Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200455 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5017200455.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Slavomír Ťapaj PALMAR, s miestom podnikania 027 12 Vitanová 384, IČO: 14 272 831, právne zast. Advokátskou kanceláriou CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., so sídlom Zlatovská 1279/22, 911 05 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101958303/2017 zo dňa 13.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo rozhodnutím č. 100586908/2017 zo dňa 07.04.2017 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubil daňovému subjektu Slavomír Ťapaj, PALMAR, Vitanová 384 rozdiel dane v sume 11 870,54 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním, doručeným 18.06.2012, bola 0,0 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 11 870,54 € a rozdiel dane 11 870,54 €. Z odôvodnenia vyplýva, že daňové výdavky správca dane znížil na základe zistenia, že daňový subjekt nepreukázal v rozpore s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, že výdavky v sume 58 917,24 €, ktoré si uplatnil ako daňové výdavky, súvisia so zdaniteľným príjmom a že podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. tieto výdavky preukázateľne nevynaložil na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov. Jedná sa o úhrady faktúr, na ktorých je ako dodávateľ: - uvedená spoločnosť Wireless & Networking, spol. s.r.o., Trstená, č. faktúry 110900002 zo dňa 27.10.2011 v sume 8 699,46 €, pričom predmetom fakturácie je vyplatenie zmluvného úroku za poskytnutie pôžičky daňovému subjektu dňa 03.06.2011, faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 22.12.2011; - uvedený Opoltrans, JANUSZ Wiszczuk, 46-021 Brzezie K. Opole, č. faktúry 1096/300/2011/41GT9Q zo dňa 12.08.2011 v sume 158,02 €, predmetom fakturácie bol nákup náhradných dielov na opravu plachty prívesu MAN. Faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 12.08.2011; - uvedená spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o., Glejovka 1, Pezinok, č. faktúry 10110148 zo dňa 29.12.2011 v sume 2 520,00 € bez DPH, pričom predmetom fakturácie bola dodávka čierneho uhlia, faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 29.12.2011 a - uvedená HVH MIKRO, s.r.o., Topoľčianska 360, Veľké Ripňany, č. faktúry 1100322 zo dňa 04.04.2011 v sume 47 539,76 € bez DPH, pričom predmetom fakturácie bola dodávka peletizačného lisu LT700, faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 01.07.2011. 2. Vydaniu v poradí prvého rozhodnutia správcu dane č. 156140/2015 zo dňa 03.03.2015 predchádzalo vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 9512401/5/403925/2015 zo dňa 24.02.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré si daňový subjekt prevzal dňa 25.02.2015. Na základe odvolania daňového subjektu Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1325685/2015 zo dňa 20.08.2015 prvostupňové rozhodnutie zrušilo a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 948108/2016 zo dňa 31.05.2016, ktoré bolo opätovne zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1522456/2016 zo dňa 13.09.2016. Správca dane listom č. 1675903/2016 zo dňa 07.11.2016 oznámil daňovému subjektu pokračovanie vo veci vyrubenia dane z príjmov fyzickej osoby. Finančné riaditeľstvo SR v zmysle oznámenia o predĺžení lehoty zo dňa 10.11.2016 č. 1688837/2016 predĺžilo lehotu na rozhodnutie o 210 dní, čo bolo daňovému subjektu oznámené listom zo dňa 14.11.2016. Predmetom prvej faktúry bolo vyplatenie zmluvného úroku z pôžičky poskytnutej daňovému subjektu dňa 03.06.2017 dodávateľom Wireless & Networking, spol. s.r.o., Trstená vo výške 120 000 € na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom veriteľ a dlžník sa dohodli na účtovaní úrokov z pôžičky vo výške 8 699,46 € a podľa zmluvy bol dlžník povinný pôžičku splatiť najneskôr do 27.10.2011. V priebehu vyrubovacieho konania bolo zistené, že bývalý konateľ spoločnosti Wireless & Networking, spol. s.r.o., Trstená Jozef Baláž je nekontaktný a v sídle spoločnosti JUVENUS s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, ktorá je jej právnym nástupcom, sa nenachádza ani označenie, ani poštová schránka daňového subjektu JUVENUS s.r.o. a ani žiadne priestory, v ktorých by menovaný daňový subjekt sídlil. Bývalý konateľ spoločnosti Wireless & Networking, spol. s r.o., Trstená a poskytovateľ pôžičky Štefan Mamira bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 20.02.2017 po jeho predvedení políciou. Svedok uviedol, že pôžička bola poskytnutá na účely podnikania Slavomíra Ťapaja, faktúra bola zaúčtovaná v účtovníctve, daň bola odvedená, akým spôsobom bola faktúra uhradená, si už nepamätá, ak peniaze boli odovzdané v hotovosti, tak konal pán Ťapaj, účtovníctvom ani dokladmi spoločnosti svedok nedisponuje, finančné prostriedky, ktoré poskytol daňovému subjektu, získal od banky. Odpoveď od Československej obchodnej banky na aký investičný účel bol poskytnutý úver na základe Zmluvy o investičnom úvere č. 4279311M spoločnosti Wireless & Networking, spol. s r.o. a odpoveď od Tatra banky na žiadosť na aký investičný účel bol poskytnutý úver na základe zmluvy o splátkovom úvere č. NU-8001781651, nepreukázali a nepotvrdili, že finančné prostriedky