Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/37/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200367 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5017200367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: AUTOMATICA s.r.o., so sídlom Vrbická 1883/36, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 523 556, právne zast. JANČI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101 526 152/2017 zo dňa 11.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. k. 101526152/2017 zo dňa 11.07.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš prvostupňovým rozhodnutím č. 100569622/2017 zo dňa 05.04.2017 určil daňovému subjektu AUTOMATICA s.r.o., Vrbická 1883/36, Liptovský Mikuláš rozdiel v sume nadmerného odpočtu 31 598,91 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Zároveň mu znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2014 zo sumy 34 854,32 € na sumu 3 255,41 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt priznal daň z pridanej hodnoty z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 20 v nadväznosti na § 11 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), riadok 7 a 8 daňového priznania, vo výške 1 342,33 € z faktúr, ktoré sú súčasťou súpisu dokladov účtovaných na zákazku 019-Separačná linka na triedenie a separáciu odpadu. Zároveň daňový subjekt v zmysle § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH si uplatnil právo na odpočítanie dane uplatnenej z nadobudnutia vo výške 1 342,33 €. Vzhľadom k tomu, že správca dane daňovému subjektu neuznal právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu, že daňový subjekt nepoužil prijaté zdaniteľné plnenia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, správca dane v zmysle zachovania neutrality dane z pridanej hodnoty vylúčil uplatnenú daň z nadobudnutia tovaru, ktorú daňový subjekt priznal vo výške 1 342,33 €. Ďalej daňový subjekt v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH neoprávnene odpočítal daň vo výške 32 941,24 € z dokladov špecifikovaných na strane 5, 6 a 7 rozhodnutia (spolu v počte 83) za dodávky materiálu a služieb na zhotovenie Separačnej linky na triedenie a separáciu odpadu, EVPÚ, a. s., Nová Dubnica. Práce na predmetnom projekte vykonával daňový subjekt na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.11.2013 a jej Dodatku č. 1/2014 medzi EVPÚ, a. s., Trenčianska 19, Nová Dubnica, ako prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu a daňovým subjektom, ako spoluriešiteľom. Prijímateľ stimulov poskytne spoluriešiteľovi v súlade s čl. 2, bod 2.3 tejto zmluvy v roku 2013 dotáciu vo výške 279 000 € a v roku 2014 predpokladaná výška poskytnutých stimulov je 345 600 €. Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie požadovaných výstupov s orientáciou na riešenie projektu, ktoré je definované v projekte aplikovaného výskumu evidenčné číslo: Req-00326-0001 „Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu na materiálové a energetické účely". Predmetná zmluva bola uzatvorená v súlade so Zmluvou o poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj č. 0783/2013 medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ako poskytovateľom stimulov a EVPÚ, a. s., Nová Dubnica, ako prijímateľom stimulov. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie stimulu prijímateľovi vo forme dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu aplikovaného výskumu formou projektu „Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely". V súlade s čl. 2.3. tejto zmluvy poskytne poskytovateľ prijímateľovi v roku 2013 dotáciu vo výške 900 000 € a predpokladaná výška poskytnutých stimulov v roku 2014 je 1 100 000 €. Daňový subjekt dňa 09.03.2015 predložil správcovi dane faktúru č. 20140115 zo dňa 16.12.2014, vystavenú pre spoločnosť EVPÚ, a. s., predmetom ktorej je „Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely", základ dane 1 €, 20 % DPH v sume 0,20 €, spolu fakturované 1,20 € a predložil aj Protokol o odovzdaní predmetu diela zo dňa 16.12.2014, na základe ktorého daňový subjekt ako zhotoviteľ odovzdáva objednávateľovi spoločnosti EVPÚ, a. s., Nová Dubnica predmet preberacieho konania, a to „Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely". Daňový subjekt uviedol, že faktúrou č. 20140115 bolo fakturované právo užívania funkčného vzorku na ten istý účel, na ktorý bola postavená hala prijímateľa stimulov. Užívacie právo je obmedzené na čas počas doby testovania, riešenia vyskytujúcich sa problémov, marketingu a predajných aktivít prijímateľa stimulov ako spoluriešiteľa. Výlučným vlastníkom - používateľom vytvoreného diela (know how) sa stáva firma AUTOMATICA s.r.o., taktiež dokumentácia je vo vlastníctve firmy AUTOMATICA s.r.o.. Obidve zmluvné strany tiež potvrdili, že AUTOMATICA s.r.o. poskytla právo užívania funkčného vzorku prijímateľovi stimulov spoločnosti EVPÚ, a. s. za protihodnotu 1,20 €, a to na obmedzenú dobu testovania, riešenia vyskytujúcich sa problémov, marketingu a predajných aktivít prijímateľa stimulov, ako aj spoluriešiteľa spoločnosti AUTOMATICA s.r.o.. Z čl. 8.6 Zmluvy o poskytnutí stimulov č. 0783/2013 vyplýva, že prijímateľ spoločnosť EVPÚ, a. s. na základe poskytovateľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov riešenia pre širokú verejnosť. Z uvedeného vyplýva, že informácie poskytne bezplatne pre účely oboznámenia širokej verejnosti. Rovnaká požiadavka vyplýva aj pre spoluriešiteľa Zmluvy o spolupráci, keď v čl. 9.5. tejto Zmluvy o spolupráci je uvedené, že spoluriešiteľ na požiadanie dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov riešenia pre širokú verejnosť, bez protihodnoty. Správca dane uviedol, že aktivity oboch riešiteľov projektu spoločnosti EVPÚ, a. s. aj spoločnosti AUTOMATICA s.r.o. spočívajú v prezentácii výsledkov projektu na požiadanie poskytovateľa stimulov, čím dochádza k šíreniu informácie pre verejnosť, a to bezplatne. Takáto činnosť nie je ekonomickou činnosťou. V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Vzhľadom k tomu, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu nie je na výstupe konkrétny zákazník, konkrétny užívateľ (podľa čl. 9 vyššie uvedenej zmluvy spoluriešiteľ na požiadanie dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov riešenia pre širokú verejnosť) a daňový subjekt nepoužije nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nevzniká mu v zmysle vyššie uvedeného paragrafu nárok na odpočítanie dane. Ďalej správca dane poukázal na námietky daňového subjektu, ktoré uplatnil vo vyjadrení zaevidovaným pod č. 612849406/2015 zo dňa 09.10.2015 k zisteniam uvedeným v Protokole č. 20877338/2015 zo dňa 23.09.2015 a doklady, ktoré daňový subjekt predložil v rámci vyrubovacieho konania, okrem iného Zmluvu o dielo č. 8 zo dňa 19.03.2014 uzatvorenú s objednávateľom ALFA Slovakia s.r.o., Štefánikova 46, Piešťany, predmetom ktorej sa daňový subjekt ako zhotoviteľ zaväzuje pre objednávateľa navrhnúť, vyrobiť, dodať a inštalovať Technologickú linku na prípravu surovín pre technologické zariadenie PEC 1000 AMPLE - zhodnocovanie odpadových plastov katalytickou depolymerizáciou, zálohovú faktúru č. 10400003 zo dňa 19.03.2014 v celkovej sume 121 200 € vrátane faktúry č. 20140022 zo dňa 22.03.2014, pričom vo vyjadrení, doručenom správcovi dane dňa 16.02.2016, daňový subjekt uviedol, že predmetná technologická linka je súbor samostatných technologických zariadení, dodaná časť sa skladá z pásového dopravníka do drviča a drviča, na pásový dopravník sa ručne vidlami nakladá plastový odpad. Po dopravníku je plastový odpad vynesený do drviča. Drvič plastový odpad podrví na požadovanú frakciu. Podrvený materiál odchádza na ďalšie spracovanie, ktoré nie je súčasťou dodávky daňového subjektu. Technologické zariadenie PEC 1000 AMPLE zhodnocuje plastový odpad katalytickou depolymerizáciou (roztavenie podrveného plastu na olej). Táto časť už nie je predmetom Zmluvy o dielo č. 8 zo dňa 19.03.2014. Správca dane prostredníctvom dožiadania zistil, že daňový subjekt ALFA Slovakia, s.r.o. má vo svojom účtovníctve zaúčtované faktúry č. 20140022 a 20140118 a zaevidované v evidencii DPH. Uvedená technologická linka bola zhotoviteľom AUTOMATICA s.r.o. odovzdaná dňa 16.12.2014 objednávateľovi ALFA Slovakia, s.r.o. v zmysle Protokolu o odovzdaní predmetu diela dňa 16.12.2014. Jednalo sa o čiastočnú dodávku, ktorá zahŕňala drvič v počte 1 ks a dopravník pásový do drviča 1 ks. Spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o. obstarala technologickú linku na prípravu surovín pre technologické zariadenie PEC 1000 AMPLE za účelom ďalšieho predaja svojmu odberateľovi. Ku