Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/14/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205346 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118205346.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobkyne: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXX/XX A, XXX XX L., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX L., proti žalovanému: Mgr. Róbert Antal, so sídlom H. Z. X, XXX XX G. G., správca úpadcu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Jasenova 16, 010 07 Žilina, IČO: 35 945 044, v konaní o vylúčenie súpisovej zložky majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/7/2018-50 zo dňa 2. novembra 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/7/2018-207 zo dňa 17. apríla 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/7/2018-50 zo dňa 2. novembra 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/7/2018-207 zo dňa 17. apríla 2019 p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Jasenová 16, 010 07 Žilina, IČO: 35 945 044, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1K/22/2016, zapísaný majetok, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese L., obci L., k.ú. K. U., zapísané na LV č. XXXX, a to: parcela KNC č. 2208/2 o výmere 609 m2 - ostatné plochy, parcela KNC č. 2208/3 - ostatné plochy o výmere 888 m2, parcela KNC č. 2208/4 - ostatné plochy o výmere 516 m2, parcela KNC č. 2236/1 - ovocné sady o výmere 3403 m2, parcela KNC č. 2236/6 - záhrady o výmere 1944 m2, parcela KNC č. 2236/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, rodinný dom s.č. XXX, postavený na parc. KNC č. 2236/8 o výmere 248 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 1/1. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu zo dňa 15.3.2018, podanú na okresnom súde dňa 20.3.2018 a upravenú na základe výzvy okresného súdu dňa 14.5.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia zo súpisu majetku všeobecnej podstaty zapísaného majetku - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese L., obci L., k.ú. K. U., zapísané na LV č. XXXX, a to: parcela KNC č. 2208/2 o výmere 609 m2 - ostatné plochy, parcela KNC č. 2208/3 - ostatné plochy o výmere 888 m2, parcela KNC č. 2208/4 - ostatné plochy o výmere 516 m2, parcela KNC č. 2236/1 - ovocné sady o výmere 3403 m2, parcela KNC č. 2236/6 - záhrady o výmere 1944 m2, parcela KNC č. 2236/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, rodinný dom s.č. XXX, postavený na parc. KNC č. 2236/8 o výmere 248 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že úpadca ako kupujúci a spol. GAMA-EXPO, s.r.o. uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na úpadcu, pričom sa úpadca zaviazal zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu dohodnutú v zmluve. Dňa 04.05.2012 spol. GAMA- EXPO, s.r.o. ako postupca so žalobkyňou uzavrel Dohodu o postúpení pohľadávky voči úpadcovi titulom neuhradenej časti kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy V10663/10 z 28.01.2010. Dňa 01.10.2013 žalobkyňa uzavrela ako veriteľ s úpadcom dohodu o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a to titulom plnenia úpadcu. Úpadca a žalobkyňa sa dohodli, že bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza k uspokojeniu pohľadávky voči úpadcovi vo výške 1.600.000,- Eur. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a nie je žiadny dôvod, na základe ktorého by mohol žalovaný dané nehnuteľnosti zahrnúť do všeobecnej podstaty úpadcu. 2. Okresný súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe na výzvu nevyjadril. Okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 02.11.2018, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, pričom všetci boli riadne poučení podľa § 90 CSP. 3. Okresný súd mal preukázané, že konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/22/2016-17 zo dňa 22.12.2016. Uznesenie, ktorým bola žalobkyňa vyzvaná na podanie vylučovacej žaloby v lehote 40 dní od jeho doručenia, bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 31/2018 dňa 13.02.2018 a keďže účinky doručenia sú nasledujúcim dňom od zverejnenia v Obchodnom vestníku, bolo uznesenie doručené dňa 14.02.2018. Žaloba bola podaná dňa 20.03.2018, teda v lehote. 4. Okresný súd mal preukázané, že dňa 22.12.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi GAMA-EXPO, s.r.o. ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Dňa 4.5.2012 bola uzavretá Dohoda o pristúpení k záväzku a o postúpení pohľadávky medzi GAMA-EXPO, s.r.o. ako dlžníkom a postupcom a žalobkyňou ako pristupujúcim dlžníkom a postupníkom. V zmysle tejto Dohody dlžník eviduje voči svojmu veriteľovi V. I. dlh vo výške 2.173.800,- Eur a pristupujúci dlžník a dlžník sa dohodou zaviazali, že pristupujúci dlžník splní záväzok dlžníka, za čo mu dlžník postúpi bezodplatne pohľadávky špecifikované v čl. 2 tejto Dohody. Medzi týmito pohľadávkami je aj pohľadávka voči úpadcovi z titulu neuhradenej kúpnej ceny vo výške 1.600.000,- Eur. Ďalej mal okresný súd preukázané uzavretie Dohody o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.10.2013 medzi úpadcom ako dlžníkom a žalobkyňou ako veriteľom. V zmysle bodu 2. tejto Dohody dlžník uznal svoj dlh, v bode 4. Dohody bol dojednaný bezodplatný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dlžníka na veriteľa, čím dôjde k uspokojeniu pohľadávky na strane veriteľa v celom rozsahu. 