Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/56/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200192 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200192.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: TOPJOB s.r.o., so sídlom Cintorínska č. 1456/2, Šurany, IČO: 47 643 749, právne zast.: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL. M. - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom G. Czuczora č. 4, Nové Zámky, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná č. 2, Žilina, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č.: IZA-18-47-2.4/P-E22, 24, 28-19 zo dňa 14.01.2019 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 zo dňa 07.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e Protokol Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-18-47-2.4/P-E22, 24, 28-19 zo dňa 14.01.2019 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 zo dňa 07.03.2019 v č a s t i , v ktorej žalovaný uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránenie nedostatkov do siedmich dní a v tomto rozsahu vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v jednej polovici. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný, ako prvostupňový správny orgán, vydal Protokol č.: IZA-18-47-2.4/P-E22, 24, 28-19 zo dňa 14.01.2019 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.), ktorá bola vykonaná v dňoch 08.11., 14.11., 15.11., 19.11, 21.11, 23.11.2018, 2.1., 8.1., 11.1., 14.1.2019 u žalobcu na prevádzke „Pod Kanálom 364, Lipovec 038 61“. Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.) a dodržiavanie ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Predmetom podnikania kontrolovaného subjektu je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, reklamné a marketingové služby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, baliace činnosti, manipulácia s tovarom a iné. V protokole boli ďalej uvedené doklady, ktoré tvorili podklad protokolu (okrem iných) zápisnice o podaní informácie fyzickými osobami ukrajinskej národnosti za účasti tlmočníkov p. P. X. a Ing. Q. I., zmluva o poskytovaní poradenských, baliacich, manipulačných a upratovacích služieb uzatvorená medzi spoločnosťou Dong Jin Industrial Slovakia s.r.o. a žalobcom, zmluva o poskytovaní poradenstva, baliacich, skladovacích a upratovacích službách medzi žalobcom a BPA Užhorod, informačné karty predložené kontrolovaným subjektom. V časti I. (pracovnoprávne vzťahy) protokolu žalovaný konštatoval, že kontrolovaný subjekt dňa 18.11.2018 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina doručil Informačné karty o vyslaní občanov Ukrajinskej republiky na výkon práce do SR, v ktorých vyznačil výnimku podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, ktoré boli odoslané miestne príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin poskytol žalovanému ohľadne otázky splnenia podmienok na zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky vyjadrenie, podľa ktorého 25 informačných kariet, ktoré obdržal správny orgán, bolo vrátených zamestnávateľovi z dôvodu nedoručenia dokladov potrebných na posúdenie ich platnosti, o ktoré správny orgán žiadal kontrolovaný subjekt. Informačné karty boli vrátené ako nepotvrdené s odôvodnením, že uvedená výnimka sa nevzťahuje na robotnícke profesie. Okrem tohto zdôvodnenia informačné karty neboli úplne vyplnené a kontrolovaným subjektom boli doručené v oneskorenom termíne, než ustanovujú príslušné ustanovenia zákona o službách zamestnanosti, konkrétne dňa 18.11.2018, teda až 10 dní po vykonanej inšpekcii práce. V informačných kartách, ktoré boli zaslané kontrolovaným subjektom 18.11.2018 bolo uvedené meno a priezvisko zamestnanca a nasledovne bol uvedený názov zamestnávateľa, kde vo všetkých 25 informačných kartách bol uvedený ako zamestnávateľ kontrolovaný subjekt. Kontrolovaný subjekt na základe žiadosti o predloženie dokladov tieto nepredložil v stanovenom termíne ale až dňa 18.12.2018, kedy predložil ukrajinské zmluvy. Jedna pracovná zmluva bola preložená úradným prekladom do Slovenského