Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/29/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200159 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200159.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o., so sídlom Potočná 8204/19, 831 06 Bratislava, IČO: 36 705 691, zastúpený advokátom: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100078073/2019 zo dňa 08.01.2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správca dane (Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. Daňová kontrola bola začatá dňa 22.02.2018 na základe oznámenia o daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 100315039/2018 zo dňa 07.02.2018. Na základe vykonaného dokazovania v priebehu výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vyhotovil správca dane protokol zo dňa 13.07.2018 a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 16.07.2018, ktoré boli daňovému subjektu doručené dňa 03.08.2018. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu zo dňa 13.07.2018 a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie. Dňa 24.08.2018 uplynula 15-dňová lehota na písomné vyjadrenie sa k protokolu, ktorú určil správca dane daňovému subjektu vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 16.07.2018. Žalobca sa v lehote určenej správcom dane vo výzve k protokolu č. 101356627/2018 zo dňa 13.07.2018 nevyjadril a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, o čom správca dane spísal úradný záznam zo dňa 28.08.2018 a vydal rozhodnutie č. 101672988/2018 zo dňa 27.08.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil daňovému subjektu Distrib Capital, s.r.o. (žalobcovi) rozdiel v sume 29.992,52 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, nadmerný odpočet nepriznáva v sume 2.851,21 Eur a vyrubuje daň v sume 27.141,31 Eur. Nakoľko žalobca v daňovej kontrole nepredložil požadované doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, správca dane dňa 27.04.2018 v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku nahliadnutím do spisu iného správcu dane prevzal nasledovné doklady spoločnosti SEBRIK, s.r.o., Krásnohorská 3161/9, Bratislava - Fa č. 17110046 vystavená dodávateľom Distrib Capital, s.r.o. odberateľovi SEBRIK, s.r.o., Fa č. 17110047 vystavená dodávateľom Distrib Capital, s.r.o. odberateľovi SEBRIK, s.r.o. zmluvu o predaji na účet a v mene objednávateľa zo dňa 29.08.2016, objednávateľ: SEBRIK, s.r.o., dodávateľ: Distrib Capital, s.r.o., - Dodatok č. 1 zo dňa 30.12.2016 k zmluve o predaji na účet a v mene objednávateľa zo dňa 29.08.2016, - Zmluvu o skladovaní zo dňa 29.08.2016, skladovateľ: Distrib Capital, s.r.o., ukladateľ: SEBRIK, s.r.o., - Dodatok č. 1 zo dňa 30.12.2016 k zmluve o skladovaní zo dňa 29.08.2016, - účtovná zostava spoločnosti SEBRIK, s.r.o., - Zoznam prijatých faktúr s úhradami a údajmi z faktúry od 01.01.2017 do 31.12.2017, - výpis z účtu spoločnosti SEBRIK, s.r.o. - výstup z internetu George - 3 listy. O nahliadnutí do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 27.04.2018. Dňa 02.05.2018 správca dane prevzal zo spisu iného správcu dane ďalšie doklady: dodávateľskú faktúru č. 17110048 vystavenú dodávateľom Distrib Capital, s.r.o. odberateľovi ELADAN, s.r.o., Hlohovec zo dňa 30.11.2018, s predmetom fakturácie - skladovanie za mesiac november 2017, zabezpečenie rozvozu, etiketovanie, balenie a paletizácia, za cenu ZD 11.490,00 Eur, DPH 20% vo výške 2.298,00 Eur, zmluvu o skladovaní zo dňa 24.10.2017, skladovateľ Distrib Capital, s.r.o., ukladateľ ELADAN, s.r.o., Hlohovec, zmluvu o predaji na účet v mene objednávateľa zo dňa 24.10.2017 medzi objednávateľom ELADAN, s.r.o. Hlohovec a dodávateľom Distrib Capital, s.r.o. - doklad o úhrade faktúry č. 17110048. O nahliadnutí do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 02.05.2018. Žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v zmysle § 11 a § 11a zákona o DPH na riadku 07 (ZD) vo výške 18.070,46 Eur, na riadku 08 - daň vo výške 3.614,10 Eur. Zároveň uplatnil odpočítanie dane vo výške 3.614,10 Eur podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH. Ku kontrole na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania dane nepredložil žiadne faktúry od dodávateľa z iného členského štátu, so správcom dane počas daňovej kontroly nespolupracoval, na výzvy nereagoval, v odbernej lehote podania správcu dane