Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/54/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200180 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200180.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova č. 5, Žilina, IČO: 44 271 875, právne zast. Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100714006/2019 zo dňa 21.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 100714006/2019 zo dňa 21.03.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím číslo: 101658317/2018 zo dňa 23.08.2018 (v znení opravy zrejmej nesprávnosti zo dňa 27.08.2019) vyrubil daňovému subjektu Euro Data SK, a.s. daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 15.611,49 Eur. V odôvodnení poukázal na jednotlivé obchodné prípady: - Daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr vyhotovených dodávateľom TECHNet SK s.r.o., so sídlom Bratislava. Správca dane poukazuje na výsledky dokazovania, z ktorých vyplynulo, že na adrese sídla spoločnosti TECHNet SK s.r.o. sa táto nenachádza. Konateľ spoločnosti sa na predvolanie nedostavil. Nie je zrejmé, odkiaľ bola vykonávaná ekonomická činnosť spoločnosti. Dňa 02.10.2013 došlo k výmazu jediného konateľa spoločnosti, preto sa správcovi dane nepodarilo šetrené faktúry preveriť, a to ani to, či sa nachádzajú v účtovníctve daňového subjektu TECHNet SK s.r.o.. Svedok Ing. D. X., splnomocnený zástupca a účtovník spoločnosti TECHNet SK s.r.o. uviedol, že nemôže predložiť doklady požadované správcom dane. Účtovné doklady si nechával dva - tri mesiace podľa veľkosti účtovníctva a v priebehu roka si klient zobral doklady späť. Nevedel sa vyjadriť, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti TECHNet SK s.r.o.. V rámci výkonu kontroly DPH za iné zdaňovacie obdobie (január 2013 a február 2013) bolo zistené, že nový spoločník spoločnosti TECHNet SK s.r.o. - Likvidátor, s.r.o. neustanovil štatutárny orgán. Bývalý konateľ spoločnosti TECHNet SK s.r.o. sa v pozícii svedka do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že účtovné a daňové doklady spoločnosti TECHNet SK s.r.o. odovzdal JUDr. Y. H.. JUDr. Emil Vaňko - konateľ spoločnosti Likvidátor, s.r.o. sa vyjadril, že nevie, kde sa nachádzajú daňové a účtovné doklady spoločnosti TECHNet SK s.r.o.. Ďalej správca dane poukazuje na skutkové zistenia, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť TECHNet SK s.r.o. mala mať skladové priestory v Bratislave na Dunajskej ulici č. 2. Na uvedenej adrese sa však nachádza bytový dom, na prízemí ktorého sa nachádzajú obchodné prevádzky. Spoločnosť TECHNet SK s.r.o. mala mať tiež podľa vyjadrenia Ing. X. v majetku vozík na manipuláciu s paletami. Existenciu uvedeného vozíka sa však správcovi dane nepodarilo vykonaným dokazovaním preveriť. Taktiež nie je zrejmé ani umiestnenie predmetného vozíka. Na adrese sídla sa spoločnosť nenachádzala a na adrese Dunajská 2, Bratislava sa nachádzal bytový dom, v ktorého priestoroch by bolo značne náročné používať vozík na manipuláciu s paletami. Spoločnosť TECHNet SK s.r.o. mala mať podľa vyjadrenia Ing. X. v majetku aj dodávkový automobil. Podľa informácií z informačného systému však spoločnosť TECHNet SK s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2011 dňa 31.01.2012, predmetom ktorého bolo iba motorové vozidlo Škoda Fabia s evidenčným číslom BA950NU, t. j. žiadny dodávkový automobil. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť TECHNet SK s.r.o. v období august 2012 nakúpila tovary od rakúskej spoločnosti OMEGA v hodnote 24 298 €. Spoločnosť TECHNet SK s.r.o. fakturovala žalobcovi dvoma preverovanými faktúrami tovar v celkovej hodnote 42 013,08 €. Porovnaním tovarovej skladby na faktúrach za mesiac august 2012 od rakúskej spoločnosti OMEGA a tovarovej skladby na predmetných dvoch faktúrach vystavených spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. pre žalobcu by došlo k prekrytiu tovaru iba v hodnote 713,86 €, t. j. iba v objeme 1,7 %. Ďalej správca dane preveroval realizáciu dopravy aj u dopravcov uvedených Mgr. Richardom Peterajom, bývalým konateľom spoločnosti TECHNet SK s.r.o.. Podľa zistení správcu dane spoločnosť Slovak Parcel Service s.r.o. nevykonala v auguste 2012 pre spoločnosť TECHNet SK s.r.o. žiadne prepravné služby a ani spoločnosť DPD SK s.r.o. nevykonávala žiadnu prepravu pre spoločnosť TECHNet SK s.r.o.. Správca dana preto záverom konštatoval, že preprava uvedeného tovaru na predmetných faktúrach od spoločnosti TECHNet SK s.r.o. k žalobcovi nebola preukázaná. Uvedené zistenia správcu dane ohľadom dodávateľa TECHNet SK s.r.o. viedli správcu dane k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve týmto dodávateľom, a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Na základe uvedeného dospel správca dane k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky, po ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie DPH, ktoré nespočívajú len vo formálnej deklarácii, tzn. v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť. Pokiaľ si platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry od dodávateľa, ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnil a v zmysle ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. mu vznikla aj daňová povinnosť. Samotná faktúra, prípadne ďalšie písomnosti ako dodacie listy objednávky a pod. nie sú samé o sebe postačujúce. Musí byť preukázané reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre a z toho titulu aj vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa. - Správca dane ďalej neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa TOP SALE s.r.o. vo výške 393 439,67 €. Ako uviedol správca dane, spoločnosť TOP SALE s.r.o., so sídlom Bratislava je majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom prebiehali neobvyklé operácie vo vysokých sumách od žalobcu, ktoré boli následne preposielané vo výške prijatých platieb na účet spoločnosti BURBICK s.r.o. ako dodávateľa TOP SALE s.r.o. a z účtu BURBICK s.r.o. boli ďalej posielané do spoločnosti CROMEVIA s.r.o.. Podľa výpisu z označeného účtu spoločnosti TOP SALE s.r.o. boli v auguste 2012 pripísané na účet úhrady od Euro Data SK a.s. v sume 2 248 079,83 € a ďalej prevedené do BURBICK s.r.o. v sume 2 527 223,16 €. Správca dane poukazuje na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti TOP SALE s.r.o. (od 20.02.2012 do 15.07.2013) Michala Ďurkáča, podľa ktorého mala spoločnosť TOP SALE s.r.o. nakupovať tovar od spoločnosti BURBICK s.r.o.. Pani Jana Řehořová, bývalá konateľka spoločnosti BURBICK s.r.o. (od 02.02.2012 do 07.08.2013) však obchodný vzťah medzi uvedenými spoločnosťami poprela s tým, že spoločnosť TOP SALE s.r.o. nepozná, s touto spoločnosťou sa nekontaktovala. Spoločnosť BURBICK s.r.o. mala tovar nakupovať od spoločností CROMEVIA s.r.o. a WILMOTA s.r.o.. Uvedené skutočnosti sa však vykonaným dokazovaním správcovi dane nepodarilo preukázať. Správca dane vykonal úkony za účelom preverenia obchodného vzťahu medzi spoločnosťami TOP SALE s.r.o. a BURBICK s.r.o., avšak uvedené spoločnosti boli na adresách svojich sídel nekontaktné. U uvedených spoločností došlo k zmene konateľov aj spoločníkov. Novým konateľom a spoločníkom spoločnosti TOP SALE s.r.o. sa stal pán Adam Kubík, občan ČR, ktorý sa pri konaní vedenom Políciou ČR vyjadril, že spoločnosť TOP SALE s.r.o. mu nie je známa a ak existuje nejaké účtovníctvo, tak nevie, kto ho vedie. Novým konateľom a spoločníkom spoločnosti BURBICK s.r.o. sa stal pán Tomáš Renč, občan ČR, ktorý je pre českého správcu dane nekomunikujúcou osobou, a ktorý pri konaní vedenom Políciou ČR odmietol vypovedať. Z výsluchu G. G. ďalej vyplynulo, že prepravu tovaru od spoločnosti BURBICK s.r.o. do spoločnosti TOP SALE s.r.o. mala zabezpečiť spoločnosť BURBICK s.r.o.. Tovar bol doručený do skladových priestorov, ktoré mala spoločnosť TOP SALE s.r.o. prenajaté od spoločnosti cargo-partner SR, s.r.o.. Doručený tovar bol prebratý spoločnosťou cargo- partner SR, s.r.o., formálne