Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/42/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200323 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200323.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXX/XX, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Janou Hanuliakovou, DiS., advokátkou, so sídlom L. XXX, XXX XX L., sídlo kancelárie W. I. XXXX, XXX XX J., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom ul. J. A. XXXX/X, XXX XX X. N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2019/008223/Kod zo dňa 28.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalší účastník m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov. o d ô v o d n e n i e : 1. Obec Klokočov (ďalej ako obec, alebo správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím sp. zn. Výst.879/2018/Ča zo dňa 18.10.2018 vydala územné rozhodnutie pre navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s. Bratislava, Bajkalská 28, Bratislava. Územné rozhodnutie obce Klokočov bolo vydané na základe § 39 stavebného zákona ako rozhodnutie o umiestnení stavby: „ZS a RR bod Hrubý Buk - CA-HRB", ktorá stavba bude umiestnená na pozemku parc. č. CKN 7668/2, 7668, 7668/21, 7681/1 v kat. úz. N., tak ako je zakreslená v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť uvedeného územného rozhodnutia - rozhodnutia o umiestnení stavby. V rámci popisu stavby územné rozhodnutie o umiestnení stavby uvádza, že navrhovaná stavba bude jednou zo sústavy základňových staníc, ktorú investor plánuje vybudovať pre pokrytie územia SR signálom VRS v systémoch GSM, UMTS a LTE. Výstavbou novej základňovej stanice zabudovanej v technologických skriniach umiestnených na parc. č. CKN 7668/2 v kat. úz. N. sa zabezpečí zlepšenie pokrytia a skvalitnenia mobilných služieb poskytovaných Slovak Telekom, a.s. v lokalite výstavby základňovej stanice CA-HRB. V bodoch 1 až 19 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sú vymedzené podmienky pre umiestnenie a projektovú dokumentáciu stavby. V bode 1 je vymedzená podmienka, podľa ktorej projektová dokumentácia stavby (ďalej PD) pre vydanie stavebného povolenia bude akceptovať všetky podmienky tohto rozhodnutia, bude spracovaná v rozsahu potrebnom pre náležité posúdenie a bude rešpektovať priestorové umiestnenie líniovej stavby v zmysle priloženej situácie v mierke 1:500 a podmienok tohto rozhodnutia. V bode 7 je vymedzená podmienka, podľa ktorej je navrhovateľ povinný dodržať podmienky súhlasného záväzného stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR, útvar vedúceho hygienika rezortu, oddelenia oblastného hygienika Žilina zo dňa 24.10.2017 č. 27527/2017/ÚVHR/73949. Následne obsah rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uvádza rozhodnutie o námietkach a pripomienkach účastníkov konania, a to konkrétne o písomných námietkach žalobkyne O. H., ktoré správny orgán prvého stupňa preskúmal, posúdil a na základe výsledkov ich preskúmania rozhodol o ich zamietnutí. Pri tomto závere zdôraznil oprávnenie subjektu Slovak Telekom, a.s., ako subjektu v statuse podniku podľa § 5 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej ako ZEK) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzích nehnuteľnostiach podľa § 66 ZEK. Toto oprávnenie svedčí subjektu Slovak Telekom, a.s. po splnení oznamovacej povinnosti podľa § 13, § 15 ZEK, ktorú skutočnosť Slovak Telekom, a.s. doložil potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti vydaným Telekomunikačným úradom SR. Z tohto potvrdenia vyplýva skutočnosť, že líniové a inžinierske stavby sú zhotovované vo verejnom záujme podľa § 66 ods. 7 ZEK. Telekomunikačný úrad SR podľa § 50 ods. 3, v spojení s § 78 ods. 11 ZEK uložil subjektu Slovak Telekom, a.s. ako jedinému podniku povinnosť poskytovať univerzálnu službu na celom území Slovenskej republiky, ktorá umožňuje aj občan so zdravotným postihnutím, aby im bol poskytnutý rovnocenný prístup k verejným telefónnym službám a rovnocenná dostupnosť služieb podľa § 50 ods. 2 písm. b), c) a e) ZEK, aké majú ostatní koncový užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, vrátane povinnosti podľa § 50 ods. 4 písm. a) ZEK prenajať alebo predať, ak o to požiada užívateľ so zdravotným postihnutím, jedno špeciálne vybavené telekomunikačné koncové zariadenie primerané jeho zdravotnému postihnutiu za cenu štandardného telekomunikačného koncového zariadenia. Uvedené služby poskytované subjektom Slovak Telekom, a.s. sú zjavne vo verejnom záujme a v súlade s dlhodobo sledovaným cieľom zabezpečiť ľuďom so zdravotným postihnutím rovnocenné podmienky uplatnenia sa a ich integrácie do všetkých oblastí spoločenského života, ako i zabezpečenia rovnocenného prístupu