neprevzal a na ústnych pojednávaniach sa nezúčastňoval. O uvedených skutočnostiach správca dane vyhotovil úradné záznam zo dňa 03.04.2018, 04.07.2018 a 24.10.2018. Žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie tovary a služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2, 9 až 12 zákona o DPH na riadku 09 (ZD) vo výške 19.954,04 Eur, na riadku 10 - daň vo výške 3.989,01 Eur. Zároveň uplatnil odpočítanie dane vo výške 3.989,01 Eur podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Nepredložil ku kontrole žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru alebo služby podľa § 69 ods. 2, 9 až 12 zákona o DPH. Neumožnil správcovi dane preveriť zdaniteľné plnenie, so správcom dane počas kontroly nespolupracoval, na výzvy nereagoval, na ústnych pojednávaniach sa nezúčastňoval. Ďalej žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH na riadku 11 (ZD) vo výške 4.566,98 Eur, na riadku 12 daň vo výške 913,40 Eur. Zároveň uplatnil odpočítane dane vo výške 913,40 Eur podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Nepredložil však doklady, neumožnil správcovi dane preveriť zdaniteľné plnenia, so správcom dane nespolupracoval, na výzvy nereagoval, na ústnych pojednávaniach sa nezúčastňoval. Daňový subjekt (žalobca) si na riadku 21 uplatnil odpočítanie dane vo výške 29.992,52 Eur. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že podľa predloženej evidencie DPH za 11/2017 žalobca uplatnil odpočítanie okrem iného aj z faktúr od dodávateľa SIGNEA s.r.o.: - faktúra č. 2017141, dátum zdaniteľného plnenia 02.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur, - faktúra č. 2017143, dátum zdaniteľného plnenia 09.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur, - faktúra č. 2017150, dátum zdaniteľného plnenia 16.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur, - faktúra č. 2017151, dátum zdaniteľného plnenia 23.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur. Podľa predloženého výstupu z účtovníctva - Zoznam prijatých faktúr od 01.11.2017 do 30.11.2017 - faktúry vystavené dodávateľom SIGNEA s.r.o. žalobca neuhradil. 2. Proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu dane zo dňa 27.08.2018 podal žalobca odvolanie. Odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101672988/2018 zo dňa 27.08.2018 potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt počas konania celej daňovej kontroly neuplatnil svoje práva uložené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c), § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Okrem evidencie DPH za 11/2017, hlavnej knihy analytickej evidencie, skrátený výpis od 01.01.2017 do 30.11.2017, zoznamu prijatých faktúr od 01.11.2017 do 30.11.2017, zoznamu vydaných faktúr od 01.11.2017 do 30.11.2017 nepredložil žiadne ďalšie doklady, ani nepožiadal o výsluch osôb tak, ako to tvrdí v odvolaní, nepodal žiadne písomné vyjadrenia, nepredložil faktúry, ani iné doklady a dôkazy v súvislosti s uskutočnením predmetných zdaniteľných obchodov. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a tovary boli dodané čo preukázal nerozporovanými listinným dôkazmi, pretože tieto správcovi dane neboli predložené (faktúry, príjemky, výdajky, skladová evidencia). Správca dane nepriznal daňovému subjektu (žalobcovi) odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2017 v sume 29.992,52 Eur, z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 zákona o DPH, keď nepredložil faktúry od platiteľov podľa § 51 ods. 1 písm. b), v zmysle ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítane dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 a § 51 ods. 1 písm. c), podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, ktoré predložené neboli, čím došlo k porušeniu citovaných ustanovení zákona o DPH daňovým subjektom. Odvolací orgán (žalovaný) sa stotožnil s postupom správcu dane a s jeho záverom, keď neuznal oprávnenosť odpočítanie dane v zmysle uvedených ustanovení zákona o DPH. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08.01.2019 podal žalobca správnu žalobu. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a žalobca ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, poukazujúc na to, že závery z daňovej kontroly sú v rozpore so skutočnosťou, ako aj v rozpore so zákonom, že kontrolou neboli zistené porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré by mali vplyv na výšku priznanej a odvedenej dane v zdaňovacom období november 2017. Žalobca riadne v predmetnej daňovej kontrole preukázal, že došlo ku skutočnej realizácii zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, preto akékoľvek názory správcu dane a/alebo žalovaného, že sa jednalo o neuskutočnenie zdaniteľného plnenia, resp. nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie sú podložené, sú len vo forme domnienok (a to aj nepravdivých), čo však v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu daňovému subjektu. Na základe týchto skutočností považuje žalobca postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu pri vykonávaní dokazovania za nezákonný. Odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, vzhľadom na to, že boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky, žalobca považuje za nevyhnutné obrátiť sa so žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postup správneho orgánu na súd. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj proces, ktorý mu predchádzal sa žalobcovi preukázateľne javia ako nezákonné, nepreskúmateľné, diskriminačné a nedôvodné. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so: 1. zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok); 2. zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty; 3. zákonom č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník; 4. zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe; 5. zákonom č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva; 6. zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov; 7. a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že správca dane pri vydávaní rozhodnutia hrubo porušil zákon o správe daní a to tým, že pri výkone daňovej kontroly nepostupoval v súlade so zákonom o správe daní, a to najmä: a) riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch; b) neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci; c) presunul rozsah dôkazného bremena subdodávateľov v obchodných transakciách na žalobcu, pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane, účelovo zbavený možnosť v uplatnení svojich procesných práv; d) v daňovej kontrole bol nečinný; e) vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne do rozhodnutia; na základe čoho sa nielen rozhodnutie prvostupňového orgánu, rozhodnutie odvolacieho orgánu, ale aj závery uvedené v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ako aj všetky súvisiace úkony uvedené preukazne a nespochybniteľne javia ako nezákonné, nepreskúmateľné a nedôvodné. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15. marca 2011, 5Sžf 108/2009, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2015, rozsudok Súdneho dvora (Tretia komora) z 21. júna 2012 - C-80/11 a C-142/11, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf 4/2013, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House) - judikáty Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora vo veci dôkazného bremena. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly neprejavil vôľu doplniť požadované daňové doklady a dôkazy, na ktoré bol správcom dane vyzvaný a ktoré sú nevyhnutným podkladom pri zostavovaní daňového priznania. Preto správca dane pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícií tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Počas procesu výkonu daňovej kontroly žalobca nepredložil žiadne dôkazy o zdaniteľných obchodoch, z ktorých uplatnil odpočítane dane z pridanej hodnoty. So správcom dane nespolupracoval, hoci oznámenie o začatí kontroly, výzvy na predloženie dokladov a predvolanie vo veci doplnenia informácií a prerokovania kontrolných zistení prevzal. Žalobca tak nespĺňa svoju dôkaznú povinnosť. Doklady, na predloženie ktorých bol vyzvaný správcom dane nepredložil a na ústnych pojednávaniach za účelom objasnenia realizácie deklarovaných obchodov sa nezúčastnil, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 45 ods. 2 písm. c), d), e) Daňového poriadku. Ustanovenia zákona o DPH zakotvujú základné všeobecné podmienky na odpočítanie dane, ktoré je potrebné splniť. Táto úprava je vo vzťahu k všeobecnej zákonnej úprave dokazovania v daňovom konaní špeciálna, pretože zákon o DPH z dôvodu zložitosti a náročnosti kontroly tejto dane určil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane prísnejšie podmienky, ako sú pre dokazovanie nárokov