prekontrolovaný (nerozbaľoval sa) a následne dopravený odberateľovi. Dopravu zabezpečovala spoločnosť cargo-partner SR, s.r.o.. G. G. sa nezúčastňoval vykládky tovaru, ktorý mala dodať spoločnosť BURBICK s.r.o. a ani jej nakládky a následnej vykládky u žalobcu. G. G. síce potvrdil obchodný vzťah so spoločnosťou BURBICK s.r.o., ale toto tvrdenie ničím nepreukázal. Nevedel sa vyjadriť, odkiaľ sa tovar vozil, nezúčastňoval sa ani vykládok a nakládok. Nepredložil žiadne písomnosti, ktoré by osvetľovali uvedený obchodný vzťah. Takýto prístup vyhodnotil správca dane ako značne neobvyklý vzhľadom k skutočnosti, že spoločnosť BURBICK s.r.o. označil ako hlavného dodávateľa spoločnosti TOP SALE s.r.o. a žalobcu ako hlavného odberateľa spoločnosti TOP SALE s.r.o.. Obchodný vzťah medzi spoločnosťou TOP SALE s.r.o. a spoločnosťou BURBICK s.r.o. vyhodnotil správca dane ako nepreukázaný. Z podkladov spoločnosti TOP SALE s.r.o. získaných NAKA v spoločnosti LUCRA team, spol. s r.o., ktorá viedla spoločnosti TOP SALE s.r.o. účtovníctvo, bolo zistené, že spoločnosť LUCRA team, spol. s r.o. viedla len evidenciu došlých a odoslaných faktúr. Vedené účtovné evidencie bol z počítača spoločnosti LUCRA team, spol. s r.o. vymazané. Správca dane záverom konštatuje, že hodnovernosť zaistených dokladov je spochybnená aj tvrdením samotného G., že všetky doklady spoločnosti TOP SALE s.r.o. z účtovnej spoločnosti zobral a odovzdal ich novému konateľovi TOP SALE s.r.o. pánovi Adamovi Kubíkovi. Správca dane zdôrazňuje, že skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry od dodávateľa, ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnil v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.. Samotná faktúra prípadne ďalšie písomnosti ako dodacie listy, objednávky a pod. nie sú samé o sebe postačujúce. Musí byť preukázané reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre a z tohto titulu aj vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa. - Správca dane ďalej neuznal žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúry pre odberateľa Beveridge s.r.o., so sídlom v Českej republike v celkovej výške 130 347,73 €. Správca dane vypočítal DPH z uvedenej faktúry vo výške 26 069,60 €. Z odpovede českej finančnej správy zistil, že spoločnosť Beveridge s.r.o. so správcom dane dlhodobo nespolupracuje. Odberateľ javí znaky zmiznutého obchodníka. Česká daňová správa nepotvrdila nadobudnutie tovaru. Svedok K. R. pri výpovedi uviedol, že prepravu na základe CMR č. 3427458 zo dňa 06.08.2012 vykonal a údaje obsiahnuté na uvedenom CMR zodpovedajú vykonanej preprave. Druh tovaru nepoznal, nakoľko palety s tovarom boli zafóliované. Tovar bol nakladaný v sklade žalobcu a bol vyložený podľa CMR na adrese Na Skotnici č. 1168, Detmarovice. Tovar bol odovzdaný dňa 06.08.2012 na adrese uvedenej v CMR. Údaje v CMR v časti 24 (tovar prevzal) vypĺňal konajúci za spoločnosť Beveridge s.r.o.. Uvedená osoba potvrdila dodací list, faktúru aj CMR. Vykládku vykonali pracovníci spoločnosti Beveridge s.r.o. až po orazení CMR faktúry a dodacieho listu. Na mieste vykladania, t. j. na Skotnici, Detmarovice, Česká republika sa jednalo o bežné skladové priestory. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia správca dane neuznal oslobodenie ako preukázateľné, keďže sa nepreukázalo, že deklarovaný nadobúdateľ získal právo nakladať s tovarom, na základe čoho správca dane v súlade s ust. § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v nadväznosti na sadzbu DPH podľa ust. § 27 citovaného zákona vypočítal daň vo výške 26 069,60 €. - Správca dane v IV. až VII. časti odôvodnenia rozhodnutia uviedol skutkové zistenia týkajúce sa odberateľských spoločností SILVERTON BUSINESS LTD, G & S VISION, H & C Solutions SA a XADRUM Sp z o.o., s tým, že sa malo jednať o dodania tovarov, ktoré mal žalobca nakúpiť od spoločnosti TOP SALE s.r.o.. - K odberateľovi SILVERTON BUSINESS LTD (Veľká Británia) správca dane uviedol, že z informácií z britskej daňovej správy vyplynulo, že preverované transakcie boli trojstrannými obchodmi a tovar nikdy nebol prijatý vo Veľkej Británii; adresou doručenia tovaru je logistický sklad Rhenus Freight Logistics s.r.o., so sídlom Ostrava, Česká republika, kde mal byť tovar uskladnený. Česká daňová správa zistila, že tovar bol presunutý do skladu Transexpress spol. s.r.o., so sídlom Ostrava - Heřmanice, Česká republika dňa 14.08.2012 a 16.08.2012 v množste 10 + 8 paliet prepravovaných podľa CMR č. 07810255 (dopravca Gabriška) a podľa CMR č. 07805175 (dopravca NDG s.r.o., Bytča), avšak zo Žiliny do logistického centra Rhenus odišlo podľa dokladov CMR 19 paliet, z toho 1 poškodená. Dodanie tovaru do Rhenus bolo v množstve 9 paliet dňa 13.08.2012 vozidlom BY124 AU dopravcom NDG s.r.o., Bytča. Podľa zisťovania vykonaného v Rhenus, tovar bol premiestnený do Transexpress spol. s.r.o., Ostrava - Heřmanice 14.08.2012 a 15.08.2012 vozidlom s EČ 7T20249. Z preverovania spoločnosti Transexpress spol. s.r.o. vyplynulo, že táto spoločnosť nemala so žalobcom uzatvorenú žiadnu zmluvu. Z medzinárodnej výmeny informácií bolo ďalej zistené, že časť tovaru bola skladovaná v Rhenus pre spoločnosť SILVERTON BUSINESS, Veľká Británia a bola vyskladnená podľa pokynov SILVERTON až v marci 2013. Ako skladovateľ bola uvedená SILVERTON, ktorá bola evidovaná ako dodávateľ aj ako odberateľ. Z dokladov vyplýva, že rovnaký druh tovaru (herné konzoly), ako boli v auguste 2012 dodané spoločnosti SILVERTON od žalobcu, dodal pre SILVERTON ďalší dodávateľ ASBIS SK, spol. s r.o., Bratislava, tovar však nikdy nebol vyskladnený do Veľkej Británie. Holandská daňová správa predpokladá, že spoločnosť SILVERTON a jej obchodní partneri môžu byť súčasťou reťazového karuselového podvodu. S poukazom na uvedené zistenia správca dane konštatoval, že preverovaním nebolo potvrdené dodanie tovaru od žalobcu na paletách vozidlom s evidenčným číslom 7T20249 v dňoch 14.08. a 15.08.2012. Bolo totiž zistené, že toto vozidlo prevádzkuje fyzická osoba D. G. - autodoprava, ktorá uviedla, že pre žalobcu dopravu nezabezpečovala. Správca dane je toho názoru, že sa v danom prípade jedná o účelové fakturovanie obchodov a nie obvyklé operácie v obchodovaní s počítačovými komponentmi za účelom získania daňových výhod. Správca dane uviedol, že oslobodenie v reťazci odpočítania dane nie je preukázané hlavne od dodávateľa TOP SALE SK, ktorého dodávateľom je nekontaktný BURBICK s.r.o. a jeho dodávatelia boli podľa výpovedí konateľov bez ekonomickej činnosti WILMOTA s.r.o. SK a CROMEVIA s.r.o. SK. - Správca dane ďalej preveroval oslobodené dodanie tovaru pre odberateľa G&S VISION (Cyprus) na základe faktúry z 13.08.2012 za Sony Play Station 374 ks v sume 22 814 €. Poukázal na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z odpovede cyperskej daňovej správy. Cyperská spoločnosť nepotvrdila transakciu so žalobcom. Podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti G&S VISION tovar bol odoslaný do Holandska a následne na Cyprus prostredníctvom TNT Express do kancelárií a skladu spoločnosti G&S VISION, ktorý sa nachádza na adrese Dimitri Aiginiti, Strovolos. Adresa na vystavenej faktúre od žalobcu je 138 Limassol, Nicosia, Strovolos, Cyprus. Adresa dodania tovaru je L&A Freight B.V., Capronilaan 7-9, Schiphol-Rijk, 1119NN, Netherlands - logistický sklad. Na doklade o platbe v banke je informácia, že transakcia v banke prebehla bez podpisu príkazcu, čo znamená, že osobu, ktorá úhradu realizovala, nie je možné zistiť. Správca dane ďalej poukazuje na vyjadrenie zástupcu spoločnosti cargo- partner SR, s.r.o.. C. L., ktorý len všeobecne uviedol, že prepravu tovaru uskutočňovala spoločnosť VMD, spol. s r.o., C. V., ORIMEX, s.r.o.. Na dodacom liste spoločnosti cargo-partner SR, s.r.o. je dopísané „28 paliet prebratých bez kontroly obsahu tovaru zabalené v čiernej fólii“, na objednávke prepravy sú uvedené evidenčné čísla vozidiel. Na faktúre pre spoločnosť G & S VISION