Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/58/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213005 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118213005.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky - manželky G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, Q., zastúpenej Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910 a manžela A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Q., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode K. O., nar. XX.XX.XXXX a M. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 37P/230/2018-158 zo dňa 17. júna 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva potvrdzuje. Vo zvyšnej časti ponecháva rozsudok nedotknutý. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd manželstvo rozviedol s tým, že schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že maloletí sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať im majetok. Otcovi upravil styk s maloletými spôsobom tam uvedeným a uložil mu vyživovaciu povinnosť k maloletým na čas po rozvode manželstva tak, že je povinný prispievať na výživu K. sumou 80 eur a M. sumou 100 eur mesačne do 15. dňa mesiaca, na ktoré sa výživné poskytuje, k rukám matky a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2) Mal za to, že manželstvo účastníkov nespĺňa svoj účel, manželia sa citovo odcudzili, nezdieľajú spoločnú domácnosť od októbra 2018, spoločne nehospodária ani intímne nežijú. Dospel k záveru, že v zmysle ust. § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov, a preto ich manželstvo rozviedol. Stabilitu výchovného prostredia maloletých zabezpečil tým, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky, na čom sa rodičia dohodli a dohodu o úprave styku otca s maloletými v pravidelných intervaloch vyhodnotil ako uzavretú v záujme maloletých. Čo sa týka úpravy výživného maloletých detí mal za to, že najdôležitejší parameter pre určenie výživného je bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby. Pomery oprávneného rodiča boli pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne. V rámci dokazovania považoval za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch. Mal za to, že v danej veci deti nedosahujú štandard sociálnej skupiny, nakoľko ich rodičia nemajú v priemere spolu aktuálne ani priemerný príjem. Vzhľadom na aktuálne príjmové pomery rodičov, sú na strane detí okolnosti, ktoré odôvodňujú nižšie vyčíslenie ich výdavkov, keďže maloleté deti budú musieť kopírovať aktuálne zníženú životnú úroveň svojich rodičov. Mal preukázané, že matka nastúpila do práce na polovičný úväzok s hrubou mesačnou mzdou 365 eur s možnosťou získať pohyblivú mesačnú zložku mzdy vo výške 115 eur brutto; ďalej u ďalšieho zamestnávateľa pracuje na dohodu za mzdu 50 eur mesačne brutto. Od 18.10.2018 do 17.04.2019 poberala dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 398 eur a v 10/2018 poberala nemocenskú dávku 261 eur; z dohody o pracovnej činnosti dosiahla za 03-05/2019 celkový čistý príjem 875,68 eur netto. Matka nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, bývanie rodiny zabezpečuje u svojej matky. Má zhoršený zdravotný stav, trpí bolesťami chrbtice. Čo sa týka pomerov otca, tento bol evidovaný nezamestnaný a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 30 eur / deň od 01.04.2018. Od 01.09.2018 sa zamestnal ako rozpočtár v odbore kúrenie, voda a plyn s tým, že v danej práci predtým nemal pracovné skúsenosti. Ako začínajúci rozpočtár dosahuje otec priemerný čistý príjem 522,50 eur netto (10/2018 - 05/2019). V minulosti dosiahol inžinierske vzdelanie v oblasti prevádzky a ekonomicky vodnej dopravy a pracoval ako ekonóm, vedúci správy budov, či pri vymáhaní pohľadávok; od 11/2017 - 03/2018 otec dosahoval v dvoch zamestnaniach čistý príjem 700 eur. Mal preukázané, že predchádzajúce pracovné pomery skončili z dôvodov na strane zamestnávateľa. Vyhodnotil, že jeho aktuálny príjem je primeraný tomu, že nemá dostatočnú prax v odbore, pričom predtým bol evidovaný nezamestnaný a preto bolo správne, ak za daných okolností prijal aj pracovnú pozíciu s nižšou mzdou s tým, že je predpoklad jeho zvýšenia po uplynutí určitej doby. Ďalej zistil, že otec je vlastníkom dvojizbového bytu v Q., avšak nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby si zabezpečoval bývanie v tomto byte, pretože ho nadobudol od príbuzného bezodplatne a tento tam naďalej využíva právo bývania. Momentálne býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jeho náklady na bývanie predstavujú 200 eur mesačne. Otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukazujúc na to, že pri dvoch vyživovacích povinnostiach súd spravidla určuje výživné v rozsahu 25 - 33 % z čistého príjmu povinnej osoby, javila sa mu ako priemerná suma vo výške 180 eur vzhľadom na predpoklad zvýšenia príjmu otca v dohľadnej dobe alebo prípadného doplnenia príjmu aj prípadnou brigádnou činnosťou. Prihliadol na to, že otec hradí aj poistenie maloletých detí a poskytuje im aj vecné plnenia a s deťmi sa pravidelne stretáva. Je však povinný zvýšiť svoje úsilie a získať adekvátny príjem v dohľadnej dobe, a to aspoň v takom rozsahu, ako ho dosahoval predtým (700 eur netto). Pri určení konkrétnej výšky výživného na to-ktoré dieťa prihliadol k tomu, že maloletý M. ako celiatik má podstatne vyššie náklady na stravovanie, preto aj výživné na jeho osobu určil vo výške 100 eur mesačne a na maloletého K. vo výške 80 eur mesačne. V zmysle ust. § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. 3) Proti tomuto rozsudku (v časti výroku III., ktorým súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom) podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu. Nesúhlasila s určenou výškou výživného a mala za to, že súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Namietala, že súd mal ku dňu vyhlásenia rozsudku za preukázané, že matka nebola vlastníčkou žiadnych nehnuteľností pričom otec k tomuto dňu bol vlastníkom dvojizbového bytu v Q., avšak v ňom nemôže bývať. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých skutočností súd vyhodnotil, že otec nemôže bývať v byte so svojou mamou. Z tohto vyhodnotenia dôkazov vyplýva nerovnováha výdavkov na strane oboch rodičov - matka nevlastní nič, otec vlastní byt a napriek tomu vynakladá ďalšie výdavky na bývanie. Mala za to, že súdom určené výživné nereflektuje na bytové potreby oboch maloletých detí, ktoré zabezpečuje výlučne ona a na ne vynakladá náklady. Ďalej namietala konštatovanie súdu, že aktuálny príjem otca je dostatočný, nakoľko nemá potrebnú prax na výkon práce rozpočtára. V súčasnosti je množstvo pracovných príležitostí s vyšším príjmom, aj s poukazom na predošlú prax otca, jeho vysokoškolské vzdelanie s dosiahnutým inžinierskym titulom v oblasti ekonomiky. Argumentovala, že ak otec pracuje ako rozpočtár, hoci v tejto oblasti nemá dostatočnú prax, môže si nájsť inú prácu v jeho odbore a dosahovať minimálne taký príjem, ako v predošlom zamestnaní (700 eur mesačne). Na základe uvedeného žiadala, aby súd príjem otca pre účely určenia vyživovacej povinnosti prehodnotil, a preto mala za to, že je potrebné napadnutý rozsudok v III. výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 5) Otec sa vyjadril k odvolaniu matky v tom zmysle, že ho považuje za účelové, pričom ide o snahu matky hradiť si vlastné výdavky. Bol názoru, že výživné dostal nad hranicu toho, čo súd bežne priznáva z príjmu, avšak to akceptoval. Súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, prečo priznal výživné v takej výške ako priznal. Nesúhlasil ale s tým, že by mala byť zohľadnená skutočnosť, že môže bývať u svojej matky. Nemôže tam bývať z dôvodu, že sa jedná o dvojizbový byť, v ktorom býva jeho matka aj napriek tomu, že ho dostal do daru. Matka si môže dovoliť bývať v dome, a to nie len preto, že ho dala jej matke bezodplatne, ale aj preto, že je to prerobený veľký dom a obe sa nijako v bývaní neobmedzujú. Nesúhlasil ani s tým, že s jeho vzdelaním si môže nájsť inú prácu a zarábať viac. 6) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. sumou 80 eur a maloletého M. sumou 100 eur, mesačne do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky, podľa ust. § 387 CSP potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý. 7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 8) Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 9) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 10) Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 11) Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie. Matka vo svojom odvolaní nepoukázala na žiadne nové skutočnosti, ktoré by spôsobili iné hodnotenie výšky výživného ako učinil súd prvej inštancie. Súd správne zohľadnil možnosti a schopnosti otca ako aj možnosti a schopnosti matky a určil výživné v správne miere, ktorá zodpovedá aj potrebám maloletých detí. Takto po posúdení zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletých s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výška určenej vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletých a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky. 12) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 13) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).