5. Žalovaný namietal, že Dohoda o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzatvorená dňa 01.10.2013, je absolútne neplatný právny úkon a tento úkon považuje za fiktívny a simulovaný. Žalovaný mal za to, že pohľadávky neexistovali, sú len tvrdené, ale žiadny relevantný dôkaz nie je. Podľa žalovaného boli nehnuteľnosti použité na spáchanie ekonomickej trestnej činnosti, keďže pán I. ich predal spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o. a následne táto spoločnosť ich predala úpadcovi za trojnásobnú cenu. Žalovaný považoval za neplatnú aj dohodu o postúpení, lebo nebolo preukázané splnenie záväzku, a preto nemôže byť platná, keďže nie je čo započítavať. Podľa neho chýba vážnosť vôle, nebola motivácia žalobkyne a zároveň je to v rozpore s dobrými mravmi, lebo úpadca v čase uspokojenia pohľadávky mal záväzky v objeme niekoľko miliónov a bola uspokojená iba pohľadávka žalobkyne. Žalovaný z opatrnosti odstúpil od Dohody o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, lebo v prospech úpadcu nebolo poskytnuté protiplnenie, pretože žalobkyňa nemala žiadnu pohľadávku voči úpadcovi a nemala s čím započítať svoju pohľadávku. Správca poskytol žalobkyni číslo účtu s tým, že ak nezaplatí, odstúpi od zmluvy. Žalobkyňa svoje tvrdenia ničím nepreukázala, okrem predloženia čestných vyhlásení osôb, ktoré so žalovaným nekomunikujú. Poukázal tiež na odkladaciu podmienku bodu 1.2 Dohody o postúpení v spojitosti s bodom 3.1., kde bola daná výnimka nadobudnutia účinnosti až po tom, ako bude splnený záväzok, teda až ak zaplatí, tak až potom postúpi. 6. Okresný súd mal preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobkyňa evidovaná na LV č. XXXX titulom Dohody o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Túto dohodu okresný súd posúdil ako platnú a ako platné posúdil tiež uzatvorenie Kúpnej zmluvy medzi GAMA-EXPO, s.r.o. ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim dňa 22.12.2010. Spoločnosť GAMA-EXPO, s.r.o. evidovala dlh voči R. Štaffenovi vo výške 2.173.800,- Eur, ku ktorému pristúpila žalobkyňa, za čo dlžník bezodplatne postúpil žalobkyni svoje pohľadávky, medzi ktorými je aj pohľadávka voči úpadcovi titulom nezaplatenia kúpnej ceny. 7. Okresný súd uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby podľa § 78 ZKR je splnenie nasledovných podmienok: 1/ vec, právo alebo iná majetková hodnota bola zapísaná do podstaty úpadcu, 2/ vylučovacia žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu, 3/ žaloba smeruje proti správcovi podstaty, 4/ v čase rozhodovania súdu trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a vec, právo alebo iná majetková hodnota, vylúčenia ktorej sa žalobkyňa domáha, je naďalej zapísaná v konkurznej podstate, a 5/ osoba, ktorá sa vylúčenia domáha, preukáže, že vec, právo alebo iná majetková hodnota nemala byť do súpisu zapísaná a zároveň, že právo, ktoré zapísanie do súpisu vylučuje, jej aktuálne svedčí. 8. Okresný súd ohľadom spochybňovania predložených zmlúv - Dohody o pristúpení k záväzku a o postúpení pohľadávky a Dohody o spôsobe uspokojenia pohľadávky žalovaným uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že nedošlo k plneniu, a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu, tieto okolnosti vysvetlil svedok Štaffen, ktorý bol veriteľom pohľadávky voči spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o. a k danému dlhu pristúpila žalobkyňa, na ktorú dlžník postúpil svoju pohľadávku voči úpadcovi. Čestným prehlásením P. S. bolo preukázané uspokojenie pohľadávky R. I. žalobkyňou ako pristupujúcim dlžníkom, čo potvrdil aj svedok I., ktorý potvrdil dohodu so žalobkyňou o vzájomných zápočtoch. Žalovaný predložené čestné vyhlásenia spochybňoval, avšak zároveň navrhol výsluch týchto osôb. Žalovaný tak na jednej strane spochybňoval ich hodnovernosť, ale na druhej strane ich navrhoval vypočuť. Okresný súd nepovažoval tieto osoby za potrebné vypočúvať, keďže z predložených čestných vyhlásení vyplývajú ich tvrdenia, aj to, že ich podpísali, keďže pravosť ich podpisov je úradne osvedčená. Žalovaný ich ako svedkov navrhol vypočuť až na pojednávaní dňa 02.11.2018, hoci žaloba s výzvou na vyjadrenie mu bola doručená dňa 06.06.2018 a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 03.09.2018, avšak žalovaný žiadnym spôsobom do začatia pojednávania sa nevyjadril k žalobe, ani neoznámil návrhy na dokazovanie. Žalovaný tvrdil, že sa nevyjadril z dôvodu pochybenia kancelárie, nakoľko spis bol omylom založený, čo však okresný súd nepovažoval za dostatočné ospravedlnenie minimálne z dôvodu, že žalovanému boli podania doručené zo strany okresného súdu dvakrát, a to výzva na vyjadrenie k žalobe a predvolanie, obe s riadnym poučením, ako aj s výzvou na označenie dôkazov. Tvrdenie žalovaného, prečo sa k žalobe nevyjadril a neoznámil včas návrhy na dokazovanie, je preto neospravedlniteľné a neakceptovateľné. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 153 CSP, v zmysle ktorého neprihliadol na dané návrhy žalovaného. Podľa okresného súdu, ak by žalovaný konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol dôkazné návrhy predložiť skôr, a preto na ne okresný súd neprihliadol. Okresný súd ich však nevykonal aj z dôvodu nehospodárnosti a neefektívnosti, keďže výsluch svedkov K. S. a p. H. bol nahradený čestnými vyhláseniami. K výsluchu p. I. ako súčasného konateľa úpadcu, okresný súd uviedol, že tento návrh nebol predložený včas podľa § 153 CSP a menovaný ani nebol konateľom v čase uzavretia kúpnej zmluvy a nebol zmluvnou stranou predmetných dohôd či zmlúv, a preto jeho výsluch by bol neefektívny a nehospodárny. Žalovaný žiadal zaviazať žalobkyňu na preukázanie jej záväzku, resp. možnosti a schopnosti splnenia jej záväzku, čo okresný súd z uvedených dôvodov nevykonal a zamietol, keďže jednak tento dôkazný návrh nebol podaný včas a jednak z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa si zobrala úver, zároveň pohľadávky a záväzky boli uspokojené vzájomnými zápočtami tak, ako to vyplýva z predložených listín. Je nepochybné, že žalobkyňa pristúpila k záväzku spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o. voči veriteľovi R. I. a za to jej bola postúpená pohľadávka voči úpadcovi. Žalobkyňa s veriteľom R. I. si vzájomne uspokojili svoje pohľadávky a záväzky ich vzájomnou dohodu s poukazom na to, že sú dlhoročnými obchodnými partnermi. 