Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200002 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K.. G. č. XXXX/XX, práv. zast.: JUDr. Peter Belica, advokát, so sídlom I., M. R. D. č. XX, proti žalovanému: Obec Terchová, so sídlom Terchová, Sv. Cyrila a Metoda č. 96, právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 3911/24, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2255/2018 zo dňa 13.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obce Terchová č. 2255/2018 zo dňa 13.10.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný - Obec Terchová rozhodnutím č. 2255/2018 zo dňa 13.10.2018 (poznámka súdu - v rozhodnutí je uvedený zjavne nesprávny dátum, správne malo byť uvedené 13.11.2018), ako oprávnený správny orgán podľa ust. § 13 ods. 1 a ods. 4 písm. b) a § 28 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení) v spojení s ust. § 4 a § 6 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 31/2003 Z.z.) o žiadosti žalobcu zo dňa 06.11.2018 o vydanie potvrdenia veku stavby a pridelenie súpisného čísla stavbe - rekreačná chata v katastrálnom území U. na pozemku parcela CKN č. 4630/3, kat. úz. U., kód druhu stavby - 19, kolaudačné rozhodnutie - nevydané s poukazom na ust. § 4 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. rozhodol tak, že žiadosti podanej žalobcom nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 07.11.2018 bola správnemu orgánu doručená žiadosť žalobcu o vydanie potvrdenia veku stavby a pridelenie súpisného čísla stavbe, prílohou ktorej bolo čestné vyhlásenie Z. M. z 20.09.2018, LV č. XXXX, kat. úz. U. z 08.06.2018, geometrický plán č. 64/2018, vyhotovený Bc. S. H. dňa 13.04.2018 a zoznam - kód druhu stavby. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný cituje ust. § 2c ods. 1, 3, § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení a ust. § 6 ods. 1 a § 9 ods. 3 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. konštatujúc: „Obec Terchová po dôkladnom prešetrení veci zistila, že nedisponuje žiadnymi informáciami osvedčujúcimi skutočnosť, že predmetná chata bola riadne postavená pred rokom 1970. Žiadateľ vo svojej podanej žiadosti zo dňa 21.09.2018 uviedol, že predmetná chata bola postavená pre rokom 1976, no v žiadosti zo dňa 06.11.2018 uviedol, že predmetná chata bola postavená pred rokom 1970. Z uvedeného je možné konštatovať, že sám žiadateľ nemá vedomosť o roku výstavby predmetnej chaty. Obec Terchová potvrdzuje, že na parcele CKN č. 4630/3 o výmere 4 808 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúca sa v kat. úz. U., Obec Terchová, okres Žilina, zapísaná na LV č. XXXX, evidovaný Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, nie je legálne postavená žiadna stavba. Vzhľadom na vyššie uvedené Obec Terchová po dôkladnom prešetrení predložených dokumentov a všetkých dostupných dôkazov zistila, že predmetná budova je čiernou stavbou, navyše doklady, na ktoré sa v žiadosti žiadateľ odvolával, nespĺňali náležitosti dokladu preukazujúceho, že predmetná budova bude riadnou legálne postavenou stavbou, ktorej možno určiť samostatné súpisné číslo, preto oprávnený orgán vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti o určenie súpisného čísla a orientačného čísla na predmetnú budovy nevyhovel." 2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a uloženie povinnosti žalovanému vydať rozhodnutie, ktorým by vyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 06.11.2018, prijatú žalovaným dňa 07.11.2018. Namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Žalobca doručil žalovanému spolu so žiadosťou o vydanie potvrdenia veku stavby a pridelenie súpisného čísla relevantný dôkaz o tom, že stavba bola postavená pred rokom 1970, a teda pred účinnosťou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), a to čestné prehlásenie manželky nebohého staviteľa predmetnej stavby Z. M., rod. D. z 20.09.2018. Skutočnosť, že stavba bola postavená pred rokom 1976, bola potvrdená aj bývalým vlastníkom pozemku, na ktorom predmetná stavba stojí, a to čestným prehlásením pani I. G., rod. M. z 12.03.2018. Žalovaný navyše svojvoľne označil stavbu za čiernu, aj napriek tomu, že bola preukázateľne postavená ešte pred účinnosťou stavebného zákona, kedy nebolo potrebné akékoľvek kolaudačné rozhodnutie. Žalobca podal dňa 07.11.2018 v podateľni žiadosť o vydanie potvrdenia veku stavby a pridelenie súpisného čísla, avšak žalovaný vydal listinnú verziu rozhodnutia datovanú dňom 13.10.2018. Na dôvažok žalobca podotýka, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný neuviedol, že ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ani ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie potvrdenia veku stavby a pridelení