kompletnej dodávke technologického zariadenia konečnému odberateľovi nedošlo z dôvodu insolventnosti investora. Z vyjadrenia spoločnosti EVPÚ, a. s., doručenom správcovi dane dňa 13.12.2014, zaevidovanom pod č. 613873788/2016 vyplýva, že spoločnosť AUTOMATICA s.r.o. vytvorila dielo podľa autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení, stáva sa jeho výlučným vlastníkom. Technická dokumentácia je jej výlučným vlastníctvom, pričom užívanie funkčného vzorku - separačnej linky, previedla faktúrou na spoločnosť EVPÚ, a. s.. Spoločnosť EVPÚ uskutočnila viaceré rokovania so subjektmi združenými do ZMOS, ako aj so zahraničnými záujemcami. Na veľtrhu strojárstva v roku 2015 v Nitre prezentovala spoločnosť EVPÚ, a. s. technologický komplex separačnej linky. Prezentácie sa zúčastnil primátor mesta Nitra s doprovodom. Ďalej boli uskutočnené stretnutia so subjektmi z Vietnamu a z Afriky. Vzhľadom na nadmernú administratívnu záťaž a možný prípadný konflikt so zákonom o ochrane osobných údajov, spoločnosť EVPÚ, a. s. upustila od monitoringu linky kamerami a evidencie osôb zúčastňujúcich sa prezentácií. Ďalej správca dane poukázal na skutočnosť, že dňa 22.03.2017 bol splnomocnený zástupca daňového subjektu oboznámený s výsledkami dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní, ako aj na vyjadrenie splnomocneného zástupcu daňového subjektu na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.03.2017, ktorý zotrval na tom, že všetky náklady súvisiace s predmetom podnikania, teda ekonomickou činnosťou daňového subjektu, spĺňajú náležitosti pre uplatnenie § 49 a § 51 zákona o DPH. Zhotovenie reálneho funkčného diela je ekonomickou činnosťou, kde jednoznačne vzniká odpočet DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH a prezentácia tak, ako ju správca dane popísal a zistil počas miestneho zisťovania, je len prostriedok pre naplnenie predaja tovarov, alebo poskytovania služieb. Výstupy výskumu a vývoja daňového subjektu sú prezentované aj vo výrobe drviča a dopravníka pre odberateľa ALFA Slovakia, s.r.o. v zmysle faktúry č. 20140118, pričom správca dane počas konania výstupy výskumu a vývoja nespochybnil. Poukázal na Protokol č. 20894216/2015 zo dňa 28.09.2015 vyhotovený Daňovým úradom Trenčín, ktorý jednoznačne potvrdil oprávnenosť odpočtu DPH pri faktúrach, ktoré boli súčasťou výroby technologickej linky, preto daňový subjekt nemôže prijať záver správcu dane, že nepreukázal priamu súvislosť možnosti odpočtu DPH z uvádzaných faktúr v protokole na stranách 7, 8 a 9 a budúcimi zdaniteľnými plneniami. Poukázal na spoločnosť GoldenSun Slovakia, s.r.o., pôsobiacu na území Liptovského Mikuláša, ktorá sa zaoberala taktiež výskumom a vývojom (oblasť solárnej energie), ktorej náklady na výskumné práce boli uznané ako daňový výdavok, a taktiež uznaný odpočet DPH v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Splnomocnený zástupca daňového subjektu poukázal tiež na rozsudky ESD C-98/98, C-104/12, C-153/11, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/66/2007. Pravdivosti tvrdenia daňového subjektu o testovaní a skúšaní funkčnosti separačnej linky nasvedčuje aj fakt, že dňa 20.03.2017 vznikli závažné chyby na drviči, je potrebné vykonať jeho opravu a analýzu pevnosti strižných vlastností materiálov, z ktorého je vyrobený, preto bol poškodený drvič z EVPÚ, a. s. prevezený do sídla spoločnosti AUTOMATICA s.r.o., kde bude opravený. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správca dane nespochybnil predmet podnikania daňového subjektu, ktorý je zapísaný v Obchodnom registri. Uplatnenie práva na odpočítanie dane z funkčného vzorku je potrebné posudzovať z hľadiska predmetu dane podľa § 2 zákona o DPH. S poukazom na ust. § 3 ods. 2, § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH správca dane ďalej konštatoval, že počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nebol preukázaný zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného vzorku za protihodnotu, nakoľko výsledok výskumnej činnosti nie je určený pre konečného užívateľa, ale širokej verejnosti bez protihodnoty. Daňový subjekt nepreukázal, že pri uplatnení odpočítania DPH z prijatých plnení určených na výrobu funkčného vzorku podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH došlo k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby za protihodnotu v zmysle § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH. S poukazom na uzatvorenú Zmluvu o spolupráci zo dňa 15.11.2013 výsledkom výskumnej úlohy je šírenie informácií pre širokú verejnosť a nedochádza k dodaniu tovaru prípadne poskytnutiu služby za protihodnotu v tuzemsku. Uvedená činnosť, ako výsledok výskumnej úlohy, nie je predmetom DPH, preto daňový subjekt nemá nárok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Pokiaľ sa daňový subjekt odvoláva na fakturáciu pre spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o., ktorej dodala časť separačnej linky, a to drvič a dopravník, správca dane poukázal na časový nesúlad vzhľadom k tomu, že dodávka separačnej linky sa realizovala na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 8 zo dňa 19.03.2014, avšak Zmluva o spolupráci a výsledky výskumnej činnosti vykonávanej na základe tejto zmluvy neboli ešte v tom čase známe. Funkčný vzorok bol odovzdaný EVPÚ, a. s. na základe Protokolu o odovzdaní predmetu diela podľa § 554 Obchodného zákonníka dňa 16.12.2014, z čoho logicky vyplýva, že spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o. si nemohla separačnú linku objednať na základe prezentácie funkčného vzorku prostredníctvom spoločnosti EVPÚ, a. s., tak ako to uvádza daňový subjekt, pretože Zmluva o dielo č. 8 so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o. bola uzatvorená dňa 19.03.2014, t. j. skôr, ako bol funkčný vzorok odovzdaný EVPÚ, a. s.. Správca dane nespochybňuje vznik daňovej povinnosti z dodania tovaru - technologickej linky PEC 1000 AMPLE pre odberateľa ALFA Slovakia, s.r.o.. Na tovary a služby, ktoré použil daňový subjekt na výrobu uvedenej technologickej linky, si uplatnil nárok na odpočítanie dane (z iných dodávateľských faktúr), čo je v súlade s ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane Protokol č. 20894216/2015 zo dňa 28.09.2015 vyhodnotil ako irelevantný dôkaz, keď zamestnanci správcu dane Daňového úradu Trenčín v ňom neuviedli, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období august 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nákupu materiálu a služieb, ktoré následne použil pri realizácii projektu „Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely" v zmysle Zmluvy o spolupráci uzatvorenej s prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj EVPÚ, a. s., Nová Dubnica. Rozsudky Európskeho súdneho dvora č. C-98/98 a C-104/12 nie je možné aplikovať na kontrolné zistenia správcu dane, pretože sa týkajú pomerného odpočítania DPH v prípade, keď spoločnosť vykonáva činnosti podliehajúce DPH a činnosti oslobodené od DPH. Rozsudok ESD č. C-153/11 sa zaoberá problematikou investičného majetku nadobudnutého spoločnosťou v zmysle práva na úplný alebo čiastočný odpočet DPH zaplatenej na vstupe a jeho použitím na súkromné účely zdaniteľnej osoby alebo jej zamestnancov. V tomto rozsudku ide o posúdenie možnosti odpočtu DPH na vstupe za neskoršie zdaniteľné používanie, čo nebolo predmetom kontrolných zistení správcu dane. Naopak, správca dane vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora č. C-89/81 Hong-Kong Trade, C-102/86 Apple and Pear, C-16/93 Tolsma, z ktorých vyplýva, že dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb je predmetom dane, ale musí byť poskytované za odplatu (protihodnotu), čo znamená, že medzi poskytnutým plnením a odplatou musí byť priama súvislosť. V danom prípade prijaté plnenia neboli použité za tým účelom, keďže došlo k poskytnutiu informácií širokej verejnosti bez odplaty, a teda nedošlo k dodaniu tovarov a služieb za protihodnotu a nadobudnuté tovary a služby nemali priame a bezprostredné spojenie so zdaniteľnými plneniami. Počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu nie je na výstupe konkrétny zákazník, konkrétny užívateľ (podľa čl. 9 vyššie uvedenej zmluvy spoluriešiteľ na požiadanie dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov riešenia pre širokú verejnosť) a daňový subjekt nepoužije nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nevzniká mu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH nárok na odpočítanie dane. Keďže v tomto prípade nie sú splnené podmienky podľa zákona o DPH, t. j. nedošlo zo strany platiteľa dane AUTOMATICA s.r.o. k dodaniu tovaru za protihodnotu pre prijímateľa na základe právneho vzťahu, zhotovenie funkčného vzorku separačnej linky sa nepovažuje za dodanie tovaru, a preto nie je predmetom dane z pridanej hodnoty. 