poskytnuté bankou pre spoločnosť Wireless & Networking, spol. s r.o. mali byť poskytnuté pre daňový subjekt Slavomír Ťapaj, PALMAR. I keď daňový subjekt Slavomír Ťapaj, PALMAR predložil faktúru a pokladničné doklady vystavené spoločnosťou Wireless & Networking, spol. s r.o., predložené doklady podľa názoru správcu dane nie sú dostatočným dôkazom, že služby uvedené v predmete faktúry boli aj reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou Wireless & Networking, spol. s r.o.. Daňový subjekt nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdili, že faktúra zobrazuje reálne dodanie pôžičky a následne aj vyplatenie úroku z poskytnutej pôžičky spoločnosťou Wireless & Networking, spol. s r.o.. V priebehu vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že pôžička vo výške 120 000 € bola skutočne poskytnutá kontrolovanému daňovému subjektu a zároveň vrátená veriteľovi. Správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt predmetnú faktúru si uplatnil v daňových výdavkoch (nákladoch) neoprávnene, nakoľko sa jedná o reálne neuskutočnené dodanie služby. Daňový subjekt nepreukázal skutočné vynaloženie zúčtovaných daňových výdavkov, čím porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o fakturáciu nákupu náhradných dielov na úpravu plachty prívesu MAN v sume 158,02 € zo dňa 12.08.2011 od dodávateľa Opoltrans, dôvodom neuznania daňového výdavku bola skutočnosť, že nákladné vozidlo MAN, ŠPZ PS-316AR v čase kúpy náhradných dielov bolo už odpredané a daňový subjekt nepreukázal, že tento výdavok bol vynaložený za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmu v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o faktúru č. 10110148 zo dňa 29.12.2011 od dodávateľa MC GOLD, s.r.o., Pezinok, s predmetom dodania - nákup čierneho uhlia ekohrášok v celkovej fakturovanej sume 3 024,00 €, správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia u obchodného partnera kontrolovaného daňového subjektu, pričom zistil, že splnomocnený zástupca Peter Valach je nekontaktná osoba, ktorá opakovane nepreberá zaslané poštové zásielky, resp. tieto sa vracajú späť s poznámkou „adresát je neznámy“. Zo svedeckej výpovede Emila Cigáneka, bývalého konateľa spoločnosti MC GOLD, s.r.o. vyplynulo, že spoločnosť mala splnomocneného zástupcu Petra Valacha, hoci mala v prenájme viacero skladovacích priestorov a motorových vozidiel, nemala žiadnych zamestnancov. I keď svedok potvrdil dodanie tovaru, nepamätá si názov spoločnosti, od ktorej bol tovar nadobudnutý a faktúry nevlastní. Uviedol, že faktúru vystavil pán Valach a na faktúre je aj jeho podpis, čo je v rozpore s faktúrou zúčtovanou kontrolovaným daňovým subjektom, kde na faktúre je uvedené „faktúru vystavil“ meno Cigánek E.. Spôsob dopravy je na faktúre uvedený dodávateľsky, pričom svedok uviedol, že dopravu si zabezpečil pán Ťapaj svojimi dopravnými prostriedkami. Svedok najprv tvrdil, že celé účtovníctvo bolo zabavené dňa 04.02.2014 NAKA a neskôr vypovedal, že účtovníctvo bolo odovzdané dňa 15.07.2013 novému konateľovi Vladimírovi Mikitov Stefanovi na základe protokolu o prevzatí z 15.07.2013. Správca dane konštatoval, že zaúčtovanie faktúry a pokladničných dokladov vystavených dodávateľom MC GOLD, s.r.o. pre odberateľa Slavomíra Ťapaja, PALMAR nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr od dodávateľa MC GOLD, s.r.o. bolo aj uskutočnené a výdavky (náklady) sú uplatnené v súlade s ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.. Správca dane dospel k záveru, že dodanie tovaru uvedené v predmete faktúry v celkovej výške 3 024,00 €, základ dane 2 520,00 €, DPH 20 % 504,00 € neboli kontrolovanému daňovému subjektu nikdy reálne dodané práve týmto dodávateľom. 3. Pokiaľ ide o nákup peletizačného lisu TL700 v celkovej výške 57 047,71 € od dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o., Veľké Ripňany, táto spoločnosť zmenila svoj názov, sídlo aj konateľa. Spoločnosť OBV Trans, s.r.o., Tvrdošín sa stala od 03.02.2012 právnym nasledovníkom tejto nekontaktnej spoločnosti, pričom dňa 28.03.2012 miestnym zisťovaním bolo zistené, že na budove s uvedenou adresou nebolo označenie spoločnosti uvedením mena a adresy spoločnosti na žiadnej časti budovy. V budove nebolo zistené žiadne reálne sídlo spoločnosti OBV Trans, s.r.o., pričom vlastníci budovy uviedli, že preverovanú spoločnosť nepoznajú, táto v ich budove nesídli a nedali ani súhlas na registráciu preverovanej spoločnosti na tejto adrese. Od 02.07.2013 je spoločnosť z obchodného registra okresného súdu vymazaná ex offo. Správca dane tak nemohol overiť zúčtovanie faktúr, ktoré právny predchodca spoločnosti OBV Trans, s.r.o., Tvrdošín, spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o., Veľké Ripňany vystavila pre daňový subjekt Slavomír Ťapaj, PALMAR v roku 2011. Peter Valach, vypočutý ako svedok dňa 03.02.2016, na základe dožiadania vo výkone trestu odňatia slobody, uviedol, že nevie, od koho, kde a akým spôsobom spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o. peletizačný lis TL700 nadobudla, k jeho uskladneniu nedošlo, nakoľko bol hneď odpredaný Slavomírovi Ťapajovi, dodanie bolo uskutočnené na základe ústnej dohody, peniaze mu vyplatil osobne pán Ťapaj, na dátum dodania peletizačného lisu si svedok nepamätá, uviedol, že všetko je uvedené