná a je právom dovolený. V čase uzavretia predmetného právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha, bolo použitie tohto spôsobu zabezpečenia pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch obmedzené ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. tak, že zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je neprípustné, ibaže dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Súd skúmaním naplnenia stanovených podmienok pre možnosť zabezpečenia poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500077213 dohodou o zrážkach zo mzdy zistil, že podmienky pre takéto zabezpečenie záväzku boli splnené. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v písomnej forme a na osobitnej listine oddelenej od ostatných úkonov. Každý priemerný spotrebiteľ s primeranou mierou obozretnosti si mohol prečítať obsah predloženého návrhu právneho úkonu, pričom hneď z označenia bolo zrejmé, že sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. 8500077213. Súd však zároveň konštatoval, že i keď v určitej časti môže mať žalobca pravdu v tom, že formulácia zabezpečovaných nárokov v ust. čl. III. dohody umožňuje aj vymoženie iných nárokov ako poskytnutého úveru s príslušenstvom, mohla byť v danom prípade spôsobená nanajvýš čiastočná neplatnosť právneho úkonu, nakoľko ustanovenie, ktoré to umožňuje („prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú“), je možné oddeliť od ostatného obsahu. Pre vyslovenie neplatnosti by však súd musel mať aspoň tvrdené, že zmluvné dokumenty obsahujú určité nároky, ktoré by bolo možné takýmto spôsobom vymáhať, napr. náhradu škody, neupravené iné inštitúty či nepomenované nároky a pod. Vychádzajúc z opisu skutkových tvrdení žalobcu neplatnosť smerovala k zamedzeniu vymoženiu abstraktných nárokov, ktoré však žalobcom neboli vôbec špecifikované. Súd teda po zistení, že napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je vyhotovená v písomnej forme, na osobitnej listine, dlžník ako spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, nezistil dôvody neplatnosti právneho úkonu. Súd napokon konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako samostatný právny úkon na samostatnej listine nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienky, pretože sa jedná o hlavný predmet daného právneho inštitútu - jeho podstatu, teda celkovú dohodu ako zabezpečovací inštitút. Dohoda by mohla byť neplatná pre nedostatok vôle, kontraktuálnej spôsobilosti, pre nezrozumiteľnosť a pod., čo nebolo tvrdené či preukazované. Súd nezistil neplatnosť ani z dôvodu rozporu zo zákonom. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu považoval za nesprávny, nezrozumiteľný, v rozpore s princípom právnej istoty a za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ide o vopred dodávateľom pripravený formulár. Hoci je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dojednané. Žalovaný, ku ktorému prišiel za účelom žiadosti o poskytnutie pôžičky, mu dal na podpis množstvo papierov a nemal reálnu možnosť oboznamovať sa so všetkými formulármi a súčasne pochopiť ich význam, keďže ide o veľmi rozsiahle podmienky s množstvom odbornej právnej terminológie. Uviedol, že súdu nič nebráni judikovať dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené ako neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a pod.). Pre záver súdu je relevantné, že sporná klauzula, vzhľadom na jej osobitný význam, bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na nespornosť spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu vzniknutého medzi sporovými stranami a poukázal na právnu úpravu Smernice 93/13/EHS a rozhodnutia vnútroštátnych a medzinárodných súdov. Poukázal tiež na závery Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 01. 2011, kde vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu zasahuje aj do právnej istoty, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline týkajúcu sa otázky platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch (napr. rozhodnutie sp. zn. 9Co/229/2017, 9Co/91/2017, 5Co/96/2017, 6Co/156/2017 a iné). Uviedol, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému dohoda umožňuje domôcť sa aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), prihliadajúc na vady týkajúce sa procesných podmienok a po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 C. s. p. oboznámením listinných dôkazov, a to najmä dohody o zrážkach zo mzdy, iných príjmov dlžníka č. 8500077213 zo dňa 26. 08. 2014 a žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500077213 zo dňa 26. 08. 2014, napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 388, § 390 C. s. p. zmenil tak, že žalobe vyhovel. 5. Na nariadenom pojednávaní dňa 27. 09. 2019, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho splnomocneného zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, odvolací súd zároveň pred rozhodnutím v zmysle § 382 C. s. p. vyzval prítomné strany konania, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 37 Občianskeho zákonníka, ktoré doteraz nebolo v konaní použité. 6. Opakovaním dokazovania mal odvolací súd preukázané, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 26. 08. 2014 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- eur, pričom žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému poskytnutý úver, úroky za celú dobu čerpania úveru a poplatok za poskytnutie úveru spolu v sume 1.967,- eur 36- imi mesačnými splátkami vo výške 53,25 eur. V ten istý deň žalobca a žalovaný na osobitnej listine uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na zabezpečenie pohľadávok žalovaného z uvedenej dohody o revolvingovom úvere. V čl. IV. dohody o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že Spoločnosť bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že Spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500077213 (ďalej len „Zmluva“) čiastku vo výške 1.500,- eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má Dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov) (ďalej len „Revolving(y)“). Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolivngu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“). 7. Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená medzi sporovými stranami ako zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka, je potrebné posudzovať ju podľa charakteru základného, pôvodného zmluvného vzťahu, ku ktorému sa viaže, a teda rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26. 08. 2014 má spotrebiteľských charakter, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. 8. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 551 Občianskeho zákonníka), preto sa na ňu okrem špeciálnych ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predpokladom platného dojednania dohody o zrážkach zo mzdy je jej písomná forma, ktorej nedodržanie má za následok jej neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť zároveň uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom. Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej a povinnej osoby a označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, spolu s uvedením celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (úver, všetky revolvingy poskytnuté dlžníkovi, príslušenstvo úveru, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadné ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy o úvere a jej prípadných dodatkov) je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný). 9. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Ako správne namietal i žalobca, pokiaľ nie je v dohode o zrážkach zo mzdy zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, t. j. nielen uvedením titulu, z ktorého pohľadávka vznikla, ale aj jej presnou výškou, bolo by možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. 10. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov dospel odvolací súd k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných prímov) dlžníka č. 8500077213 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 08. 2014 absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená. Nakoľko v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, bol súd povinný na túto skutočnosť prihliadať ex offo, aj napriek tomu, že žalobca neurčitosť, nezrozumiteľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu absencie riadneho označenia pohľadávky, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená, nenamietal. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. 11. V závere odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je v danom prípade prípustná, keď je zrejmé, že konštatovanie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje určenie, že práva a povinnosti z tejto dohody nevznikli, pričom naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby bol daný nielen z dôvodu zachovania účinkov neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/196/2017 zo dňa 19. 07. 2017, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania práv zo spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ale tento vyplýva aj z ust. § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. V prípade prejudiciálneho posúdenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, je právne postavenie dlžníka istejšie a tento môže pred svojim zamestnávateľom preukázať, že nie je možné na základe tejto dohody vykonávať zrážky zo mzdy. 12. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou konania je v dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom žalobca, preto mu súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)