2. Napadnutým rozhodnutím č. 101526152/2017 zo dňa 11.07.2017 žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym posúdením prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že ekonomickou činnosťou (podnikaním) na účely zákona o dani z pridanej hodnoty sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem (pričom má ísť o pravidelné vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze), a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie na účely dane z pridanej hodnoty sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku s cieľom dosahovania príjmu z tohto majetku. To znamená, že pojem podnikanie a podnikateľ podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nie sú totožné s podnikaním podľa Obchodného zákonníka. Pre uplatnenie dane z pridanej hodnoty je dôležitá tá skutočnosť, či príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba vykonáva ekonomickú činnosť (podnikanie) definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH, z ktorej dosahuje príjem. V predmetnom počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nebol preukázaný zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného prototypu za protihodnotu, nakoľko výsledok výskumnej činnosti nie je určený pre konečného užívateľa, ale širokej verejnosti bez protihodnoty. Je na platiteľovi dane, aby preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z tovarov a služieb prijatých na realizovanie výskumu, ktoré je možné spojiť s výsledkami výskumnej úlohy na vykonávanie ekonomickej činnosti za protihodnotu, ktorá bude podliehať dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt nepreukázal, že pri uplatnení odpočítania DPH z prijatých plnení určených na výrobu funkčného vzorku podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH došlo k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby za protihodnotu v zmysle § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH. Zdôraznil, že výsledkom výskumnej úlohy je šírenie informácií pre širokú verejnosť a nedochádza k dodaniu tovaru prípadne poskytnutiu služby za protihodnotu v tuzemsku. Uvedená činnosť, ako výsledok výskumnej úlohy, nie je predmetom DPH, preto daňový subjekt nemá nárok na odpočítanie DPH v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Možnosť uplatnenia odpočítania dane je podriadená podmienke, že nadobudnuté tovary a služby sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby (prevzaté z čl. 17 ods. 2 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977, resp. čl. 168 Smernice Rady 2006/112/ES), podľa ktorého pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, daňovník má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť. Túto základnú podmienku pre možnosť uplatnenia odpočítania dane daňový subjekt nesplnil, pretože svoje služby (poskytnutie informácií o ekonomických a spoločenských prínosoch z realizácie výsledkov projektu v období piatich rokov po skončení prijímania stimulov na projekt) dodával bezodplatne, a teda nemajú charakter zdaniteľných transakcií. Zmluvné dojednania zaväzujú prijímateľa stimulov - spoločnosť EVPÚ, a. s., ako aj spoluriešiteľa - daňový subjekt, aby spoločný výsledok výskumnej činnosti či riešeného projektu aplikovaného výskumu, dotovaného zo ŠR prezentovali pre širokú verejnosť, informovali masmédiá o svojej činnosti, propagovali túto činnosť a predvádzali funkčnosť vyvinutých a zhotovených hmotných výstupov. Na základe vyššie uvedeného námietku, ktorou daňový subjekt nesúhlasí so záverom správcu dane, že nepreukázal zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného vzorku za protihodnotu, žalovaný považuje za irelevantnú. K námietke daňového subjektu, že správca dane klame, keď tvrdí, že fakturácia pre spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o. nemá priamu súvislosť s výskumnou úlohou a výrobou separačnej linky, žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu mal za preukázané, že dodávka časti separačnej linky, konkrétne drviča a dopravníka sa realizovala na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 8 zo dňa 19.03.2014, pričom Zmluva o spolupráci a výsledky výskumnej činnosti vykonávanej na základe tejto zmluvy neboli v tom čase známe. Funkčný prototyp bol odovzdaný EVPÚ, a. s. na základe Protokolu o odovzdaní predmetu diela podľa § 554 Obchodného zákonníka dňa 16.12.2014, z čoho vyplýva, že spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o. si nemohla separačnú linku objednať na základe prezentácie funkčného prototypu prostredníctvom spoločnosti EVPÚ, a.s., tak ako uvádza daňový subjekt, pretože Zmluva o dielo č. 8 so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o. bola uzatvorená dňa 19.03.2014, t. j. skôr, ako bol funkčný prototyp odovzdaný EVPÚ, a. s.. Spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o. uvedenú časť technologickej linky fakturovala odberateľovi PC Invest, s.r.o., Sereď faktúrou č. 2014-03-08 zo dňa 31.03.2014. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti ALFA Slovakia, s.r.o. Ing. Vladimíra Cvika sa jednalo o čiastkovú fakturáciu, ku kompletnej dodávke linky nedošlo z dôvodu insolventnosti investora. V predmetnom sú posudzované aktivity riešiteľov projektu (EVPÚ, a.s. a AUTOMATICA s.r.o.), ktoré spočívajú v prezentácii výsledkov projektu na požiadanie poskytovateľa stimulov (MŠ SR) tak, ako to vyplýva z bodu 8.6 Zmluvy č. 0783/2013, t. j. dochádza k šíreniu informácie pre verejnosť, a to bezodplatne. Takáto činnosť na účely zákona o DPH nie je ekonomickou činnosťou. Rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/66/2007 nie je na daný prípad aplikovateľný, pretože sporným bolo posúdenie poskytnutia reklamných výrobkov na letákových akciách. Vo vzťahu k výsledkom daňovej kontroly Daňovým úradom Trenčín za zdaňovacie obdobie august 2014 žalovaný uviedol, že predmetom tejto kontroly nebolo zhotovenie prototypu separačnej linky, ale odpočítanie dane za reklamu umiestnenú na nákupných košoch v obchodnom reťazci LIDL. Pokiaľ ide o rozsudky ESD, na ktoré poukázal správca dane, ich závery žalovaný prevzal z prvostupňového rozhodnutia bez zmeny. Keďže v predmetnom zo strany daňového subjektu neboli podľa žalovaného splnené podmienky podľa zákona o DPH, t. j. nedošlo zo strany daňového subjektu, ako spoluriešiteľa projektu, k dodaniu tovaru za protihodnotu pre prijímateľa na základe právneho vzťahu, zhotovenie prototypu separačnej linky sa nepovažuje za dodanie tovaru, nie je predmetom dane, a teda daňový subjekt nebol oprávnený si odpočítať daň z pridanej hodnoty z tovarov a služieb nakúpených na účely zhotovenia separačnej linky. Daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienky na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 zákona o DPH. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Namietal, že postupom správcu dane a rozhodnutím vo veci boli porušené základné zásady daňového konania podľa Daňového poriadku. Protokol o daňovej kontrole č. 20877338/2015 zo dňa 23.09.2015 daňový subjekt prevzal dňa 25.09.2015, pričom aj po tomto dátume boli daňovému subjektu ukladané povinnosti v súvislosti so zabezpečovaním a získavaním dôkazov v rámci jeho daňovej kontroly, tak ako vyplýva zo spisového materiálu správcu dane o vykonaní daňovej kontroly. Teda daňový úrad - správca dane získaval dôkazy aj počas vyrubovacieho konania, čím podľa názoru žalobcu postupoval pri výkone daňovej kontroly nezákonne, a takto získané dôkazy nemôžu byť použité v rámci dokazovania a následného vyhodnocovania pri rozhodovaní správcu dane o výsledku daňovej kontroly. Žalovaný sa s podstatnými odvolacími dôvodmi žalobcu, uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 16.04.2017 nevysporiadal, preto považuje jeho rozhodnutie za nezákonné. Namietal tiež, že správca dane dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správca dane raz uvádza, že nespochybňuje predmet podnikania daňového subjektu, avšak podľa neho nebol preukázaný zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného vzorku za protihodnotu, nakoľko výsledok výskumnej úlohy nie je určený pre konečného užívateľa, ale širokej verejnosti bez protihodnoty. Daňový subjekt jasným a deklarovaným spôsobom preukázal, že výsledok výskumnej úlohy v konkrétnom prípade je určený aj pre konkrétneho konečného užívateľa, v tomto prípade pre obchodnú spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o.. Rovnako tak tomu zodpovedá aj účel a obsah podpísanej zmluvy