u ostatných daní a právne následky z ich nedodržania znáša daňový subjekt. V súvislosti s uvedeným žalovaný orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok spočíva jednak v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom, pričom doklady musia mať najmä povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Dôkazné bremeno je podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 1 a 2, § 51 zákona o DPH na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybností o tom, či bol tovar alebo služba dodané, nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia po formálnej a vecnej stránke, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie DPH. V daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet preukázal faktúrou, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobu na nej uvedenou. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal pri neuznaní odpočítania dane u žalobcu bola skutočnosť, že žalobca oprávnenosť svojho nároku nepreukázal splnením podmienky podľa § 51 ods. 1 písm. a), b), c) zákona o DPH - nepredložil faktúry od platiteľa vyhotovených podľa § 71 citovaného zákona, daň nebola uvedená v záznamoch podľa § 70 a nepredložil faktúry od dodávateľa z iného členského štátu. Žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 zákona o DPH na riadku 23 daňového priznania porušil ustanovenie zákona o DPH - § 51 ods. 1 písm. a) (daňový subjekt si nesplnil formálnu povinnosť predložiť faktúry, z ktorých si uplatňuje odpočítanie, ktorá je jednou z podmienok na uplatnenie odpočítania), § 51 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, žalobca nepredložil žiadne doklady a dôkazy na preukázanie zdaniteľných obchodov; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70), § 51 ods. 1 písm. c), podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu (dodanie nebolo preukázané zo strany daňového subjektu, ktorý nepredložil riadne daňové a účtovné doklady a dôkazy na preukázanie uplatneného odpočítania, nepredložil žiadne doklady a dôkazy o okolnostiach zdaniteľných obchodov, z ktorých uplatnil odpočítanie). Žalobca si nesplnil povinnosť predložiť faktúry, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, a ktoré sú jednou z podmienok na uplatnenie odpočítania. Nepredložil na preukázanie odpočítania žiadne faktúry ani iné doklady a dôkazy, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie na riadnu 23 daňového priznania, a ktoré sú podkladom pre zostavenie daňového priznania. Taktiež si nesplnil formálnu povinnosť predložiť faktúry na preukázanie odpočítania uplatneného pri nadobudnutí tovaru podľa § 11 a § 11a zákona o DPH od dodávateľov z iných členských štátov. Daňový subjekt nepredložil faktúry, ani žiadne iné doklady a dôkazy preukazujúce, že vznikla daňová povinnosť príjemcovi tovaru alebo služby, na ktoré je prenesená daňová povinnosť v prípadoch tzv. samozdanenia podľa § 69 ods. 2 a 3, 9 až 12 zákona o DPH. Žalobca bol počas výkonu daňovej kontroly pasívny. Na základe týchto skutočností žiadal žalovaný, aby správny súd žalobu zamietol. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v lehote určenej správnym súdom už nevyjadril. 6. Správny súd podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 7. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov, ako i postup prechádzajúci jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Podstatnou žalobnou námietkou žalobcu je spochybňovanie správnosti vyhodnotenia zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočet dane. Ťažisko žalobcovej argumentácie spočíva v tvrdení, že predložením daňových dokladov - faktúr vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktoré ho v zmysle zákona zaťažuje pri preukázaní splnenia zákonných podmienok nároku na odpočet DPH podľa § 49 zákona o DPH. Podľa žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí chýba jednoznačný záver správcu dane, z ktorého je možné vyvodiť a urobiť si úsudok, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne zisteného a popísaného dôvodu. Správca dane v konečnom dôsledku ani nekonštatoval, že by nemal preukázané dodanie tovaru niektorým dodávateľom v reťazci obchodných partnerov, iba sa zmohol na konštatovanie, že má pochybností o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov. 9. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. Daňová kontrola bola začatá dňa 22.02.2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 100315039/2018 zo dňa 07.02.2018. Na základe vykonaného dokazovania v priebehu výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vyhotovil správca dane protokol zo dňa 13.07.2018 a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 16.07.2018, ktoré boli daňovému subjektu doručené dňa 03.08.2018. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole začalo podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie. Dňa 24.08.2018 uplynula 15-dňová lehota na písomné vyjadrenie sa k protokolu, ktorú určil správca dane daňovému subjektu vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 13.07.2018. Žalobca sa v lehote určenej správcom dane vo výzve nevyjadril k protokolu a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložil v priebehu daňovej kontroly, o čom správca dane spísal úradný záznam zo dňa 28.08.2018 a vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 101672988/2018 zo dňa 27.08.2018, ktoré daňový subjekt (žalobca) napadol odvolaním. V podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie deklaroval žalobca dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona o DPH na riadku 03 (ZD) vo výške 93.187,86 Eur, na riadku 04 daň vo výške 18.637,69 Eur. Z dokladov predložených k daňovej kontrole - účtovné zostavy, zoznam vydaných faktúr a evidencia DPH správca dane zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období november 2017 vyhotovil faktúry v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH pre tuzemských odberateľov: W4, s.r.o., Blagoevova 9, Bratislava, SEBRIK, s.r.o., Krásnohorská 3161/9, Bratislava, ELADAN, s.r.o., Nitrianska 99, Hlohovec a TESCO. Nakoľko žalobca v daňovej kontrole nepredložil požadované doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane dňa 27.04.2018 v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku nahliadnutím do spisu iného správcu dane prevzal nasledovné doklady spoločnosti SEBRIK, s.r.o., Krásnohorská 3161/9, Bratislava - FA č. 17110046 vystavenú dodávateľom Distrib Capital, s.r.o., odberateľovi SEBRIK, s.r.o., FA č. 17110047 vystavenú dodávateľom Distrib Capital, s.r.o., odberateľovi SEBRIK, s.r.o., zmluvu o predaji na účet a v mene objednávateľa zo dňa 29.08.2016, objednávateľ SEBRIK, s.r.o., dodávateľ Distrib Capital, s.r.o., dodatok č. 1 zo dňa 30.12.2016 k zmluve o predaji na účet a v mene objednávateľa zo dňa 29.08.2016, zmluvu o skladovaní zo dňa 29.08.2016, skladovateľ: Distrib Capital, s.r.o., ukladateľ: SEBRIK, s.r.o., dodatok č. 1 zo dňa 30.12.2016 k zmluve o skladovaní zo dňa 29.08.2016 - účtovná zostava spoločnosti SEBRIK, s.r.o. - zoznam prijatých faktúr s úhradami a údajmi z faktúry od 01.01.2017 do 31.12.2017, výpis z účtu spoločnosti SEBRIK, s.r.o. - výstup z internetu George - 3 listy. O nahliadnutí do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 27.04.2018. Dňa 02.05.2018 správca dane prevzal zo spisu iného správcu dane ďalšie doklady: dodávateľskú faktúru č. 17110048 vystavenú dodávateľom Distrib Capital, s.r.o. odberateľovi ELADAN, s.r.o., Hlohovec zo dňa 30.11.2018, s predmetom fakturácie - skladovanie za mesiac november 2017, zabezpečenie rozvozu, etiketovanie, balenie a paletizácia, za cenu ZD 11.490,00 Eur, DPH 20% vo výške 2.298,00 Eur, zmluvu o skladovaní zo dňa 24.10.2017, skladovateľ Distrib Capital, s.r.o., ukladateľ ELADAN, s.r.o., Hlohovec, zmluvu o predaji na účet a v mene objednávateľa zo dňa 24.10.2017 medzi objednávateľom ELADAN, s.r.o. Hlohovec a dodávateľom Distrib Capital, s.r.o. - doklad o úhrade faktúry č. 17110048. O nahliadnutí do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 02.05.2018. V podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie deklaroval žalobca nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v zmysle § 11 a § 11a zákona o DPH na riadku 07 vo výške 18.070,46 Eur, na riadku 08 - daň vo výške 3.614,10 Eur a zároveň uplatnil odpočítanie dane vo výške 3.614,10 Eur podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH. Ku kontrole na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania dane žalobca nepredložil žiadne faktúry od dodávateľa z iného členského štátu, so správnom dane počas daňovej kontroly nespolupracoval, na výzvy nereagoval, v odbernej lehote podania správcu dane neprevzal a na ústnych pojednávaniach sa nezúčastňoval. V podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie deklaroval žalobca tovary a služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2, 9 a 12 zákona o DPH na riadku 09 vo výške 19.954,04 Eur, na riadku 10 daň vo výške 3.989,01 Eur. Zároveň uplatnil odpočítanie dane vo výške 3.989,01 Eur podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Ku kontrole žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce dodanie tovaru alebo služby podľa § 69 ods. 2, 9 a 12 zákona o DPH. Správcovi dane neumožnil preveriť zdaniteľné plnenie, so správcom dane počas kontroly nespolupracoval, na výzvy nereagoval, na ústnych pojednávaniach sa nezúčastňoval. V podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie ďalej žalobca deklaroval služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH na riadku 11 vo výške 4.566,98 Eur, na riadku 12 daň vo výške 913,40 Eur. Zároveň uplatnil odpočítanie dane vo výške 913,40 Eur podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Ani v predmetnom prípade žalobca nepredložil doklady, neumožnil správcovi dane preveriť zdaniteľné plnenie, so správcom dane nespolupracoval, na výzvy nereagoval, na ústnych pojednávaniach sa nezúčastňoval. Správca dane z daňového priznania za kontrolované zdaňovacie obdobie zistil, že daňový subjekt (žalobca) si na riadku 21 uplatnil odpočítanie dane vo výške 29.992,52 Eur. Podľa predloženej evidencie DPH za 11/2017 žalobca uplatnil odpočítanie okrem iného aj z faktúr od dodávateľa SIGNEA s.r.o.: - faktúra č. 2017141, dátum zdaniteľného plnenia 02.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur, - faktúra č. 2017143, dátum zdaniteľného plnenia 09.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur, - faktúra č. 2017150, dátum zdaniteľného plnenia 16.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur, - faktúra č. 2017151, dátum zdaniteľného plnenia 23.11.2017, základ dane 3.500,00 Eur, DPH vo výške 700,00 Eur, spolu 4.200,00 Eur. Podľa predloženého výstupu z účtovníctva - Zoznam prijatých faktúr od 01.11.2017 do 30.11.2017 - faktúry vystavené dodávateľom SIGNEA s.r.o. žalobca neuhradil. 10. Za účelom preverenia obchodných transakcií fakturovaných faktúrami č. 2017141, č. 2017143, č. 2017150, č. 2017151, č. 2017156 správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu SIGNEA s.r.o.. O nahliadnutí do spisu správca dane vyhotovil úradný záznam, z ktorého vyplýva, že u tohto daňového subjektu prebieha miestne zisťovanie za zdaňovacie obdobie november 2017. Interným preverovaním bolo zistené, že miestne príslušný správca dane predvolal daňový subjekt SIGNEA s.r.o., a to predvolaním na ústne pojednávanie v súvislosti s preverením obchodných transakcií v zdaňovacom období november 2017 na deň 06.03.2018, ktoré sa správcovi dane vrátilo s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Ústne pojednávanie sa tak neuskutočnilo. Správca dane o uvedených skutočnostiach vyhotovil úradný záznam zo dňa 22.03.2018. Následne bol predvolaný konateľ spoločnosti SIGNEA s.r.o. pán Juraj Žigo na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.04.2018. Na ústne pojednávanie sa však konateľ nedostavil. Správcovi dane bolo daňovým subjektom SIGNEA s.r.o. dňa 09.04.2018 doručené elektronickou poštou podanie, v ktorom daňový subjekt uviedol, že vzhľadom k tomu, že konateľ spoločnosti je momentálne mimo územia SR, a to do 11.05.2018, žiada o zmenu termínu ústneho pojednávania. Vzhľadom na skutočnosti uvedené daňovým subjektom v oznámení zo dňa 09.04.2018 správca dane zaslal opakované predvolanie Jurajovi Žigovi - konateľovi spoločnosti SIGNEA s.r.o., v ktorom určil deň ústneho pojednávania na deň 17.05.2018. Predmetom ústneho pojednávania malo byť okrem iného aj preverenie dodávok tovarov a služieb od dodávateľa SIGNEA s.r.o. odberateľovi Distrib Capital, s.r.o., ku ktorým sa vzťahujú dodávateľské faktúry č. 2017141, 2017143, 2017150, 2017151, 2017156 za zdaňovacie obdobie november 2017. Dňa 17.05.2018 sa konateľ spoločnosti pán Juraj Žigo na ústne pojednávanie opäť nedostavil. Správcovi dane bolo dňa 17.05.2018 doručené elektronickou poštou podanie, v ktorom daňový subjekt uviedol, že v súvislosti s prebiehajúcimi zmenami v spoločnosti SIGNEA s.r.o. a rokovaniami bol štatutár vyslaný opätovne mimo územia SR a jeho predpokladaný návrat je až koncom mája 2018. Daňový subjekt z tohto dôvodu požiadal o