Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/34/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200199 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200199.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: CESTY SK s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 36 580 058, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina č.: OU-ZA-OOP-2019/013777/Zan zo dňa 26.02.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný úrad Liptovský Mikuláš, ako prvostupňový správny orgán (ďalej AKO prvostupňový správny orgán alebo aj správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2018/010698-010/Pe, variabilný symbol: 2303700118 zo dňa 06.12.2018 rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.500,- Eur za správny delikt podľa úpravy § 30 ods. 4 zákona o ovzduší za to, že prevádzkuje obaľovňu bitúmenových zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186 (ďalej len „obaľovňa"), ktorá je umiestnená v priemyselnej zóne Liptovský Mikuláš - Okoličné na parcelách č. KN-C 1327/56, 1327/39, 1327/65 s prístupovou komunikáciou po parcele č. KN-C 1327/64, k. ú. I. od 01.11.2017 bez súhlasu na trvalú prevádzku v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší, a tým porušuje zákonnú povinnosť prevádzkovateľa stredného zdroja znečisťovania ovzdušia podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší. Predmetná obaľovňa je zaradená ako prenosné zariadenie v zmysle § 2 ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí v znení vyhlášky č. 316/2017 Z. z. (ďalej len vyhláška č. 411/2012 Z. z.) a začlenená ako stredný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší, ktorý je kategorizovaný podľa vyhlášky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení vyhlášky č. 270/2014 Z. z., č. 252/2016 Z. z. a 315/2017 Z. z. (ďalej len vyhláška č. 410/2012 Z. z.) do kategórie 3.5.2 Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou nižšou ako 80 t/h. Vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: OU-LM-OSZP-2018/005056-003/ Pe zo dňa 15.05.2018, ktoré však bolo na základe včas podaného odvolania žalobcu odvolacím orgánom - žalovaným zrušené, pretože vo výroku nedostatočne identifikovalo miesto spáchania správneho deliktu väzbou na mobilnú obaľovňu bitúmenových zmení. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací orgán uložil správnemu orgánu prvého stupňa okrem presnej identifikácie skutku vo výroku rozhodnutia väzbou na miesto spáchania tiež odstrániť vadu správneho konania viažucu sa k úprave § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a teda dať účastníkovi pred rozhodnutím správneho orgánu možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. V novom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa (v rozhodnutí zo dňa 06.12.2018 č. OU-LM-OSZP-2018/010698-010/Pe, variabilný symbol: 2303700118) správne rozlíšil, že predmetná obaľovňa prevádzkovaná žalobcom je podľa zákona o odpadoch mobilným zariadením (§ 5 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch - ďalej len zákon o odpadoch), ale podľa zákona o ochrane ovzdušia, a to podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší (ďalej len zákon o ovzduší) a podľa § 2 ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z., ide o stacionárne prenosné zariadenie, a to stredný zdroj, ktorá identifikácia ako stredný zdroj vyplýva z prílohy č. 1 vyhlášky č. 410/2010 Z. z. v nadväznosti na výrobnú kapacitu obaľovne 70 t/h. Na základe toho musí mať prevádzkovateľ tohto zariadenia na prevádzkovanie povolenie podľa zákona o ochrane ovzdušia, ako vyplýva z úpravy § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane ovzdušia na trvalú prevádzku. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že príslušný orgán štátnej správy povolil inštaláciu predmetnej obaľovne a takisto rozhodol o povolení skúšobnej prevádzky obaľovne do 30.10.2018 podľa zákona o ochrane ovzdušia. V stanovisku ku opätovnému prejednaniu správneho deliktu prevádzkovateľ obaľovne - žalobca uviedol, že v súčasnej dobe prevádzkuje zariadenie v plnom súlade s platným administratívnym rozhodnutím Okresného úradu Košice č. OU-KE-OSZP-2017/031837 zo dňa 02.08.2017 mobilné zariadenie za účelom zhodnocovania odpadového asfaltu pri súčasnom vzniku recyklátu. V zmysle legislatívny v oblasti ochrany ovzdušia predmetnou činnosťou realizovanou žalobcom je výroba bitúmenovej zmesi za použitia asfaltového recyklátu kategorizovaná podľa prílohy č. 1 ku vyhláške č. 410/2012 Z. z., a to podľa bodu 3.5.2 obaľovne bitúmenových zmesí a miešerne bitúmenu ako prenosné zariadenie stredného stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia, ktorý podlieha schvaľovaciemu procesu v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší, a preto žalobca v plnom rozsahu nerešpektuje zákonné obmedzenia vo vzťahu k aktuálnemu stavu konania vo veci povolenia trvalej prevádzky obaľovne. Správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v dňoch 10.04.2018 a 17.04.2018 vykonal miestnu obhliadku obaľovane, pričom v obidvoch termínoch bola táto v plnej prevádzke a o uvedenom je spísaná i zápisnica. Investor a následne prevádzkovateľ CESTY SK s.r.o. od začiatku schvaľovacieho procesu pristupoval k obaľovni, ako ku stacionárnemu zdroju znečisťovania ovzdušia. V zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší požiadal okresný úrad o súhlas na inštaláciu a následne o súhlas na skúšobnú prevádzku, pričom ďalej realizoval v predmetnej prevádzke emisné meranie v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 411/2012 Z. z., ktorá je právne záväzná pre prevádzkovateľov stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia. Pri predmetnej činnosti sa realizuje nielen zhodnocovanie