9. Ku tvrdeniu žalovaného, že odstúpil od Dohody o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, okresný súd uviedol, že žalovaný odstúpenie ničím nepreukázal. Žalovaný uviedol, že oznámil žalobkyni listom, aby zaplatila na uvedený účet a pokiaľ v stanovenej lehote nezaplatí, že od zmluvy odstúpi. Z ničoho však nevyplýva realizácia odstúpenia. Podľa okresného súdu takéto uvedenie vo výzve na zaplatenie nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy či dohody a keďže dohoda bola písomná, je nutné, aby aj odstúpenie bolo písomné. Žiadne písomné odstúpenie preukázané nebolo, a preto okresný súd skonštatoval, že nedošlo k platnému odstúpeniu od dohody. Pokiaľ žalovaný tvrdil odkladaciu podmienku v Dohode o pristúpení k záväzku a o postúpení pohľadávky okresný súd sa s tým nestotožnil. Z bodu 1.2 tejto Dohody vyplýva dohoda pristupujúceho dlžníka a dlžníka, že pristupujúci dlžník, t.j. žalobkyňa, splní záväzok dlžníka a za to jej dlžník postúpi pohľadávky s účinnosťou k 01.01.2013, a to bez ohľadu na to, kedy bude splnený záväzok žalobkyne. Z uvedeného nevyplýva povinnosť postúpiť pohľadávku až po splnení záväzku žalobkyne. Spoločnosť GAMA-EXPO, s.r.o. sa zaviazala postúpiť pohľadávku za to, že žalobkyňa sa zaviazala splniť jej záväzok. Skutočnosť, že je uvedený dátum účinnosti 01.01.2013, neznamená odkladaciu podmienku, ale len dohodu strán, kedy dôjde k vykonaniu postúpenia, a preto aj v bode 3.1 bola dohodnutá účinnosť Dohody dňom jej podpísania okrem bodu 1.2., keďže v danom prípade bolo dohodnuté, že k postúpeniu dôjde k 01.01.2013. Uvedené však neznamená, že dovtedy musí byť splatený dlh, ani to, že k postúpeniu dôjde až po splnení záväzku žalobkyne. 10. Okresný súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala splnenie všetkých podmienok pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Ku spochybňovaniu tvrdení žalobkyne žalovaným uviedol okresný súd, že ide len o jeho hypotetické presvedčenie a úvahy bez relevantného základu. Pokiaľ žalovaný tvrdil ekonomickú trestnú činnosť, ničím to nepreukázal, z ničoho také konanie nevyplýva, nebolo predložené žiadne rozhodnutie a tvrdenie žalovaného, že „ide to na prokuratúru“ nepreukazuje, že skutočne došlo k trestnej činnosti. Žalovaný neuviedol žiadne podrobnosti a nie je zrejmé, kto by sa mal dopustiť takej trestnej činnosti. Pokiaľ žalovaný navrhoval dôkazy, tie uviedol až v priebehu pojednávania, hoci predtým nereagoval na výzvu súdu, k veci sa pred pojednávaním nevyjadril, takže okresný súd s poukazom na § 153 CSP dôkazy nevykonal, pričom ich ani nepovažoval za hospodárne a efektívne. Okresný súd mal preukázané tvrdenia žalobkyne, platné uzavretie zmlúv a dohôd, postupom ktorých sa vlastníkom predmetných nehnuteľností stala žalobkyňa, a preto bol nesprávny postup žalovaného, ktorý dané nehnuteľnosti zapísal do súpisu majetku úpadcu. Okresný súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný považoval úkony za fiktívne a simulované, tak v takom prípade by aj samotná kúpna zmluva, ktorou úpadca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o., musela byť fiktívna, a teda neplatná, a teda úpadca by nebol vlastníkom daných nehnuteľností. Okresný súd však tieto dohody posúdil ako platné a keďže žalobkyňa je vlastníkom predmetných nehnuteľností, žalobe vyhovel. K námietkam žalovaného ohľadom výšky odplaty pri jednotlivých dohodách poukázal okresný súd na zmluvnú voľnosť s tým, že je vecou zmluvných strán, ako si upravili svoje vzájomné práva a povinnosti, teda aj výšku odplaty, a to bez ohľadu na to, v akej výške bola pôvodne dohodnutá kúpna cena. Namietané skutočnosti zo strany žalovaného o neplnení zo strany žalobkyne či simulovanosť úkonov je podľa okresného súdu irelevantná a zároveň nepreukázaná, keď z listín vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných záväzkov a pohľadávok. Zo žiadnej listiny nevyplýva, že by došlo k nejakému podvodnému konaniu zo strany žalobkyne alebo úpadcu alebo tretej osoby. Tvrdenia žalovaného o spochybňovaní týchto zmlúv neboli preukázané, zatiaľ čo žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia relevantnými listinami, ktoré okresný súd nemal dôvod spochybňovať. Pokiaľ strana v konaní niečo tvrdí, musí to preukázať, avšak žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal, tvrdil iba, že je o tom presvedčený, teda vychádzal z hypotetických, ničím nepreukázaných domnienok, čo je nepostačujúce a nedostatočné na osvojenie si jeho tvrdení. Žalovaný tak dôkazné bremeno neuniesol. 