Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213005 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118213005.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. O., nar. X.X.XXXX, M. O., nar. X.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, žilina - R., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíkoá, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a otec Ing. A. O., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, Q., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 37P/230/2018-72 zo dňa 3. januára 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 37P/230/2018-72 zo dňa 3. januára 2019 zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloletého K. O., nar. X.X.XXXX, vo výške 50,- eur mesačne a na maloletého M. O., nar. X.X.XXXX, vo výške 40,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Neodkladné opatrenie platí do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 6.12.2018 podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí sumou 100,- eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa mesiaca k rukám matky. Poukázala na to, že dňa 6.9.2018 podala návrh na rozvod manželstva, keď v čase podania návrhu žili obaja rodičia v spoločnej domácnosti. Odo dňa 10.10.2018 už v spoločnej domácnosti nežijú, nakoľko sa otec odsťahoval. Matka je od 18.10.2018 evidovaná ako nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Obe maloleté deti sú v jej starostlivosti a musí zabezpečovať všetky ich potreby, a to tak bytové ako aj náklady na výchovu a výživu, školskú dochádzku a pod. Otec odo dňa, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, na výživu mal. deti nijako neprispieva a nepodieľa sa na zabezpečovaní ich potrieb. Otec s návrhom na neodkladné opatrenie nesúhlasil. Poukazoval na to, že o deti sa stará počas víkendov, keď sú každý víkend od piatku 17:00 hod. do nedele 17:00 - 19:00 hod. u neho. Matka má dostatok finančných prostriedkov, pretože má k dispozícii účet, na ktorý z jeho výplaty posielali ušetrené peniaze. Keď odchádzal z domu, bolo na ňom približne osem tisíc eur a matka mu odmietla z týchto peňazí čokoľvek uvoľniť, tak jej povedal, nech z toho platí veci a stravu pre deti. Podľa pohybov na účte si matka peniaze vyberá, preto nechápe, prečo od neho žiada ďalšie peniaze. Matka si prácu nehľadá, pretože, ako sa vyjadrila, pripravuje sa na rozvod, pritom každý piatok chodí von na žúry a keď má príležitosť, popíja so susedmi. Celá situácia sa odráža na maloletých deťoch, ktorým sa zhoršil prospech a správanie. Navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Súd prvej inštancie vyhodnotením uvedených skutočností nemal preukázané, že by maloletým deťom hrozila ujma z dôvodu, že niektorý z rodičov nezabezpečuje riadnu a vhodnú starostlivosť a že by bolo ohrozené zdravie či život maloletých detí. Zo zistených skutočností vyplynulo, že otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, maloleté deti zostali v starostlivosti matky a s otcom sa pravidelne stretávajú. Deti teda reálne už v starostlivosti matky sú a nie je teda dôvod v uvedenom prípade nariadiť neodkladné opatrenie - zverenie maloletých deti do starostlivosti niektorého z rodičov. Preto z týchto nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletých detí do starostlivosti matky zamietol. Podľa tvrdenia matky v súčasnosti otec na výživu mal. detí neprispieva, čo otec potvrdil aj otec vo svojom vyjadrení, no uviedol, že matka má k dispozícii spoločné našetrené peniaze, z ktorých mu odmietla dať jeho podiel, preto jej ich ponechal na úhradu výživného. K vyjadreniu doložil aj výpis z účtu, z ktorého však nie je zrejme, kto je vlastníkom účtu a nedoložil ani žiadny dôkaz, že sa podieľal na tvorbe týchto úspor. Navyše, výživné sa v zásade platí v mesačne opakujúcich sa splátkach. Vytvorené úspory a ich následne rozdelenie medzi rodičov bude predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva v prípade, ak súd manželstvo rozvedie. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že matka nepracuje, od 18.10.2018 je evidovaná ako nezamestnaná, predtým bola práceneschopná a poberala nemocenské dávky v sume 470,- eur. Otec je zamestnaný, jeho aktuálny čistý mesačný príjem je 524,- eur, predtým bol nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 904,- eur mesačne. Súd zohľadnil otcom tvrdenú skutočnosť, že maloleté deti s ním trávia každý víkend, kedy sa podieľa na úhrade nákladov maloletých. S maloletými deťmi sa stretáva aj cez týždeň, vozí ich na krúžky. Súd vyhovel návrhu matky v časti určenia výživného do času, kým súd nerozhodne o rozvode manželstva a s tým súvisiacej úprave práv a povinností k mal. deťom. Súd pri určení nevyhnutného výživného prihliadol na uvedené skutočnosti a rozhodol, že je v schopnostiach a možnostiach otca dočasne platiť výživné na mal. K. v sume 50 ,- eur mesačne a na mal. M. v sume 40,- eur mesačne, teda v nevyhnutnej miere. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletých detí v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Chce sa o svoje deti starať, aby sa mali čo najlepšie. Trávi s nimi toľko času, koľko môže a nikdy od neho nejdu hladné alebo nezaopatrené. Nemôže to však robiť, keď ho súd ešte zaviaže platením výživného. Obzvlášť nie, keď peniaze, z ktorých by túto povinnosť mohol plniť, sú v rukách matky, ktorá z nich pravidelne vyberá. Poukazuje na to, že matka v januári vybrala sumu 500,- eur. Účet z komunálnej poisťovne patrí matke, no sú na ňom peniaze zo spoločných peňazí. To, že tento sporiaci účet bol tvorený aj z jeho mzdy, nemôže dokladovať, pretože jeho výplata vždy išla na účet manželky, kde už v súčasnosti nie je disponent. Odtiaľ boli peniaze, ktoré nepotrebovali na bežné výdavky prevedené na sporiaci účet v komunálnej poisťovni. Ide o peniaze, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podotýka, že v tom období zarábal viac peňazí a dostával aj prémie. Na výpise z účtu bolo vždy uvedené, že sa jedná o platby od jeho zamestnávateľov. Matka si všetky tieto peniaze ponechala a odmieta mu dať čokoľvek. Ak ich matka používa na výživu pre chlapcov, znamená to, že svoju povinnosť si plní a reálne sa aj o chlapcov stará. Nemôže za to, že nemôže ísť na účet a tieto peniaze vybrať a dať matke. Výsledok je rovnaký s tým rozdielom, že peniaze vyberá matka. Opakuje, že sám chcel, aby matka peniaze použila na výživu pre chlapcov, keď mu odmietla časť spoločných peňazí dať, aby sa zariadil, keď ho vyhodila z domu. Zdôrazňuje, že vyhodila, nie že sa odsťahoval. On má čistý príjem 524,- eur a keď si zaplatí ubytovanie a stravu a potom ešte aj starostlivosť u detí, keď sú u neho, bez úspor, ktoré zostali na účte matky, nemá šancu platiť ešte aj výživné. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka. Uviedla, že tvrdenia otca v odvolaní nie sú pravdivé, ide o účelové vyhlásenia skresľujúce celkovú situáciu. Na spoločnom účte manželov nebola suma 8.000,- eur ako uvádza otec, ale 4.000,- eur. V súčasnosti je matka poberateľkou dávky sociálneho zabezpečenia, nakoľko je evidovaná ako nezamestnaná a jej jediným príjmom je podpora v nezamestnanosti cca 400,- eur mesačne, z čoho zabezpečuje celkový chod domácnosti, v ktorej žijú obe maloleté deti. Zo strany otca nie je plnená vyživovacia povinnosť na deti v potrebnej miere tak, aby zodpovedala ich potrebám. V mesiaci január zaslal otec výživné na účet matky v sume 49,35 eur na obe deti. Pokiaľ teda matka používa ich spoločný účet, tak určite nie pre vlastné potreby, ale práve na zabezpečovanie bytových potrieb jej aj oboch detí, bežných nákladov na stravu, ošatenie, hygienu, školské potreby. Nakoľko otec sa na výživnom podieľa v minimálnej výške, ktorá nedosahuje ani zákonom určené minimálne výživné na maloleté dieťa. Matka v žiadnom prípade otca zo spoločnej domácnosti nevyhodila, ako on to