jazyka a je v nej uvedené meno zamestnávateľa - BIZNES PROCES AVTOATION s.r.o.. Žalovaný uvedené oneskorené podklady neakceptoval s tým, že neboli predložené v stanovenom termíne, považujú sa za bezpredmetné. Žalovaný uviedol, že inšpekcia práce bola v kontrolovanom subjekte vykonaná v súčinnosti s príslušníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, príslušníkmi PZ Martin, príslušníkmi Oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania stred NJBPNM - UHCP - PPZ. Kontrolovaný štátni príslušníci Ukrajinskej republiky boli prevezení na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina do Kysuckého Nového Mesta, kde sa nachádzali dvaja tlmočníci, aby mohli s nimi spísať zápisnice o poskytnutí informácií. Zo zistených informácií vyplynulo, že štátni príslušníci Ukrajinskej republiky tu nevykonávali výhradne práce technika a dispečera, ale vykonávali práce na montážnej linke a pod.. V zápisniciach tiež zamestnanci uviedli, že vykonávajú práce dlhšie a nielen prvý deň, ako uviedol pán O. Y. v zápisnici a ako predložil evidenciu pracovného času. Na základe zisteného skutkového stavu dospel žalovaný k záveru, že v kontrolovanom subjekte vykonávali prácu štátni príslušníci Ukrajinskej republiky, ktorí sú v pracovnom pomere so zamestnávateľom majúcim sídlo na území SR, keďže mali zamestnanci na sebe pracovný odev s logom spoločnosti TOPJOB a zároveň zamestnanci uviedli do zápisníc, že sa o nich stará koordinátor zo spoločnosti TOPJOB a majú uzatvorené pracovné pomery práve so spoločnosťou TOPJOB s.r.o.. Kontrolovaný subjekt dokonca zaslal na úrad práce informačné karty, kde je uvedený ako zamestnávateľ. Kontrolovaný subjekt si nesplnil povinnosť odsúhlasiť počty a profesie týchto vyslaných zamestnancov a obdobia ich vyslania, ako vyplynulo zo stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin z 28.11.2018. V časti II. (nelegálne zamestnávanie) protokolu žalovaný konštatuje, že kontrolovaný subjekt nepredložil žiadne doklady preukazujúce splnenie podmienok na zamestnávanie cudzincov tretích krajín. U kontrolovaných zamestnancov žalobcu neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v nadväznosti na ust. § 23a zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, čím zamestnávateľ porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z.. Žalovaný v časti protokolu s označením „zistené nedostatky“ pod bodom B1. uviedol - Kontrolovaný subjekt nereagoval na výzvu na predloženie dokladov, ani sa neospravedlnil na náhradný termín. Porušenie spočíva v tom, že kontrolovaný subjekt neumožnil nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, čím porušil § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.; pod bodom B2. uviedol - Dňa 08.11.2018 o 09:35 hod. začala v kontrolovanom subjekte aj na pracovisku Pod Kanálom 364, Lipovec 038 61 kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bolo zistené, že kontrolovaný subjekt využíval závislú prácu zamestnancov - 31 štátnych príslušníkov Ukrajinskej republiky (ktorých mená, priezviská a dátumy narodenia sú obsiahnuté v protokole) a nesplnil podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z.. V časti s označením „Opatrenia“ žalovaný uviedol: „Inšpektor práce v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. nariaďuje prijať opatrenia na odstránenie nedostatku uvedeného v bode č. 1 a č. 2 v lehote 21 dní od prevzatia protokolu. Inšpektor práce ďalej v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov do siedmich dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie.“ 2. V Dodatku k protokolu č. 1 zo dňa 07.03.2019 vyhotovenom podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. žalovaný uviedol obsah vyjadrenia kontrolovaného subjektu k protokolu a svoje stanovisko k vyjadreniu. Kontrolovaný subjekt vo vyjadrení k protokolu namietal zistenia žalovaného, uviedol, že nedošlo k žiadnemu nelegálnemu zamestnávaniu zo strany kontrolovaného subjektu. Pre kontrolovaný subjekt dodávala práce spoločnosť Business process automation prostredníctvom 31 fyzických osôb. Kontrolovaný subjekt predložil žalovanému obchodné zmluvy, faktúry a potvrdenia o platbách z banky, pracovné zmluvy, ktoré má spoločnosť BPA uzatvorené s kontrolovanými fyzickými osobami a čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti BPA, ktoré preukazujú obchodný vzťah medzi kontrolovaným subjektom a spoločnosťou BPA, ktorá mala kontrolované fyzické osoby riadne zamestnané a platila za nich všetky odvody ako aj mzdu. K výpovedi kontrolovaných fyzických osôb na pracovisku kontrolovaný subjekt uviedol, že tieto fyzické osoby boli pod značným stresom, sú to jednoduchí ľudia, nerozumejú veci a nepoznajú obsah obchodnoprávneho vzťahu. Žalovaný v nadväznosti na vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu, pokiaľ ide o porušenie obsiahnuté v bode 1 protokolu, zotrval na zistenom porušení, keď uviedol, že splnomocnený zástupca kontrolovaného subjektu Janíčko bol kontaktovaný žalovaným 08.11.2018 telefonicky, bolo mu oznámené, že prebieha výkon inšpekcie a bol vyzvaný na predloženie dokladov do troch pracovných dní. Nakoľko po viacerých telefonických rozhovoroch s Y. neboli predložené žiadané doklady, oficiálne bola žalovaným zaslaná výzva na predloženie dokladov dňa 19.11.2018. Kontrolovaný subjekt žiadané doklady v stanovenom termíne žalovanému nepredložil. Pokiaľ išlo o porušenie obsiahnuté v bode 2 protokolu, žalovaný zotrval na zistenom porušení, konštatoval, že skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný z dokladov, ktoré boli predložené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako aj zo zápisníc s ukrajinskými zamestnancami, ako aj s vedúcimi zamestnancami. Zistenia potvrdzujú aj informačné karty, ktoré zaslal samotný kontrolovaný subjekt, kde je uvedené, že zamestnávateľom zamestnancov bola spoločnosť TOPJOB s.r.o.. Na dôvažok žalovaný uviedol, že v rámci výzvy na predloženie dokladov do dňa vyhotovenia dodatku neboli poskytnuté originály predložených pracovných zmlúv k nahliadnutiu a z dokumentov, ktoré predložil kontrolovaný subjekt nie je možné určiť, kedy, kým a kde boli dané dokumenty podpísané. Nie je možné preukázať, že sa jedná o pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí sa nachádzali dňa 08.11.2018 na prevádzke. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie spoločnosti BPA, v ktorom sa uvádza, že zamestnanci majú zaplatené mzdy a odvody a majú pracovné zmluvy, žalovaný k uvedenému dodal, že spoločnosť BPA do dňa spísania Dodatku č. 1 k protokolu nepredložila doklady, ktoré by nasvedčovali tejto skutočnosti. Doklady, ako sú zaplatenie mzdy a odvodov, sú skutočnosti, ktoré sú preukázateľné dokladmi vydanými príslušnými inštitúciami a nie je prípustné ich nahrádzať čestným prehlásením. K Dodatku č. 1 k protokolu žalovaný súčasne doplnil bod B1 protokolu tak, že doplnil deň spísania výzvy na predloženie dokladov (19.11.2018) a ďalej zmenil časť opatrenia v protokole. Znenie pôvodnej časti: Opatrenia: „Inšpektor práce v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. n a r i a ď u j e prijať opatrenia na odstránenie nedostatku uvedeného v bode č. 1 a č. 2 v lehote 21 dní od prevzatia protokolu. Inšpektor práce ďalej v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin - doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a odstránení nedostatkov do 7 dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie“. Nové znenie protokolu v časti Opatrenia: „Inšpektor práce v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. n e n a r i a ď u j e prijať opatrenia na odstránenie nedostatku uvedeného v bode č. 1 a č. 2 v lehote 21 dní od prevzatia protokolu. Inšpektor práce ďalej v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin - doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov do 7 dní“. V závere Dodatku č. 1 k protokolu žalovaný konštatuje, že obsah protokolu bol prerokovaný dňa 07.03.2019 so žalobcom s tým, že kontrolovaný subjekt vyžaduje lehotu na vyjadrenie. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že zápisnice o podaní informácie fyzických osôb ukrajinskej národnosti boli tlmočené osobami bez primeraného oprávnenia, tieto zápisnice nie sú opatrené tlmočníckou doložkou, a teda sú nepoužiteľné v rámci konania. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že zápisnice boli tlmočené osobami, ktoré ako tlmočníkov zabezpečili príslušníci Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline, tieto osoby boli znalé ukrajinského jazyka a fyzické osoby, ktoré podávali informácie, porozumeli ich prekladu. Ďalej žalovaný v závere Dodatku č. 1 k protokolu uviedol, že v prípade, ak v lehote do 12.03.2019 kontrolovaný subjekt predloží Inšpektorátu práce Žilina nové relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne vyvracali skutočnosti uvedené v tomto protokole a jeho dodatku, inšpektorát práce ich zohľadní. Ak na inšpektorát práce nebudú do dňa 12.03.2019 doklady predložené, výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený. Žalovaný v texte Dodatku č. 1 k protokolu uviedol, že kontrolovaný subjekt a jeho právny zástupca odmietli podpísať Dodatok č. 1 k protokolu, avšak protokol prevzali dňa 07.03.2019. 3. Proti vyššie uvedenému protokolu v spojení s Dodatkom č. 1 k protokolu podal správnu žalobu žalobca. Žiadal protokol v znení jeho Dodatku č. 1 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Predovšetkým namieta, že protokol bol vypracovaný na základe nezákonne získaného podkladu - zápisníc o podaní informácie, keďže obsah zápisníc mal byť tlmočený P. X. a Ing. Q. I., ktorí nie sú oprávnení na vykonávanie tlmočníckej činnosti v zmysle § 2 ods. 1 a ust. § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.). Žalobca tvrdí, že zo zápisníc je zrejmé, že ani jedna z fyzických osôb nerozumela slovenskému jazyku, čím došlo k porušeniu čl. 6 ods. 3 písm. e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého má každý minimálne právo okrem iného na tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred orgánom verejnej moci. Ďalej došlo k porušeniu čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základných princípov a zásad Správneho poriadku, čo predstavuje dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP na zrušenie protokolu v znení Dodatku č. 1. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný neprihliadol na žalobcom predložené dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí poradenstva baliacich, skladovacích a upratovacích služieb uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou BPA, resp. spoločnosťou Dong Jin Industrial Slovakia, s.r.o.. Ďalej žalovaný neprihliadol na dôkazy a vyjadrenie žalobcu, ktoré žalobca predložil po prerokovaní Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2019, čím došlo k porušeniu ust. § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého je inšpektor práce povinný prihliadať na vyjadrenia a doklady predložené a uplatnené kontrolovaným subjektom a zároveň k porušeniu ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., keďže žalovaný mal vypracovať Dodatok č. 2 a prihliadnuť na dodatočne predložené dôkazy (potvrdenie Penzijného fondu Ukrajiny v počte 31 ks), z ktorých vyplýva, že všetky dotknuté fyzické osoby boli poistené spoločnosťou BPA, teda výpisy z registra poistencov štátneho registra povinného štátneho sociálneho poistenia Penzijného fondu Ukrajiny, v zmysle ktorých je okrem iného zrejmé, že spoločnosť BPA v rozhodnom období zamestnávala celkovo 271 osôb, medzi inými aj fyzické osoby, ktoré sú uvedené v Protokole zo 14.01.2019. Žalobca namieta postup žalovaného, ktorý v administratívnom konaní s poukazom na skutočnosť, že kontrolovaný subjekt a jeho právny zástupca odmietli podpísať Dodatok č. 1 k protokolu, považoval v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol v znení dodatku za prerokovaný dňom 07.03.2019 s tým, že v Dodatku č. 1 k protokolu uvedený dodatočný termín na predloženie dôkazov do 12.03.2019 nie je možné považovať za záväzný, keďže nepodpísaním dodatku k protokolu vyjadril kontrolovaný subjekt s určeným termínom inšpektora nesúhlas. Žalobca je toho názoru, že z Dodatku č. 1 k protokolu jednoznačne vyplýva, že žalobca