11. Náhradu trov konania priznal okresný súd žalobkyni v celom rozsahu ako plne úspešnej strane v konaní, pričom o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že v plnej miere uznáva svoje pochybenie, keď sa písomne k žalobe v zmysle výzvy okresného súdu nevyjadril. Žalovaný uznáva právo okresného súdu na ním neskôr navrhnuté dôkazy neprihliadať, avšak v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v § 153 ods. 2 CSP nie je vylúčené, aby súd na tieto dôkazy prihliadol. Z konania žalovaného na pojednávaní, keď mal k dispozícii všetky listinné dôkazy, na ktoré poukazoval, nie je možné dospieť k záveru, že by úmyselne maril priebeh konania, alebo že by robil úmyselné obštrukcie. Je faktom, že sa stala chyba na jeho strane, ale s prihliadnutím na konkrétne okolnosti mohol okresný súd na ním predkladané dôkazy prihliadnuť, resp. ich vykonať. Okresný súd však dôkazy na pojednávaní neprevzal a nezaložil ich do spisu, s čím sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Okresný súd svojím postupom zároveň porušil zásadu rovnosti zbraní, keď nepostupoval voči stranám sporu rovnako. Žalobkyňa taktiež neuplatnila prostriedky procesného úkonu včas, keď až na pojednávaní dňa 2.11.2018 predložila čestné vyhlásenie Z. H. a K. S. a rovnako nenavrhla vypočuť svedka V. I., len zabezpečila jeho účasť na pojednávaní, pričom o týchto dôkazoch okresný súd ani žalovaný nemali vedomosť. Tým došlo k porušeniu povinnosti žalobkyne uplatniť prostriedky procesného útoku včas, avšak okresný súd takéto navrhnuté dôkazy vykonal, listinné dôkazy založil do súdneho spisu a svedka vypočul. 13. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že okresný súd mal nekriticky za preukázané všetko, čo žalobkyňa alebo ňou navrhnutý svedok tvrdili, resp. čo preukazovali čestnými prehláseniami p. S. a H.. Ani jedno z týchto tvrdení pritom nebolo preukázané. Páni S. a H. so žalovaným nekomunikovali, hoci je ich zákonnou povinnosťou poskytnúť mu súčinnosť. Nebolo preukázané, že skutočne existovali pohľadávky, ku ktorým sa pristupovalo, resp. ktoré sa postupovali na základe dohody o pristúpení k záväzku a o postúpení pohľadávky a dohody o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Páni S. a H. čestnými prehláseniami potvrdzujú tvrdenia žalobkyne, avšak bez relevantného dôkazu a práve ich výsluchom by sa mohla hodnovernosť potvrdiť alebo vyvrátiť. Žalobkyňa v rámci výsluchu len nekonkrétne tvrdila rôzne skutočnosti a rôzne dohody s p. I. a okresný súd ignoroval vyjadrenie, že v zmysle vyššie uvedených dohôd žalobkyňa V. I. plnenie neposkytla. Žalobkyňa tiež potvrdila, že ani jej pohľadávka voči firme MAJEX, s.r.o. nebola nikdy uspokojená. Okresný súd nevykonal dôkaz, či žalobkyňa bola v čase uzatvorenia predmetných dohôd vôbec schopná ich splniť. Ak by túto schopnosť nepreukázala, bolo by zrejmé, že ich uzatvorenie nebolo prejavom vážnej vôle. Aj z takto obmedzeného rozsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že okrem prevodu nehnuteľností úpadcu na žalobkyňu nedošlo k splneniu žiadneho iného záväzku a tieto dohody tak boli uzatvorené s úmyslom vyviesť z majetku úpadcu predmetné nehnuteľnosti. Aj svedok I. potvrdil, že žalobkyňa mu pohľadávky, na splnenie ktorých sa pristúpením k záväzku zaviazala, nesplnila. Zároveň uviedol nekonkrétne a nezrozumiteľné vysvetlenie o tom, že so žalobkyňou sa dlhodobo poznajú a že žalobkyňa mu kedysi viackrát pomohla a údajne niečo zaplatila. Žiadne z týchto tvrdení nebolo podložené žiadnym listinným dôkazom. Na otázku, či mu žalobkyňa uhradila 2.173.800,- Eur, svedok potvrdil, že žalobkyňa tento záväzok nesplnila, ale že sa údajne dohodli na nejakých zápočtoch tak, že si túto pohľadávku vysporiadali. Jedná sa o nepresné vyjadrenia bez akýchkoľvek súm, dátumov prípadne iných dokladov, preukazujúcich ich vzájomné pohľadávky a záväzky. Podľa žalovaného dochádzalo k prevodom nehnuteľností opakovane z dôvodov dosiahnutia nadmerných odpočtov DPH, o čom má žalovaný dôkazy, ktoré však okresný súd odmietol vykonať. Svedok I. nehnuteľnosti odpredal spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o., za cenu 1.000.000,- Eur, ktorá cena mu nebola nikdy zaplatená a túto nevymáhal. O 15 dní neskôr spoločnosť GAMA-EXPO, s.r.o. odpredala tieto nehnuteľnosti úpadcovi za 1.920.000,- Eur + DPH vo výške 364.800,- Eur a ani v tomto prípade nedošlo k úhrade kúpnej ceny. Úpadca si však uplatnil nadmerný odpočet DPH voči daňovému úradu. Následne boli neobvyklým právnym úkonom dohodou o prevode vlastníckeho práva tieto nehnuteľnosti prevedené na žalobkyňu, ktorá sa stala údajným vlastníkom nehnuteľností v hodnote 1.600.000,- Eur, za ktoré nikdy nič neuhradila. Žalovaný pred okresným súdom tvrdil, že K. S., Z. H. a V. I. sú spoločne trestne stíhaní za ekonomickú trestnú činnosť, tzv. karuselové podvody s neoprávneným uplatňovaním nadmerných odpočtov DPH a okresný súd odmietol vykonať dôkaz tým, že by sa s uznesením vydaným v tejto trestnej veci oboznámil. V tomto uznesení sú všetci traja označení s podrobným opisom jednotlivých skutkov, a preto sú ich výpovede a čestné prehlásenie spochybnené. 14. Žalovaný mal za to, že okresný súd napriek jeho zjavnému pochybeniu, keď neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, mohol s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu vykonať aj ďalšie dôkazy, aby dôsledne zistil skutkový stav a ten následne riadne právne posúdil. Dokazovanie tak bolo vykonané v nedostatočnom rozsahu, čoho výsledkom je vecne nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný v prílohe odvolania pripája listinné dôkazy, ktoré okresný súd odmietol vykonať a žalovanému neposkytol dodatočný čas na vyjadrenie, tvrdenie a navrhnutie dôkazov. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Žalobkyňa cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny. Argumentácia žalovaného o nezachovaní rovnosti zbraní je len snahou ospravedlniť svoju pasivitu vo vzťahu k uplatneniu prostriedkov procesnej obrany. Ak chcel žalovaný vykonať dôkaz výsluchom svedkov, mohol ich prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť tak, ako to urobila žalobkyňa vo vzťahu ku svedkovi I., resp. minimálne mal okresnému súdu preukázať, že nie je v jeho možnostiach takéto osoby zabezpečiť. Žalovaný predložil v prílohe odvolania značnú listinnú agendu, a to po skončení dokazovania, z dôvodu čoho sa na túto nemôže prihliadať, obsah ktorej však nijakým spôsobom nevyvracia závery prijaté okresným súdom. K vykonaniu dôkazu výsluchom svedka I. žalobkyňa uviedla, že žalovaný na pojednávaní predmetnú námietku čo do nemožnosti pripraviť sa na predmetný úkon neuplatnil, a preto jeho tvrdenie považuje za účelové. Žalobkyňa tak žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 16. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že je výlučne na posúdení súdu, a nie žalobkyne, či na neskôr navrhnuté dôkazy a dôkazné prostriedky súd prihliadne alebo nie. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a vysvetlenie jeho pochybenia má žalovaný za to, že konajúci súd mohol na ním predložené dôkazy prihliadať napriek tomu, že ich nepredložil a neoznačil včas. Ak by aj žalovaný konal včas, tak by s prihliadnutím na množstvo a rozsah navrhovaného dokazovania nebolo možné vo veci rozhodnúť na prvom pojednávaní. Žalovaný zopakoval tiež svoje námietky ohľadom porušenia ust. § 153 CSP zo strany žalobkyne a ohľadom odlišného prístupu konajúceho súdu, ktorý na žalobkyňou predložené písomné dôkazy predložené až na pojednávaní prihliadal a tieto aj založil do spisu. K ďalším odvolacím dôvodom sa žalobkyňa v podanom vyjadrení vôbec nevyjadrila. Žalovaný tak zotrval na návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 17. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrvala na argumentoch vo vyjadrení k podanému odvolaniu s tým, že obsah repliky žalovaného len opakuje už uvedené a neprináša nijaké nové skutočnosti. Žalobkyňou predložené dôkazy vo forme písomných vyhlásení tretích osôb ako aj vo forme výsluchu svedka I., boli vykonané v súlade so zákonom. Tvrdenia žalovaného, že výpoveď svedka I. je nekonkrétna a zmätočná, považuje žalobkyňa za arbitrárne a nesprávne tvrdenie bez poukázania na konkrétnu časť výpovede, ktorá má mať takýto charakter. Žalobkyňa uviedla, že ak by nedošlo k vyhoveniu žalobe, tak by v konečnom dôsledku spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., profitovala z majetku, za nadobudnutie ktorého nikdy neuhradila kúpnu cenu, a na druhej strane by existovali poškodení, a to svedok I., ktorý svoj majetok predal, pričom jeho osobe nikdy nebola zaplatená kúpna cena, a žalobkyňa, ktorá na rekonštrukciu predmetných nehnuteľností čerpá hypotekárny úver. 18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/14/2019-215 zo dňa 15.10.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 21. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namietal nevykonanie dôkazov okresným súdom, ktoré dôkazy boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to z dôvodu nesprávnej aplikácie úpravy podľa § 153 ods. 2 CSP. Žalovaný na jednej strane konštatoval svoje pochybenie, keď sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril, na druhej strane však vyjadril presvedčenie, že okresný súd mohol a mal na dôkazy žalovaného prihliadať, resp. tieto dôkazy vykonať. V tejto súvislosti namietal aj porušenie zásady rovnosti zbraní, keď okresný súd dôkazy predložené na pojednávaní žalobkyňou vykonal a vypočul tiež svedka, ktorý pred pojednávaním žalobkyňou nebol navrhovaný. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného považuje za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu. 24. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 25. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 26. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 27. Vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu konštatuje odvolací súd, že okresný súd s odkazom na ustanovenie § 153 CSP pristúpil na pojednávaní k sudcovskej koncentrácii konania a neprihliadal na žalovaným až na tomto pojednávaní navrhované dôkazy. Vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii krajský súd uvádza, že jej účelom je predovšetkým zabrániť zdržiavaniu sporu zo strany procesných strán neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je potrebné vyhodnocovať v okolnostiach konkrétneho prípadu. V danej veci samotný žalovaný pripúšťa porušenie svojich procesných povinností, keď nereagoval na výzvu okresného súdu, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k podanej žalobe žalobkyne, čo odôvodnil pochybením kancelárie a založením spisu ako vybaveného. Zároveň žalovaný vyjadril presvedčenie, že s ohľadom na okolnosti mal okresný súd na žalovaným predkladané dôkazy prihliadnuť, resp. ich vykonať. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného uvádza, že zo spisového materiálu je zrejmé, že okresný súd uznesením č.k. 18Cbi/7/2018-32 zo dňa 1. júna 2018 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe žalobkyne, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať. V poučení tohto uznesenia okresný súd v súlade s ust. § 153 v spojení s ust. § 149, ktoré ustanovenie definuje prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, žalovaného poučil, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, s tým, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 6.6.2018 (doručenka z č.l. 33 rub spisu). Zo spisového materiálu plynie, že žalovaný na túto výzvu nereagoval a následne okresný súd podľa úpravy zo dňa 31.8.2018 pristúpil k určeniu termínu pojednávania na deň 2.11.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému podľa doručenky založenej na č.l. 37 rub spisu doručené dňa 3.9.2018. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.11.2018 (č.l. 41-48 spisu) žalovaný uviedol dôvody totožné s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní vo vzťahu ku skutočnosti, že sa v stanovenej lehote nevyjadril na výzvu súdu a uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie. Na otázku sudkyne žalovaný uviedol, že vo veci navrhuje vypočuť ako svedkov p. H., p. S. a p. I. a žiada, aby ich zabezpečil okresný súd, k čomu sudkyňa uviedla, že napriek doručenej výzve na vyjadrenie k žalobe a napriek doručenému predvolaniu žalovaný neoznámil návrhy na dokazovanie. V rámci následného prednesu v zmysle § 182 CSP (poznámka krajského súdu: záverečná reč) žalovaný uviedol, že ak okresný súd vykoná ním navrhované dôkazy, tak tieto doloží dodatočne, na čo okresný súd uznesením návrhy žalovaného na dokazovanie zamietol. 28. Na základe uvedených zistení tak krajský súd konštatuje, že postupom okresného súdu bolo v súlade s relevantnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku žalovanému umožnené, aby sa k žalobe vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný mal časový priestor od doručenia uznesenia, ktorým bol okresným súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe, teda od 6.6.2018, až do uskutočnenia pojednávania pred okresným súdom dňa 2.11.2018, na to, aby sa k žalobe vyjadril a uplatnil všetky relevantné prostriedky svojej procesnej obrany. Napriek tomu zo strany žalovaného boli tieto prostriedky procesnej obrany uplatnené až na okresným súdom uskutočnenom pojednávaní. Civilný sporový poriadok v súvislosti s nedodržaním procesných povinností strán vytvára pre konajúci súd možnosť využitia osobitných procesno-právnych sankcií za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Táto povinnosť je okrem iného vyjadrená aj v čl. 8 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Využitie sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP pritom patrí do právomoci súdu prejednávajúceho danú sporovú právnu vec. Účelom sudcovskej koncentrácie je práve to, aby nedošlo k zdržiavaniu sporu a odročovaniu pojednávaní z dôvodu oneskorene vykonaných procesných úkonov zo strany sporových strán, napr. z dôvodu predkladania skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní, čo vedie k zmareniu nariadeného pojednávania a k nutnosti určenia termínu ďalšieho pojednávania. Je pritom namieste, aby zo strany konajúceho súdu boli posúdené okolnosti a osobitne vyhodnotené, či prípadné oneskorené predloženie listinných dôkazov, či navrhnutie ďalších dôkazných prostriedkov je nutné hodnotiť ako ospravedlniteľné, napr. v kontexte skutočností, ktoré vyšli najavo na uskutočnenom pojednávaní. V zmysle ust. § 153 ods. 1 CSP platí, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zásade teda platí, že ak nie sú dané osobitné dôvody, je predloženie skutkových tvrdení alebo navrhnutie dokazovania až na pojednávaní oneskorené. 29. V prejednávanom prípade samotný žalovaný pripustil, že k oneskorenému navrhnutiu dôkazov z jeho strany došlo pochybením jeho kancelárie a založením spisu ako vybaveného. Dôkazné prostriedky, ktoré na danom pojednávaní žalovaný navrhol (výsluchy svedkov, predloženie listinných dôkazov), však nepredstavujú také prostriedky procesnej obrany, ktoré by žalovaný nemohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo, tak ako to vyžaduje ust. § 153 ods. 1 CSP. Okresný súd preto postupoval v súlade so svojou v ust. § 153 ods. 2 CSP zakotvenou právomocou a rozhodol, že na tieto oneskorene predložené prostriedky procesnej obrany žalovaného nebude prihliadať. Zo zápisnice z predmetného pojednávania nevyplýva dôvodnosť námietky žalovaného, ktorý v podanom odvolaní uvádzal, že listinné dôkazy, ktoré chcel v konaní použiť ako dôkazné prostriedky, mal na pojednávaní k dispozícii a okresný súd ich odmietol akceptovať. Zo zápisnice nevyplýva takýto postup súdu prvej inštancie, keď z vyjadrení samotného žalovaného v zmysle tejto zápisnice je zrejmé, že ako dôkazné prostriedky navrhoval predovšetkým výsluchy vyššie uvedených svedkov s tým, že ak okresný súd bude vykonávať ním navrhované dôkazy, tak tieto doloží dodatočne. Neobstojí tak ani odvolacia námietka žalovaného ohľadom porušenia princípu rovnosti zbraní okresným súdom, ktorú žalovaný odôvodnil tým, že listinné dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou na pojednávaní, resp. ňou zabezpečený dôkazný prostriedok výsluchom svedka I. okresný súd na tomto pojednávaní uskutočnil. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 153 ods. 2 CSP, ktoré umožňuje konajúcemu súdu na oneskorene predložené prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neprihliadnuť predovšetkým vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Ak na danom pojednávaní boli zo strany žalobkyne listinné dôkazné prostriedky zabezpečené a okresnému súdu predložené a bol zabezpečený aj svedok, ktorého vypočutie žalobkyňa navrhla, tak okresnému súdu ust. § 153 ods. 2 CSP umožňovalo tieto dôkazné prostriedky navrhované žalobkyňou vykonať, nakoľko za účelom ich vykonania nebolo potrebné pojednávanie odročovať. Naopak, za účelom vykonania žalovaným navrhovaných dôkazov by bolo potrebné nepochybne pojednávanie odročiť, aby sa zabezpečila účasť žalovaným až na pojednávaní navrhnutých svedkov a aby sa zabezpečilo predloženie listinných dôkazných prostriedkov, ktoré, ako sa žalovaný na pojednávaní vyjadril, by v prípade ich akceptovania okresnému súdu doložil dodatočne. Okresný súd tak stranám v konaní vytvoril rovnaké podmienky na uplatnenie ich procesných práv a povinností, a preto nemožno konštatovať porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Krajský súd považuje opätovne za potrebné zvýrazniť, že od doručenia uznesenia, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, až do termínu pojednávania pred okresným súdom mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor na realizáciu svojich procesných práv, na označovanie a predkladanie dôkazov, t.j. žalovanému bola vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak okresný súd v súlade s ust. § 153 ods. 2 CSP na nariadenom pojednávaní neprihliadol na oneskorene predložené prostriedky procesnej obrany žalovaného, tak postupoval v súlade so svojím zákonným oprávnením využitím procesno-právnej sankcie za oneskorené predloženie týchto dôkazných prostriedkov zo strany žalovaného. Strany sporu mali rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a žiadna z nich nemala postupom okresného súdu vytvorenú akúkoľvek výhodu voči protistrane. Okresný súd pre strany sporu zabezpečil rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré strany v konaní uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z nich. Okresný súd tak svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto uvedené námietky žalovaného o porušení princípu rovnosti zbraní nemôžu obstáť. 