opätovný odklad ústneho pojednávania, správca dane o uvedených skutočnostiach vyhotovil úradný záznam. Podľa údajov Obchodného registra SR správca dane zistil, že spoločnosť SIGNEA s.r.o. zmenila od 29.05.2018 obchodné meno na PRV-BG s.r.o. ako aj konateľa. Konateľom sa stal občan Bulharskej republiky pán Parush Rusanov Vasilev, F. XX, K. XXXX, Bulharská republika - vznik funkcie 11.05.2018. Na základe týchto zistených skutočností nebolo možné správcom dane preveriť realizáciu predmetných zdaniteľných obchodov. Správca dane opakovane kontaktoval žalobcu a konateľa spoločnosti Ing. Andreja Sabovčíka za účelom predloženia dokladov a dôkazov, ako aj preverenia zdaniteľných plnení deklarovaných v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 11/2017 formou výziev a predvolaní. Správca dane postupoval v záujme zabezpečenia komplexného zaistenia relevantných skutočností a dôkazov, ktoré budú podkladom pre správne určenie daňovej povinnosti v procese kontroly za zdaňovacie obdobie november 2017 u žalobcu. Počas procesu výkonu daňovej kontroly žalobca nepredložil žiadne dôkazy o zdaniteľných obchodoch, z ktorých uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. So správcom dane nespolupracoval, hoci oznámenie o začatí kontroly, výzvy na predloženie dokladov a predvolanie vo veci doplnenia informácií a prerokovania kontrolných zistení prevzal. Hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal pri neuznaní odpočítania dane u žalobcu bola skutočnosť, že žalobca oprávnenosť svojho nároku nepreukázal splnením podmienky podľa § 51 ods. 1 písm. a), b), c) zákona o DPH - nepredložil faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH, daň nebola uvedená v záznamoch podľa § 70 citovaného zákona a nepredložil faktúry od dodávateľa z iného členského štátu. Uplatnením práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 zákona o DPH na riadku 23 daňového priznania porušil žalobca nasledovné ustanovenie zákona o DPH. - § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH - dodanie nebolo preukázané zo strany daňového subjektu po formálnej a vecnej stránke, pretože so správcom dane nekomunikoval, nereagoval na výzvy správcu dane, ani na predvolania. Daňový subjekt si nesplnil formálnu povinnosť predložiť faktúry, z ktorých si uplatňuje odpočítanie, čo je jednou z podmienok na uplatnenie odpočítania. - § 51 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH - dodanie nebolo preukázané zo strany daňového subjektu, ktorý nepredložil žiadne doklady a dôkazy na preukázanie zdaniteľných obchodov, § 51 ods. 1 písm. b), podľa ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70. - § 51 ods. 1 písm. c) - dodanie nebolo preukázané zo strany daňového subjektu, ktorý nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady a dôkazy na preukázanie uplatneného odpočítania, nepredložil ani žiadne doklady a dôkazy o okolnostiach zdaniteľných obchodov, z ktorých uplatnil odpočítanie. 11. Daňový subjekt (žalobca) počas konania celej daňovej kontroly neuplatnil svoje práva uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku. Okrem evidencie DPH za 11/2017, hlavnej knihy analytickej evidencie, skrátený výpis od 01.01.2017 do 30.11.2017, zoznamu prijatých faktúr od 01.11.2017 do 30.11.2017, zoznam vydaných faktúr od 01.11.2017 do 30.11.2017 nepredložil žiadne ďalšie doklady, ani nepožiadal o výsluch osôb, tak ako to tvrdil v odvolaní, nepodal žiadne písomné vyjadrenia, nepredložil faktúry, ani iné doklady a dôkazy v súvislosti s uskutočnením predmetných zdaniteľných obchodov. Nebolo možné preukázať tvrdenie žalobcu, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a tovary boli dodané, čo preukazoval nerozporovanými listinným dôkazmi, pretože tieto správcovi dane predložené neboli. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 27.08.2018 uviedol faktúry vystavené daňovým subjektom (žalobcom) pre spoločnosti: W4 s.r.o., SEBRIK, s.r.o., ELADAN, s.r.o. a TESCO, jedná sa o odberateľov, pre ktorých žalobca vystavil v kontrolovanom zdaňovacom období odberateľské faktúry, z ktorých nebolo uplatnené odpočítanie daní ale bol povinný z týchto faktúr, ktorých chce neuplatňovať daň, túto odviesť ŠR. 12. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, keďže ide o fiškálne záujmy štátu. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, napríklad rozsudok sp. zn. 4Sžf 30/2014 zo dňa 10.12.