Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/38/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201014 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:1018201014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. W. č. XXXX/XA, G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: 34729-4/2018-BA zo dňa 02. mája 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: 34729-4/2018-BA zo dňa 02. mája 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňovým rozhodnutím číslo: 153-2/2018-BA zo dňa 04.01.2018 podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (zákon o sociálnom poistení) vo veci nároku na úrazovú rentu rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016, podľa § 88 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení uviedla, že percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti ako ani postup pri jeho určení zákon neupravuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne. Pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol poškodený potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 08.12.2017 má poškodený v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %, v dôsledku čoho podľa § 88 zákona nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Poukázal na zistený skutkový stav týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu uvedený v lekárskom posudku. Na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti lekár vyznačil diagnózu S33, t.j. vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy. Záznam o registrovanom pracovnom úraze bol zamestnávateľom spísaný až 22.06.2016, t.j. takmer štyri mesiace od úrazu. Ďalej uviedol jednotlivé vyšetrenia absolvované žalobcom. Poškodený pred úrazom chrbtice vo februári 2016 nebol v pravidelnom sledovaní neurológa, bol len vyšetrovaný v rámci pravidelných kontrol Klinikou pracovného lekárstva. V minulosti mával sporadicky bolesti v driekovej časti chrbtice, čo potvrdzujú nálezy z Kliniky pracovného lekárstva, a to z roku 2011 a 2015, keď neurologickým vyšetrením bol diagnostikovaný záver chronická recidivujúca diskogénna lumbalgia so sek. blokádami SI zhybu a iritačným koreňovým syndrómom S1 vpravo. Tieto nálezy spolu s MR vyšetrením z júna 2016 (multietážové postihnutie, pokročilé degeneratívne zmeny, vrodene zúžený miešny kanál) potvrdzujú, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny chrbtice prítomné už pred úrazom, ktorý utrpel 26.02.2016. Charakter úrazu ako aj skutočnosť, že bezprostredne po úraze nebol ošetrený žiadnym lekárom a takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, vylučujú traumatické poškodenie medzistavcových platničiek. Jednalo sa o diagnózu S33. Stav funkčného postihnutia chrbtice rozhodne nie je následkom pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016. Pracovný úraz mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice a bol dôvodom na dočasnú pracovnú neschopnosť. 2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím číslo: 34729-4/2018-BA zo dňa 02. mája 2018 jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že nové posúdenie zdravotného stavu poškodeného vykonala 24.04.2018 posudková lekárka ústredia so sídlom v Žiline. Tá uviedla, že poškodený od pracovného úrazu naďalej vykonával prácu na pôvodnom pracovnom zaradení a až 20. júna 2016 bol uznaný za dočasne pracovne neschopného s diagnózou S33. Poukázala na MR vyšetrenie z 25.07.2016, ktoré dokumentovalo pokročilé degeneratívne a kongenitálne zmeny. Neurologickým a ortopedickým vyšetrením bol zistený chronický recidiv. vertebrogénny syndróm, recidivujúca diskogénna lumbalgia so sekund. blokádami SI zhybu a koreňovým syndrómom S1 vpravo. Konštatovala, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny na chrbtici prítomné už pred pracovným úrazom. Charakter pracovného úrazu, priebeh ťažkostí, skutočnosť, že po pracovnom úraze nebol ošetrený lekárom a naďalej vykonával prácu, vylučujú poškodenie medzistavcových platničiek pri pracovnom úraze. Tento mohol byť iba