mal právo do 12.03.2019 predložiť doklady. Žalobca ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Je toho názoru, že v danom prípade nešlo o nelegálne zamestnávanie, keďže bola zo strany žalobcu preukázaná existencia pracovnoprávnych vzťahov, ako aj skutočnosť, že spoločnosť BPA ako zamestnávateľ si splnila všetky zákonné povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov Ukrajiny, pričom právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BPA mal obchodnoprávny charakter a obchodnoprávny charakter bol aj medzi žalobcom a spoločnosťou Dong Jin Industrial Slovakia, s.r.o., na ktorú skutočnosť žalovaný neprihliadol. V danom prípade, ako plynie zo zmlúv o poskytovaní poradenských, baliacich, manipulačných a upratovacích služieb, je zrejmé, že boli splnené podmienky podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, v zmysle ktorého zamestnávateľ môže zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb, a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov, atď., ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch obsiahnutých v protokole v znení jeho Dodatku č. 1. K námietke o absencii tlmočníka zapísaného v Zozname tlmočníkov pri tlmočení obsahu zápisníc s kontrolovanými fyzickými ustanoveniami, žalovaný poukazuje na ust. § 15 zákona č. 382/2004 Z.z., kde je použitá spojka „alebo“, čím zákonodarca nepochybne pripustil možnosť výberu z viacerých alternatív, pričom každá alternatívna podmienka samostatne spôsobuje predpokladaný právny následok. Na dôvažok poukazuje na celoslovenský fenomén v poslednom období, ktorým je využívanie závislej práce štátnych príslušníkov tretích krajín. V praxi je nereálne, resp. spojené s neprimeranými ťažkosťami, aby ku každému výkonu inšpekcie práce boli zabezpečovaní vopred tlmočníci zapísaní v zozname, nakoľko inšpektori veľakrát len náhodne zistia, že na kontrolovanom pracovisku pracujú štátni príslušníci tretích krajín. Je potrebné konať promptne, nakoľko tieto fyzické osoby by už na druhý deň po kontrole, resp. po opustení kontrolovaného pracoviska inšpektormi neboli na pracovisku. Cudzinecká polícia tým, že disponuje vlastnými tlmočníkmi, dokáže operatívne poskytnúť, tak ako v danom prípade, týchto tlmočníkov aj na výkon inšpekcie práce. Obzvlášť je potrebné zdôrazniť, že v niektorých prípadoch je začaté trestné stíhanie za trestný čin prevádzačstva, pričom zabezpečením tlmočníkov, ktorých je napr. pre ukrajinský jazyk na celé územie SR s poukazom na množstvo podnikateľských subjektov len 29, by bolo prakticky nemožné využívať len tlmočníkov zapísaných v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Na dôvažok podotýka, že žiadna z vypočúvaných osôb nenamietala, že nerozumie prekladu a nenamietala ani osobu tlmočníka. Žalobca nesúhlasí s námietkou, v zmysle ktorej sa žalovaný nevysporiadal so všetkými predloženými dokladmi a nepostupoval tak v úzkej súčinnosti so žalobcom. Aj výkon inšpekcie práce bol zahájený dňom 08.11.2018, pričom žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor pre predkladanie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Dňa 19.11.2018 bola zaslaná žalobcovi písomná žiadosť o predloženie dokladov potrebných k výkonu inšpekcie práce. Požadované doklady v stanovenej lehote a ani po lehote žalobca nepredložil. Žalovaný dotazoval na predloženie dokladov aj spoločnosť BPA listom zo dňa 28.01.2019, ktorá spoločnosť v stanovenom termíne požadované doklady nepredložila. Až dňa 07.03.2019 žalovaný obdržal zo strany menovanej spoločnosti odpoveď, ktorou potvrdzuje, že kontrolované fyzické osoby sú jej zamestnanci. Žalovaný k uvedenému podotýka, že nepopiera, že kontrolované fyzické osoby mohli byť v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou BPA, avšak uvedené nevylučuje, aby súčasne tieto osoby vykonávali závislú prácu aj pre kontrolovaný subjekt. Vo vzťahu k dokladom, ktoré boli predložené správnemu orgánu až po prerokovaní Dodatku č. 1, a to dňa 13.03.2019, žalovaný uvádza, že tieto nie je možné akceptovať, keďže protokol v znení jeho Dodatku č. 1 je potrebné