je uvedený tovar Play Station PORTABLE E1004 374 ks s miestom dodania do Holandska do logistického skladu L&A Freight B.V. pre cyperskú spoločnosť G&S VISION. Správca dane záverom konštatuje, že fakturovaný tovar sa podľa preverovaných dokladov premiestňoval medzi logistickými spoločnosťami, doklady o preprave na Cyprus nie sú k dispozícii, konečný spotrebiteľ tak nie je zrejmý. Vzhľadom k tomu, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť TOP SALE SK s.r.o a jej dodávateľom bola nekontaktná spoločnosť BURBICK s.r.o., ktorej ďalší dodávatelia sú spoločnosti, ktoré nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, správca dane dospel k záveru, že obchod s tovarom podľa preverovanej faktúry zo dňa 13.08.2012 bol účelovo vykonštruovaný v reťazci s cieľom získať výhodu na DPH nadobudnutím tovaru s odpočtom DPH a ďalej dodaním tovaru na Cyprus s oslobodením od DPH. - Správca dane ďalej preveroval oslobodené dodanie tovaru žalobcom k odberateľovi H&C Colutions SA (Švajčiarsko), ktorá spoločnosť je registrovaná pod nemeckým číslom DPH. Nemecká daňová správa uviedla, že sa jedná o fiktívnu spoločnosť, ktorá nadobudla 31.08.2012 v rámci trojstranného obchodu tovar (195 Apple ipad) v sume 139 838,25 € a tovar ďalej predala do Holandska na bližšie neurčené miesto. Správca dane zistil, že spoločnosť TOP SALE s.r.o. dodala pre žalobcu tovar Apple ipad podľa faktúry č. 11200039 z 15.08.2012 v sume 112 557,60 € v počte 100 kusov, pričom tento tovar bol dopravený dňa 16.08.2012 prostredníctvom spoločnosti cargo-partner SR, s.r.o. a podľa faktúry č. 11200040 zo dňa 24.08.2012 v sume 51 607,80 € v počte 95 kusov, pričom tento tovar bol dňa 23.08.2012 dodaný prostredníctvom spoločnosti cargo-partner SR, s.r.o.. Ako správca dane uviedol, z odpovede holandskej daňovej správy vyplýva, že tovar prepravoval K. R. do Holandska pre švajčiarsku spoločnosť H&C Solutions SA registrovanú na DPH v Nemecku. Uviedol, že nemôže preukázateľne potvrdiť oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru podľa preverovanej faktúry do iného členského štátu EÚ. Fakturovaný tovar sa podľa dokladov totiž premiestňoval medzi logistickými spoločnosťami, doklady o preprave do Holandska požiadaná nemecká daňová správa nemala k dispozícii, konečný spotrebiteľ nie je známy. Vzhľadom k tomu, že dodávateľom predmetného tovaru bola spoločnosť TOP SALE s.r.o., jej dodávateľom bola aj nekontaktná spoločnosť BURBICK s.r.o., pričom ďalší dodávatelia sú spoločnosti, ktoré nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, správca dane dospel k záveru, že nadobudnutie tovaru podľa dodávateľských faktúr č. 11200039 a č. 11200040 a následné dodanie tovaru do holandského skladu pre spoločnosť H&C Solutions SA podľa faktúry č. 501230590 v sume 139 838,25 € bolo účelovo vykonštruované s cieľom získať výhodu na DPH nadobudnutím tovaru s odpočtom DPH a ďalej predajom - dodaním tovaru oslobodeného od DPH. - V prípade odberateľa XADRUM Sp z o.o. (Poľsko) preveroval správca dane oslobodené dodanie tovaru do Poľska s obratom celkom 853 489,56 € podľa predložených faktúr z 09.08.2012, 16.08.2012 (2x) a 09.08.2012. Poľská daňová správa uviedla, že preverované faktúry boli evidované ako IC nadobudnutie v Poľsku, preprava bola zabezpečená špeditérom Jánom Jedinákom z Euro Data SK, a.s. a že nemajú prepravné doklady. Miesto vykládky bolo Centrum Magazynowe Bugaj, Kobylnica, Poland. Údaje o prijatí tovaru v sklade nie sú k dispozícii. Spoločnosť XADRUM Sp nemá vlastné skladové priestory. Nakúpený tovar bol ďalej predaný okrem iného Reinosa Trade s.r.o., so sídlom v Prahe. Správca dane konštatoval, že preverovaním obchodných transakcií v reťazcoch bolo zistené holandskou daňovou správou, že tovar od žalobcu bol do XADRUM dodaný aj prostredníctvom SG Limited CZ a cez anglickú SILVERTON registrovanú na DPH aj v Holandsku, a to vyskladnením priamo z holandského skladu A2B Logistics BV. Podľa prepravných dokladov k uvedeným faktúram, ktoré boli predmetom kontroly, prepravu zabezpečovala spoločnosť NDG s.r.o. dňa 13.08.2012 (18 paliet), ktorej konateľom bol Gabriška, ktorý súčasne prepravoval tovar aj ako fyzická osoba dňa 08.08.2012 (6 paliet). 18 paliet boli dve objednávky OBP1230860 a OBP1230859 dodané do Poľska a potvrdené prevzatie Centrom Magazynowe, Budaj Kobylnica, Biskupice - Budaj (teda nie odberateľom XADRUM PL) a 6 paliet podľa objednávky 1230317 a 1230318 dodané 08.08.2012 a potvrdené Centrom Magazynowe, Budaj Kobylnica, Buskupice - Budaj (teda nie odberateľom XADRUM PL). Na CMR 07810265 dopravcu C. I. je uvedené vozidlo BY242 AM a na priloženom doklade o prevádzke vozidla dňa 08.08.2012 je uvedené iné vozidlo BY170AT a BY200YB. Uvedené rozpory zistené dokazovaním ako aj dôkazy zo zistení pri dožiadaní v logistickom stredisku A2B Logistics v Holandsku podľa správcu dane svedčia o nepresnostiach, neprehľadnostiach prepravy, a tým spochybňujú pravdivosť údajov o preprave, ktorá sa stala týmto nepreukázaná pri premiestnení tovaru na určených trasách s cieľom deklarovať oslobodenie dodaného tovaru do iného členského štátu EÚ, konkrétne do Poľska. Výsledok preverovania poukazuje na začlenenie odberateľa XADRUM v reťazci podľa schém v časti C protokolu vo vzťahu k jeho ďalším odberateľom ako aj dodávateľovi - žalobcovi v prepojení na neuznanie odpočtu dane zo vstupu tovaru od TOP SALE s.r.o.. - Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane, zistenia správcu dane týkajúce sa odberateľských spoločností SILVERTON BUSINESS LTD, G&S VISION, H&C Solutions SA a XADRUM Sp z o.o. nemali vplyv na samotnú výšku daňovej povinnosti žalobcu. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 100714006/2019 zo dňa 21.03.2019, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia správcu dane. Na dôvažok vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné: - Vo vzťahu k neuznanému odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. žalovaný poukázal na skutočnosť, že vypočúvaní svedkovia D. a X., ktorí napriek tomu, že boli správcom dane niekoľkokrát oboznamovaní o tom, aké listiny majú správcovi dane predložiť v súvislosti s preverovanými obchodmi, si u správcu dane uloženú povinnosť nesplnili. D. sa v rámci ústneho pojednávania zo dňa 23.04.2014 vyjadril, že doklady za spoločnosť TECHNet SK s.r.o. nemá, nakoľko už nie je konateľom. V rámci svedeckej výpovede z 30.10.2014 uviedol, že účtovné a daňové doklady odovzdal H.. Pri ústnom pojednávaní 30.10.2014 bol v postavení inej osoby, konkrétne účtovníka spoločnosti TECHNet SK s.r.o. prítomný aj Ing. X., ktorý uviedol, že bol účtovníkom spoločnosti TECHNet SK s.r.o. od septembra 2013, pričom ani jeden z účastníkov konania sa nevyjadril, že účtovné a daňové doklady spoločnosti má alebo by mohol mať Ing. D. X.. JUDr. Emil Vaňko - konateľ spoločnosti Likvidátor, s.r.o. sa opakovane vyjadril, že daňové a účtovné doklady spoločnosti TECHNet SK s.r.o. sú schované na jemu neznámom mieste, spoločnosť Likvidátor, s.r.o. nedisponuje žiadnymi dokladmi týkajúcimi sa obchodnej spoločnosti TECHNet SK s.r.o. a Mgr. A. D. mu žiadne doklady neodovzdal. Žalovaný ďalej poukazuje, že vo výpovedi D. z roku 2014 sú jeho odpovede na niektoré otázky správcu dane nekonkrétne, resp. si nespomenul. Ďalej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v roku 2014 D. nevedel uviesť ani správny názov dodávateľa tovaru, ale v decembri 2016 uviedol dokonca aj popisné číslo a jeho úplnú adresu. Dodávateľov tovaru, od ktorých nakúpil tovar práve pre žalobcu, však vôbec neoznačil. Nevedel konkretizovať ako a kým bola uskutočnená preprava k žalobcovi, a taktiež nevedel uviesť, či bol tovar dodaný žalobcovi priamo od dodávateľa spoločnosti TECHNet SK s.r.o. alebo zo skladu, ktorý sa mal nachádzať v nebytových priestoroch obytného domu na adrese Dunajská 2, Bratislava. Informácie, ktoré poskytol D. správcovi dane ohľadom realizovaných obchodov, boli teda príliš všeobecné a neurčité vzhľadom k tomu, že všetky obchodné