s EVPÚ, a. s., ktorá bola podpísaná dňa 13.11.2013, a týmto dňom začali projektové práce a samotné výskumné a projektové práce na celom projekte. Zmluva o dielo so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o. bola podpísaná dňa 19.03.2014, teda 5 mesiacov od začatia prác na projekte separačnej linky, ktorej súčasťou je aj typ drviča a dopravníkov použitých na splnenie Zmluvy o dielo so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o., keď preberací protokol s týmto odberateľom bol následne podpísaný dňa 16.12.2014, teda 1 rok od začatia prác na separačnej linke. Z vyššie uvedeného v spojitosti s posúdením skutočného obsahu zmluvného aj faktického plnenia z týchto zmlúv vyplýva, že predpokladom na to, aby výsledok výskumnej úlohy bol určený pre konečného užívateľa, je vykonanie samotných výskumných, projektových a vývojových prác na celom projekte separačnej linky, aby vôbec došlo k jej sfunkčneniu a uvedeniu do prevádzky pre konečných užívateľov v zmysle jej hospodársko-technického určenia. V súvislosti s tvrdením správcu dane, že Protokol č. 20894216/2015 zo dňa 28.09.2015 je irelevantným dôkazom daňového subjektu, žalobca uviedol, že výklad, resp. aplikácia ustanovení Daňového poriadku a zákona o DPH musia byť jednoznačné, odôvodniteľné u všetkých kontrolovaných daňových subjektov v zmysle týchto právnych predpisov, a teda v konečnom dôsledku musia byť preskúmateľné, keď v prípade používania rovnakých ustanovení zákona o DPH (napr. preskúmanie oprávnenia nároku na nadmerný odpočet DPH) pri porovnaní daňových kontrol u viacerých daňových subjektov je možné použiť analógiu, z ktorej bude zrejmé, ako správca dane rozhodoval v týchto jednotlivých prípadoch pri realizovaných daňových kontrolách. Správca dane neuvádza pravdu, keď tvrdí, že kontrola bola zameraná len na reklamu kontrolovaného subjektu, nakoľko správcovi dane bolo predložených 26 subdodávateľsko-odberateľských faktúr priamo súvisiacich s výrobou triediacej linky. Odmietnutie prihliadnuť na vyššie uvedený protokol Daňového úradu Trenčín č. 20894216/2015 zo dňa 28.09.2015 za obdobie august 2014 u iného daňového subjektu, avšak pri rovnako uplatňovanom nároku tohto daňového subjektu na nadmerný odpočet DPH je podľa žalobcu v rozpore so základnými zásadami daňového konania, a teda v konečnom dôsledku nezákonným postupom správcu dane. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš vykonával kontrolu v spoločnosti GoldenSUN Slovakia, s.r.o., ktorá taktiež vykonávala výskum a vývoj, aj keď v oblasti solárnej energie a správca dane priznával odpočet pri takýchto ekonomických transakciách. Z dôvodu právnej istoty a obrany daňového subjektu žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 6, 7 Daňového poriadku, podľa ktorého je nevyhnutné, aby nenastal právne rozdielny názor dvoch správcov dane pri posudzovaní rovnakých ekonomických situácií, keď v tejto súvislosti žalobca žiadal správcu dane o aplikáciu ust. § 22, § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Pokiaľ správca dane bol názoru, že vyššie uvedený protokol Daňového úradu Trenčín je irelevantný vo vzťahu k daňovému konaniu a daňovej kontrole daňového subjektu, mal podľa žalobcu jednoznačne odôvodniť, v čom sú obe daňové kontroly neporovnateľné, resp. s nemožnosťou použitia analógie v nadväznosti na ust. § 3 ods. 6, 7 Daňového poriadku. Bez takéhoto jednoznačného a nespochybniteľného odôvodnenia nemožnosti použitia analógie je podľa názoru žalobcu rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné a v konečnom dôsledku aj nezákonné. Podľa žalobcu skutkové zistenia správcu dane boli nesprávne posúdené a na základe nich bolo nesprávne rozhodnuté vo veci. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie daňového úradu zrušil bez nároku na ďalšie konanie, lebo na ďalšie konanie nie je vecný ani právny dôvod, a tiež by bolo v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť trovy súdneho konania. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.12.2017. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že správca dane získaval dôkazy v daňovom konaní v rozpore správnymi predpismi - Daňovým poriadkom, žalovaný uviedol, že žalobca dňa 09.10.2015 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k výsledkom uvedeným v protokole a predložil ďalšie dôkazy. Správca dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku vykonával ďalšie dokazovanie, v ktorom preveroval ďalšie skutočnosti, získal dôkazy vo vyrubovacom konaní, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. K námietke žalobcu, že jasným a deklarovaným spôsobom preukázal, že výsledok výskumnej úlohy v konkrétnom prípade je určený aj pre konkrétneho konečného užívateľa, v tomto prípade pre obchodnú spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o., žalovaný uviedol, že fakturácia pre spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o. nemá priamu súvislosť s výskumnou úlohou a výrobou separačnej linky. Dodávka časti separačnej linky, konkrétne drviča a dopravníka sa realizovala na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 8 zo dňa 19.03.2014, pričom Zmluva o spolupráci a výsledky výskumnej činnosti vykonávanej na základe tejto zmluvy neboli v tom čase známe. Funkčný prototyp bol odovzdaný EVPÚ, a. s. na základe Protokolu o odovzdaní predmetu diela podľa § 554 Obchodného zákonníka dňa 16.12.2014, z čoho vyplýva, že spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o. si nemohla separačnú linku objednať na základe prezentácie funkčného prototypu prostredníctvom spoločnosti EVPÚ, a. s., tak ako uvádza daňový subjekt, pretože Zmluva o dielo č. 8 so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o. bola uzatvorená dňa 19.03.2014, t. j. skôr, ako bol funkčný prototyp odovzdaný EVPÚ, a. s.. Správca dane nespochybnil vznik daňovej povinnosti z dodania tovaru - technologickej linky pre odberateľa ALFA Slovakia, s.r.o.. Na tovary a služby, ktoré daňový subjekt použil na výrobu uvedenej technologickej linky, si uplatnil nárok na odpočítanie dane z iných dodávateľských faktúr. V predmetnom sú posudzované aktivity riešiteľov projektu (EVPÚ, a. s. a AUTOMATICA s.r.o.), ktoré spočívajú v prezentácii výsledkov projektu na požiadanie poskytovateľa stimulov (MŠ SR) tak, ako to vyplýva z bodu 8.6 Zmluvy č. 0783/2013, t. j. dochádza k šíreniu informácie pre verejnosť, a to bezodplatne. Takáto činnosť na účely zákona o DPH nie je ekonomickou činnosťou. V prípade obchodno-právneho vzťahu medzi dodávateľom - AUTOMATICA s.r.o. a odberateľom - ALFA Slovakia, s.r.o. sa jedná o obchodnú transakciu za protihodnotu, a táto činnosť je zdaniteľnou transakciou. Rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/66/2007, na ktorý je žalobcom poukazované, nie je na daný prípad aplikovateľný, pretože sporným bolo posúdenie poskytnutia reklamných výrobkov na letákových akciách. Pokiaľ ide o daňovú kontrolu vykonanú Daňovým úradom Trenčín, jednalo sa o kontrolu za zdaňovacie obdobie august 2014 a predmetom tejto kontroly nebolo zhotovenie prototypu separačnej linky, ale odpočítanie dane za reklamu umiestnenú na nákupných košoch v obchodnom reťazci LIDL, uvedené skutočnosti vyplývajú z Protokolu č. 20894216/2015 zo dňa 28.09.2015. Žiadal preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi náhradu súdnych trov a trov vlastného zastúpenia nepriznať. 