považovať za prerokovaný dňom, kedy odmietol kontrolovaný subjekt Dodatok č. 1 k protokolu podpísať. Žalovaný zdôrazňuje, že až do zaslania vyjadrenia kontrolovaného subjektu k Dodatku č. 1 k protokolu vrátane dokladov žalovaný disponoval len pracovnými zmluvami vyhotovenými v ukrajinskom jazyku, v ktorých evidentne absentovali dátumy uzatvorenia pracovných zmlúv, ako aj dátumy nástupu do práce, pričom dňa 13.03.2019 už žalobca predložil úplné pracovné zmluvy, ktoré boli datované a obsahovali aj dátum začatia vykonávania prác. V čase výkonu inšpekcie práce žalovaný disponoval s pracovnými zmluvami poskytnutými z dvoch zdrojov (od žalobcu a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde boli rovnako predložené aj žalobcom), ktoré jednoznačne nepreukazovali, že v okamihu zahájenia výkonu inšpekcie práce tieto pracovnoprávne vzťahy pokrývali aj výkon prác kontrolovaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorú vykonávali v kontrolovanej prevádzke. Ďalej tiež s poukazom na výpovede kontrolovaných osôb a dlhý časový odstup od prvej žiadosti o predloženie dokladov považuje žalovaný tieto dodatočne predložené doklady za účelové. 5. Žalobca v replike zo dňa 24.07.2019 zopakoval skutkové a právne dôvody totožne ako v žalobe (bod 3 tohto rozsudku). 6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 05.05.2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal napadnutý protokol v znení jeho Dodatku č. 1 ako tzv. fiktívne rozhodnutie v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu k protokolu a v rozsahu uloženia povinností kontrolovanému subjektu, pričom dospel k záveru, že časť napadnutého protokolu v rozsahu uloženia povinností v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. je nepreskúmateľná, a preto v tejto časti protokol zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vo zvyšnej časti žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah: 8. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci v znení účinnom ku dňu 07.03.2019 - deň vydania dodatku č. 1 (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.), na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce. Podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume podľa písmena a), c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu, 25) ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku. 25) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom k 08.11.2018 (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4) 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník. 4) § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 08.11.2018 - deň zistenia nelegálneho zamestnávania (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.), zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 23a. 9. Na úvod je potrebné predostrieť, že protokol o vykonaní inšpekcie v zásade nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale je v prvom rade správou či záznamom o tom, že bola vykonaná inšpekcia a aké boli jej zistenia. Hoci protokol o výsledku inšpekcie nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá formálne náležitosti takého rozhodnutia, je nevyhnutné s ohľadom na jeho účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu považovať ho za tzv. fiktívne rozhodnutie, avšak len v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti kontrolovanému subjektu (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžk/12/2016). 10. Je potrebné zdôrazniť, že správny orgán autoritatívne zasiahne do právnej sféry žalobcu vtedy, ak mu v protokole uloží povinnosť, ktorej nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona č. 125/2006 Z.z.. Treba však rozlišovať jednotlivé porušenia popísané v protokole a ich vzťah k uloženej povinnosti tieto porušenia (nedostatky) odstrániť. Odstrániť možno len odstrániteľné nedostatky. V časti, v ktorej by (hypoteticky) správny orgán „nariadil“ povinnosť „odstrániť“ nedostatok, ktorý má vo svojej podstate nemenný charakter (napr. nedostatky uvedené v bodoch B1 a B2 Protokolu zo dňa 14.01.2019), by protokol nebolo možné preskúmať v rámci správneho súdnictva v konaní o žalobe o prieskum zákonnosti samotného protokolu. V rámci správneho súdnictva by bolo možné preskúmať až prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré by tieto „nemenné“ nedostatky (porušenie súčinnosti, porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) sankcionovalo, čím by došlo k autoritatívnemu zásahu do žalobcovej sféry práv a povinností (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 90/2016). 