spúšťačom výraznejšieho prejavu chronického ochorenia chrbtice. K námietkam poškodeného uviedol, že z jeho zdravotnej dokumentácie vyplýva, že už pred vznikom pracovného úrazu trpel bolesťami driekovej chrbtice s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny, čo potvrdzujú aj výsledky neurologických, ortopedických a MR vyšetrení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poškodený trpí degeneratívnymi a chronickými ochoreniami chrbtice. Aj sám poškodený v odvolaní potvrdzuje, že v minulosti pri zvýšenej záťaži trpel bolesťami bedrovej chrbtice s občasným vyžarovaním bolesti do pravej dolnej končatiny a že po utrpení pracovného úrazu pociťuje zhoršenie bolesti, resp. zmenu jej charakteru. Tieto skutočnosti sú v súlade so závermi posudkových lekárok, že pracovný úraz mohol spustiť u poškodeného výraznejšie prejavy degeneratívnych a chronických poškodení chrbtice. Nebol však dôvodom ich vzniku, nakoľko nimi poškodený trpel už pred vznikom pracovného úrazu. Ďalej konštatoval, že priebeh pracovného úrazu nebol natoľko závažný, aby si vyžiadal lekársku intervenciu a aby mohol sám o sebe bez už existujúceho poškodenia chrbtice spôsobiť ťažkosti, ktorými poškodený aktuálne trpí. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že vyšetrenie absolvoval až 10. marca 2016 a prácu naďalej vykonával na pôvodnom pracovnom zaradení bez obmedzenia. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu sa môže zohľadniť to poškodenie zdravia, ktoré jednoznačne vzniklo v dôsledku pracovného úrazu. V prípade poškodeného nebolo preukázané, že jeho aktuálne zdravotné ťažkosti boli spôsobené pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal dňa 12.07.2018 správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave žalobca. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k 8Sa/71/2018-13 zo dňa 30.09.2019 (právoplatnosť 17.10.2019) postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Žiline. Žalobca namietal, že pred úrazom síce pociťoval pri väčšej fyzickej záťaži bolesti v oblasti bedrovej chrbtice, avšak tieto neboli takého charakteru, aby pre tieto bolesti cielene si vyžiadal lekárske vyšetrenie chrbtice a až v súvislosti s úrazom z 26.02.2016 bol vyšetrený odborníkmi na bolesti v oblasti bedrovej chrbtice a následne aj urológom a od 20.06.2016 doposiaľ je práceneschopný. Stav, že žalobca prvé vyšetrenie po úraze absolvoval až 10.03.2016 nie je možné vyhodnotiť spôsobom, ako to učinil žalovaný, keď uvádza, že si žalobca bol vedomý toho, že ťažkosti, ktorými trpí, nie sú v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom. Toto zdôvodnil žalobca tým, že predpokladal úpravu bolestí požívaním analgetík. V jeho zdravotnej dokumentácii zo dňa 10.03.2016 sa uvádza, že po úraze v oblasti pravého bedrového zo dňa 26.02.2016 pretrvávajú bolesti v driekovej oblasti vpravo a efekt analgetík je nedostatočný. Ďalej namietal, že žalovaný nepostupoval dôsledne, keď nezistil presne a úplne skutočný stav veci a na zistenie skutkového stravu si nezaobstaral potrebné doklady na rozhodnutie. Uvedené videl v tom, že žalovaný nevyhodnotil komplexne zdravotnú dokumentáciu žalovaného vrátane záznamov, ktoré spadajú do obdobia po pracovnom úraze z 26.02.2016, a to záznamy zo dňa 10.03.2016, 04.06.2016, 02.05.2016, 14.06.2016 a 20.06.2016, ako i zdravotnú dokumentáciu vzťahujúcu sa k zdravotným problémom vyplývajúcich z vyšetrenia urológom. Pred úrazom sa žalobca nikdy urologicky ani neurologicky neliečil. Tiež poukázal na potvrdenie všeobecného lekára zo dňa 23.06.2016 pre zamestnávateľa, že diagnóza S33.0 je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016. Uvedené potvrdzuje aj potvrdenie zamestnávateľa žalobcu o dobe poberania náhrady príjmu pri dočasnej PN zo dňa 11.06.2018, v zmysle ktorého PN žalobcu na základe pracovného úrazu trvá od 20.06.2016. Žalovaný mal v záujme riadneho zistenia skutkového stavu nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie, v akom percentuálnom pomere sa podieľa pracovný