5. Žalobca sa k vyjadreniu vyjadril replikou zo dňa 03.01.2018. Navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Právne názory v nej uvedené sú precizovaním žalobných bodov už uvedených v žalobe a ich zdôraznením. Uviedol, že Protokol č. 20894216/2015 zo dňa 28.09.2015 je relevantným dôkazom daňového subjektu aj pre účely uvedeného konania daňovej kontroly, ktorej priebeh a výsledky sú predmetom preskúmania správnej žaloby. Za sledované obdobie august 2014 sa predmetnej výroby separačnej linky týkalo 26 daňových dokladov, všetky boli skontrolované Daňovým úradom Trenčín a bola posúdená výška odpočtu DPH z uvedených dokladov v sume 5 001,66 € ako správna a hlavne správcom dane uznaná s nárokom na odpočet. V zápisnici č. 9301401/5/5196003/2014/Šiš/ na strane 3. je uvádzané, že spoločnosť AUTOMATICA s.r.o. pracuje vo sfére výskumu a vývoja a pracuje vo sfére výskumu a vývoja a pracuje na vývoji separačnej linky triedenia komunálneho odpadu s EVPÚ a hore uvedené faktúry patria účtovne k tejto činnosti. Na strane 18. správca dane Daňový úrad Trenčín uvádza, že odpočet vznikol z režijných nákladov, kúpy výrobných komponentov a súčiastok do strojov - teda správca dane sám jasne deklaruje, že vedel o pravdivosti tvrdení žalobcu a o obsahu kontroly Daňovým úradom Trenčín. Žalobca nespochybňuje text a záver rozsudku ESD č. C-89/81 Hong-Kong Trade, C-105/86 Apple and Pear, C-16/93 Tolsma, ale pre jeho konanie ich nie je možné aplikovať, pretože sa týkajú priamej súvislosti. V posudzovanom prípade pri zhotovení funkčnej separačnej linky, ktorá je stále v štádiu testovania a vylepšovania pred nasadením do výroby a predaja, sú aplikovateľné rozsudky ESD č. C-1543/11, rozsudok Rompelman bod 22, Puffer v bode 47, a taktiež C-104/12. Rozsudok C-153/11 je jasným dôkazom, že žalobca postupoval pri uplatnení odpočtu DPH správne. Tvrdenie žalovaného, že v rozsudku C-153/11 ide o posúdenie možnosti odpočtu DPH na vstupe za neskoršie zdaniteľné používanie, čo nebolo predmetom kontroly za zdaňovacie obdobie, považuje žalobca za zavádzajúce, nakoľko počas celej kontroly deklaroval, že výsledok výroby bude po sfunkčnení odpredaný, a teda vznikne zdaniteľné plnenie z titulu predaja tovaru. Počas kontroly žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť, že bude linka predmetom predaja a zároveň žalobca očakáva synergický efekt, teda výrobu identickej linky alebo jednotlivých častí. Výroba separačnej linky, ako výstup výskumu a vývoja a jej synergický efekt - teda následné ekonomické plnenia, pokiaľ sa nepredá samotná teraz testovaná funkčná linka, sú zrejmé. Podľa žalobcu celý proces kontroly je možné rozdeliť na dve samostatné etapy, prvá etapa od 23.10.2014 (začatie kontroly) do 25.09.2015 (výzva na vyjadrenie sa k protokolu), druhá etapa od 11.02.2016 (telefonická požiadavka na predloženie dôkazov) do 22.03.2017 (zápisnica o ústnom pojednávaní - prejednanie pripomienok k Protokolu). Na získanie dôkazov je v zákone adresne určená len daňová kontrola, ako súčasť prípravného konania, ktorá je časovo obmedzená na 1 rok. Nezákonne získané dôkazy nemôžu byť použité v dokazovaní (§ 24 ods. 4), pretože vo veci samej použité boli, je aj rozhodnutie správcu dane nezákonné. Všetky dôkazy žalobca správcovi dane doručil v priebehu daňovej kontroly, pričom v druhej etape daňovej kontroly správca dane opakovane žiadal tie isté vyjadrenia, faktúry a stanoviská. Žalobca nesúhlasí so záverom, že nebol preukázaný zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného vzorku za protihodnotu, nakoľko výsledok výskumnej úlohy nie je určený pre konečného užívateľa, ale širokej verejnosti bez protihodnoty. Keby správca dane nespochybňoval predmet podnikania - výskum a vývoj, nemohol by takýto záver vysloviť. Linka je v stave testovania a analýz. Ak je v súčasnosti linka nefunkčná, lebo sa musí opraviť a nájsť vhodný materiál na zaťažovanie drviča, nemôže správca dane urobiť taký záver, aký vyslovil. Vyjadrenie, že žalobca nepreukázal zámer predávať jeho výrobky, je nepreukázané a zavádzajúce, hodnota obratov a čistých výnosov daňového subjektu AUTOMATICA s.r.o. sú jasným dôkazom. Výskumná úloha sledovala vyrobiť a vyrábať triediace separačné linky. Povinnosť spoločnosti AUTOMATICA s.r.o. zverejňovať výsledky je pre splnenie podmienok pre ponechanie finančných prostriedkov z Projektu a nie hlavná ekonomická činnosť, ako tvrdí správca dane. Cieľom výskumnej úlohy je výroba separačnej linky, prezentácia je prostriedok a nie cieľ. Zmluva o dielo so spoločnosťou ALFA Slovakia bola uzatvorená 19.03.2014, teda 5 mesiacov od začatia prác na projekte separačnej linky, ktorej súčasťou je aj typ drviča a dopravníkov použitých na splnenie Zmluvy o dielo s ALFA Slovakia. Preberací protokol s odberateľom ALFA Slovakia bol podpísaný 16.12.2014, teda 1 rok od začatia prác na separačnej linke. Výsledok výskumu a vývoja sa uplatní v podnikateľskej činnosti prostredníctvom výroby zhodných alebo podobných výrobkov a drvič a dopravník pre ALFA Slovakia sú toho jasným dôkazom. 6. Žalovaný k podanej replike dupliku nepodal. 7. Krajský súd v Žiline v posudzovanej veci rozhodol, keď rozsudkom sp. zn. 30S/84/2017-104 zo dňa 16.10.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. k. 101526152/2017 zo dňa 11.07.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný bol, priznal náhradu účelne vynaložených nákladov v plnom rozsahu. 8. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/84/2017 zo dňa 16.10.2018 podal žalovaný kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 11.12.2018, ktorú Najvyšší súd SR po oboznámení sa s jej rozsahom a dôvodmi ako i oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vyhodnotil ako dôvodnú, a preto rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/5/2019 zo dňa 16.01.2020 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/84/2017-104 zo dňa 16.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení citovaného rozsudku o. i. uviedol, že z odôvodnenia tak správcu dane, ako aj druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré správca dane podrobne popísal vo svojom rozhodnutí, pričom dostatočným spôsobom odôvodnil aj výrok prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný správny orgán v dôvodoch druhostupňového (odvolacieho) rozhodnutia, podľa názoru kasačného súdu, riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na všetky námietky odvolateľa (žalobcu), uvedené v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu v Žiline, pobočka Liptovský Mikuláš. Konštatoval pritom, že náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku nespĺňa odôvodnenie Krajského súdu v Žiline. Tento vo svojom rozsudku rozsiahlym spôsobom popísal konanie pred správnym orgánom, avšak samotné právne posúdenie veci je mimoriadne stručné a nereaguje v ňom na podstatné problémy, ktoré boli sporné medzi účastníkmi konania. V bode 76. odôvodnenia citovaného rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval, že krajský súd sa hlavne nezaoberal otázkou vlastníctva vytvoreného diela (keď podľa Zmluvy vytvorenej medzi EVPÚ a žalobcom), jej predmetom bola výskumná úloha, riešenie ktorej malo bezplatne slúžiť širokej verejnosti, bez protihodnoty. V bode 77. odôvodnenia Najvyšší súd konštatoval, že krajský súd sa nevyjadril k otázke fakturovaného predmetu plnenia z hľadiska jeho posúdenia ako predmetu dane podľa § 2 zákona o DPH v spojení s ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona. V bode 78. odôvodnenia citovaného rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval, že v tejto súvislosti sa krajský súd nevysporiadal ani s námietkami sťažovateľa ohľadne posúdenia ekonomickej činnosti žalobcu v nadväznosti na výsledok výskumnej činnosti žalobcu. Teda nevyjadril svoj právny názor ako žalobca, podľa krajského súdu preukázal zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom vytvoreného prototypu separačnej linky. Podľa bodu 79. odôvodnenia Najvyšší súd SR vytkol krajskému súdu, že neposúdil námietky, ktoré uplatnil sťažovateľ (pozn. správ. súdu: žalovaný) ohľadom tej skutočnosti, že výsledok výskumnej činnosti žalobcu nie je určený pre individuálneho zákazníka a že ako taký bude slúžiť širokej verejnosti bez protihodnoty, na čo nadväzuje skutočnosť, že v danom prípade by potom nebolo možné uplatniť odpočet dane podľa ust. § 49 zákona o DPH. Podľa bodu 80. uvedeného odôvodnenia Najvyšší súd SR konštatoval, že v konečnom dôsledku sa krajský súd nevyjadril ani k nastolenej otázke, či v prípade realizácie projektu, ktorým bola separačná linka na triedenie a separáciu odpadu, dochádza k dodaniu tovaru zo strany platiteľa za protihodnotu, na základe existujúceho právneho vzťahu, a teda či došlo zo strany daňového subjektu, ako spoluriešiteľa projektu, k dodaniu tovaru za protihodnotu pre prijímateľa, resp. či je možné považovať zhotovenie prototypu separačnej linky za dodanie tovaru a v dôsledku toho si odpočítať daň z pridanej hodnoty z tovarov a služieb nakúpených na účely zhotovenia separačnej linky a či tak boli naplnené zákonom predpokladané podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2 zákona o DPH. Z odôvodnenia citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR ďalej o. i. vyplynulo, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Osobitnou a veľmi dôležitou súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/84/2017-104 zo dňa 16.10.2018 nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ust. § 139 ods. 2 SSP a krajský súd tak svojim postupom porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, z ktorého dôvodu jeho rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) pokračovať v konaní v ním načrtnutej línii. 