na faktúre. Svedok nevedel uviesť, v ktorom období so Slavomírom Ťapajom spolupracoval. Účtovné doklady spoločnosti boli odovzdané novému konateľovi Františkovi Šulanovi. Uvedené tvrdenia svedka Petra Valacha podľa správcu dane sú nedôveryhodné, nepravdivé a vyvolávajú pochybnosti o reálnom uskutočnení dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou HVH MIKRO, s.r.o.. Pokiaľ Peter Valach ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorý je v plnom rozsahu zodpovedný za ekonomickú činnosť spoločnosti a ňou vystavovaných účtovných a daňových dokladov, nemá presnú vedomosť o subjektoch (subdodávateľoch) v spolupráci s ktorými tak činí a z jeho výpovede vyplýva, že mu evidentne takéto vedomosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, nie je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Podľa zistenia správcu dane František Šulan, bývalý konateľ spoločnosti od 23.12.2011 do dňa jej výmazu 02.07.2013 sa stal bezdomovcom s adresou na Obecnom úrade Veľká Mača a je nekontaktný. Kontrolovaný daňový subjekt Slavomír Ťapaj, PALMAR, s.r.o. ku daňovej kontrole predložil faktúru a pokladničné doklady vystavené spoločnosťou HVH MIKRO, s.r.o., Veľké Ripňany. Podľa správcu dane predloženie týchto dokladov nie je dostatočným dôkazom, že dodanie tovaru, ktorý je uvedený v predmete faktúr, bol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou HVH MIKRO, s.r.o.. Kontrolovaný daňový subjekt tak nenaplnil základnú axiomu podstaty ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého sa za daňový výdavok (náklad) považuje výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom. Zaúčtovanie dokladov (faktúr, pokladničných dokladov) vystavených dodávateľom HVH MIKRO, s.r.o. pre odberateľa daňový subjekt nie sú preukázaním realizácie uskutočnenia zdaniteľných prác a služieb, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr bolo aj uskutočnené a výdavky (náklady) sú uplatnené v súlade s ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z.. Účtovný doklad môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový subjekt preukázať, a tiež musí byť v súlade s ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt Slavomír Ťapaj, PALMAR v priebehu výkonu vyrubovacieho konania nepredložil žiadne nové skutočnosti preukazujúce jeho tvrdenia. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie daňový subjekt, o ktorom rozhodoval žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101958303/2017 zo dňa 13.09.2017, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení vyhodnotil odvolacie námietky daňového subjektu ako nedôvodné. K námietke, že správca dane prekročil lehotu na vykonanie daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., a preto protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, čím je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie napadnuté odvolaním je rovnako nezákonné, uviedol, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola správcom dane dodržaná. Daňová kontrola bola začatá podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. dňom uvedeným v oznámení o začatí daňovej kontroly zo dňa 29.07.2013, t. j. dňom 09.09.2013. Rozhodnutím zo dňa 01.08.2014 bola daňová kontrola v súlade s § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. odo dňa 08.08.2014 prerušená. Prerušenie kontroly bolo ukončené 21.10.2014, o čom bol daňový subjekt oboznámený oznámením zo dňa 22.10.2014. Ďalším rozhodnutím zo dňa 22.10.2014 bola kontrola opätovne prerušená odo dňa 24.10.2014, prerušenie kontroly bolo ukončené dňa 16.02.2015, čo bolo daňovému subjektu oznámené dňa 18.02.2015. Podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola bola ukončená podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku dňom doručenia protokolu dňa 25.02.2015. Keďže daňová kontrola začala 09.09.2013, v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku ročná lehota by uplynula dňa 09.09.2014. Od prerušenia daňovej kontroly dňa 08.08.2014 do ukončenia kontroly dňa 09.09.2014 zostalo v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku 33 dní. Prerušenie bolo ukončené dňa 21.10.2014. Následné prerušenie daňovej kontroly bolo odo dňa 24.10.2014 (čiže z ostávajúcich 33 dní uplynuli 3 dni a do ukončenia lehoty zostalo 30 dní). Prerušenie bolo ukončené dňa 16.02.2015, následne o 10 dní bol doručený protokol daňovému subjektu dňa 25.02.2015, čím daňová kontrola bola ukončená. Dokonca uplynutia zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly ostalo ešte 20 dní. Pokiaľ ide o námietku, že daňový subjekt nesúhlasí s neuznaním sumy 8 699,49 € ako daňového výdavku, ktorú zaplatil ako zmluvný úrok spoločnosti Wireless & Networking, spol. s r.o. za poskytnutú pôžičku vo výške 120 000,00 €, odvolací orgán uviedol, že bývalý konateľ spoločnosti Štefan Mamira síce ako svedok potvrdil poskytnutie pôžičky a že faktúru vystavil ako konateľ spoločnosti na účely podnikania pána Ťapaja, avšak toto tvrdenie nedoložil žiadnym dôkazom, pričom kedy bola pôžička poskytnutá a akým spôsobom bola uhradená, si nepamätal. Podľa vyjadrení ČSOB, a.s. a Tatra banky, a.s. finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté ako úver spoločnosti Wireless & Networking, spol. s r.o., boli poskytnuté tejto spoločnosti na investičný účel, teda