úraz zo dňa 26.02.2016 na poklese schopnosti žalobcu vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, pretože nie je vylúčené, že na základe takéhoto znaleckého dokazovania by bolo preukázané, že miera percentuálneho poklesu by prestavovala viac ako 40 %. Predložil nový dôkaz, a to odborné vyjadrenie MUDr. B. B., ortopéda zo dňa 03.05.2018, ktorý uviedol, že zmeny u žalobcu súvisia s úrazovou genézou zo dňa 26.02.2016. Napokon, že došlo k poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu v dôsledku pracovného úrazu, preukazuje aj skutočnosť, že od uznania práceneschopnosti 20.06.2016 až do skončenia výplaty nemocenských dávok 18.06.2017 Sociálna poisťovňa vyplácala žalobcovi úrazový príplatok. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.11.2019. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci. Čo sa týka vyjadrenia MUDr. B. zo dňa 03. mája 2018, uviedol, že toto vyjadrenie nespochybňuje správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko aj posudkoví lekári konštatovali, že pracovný úraz mohol výraznejšie spustiť, resp. urýchliť prejavy generatívnych zmien a s nimi súvisiacich prejavov, avšak táto súvislosť, ktorú naznačuje aj MUDr. B., medzi predmetným pracovným úrazom a zdravotnými ťažkosťami žalobcu nie je príčinná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/35/2018 zo dňa 24. júna 2019, ktorý sa týka tých istých účastníkov a v ktorom súd vyhodnotil vyjadrenie MUDr. B. tak, že nie je v rozpore s posudkovým záverom posudkového lekára žalovanej zo dňa 27.06.2018. Čo sa týka vyplácania úrazového príplatku, uviedol, že kritériá na vyplácanie úrazovej renty a úrazového príplatku sú odlišné a tieto dávky sa navzájom nepodmieňujú. Rozhodnutie o nároku na úrazový príplatok (prípadne aj chybné) nemôže byť rozhodujúce pre posúdenie úrazovej renty. Znalecké dokazovanie nebolo podľa mienky žalovaného odôvodnené, nakoľko posudkoví lekári ako osoby zákonom poverené posudzovať pokles pracovnej schopnosti to nepovažovali za potrebné na odborné posúdenie veci. Žiadal žalobu zamietnuť. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 13.12.2019. 6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v zmysle žalobných bodov a tiež podľa § 203 ods. 2 SSP, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov: 8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca utrpel registrovaný pracovný úraz u zamestnávateľa INA Kysuce, s.r.o. dňa 26.02.2016 podľa opisu priebehu úrazu zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa22.06.2016, ktoré došlo pobočke Čadca 29.06.2016. Pracovník vykonával obvyklú pracovnú činnosť - obsluha viacvretenového sústruhu. Po navezení materiálu logistikou na stroj pracovník rozpáskoval zväzok tyčí v zásobníku. Pri schádzaní z materiálu stúpil na vrchnú hranu ochrannej lišty profilu L, táto sa prevrátila, následne krivo došliapol a pocítil bolesť chrbta v oblasti krížov. Pracovník zranenie riešil ambulantne u lekára, pre pretrvávajúce bolesti bol práceneschopný od 20.06.2016. Pracovníkovi sa javila ochranná lišta na podlahe pred zásobníkom podávača v poriadku, k jej prevráteniu došlo porušením ukotvenia zrejme počas navážania na predchádzajúcich zmenách, čo na prvý pohľad nebolo zrejmé. Žalobca podal dňa 03.12.2017 na Sociálnu poisťovňu, pobočka Čadca žiadosť o priznanie úrazovej renty (bez dátumu). Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca prostredníctvom posudkového lekára sociálneho poistenia vydala lekársku správu - zápisnicu a lekársky posudok zo dňa 08. decembra 2017. Z neho vyplýva, že po úraze nebol bezprostredne vyšetrený žiadnym lekárom, všeobecným lekárom pre dospelých bol vyšetrený až 10.03.2016, indikovaná bola liečba analgetikami, v 05/2016 injekčná liečba. Od 20.06.2016 je práceneschopný s diagnózou S33 (vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy). Záznam o registrovanom pracovnom úraze bol zamestnávateľom spísaný 22.06.2016, to je takmer štyri mesiace od úrazu. Dňa 28.06.2016 vyšetrený neurológom, ktorý stav