činnosti spoločnosti TECHNet SK s.r.o. realizoval iba Mgr. D., keďže spoločnosť TECHNet SK s.r.o nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Pokiaľ ide o výpoveď Ing. K. R. (zamestnanca žalobcu), táto síce potvrdila obchodovanie žalobcu so spoločnosťou TECHNet SK s.r.o., ale jej všeobecné tvrdenia nebolo možné stotožniť s konkrétnymi údajmi v preverovaných faktúrach. K námietke odvolávajúceho sa, že správca dane neprihliadol na výpoveď svedka Mgr. A. D. zo dňa 29.11.2016, žalovaný uvádza, že správca dane pri hodnotení dôkazov prihliadol aj na tento dôkaz, ktorá skutočnosť vyplýva zo strany 9 - 10 napadnutého rozhodnutia správcu dane. Pokiaľ odvolávajúci sa poukazuje na rámcovú zmluvu z 20.01.2012 uzatvorenú medzi odvolávajúcim ako predávajúcim a spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. ako kupujúcim, žalovaný dodáva, že keďže správca dane nespochybnil vzťah medzi odvolávajúcim sa ako dodávateľom a spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. ako odberateľom, je tento dôkaz a následne aj vyjadrenia odvolávajúceho sa k uvedenému irelevantný. Pokiaľ ide o odvolávajúcim sa predložené skladové karty, k uvedeným žalovaný udáva, že správca dane nespochybnil existenciu preverovaného tovaru a ani predaj tohto tovaru zo strany odvolávajúceho iným daňovým subjektom. Odvolávajúci nesplnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie odpočtu DPH, konkrétne nebolo preukázané, či daná povinnosť vznikla dodávateľovi tovaru, t. j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Skutočnosť, že odvolávajúci s tovarom deklarovaným na preverovaných faktúrach ďalej obchodoval, správca dane vo svojom rozhodnutí nijak nespochybnil, ale existencia tohto tovaru ešte nie je dôkazom, že bol odvolávajúcemu dodaný práve dodávateľom označeným na faktúre - TECHNet SK s.r.o.. - Pokiaľ ide o preverenie splnenia zákonných podmienok pre odpočet DPH vo vzťahu k preverovaným faktúram od dodávateľa TOP SALE s.r.o., žalovaný v nadväznosti na odvolacie námietky konštatuje, že doklady vzťahujúce sa k predmetným faktúram predložené žalobcom, a to objednávky a dodacie listy, nie sú spôsobilé preukázať preverovaný obchod. Žalovaný má za to, že medzi objednaním tovaru a doručením tovaru do skladu odvolávajúceho v Žiline uplynula príliš krátka doba na to, aby bolo možné plnenie v takýchto lehotách zrealizovať (tovar sa dodal v nasledujúci deň po objednaní, prípadne na druhý deň po objednaní). Ako vyplynulo z vyjadrenia Michala Ďurkáča (bývalého konateľa TOP SALE s.r.o.), spoločnosť TOP SALE s.r.o. neprevádzkovala veľkosklad s tovarom, ale si mala tovar objednávať od spoločnosti BURBICK s.r.o.. Taktiež nie je známe, že by spoločnosť BURBICK s.r.o. prevádzkovala veľkosklad s tovarom, tzn. že tiež by musela tovar objednávať. Vzhľadom k uvedenému, ako aj s prihliadnutím na nakládky a vykládky tovarov medzi jednotlivými spoločnosťami má žalovaný za to, že časové parametre týkajúce sa predmetných fakturovaných obchodov sú nereálne. Nepreukázalo sa, že spoločnosť BURBICK s.r.o. v auguste 2012 dodala spoločnosti TOP SALE s.r.o. tovar, preto ho ani spoločnosť TOP SALE s.r.o. nemohla dodať odvolávajúcemu. Ak spoločnosť TOP SALE s.r.o. nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. potom nemohla toto právo preniesť na odvolávajúceho. Z uvedeného dôvodu spoločnosti TOP SALE s.r.o. nevznikla daňová povinnosť dodaním tovaru, ktorý mala obstarať od spoločnosti BURBICK s.r.o. podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Nadobúdateľ tovaru môže previesť na druhého nadobúdateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, iba ak týmto právom sám disponuje. S dodaním tovaru je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje v § 19 ods. 1, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, a tým kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, čo v danom prípade bolo správcom dane spochybnené. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ, musí byť identická s osobou, ktorá reálne tovar odberateľovi dodala. Preto spoločnosti TOP SALE s.r.o. uvedenej na predmetných faktúrach nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. z titulu dodania tovaru odvolávajúcemu a v tejto súvislosti nevzniklo ani právo na odpočítanie DPH z preverovaných faktúr podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. u odvolávajúceho. Žalovaný ďalej konštatuje, že správca dane dôvodne neuznal odvolávajúcemu uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúry zo dňa 03.08.2012 vo výške 130 347,73 € pre odberateľa Beveridge s.r.o. (Česká republika) a vypočítal DPH z faktúry vo výške 26 069,60 €. V podrobnostiach žalovaný poukazuje na skutkové a právne dôvody obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Na dôvažok konštatuje, že v tomto preverovanom prípade sa nepreukázalo, že nadobúdateľom tovaru sa stala deklarovaná česká spoločnosť Beveridge s.r.o.. Podľa odpovede českej finančnej správy zaslanej v rámci medzinárodnej výmeny informácií uvedený daňový subjekt so správcom dane dlhodobo nespolupracuje a od zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2012 nepodáva daňové priznanie. Správcovi dane nepredložil za III. štvrťrok 2012 žiadne doklady. Podľa medzinárodného nákladného listu 3427458 z 06.08.2012 bol predmetný tovar vyložený na adrese Na Skotnici, Detmarovice, Česká republika, čo je iná adresa ako adresa sídla českej spoločnosti. Z vyjadrení pána K. R., prepravcu predmetného tovaru, je zrejmé, že nekontaktoval žiadnu osobu zo spoločnosti Beveridge s.r.o. a ani nepreveroval osobu, ktorej prepravovaný tovar odovzdal. Na základe uvedených skutočností bol postup správcu dane, ktorým neuznal odvolávajúcemu návrh na uplatnenie oslobodenia od DPH, opodstatnený. - Vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktoré sa týkajú preverovaných obchodov s odberateľskými spoločnosťami SILVERTON BUSINESS LTD, G&S VISION, H&C SOLUTIONS SA a XADRUM Sp z o.o. žalovaný konštatuje, že zistenia správcu dane a závery správcu dane ohľadne týchto spoločností nemali žiaden vplyv na samotnú výšku daňovej povinnosti odvolávajúceho, preto sa žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k uvedeným zisteniam správcu dane týkajúcich sa daných odberateľských spoločností nevyjadroval. 3. Voči vyššie označenému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe najmä uviedol, že má za to, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v daňovom konaní neprihliadal na práva a zákonom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu, neprihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, neviedol daňové konanie tak, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie. Súčasne sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu, ktorý nevyužil všetky prostriedky dokazovania a v neprimeranej miere preniesol dôkazné bremeno na žalobcu ako daňový subjekt. Žalobca okrem iného namietal, že v rozpore so zákonom vykonával správca dane daňovú kontrolu tri roky a že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavky v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku najmä z dôvodu nevysporiadania sa s námietkami a dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné plnenie, resp. intrakomunitárne dodanie tovaru. Argumentoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s preverovaným obchodným prípadom so spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. predložil ku každej z preverovaných faktúr dodací list, objednávku, skladovú príjemku a doklad o bezhotovostnej úhrade, s ktorými sa správca dane nevysporiadal. Obchodný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom žalobca osvedčil aj predložením Rámcovej kúpnej zmluvy č. 2012012001 z 20.01.2012. Zdaniteľné plnenie bolo preukázané aj výsluchom svedkov X. a D.. Svedok D. rozsiahlym spôsobom opísal obchodné vzťahy medzi spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. a žalobcom v celom období rokov 2012 až 2013. Rovnako svedkyňa R. potvrdila