asfaltového recyklátu, ale hlavne sa realizuje výroba bitúmenovej zmesi s určitým prídavkom asfaltového recyklátu podľa technickej normy, pri ktorej dochádza k emisiám znečisťujúcich látok do okolitého ovzdušia: 1.3.00 - tuhé znečisťujúce látky vyjadrené ako suma všetkých častí podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 610/2012 a 4.4.02 - organické látky vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC) pričom v prílohe č. 7 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. v časti II. v bode 4. sú ustanovené špecifické požiadavky pre technologické zariadenia, a to konkrétne pre obaľovne bitúmenových zmesí uvedené v bode 4.1, a to technické požiadavky a podmienky prevádzkovania a v bode 4.2 emisné limity, ktorých dodržiavanie sa preukazuje periodickým meraním podľa § 8 ods. 4 vyhlášky č. 411/2012 Z. z.. Na žalobcu sa jednoznačne vzťahuje úprava § 15 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší, ktoré tvorí právny základ pre uloženie pokuty rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Pri ukladaní výšky pokuty vychádzal prvostupňový správny orgán z úpravy § 30 ods. 4 zákona o ovzduší, a to z rozpätia od 160,- Eur do 33.000,- Eur, pričom pre určenie výšky bol určujúci prístup prevádzkovateľa ku schvaľovaciemu procesu, nerešpektovanie písomných upozornení zo strany okresného úradu, ako schvaľovacieho orgánu, čas trvania protiprávneho stavu, závažnosť a rozsah porušenia. Okresný úrad pri výške pokuty zohľadnil to, že prevádzkovateľ v rámci skúšobnej prevádzky realizoval emisné meranie a preukázal dodržiavanie emisných limitov v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z. z.. V súvislosti s upozornením žalobcu na prevádzkovanie obaľovne bez súhlasu príslušného orgánu na trvalú prevádzku a skutočnosť, že takáto činnosť podlieha sankčnému postihu podľa § 30 ods. 1 zákona o ovzduší poukázal správny orgán prvého stupňa najmä na list okresného úradu zo dňa 24.10.2017 č. OU-LM-OSZP-2017/012306-002-Pe, ktorým bol žalobca na uvedené upozornený. Vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného úradu Košice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-KE-OSZP-2017/031837 zo dňa 02.08.2017 správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že je súhlasom v zmysle zákona o odpadoch na zhodnocovanie odpadov v zmysle zákona o odpadoch na zhodnocovanie odpadov činnosťou R3 - recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie zo dňa 27.12.2018, ktorým namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci so zdôraznením, že obaľovňu prevádzkuje v plnom súlade s platným administratívnoprávnym rozhodnutím Okresného úradu Košice zo dňa 02.08.2017, ktoré sa týka mobilného zariadenia za účelom zhodnocovania odpadového asfaltu pri súčasnom vzniku asfaltovej zmesi s recyklátom. Tiež zdôraznil, že si riadne splnil v zmysle označeného rozhodnutia Okresného úradu Košice zo dňa 02.08.2017 notifikačnú povinnosť prostredníctvom oznámenia výkonu samotnej činnosti po udelení povolenia miestne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému toto oznámenie bolo doručené. Namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z údajne zistených skutkových okolností, ktoré sa mali udiať pred viac ako 12 resp. 8 mesiacmi pred vydaním rozhodnutia, pričom správny orgán mohol a mal dostatok času, aby odborne zhodnotil aká činnosť a aký výsledok tejto činnosti sa realizuje v zariadení, ktoré bolo predmetom ohliadok. Následne už žiadnu kontrolu či ohliadku činnosti predmetného zariadenia nevykonal. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože správny orgán prvého stupňa pokutu uložil za prevádzkovanie stacionárneho zariadenia, avšak takéto zariadenie účastník konania neprevádzkuje a túto skutočnosť doložil správnemu orgánu opakovane. 3. Žalovaný (Okresný úrad Žilina - ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný) rozhodnutím zo dňa 26.02.2019 č.: OU-ZA-OOP-2019/013777/Zan odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 06.12.2018 zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.: OU-LM-OSZP-2018/010698-010/Pe zo dňa 06.12.2018 potvrdil. Poukázal na skutočnosť, že dňa 23.08.2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, v ktorom sa konštatuje: „Navrhovaná činnosť: Dočasné umiestnenie mobilnej obaľovačky asfaltových zmesí spĺňa kritériá pre povinné hodnotenie podľa § 18 ods. 1 písm. a) prílohy č. 8, odvetvie č. 6 - Priemysel stavebných látok, položka č. 4. Obaľovne živičných zmesí - časť A, vzhľadom na kapacitné parametre deklarované dodávateľom technologického zariadenia prevyšujúce prahovú hodnotu 10 000 t/rok, to znamená, že predmetná navrhovaná činnosť má byť predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov". Ďalej žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán v súvislosti s tým, že obdržal od žalobcu dňa 20.10.2017 ohlásenie v zmysle § 17 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch upozornil žalobcu listom zo dňa 24.10.2017, že prevádzkovanie obaľovňu po 31.10.2017 bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší (č.l. 25 rub) a podlieha sankčnému postihu v zmysle § 30 zákona o ovzduší. Následne prvostupňový správny orgán listom z 09.11.2017 opakovane upozornil žalobcu, že rozhodnutie č. OU-KE-OSZP-2017/031837 zo dňa 02.08.2017 je súhlasom len v zmysle zákona o odpadoch a súčasne opakovane upozornil žalobcu, že prevádzkovanie predmetnej obaľovne po 31.10.2017, dokedy bola v zmysle zákona o ovzduší povolená jej skúšobná prevádzka je v rozpore so zákonom o ovzduší a podlieha sankčnému postihu podľa § 30 zákona o ovzduší. Dňa 10.04.2018 a 17.04.2018 vykonal prvostupňový správny orgán miestnu obhliadku mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186, prevádzkovateľa: CESTY SK s.r.o., so sídlom Košice a zistil, že obaľovňa bola v prevádzke, a to bez súhlasu na prevádzku. O uvedených kontrolách bola spísaná zápisnica. Dňa 08.10.2018 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené ohlásenie podľa § 17 ods. 1 písm. h) o odpadoch, v ktorom žalobca oznámil, že bude zhodnocovať odpad na mobilnej obaľovacej súprave v predpokladanom množstve 3000 t a v predpokladom čase od 15.10.2018 do 21.12.2018, z čoho vyplynulo, že žalobca pokračuje v činnosti - výroba bitúmenových zmesí s kategorizáciou zdroja znečisťovania ovzdušia v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z. z.: 3.5.2 Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu s projektovanou výrobnou kapacitou menej ako 80 t/h - stredný zdroj znečisťovania ovzdušia, bez súhlasu na trvalú prevádzku v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Odvolací správny orgán - žalovaný konštatoval, že v správnom konaní bolo preukázané, že z dôvodu nutnosti posudzovania činnosti žalobcu v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, správny orgán prerušil konanie vo veci vydania súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší do vyriešenia predbežnej otázky vo veci. Lehota na realizáciu skúšobnej prevádzky obaľovne na základe povolenia na skúšobnú prevádzku uplynula a žalobca obaľovňu aj naďalej po stanovenej lehote prevádzkuje a to bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Tým sú splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší. Klasifikácia zariadenia žalobcu, ktorú vykonal prvostupňový správny orgán odvolací správny orgán hodnotí ako správnu. Ide o stredný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia - prenosné zariadenie a v zmysle úpravy na úseku ochrany ovzdušia nie je možné ho klasifikovať ako mobilné zariadenie. Postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny aj pokiaľ ide o ukladanie sankcie za správny delikt, pretože bol uložený druh sankcie, ktorý bol riadne zdôvodnený prihliadnutím na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom daného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, nemôže však byť prejavom ľubovôle. Správnym orgánom prvého stupňa uložená pokuta vo výške 1.500,- Eur spĺňa nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Rovnako pri ustálení výšky uloženej pokuty bol zohľadnený prístup odvolateľa ku schvaľovaciemu procesu, nerešpektovanie písomných upozornení zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako schvaľovacieho orgánu, čas trvania protiprávneho stavu, závažnosť a rozsah porušenia povinnosti, pričom bolo prihliadnuté na to, že žalobca v rámci skúšobnej prevádzky realizoval emisné meranie a preukázal dodržiavanie emisných limitov v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z.z.. Žalovaný sa teda plne stotožnil s právnym a skutkovým posúdením predmetnej veci, ktoré bolo premietnuté do vydania prvostupňového rozhodnutia, a toto hodnotí ako súladné s príslušnými právnymi predpismi, teda s hmotným aj procesným právom. 4. Žalobca podal včas správnu žalobu zo dňa 29.04.2019, ktorou navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.02.2019, č. OU-ZA-OOP-2019/013777/Zan a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Na odôvodnenie podanej správnej žaloby vymedzil žalobca nasledovné žalobné body: a/. Poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom a prevádzkovateľom technologického mobilného zariadenia umiestneného v katastrálnom území I. - N. Y. s názvom AMMANN, EASYBATCH, ktoré je multifunkčným technologickým zariadením určeným na viaceré druhy výrobnej činnosti, konkrétne: 1. na výrobu asfaltových zmesí a 2. na zhodnocovanie odpadov, t. j. zhodnocovanie odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu. Obe tieto činnosti sa vykonávajú na tom istom technologickom zariadení, avšak podliehajú osobitným právnym povoľovacím režimom dvoch rozdielnych orgánov štátnej správy. Výroba asfaltových zmesí podlieha povoľovaciemu režimu orgánu na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorým je Okresný úrad Liptovský Mikuláš a ten dňa 12.04.2017 žalobcovi vydal súhlas na skúšobnú prevádzku tohto zariadenia do 31.10.2017 (č.l.4), pričom žalobca následne podal žiadosť o povolenie trvalej prevádzky zariadenia, o ktorej žiadosti konanie doposiaľ ukončené nebolo. Činnosť spočívajúca vo výrobe asfaltových zmesí z dôvodu uplynutia lehoty na skúšobnú prevádzku a neukončený povoľovací proces žalobca skončil. Činnosť zhodnocovania odpadov podlieha povoľovaciemu konaniu na úseku štátnej správy odpadového hospodárstva, kde orgánom oprávneným na jej povolenie je Okresný úrad Košice, ktorý dňa 02.08.2017 vydal jednoznačný súhlas na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením AMMANN EASYBATCH, ktoré je vo vlastníctve žalobcu, pričom podľa tohto rozhodnutia sa súhlas vzťahuje na zhodnocovanie ostatného odpadu - činnosť označenú ako: 17 03 02 - bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01. V rámci rozhodnutím povoleného technologického postupu sa označenou mobilnou obaľovacou sústavou vykonáva činnosť R3 - recyklácia, spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá, pričom výsledkom tejto činnosti je zhodnocovanie odpadového asfaltu, na základe ktorého vzniká recyklát. Tento súhlas Okresný úrad Košice udelil do 31.07.2022 a toto rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné nebolo zmenené. V súčasnej dobe teda žalobca prevádzkuje v plnom súlade s platným administratívnoprávnym rozhodnutím Okresného úradu Košice č. OU-KE-OSZP2-2017/031837 zo dňa 02.08.2017 mobilné zariadenie za účelom zhodnocovania odpadového asfaltu pri súčasnom vzniku recyklátu. b/. Žalovaný vecne a obsahovo nesprávne tvrdí, že žalobca