hodnotí ako stav po distorzii SIA vpravo a vyslovuje podozrenie na lumboischialgický syndróm vpravo s doporučením vyšetrenia chrbtice magnetickou rezonanciou. MR vyšetrením v 07/2016 boli zistené pokročilé multietážové degeneratívne zmeny chrbtice driekovo - krížovej chrbtice. Pre bolesti šíriace sa do pravého semenníka bol vyšetrený urológom s negatívnym nálezom, príčina ťažkostí bola vertebrogénneho pôvodu, t.j. pri ochorení chrbtice. V ďalšom období účastník konania sledovaný neurochirurgom a neurológom v UVN Ružomberok, neurochirurg na MR vyšetrení popisuje pokročilé degeneratívne zmeny aj vrodene užší miešny kanál a po neúspechu konzervatívnej liečby je aktuálne plánovaný operačný výkon 22.01.2018. Dočasná pracovná neschopnosť trvá od 20.06.2016 naďalej. Z posudku ďalej vyplýva, že účastník pripúšťa, že aj v minulosti mával sporadicky bolesti v driekovej časti chrbtice, čo potvrdzujú aj nálezy z Kliniky pracovného lekárstva v roku 2011 a 2015, keď neurologickým vyšetrením, ktoré bolo realizované počas hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva, je v diagnostickom závere popisovaná chronická recidivujúca diskogénna lumbalgia so sek. blokádami SI zhybu a iritačným koreňovým syndrómom S1 vpravo. Uvedené nálezy z Kliník pracovného lekárstva, ako aj výsledok NMR vyšetrenia chrbtice v 06/2016 potvrdzujú, že u účastníka konania boli degeneratívne zmeny chrbtice prítomné už pred úrazom, ktorý utrpel vo februári 2016. Charakter úrazu ako aj skutočnosť, že bezprostredne po úraze nebol ošetrený žiadnym lekárom a takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, vylučujú traumatické poškodenie medzistavcových platničiek. Jednalo sa o diagnózu S33, ako bolo pôvodne lekárom vyznačené na tlačive o Potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Stav funkčného postihnutia chrbtice účastníka, ak je dokumentovaný aktuálne, rozhodne nie je následkom pracovného úrazu zo dňa 26.02.2016. Pracovný úraz mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice a bol dôvodom na dočasnú pracovnú neschopnosť. Rovnaký záver vo svojom posudku zaujal aj posudkový lekár sociálneho poistenia v odvolacom konaní v posudku zo dňa 24. apríla 2018. 9. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 29.05.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 citovaného zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) Podľa § 153 ods. 4 písm. a) citovaného zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. 10. Správny súd konštatuje, že posudkoví lekári pobočky Čadca, ako aj ústredia sa v svojich lekárskych správach a posudkoch zaoberali všetkými relevantným listinnými dôkazmi svedčiacimi o stave zdravotného stavu žalobcu, nevynechajúc žiadnu z lekárskych správ, ktoré boli vydané po vzniku pracovného úrazu žalobcu dňa 26.02.2016 a taktiež sa oboznámili aj s lekárskymi správami, ktoré predchádzali tomuto úrazu. Zistili tak multietážové postihnutie a pokročilé degeneratívne zmeny na chrbtici ako aj vrodený zúžený miešny kanál chrbtice, ktoré diagnózy potvrdzujú, že u poškodeného boli degeneratívne zmeny chrbtice prítomné už pred úrazom zo dňa 26.02.2016. Uvedené potvrdzujú aj lekárske správy z obdobia pred vznikom pracovného úrazu. Jedná sa o správu Univerzitnej nemocnice Martin, odbor amb. KPL zo dňa 12.08.2011 a správu Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 15.06.2015, z ktorej vyplýva, že ide o stav trvalý, prognostický dlhodobo nepriaznivý, oproti roku 2013 ide o progresiu LIS vpravo. Správny súd sa stotožnil so zistením žalovaného, že zdravotný stav žalobcu charakterizovaný ako degeneratívne zmeny chrbtice bol prítomný už pred úrazom a pokiaľ žalobca žiadal odškodniť úrazovou rentou tento zdravotný stav, tento nie je v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 26.02.2016. 