nebola oprávnená za žiadnych okolností poskytnúť ich ako pôžičku daňovému subjektu. To, že pôžička nebola poskytnutá daňovému subjektu a následne vrátená veriteľovi, dokazuje aj skutočnosť, že o týchto finančných operáciách odvolávajúci sa neúčtoval. K námietke neuznania sumy 158,02 € ako daňového výdavku za nákup náhradných dielov na opravu plachty nákladného vozidla MAN neuznal žalovaný ako opodstatnenú, pretože dňa 12.08.2011, kedy kúpil odvolávajúci sa daňový subjekt plachtu, nákladné vozidlo MAN bolo už predané a bolo vo vlastníctve Y. T.. K námietke, že dodávateľ MC GOLD, s.r.o. odvolávajúcemu sa reálne dodal čierne uhlie ekohrášok v sume 2 520,00 € bez DPH, žalovaný uviedol, že hlavným dôkazom neuznania uplatneného výdavku ako daňového výdavku bola skutočnosť, že táto spoločnosť nepreukázala, že reálne dodala odvolávajúcemu sa čierne uhlie, keďže nepreukázala, od koho predmetné čierne uhlie nadobudla. Konateľ spoločnosti Emil Cigánek pri výpovedi 27.03.2014 síce uviedol, že dodávka čierneho uhlia bola uskutočnená, ale nevedel preukázať, od koho toto čierne uhlie nakúpil. Písomné dôkazy o uskutočnenom obchode nevedel predložiť, pretože ako uviedol, žiadne nevlastní. Osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní dňa 27.03.2014 Emil Cigánek, Peter Valach a Slavomír Ťapaj neboli ukrátené na svojich právach a mohli sa v priebehu ústneho pojednávania k realizácii predmetného obchodu vyjadriť. Zúčastnené osoby boli s obsahom zápisnice oboznámené, s jej obsahom súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi. Na ústnom pojednávaní Peter Valach ani odvolávajúci sa k uvedenému nevzniesli žiadne námietky alebo návrhy smerujúce proti obsahu zápisnice. Správca dane nespochybnil fyzickú dodávku čierneho uhlia, ale zistil, že tento tovar nebol dodaný osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu konštatoval, že odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňového konania a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpisov, podľa ktorých je možné odvolávajúcim sa uplatňované výdavky považovať za daňové výdavky a že fakturovaná obchodná transakcia bola vykonaná spoločnosťou uvedenou na predmetnej faktúre. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku, že správca dane na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že kúpa - dodanie peletizačného lisu TL700 od dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o. nebolo nikdy skutočne vykonané, z ktorého dôvodu výdavok súvisiaci s predmetnou faktúrou neuznal ako daňový výdavok podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. K tomuto záveru dospel po vyhodnotení zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.02.2016, ktorá bola spísaná v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Bratislava so svedkom Petrom Valachom. Ten bol v roku 2011 konateľom HVH MIKRO, s.r.o. a vypovedal, že od koho lis nadobudli, si nepamätá, dodanie bolo uskutočnené na základe ústnej dohody, k uskladneniu lisu nedošlo, pretože ho hneď predali Ťapajovi, ktorý mu finančné prostriedky za lis vyplatil osobne, čo si nepamätá. Pri nakládke peletizačného lisu nebol, vykládku si zabezpečoval pán Ťapaj sám. Účtovné doklady spoločnosti boli odovzdané novému konateľovi Františkovi Šulanovi, ktorý vo veci nebol vypočutý, odhlásil sa z trvalého pobytu vo P. T. a je prihlásený na adrese R. bez súpisného čísla. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že získané informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia predmetného predaja podľa predloženej faktúry popierajú reálnosť jeho uskutočnenia spoločnosťou HVH MIKRO, s.r.o. odvolávajúcemu sa, čím nebolo preukázané oprávnené uplatnenie sumy 47 539,76 € bez DPH ako daňového výdavku v súlade s § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Žalovaný má za to, že správca dane vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, pričom z jeho výsledkov vyplynulo, že k dodaniu predmetu fakturácie od spoločnosti HVH MIKRO, s.r.o. nedošlo. Námietka odvolávajúceho sa, že v predmetnej veci správca dane nevypočul ním navrhované osoby ako svedkov, je nedôvodná. Žiadna z navrhovaných osôb nemôže potvrdiť, že predmet fakturácie - peletizačný lis TL700 dodala odvolávajúcemu sa spoločnosť HVH MIKRO, s.r.o.. Tieto osoby mali podľa odvolávajúceho sa potvrdiť využívanie predmetného lisu. Odvolávajúci sa neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych predpisov, podľa ktorých je možné daňovým subjektom uplatňované výdavky považovať za daňové výdavky a že predmet fakturácie bol uskutočnený daňovými subjektmi uvedenými na sporných faktúrach. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že fakturovaný predmet bol dodaný a uskutočnený. V danom prípade nepostačuje, ak si daňový subjekt uplatňuje fakturované sumy ako daňové výdavky iba predložením faktúr a pokladničných dokladov, ale musí byť schopný preukázať, že fakturované práce boli reálne dodané a reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V daňovom konaní platí nielen zásada voľného hodnotenia dôkazov ale aj zásada prejednávacia, čo pre daný prípad znamená, že odvolávajúci sa nemohol od správcu dane očakávať, že správca dane musí predložiť dôkaz o opaku, že fakturovaný predmet nebol dodaný osobou na faktúre uvedenou. Žalovaný uzavrel, že odvolávajúci sa svojimi tvrdeniami, námietkami uvedenými v odvolaní nepreukázal, že predmetné výdavky boli uplatnené ako daňové výdavky oprávnene. 