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom ustanovenému postupu, kedy je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. 13. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia zistenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. V uvedenom kontexte je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva „... dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 19/2015 zo dňa 23.02.2017. 14. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného doklady a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočet dane z tohto dokladu (m.m rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf 26/2014). Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. 15. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybností. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. Nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. 16. Správny súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom, že žalobca, okrem predložených dokladov, nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu a vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladoch. Žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom. Správny súd po oboznámení sa a vyhodnotení administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu. 17. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitostí. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. 18. Správny súd konštatuje, že správca dane od žalobcu oprávnene vyžadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázanie splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone o DPH a doloženie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane. Právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžf 36/2010 z 28.04.2011, sp. zn. 2Sžf 52/2010 z 21.09.2011). Správca dane a následne ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že v predmetnom konaní sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dodávka tovaru nebola zrealizovaná spoločnosťou SIGNEA, s.r.o., preto je potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa podvodného konania, resp. na podvode participuje. Vedeným dokazovaním v daňovej kontrole boli preverované okolností, za ktorých mali byť obchody realizované, t. j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na faktúrach mohol, resp. nemohol fakturované dodávky skutočne dodať. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.12.2012 Bonic, C-285/11, podľa ktorého sa „...je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom...“. 19. V rozsudku ESD C-80/2011 a C-142/2011, ktoré sa týkajú podvodného konania dodávateľa a podmienok, za ktorých je možné uznať odpočítanie DPH aj v tomto prípade, správny súd uvádza, že základnou podmienkou je, že sa uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry. V danom prípade však práve táto podmienka splnená nebola, lebo nebolo preukázané, že by došlo k plneniu dodávateľa uvedeného na tejto faktúre. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcu, že správcovi dane predložil všetky zákonom ustanovené doklady, čo správca dane aj viackrát v rozhodnutí uviedol. 20. Záverom správny súd konštatuje, že žalovaný postupoval v zmysle Daňového poriadku, pričom dbal na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nebol viazaný iba návrhmi žalobcu. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotí správca dane dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Skutočnosť, že účtovný doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v účtovníctve nie je dôkazom, že je oprávnene zahrnutý do daňových výdavkov (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmu). Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, je daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie. V prípade, že správca dane spochybnil reálny výkon fakturovaných prác, bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý mal predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom žalobca žiadne dôkazy nepredložil a zistené nezrovnalosti neodstránil. 21. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, v daňovom konaní rozhodoval na základe platných predpisov, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 22. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Rovnako náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario). 23. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.