11. Zároveň správny súd konštatuje, že pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 došlo k určitému poškodeniu zdravia žalobcu, ako to bolo uvedené v lekárskych posudkoch I. a II. stupňa a to diagnóza S33. a to vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy. Aj zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, konkrétne záznamu MUDr. X. O., všeobecného lekára žalobcu zo dňa 20.06.2016 vyplýva, že tento uznal žalobcu práceneschopným od 20.06.2016 s diagnózou S33 12. Tá skutočnosť, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom bola táto diagnóza, vyplýva z obidvoch posudkov posudkových lekárov, či už prvého alebo druhého stupňa. Posudkový lekár prvého stupňa v posudku uviedol, že charakter úrazu ako aj skutočnosť, že bezprostredne po úraze nebol ošetrený žiadnym lekárom a takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, vylučujú traumatické poškodenie medzistavcových platničiek. Jednalo sa o diagnóz S33, ako bolo pôvodne lekárom vyznačené na tlačive o potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár druhého stupňa vo svojom posudku uviedol, že charakter úrazu, priebeh ťažkostí s ohľadom k tomu, že po úraze nebol bezprostredne po úraze ošetrený žiadnym lekárom, takmer štyri mesiace vykonával pracovnú činnosť, vylučujú poškodenie medzistavcových platničiek po úraze, ide len o vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy. Tiež všeobecný lekár žalobcu v zdravotnej dokumentácii v zázname z 20.06.2016 uviedol, že aktuálna diagnóza S33.0 úrazové natrhnutie medzistavcovej platničky je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom z 26.02.2016. 13. Z uvedeného vyplýva, že pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016 došlo k určitému poškodeniu zdravia žalobcu, a to tak ako je vyššie uvedené v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré je v zhode aj so zistením všeobecného lekára žalobcu vyplývajúceho zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Len na okraj správny súd uvádza, že potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobcu, na ktoré sa odvolávajú obaja posudkoví lekári sociálneho poistenia, nie je v administratívnom spise založené. Správny súd konštatuje, že je teda namieste skutkový záver žalovaného, že degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách žalobcu skutočne nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu. V tejto časti skutkového stavu bol zistený skutkový stav dostatočne a správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného. Správny súd však poukazuje na to, že samotný žalovaný prostredníctvom posudkových lekárov konštatoval určité poškodenie zdravia žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu, a to tak, ako je uvedené v bode vyššie. Posudkoví lekári prvého aj druhého stupňa tiež uvádzajú, že pracovný úraz mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice a bol dôvodom na dočasnú pracovnú neschopnosť. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol dlhodobo dočasne pracovne neschopný od 20.06.2016. 14. Z vyššie uvedeného sa javí správnemu súdu, že poškodenie zdravia, ktoré utrpel žalobca nesporne v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, a to vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy, ktoré všeobecným lekárom bolo špecifikované ako úrazové natrhnutie medzistavcovej platničky, aj vzhľadom na dĺžku pracovnej neschopnosti nie je zanedbateľného rozsahu. Pokiaľ žalovaný nevyhodnotil toto poškodenie zdravia vôbec a určil pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 % len s poukazom na degeneratívne zmeny chrbtice, toto rozhodnutie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené. Bude potrebné, aby toto poškodenie zdravia, ktoré nepochybne je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom žalobcu, bolo v novom rozhodnutí vyhodnotené v zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda či nezdôvodňuje konkrétny pokles pracovnej schopnosti žalobcu. V prípade, ak to bude potrebné, žalovaný doplní dokazovanie na odbornej úrovni. Posúdi, či má dostatok listinných dôkazov na posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku tejto príčiny alebo bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie na túto otázku. Znalecké dokazovanie by mohlo byť nariadené napríklad vtedy, ak by nebolo možné jednoznačne rozlíšiť dôsledky pracovného úrazu žalobcu na pokles jeho pracovnej schopnosti od dôsledkov jeho degeneratívneho ochorenia chrbtice a medzistavcových platničiek. Následne vyhodnotí po právnej stránke, či toto poškodenie zdravia má vplyv na posúdenie nároku žalobcu na úrazovú rentu v zmysle § 88 zákona o sociálnom poistení. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 15. Čo sa týka žalobných námietok, všetky tieto žalobné námietky sa v podstate týkajú tvrdenia žalobcu, že ochorenie chrbtice žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Správny súd musí konštatovať, že bolo jednoznačne preukázané, že degeneratívne ochorenie chrbtice a medzistavcových platničiek bolo zistené žalobcovi už pred vznikom pracovného úrazu, a preto neobstoja žalobné námietky, podľa ktorých zamestnávateľ zodpovedá za pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť žalobcu z dôvodu chronického ochorenia chrbtice - degeneratívnych zmien na stavcoch a medzistavcových platničkách. Tieto degeneratívne zmeny skutočne nie sú v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom. Je teda potrebné oddeliť degeneratívne zmeny na chrbtici, ktoré sa prejavili po pracovnom úraze, od úrazového natrhnutia medzistavcovej platničky, ako diagnózu S33 definoval všeobecný lekár, resp. vykĺbenia, vyvrtnutia a natiahnutia kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy, ako diagnózu S33 charakterizoval posudkový lekár sociálneho poistenia druhého stupňa. 16. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku, že žalovaný nevyhodnotil komplexne zdravotnú dokumentáciu žalobcu spadajúcu do obdobia po pracovnom úraze. Naopak, lekárska správa zo dňa 24. apríla 2018 vyhodnotila celú poskytnutú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, a to nielen po vzniku pracovného úrazu, ale aj pred týmto vznikom, a preto mohla vysloviť správny skutkový záver, že degeneratívne zmeny na chrbtici žalobcu neboli spôsobené pracovným úrazom zo dňa 26.02.2016. Vyhodnotila záznamy zo dňa 10.03.2016, 02.05.2016, 23.06.2016, 28.06.2016, 25.07.2016, 15.08.2016 až 21.08.2016, 28.09.2016. Tiež nie je dôvodná námietka, že by sa správne orgány nezaoberali zdravotnými obtiažami žalobcu týkajúcimi sa urologických problémov (lekárska správa z urologickej ambulancie z 28.09.2016). 17. Čo sa týka odborného vyjadrenia MUDr. B. B., ortopéda zo dňa 03.05.2018, toto odborné vyjadrenie sa nenachádza v administratívnom spise a podľa vyjadrenia žalovaného bolo doručené žalovanému až po vydaní napadnutého rozhodnutia, preto sa s ním nemohol vysporiadať v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ teda žalovanému nebolo známe, napadnuté rozhodnutie v tomto ohľade netrpí nedostatkom dôvodov. Len na okraj správny súd uvádza, že aj z jeho obsahu však vyplýva, že žalobca trpí degeneratívnymi zmenami v LS oblasti, pričom sa jedná o zmeny u ťažko fyzicky pracujúcich osôb, ktoré bývajú viditeľné už vo veku 30 - 35 rokov a keďže menovaný dlhodobo vykonával povolanie baníka s vysokým stupňom fyzickej záťaže, nie sú zmeny v tejto oblasti ničím výnimočné. Ortopéd ďalej konštatuje, že zmeny v distálnej lumbosaktrálnej oblasti súvisia s úrazovou genézou z 26.02.2016, čo je však v súlade aj s názorom posudkových lekárov žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorí uvádzajú, že pracovný úraz mohol byť spúšťačom zvýrazneného prejavu klinických ťažkostí pri chronickom ochorení chrbtice. Aj v nadväznosti na tento lekársky nález je potom potrebné dôsledne odčleniť dôsledky pracovného úrazu od pokročilých degeneratívnych zmien a vrodených zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách či miechovom kanáli, ktoré nemajú príčinnú súvislosť s pracovným úrazom a ktorých prejavy mohol tento pracovný úraz len zvýrazniť. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože v konaní bol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.