30. Okresný súd potom vecne správne vychádzal z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 2.11.2018 a takto zisteným skutkovým stavom je v zmysle ust. § 383 CSP viazaný aj krajský súd rozhodujúci o podanom odvolaní žalovaného. Túto skutočnosť považuje za potrebné krajský súd zvýrazniť vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 31. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že predmetom konania je žalobná žiadosť o vylúčenie nehnuteľných vecí - pozemkov a rodinného domu, ktorú žalobkyňa odôvodnila tým, že k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla vlastnícke právo a neexistuje žiadny dôvod, na základe ktorého by mohol žalovaný tieto nehnuteľnosti zahrnúť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. Krajský súd vo vzťahu k takto uplatnenému nároku uvádza, že žalobkyňa, ktorá sa domáha vylúčenia určitého majetku z konkurznej podstaty, je povinná tvrdiť a preukázať naplnenie všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre takéto súdne rozhodnutie, vrátane preukázania, že existuje také právo, ktoré bráni zápisu uvedeného nehnuteľného majetku do súpisu a že toto právo aktuálne svedčí žalobkyni. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala naplnenie všetkých podmienok podľa ust. § 78 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“), vrátane preukázania, že je vlastníkom predmetných nehnuteľných vecí. Žalovaný v podanom odvolaní uvedené závery súdu prvej inštancie zistené z vykonaného dokazovania spochybnil a namietal, že okresný súd mal nekriticky preukázané všetko, čo žalobkyňa, resp. ňou navrhovaný svedok tvrdili, resp. čo žalobkyňa preukazovala čestnými prehláseniami p. S. a H.. Ak žalovaný v podanom odvolaní spochybnil hodnotenie týchto v konaní vykonaných dôkazov, považuje za potrebné krajský súd opakovane zvýrazniť, že okresný súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom mal z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť, nakoľko sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva žalovaného ako sporovej strany na spravodlivý proces nepatrí právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Argumentácia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako v podanom odvolaní smerovala k spochybneniu existencie pohľadávok, ktoré mali byť predmetom dohody o pristúpení k záväzku a o postúpení pohľadávky a dohody o spôsobe uspokojenia pohľadávky a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V zhode so súdom prvej inštancie mal krajský súd preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi predávajúcim GAMA-EXPO, s.r.o. a úpadcom KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. ako kupujúcim zo dňa 22.12.2010 (č.l. 11 spisu), na základe ktorej predmetné nehnuteľnosti nadobudol úpadca za dohodnutú kúpnu cenu 2.284.800,- Eur s DPH. Pohľadávka spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o., Bratislava na úhradu kúpnej ceny podľa tejto zmluvy vo výške 1.600.000,- Eur bola následne predmetom dohody o pristúpení k záväzku a o postúpení pohľadávky, ktorou túto pohľadávku voči úpadcovi nadobudla žalobkyňa ako postupník. Z tejto dohody, konkrétne z jej čl. 2.3., je pritom zrejmé, že postúpenie tejto pohľadávky voči úpadcovi nadobudlo účinnosť od 1.1.2013. Následne žalobkyňa s úpadcom uzatvorili dohodu o spôsobe uspokojenia tejto pohľadávky vo výške 1.600.000,- Eur, ktorú nadobudla žalobkyňa uvedenou dohodou voči úpadcovi, a to takým spôsobom, že k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne ako veriteľa dôjde bezodplatným prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dlžníka (úpadcu) na veriteľa (žalobkyňu). Tieto skutočnosti mal okresný súd preukázané tiež podľa čestných vyhlásení bývalého konateľa obchodnej spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o., Bratislava, K. S. a konateľa spoločnosti úpadcu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. Ak žalovaný spochybňoval existenciu či preukázanie ďalších pohľadávok, ku ktorým sa pristupovalo, resp. ktoré sa na základe uvedených dohôd postupovali, zvýrazňuje krajský súd, že pre posúdenie relevantných okolností danej sporovej právnej veci je rozhodujúce najmä preukázanie spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou, ktorá žiada predmetné nehnuteľnosti vylúčiť zo súpisu podstaty. V kontexte vyššie uvedených dôkazov krajský súd konštatuje, obdobne ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa svoje vlastnícke právo preukázala. Bolo zistené, že existovala pohľadávka spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o. na úhradu kúpnej ceny voči úpadcovi, ktorá vznikla na základe medzi nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorá neuhradená pohľadávka bola následne postúpená žalobkyni a ktorú pohľadávku žalobkyňa vyporiadala dohodou uzatvorenou s úpadcom, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu. Okolnosti