11. V prejednávanej veci mal protokol v znení Dodatku č. 1 nasledovné znenie: „Opatrenia: V časti I. (označenie použité správnym súdom pre zrozumiteľnosť) - Inšpektor práce v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce n e n a r i a ď u j e prijať opatrenia na odstránenie nedostatku uvedeného v bode č. 1 a č. 2 v lehote 21 dní od prevzatia protokolu. V časti II. (označenie použité správnym súdom pre zrozumiteľnosť) - Inšpektor práce ďalej v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin - doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov do 7 dní“. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedených premís v nadväznosti na znenie protokolu správny súd uvádza, že v „prvej časti“ Opatrenia absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu v zmysle § 178 ods. 1 SSP, nakoľko „nenariadením“ opatrenia nemôže byť žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Nenariadenie opatrenia teda nijak neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, resp. nemení jeho vlastné právne postavenie v porovnaní s jeho postavením pred vydaním takéhoto opatrenia. Žaloba je v tejto časti nedôvodná, keďže ju podala neoprávnená osoba, nedisponujúca aktívnou vecnou žalobnou legitimáciou. 13. Len na okraj správny súd poznamenáva, že pokiaľ by aj žalovaný „nariadil“ odstrániť nedostatky uvedené v bode B1 a B2 (ako to učinil v pôvodnom znení Protokolu zo dňa 14.01.2019), nebol by v tejto časti (ako už bolo podrobne rozvedené v bode 11 tohto rozsudku) spôsobilým predmetom súdneho prieskumu pre „nemennosť“ zistených nedostatkov a kontrolovaný subjekt by mohol byť ukrátený na svojich právach až uložením sankcie podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. za zistené nedostatky. 14. Pokiaľ ide o „druhú časť“ Opatrenia, v ktorej správny orgán ukladá zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov do 7 dní, túto časť považuje správny súd za nepreskúmateľnú z dôvodu neurčitej formulácie uložených opatrení podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z.. Z formulácie použitej žalovaným nie je zrejmé, aké konkrétne opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin má žalobca prijať, resp. nie je zrejmé, o aké konkrétne zistené porušenia predpisov ide a v nadväznosti na uvedené nie je ani zrejmé, ohľadne plnenia ktorých konkrétnych opatrení a zistených porušení predpisov má byť žalovanému doručená písomná správa do 7 dní. Z uvedeného dôvodu správny súd musel pristúpiť k zrušeniu protokolu vrátane jeho Dodatku č. 1 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je Opatrenie v jeho druhej časti nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť. 15. Na nepreskúmateľnosť uložených opatrení správny súd prihliadol z úradnej povinnosti, keďže žalobca námietku nepreskúmateľnosti v žalobe nevzniesol, pretože bez atribútu preskúmateľnosti tejto časti dodatku protokolu správny súd nemohol vyhodnotiť meritórne žalobné námietky vzťahujúce sa k tejto časti dodatku. Správny súd tak za daného stavu považuje námietky žalobcu za predčasné. Pokiaľ ide o „prvú časť“ Opatrenia, v tejto časti absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu. Pokiaľ ide o „druhú časť“ Opatrenia, nie je zatiaľ zrejmé, akých zistených porušení predpisov, a teda aj akých konkrétnych opatrení sa uložená povinnosť týka, a tak nie je ani zrejmá vecná súvislosť vznesených žalobných námietok k takto neurčito uloženej povinnosti, resp. povinnostiam. Pokiaľ ide o zvyšný obsah dodatku č. 1 (t.j. protokolu mimo rámca uložených povinností a mimo časti týkajúcej sa vysporiadania správneho orgánu s vyjadrením žalobcu k protokolu), správny súd pripomína, že tento nemôže tvoriť predmet súdneho prieskumu ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 10Sžk/12/2016). 