prevádzkuje mobilnú obaľovňu živičných zmesí špecifikovanú v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 03.05.2018 bez súhlasu na prevádzku v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Žalobca v tomto žalobnom bode zdôrazňuje, že sa žalovaný v rámci odvolacieho konania nevysporiadal s rozpormi týkajúcimi sa zásadnej skutkovej otázky, a to akú činnosť vykonával žalobca na predmetnom technologickom zariadení tak, aby bolo bezpochyby určiteľné porušenie právnych predpisov. c/. Žalobca poukazuje na úpravu podľa § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 až 5, § 46 a § 47 ods. 3 všetko Správneho poriadku a tvrdí, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali v intenciách týchto právnych noriem, nezistili skutkový stav správne a nevysporiadali sa s rozpormi v skutkovom stave, ktoré majú významný dopad na obsah rozhodnutia, a preto ich rozhodnutie je možné považovať prinajmenšom za predčasné, pretože nezistili presne a úplne skutočný stav veci a kvalitu svojich zistení nekonfrontovali so skutočnosťou. Napadnuté rozhodnutie po obsahovej stránke nekorešponduje so skutočným stavom veci a nie je preukázané a vyhodnotené, aká činnosť bola vykonávaná na predmetnom zariadení. 5. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.06.2019 (č. l. 85 a nasledujúce). Zdôraznil, že pre činnosť obaľovne bitúmenových zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186 prevádzkovanú žalobcu bol udelený súhlas s jej inštaláciou, a to rozhodnutím zo dňa 09.03.2017 a následne súhlas so skúšobnou prevádzkou rozhodnutím zo dňa 16.03.2017. Prvostupňový správny orgán uvedené rozhodnutia vydal vychádzajúc z klasifikácie predmetnej obaľovne ako stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia v zmysle úpravy § 3 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší a ako prenosného zariadenia v zmysle § 2 ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z.. Vzhľadom na účelový charakter zariadenia a skutočnosť jeho prevádzkovania na jednom mieste len dočasne, rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OSZP2/2017/031837 z 02.08.2017, na ktoré poukazuje žalobca nie je rozhodnutím, ktoré by žalobcu oprávňovalo obaľovňu prevádzkovať trvale podľa zákona o ovzduší a nenahrádza súhlas na trvalú prevádzku podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Nakoľko po uplynutí doby skúšobnej prevádzky žalobca naďalej v obaľovni vykonával činnosť, na ktorú však nemal súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší, bol žalovaný nielen oprávnený, ale aj povinný podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší uložiť žalobcovi pokutu. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že pre prevádzku obaľovne bitúmenových zmesí súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší potrebný nie je, a že mu stačí ním označované rozhodnutie Okresného úradu Košice, ktoré sa týka prevádzky mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Rozhodnutie Okresného úradu Košice z 02.08.2017, na ktoré poukazuje žalobca je súhlasom na prevádzku mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov, a teda nejedná sa o povolenie a pokiaľ by takýto súhlas nebol vydaný, samotná obaľovňa môže byť prevádzkovaná aj bez neho, len s tým rozdielom, že nie je možné pridávať do výrobného procesu drvený odpadový materiál. Následne sa žalovaný vyjadril ku postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý bol aplikovaný pri ukladaní sankcie za spáchaný správny delikt, kedy uložený druh sankcie bol riadne zdôvodnený s prihliadnutím na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Takisto výška uloženej pokuty nie je prejavom ľubovôle, ale pri určení pokuty v rámci určeného rozpätia je vecou voľného uváženia, kde bol zohľadnený prístup odvolateľa k schvaľovaciemu procesu, nerešpektovanie písomných upozornení zo strany prvostupňového správneho orgánu, ako schvaľovacieho orgánu, čas trvania protiprávneho stavu, závažnosť a rozsah porušenia povinností a tiež bolo prihliadnuté na to, že odvolateľ v rámci skúšobnej prevádzky realizoval emisné meranie a preukázal dodržiavanie emisných limitov v zmysle vyhlášky č. 410/2012 Z. z.. Na základe uvedeného nepovažuje žalovaný správnu žalobu za dôvodnú. 6. Podaním zo dňa 01.07.2019, teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe vyjadril žalobca (č. l. 98 a nasledujúce). Zdôraznil, že rozhodnutím Okresného úradu Košice v zmysle § 97 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch bol udelený súhlas na konkrétnu činnosť, teda na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením, pričom označené rozhodnutie okrem iného presne špecifikuje - spôsob nakladania s odpadmi, kde definuje konkrétne technické zariadenie, na ktoré sa súhlas vzťahuje, - technologický postup prevádzky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje, - technické údaje o zariadení, na ktoré sa súhlas vzťahuje a - bezpečnostné opatrenia pri prevádzke zariadenia, na ktoré sa súhlas vzťahuje. V tomto rozhodnutí sa zároveň konštatujú podmienky, za ktorých sa rozhodnutie prevádzkuje. Tento súhlas je nepochybne komplexným rozhodnutím, ktorého obsahom sú podmienky prevádzkovania konkrétneho zariadenia bez nutnosti akýchkoľvek ďalších povolení iných orgánov. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu § 5 ods. 4 zákona o odpadoch a skonštatoval, že žalobca ako aj žalovaný konštatujú, že predmetné zariadenie je mobilným t.j. prenosným zariadením. Súhlas na samotnú prevádzku zariadenia v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší sa vyžaduje výlučne na prevádzku takého mobilného zariadenia, ktorým je pohyblivé zariadenie so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie. Obaľovňa prevádzkovaná žalobcom však nie je zariadením so spaľovacím motorom, a ani iným motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie. Poukázal na potvrdenie spoločnosti Ammann Group, ktoré predložil v prílohe vyjadrenia. Označenie predmetnej obaľovne žalovaným za stacionárny zdroj je vecne nesprávne. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupujúc pritom podľa § 194 ods. 1 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v zmysle vymedzených žalobných bodov a hodnotiac zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu i na základe úpravy § 195 písm. a) až e) SSP. Bez nariadenia pojednávania (nakoľko žiaden z účastníkov konania návrh na prejednanie veci na pojednávaní nepodal - § 107 ods. 1 písm. a SSP a contrario), správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby a rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP. 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 194 ods. 1 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa § 195 písm. a) až e) SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 183 SSP: Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší (ďalej len zákon o ovzduší): Prevádzkovatelia veľkých zdrojov a prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní po a) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stacionárne zdroje v súlade s dokumentáciou a s podmienkami určenými okresným úradom podľa tohto zákona, alebo s podmienkami na ochranu ovzdušia určenými správnym orgánom v integrovanom povoľovaní. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. b) zákona o ovzduší: Zdroj znečisťovania ovzdušia je po a) stacionárny zdroj, ktorým je technologický celok, sklad alebo skládka palív, surovín a produktov, skládka odpadov, lom alebo iná plocha s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok alebo iná stavba, objekt a činnosť, ktorá znečisťuje alebo môže znečisťovať ovzdušie; vymedzený je ako súhrn všetkých častí, súčastí a činností v rámci funkčného celku a priestorového celku, po b) mobilný zdroj, ktorým je pohyblivé zariadenie so spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie. Stacionárne zdroje sa podľa miery ich vplyvu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia členia na po b) stredný zdroj, ktorým je závažný technologický celok, ak nie je súčasťou veľkého zdroja. Podľa § 17 ods. 1 písm. e), f) zákona o ovzduší: Súhlas orgánu ochrany ovzdušia je potrebný na po e) prevádzkovanie technologických celkov slúžiacich na výskum, vývoj a skúšanie nových výrobkov alebo výrobných postupov patriacich do kategórie veľkých zdrojov a stredných zdrojov, ktoré nie sú prevádzkou alebo jej súčasťou podľa osobitného predpisu a ak sa na ich prevádzkovanie nevydá súhlas podľa písmen a) a c), po f) inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov, stredných zdrojov alebo malých zdrojov, na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu. Podľa § 30 ods. 4, ods. 13 veta druhá zákona o ovzduší: Okresný úrad alebo inšpekcia uloží prevádzkovateľovi stredného zdroja pokutu od 160 eur do 33 000 eur, ak poruší povinnosti ustanovené v § 14 ods. 2, § 15 ods. 1 písm. a) až c), h), l), n), z), aa) alebo písm. af), povinnosť plniť opatrenia podľa § 15 ods. 1 písm. f) alebo písm. s) alebo povinnosť prijať a vykonať opatrenia podľa § 15 ods. 1 písm. g), ab) alebo písm. ad) alebo ak prevádzkuje stacionárny zdroj bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) alebo poruší zákaz ustanovený v § 14 ods. 8 písm. a). Pri rozhodovaní o výške pokuty prihliada okresný úrad, inšpekcia a obec na závažnosť a rozsah porušenia povinností, okolností, ktoré viedli k tomuto porušeniu a na čas trvania protiprávneho stavu. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len zákon o odpadoch): Mobilné zariadenie na účely tohto zákona je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré po a) je konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto, po b) vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou, po c) je určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov 1. v mieste ich vzniku, 2. na inom mieste u toho istého pôvodcu odpadu alebo 3. v zariadení, na ktoré bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d), a po d) nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 17 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch: Prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len "zariadenie") je okrem plnenia povinností podľa § 14 povinný h) zverejňovať druhy odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnený [§ 105 ods. 3 písm. d)]. Podľa § 2 ods. 4 písm. f), ods. 5 vyhlášky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí: Spôsob a požiadavky monitorovania množstva emisie a údajov o dodržaní emisnej požiadavky sa členia pre po f) stacionárny zdroj alebo jeho časť, ktorý má účelový charakter a na jednom mieste sa prevádzkuje dočasne (ďalej len "prenosné zariadenie"). Monitorovaním kvality ovzdušia v okolí stacionárneho zdroja podľa § 15 ods. 1 písm. i) zákona sa zisťujú a preukazujú údaje o dodržiavaní limitných hodnôt a zisťujú ďalšie údaje o parametroch kvality ovzdušia, ktoré ustanovuje osobitný predpis alebo sú určené v povolení. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 316/2017 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z.z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí: Diskontinuálnym meraním sa prvýkrát zistí dodržanie zmenenej alebo novej emisnej požiadavky a splnenie zmenených alebo nových požiadaviek jej dodržania, ak nevyplýva z predchádzajúceho merania podľa odseku 7 písm. c) tretieho bodu a ak osobitný predpis alebo povolenie na zmenu neurčuje lehotu a podmienky jej zistenia po a) priebežne v určenom intervale periodického merania, ak ide o interval jeden kalendárny rok alebo kratší; ak periodické meranie v tomto intervale bolo vykonané pred termínom platnosti zmenenej alebo novej požiadavky, zmenených alebo nových požiadaviek jej dodržania, uvedené sa neuplatňuje a údaje sa prvýkrát zistia v nasledujúcom intervale. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) príloha 8, odvetvie 6, položka 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá po a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b). 9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú existenciu žiadosti žalobcu o inštaláciu mobilnej obaľovne asfaltových zmesí zo dňa 27.02.2017 v zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší adresovanú Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, Odbor životného prostredia, úsek štátnej správy a ochrany ovzdušia, prílohou ktorej je list Okresného úradu Liptovský Mikuláš, Odbor starostlivosti o životné prostredie zo 16.02.2017, podľa ktorého označený orgán verejnej správy oznamuje žalobcovi, na základe informácií uvedených v jeho žiadosti a priloženom projekte, že projekt „Dočasné umiestnenie mobilnej obaľovacej sústavy pre výrobu asfaltových zmesí", s výkonom 70 t/ h pri maximálnom ročnom výkone 9 800 t/rok nespĺňa kritéria podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je ďalej rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 09.03.2017, právoplatné a vykonateľne dňa 09.03.2017 o udelenie súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší žalobcovi na inštaláciu mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí typ EASYBATCH 140 výrobca AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186 na parcelách KN-C č. 1327/56, 1327/39 a 1327/65 s prístupovou komunikáciou po parcele KN-C č. 1327/64, všetko v k. ú. I.. Následne ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu žalobca žiadosťou zo dňa 16.03.2017 požiadal o skúšobnú prevádzku mobilnej obaľovne, na čo mu bol rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 12.04.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 28.04.2017 udelený súhlas na skúšobnú prevádzku mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí v trvaní do 31.10.2017. Rozhodnutím zo dňa 12.10.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 18.10.2017 Okresný úrad Liptovský Mikuláš rozhodol o prerušení konania vo veci vydania súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší na trvalú prevádzku predmetnej mobilnej obaľovne do doby doručenia právoplatného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie z posúdenia navrhovanej činnosti v zmysle zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Odbor starostlivosti o životné prostredie. Súčasťou administratívneho spisu sú listinné dôkazy, a to komunikácia medzi žalobcom a správnym orgánom prvého stupňa, tak ako je zmapovaná či už v prvostupňovom rozhodnutí alebo v napadnutom rozhodnutí žalovaného v súvislosti s prevádzkovaním predmetnej obaľovne po uplynutí doby skúšobnej prevádzky. Dňa 07.11.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prejednania správneho deliktu žalobcu, o ktorom bola spísaná zápisnica, ako je v administratívnom spise, rovnako ako zápisnica z ústneho prejednávania vo veci prejednania správneho deliktu žalobcu zo dňa 20.11.2018, pričom v oboch prípadoch išlo o prejednanie správneho deliktu žalobcu za porušenie zákonnej povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší. Žiadosťou o vyjadrenie k záveru ústneho pojednávania z 20.11.2018, ktorá bola žalobcovi doručená 28.11.2018 vyzval prvostupňový správny orgán žalobcu o písomné vyjadrenie sa k ústnemu pojednávaniu z 20.11.2018 do piatich dní od doručenia žiadosti, čo žalobca využil prostredníctvom vyjadrenia, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené 03.12.2013. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú kompletné rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ako aj odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. 10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a na základe toho dospel k záveru, podľa ktorého nie je správna žaloba dôvodná a rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP. Na základe oboznámenia sa s administratívnym spisom správny súd konštatuje nespornosť skutočnosti, že žalobca prevádzkoval zariadenie - obaľovňu bitúmenových zmesí EASYBATCH 140 výrobcu AMMANN, Taliansko, sériové číslo K186, umiestnenú v priemyselnej zóne Liptovský Mikuláš - Okoličné na parcelách č. KN-C 1327/56, 1327/39, 1327/65 s prístupovou komunikáciou po parcele č. KN-C 1327/64, k. ú. I. (ďalej ako zariadenie alebo ako obaľovňa) i po uplynutí doby, na ktorú mal povolenú skúšobnú prevádzku, teda po 31.10.2017 a bez udeleného súhlasu na trvalú prevádzku podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší. Realizáciou činnosti tohto zariadenia a predovšetkým dôsledkami činnosti tohto zariadenia zasahoval žalobca do viacerých oblastí resp. úsekov štátnej správy. V dôsledku toho sa na činnosť tohto zariadenia vzťahuje právna úprava viacerých oblastí štátnej správy, a to konkrétne zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší (ďalej už len zákon o ovzduší) ako aj zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej už len zákon o odpadoch). Uvedená právna úprava týchto úsekov štátnej správy dopadá na činnosť obaľovne, v ktorej žalobca vykonával i po 31.10.2017 konkrétnu činnosť - zhodnocovanie odpadov (zhodnocovanie odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu). Označené zariadenie je spôsobilé vykonávať aj činnosť spočívajúcu vo výrobe asfaltových zmesí, avšak v prejednávanej veci bolo posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia spojené výlučne s činnosťou zhodnocovania odpadov - zhodnocovania odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu, pretože činnosť výroby asfaltových zmesí sa nesporne v predmetnom zariadení po 31.10.2017 neuskutočňovala. Z hľadiska úpravy zákona o odpadoch je žalobcom realizovaná činnosť zhodnocovania odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu uskutočňovaná na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia č.: OU-KE-OSZP2-2017/031837 zo dňa 02.08.2017, ktorým označený orgán verejnej správy udelil žalobcovi ako pre žiadateľovi súhlas na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením v zmysle prílohy č. 1 zákona o odpadoch, činnosťou R3 - recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov - č. l. 34 spisu). Z úpravy zákona o odpadoch, a to konkrétne z § 5 ods. 4 zákona o odpadoch vyplýva, že predmetné zariadenie je mobilným zariadením, a to v zmysle autonómnej definície takéhoto typu zariadenia podľa úpravy zákona o odpadoch. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice (č. l. 34 spisu) jednoznačne vyplýva popis technologického postupu, v rámci ktorého okrem iného procesy pri výrobe živičných zmesí v obaľovacej súprave AMMANN EASYBATCH zahŕňajú i miešanie kameniva s asfaltom v miešačke typ EASYBATCH. V časti technické údaje o zariadení je uvedené, že obaľovacie zariadenie EASYBATCH má vysoký stupeň mobility - kompletná sústava v mimoriadne kompaktnom vyhotovení s výkonom 90 t/h je namontovaná len na dvoch automobilových návesoch s rozmermi vyhovujúcimi pre prepravu aj na vedľajších cestách. Uvedené parametre predmetného zariadenia však nenapĺňajú definíciu mobilného zdroja podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší, ktorá je spojená s požiadavkou vybavenia samotného zariadenia, pokiaľ má byť na základe úpravy zákona o ovzduší považované za mobilný zdroj, spaľovacím motorom alebo iným hnacím motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie. Práve z opisu totožného zariadenia tak ako je uvedený v rozhodnutí Okresného úradu Košice zo dňa 02.08.2017 č. OU-KE-OSZP2-2017/031837 vyplýva, že mobilitu ako takú, a teda schopnosť presunu zariadenia z jedného miesta na iné zabezpečuje jeho namontovanie na dva automobilové návesy a nie skutočnosť, že by toto zariadenie samotné bolo vybavené spaľovacím motorom alebo iným hnacím zariadením, ktoré by tvorilo integrálnu súčasť tohto zariadenia, a prostredníctvom ktorého by bola jeho mobilita, a teda jeho schopnosť premiestňovať sa z jedného miesta na iné miesto zabezpečená. V nadväznosti na uvedené je potom potrebné rovnako ako to správne urobili i správne orgány (žalovaný i správny orgán prvého stupňa) vyhodnocovať predmetné zariadenie z hľadiska úpravy zákona o ovzduší, ako stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia (ďalej len stacionárny zdroj) podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší. Z hľadiska ďalšej bližšej špecifikácie takéhoto zdroja podľa § 3 ods. 2 písm. a) až c) zákona o ovzduší, je toto zariadenie podľa § 2 ods. 4 písm. f) vyhlášky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí, zariadením na ktoré táto špeciálna právna úprava stanovuje spôsob a požiadavky monitorovania množstva emisií a údajov o dodržiavaní emisných požiadaviek, ako na stacionárny zdroj znečistenia, ktorý má účelový charakter a na jednom mieste sa prevádzkuje dočasne, a teda je prenosným zariadením (ďalej len prenosné zariadenie). Uvedené konštatovanie nadväzuje na úpravu podľa § 18 ods. 1 písm. a), položku 4 Obaľovne živičných zmesí, bod 6 - odvetvie Priemysel stavebných látok, príloha 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s názvom tejto prílohy č. 8: Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, podľa ktorej právnej úpravy je stanovená prahová hodnota pre povinné hodnotenie vplyvu prevádzky zariadenia na životné prostredie od 10 000 t/rok pre stacionárne prenosné zariadenie a zároveň stredný zdroj znečistenia ovzdušia. Na túto právnu úpravu sa odvoláva i stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 23.08.2018 uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého činnosť predmetnej obaľovne má byť predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon č. 24/2006 Z. z.) nakoľko kapacitne parametre deklarované dodávateľom tohto technologického zariadenia prevyšujú prahovú hodnotu 10 000 t/rok. Práve uvedené stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky založilo v konaní o udelenie súhlasu žalobcovi podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší na trvalú prevádzku predmetnej obaľovne predbežnú otázku, ktorá bola základom pre procesný postup, v rámci ktorého správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: OU- LM-OSZP-2017/011670-002/Pe zo dňa 12.10.2017 prerušil správne konanie o vydanie súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší na trvalú prevádzku mobilnej obaľovne bitúmenových zmesí označeného typu do doby doručenia právoplatného záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životného prostredie z posúdenia navrhovanej činnosti v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, o ktorom prerušení uvedený orgán štátnej správy rozhodol podľa § 29 ods. 5 zákona o správnom konaní. Toto uznesenie je súčasťou pripojeného administratívneho spisu a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.10.2017. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca na to, aby mohol i po uplynutí doby, na ktorú mal povolenú dočasnú prevádzku predmetného zariadenia, teda po 31.10.2017 vykonávať činnosť zhodnocovania odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu v predmetnom zariadení (ktorú činnosť v tejto prevádzke po uvedenom dátume preukázateľne vykonával, čo bolo v správnom konaní spoľahlivo zistené na základe miestnych ohliadok zo dňa 10.04.2018 a 17.04.2018, kedy bola obaľovňa v plnej prevádzke), potreboval mať udelený súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší, teda súhlas orgánu ochrany ovzdušia na trvalú prevádzku, ktorým však nedisponoval. Takýto súhlas nesupluje súhlas Okresného úradu Košice zo dňa 02.08.2017 podľa č. l. 34, nakoľko ide v tomto prípade o súhlas orgánu štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva a podľa zákona o odpadoch, ktorá právna úprava zákona o odpadoch tak, ako je správnym súdom odôvodnené vyššie má vlastnú autonómnu definíciu mobilného zariadenia, ktorá definícia sa však v pomeroch úpravy zákona o ovzduší vo vzťahu k predmetnému zariadeniu neuplatní. Rozlíšením zadefinovania zariadenia podľa úpravy zákona o odpadoch na jednej strane a podľa úpravy zákona o ovzduší na druhej strane sa správne orgány v správnom konaní dôsledne zaoberali všetko pri súčasnom zohľadnení povahy konkrétnej činnosti uskutočňovanej žalobcom v predmetnom zariadení i po 31.10.2017, spočívajúcej v realizácií zhodnocovania odpadov, teda v realizácií zhodnocovania odpadového asfaltu pri vzniku recyklátu. Správny súd preto nesúhlasí s námietkami žalobcu v správnej žalobe, podľa ktorých v správnom konaní nebolo rozlišované, aké funkcie sa činnosťou zariadenia napĺňajú a akú konkrétnu činnosť predmetné zariadenie vykonáva, práve vo väzbe na rozdielnosť režimov špeciálnych právnych úprav podľa zákona o ovzduší a podľa zákona o odpadoch. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa s touto problematikou podrobne a správne vysporiadalo v nadväznosti na závery prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, s ktorým tvorí jeden celok. Rozpor napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu s úpravou podľa § 3 ods. 1, ods. 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 až 5 a § 46 všetko Správneho poriadku nie je zo strany správneho súdu teda možné skonštatovať. Nakoľko žalobca po 31.10.2017 prevádzkoval predmetné zariadenie bez potrebného súhlasu orgánu ochrany ovzdušia bolo odôvodnené uloženie sankcie - pokuty žalobcovi podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší. Pre komplexnosť odôvodnenia správny súd dodáva, že vyjadrenie Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 16.12.2017, ktoré pripojil žalobca v správnom konaní ako prílohu k žiadosti o inštaláciu mobilnej obaľovačky zo dňa 27.2.2017, a podľa ktorého vyjadrenia: Projekt „Dočasné umiestnenie mobilnej obaľovacej sústavy pre výrobu asfaltových zmesí", s výkonom 70 t/h pri maximálnom ročnom výkone 9 800 t/rok nespĺňa kritéria podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, je správnym súdom hodnotené ako irelevantné, vzhľadom na časovo nasledujúce vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 23.08.2018 uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého činnosť predmetnej obaľovne má byť predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon č. 24/2006 Z. z.), nakoľko kapacitné parametre deklarované dodávateľom tohto technologického zariadenia prevyšujú prahovú hodnotu 10 000 t/rok, v spojení s preukázaným výkonom zariadenia 90t/h a v spojení so zohľadnením procesného postupu správneho orgánu prerušením správneho konania podľa rozhodnutia č.: OU-LM-OSZP-2017/011670-002/Pe zo dňa 12.10.2017. Druh a výška uloženej sankcie neprekračuje zákonný rámec, ktorý je vo vzťahu k výške daný zákonným rozpätím pokuty od 160,- do 33.000,- Eur. Dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 195 písm. e) SSP, teda daný nie je. Pokiaľ ide o ustálenie konkrétnej výšky uloženej pokuty v sume 1.500,- Eur správne orgány náležite odôvodnili správnu úvahu, ktorou boli vedené pri ustálení práve takejto výšky uloženej pokuty vo väzbe na zohľadnenie zákonných kritérií a okolností veci, pričom správny súd zdôrazňuje, že táto správna úvaha je v nadväznosti na úpravu podľa § 27 ods. 2 SSP a pri zohľadnení konštatovania vo vzťahu k absencii dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa § 195 písm. e) SSP, zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčená. Naplnenie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia podľa § 195 písm. a) až c) SSP súd v pomeroch prejednávanej veci nevzhliadol. Osobitne však vo vzťahu k úprave podľa § 195 písm. b) SSP uvádza, že záver podľa ktorého dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe tejto právnej úpravy neboli zistené s poukazom na úpravu podľa § 30 ods. 13 veta prvá Zákona o ovzduší, podľa ktorého: Okresný úrad, inšpekcia a obec môžu začať konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedeli, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri zohľadnení skutočnosti absencie povolenia na trvalú prevádzku zariadenia podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší od 01.11.2017 (skúšobná prevádzka predmetného zariadenia bola povolená do 31.10.2017) a pri uložení predmetnej pokuty správnym orgánom prvého stupňa rozhodnutím z decembra 2018 je nevyhnutné skonštatovať absenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 195 písm. b) SSP. 11. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 12. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, ktoré ustanovenie aplikoval a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, pretože jeho žaloba bola zamietnutá a tým mu právo na náhradu trov konania voči žalovanému nesvedčí, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe aplikácie § 168 veta druhá SSP a contrario, napriek tomu, že bol žalovaný v konaní úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá. Neboli však splnené podmienky pre aplikáciu úpravy podľa § 168 SSP, a teda výnimočnosť situácie. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.