5. V zákonnej lehote proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Najzávažnejšie procesné pochybenie považuje žalobca nedodržanie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je nezákonná a všetky procesné úkony, vykonané zamestnancami správcu dane po dni 09.09.2014 sú vykonané v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., t.j. zamestnanci správcu dane vykonávali svoje právomoci spôsobom odporujúcim čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., zákona č. 563/2009 Z.z., zákona č. 595/2003 Z.z. a zákona č. 400/2009 Z.z.. Žalovaný neodstránil nezákonnosti daňovej kontroly trvajúcej viac ako jeden rok, neodstránil nezákonnosti protokolu vo výsledku daňovej kontroly a neodstránil a ani žiadnym spôsobom nenapravil nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Podľa názoru žalobcu obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú v rozpore s ust. § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť, pričom skutkové závery správcu dane a žalovaného sú nelogické. Podľa žalobcu správca dane v daňovom konaní zrejme zatajil dôkazy z ISFS, a to kontrolné výkazy na DPH na výstupe a daňové priznania DPH na výstupe u dodávateľov. Podľa žalobca, ak Štefan Mamira v čase výsluchu nebol konateľom spoločnosti Wireless & Networking, žiadať od neho účtovné doklady spoločnosti nemožno, a keďže od poskytnutia pôžičky do jeho výsluchu uplynulo takmer šesť rokov, Štefan Mamira si nemohol po takom dlhom čase pamätať detaily všetkých transakcií. Ďalej namietal porušenie práva žalobcu na vykonanie dôkazu podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. a porušenie ust. § 24 ods. 2 a ods. 4, § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. nevypočutím navrhovaného svedka Y. T., keď daňový úrad a finančné riaditeľstvo považovali jej výsluch za nepotrebný. Namietal tiež porušenie základnej zásady daňového konania, a to zásady zákonnosti zakotvenej v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., pretože nedbali v daňovom konaní na zachovávanie práva a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu a súčasne porušovali povinnosti zakotvené v § 24 ods. 2, ods. 4 a v § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Prvostupňový správny orgán počas celého daňového konania nevykonal žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval žalovaným dokazovanú skutočnosť, že pôžička nebola reálne poskytnutá žalobcovi. Ďalej uviedol, že na ústnom pojednávaní dňa 27.03.2014 bol okrem konateľa spoločnosti MC GOLD prítomný aj ďalší svedok Peter Valach. Petrovi Valachovi, napriek tomu, že celý obchod s uhlím zorganizoval, nebola zo strany daňového úradu položená ani len jedná otázka. Daňový úrad ho mohol pritom priamo konfrontovať s Emilom Cigánikom a odstrániť tak rozpory, na ktoré sa v rozhodnutí neuznať nákup uhlia za daňový výdavok odvoláva. Žalovaný tento postup odobril. Za daných okolností žalobca svoj podpis chápal jedine ako akceptáciu toho, čo do zápisnice povedal Emil Cigánik, v žiadnom prípade nie ako súhlas s nevykonaním výsluchu Petra Valacha. Namietal, že správca dane po porušení práva žalobcu podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. konal v rozpore s ust. § 17 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. tak, že upravil rozdiel dane z príjmu na vyrubenie rozdielu dane vo výške o sumu 47 539,76 €. Keďže sa pracovníci daňového úradu o existencii stroja presvedčili na vlastné oči, nemohli tvrdiť, že nebol dodaný. Dôkaz, že spoločnosť HVH MIKRO žalobcovi stroj nedodala, nebol vykonaný a ani nemôže byť vykonaný, pretože neexistuje. Ďalej tvrdí, že uskutočnenie dodania tovaru, ktorý je súčasne podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľným plnením v zmysle reálneho dodania tovaru dodávateľom a pokladničného dokladu a faktúry dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o., je možné preveriť aj vykonaním dôkazov, a to kontrolného výkazu na DPH na výstupe a daňového priznania na DPH na výstupe u dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o. z informačného systému finančnej správy (ISFS). V daňovom konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že tovar bol dodaný žalobcovi (odberateľovi) iným dodávateľom. Podľa názoru žalobcu z protichodných záverov v žalobou napadnutých rozhodnutiach vyplývajú protichodné navzájom sa vylučujúce úsudky. Žalobca sa zároveň domáhal toho, aby súd nariadil vo veci pojednávanie a vec verejne prejednal. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.02.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré v podrobnostiach vo vyjadrení obsiahol vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam. Podľa názoru žalovaného žalobcom uvádzané námietky, na základe ktorých navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, sú vo vzťahu k predmetnej veci nedôvodné a nezakladajú dôvod na takéto konanie. 7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného, doručenej Krajskému súdu v Žiline dňa 26.03.2018 zotrval na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal. 8. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/150/2017-98 zo dňa 30.05.2018, právoplatným dňa 14.06.2018, správny súd ďalšiu, neskôr podanú žalobu žalobcu v tej istej veci, doručenú Krajskému súdu v Žiline osobne dňa 05.12.2017, pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku odmietol. 9. Dňa 24.08.2018 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené oznámenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica zo dňa zo dňa 21.08.2018, z ktorého vyplynulo, že dňa 23.07.2018 bol Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky doručený návrh žalobcu na obnovu konania, ako aj podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Z toho dôvodu správny súd konanie uznesením sp. zn. 30S/111/2017-150 zo dňa 25.09.2018, právoplatným dňa 01.11.2018, prerušil s poukazom na ust. § 100 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok až do skončenia konania o návrhu žalobcu zo dňa 23.07.2018 na obnovu konania vo veci rozhodnutia žalovaného č. 101958303/2017 zo dňa 13.09.2017, ako aj o podnete žalobcu zo dňa 23.07.2018 na preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 10. Rozhodnutím č. 701997/2018 zo dňa 14.12.2018 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica podľa § 76 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. zamietlo návrh účastníka konania zo dňa 23.07.2018 o povolenie obnovy konania daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 101958303/2017 zo dňa 13.07.2017, pričom Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/010142/2019-77 zo dňa 06.03.2019 na základe odvolania daňového subjektu potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 701997/2018 zo dňa 14.12.2018. 11. Uznesením sp. zn. 30S/111/2017-332 zo dňa 23.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2019, po odpadnutí prekážky, pre ktorú sa konanie prerušilo, správny súd rozhodol o pokračovaní v konaní v súlade s § 100 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. 12. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom ku dňu 31.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške Podľa § 21 ods. 1, citovaného zákona, prvá časť vety, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v znení účinnom k 06.10.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 14. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť vo vzťahu k štátu platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov (upravená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku), ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť pokladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť si svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyužije. Jedna zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.), aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (zakotvené v § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.). 15. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určene daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod., svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovým subjektmi a doklady k ním - § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu. 16. Zákonodarca v právnych normách v § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktorý je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázaní bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.). Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami, skutočne došlo. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený. 17. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. Podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z.z. 18. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že vzhľadom na výsledky dokazovania či už v rámci výkonu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že výdavky v sume 58 917,24 €, ktoré si uplatnil ako daňové výdavky, súvisiac so zdaniteľným príjmom a že ich vynaložil na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov (§ 2 písm. i), § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobcu správny súd uvádza: K námietke žalobcu, že daňová kontrola je nezákonná, lebo trvala viac ako jeden rok od 09.09.2013 do 24.02.2015 a všetky procesné úkony vykonané správcom dane po 09.09.2014 sú vykonané v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., správny súd uvádza, že táto je nedôvodná. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Význam inštitútu prerušenia konania spočíva teda predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. Daňová kontrola bola u žalobcu začatá dňa 09.09.2013, čo vyplýva z Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 29.07.2013, ktoré žalobca prevzal dňa 19.08.2013. Rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo zo dňa 01.08.2014 č. 9512401/5/3708322/2014 bola daňová kontrola prerušená od 08.08.2014 a pokračovala od 21.10.2014 na základe oznámenia daňovému subjektu zo dňa 22.10.2014, ktoré žalobca prevzal dňa 14.11.2014. K ďalšiemu prerušeniu daňovej kontroly došlo rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo č. 9512401/5/4726898/2014 zo dňa 22.10.2014 od 24.10.2014 a v daňovej kontrole sa pokračovalo od 16.02.2015, o čom bol žalobca upovedomený oznámením zo dňa 18.02.2015, ktoré žalobca prevzal osobne dňa 25.02.2015. Protokol z daňovej kontroly č. 9512401/5/403925/2015 bol vydaný dňa 24.02.2015 a žalobca ho prevzal dňa 25.02.2015. Od prerušenia daňovej kontroly dňom 08.08.2014 do ukončenia jednoročnej lehoty zostalo 33 dní, od pokračovania v daňovej kontrole od 21.10.2014 do jej druhého prerušenia uplynuli 3 dni a od pokračovania v daňovej kontrole od 16.02.2015 do doručenia protokolu žalobcovi uplynulo ďalších 10 dní. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ bol protokol z daňovej kontroly žalobcovi doručený dňa 25.02.2015, do skončenia zákonnej jednoročnej lehoty zostalo ešte 20 dní a zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly vyplývajúca z ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku bola dodržaná. 19. Žalobca ďalej namietal, že nevypočutím Y. T. ako svedka boli porušené práva žalobcu na vykonanie dôkazu podľa § 45 ods. 1 písm. c) a porušené ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 4 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku, správny súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. K akým konkrétnym skutočnostiam by mala byť Y. T. ako svedkyňa vypočutá, žalobca nešpecifikoval. Svedok Štefan Mamira, vypočutý na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.02.2017, ktorý bol konateľom spoločnosti Wireless & Networking, spol. s r.o. v čase od 18.05.2006 do 22.01.2014 vo svojej výpovedi potvrdil, že za spoločnosť v tom období konal iba on a on vystavil aj faktúru č. 110900002 s dátumom vyhotovenia 27.10.2011 na celkovú sumu 8 699,46 €. Kedy bola pôžička poskytnutá a akým spôsobom bola faktúra uhradená, si nepamätá. Na otázku, či disponuje účtovníctvom a dokladmi spoločnosti Wireless & Networking, spol. s r.o. svedok odpovedal, že rok 2011 nemá. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 03.06.2011 vyplýva, že ju za veriteľa Wireless & Networking, spol. s r.o., Trstená so žalobcom uzatvoril a tiež podpísal práve Štefan Mamira. Za týchto okolností, keďže svedok Štefan Mamira vôbec nevypovedal, že by pri poskytnutí pôžičky bola prítomná aj Y. T. a aj ďalšie zmluvy o úveroch s bankovými inštitúciami uzatváral za spoločnosť Wireless & Networking, spol. s r.o. výhradne sám, nie je možné konštatovať, aj s prihliadnutím na ďalšie dôkazy, ktoré správca dane v priebehu dokazovania vykonal, že nevypočutie Y. T., ktorej vypočúvanie na podklade zistených skutočností považoval žalovaný za nedôvodné, by viedlo k záveru o nesprávnom zistení skutočného stavu veci a o porušení práv žalobcu na vykonanie dôkazu podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. Vo veci bol vykonaný dostatok dôkazov, ktoré poskytnutie pôžičky spochybnili a pokiaľ správca dane predmetný výdavok neuznal ako daňový výdavok v súlade s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, správny súd sa s takýmto názorom stotožnil. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že mu bola pôžička skutočne poskytnutá a následne spoločnosti Wireless & Networking, spol. s r.o. aj vrátená. Predloženie účtovných dokladov na uznanie daňových výdavkov, i keď majú tieto doklady všetky náležitosti a sú riadne zaúčtované, nepreukazuje, že výdavky boli zahrnuté do základu dane oprávnene. Akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr bolo aj uskutočnené a výdavky sú uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 20. Pokiaľ žalobca tvrdí, že daňový úrad a Finančné riaditeľstvo nemali o zistenie skutočného stavu veci záujem, o čom svedčí aj priebeh ústneho pojednávania konaného dňa 27.03.2014, správny súd vyhodnotil túto námietku ako účelovú. Poukazuje pritom na ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Žalobca bol na ústnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2014 osobne prítomný, mal možnosť trvať na vypočutí svedka Petra Valacha a tomuto klásť otázky, čo neurobil, pričom k obsahu zápisnice sa vôbec nevyjadril a nemal ani žiadne námietky. Pretože Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9212401/5/1159948/2014 zo dňa 27.03.2014 preukazuje, že zúčastnené osoby boli s obsahom zápisnice oboznámené, s jej obsahom súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi, pričom na ústnom pojednávaní Peter Valach ani žalobca k uvedenému nevzniesli žiadne námietky ani návrhy smerujúce proti obsahu zápisnice, nemožno konštatovať, že by bol žalobca ukrátený na svojich právach a nemohol sa k priebehu pojednávania k realizácii predmetného obchodu vyjadriť a klásť zúčastneným otázky. Podľa názoru správneho súdu bol práve žalobca povinný skutkovým vymedzením a dôkazmi preukázať, že k obchodu - k dodaniu tovaru došlo osobou uvedenou na faktúre, t. j. že dodávateľom tovaru - čierneho uhlia v množstve 14 000 kg, ktorý bol fakturovaný žalobcovi faktúrou č. 10110148 vystavenou dodávateľom MC GOLD, spol. s r.o., bol práve dodávateľ uvedený na tejto faktúre, a to spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o.. Pretože v konaní nebolo preukázané, akým spôsobom, od koho a kedy MC GOLD, spol. s r.o. uvedený tovar - uhlie v množstve 14 000 kg nadobudla, nebolo v konaní preukázané, že uvedený dodávateľ, označený vo faktúre č. 10110148 skutočne žalobcovi ako odberateľovi uvedené plnenie fyzicky aj dodal. Charakter a rozsah plnenia svedčí o tom, že tovar musel byť v priestoroch uskladnený, vyžadoval teda určité skladovacie priestory, manipuláciu osôb alebo mechanizmov v súvislosti s dodaním do skladových priestorov a následným vyskladnením, prípadne evidenciou a jeho zabezpečením, avšak tieto skutočnosti v konaní neboli špecifikované konkrétne tak, aby bolo možné ich preskúmať správcom dane. Bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu vymedziť skutkové okolnosti prejednávaného prípadu a označiť a predložiť dôkazy, resp. navrhnúť, aby správca dane konkrétne dôkazy v tomto smere vykonal. Správca dane nie je vyšetrovacím orgánom a nie je povinný nahrádzať činnosť daňových subjektov, keď práve daňový subjekt je povinný s poukazom na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní aj preukázať, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. 