16. Správny súd pre úplnosť podotýka, že v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP je pre správny súd rozhodný skutkový stav v čase vydania rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy. V danom prípade je pre správny súd rozhodný skutkový stav ku dňu 07.03.2019, kedy bol vydaný Dodatok č. 1, ktorý tvorí v zmysle citovaného ust. 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 súčasť protokolu. Správnemu súdu teda neprináleží skúmať, či sa orgán verejnej správy po vydaní fiktívneho rozhodnutia dopustil porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca po vydaní fiktívneho rozhodnutia predložil správnemu orgánu dôkazy (resp. vyjadrenie), s týmito dôkazmi (resp. vyjadrením) sa musí správny orgán vysporiadať v prípadnom rozhodnutí o uložení sankcie za správny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorého podkladom bude napadnutý protokol v znení jeho dodatku č. 1 v nezrušenej časti. 17. Pokiaľ žalobca namietal, že sa správny orgán nevysporiadal s vyjadrením žalobcu, ktoré žalobca doručil správnemu orgánu po vydaní Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2019, považuje správny súd z vyššie uvedených dôvodov túto námietku v tomto konaní za irelevantnú. V tomto konaní by sa mohol správny súd vecne zaoberať len prípadnou žalobnou námietkou o nevyporiadaní sa s vyjadrením žalobcu k Protokolu zo dňa 14.01.2019. Žalobca však takúto námietku v správnom súdnom konaní nevzniesol. Obiter dictum správny súd uvádza, že správny orgán sa s vyjadrením žalobcu doručeným správnemu orgánu dňa 21.01.2019 vysporiadal v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. práve vydaním Dodatku č. 1 zo dňa 07.03.2019, v ktorom obsiahol svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu. Rovnako správny súd nad rámec potrebného zdôvodnenia podotýka, že inšpektor práce nemá v zmysle § 14 ods. 1, 3 zákona č. 125/2006 Z.z. danú zákonom povinnosť reagovať na každé „ďalšie“ vyjadrenie kontrolovaného subjektu učinené po vydaní dodatku k protokolu (Dodatku č. 1) vydaním Dodatku č. 2, resp. 3, 4, atď.. Úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., ako je zrejmé z dôvodovej správy k uvedenému zákonu, bolo umožniť kontrolovaným subjektom vyjadriť sa k zisteniam inšpektora práce obsiahnutým v protokole. Správny súd podotýka, že v prípade zakotvenia povinnosti inšpektora práce vypracovať dodatok po každom doručení vyjadrenia kontrolovaného subjektu po vypracovaní v poradí prvého dodatku k protokolu, by mohol byť zmarený účel samotnej kontroly práve nemožnosťou inšpektora práce kontrolu ukončiť v dôsledku prípadného šikanózneho podávania opakovaných vyjadrení kontrolovaným subjektom. 18. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V danom prípade správny súd prihliadol pri určovaní miery úspechu vo veci na skutočnosť, že žalobca bol úspešný len pokiaľ ide o prieskum „druhej časti“ Opatrenia, ktoré bolo na dôvažok zrušené len pre nepreskúmateľnosť, na ktorú súd prihliadol z úradnej povinnosti bez toho, že by táto vada bola namietaná v rámci žalobných bodov. Pokiaľ išlo o „prvú časť“ Opatrenia, žaloba bola nedôvodná, keďže žalobcovi absentovala aktívna vecná legitimácia a v ostatnej časti (pokiaľ ide o ďalší obsah protokolu v znení jeho dodatku) bola taktiež žaloba nedôvodná, keďže predmetom súdneho prieskumu môžu byť vo vzťahu k protokolu (ako už bolo uvedené na iných miestach tohto rozsudku) len uložené povinnosti a vysporiadanie sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu k protokolu. Z uvedených dôvodov považoval správny súd za dôvodné a v súlade s tzv. zásadou úspechu vo veci priznať žalobcovi právo len na čiastočnú náhradu dôvodných trov konania, ktorého rozsah korešponduje s dosiahnutým úspechom žalobcu, v danom prípade predstavujúcim približne jednu polovicu z celkového žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.