súpisného čísla stavbe. Žalobca splnil ust. § 2c ods. 3 zákona o obecnom zriadení, keďže v žiadosti bol výslovne uvedený účel získania potvrdenia - prevod vlastníctva k stavbe a k žiadosti bolo priložené čestné prehlásenie Z. M., z ktorého obsahu vyplýva, že stavba bola postavená pred rokom 1970 je nebohým manželom. Vzhľadom na to, že sa jedná o starú a neskolaudovanú stavbu, je k žiadosti potrebné namiesto právoplatného kolaudačného rozhodnutia pripojiť doklad o nadobudnutí stavby pred rokom 1976. Ak však nie je k dispozícii takýto doklad, analogicky je potrebné pripojiť čestné vyhlásenie s overeným podpisom v zmysle § 39 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), čo v tomto prípade bolo splnené. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.03.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac, že poukaz žalobcu na nedostatky v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je irelevantný, nakoľko v zmysle § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení sa na konanie o určení súpisného čísla nevzťahuje Správny poriadok. Ďalej k meritórnemu posúdeniu veci uvádza, že z obsahu predložených čestných prehlásení nevyplývalo, kedy mala byť presne stavba postavená, ale práve naopak čestné prehlásenia si odporovali, a teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani sám žalobca nevie, kedy bola stavba postavená, pričom termín dokončenia stavby je v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. jednou z obligatórnych náležitostí žiadosti o určenie súpisného a orientačného čísla. K námietke nesprávne uvedeného dátumu vydania rozhodnutia, žalovaný uviedol, že rozhodnutie bolo vydané dňa 13.11.2018, pričom uvedená chyba je zrejmou chybou v písaní, ktorá nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia. 4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.05.2019 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobe, pričom k obrane žalovaného, v zmysle ktorej si čestné prehlásenia predložené žalobcom vzájomne odporujú, uviedol, že tvrdenie, že stavba bola postavená pred rokom 1970, nie je rozporiteľné, nakoľko osoby, ktoré poskytli čestné prehlásenia, uviedli dátum, kedy mali vedomosť, že už stavba stála. Bývalý vlastník uviedol, že stavba stála už pred 01.10.1976, následne prebehlo dodatočné zisťovanie ohľadne dátumu výstavby, kedy bolo zistené, že stavba bola postavená už pred rokom 1970. Vzhľadom na uvedené si tieto tvrdenia neodporujú, predstavujú určité upresnenie faktov a takýto dôkaz možno považovať za dostatočne relevantný. 5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 03.06.2019 zotrval na skutkovom a právnom odôvodnení vyjadrenia k žalobe. 6. Žalobca na podklade uznesenia správneho súdu č.k. 30S/2/2019-97 zo dňa 28.11.2019 podaním zo dňa 13.12.2019 upravil pôvodné znenie rozsudočného návrhu tak, že žiada, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalovaný v podaní zo dňa 24.01.2020 v reakcii na úpravu rozsudočného návrhu žalobcom uvádza, že zmena žalobného návrhu je v tomto štádiu s poukazom na ust. § 183 SSP a koncentračnú zásadu vlastnú pre správne súdnictvo neprípustná a správny súd na takto zmenený návrh nemôže prihliadať. Žalobcovi najneskôr podaním žaloby uplynula lehota na zmenu žalobného návrhu a v tomto štádiu konania, keď sa vzniesli prostriedky procesnej obrany so strany žalovaného, je takýto postup vylúčený. 8. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07. apríla 2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu. 9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 16.11.2018 (ďalej len vyhláška č. 31/2003 Z.z.) žiadosť o určenie súpisného čísla a orientačného čísla obsahuje a) meno, priezvisko a trvalý pobyt žiadateľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, b) predmet žiadosti, c) kód druhu stavby6) a termín jej dokončenia, d) prílohy, ktorými sú 1. doklad o vlastníctve pozemku alebo doklad o inom práve k pozemku, 2. kolaudačné rozhodnutie;7) pri rozostavanej stavbe stavebné povolenie, 3. zameranie adresného bodu8) a 4. údaj o tom, či sa v budove nachádzajú byty, a údaje o číslach bytov a podlažiach, na ktorých sa byty nachádzajú. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. ak obec nevyhovie žiadosti o určenie súpisného čísla a orientačného čísla, vydá rozhodnutie, ktoré obsahuje a) názov obce a jej číselný kód,9a) b) názov časti obce, ak sa obec člení na časti, názov ulice a názov katastrálneho územia, v ktorých sa budova nachádza, c) parcelné číslo pozemku, na ktorom je budova postavená; ak je budova postavená na viacerých pozemkoch, uvedú sa všetky parcelné čísla týchto pozemkov, d) kód druhu stavby,6) e) dátum vydania a číslo kolaudačného rozhodnutia7) a názov orgánu, ktorý ho vydal; pri rozostavanej stavbe dátum vydania a číslo stavebného povolenia a názov orgánu, ktorý ho vydal, f) meno, priezvisko a trvalý pobyt žiadateľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu, g) výrok, h) odôvodnenie, i) poučenie o opravnom prostriedku, j) dátum, meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce. Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. súpisné číslo a orientačné číslo možno určiť aj bez kolaudačného rozhodnutia,7) ak tak ustanovuje osobitný predpis11) alebo ak sa budova nekolauduje alebo príslušný orgán od jej kolaudácie upustil.12) Podľa § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 16.11.2018 (ďalej len zákon o obecnom zriadení) obec určuje, mení alebo zrušuje súpisné číslo a orientačné číslo budovám, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v aktuálnom stave. Obec zmení alebo zruší súpisné číslo alebo orientačné číslo aj bez žiadosti, ak sa zmení alebo pominie dôvod, pre ktorý bolo určené. Podľa § 2c ods. 3 zákona o obecnom zriadení osoba určená v kolaudačnom rozhodnutí je povinná požiadať o určenie súpisného čísla a orientačného čísla podľa odsekov 1 a 2 do 30 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia; ak tak neurobí, obec určí súpisné číslo a orientačné číslo podľa odsekov 1 a 2 aj bez žiadosti. Predo dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na účel prevodu vlastníctva k budove alebo poistenia budovy obec môže na žiadosť určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení na rozhodovanie o názvoch obcí a názvoch častí obcí, o inej zmene územia obce ako v § 2 ods. 3 a o určení súpisného čísla a orientačného čísla sa nevzťahuje správny poriadok. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 11. V prvom rade k obrane žalovaného, podľa ktorej musí správny súd konať o žalobe v jej znení jej pôvodného petitu, nakoľko zmena žaloby bola doručená správnemu súdu až po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú má na mysli citované ust. § 183 SSP, správny súd uvádza nasledovné. Žalobca sa pôvodným návrhom doručeným správnemu súdu dňa 04.01.2019 domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného povinnosťou vydať rozhodnutie, ktorým vyhovie žiadosti žalobcu zo dňa 06.11.2018, prijatej žalovaným dňa 07.11.2018. Podaním doručeným správnemu súdu 16.12.2019 žalobca upravil rozsudočný návrh tak, že žiada, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Na úvod považuje správny súd za potrebné predostrieť, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 139 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok upravujúce dispozičné procesné úkony účastníkov civilného sporového konania (zmenu žaloby a späťvzatie žaloby), nakoľko Správny súdny poriadok vo vzťahu k týmto procesným inštitútom obsahuje samostatnú právnu úpravu, a to v citovanom ust. § 62 - inštitút zmeny žaloby a v citovanom ust. § 63 - inštitút späťvzatia žaloby. 13. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 62 ods. 2 SSP zmenenú žalobu správny súd doručí ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk. Podľa § 63 SSP žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci sa 14. S ohľadom na znenie citovaného ust. § 62 ods. 1 SSP a citovaného ust. § 63 SSP je správny súd toho názoru, že podanie žalobcu doručené správnemu súdu dňa 16.12.2019 nemožno kvalifikovať ani ako zmenu žaloby, ani ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko týmto podaním (t.j. úpravou petitu) žalobca ani nerozšíril a ani nezúžil „počet" žalobcom napádaných výrokov rozhodnutia žalovaného, t.j. nedošlo ku kvantitatívnej zmene medzí správneho súdneho prieskumu. Pôvodnou aj upravenou žalobou sa totiž žalobca naďalej domáha preskúmania jedného a toho istého výroku žalobou napadnutého rozhodnutia (ktorý je zároveň jediným výrokom daného rozhodnutia), t.j. výroku o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 06.11.2018 o vydanie potvrdenia o veku stavby a pridelenia súpisného čísla. Rovnako tak nedošlo ku kvalitatívnej zmene medzí súdneho správnemu prieskumu, t.j. k zmene konkrétnych žalobných bodov v zmysle konkrétnych skutkových a právnych dôvodov (tak ako boli zadefinované už v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 04.01.2019), pre ktoré žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. 15. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa so žalobnou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nezodpovedá ust. § 47 Správneho poriadku, keďže žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré boli pokladom pre rozhodnutie, ani akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu. Žalobca v žalobe tvrdí, že na preukázanie svojich právne významných skutkových tvrdení predložil žalovanému listinné dôkazy - čestné prehlásenie Z. M., rod. D. zo dňa 20.09.2018, list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. U. zo dňa 08.06.2018 a geometrický plán č. 64/2018, vyhotovený Bc. S. H. dňa 13.04.2018. Žalovaný však žiadnym spôsobom označené dôkazy nevyhodnotil. 16. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej a logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že aj odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy celkom alebo sčasti nenaplnil, potom správny súd nemôže správny akt preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. 17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti, pre nedostatok dôvodov. 18. Obsahové náležitosti rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o určenie súpisného čísla definuje citované ust. § 6 ods. 4 písm. a) až j) vyhlášky č. 31/2003 Z.z., patrí k nim (okrem iných) aj výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Hoci vyhláška č. 31/2003 Z.z. neidentifikuje bližšie požiadavky zákonodarcu na obsah „odôvodnenia" a hoci v zmysle citovaného ust. § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení sa na rozhodnutie o určení súpisného čísla nevzťahuje Správny poriadok, a teda ani citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku (definujúce obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu), uvedené neznamená, že rozhodnutie vydané správnym orgánom pri aplikácii citovaného ust. § 2c ods. 1 zákona o obecnom zriadení v spojení s citovaným ust. § 9 ods. 3 vyhlášky č. 31/2003 Z.z., čo do svojej kvality nepodlieha žiadnym požiadavkám. Aj v prípade, ak osobitný zákon vylúčil pôsobnosť všeobecného predpisu - Správneho poriadku (ako je tomu v danom prípade), pričom tento lex specialis neupravuje určitú otázku, nemôže to znamenať založenie priestoru pre ľubovôľu orgánu verejnej správy. Práve v takýchto prípadoch sú o to viac potrebné základné princípy správneho práva, resp. princípy dobrej správy. Nemožno totiž upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov, ktoré vyplývajú napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 z 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) 7 z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe, musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané (obdobne NS SR v rozhodnutí sp.zn. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010). Preto je potrebné, aby každé rozhodnutie, ktoré v rámci zákonných ustanovení správny orgán vydá, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa na toto konanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní alebo nie a ktoré môže byť preskúmané súdom v zmysle Správneho súdneho poriadku, bolo vydané v duchu pravidiel a zásad pre rozhodovanie o právach a povinnostiach interpretovaných v kontexte štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy. 19. Správny súd je toho názoru, že žalovaný sa pri vydávaní rozhodnutia o žiadosti žalobcu zo dňa 06.11.2018 vyššie citovanými právno - teoretickými postulátmi neriadil. Rozhodnutie žalovaného v nadväznosti na žalobcom k žiadosti zo dňa 06.11.2018 pripojené dôkazy (čestné vyhlásenia Z. M. zo dňa 20.09.2018, list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. U. zo dňa 08.06.2018 a geometrický plán č. 64/2018, vyhotovený Bc. S. H. dňa 13.04.2018) nerešpektuje princíp transparentnosti dobrej správy a neatrahuje primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne argumenty, pre ktoré bolo vydané. Žalobca mal dostať špecifickú odpoveď ohľadne hodnotenia tohto typu dôkazných prostriedkov. Správny súd konštatuje, že žalovaný nevyhodnotil všetky správnemu orgánu predložené dôkazy, nakoľko sa o nich v rozhodnutí, čo do zhodnotenia ich obsahu nezmieňuje vôbec. Je nevyhnutné, aby každý dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný, resp. určitá skupina dôkazov svojho druhu samozrejme za predpokladu, že sa vzťahuje k relevantnému tvrdeniu účastníka, učinil správny orgán predmetom svojich úvah a hodnotení. 20. Nie je vylúčené, že správny orgán po opätovnom zhodnotení uvedených dôkazov znovu dospeje k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, avšak k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia bude potrebné rešpektovať princíp dobrej správy a doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu označených dôkazných dôkazov, ich vierohodnosti, relevancie vo vzťahu k predmetu konania. Až takéto odôvodnenie bude možné následne byť podrobené správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. 21. Je potrebné na záver podotknúť, že hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu, ale naopak malo byť sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 114/08). 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.