obchodovanie medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. a popísala jeho priebeh. Zdaniteľné plnenie, resp. vzťahy medzi TECHNet SK s.r.o. ako odberateľom s obchodnou spoločnosťou OMEGA Handelsgesellschaft, m.b.H ako dodávateľom boli potvrdené aj v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 101569484/2017, kde spoločnosť OMEGA potvrdila obchodné vzťahy so spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. a skutočnosť, že jej v rozhodnom období dodávala tovar. O pohybe tovaru dodaného spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. svedčia aj záznamy na skladových kartách, z ktorých je zrejmé, že dodaný tovar bol následne použitý v odberateľských vzťahoch s ďalšími subjektmi (jasne špecifikovanými s možnosťou pre správcu dane na ich verifikovanie). Pokiaľ ide o obchodný prípad vzťahujúci sa k spoločnosti TOP SALE s.r.o., žalovaný ako dôvod pre spochybnenie reálneho toku tovaru uvádza, že reťazec dodávateľských spoločností (CROMEVIA s.r.o. a WILMOTA s.r.o.) s priamym dodávateľom TOP SALE s.r.o. pre žalobcu nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovaným obchodným partnerom podľa účtovných dokladov. Správca dane v podstate spochybnil dodanie tovaru dodávateľovi TOP SALE s.r.o.. Žalobca poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Optigen, Fulcrum Elektronics a Bond House zdôrazňuje, že dôkazné bremeno žalobcu je jasne limitované ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu žalobcu a zaťažovať ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval, a preto vo vzťahu k správcom dane tvrdeným pochybnostiam zapríčinených dodávateľom CROMEVIA s.r.o. a WILMOTA s.r.o. spoločnosti TOP SALE s.r.o. má žalobca za to, že táto skutočnosť nemôže mať dopad na jeho daňovú povinnosť. Žalobca postupoval pri obchodných vzťahoch v najlepšom vedomí a svedomí a nemá vedomosť, že sa stal súčasťou údajného reťazca. Preverovaný obchod bol podľa názoru žalobcu preukázaný okrem iného aj výpoveďou svedka Durčáka, ktorý sa ako jediný konateľ a spoločník spoločnosti TOP SALE s.r.o. v rozhodnom čase zdaniteľného plnenia vyjadril, že formát faktúry je totožný s tým, aký používala spoločnosť TOP SALE s.r.o., vyjadril sa k spôsobu nadviazania spolupráce, k tomu, že tovar bol uskladnený v prenajatých priestoroch pravdepodobne v priemyselnej zóne v Bratislave u daňového subjektu cargo-partner, tovar sa nakladal v prenajatom sklade, tovar prepravcovi odovzdávali zamestnanci Carga, preprava bola zabezpečená zmluvným prepravcom a bola v cene tovaru, úhrady boli realizované prevodom na účet, atď.. Žalobca nad rámec zákonom stanoveného dôkazného bremena na preukázanie zdaniteľného plnenia predložil aj pohyb tovaru dodaného spoločnosťou TOP SALE s.r.o. na skladových kartách, z ktorého je zrejmé, že reálne uskutočnené zdaniteľné plnenie bolo následne použité v odberateľských vzťahoch s ďalšími subjektmi (jasne špecifikovanými s možnosťou pre správcu dane na ich verifikovanie). Z takýchto listinných dôkazov je možné identifikovať jednotlivé druhy tovarov, ich následný pohyb a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva z nich, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené. Materiálnu stránku zdaniteľného plnenia je možné vyvodiť aj zo Záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu a z e-mailového zaslania prezídia PZ, NAKA expozitúra Stred z 26.04.2018. Žalobca poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 a rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch Optigen, Fulcrum Elektronics a Bond House zdôrazňuje, že keďže jeho nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým odvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Žalobca poukazuje tiež na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/45/2011, v zmysle ktorého za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli daňového práva daňové orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kittel z ktorého cituje, že právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré samé o sebe nie sú poznačené podvodom a spĺňajú objektívne kritériá zdaniteľných plnení v zmysle Šiestej smernice, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou Beveridge s.r.o. žalobca namieta, že sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal so žalobcom predloženou e-mailovou komunikáciou - prvý kontakt, registračné údaje, komunikáciou k objednávke (dopyt, ponuka, akceptácia, platba predfaktúry, riešenie dopravy). Zdaniteľné plnenie preukazuje výpoveď svedka R., ktorý sa vyjadril k preprave tovaru, ktorý vykonal na základe CMR č. 3427458 z 06.08.2012 k spôsobe nakládky aj vykládky tovaru. R. potvrdil, že preberajúca osoba potvrdila dodací list a faktúru, kde bol podrobne uvedený doručovaný tovar. Žalobca zdôraznil, že nevedel a ani nemohol vedieť, že spoločnosť Beveridge s.r.o. nebude v ďalšom období kontaktná. Žalobca si preveroval svojich obchodných partnerov dostupnými prostriedkami. Naviac je obchodným štandardom, že tovary s vyššou hodnotou sú prevážané v neprehliadných fóliách, aby sa tak zabezpečila ich ochrana pred zneužitím alebo krádežou. Vo vzťahu k obchodnému prípadu so spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD žalobca uvádza, že na objednávke je v danom prípade jasne napísané, že žalobca má doručiť tovar do skladu alebo logistického centra, ktoré sa síce nachádza v inom členskom štáte ako odberateľ, ale neprechádza na osobu prevádzkujúcu sklad vlastnícke právo. Žalobca dodal tovar do logistického skladu Rhenus. Tovar bol zaplatený, preto v zmysle dohodnutých obchodných podmienok vlastnícke právo prešlo na SILVERTON BUSINESS LTD. Ďalšie presuny do skladu Transexpress spol. s.r.o. nevie žalobca komentovať. Toto si zabezpečoval SILVERTON BUSINESS LTD sám. Na CMR bolo napísané, že 9 paliet malo porušený obal a nie že bolo doručených len 9 paliet. Správca dane sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s predloženými podrobnými dôkazmi, a to fotkou skladu v CZ, e-mailovými objednávkami CZ, e-mailovou komunikáciou so skladom v Holandsku a v CZ. V súvislosti s obchodným prípadom so spoločnosťou G&S VISION žalobca poukazuje na to, že daný obchodný prípad preukázal žalobca prehlásením kupujúceho o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu EÚ, potvrdením o prevzatí tovaru, e-mailovou komunikáciou a medzinárodným nákladným listom. Na preukázanie obchodného prípadu so spoločnosťou H&C Solutions SA žalobca predložil prehlásenie kupujúceho o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu EÚ, potvrdenie o prevzatí tovaru, e-mailovú komunikáciu a medzinárodný nákladný list. Žalobca je toho názoru, že tovar na faktúrach je dostatočne jasne konkretizovaný. Pri preprave sa označuje forma balenia a hmotnosť. Takýto spôsob je obvyklý pre všetky prepravné spoločnosti. Žalobca neeviduje výrobné čísla. Žalobca namieta, že správca dane nezohľadnil skladové pohyby. Vo vzťahu k obchodnému prípadu XADRUM Sp. z o.o. žalobca na preukázanie dôvodnosti oslobodenia predložil prehlásenie kupujúceho o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu EÚ, potvrdenie o prevzatí tovaru, e-mailovú komunikáciu a medzinárodný nákladný list. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol totožné skutkové a právne dôvody, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku). 5. Žalobca v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal. 6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.05.2020, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátil vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.08.2012 (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z.z. Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 213/2018 Z.z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa so žalobnou námietkou žalobcu, v zmysle ktorej odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedá citovanému ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku, je nepreskúmateľné z dôvodu, že sa správne orgány nevysporiadali s dôkazmi, ktoré žalobca v administratívnom konaní označil, a ktoré podľa jeho názoru preukazovali zdaniteľné plnenie, resp. intrakomunitárne dodanie tovaru. Žalobca v žalobe tvrdí, že na preukázanie svojich právne významných skutkových tvrdení predložil správcovi dane v rámci daňovej kontroly široký okruh listinných dôkazov, najmä objednávky, faktúry, príjemky, výdavky, e-mailovú komunikáciu, fotodokumentáciu tovaru, dodacie listy, výpisy zo skladových operácií, rámcovú zmluvu, atď.. Správca dane, resp. žalovaný však žiadnym spôsobom označené listinné dôkazy nevyhodnotil. 10. K uvedenej námietke žalobcu správny udáva nasledovné: Čo sa týka obchodov, z ktorý si žalobca uplatnil odpočítanie dane v zmysle § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH, išlo o dodávateľov TECHnet SK s.r.o. a TOP SALE s.r.o. 11. Pokiaľ ide o posudzovaný obchodný prípad so spoločnosťou TECHNet SK s.r.o., vykonaným dokazovaním správca dane spochybnil vierohodnosť žalobcom predložených dokladov, keďže, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, nebolo zrejmé, odkiaľ bola vykonávaná ekonomická činnosť spoločnosti TECHNet SK s.r.o.. Spoločnosť TECHNet SK s.r.o. mala mať podľa vyjadrenia svedka X. v majetku vozík na manipuláciu s paletami, ktorého existenciu sa však nepodarilo preveriť. Na adrese sídla spoločnosti TECHNet SK s.r.o. sa táto spoločnosť nenachádzala, nachádzal sa tu bytový dom, v ktorého priestoroch by naviac bolo značne náročné používať vozík na manipuláciu s paletami. Spoločnosť TECHNet SK s.r.o. mala mať podľa vyjadrenia svedka X. v majetku aj dodávkový automobil. Z informačného systému správcu dane však bolo zistené, že spoločnosť TECHNet SK s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2011 dňa 31.01.2012. Predmetom daňového priznania bolo iba motorové vozidlo Škoda Fabia s evidenčným číslom BA950NU, teda žiadny dodávkový automobil. Naviac správca dane zistil, že spoločnosť TECHNet SK s.r.o. v období august 2012 nakúpila tovar od rakúskej spoločnosti OMEGA v hodnote 24 298 €. Spoločnosť TECHNet SK s.r.o. fakturovala žalobcovi preverovanými faktúrami tovar v hodnote 42 013,08 €. Porovnaním tovarovej skladby na faktúrach za mesiac august 2012 od spoločnosti OMEGA a tovarovej skladby na preverovaných faktúrach vystavených spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. pre žalobcu by došlo k prekrytiu tovaru iba v objeme 1,7 %. Rovnako sa nepodarilo preukázať realizáciu dopravy u dopravcov uvedených svedkom D.. Slovak Parcel Service s.r.o. nevykonala v auguste 2012 pre spoločnosť TECHNet SK s.r.o. žiadne prepravné služby a ani spoločnosť DPH SK, s.r.o. nevykonávala žiadnu prepravu pre spoločnosť TECHNet SK s.r.o.. Pokiaľ žalobca poukazuje na podporu svojich tvrdení na vyjadrenia svedkov D. a X., tieto výpovede správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhodnotili. Žalovaný poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach, ako aj na skutočnosť, že uvedený svedkovia nepredložili správcovi dane ním žiadané doklady k skutočnostiam tvrdeným svedkami. D. sa dňa 23.04.2014 vyjadril, že doklady za spoločnosť TECHNet SK s.r.o. nemá a že tieto odovzdal H.. Pri ústnom pojednávaní 30.10.2014 bol v postavení inej osoby, konkrétne v postavení účtovníka spoločnosti TECHNet SK s.r.o. prítomný aj X. a v predmetnej zápisnici je uvedené, že X. bol účtovníkom do septembra 2013, pričom ani jeden z účastníkov konania sa nevyjadril, že účtovné a daňové doklady spoločnosti má alebo by mohol mať X.. H. sa opakovane vyjadril, že daňové a účtové doklady spoločnosti TECHNet SK s.r.o. sú schované na jemu neznámom mieste. Žalovaný tiež poukazuje v rámci vyhodnotenia výpovede D. na skutočnosť, že D., ktorý sa zúčastnil v roku 2014 výsluchu, odpovedá na niektoré otázky správcu dane nekonkrétne, resp. si na určité otázky ani nespomenul. Zatiaľ čo v roku 2014 D. nevedel uviesť ani správny názov dodávateľa tovaru, v decembri 2016 uvádza aj popisné čísla a jeho úplnú adresu. Dodávateľov tovaru, od ktorých však nakúpil tovar práve pre žalobcu, neoznačil vôbec. Nevedel konkretizovať, ako a kým bola uskutočnená preprava tovaru žalobcovi, a taktiež nevedel uviesť, či bol tovar dodaný žalobcovi priamo od dodávateľa TECHNet SK s.r.o. alebo do skladu, ktorý sa mal nachádzať v nebytových priestoroch na adrese Dunajská 2, Bratislava. Výpoveď svedka D. je príliš všeobecná, neurčitá, a teda nedostatočná, vychádzajúc z faktu, že všetky obchodné činnosti spoločnosti TECHNet SK s.r.o. mal realizovať práve a iba D., nakoľko spoločnosť TECHNet SK s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne R., táto síce potvrdila obchodovanie žalobcu s TECHNet SK s.r.o., ale tieto jej tvrdenia sú všeobecného charakteru a nebolo možné ich stotožniť s konkrétnymi preverovanými faktúrami na základe preverovaných faktúr. Dôkazom majúcim povahu faktu nie je ani Rámcová zmluva z 20.01.2012 medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNet SK s.r.o., nakoľko správca dane nespochybnil vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. ako odberateľom. Pokiaľ ide o predložené skladové karty, ani tieto nemajú povahu relevantného dôkazu, nakoľko správca dane nespochybnil existenciu preverovaného tovaru a ani predaj tohto tovaru zo strany žalobcu iným daňovým subjektom. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie tohto práva, konkrétne nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla dodávateľovi tovaru, t. j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Skutočnosť, že žalobca s tovarom deklarovaným na preverovaných faktúrach obchodoval, správca dane vo svojom rozhodnutí nespochybnil, ale existencia tohto tovaru ešte nie je dôkazom, že bol žalobcovi dodaný práve dodávateľom TECHNet SK s.r.o.. 12. Pokiaľ ide o preverovaný obchodný prípad so spoločnosť TOP SALE s.r.o., žalovaný rovnako poukazuje na konkrétne skutkové zistenia správcu dane, ktoré správcu dane odôvodnene viedli k pochybnostiam o dodaní deklarovaného tovaru práve označeným dodávateľom, pričom tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Svedok G. síce vo výpovedi potvrdil, že spoločnosť TOP SALE s.r.o. mala nakupovať tovar od spoločnosti BURBICK s.r.o.. Konateľka spoločnosti BURBICK s.r.o. Jana Řehořová však obchodný vzťah medzi uvedenými spoločnosťami úplne poprela. Spoločnosť BURBICK s.r.o. mala nakupovať tovar od spoločnosti CROMEVIA s.r.o. a WILMOTA s.r.o.. Ani uvedené skutočnosti sa nepodarilo preukázať. Spoločnosti TOP SALE s.r.o. a BURBICK s.r.o. boli na adresách svojich sídel nekontaktné. Nový konateľ a spoločník spoločnosti TOP SALE s.r.o. Adam Kubík pri konaní vedenom políciou sa vyjadril, že spoločnosť TOP SALE s.r.o. mu nie je známa a ak existuje nejaké účtovníctvo, nevie, kto ho vedie. Nový konateľ a spoločník spoločnosti BURBICK s.r.o. pán Tomáš Renč je pre správcu dane nekomunikujúcou osobou a v konaní vedenom Políciou ČR odmietol vypovedať. Pokiaľ ide o výpoveď svedka G., žalovaný poukazuje na skutočnosť, že jeho výpoveď nemala žiadny preukazný charakter. G. uviedol, že ho mala kontaktovať spoločnosť BURBICK s.r.o.. Mal jednať so ženou, ktorú nevedel bližšie identifikovať. Komunikovali e-mailom, telefonicky alebo cez skype. Prepravu BURBICK s.r.o. do spoločnosti TOP SALE s.r.o. mala zabezpečiť BURBICK s.r.o.. Tovar bol doručený do skladových priestorov prenajatých od cargo-partner SR, s.r.o., dopravu mala zabezpečovať cargo- partner SR, s.r.o.. Žalovaný zdôrazňuje, že komunikácia, ktorá mala prebiehať elektronicky a telefonicky, zostala nepreukázaná. G. nevedel, odkiaľ sa vozil tovar, nezúčastňoval sa vykládok a nakládok tovaru. Nepredložil žiadne písomnosti, napr. zmluvy, ktoré by uvedený obchodný vzťah osvetľovali. Takýto prístup je značne neobvyklý vzhľadom ku skutočnosti, že spoločnosť BURBICK s.r.o. označila ako hlavného dodávateľa spoločnosti TOP SALE s.r.o. a žalobcu ako hlavného odberateľa spoločnosti TOP SALE s.r.o.. Žalovaný na základe uvedeného konštatuje, že obchodný vzťah medzi TOP SALE s.r.o. a BURBICK s.r.o. nebol preukázaný. Pokiaľ ide o podklady získané od NAKA v spoločnosti LUCRA team, spol. s r.o., ktorá mala viesť spoločnosti TOP SALE s.r.o. účtovníctvo, bolo preukázané z týchto podkladov, že spoločnosť viedla len evidenciu došlých a odoslaných faktúr z dokladov dodaných klientom, spracovávala pokladničnú knihu na základe pokladničných dokladov dodaných klientom, vyhotovila a podala daňové priznanie k DPH. Uvedené účtovné evidencie už boli z počítača spoločnosti LUCRA team, spol. s r.o. vymazané. Správny orgán konštatuje, že hodnovernosť zaistených dokladov je spochybnená tvrdením G., že všetky doklady spoločnosti TOP SALE s.r.o. z účtovnej spoločnosti zobral a odovzdal ich novému konateľovi Kubíkovi. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia sa vyjadruje aj k objednávkam a dodacím listom, kde zdôrazňuje, že medzi objednaním tovaru žalobcom a doručením tovaru do skladu žalobcu v Žiline uplynula príliš krátka doba na to, aby bolo možné plnenie v takýchto lehotách zrealizovať (tovar sa dodal nasledujúci deň po objednaní, prípadne na druhý deň po objednaní). Ako vyplynulo z vyjadrenia G., spoločnosť TOP SALE s.r.o. neprevádzkovala veľkosklad s tovarom, ale si mala tovar objednávať od spoločnosti BURBICK s.r.o.. Taktiež nie je známe, že by spoločnosť BURBICK s.r.o. prevádzkovala veľkosklad s tovarom, tzn. že tiež by musela tovar objednávať. Z uvedených skutočností, najmä s prihliadnutím na nakládky a vykládky tovarov medzi jednotlivými spoločnosťami má žalovaný za to, že časové parametre týkajúce sa predmetných fakturovaných obchodov sú nereálne. 13. Správny súd uvedené zdôvodnenia vo vzťahu k dôkazom označeným žalobcom, resp. predložených žalobcom na účely aplikácie ust. § 49 zákona o DPH vo väzbe na ust. § 51 zákona o DPH, t. j. vo vzťahu k nároku žalobcu na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov v tuzemsku považuje za postačujúce. Správca dane, resp. žalovaný dáva jasnú a výstižnú odpoveď, prečo označené dôkazy nie sú spôsobilé (samé o sebe) potvrdiť skutkové tvrdenia žalobcu. Je potrebné podotknúť, že judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 358/09, II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, atď.) uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné zachádzať do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené právno-teoretické postuláty uvádza, že žalobca dostal jasnú a zreteľnú, hoc stručnú, odpoveď na to, prečo ním označené dôkazy neboli spôsobilé preukázať nárok žalobcu na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov v tuzemsku. Podľa názoru správneho súdu správne orgány vo vyššie uvedených prípadoch dostatočným spôsobom zhodnotili vykonané dokazovanie a prijali právny záver, ktorý aj riadne odôvodnili. Vyhodnotili všetky dôkazy zhromaždené k týmto obchodným prípadom a uviedli preskúmateľným spôsobom riadne aj svoje úvahy vo vzťahu k ich zhodnoteniu. 14. Čo sa týka samotného unesenia dôkazného bremena žalobu v zmysle § 24 Daňového poriadku, a teda splnenia materiálnej podmienky na uznanie odpočítania dane, predloženie účtovných dokladov, akokoľvek rozsiahlych, je pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH nepostačujúce. Tento typ dokladov je spôsobilý preukázať najmä formálnu stránku zdaniteľného obchodu, ale nie jeho obsahovú stránku. Preukázanie zdaniteľného plnenia po obsahovej stránke predpokladá, že daňový subjekt označí, resp. predloží správcovi dane také dôkazy, ktoré sú spôsobilé preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na dodávateľských faktúrach, a tiež preukázať existenciu samotného fakturovaného tovaru určitého špecifikovaného množstva a kvality. V správnom konaní teda muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúr. Z takto zadefinovaného skutkového stavu, ktorý je potrebné preukázať, potom vyplýva, že tento skutkový tovar nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrami, dodacími listami k faktúram, atď., ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akejkoľvek pochybnosti preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom, čo v danom prípade nebolo splnené. Ani výpovede svedkov neboli spôsobilé objasniť materiálnu stránku obchodu z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nárok na odpočet DPH je potrebné osvedčiť najmä dôkazmi pochádzajúcimi mimo dispozičnej sféry osôb zúčastnených v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. 15. Ďalej sa správny súd zaoberal otázkou, či odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, resp. žalovaného, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s dôkazmi označenými v procese daňovej kontroly a samotnom vyjadrení k protokolu, je postačujúce aj z hľadiska posudzovania splnenia podmienok pre právo žalobcu uplatniť pri dodaní tovaru oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Správny súd dospel k záveru, že vo vzťahu k preverovanému obchodnému prípadu so spoločnosťou Beveridge s.r.o. tomu tak nie je. Žalobca totiž k preukázaniu svojho nároku v zmysle § 43 zákona o DPH mal predložiť aj e-mailovú komunikáciu - prvý kontakt, komunikáciu k objednávke (dopyt, ponuku, akceptáciu, platbu predfaktúry, riešenie dopravy), s ktorými sa správne orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadali. Žalobca mal dostať špecifickú odpoveď ohľadne hodnotenia tohto typu dôkazného prostriedku. Je nevyhnutné, aby každý dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný, resp. aspoň určitá skupina dôkazov svojho druhu, samozrejme za predpokladu, že sa vzťahuje k relevantnému tvrdeniu účastníka, učinil správny orgán predmetom svojich úvah a hodnotení. V posudzovanej veci však správca dane opomenul vyhodnotiť uvedený okruh dôkazov, ktorými sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia relevantné z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 43 zákona o DPH. 16. Nie je vylúčené, že správny orgán po opätovnom zhodnotení uvedeného okruhu dôkazných prostriedkov znovu dospeje k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, avšak k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia bude potrebné rešpektovať ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu označených dôkazných prostriedkov, ich vierohodnosti a relevancie vo vzťahu k plneniu špecifikovanému v preskúmavaných faktúrach. Až takéto odôvodnenie bude možné následne byť podrobené správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. Je potrebné zdôrazniť, že z formulácie citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno totiž vyvodiť, že správny orgán je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť napríklad, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 114/08). 17. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia správcu dane a žalovaného vzťahujúcim sa k odberateľovi Beveridge s.r.o. správny súd na dôvažok konštatuje, že v uvedenom prípade odôvodnil žalovaný nepriznanie oslobodenia od dane tou skutočnosťou, že nebolo nespochybniteľne preukázané, že sa odberateľa prešlo vlastnícke právo k dodanému tovaru a že spoločnosť odviedla z neho daň v krajine nadobudnutia. Samotná preprava do iného členského štátu (v danom prípade Českej republiky) zo strany správcu dane však nebola spochybnená. O uvedenom svedčí táto časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia: „Aj napriek skutočnosti, že prepravca potvrdil prepravu tovaru do Českej republiky (Na Skotnici 1168, 735 71 Detmarovice), kde jeho prevzatie potvrdila Beveridge s.r.o., ktorá mala byť podľa predloženej CMR spoločnosťou oprávnenou na jeho prevzatie, nebolo vzhľadom na všetky výsledky šetrení správcu dane preukázané, že preverovaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva. Oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi konkrétnym dodávateľom a konkrétnym odberateľom, a to aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danom prípade nebolo preukázané, že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník.“ 18. Správne orgány teda vo vzťahu k tomuto odberateľovi nepriznanie oslobodenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH neodôvodnili neuskutočnením prepravy do iného členského štátu, ale pochybnosťami, či vlastnícke právo k tovaru prešlo na odberateľa a či tovar bol zdanený v štáte nadobudnutia deklarovaným odberateľom. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa trpí nedostatkom dôvodov v tej časti, pokiaľ konštatuje, že dôvodom na nepriznanie oslobodenia od dane bolo to, že nebolo jednoznačne dokázané, že vlastnícke právo k tovaru prešlo na odberateľa a že táto osoba si splnila daňovú povinnosť pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru od žalobcu. 19. Ako vyplýva z rozhodnutia ESD C-409/04 (Teleos), nadobudnutie v rámci Spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného ako je ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný (čl. 27). Uvedené korešponduje aj s právnou úpravou oslobodenia od dane podľa vnútroštátneho právneho predpisu v § 43 zákona o DPH. Podľa čl. 20, 1. odsek Smernice 2006/112, ktorá nahradila Šiestu smernicu č. 77/388/EHS, „nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva“ je získanie práva disponovať ako majiteľ hmotným hnuteľným majetkom, ktorý bol odoslaný alebo dopravený nadobúdateľovi predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do iného členského štátu než je ten, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Správca dane konštatuje, že prepravca potvrdil prepravu tovaru do Českej republiky, kde jeho prevzatie potvrdila Beveridge s.r.o., ktorá mala byť podľa predloženej CMR spoločnosťou oprávnenou na jeho prevzatie, s tým, že nebolo vzhľadom na všetky výsledky šetrení správcu dane preukázané, že preverovaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte a že na nadobúdateľa prešlo právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník. Správny súd konštatuje, že aj v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné. Ust. § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH stanovuje jednotlivé podmienky na oslobodenie od DPH, ktoré musí daňový subjekt, ktorý uplatní oslobodenie dokladmi uvedenými v § 43 ods. 5, preukázať. Taká podmienka na nepriznanie oslobodenia, ktorú v napadnutom rozhodnutí uviedol správca dane, t. j. podmienka, že preverovaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva, však z citovaného ustanovenia zákona o DPH, ktoré aplikovali správne orgány, explicitne nevyplýva. Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný majú za to, že podmienkou na oslobodenie dodávateľa od DPH je aj preukázanie zdanenia nadobudnutého tovaru odberateľom v členskom štáte určenia, potom je potrebné, aby tento právny záver riadne zdôvodnili a podložili konkrétnymi ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov a komunitárnych predpisov vrátane judikatúry ESD. Bez takéhoto odôvodnenia je samotný právny záver nepreskúmateľný. 20. Ďalej správny súd vo vzťahu k všetkým žalobným námietkam, ktoré sa dotýkajú rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odberateľským spoločnostiam SILVERTON BUSINESS LTD, G&S VISION, H&C SOLUTIONS SA a XADRUM Sp z o.o. konštatuje absenciu aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu v zmysle ust. § 178 ods. 1 SSP. 21. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 22. Správny súdny poriadok vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne spojené, aby táto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú: - postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, - ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Správny súd z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného zistil, že správcom dane nebola z preverovaných faktúr, kde odberateľmi boli spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD, G&S VISION, H&C SOLUTIONS SA a XADRUM Sp z o.o., vyrubená daň (na rozdiel od preverovaných faktúr, kde odberateľom bola spoločnosť Beveridge s.r.o.). Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Nevyrubenie dane, pokiaľ išlo o preverované obchody, nijako neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, resp. nemení jeho vlastné právne postavenie. Nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie v tejto časti žaloby by viedol k jej zamietnutiu podľa § 190 SSP (nejedná sa o prípad zjavne neoprávnenej osoby na podanie žaloby, ktorý by bol riešený odmietnutím žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP). Keďže však v danom prípade v napadnutom rozhodnutí bola potvrdená vyrubená daň z iných obchodných prípadov, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba dôvodná (dodanie tovarov odberateľskej spoločnosti Beveridge s.r.o.), správny súd musel napadnuté rozhodnutie ako celok zrušiť. 24. Na ostatok prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vykonával daňovú kontrolu neefektívne v rozpore so zásadami správy daní po dobu troch rokov. 25. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. Podľa prvej a druhej vety § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 26. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že podľa oznámenia č. 9500401/5/3204536/2012 zo dňa 05.11.2012 o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie august 2012 u žalobcu začatá dňa 14.11.2012. Podľa rozhodnutia č. 9500401/5/189407/2013 zo dňa 16.01.2013 o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti bola daňová kontrola prerušená dňom 16.01.2013 a to z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že správca dane zaslal päť žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane oznámením č. 9501401/5/3562577/2013 zo dňa 24.07.2013 o pokračovaní v daňovom konaní oznámil žalobcovi, že odo dňa 24.07.2013 pokračuje v predmetnej daňovej kontrole. Podľa rozhodnutia č. 9501401/5/3776386/2013 zo dňa 22.08.2013 o prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti bola daňová kontrola prerušená dňom 23.08.2013 a to z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie podľa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že správca dane zaslal jedenásť žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane oznámením č. 20878923/2015 zo dňa 24.09.2015 o pokračovaní v daňovom konaní oznámil žalobcovi, že odo dňa 24.09.2015 pokračuje v predmetnej daňovej kontrole. Protokol č. 21109213/2015 zo dňa 29.10.2015 z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012 bol doručený spolu s výzvou č. 21119706/2015 zo dňa 29.10.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a to dňa 29.10.2015. Daňová kontrola sa teda začala dňa 14.11.2012 a bola ukončená dňa 29.10.2015 s tým, že bola prerušená v čase od 16.01.2013 do 24.07.2013 a od 23.08.2013 do 24.07.2015. Daňová kontrola teda trvala menej ako jeden rok. Daňová kontrola bola dvakrát prerušená a to z dôvodu získania informácií podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, čo je zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly (§61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku). Správny súd preto považuje námietku žalobcu, že správca dane nezákonne prerušil daňovú kontrolu, a preto nedodržal zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly za neopodstatnenú. V tejto súvislosti správny súd ešte uvádza, že správca dane podáva žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu za účelom získania potrebných informácií zo zahraničia, s tým, že nevie, čo bude obsahovať odpoveď dožiadanej strany a či uvedená odpoveď bude podkladom pre úpravu daňovej povinnosti kontrolovaného daňového subjektu, t. j. či uvedený úkon bude možno hodnotiť ako efektívny. 27. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojom právnom závere uvedenom v predchádzajúcich odsekoch vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti Beveridge s.r.o., tento riadne zdôvodní. 28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože bol v konaní bol úspešný. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.