9. Krajský súd v Žiline opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, 183 SSP) postupujúc v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/5/2019 zo dňa 16.01.2020 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledovných dôvodov: 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.07.2014 (ďalej zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 1) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z.z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z.z. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (účinnosť do 31.12.2017) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 11. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad v Žiline, pobočka Liptovský Mikuláš, prvostupňovým rozhodnutím č. 100569622/2017 zo dňa 05.04.2017 určil daňovému subjektu AUTOMATICA s.r.o., Liptovský Mikuláš rozdiel v sume nadmerného odpočtu 31 598,91 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Zároveň mu znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2014 zo sumy 34 854,34 € na sumu 3 255,41 €. Konštatoval, že počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu nie je na výstupe konkrétny zákazník, konkrétny užívateľ (podľa čl. 9 zmluvy spoluriešiteľ na požiadanie dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov riešenia pre širokú verejnosť) a daňový subjekt nepoužije nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nevzniká mu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH nárok na odpočítanie dane. Keďže v tomto prípade neboli splnené podmienky podľa zákona o DPH, t.j. nedošlo zo strany platiteľa AUTOMATICA s.r.o. k dodaniu tovaru za protihodnotu pre prijímateľa, na základe právneho vzťahu zhotovenie funkčného vzorku separačnej linky, nepovažoval správca dane za dodanie tovaru, a preto ho nepovažoval ani za predmet dane z pridanej hodnoty. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím sťažovateľa č. 101526152/2017 zo dňa 11.07.2017 tak, že sťažovateľ prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením prvostupňového orgánu. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 20877338/2015 zo dňa 23.9.2015, ktorý bol spolu s Výzvou č. 20879235/2015 na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole doručený daňovému subjektu (žalobcovi) dňa 25.9.2015. Daňová kontrola bola začatá dňa 23.10.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9513401/5/4486299/2014 zo dňa 02.10.2014. Správca dane o začatí daňovej kontroly spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9513401/5/4745002/2014 zo dňa 23.10.2014. K výsledkom daňovej kontroly žalobca podal písomné vyjadrenie dňa 09.10.2015. Správca dane vznesené námietky k výsledkom zistených daňovou kontrolou prerokovaldňa22.3.2017, o čom vyhotovil Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100507945/2017. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu spolu s výzvou sa začalo vyrubovacie konanie podľa § 68 Daňového poriadku, v ktorom správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal rozhodnutie č. 100569622/2017 zo dňa 05.04.2017, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 31 598,91 Eur. Správca dane kontrolou za zdaňovacie obdobie júl 2014 zistil, že žalobca priznal daň z pridanej hodnoty z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 20 v nadväznosti na § 11 zákona o DPH (riadok 7 a 8 daňového priznania) vo výške 1 342,33 €. Zároveň daňový subjekt v zmysle § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH si uplatnil právo na odpočítanie dane uplatnenej z nadobudnutia vo výške 1 342,33 €. Vzhľadom k tomu, že správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu, že žalobca nepoužil prijaté zdaniteľné plnenia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, správca dane v zmysle zachovania neutrality dane z pridanej hodnoty vylúčil uplatnenú daň z nadobudnutia tovaru, ktorú žalobca primal vo výške 1 342,33 €. Ďalej kontrolou správca dane zistil, že žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 32 941,24 € z dokladov v počte 83 špecifikovaných na strane 5, 6, a 7 rozhodnutia za dodávky materiálu a služieb na zhotovenie Separačnej linky na triedenie a separáciu odpadu, EVPÚ, a.s., Nová Dubnica. Práce na predmetnom projekte vykonával žalobca na základe Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 15.11.2013 a jej dodatku č. 1/2014 medzi EVPÚ, a.s. Trenčianska 19, Nová Dubnica ako prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu a daňovým subjektom ako spoluriešiteľom. Predmetná zmluva bola uzatvorená v súlade so Zmluvou o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj č. 0783/2013 medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako poskytovateľom stimulov a EVPÚ, a.s., Nová Dubnica ako prijímateľom stimulov. Predmetom zmluvy je poskytnutie stimulu prijímateľovi vo forme dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu aplikovaného výskumu formou projektu „Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely." V súlade s čl. 2.3. zmluvy poskytne poskytovateľ prijímateľovi v roku 2013 dotáciu vo výške 900 000,00 € a predpokladaná výška poskytnutých stimulov v roku 2014 bola 1 100 000,00 €. Dňa 02.12.2014 správca dane vykonal v prevádzkových priestoroch daňového subjektu miestne zisťovanie, o čom s konateľom daňového subjektu p. Jozefom Kráľom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9513401/5/5261360/2014. Konateľ p. Jozef Kráľ, okrem iného, sa do zápisnice vyjadril, že v predmetnom sa jedná o zhotovenie funkčného prototypu, ktorý po vyhotovení nebude nikomu fakturovaný. Následne v priebehu daňovej kontroly dňa 09.03.2015 žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 20140115 zo dňa 16.12.2014, vystavenú pre spoločnosť1 EVPÚ, a.s., predmetom ktorej bola fakturácia za „vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely", základ dane 1,00 €, DPH 20% v sume 0,20 €, spolu 1,20 €, spolu s Protokolom o odovzdaní predmetu diela zo dňa 16.12.2014, na základe ktorého zhotoviteľ AUTOMATICA s.r.o. odovzdáva objednávateľovi spoločnosti EVPÚ, a.s., Nová Dubnica predmet preberacieho konania a to „Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely. Podľa bodu 8.2. predmetnej Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi EVPÚ, a.s. a AUTOMATICA s.r.o. bolo dohodnuté, že ak spoluriešiteľ pri plnení predmetu zmluvy vytvorí dielo podľa Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení, stáva sa jeho výlučným vlastníkom a môže s ním voľne nakladať. Uvedenú skutočnosť potvrdili obidve strany. Tiež potvrdili, že spoločnosť AUTOMATICA s.r.o. poskytla právo užívania funkčného vzorku prijímateľovi stimulov spoločnosti EVPÚ a.s. za protihodnotu 1,20 Eur, a to na obmedzenú dobu testovania, riešenia vyskytujúcich sa problémov, marketingu a predajných aktivít prijímateľa stimulov ako aj spoluriešiteľa spoločnosti AUTOMATICA s.r.o. Spoločnosť EVPÚ, a.s. k tomuto majetku nemá vlastnícke právo, disponuje len právom jeho užívania. Z čl. Zmluvy o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj č. 0783/2013 je dotácia z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR účelovo viazaná na splnenie účelu projektu, a to konkrétne realizovať výsledky projektu na území SR najneskôr do 5 rokov po skončení poskytnutia stimulov na projekt, zabezpečiť poskytovanie informácií o ekonomických a spoločenských prínosoch z realizácie výsledkov projektu. Dňa 18.04.2016 bolo správcovi dane doručené písomné vyjadrenie k predloženým dokladom, v ktorom daňový subjekt uvádza, že objednané zariadenia boli dodávané postupne v rozloženom stave motorovými vozidlami a zamestnancami daňového subjektu. Dodacím listom č. 02/07/2014 bola podpísaná prvá časť dodávky. Nejednalo sa o kompletne dodané zariadenia. Spôsob dopravy uvedený na dodacom liste ako dodávateľ, čo znamená, že zmluvné strany sa dohodli, že dodávku zabezpečuje kompletne spoločnosť AUTOMATICA s.r.o. Ďalšie diely boli dodané 21.11.2014. Doprava bola zabezpečovaná špedičnou službou NEMČEK, o čom daňový subjekt predložil faktúru o vykonanej preprave. Zamestnanci spoločnosti AUTOMATICA s.r.o. prevádzali kompletizáciu, inštaláciu a skúšky v termíne 03.11.2014, 21.11.2014 a 16.12.2014. Uvedené skúšky sú zaznamenané v montážnych denníkoch, ktoré boli prílohou odpovede. Na odovzdaní diela bol za daňový subjekt prítomný p. Jozef Kráľ a za objednávateľa p. Cvik. Z finančných dôvodov objednávateľa sa predmet zmluvy v ďalšej časti nenaplnil. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykonal ďalšie úkony, a to dňa 10.03.2016 zaslal Dožiadanie č. 102701579/2016 miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti ALFA Slovakia s.r.o., Piešťany a žiadal preveriť, či uvedená spoločnosť vo svojom účtovníctve eviduje predmetné faktúry od spoločnosti AUTOMATICA s.r.o., či z týchto faktúr si spoločnosť uplatnila odpočet dane, či predmetné faktúry boli uhradené, kedy a akým spôsobom, či fakturované plnenia boli odberateľovi skutočne dodané, kedy bola kompletná technologická linka uvedená do prevádzky. Miestne príslušný správca dane vo svojej Odpovedi na dožiadanie č. 458235/2016 zo dňa 15.04.2016 uviedol, že v spoločnosti ALFA Slovakia s.r.o. vykonal dňa 22.3.2016 miestne zisťovanie, o čom vyhotovil Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 102783728/2016 a zistil, že predmetné faktúry č. 20140022 a 20140118 spoločnosť má zaúčtované vo svojom účtovníctve. Medzi objednávateľom ALFA Slovakia s.r.o. a zhotoviteľom AUTOMATICA s.r.o. bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 8 zo dňa 19.03.2014, ktorej predmetom bolo zhotovenie technologickej linky na prípravu surovín pre technologické zariadenie PEC 1000 AMPLE. Spoločnosť ALFA Slovakia uhradila sumu 121 200 Eur na základe zálohovej faktúry č. 10400003 zo dňa 25.03.2014 zo svojho bankového účtu. Dňa 12.10.2016 správca dane vykonal miestne zisťovanie v prevádzke daňového subjektu, o čom správca dane vyhotovil Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 104087239/2016. Následne dňa 15.11.2016 správca dane vykonal miestne zisťovanie na experimentálnom pracovisku spoločnosti EVPÚ, a.s. v areáli ZŤS Dubnica nad Váhom za prítomnosti konateľa spoločnosti AUTOMATICA s.r.o. p. Jozefa Kráľa. Za spoločnosť EVPÚ, a.s. bol prítomný vývojový konštruktér Ing. E. R., PhD. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie umiestnenia a funkčnosti vzorku vytvoreného na základe projektu aplikovaného výskumu. Miestnym zisťovaním správca dane zistil, že separačná linka sa nachádza v areáli ZŤS Dubnica nad Váhom, jej vlastníkom je spoločnosť AUTOMATICA s.r.o. Spoločnosť EVPÚ, a.s. je nositeľom projektu separačnej linky a podieľala sa na dodávke elektroinštalácie, softwarového riadenia, magnetického a nemagnetického separátora. V zmysle uzatvorenej zmluvy spoločnosť EVPÚ, a.s. nesmie bez spoluúčasti spoločnosti AUTOMATICA s.r.o. realizovať výsledky projektu. Správca dane preveroval ako sa realizuje fakturácia v prípade objednávok separačných liniek na základe prezentácie funkčného vzoru. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že separačná linka je v štádiu testovania jej funkčnosti. V takom veľkom rozsahu ako je funkčný vzorok separačnej linky sa predaj ešte nerealizoval. Na základe výsledkov získaných počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z tovarov a služieb na zhotovenie separačnej linky, pretože daňový subjekt ich prijal na dodávku tovarov a služieb, ktoré neboli predmetom dane, teda nie je splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, že nakúpené tovary a služby použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 12. Správny súd mal teda preukázané, že daňová kontrola u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2014 bola začatá 23.10.2014, o jej výsledku bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly zo dňa 23.09.2015, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 25.09.2015. Podľa Protokolu o daňovej kontrole č. 20877338/2015 zo dňa 23.09.2015 daňový subjekt (žalobca) neoprávnene odpočítal daň vo výške 32 941,24 €, ktorá bola odpočítaná z nákupu materiálu a služieb, ktoré daňový subjekt (žalobca) nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ale materiál bol použitý na realizáciu projektu, ktorý daňový subjekt eviduje ako 019-Separačná linka na triedenie a separáciu odpadu, EVPÚ, a.s., Nová Dubnica. Práce na predmetnom projekte žalobca vykonával na základe Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 15.11.2013 a jej Dodatku č. 1/2014 medzi EVPÚ, a. s., Nová Dubnica, ako prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu a daňovým subjektom, ako spoluriešiteľom. Podľa označenej zmluvy jej predmetom je zabezpečenie požadovaných výstupov s orientáciou na riešenie projektu, ktoré je definované v projekte aplikovaného výskumu evidenčné číslo: Req-00326-0001. Podľa čl. 4 bod 4.1 predmetnej zmluvy spoluriešiteľ sa zaväzuje v zmysle § 9 ods. 1 zákona realizovať výsledky projektu na území Slovenskej republiky najneskôr do piatich rokov po skončení poskytovania stimulov na projekt. Konkretizácia výstupov je uvedená v Prílohe 2 tejto zmluvy. Podľa bodu 4.2 spoluriešiteľ sa zaväzuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona realizovať výsledky štúdie realizovateľnosti projektu najneskôr do troch rokov po skončení prijímania stimulov. Konkretizácia výstupov je uvedená v Prílohe č. 2. tejto zmluvy. Podľa čl. 8 bod 8.2 tejto zmluvy v prípade, ak spoluriešiteľ pri plnení predmetu tejto zmluvy vytvorí dielo, podľa Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení, stáva sa jeho výlučným vlastníkom a môže s ním voľne nakladať. Podľa bodu 8.3 korešpondencia a dokumentácia je vo vlastníctve alebo správe spoluriešiteľa, aj tá, ktorá bola vytvorená pre jeho potreby ale spoluriešiteľovi adresovaná v súvislosti s jeho úlohami. Podľa čl. 9, bodu 9.5 spoluriešiteľ na požiadanie dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov riešenia pre širokú verejnosť. Podľa bodu 1. Prílohy 2 zmluvy bude realizovaný hmotný výstup riešenia vo forme separačnej linky v termíne do 31.12.2014. 13. Sporným medzi účastníkmi konania bolo právne východisko správcu dane pri posudzovaní možnosti žalobcu odpočítať daň z tovarov a služieb na zhotovenie separačnej linky, potvrdené ako vecne správne žalovaným, podľa ktorého „počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nebol preukázaný zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného prototypu za protihodnotu, nakoľko výsledok výskumnej činnosti nie je určený pre konečného užívateľa, ale širokej verejnosti bez protihodnoty. Je na platiteľovi dane, aby preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z tovarov a služieb prijatých na realizovanie výskumu, ktoré je možné spojiť s výsledkami výskumnej úlohy na vykonávanie ekonomickej činnosti za protihodnotu, ktorá bude podliehať dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt nepreukázal, že pri uplatnení odpočítania DPH z prijatých plnení určených na výrobu funkčného vzorku podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH došlo k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby za protihodnotu v zmysle § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 citovaného zákona." Podľa žalovaného možnosť uplatnenia odpočítania dane je podriadená podmienke, že nadobudnuté tovary a služby sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby (prevzaté z čl. 17 ods. 2 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977, resp. čl. 168 Smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorého pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, daňovník má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť. Túto základnú podmienku pre možnosť uplatnenia odpočítania dane daňový subjekt nesplnil, pretože svoje služby (poskytnutie informácií o ekonomických a spoločenských prínosoch z realizácie výsledkov projektu v období piatich rokov po skončení prijímania stimulov na projekt) dodával bezodplatne, a teda nemajú charakter zdaniteľných transakcií. 14. Podľa správneho súdu je nepochybné, že Zmluva o spolupráci zo dňa 15.11.2013 medzi EVPÚ, a. s., Nová Dubnica ako prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu a žalobcom ako spoluriešiteľom v Čl. 8 bod 8.2 stanovuje, že v prípade, ak spoluriešiteľ pri plnení predmetu tejto zmluvy vytvorí dielo, podľa Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení, stáva sa jeho výlučným vlastníkom a môže s ním voľne nakladať. Podľa uvedenej zmluvy ako aj vyjadrenia EVPÚ, a.s., Nová Dubnica zo dňa 13.12.2016 sa spoluriešiteľ spoločnosť AUTOMATICA s.r.o. (žalobca) teda stal výlučným vlastníkom vytvoreného diela. Predmetom dane bolo podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH podľa názoru správneho súdu napríklad dodanie tovaru od spoločnosti Challenge PT (Czech) s.r.o. (ide o napr. tovar dodaný na základe faktúry č. 1124341 vystavenej dňa 23.07.2014 s dátumom zdaniteľného plnenia 23.07.2014 a dátumom splatnosti 06.08.2014) ako i poskytnutej služby - napr. spracovanie analýz dodávateľom Drutex štúdio s.r.o., Lopej (na základe faktúry č. 140070004 s dátumom vyhotovenia 28.07.2014). Žalobcovi nič nebránilo ako vlastníkovi diela vytvoreného v zmysle Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení využiť tento prototyp na komerčné účely (aj keď žalovaný argumentuje s poukazom na Čl. 9, bod 9.5 Zmluvy zo dňa 15.11.2013). Pokiaľ žalovaný a správca dane poukázali na to, že žalobca ako spoluriešiteľ v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.11.2013 mal dodať informácie o riešení projektu pre širokú verejnosť a bez protihodnoty podľa bodu 9.5 Čl. 9 Zmluvy zo dňa 15.11.2013, uvedené neneguje jeho právo ako vlastníka diela v zmysle autorského zákona, ktoré bolo podľa tejto zmluvy vytvorené (bod 8.2 Čl. 8 zmluvy) využiť toto dielo na komerčné účely pre svojich odberateľov. Naopak bod 9.5 Čl. 9 Zmluvy o spolupráci z 15.11.2013 hovorí len o povinnosti žalobcu dodať informácie verejnosti len v obmedzenej miere, teda len v takej miere, aby ho bolo možné iba propagovať, čo nezahŕňa jeho absolútnu povinnosť celý obsah autorského diela verejnosti bezodplatne zverejniť. Takáto povinnosť nemôže zaväzovať žalobcu ani podľa Čl. 8.6 Zmluvy o poskytnutí stimulov č. 0783/2013, ktorá bola uzavreté medzi EVPÚ, a.s., Nová Dubnica a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré zmluvné ustanovenia môžu zaväzovať len zmluvné strany a nie žalobcu. 