prezentuje, ale zdôrazňuje, že všetci žili v rodinnom dome starej matky z matkinej strany (jedná sa o rodičovský dom matky). Nakoľko však správanie otca a psychické útoky sa stupňovali do takej miery, že spolužitie už bolo pre celú rodinu neúnosné, požiadala ho vlastníčka domu (nie matka maloletých detí) o vysťahovanie, o čo sa snažila v podstate 3,5 roka. Vzhľadom na to, že otec odmietol dobrovoľne opustiť tento dom napriek výzvam vlastníčky, riešila celú situáciu polícia, a to dňa 10.10.2018. K celkovej aktuálnej situácie je potrebné ešte poukázať na to, že otec nerešpektuje názor matky na stretávanie sa so synmi, týchto si berie každý víkend, a to len na základe jeho rozhodnutia. Matka tak nemá žiaden priestor tráviť s deťmi aj voľný čas, v podstate jej nezostáva na voľnočasové aktivity s deťmi nijaká možnosť. So synmi rieši len ich školské povinností, keďže počas víkendov sú neustále s otcom. Na žiadosť matky, aby sa stretávanie s deťmi realizovalo striedavo počas víkendov, otec nereflektuje a nie je ochotný pristúpiť na žiadnu dohodu. Matka preto žiada, aby súd vo forme neodkladného opatrenia rozhodol aj o stretávaní sa s deťmi, a to do času právoplatného skončenia konania. Vo zvyšku žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote účastníkom konania (§ 362 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu ustanovenom v § 65 a § 66 CMP, a toto podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení. 6. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená alebo ak to vyžaduje verejný záujem. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. 7. Pokiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj právo a povinnosť podieľať sa na výchove dieťaťa, tieto majú obava rodičia, tak matka, ako aj otec dieťaťa. Nielen rodič, ale aj dieťa má právo na starostlivosť od oboch rodičov, ktoré vyplýva z čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Nie je dôvodné, aby právo otca a právo detí bolo obmedzované bez zákonných dôvodov zo strany druhého rodiča pre narušenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi navzájom. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať, niet zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. 8. Ani odvolací súd v preskúmavanej veci nemal osvedčené, že by maloletým deťom hrozila nejaká ujma z dôvodu, že niektorý z rodičov nezabezpečuje riadnu a dohodnutú starostlivosť o maloleté deti. 9. Predmetom odvolacieho prieskumu bola výška platenia výživného v nevyhnutnej miere, ktorú namietal otec maloletých detí. Tvrdil, že matka maloletých detí má dostatok finančných prostriedkov, pretože disponuje s účtom, na ktorý do odchodu zo spoločnej domácnosti poukazoval svoj príjem. Súd prvej inštancie toto tvrdenie otca správne nezohľadnil, pretože výživné sa zásadne platí mesačne, v opakujúcich sa splátkach. Aj podľa odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach otca dočasne platiť výživné na mal. K. v sume 50,- eur mesačne a na mal. M. v sume 40,- eur mesačne v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie platí do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností maloletých detí, preto v tomto konaní vo veci samej bude súd podrobne skúmať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, z ktorých bude vychádzať pri určení výšky výživného rodičovi, ktorému nebudú deti zverené do starostlivosti. 10. Rovnako nebol dôvod neodkladným opatrením upravovať styk otca s maloletými deťmi, pretože matkou tvrdená skutočnosť, že otec si pravidelne na víkend berie maloleté deti k sebe, nie je podľa odvolacieho súdu na ujmu maloletých detí. Matka, ktorá v súčasnosti nepracuje, je s deťmi počas týždňa, a preto je možné voľnočasové aktivity maloletých detí prispôsobiť týmto existujúcim okolnostiam. 11. Keďže odvolací súd v napadnutom uznesení pochybenie nezistil, z dôvodu vecnej správnosti ho potvrdil. 12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)