týkajúce sa splnenia či nesplnenia ďalších pohľadávok, ktoré boli predmetom uzatvorených dohôd, nemôžu byť v konaní relevantné za situácie, kedy samotný žalovaný existenciu pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny voči úpadcovi, ktorá pohľadávka bola vyporiadaná prevodom vlastníckeho práva na žalobkyňu, nespochybňoval. Nemôže byť relevantnou ani okolnosť, či bola alebo nebola uspokojená pohľadávka V. I. voči žalobkyni, keď nie je zrejmé, aký vplyv by splnenie či nesplnenie tejto pohľadávky malo mať na existenciu či neexistenciu vlastníckeho práva žalobkyne. Rovnako nie je zrejmé, aký dopad na zistenia ohľadom existencie vlastníckeho práva žalobkyne má mať žalovaným namietané tvrdenie, že k prevodom predmetných nehnuteľností dochádzalo opakovane z dôvodov uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Z vyjadrenia samotného žalovaného obsiahnutého v ním podanom odvolaní vyplýva, že nadmerný odpočet DPH voči daňovému úradu si mal uplatniť práve úpadca. Žalovaný tak na jednej strane spochybňuje nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyňou od úpadcu a na druhej strane vlastnícke právo úpadcu odvodzuje práve od kúpnej zmluvy, pri ktorej, ako samotný žalovaný uvádzal, mal úpadca uplatňovať nadmerný odpočet DPH voči daňovému úradu. Ak aj žalobkyňa pohľadávky, ku ktorým mala predmetnými dohodami pristúpiť, neuhradila, tak sa nejedná o okolnosť, ktorú by bol oprávnený namietať žalovaný ako správca úpadcu KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., keďže sa jedná o pohľadávky voči žalobkyni, ktorých nositeľmi boli alebo sú subjekty odlišné od úpadcu, a samotný úpadca nebol účastníkom záväzkovo-právnych vzťahov ani dohôd, na základe ktorých došlo k pristúpeniu k týmto záväzkom či postúpeniu dotknutých pohľadávok. 32. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 33. Vo vzťahu k listinám, ktoré žalovaný predložil ako prílohu ním podaného odvolania, zvýrazňuje krajský súd, že s ohľadom na riadne uplatnenie princípov sudcovskej koncentrácie súdom prvej inštancie bol krajský súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 383 CSP. Krajský súd ako súd odvolací v rámci odvolacieho prieskumu vychádza zo skutkového podkladu, ktorý bol ustálený ako základ rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ako bolo krajským súdom konštatované, okresný súd nepochybil, ak na dôkazy, dodatočne navrhované žalovaným až na pojednávaní vo veci, neprihliadol, keď aplikoval sudcovskú koncentráciu podľa § 153 ods. 2 CSP. Žalovaný bol povinný procesné úkony vykonať v určitom časovom úseku, ktorý bol v prejednávanom prípade vymedzený práve prvým pojednávaním vo veci, na ktorom okresný súd zásadu sudcovskej koncentrácie aplikoval. Po uplynutí tohto časového obdobia, počas ktorého mohol byť žalovaným uplatnený procesný úkon vo vzťahu k jeho prostriedkom procesnej obrany, tak už nebolo možné ani odvolacím súdom v rámci vyvolaného odvolacieho konania na tieto prostriedky procesnej obrany žalovaného prihliadať. Koncentračná zásada v odvolacom konaní je premietnutá do zásady neúplnej apelácie, v zmysle ktorej je v zásade koncentrované uvádzanie skutkových tvrdení a označovanie dôkazných návrhov na ich preukázanie do štádia prvoinštančného konania. V rámci odvolacieho konania uvádzanie nových skutkových tvrdení či uvádzanie nových dôkazných návrhov v zásade nie je prípustné. Ak v prejednávanej veci okresný súd vecne správne uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie a na dodatočne, na prvom pojednávaní žalovaným navrhované prostriedky procesnej obrany v podobe dôkazných návrhov, neprihliadal, nie je dôvodné, aby takéto, už na súde prvej inštancie oneskorene navrhované dôkazy, boli krajským súdom ako súdom odvolacím pripustené v rámci žalovaným vyvolaného odvolacieho konania. Takýmto postupom odvolacieho súdu by došlo k popretiu procesnej sankcie uplatnenej súdom prvej inštancie v podobe sudcovskej koncentrácie konania. Nie sú tak naplnené predpoklady na doplnenie dokazovania odvolacím súdom podľa ust. § 384 ods. 2, 3 CSP. Odvolací súd nemôže v rámci odvolacieho konania akceptovať tie prostriedky procesnej obrany, vo vzťahu ku ktorým konštatoval súd prvej inštancie ich uplatnenie v rozpore s princípom koncentrácie konania. V prípade, ak by sa jednalo o dôkazy, ktoré žalovaný na súde prvej inštancie nenavrhol, bolo by možné tieto vykonať len v prípade naplnenia podmienok stanovených v ust. § 366 CSP. Krajský súd v prejednávanom prípade žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 366 CSP nezistil, keďže žalovaným predložené listinné dôkazy, ako jeho prostriedky procesnej obrany, sa netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a ani nimi nemalo byť preukázané, že by v konaní došlo k vadám, ktoré by mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň platí, že žalovaný ako odvolateľ mohol tieto dôkazné prostriedky uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže sám aj v podanom odvolaní pripustil ich oneskorené uplatnenie. 34. Na základe uvedených zhodnotení potom konštatuje krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie, že v prejednávanom prípade žalobkyňa preukázala všetky predpoklady pre úspešnú vylučovaciu žalobu v zmysle ust. § 78 ZKR vrátane preukázania svojho vlastníckeho práva k zapísanému majetku, ktoré právo vylučuje, aby tento majetok bol zapísaný do súpisu konkurznej podstaty. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak vo výroku, ktorým súd prvej inštancie predmetný majetok zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu vylúčil, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorej tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.