15. Podľa názoru správneho súdu samotná Zmluva o spolupráci zo dňa 15.11.2013 nemôže preukázať konkrétny podnikateľský zámer žalobcu s funkčnou vzorkou, pretože zmluva bola uzavretá na iné účely, a to s firmou EVPÚ, a. s., Nová Dubnica, ktorá bola prijímateľom stimulov pre vývoj a výskum zo štátneho rozpočtu a jej základným cieľom bolo dohodnutie spolupráce s prijímateľom stimulov EVPÚ, a. s., Nová Dubnica a žalobcom. Ak v tejto zmluve nie je ďalej uvedené, že separačná linka sa nebude používať na komerčné ciele, nemá to vplyv na to, že by označená zmluva preukazovala túto skutočnosť, teda že sa separačná linka nebude na komerčné účely využívať. Žalobca naopak, pokiaľ urobil úkony spojené s vystavením vzorky a predstavil ju v spolupráci s EVPÚ, a. s., Nová Dubnica širokej verejnosti, najmä podnikateľskej verejnosti, čo vyplýva aj z vyjadrenia EVPÚ, a. s., Nová Dubnica pre Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 13.12.2016, podľa ktorého spoločnosť EVPÚ, a. s. uskutočnila viaceré rokovania so subjektmi združenými do ZMOS, ako aj so zahraničnými záujemcami, na veľtrhu strojárstva v roku 2015 v Nitre prezentovala technologický komplex separačnej linky, pričom prezentácie sa zúčastnil primátor mesta Nitra s doprovodom a boli uskutočnené aj stretnutia so subjektmi z Vietnamu a z Afriky, podľa názoru súdu jednoznačne cieľ komerčného využitia deklaroval. Správny súd teda poukazuje na skutočnosť, že vystavenie komplexu separačnej linky na veľtrhu strojárstva v Nitre v roku 2015 je dôkazom toho, že žalobca mal záujem o komerčné využitie prototypu linky, keďže ho vystavil a ponúkal potenciálnym obchodným partnerom. Konštatovanie žalovaného, že výsledok jeho výskumnej činnosti nie je určený pre individuálneho zákazníka, nevyplýva zo žiadneho predloženého dokladu, ani zo Zmluvy o stimuloch a ani zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.11.2013, tak, ako boli tieto analyzované v predchádzajúcom bode. 16. Pokiaľ ide o otázku, či k dodaniu tovaru došlo za protihodnotu, správny súd poukazuje na skutočnosť, že jednotlivé faktúry boli vystavené dodávateľmi za protihodnotu v nich uvedenú, a to na základe písomných a ústnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho dodávateľmi ako platiteľmi DPH, a tiež bola splnená podmienka, že došlo zo strany žalobcu ako spoluriešiteľa projektu k dodaniu tovaru za protihodnotu pre prijímateľa ALFA Slovakia s.r.o., v súvislosti s čím správny súd poukazuje na odberateľské faktúry, z ktorých jasne vyplýva aj výška tejto protihodnoty. Výsledok výskumnej úlohy v konkrétnom prípade bol určený aj pre konkrétneho konečného užívateľa, v danom prípade pre obchodnú spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o.. Podpísaním zmluvy s EVPÚ, a.s. zo dňa 15.11.2013 začali projektové práce, tiež aj výskumné a projektové práce na celom projekte. Zmluva o dielo so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o. bola podpísaná dňa 19.03.2014, teda asi 5 mesiacov od začatia prác na projekte separačnej linky, ktorej súčasťou je aj typ drviča a dopravníkov použitých na splnenie Zmluvy o dielo so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o., keď preberací protokol s týmto odberateľom bol následne podpísaný dňa 16.12.2014, teda 1 rok od začatia prác na separačnej linke. Predpokladom na to, aby výsledok výskumnej úlohy bol určený pre konečného užívateľa, bolo vykonanie samotných výskumných, projektových a vývojových prác na celom projekte separačnej linky, aby došlo k jej sfunkčneniu a uvedeniu do prevádzky pre konečných užívateľov v zmysle jej hospodársko- technického určenia. 17. V súvislosti s právnym názorom žalovaného správny súd nenamieta právne závery rozsudkov ESD, na ktoré poukazuje žalovaný (C-89/81 Hong-Kong Trade, C-102/86 Apple and pear a C-16/93 Tolsma), avšak poznamenáva, že sa jedná len o všeobecné závery, ktoré je potrebné dodržať vždy pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby, nereagujú však na konkrétnu situáciu v posudzovanej veci. V danom prípade boli všetky podmienky uvedené v týchto rozsudkoch splnené, takže plnenia boli prijaté za protihodnotu, ktorá bola dodávateľom poskytnutá a zároveň boli použité v rámci podnikateľskej činnosti odberateľa, t. j. žalobcu. Teda nie je možné povedať, že by došlo k plneniu bezodplatne. Okrem toho bolo preukázané, že následne bol takto nadobudnutý tovar a služby použitý aj na ďalší kontrakt so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o., so sídlom Štefánikova 46, Piešťany (v rámci podnikania žalobcu), a preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že došlo k poskytnutiu informácie širokej verejnosti bez odplaty. Toto tvrdenie nevyplýva ani z toho, že bola uvedená funkčná vzorka separačnej linky vystavovaná. 18. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V zmysle uvedeného ustanovenia je vždy rozhodujúce posúdenie ekonomického charakteru jednotlivých plnení (identifikovaných ako zdaniteľné plnenia), ktoré sú obsahom právneho úkonu, a ktoré súvisia s „kauzou" právneho úkonu (bezprostredným hospodárskym cieľom pre ktorý záväzok vznikol), ktorá je upravená v § 495 Občianskeho zákonníka a subsidiárne platí i pre obchodnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z hľadiska ust. § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak kauza nie je vyjadrená. Kauza vždy musí existovať a v prípade pochybností ju dokazuje daňový subjekt. Z hľadiska daňového je kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu a musí sa preukazovať a zisťovať v daňovom konaní. Pre správnu identifikáciu zdaniteľných plnení a ich vzájomného vzťahu je zistenie kauzy záväzku, t. j. skutočného obsahu právneho úkonu v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku rozhodujúce. Otázkou teda je, či kauzou predmetného záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.11.2013, t. j. bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý vznikol, bolo bez hospodárskeho dôvodu, bez vlastného hospodárskeho prospechu žalobcu zhotoviť len funkčný vzorok separačnej linky, alebo docieliť synergický efekt, ktorý sa u žalobcu prejaví sprostredkovane. Pri posudzovaní vecnej súvislosti vynaložených nákladov je rozhodujúci materiálny, nie formálny prístup v hodnotení jednotlivých transakcií. Je zrejmé, že podnikateľská činnosť žalobcu, ktorý je podnikateľským subjektom, je závislá na konečnom spotrebiteľovi. Je bez pochybností, že je v záujme samotného žalobcu ovplyvňovať trh, na ktorom pôsobia koneční spotrebitelia a vytvoriť tak synergický efekt, ktorý sa u žalobcu prejaví iba nepriamo, dopytom po určitom produkte (separačných linkách), ktoré im žalobca bude môcť dodávať. Takúto činnosť potom nemožno hodnotiť ako vytváranie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu. Daňovému subjektu musí byť umožnené preukázať materiálny ekonomický dôvod uskutočňovanej činnosti a jej prínos pre jeho podnikanie. 19. Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako dôvodné, pričom poukazuje na skutočnosť, že s argumentmi žalobcu, z akého dôvodu nie je možné na daný prípad aplikovať rozsudky Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazoval žalovaný a naopak, podľa jeho názoru je potrebné vychádzať z rozsudkov ESD č. C-1543/11 v bodoch 34, 35, 37, 42 až 44, 49, 50, 52, z rozsudku Rompelman bod 22, Puffer v bode 47, a tiež C-104/12 v prejudiciálnych otázkach č. 21 až 24, 26, 29, C-98/98 v bode 33, C-153/11, sa žalovaný nezaoberal. 20. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný posúdi vec v intenciách právneho názoru a rozhodnutia správneho súdu a následne bude musieť vo veci ďalej meritórne konať a rozhodnúť. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.