21. Podľa názoru správneho súdu nedôvodná je aj námietka žalobcu, že finančné orgány nevykonali žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že peletizačný lis LT 700 nebol reálne dodaný práve dodávateľom HVH MIKRO, s.r.o., ani že bol dodaný iným dodávateľom, pričom rozhodnutie nevykonať požadované výsluchy svedkov považuje za prejav svojvôle finančných orgánov. Osoby označené žalobcom by totiž mohli potvrdiť iba využívanie predmetného lisu, čo žalobca uviedol aj v doplnení odvolania zo dňa 16.06.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 07.04.2017, kde sám uviedol, že linka sa používa na výrobu peliet a jej existenciu, funkčnosť aj iné okolnosti s ňou súvisiace môžu dosvedčiť ním označené osoby. Podľa žalobcu uskutočnenie dodania tovaru, ktoré je súčasne podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľným plnením v zmysle reálneho dodania tovaru dodávateľom, je možné preveriť aj vykonaním dôkazov, a to kontrolného výkazu na DPH na výstupe a daňového priznania na DPH na výstupe u dodávateľa HVH MIKRO, s.r.o., a to z informačného systému finančnej správy (ISFS). Správny súd k tomu poznamenáva, že taký dôkaz by však mohol preukázať len to, že dodávateľ prípadne DPH zaplatil, ale preukázateľnosť výdavkov (zdaniteľné plnenie) sa takým dôkazom preukázať nemôže. Samotné vyhotovenie kontrolných výkazov a daňových priznaní ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru. Kontrolné výkazy sú preukazné, len ak údaje v nich uvedené odrážajú reálne plnenie. 22. Žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, mal povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov sám si daňovú povinnosť vypočítať a v zákonom stanovenej lehote priznať. Bolo legitímnym a pochopiteľným záujmom žalobcu pre účely určenia základu dane využiť zákonné prostriedky na jeho úpravu a v medziach zákona tento optimalizovať využitím jeho daňových výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na overenie správnosti a najmä súladnosti základu dane so zákonom, procesný predpis na úseku správy daní stanovuje správcovi dane možnosť, ale i povinnosť v rámci správy daní, a to i s využitím inštitútu daňovej kontroly overiť, resp. preveriť podklady potrebné na správne a úplné zistenie dane. Povinnosti daňovníka správne si vypočítať, priznať a zaplatiť daň, zodpovedá i zákonom mu uložené dôkazné bremeno, zaťažujúce ho vo vzťahu k jeho tvrdeniam, záznamom a evidenciám, ktoré je v súvislosti s daňovými povinnosťami povinný viesť. V rámci jeho dôkaznej povinnosti mu zákon ukladá preukazovať, okrem iného, aj ich vierohodnosť (rozsudok NS SR č. k. 3Sžf/16/2016 z 12. júla 2017). 23. Správny súd zdôrazňuje, že základným kritériom pre uznanie výdavku v zmysle zákona o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia splnené súčasne a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20 a § 21 citovaného zákona. Samotná faktúra nie je dostatočný dôkaz o tom, že boli tieto podmienky splnené. Musí byť preukázané, že k prijatiu tovaru alebo služieb deklarovaného v daňovom doklade reálne a došlo a to v rámci dojednaných dodávok tovarov alebo služieb jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú tieto hmotnoprávne podmienky splnené, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Na tieto okolnosti má daňový subjekt dôkazné bremeno. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/2009 zo dňa 16. decembra 2009, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt dodá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. 24. Pokiaľ si teda daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že fakturované obchodné transakcie boli uskutočnené. Nepostačuje, ak si daňový subjekt uplatňuje fakturované sumy ako daňové výdavky iba predložením faktúr, pokladničných dokladov, ale musí byť schopný preukázať, že fakturované obchodné transakcie boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenom. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. V posudzovanej veci dôvodom neuznania žalobcom uplatnených predmetných výdavkov ako daňových výdavkov bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že predmet fakturácie sa skutočne realizoval (poskytnutie pôžičky), resp. že dodanie predmetu fakturácie (uhlie, peletizačný lis) bolo vykonané práve subjektmi, ktoré sú uvedené na sporných faktúrach ako dodávateľ. 25. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené žalobné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutých rozhodnutí, správny súd žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol. 26. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1, § 168 SSP za použitia § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.