k informáciám. Práve prostredníctvom budovania svojich sieti a poskytovania služieb v súlade s uvedenými povinnostiam Slovak Telekom, a.s. ako jediný nositeľ tejto povinnosti plní funkciu vo verejnom záujme tak, ako ju žiaden iný podnik, vzhľadom na absentujúcu povinnosť neplní, a teda tento aspekt verejného záujmu nemôže byť naplnený len vybudovaním siete iného podniku. Úprava podľa § 41 ods. 1 písm. a) ZEK ukladá subjektu Slovak Telekom, a.s. zabezpečiť koncovým užívateľom bezplatný prístup k tiesňovým službám s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 a iných národných čísiel tiesňového volania. Na základe týchto skutočností má Slovak Telekom, a.s. podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona iné právo k pozemkom a stavbám vyplývajúce z iných právnych predpisov, ktorým je právo zriadiť vecné bremeno podľa § 66 ods. 1 ZEK. Iné právo k cudzím nehnuteľnostiam, t.j. zákonné vecné bremeno, sa vzťahuje na sieť ako jeden funkčný celok, vrátane jej súčastí. Súčasťou siete je aj vedenie siete a zariadenia elektronických komunikácií (§ 2 ods. 14 ZEK, § 4 ZEK). Aj elektrická prípojka, prostredníctvom ktorej bude napájaná ZS (základňová stanica) Hrubý Buk a ktorej sa stane súčasťou, bude zhotovená a prevádzkovaná vo verejnom záujme. Zákonné vecné bremeno definované v úprave § 66 ods. 2 ZEK sa v katastri nehnuteľnosti iba zaznamenáva, avšak bez ohľadu na skutočnosť jeho zaznamenania, prípadne absencie jeho zaznamenania v katastri nehnuteľností, stavebný úrad, ani dotknutý vlastník, ani súd zákonné oprávnenia Slovak Telekom, a.s. v zmysle uvedenej právnej úpravy nemôže spochybňovať, zužovať ich obsah, ale musí ich každý rešpektovať. Ide o povinnosť vlastníka strpieť na pozemku v jeho vlastníctve oprávnenie Slovak Telekom, a.s. podľa ods. 1 písm. a), t.j. oprávnenie zriadiť a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. S poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že vlastníctvo nespočíva len v práve jedného a povinnosti ostatných ho v jeho práve nerušiť, ale že i vlastník sám má z dôvodu svojho vlastníckeho práva určité povinnosti vznikajúce mu priamo zo zákona. Vlastník je zároveň povinný strpieť na dotknutej nehnuteľnosti oprávnenie podniku podľa § 66 ods. 1 písm. a) ZEK - zriadiť a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia, inak by spôsobil ujmu na zákonných právach iných subjektov. V danom prípade ide o práva nielen fyzických osôb, občanov SR, ale aj právnických osôb vyplývajúcich najmä z úpravy § 43, § 44 ZEK. Vlastníctvo teda nemôže byť zneužívané a zákonné vecné bremeno je povinná rešpektovať aj podávateľka námietok a pripomienok. Rozsah konkrétnych vecných bremien je následne daný konkrétnymi vedeniami elektronickej komunikačnej siete (dĺžkou vedenia) a jeho ochranným pásmom. Podľa § 68 ods. 5 ZEK ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke trasy. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že bolo preukázané, že nie je dôvodné, ani zákonné požadovať preukázanie iného práva k cudzej nehnuteľnosti uzatvorením akéhokoľvek zmluvného vzťahu s vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti pred vydaním územného rozhodnutia z dôvodu, že právo uskutočniť stavbu na cudzej nehnuteľnosti vyplýva podniku, teda subjektu Slovak Telekom a.s., priamo z úpravy § 66 ZEK. Pokiaľ podávateľka námietok a pripomienok namietala, že k pozemku, na ktorom bude základňová stanica nie je cesta, bolo správnym orgánom prvého stupňa skonštatované, že Slovak Telekom, a.s. má zákonné právo prechodu po cudzích komunikáciách, takisto vyplývajúce z úpravy ZEK, a to konkrétne z § 66 ods. 1 písm. b). Elektromagnetické žiarenie bude merané v rámci skúšobnej prevádzky základňovej stanice, pretože okresný úrad skonštatoval, že sa inak zmerať nedá a so žiarením sa projektant vysporiadal po stránke STN, či teoretickej, riadne v projektovej dokumentácii. Vo vzťahu k námietkam žalobcu správny orgán prvého stupňa úhrne v závere uvedenej časti rozhodnutia konštatuje že miesto, na ktorom je navrhnutá základňová stanica - CA_HRB, nie je vybrané náhodne, ale pri výbere miesta sa vychádzalo z existujúcej verejnej elektronickej komunikačnej siete a jej nové prvky sú situované na miestach, ktoré sú optimálne, to preto, že pri výbere bolo nutné sa riadiť aj doposiaľ známymi fyzikálnymi zákonitosťami šírenia príslušných signálov, členitosťou terénu, potenciálnym počtom užívateľov siete v území, ktoré má stanica pokrývať. Podľa úpravy v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa rozhodnutie doručovalo účastníkom konania, a to 1. Slovak Telekom, a.s., v zastúpení TELECOMPROJECT spol. s r.o. Bratislava v zastúpení SheMa projekt, s.r.o. Bratislava. Ostatným účastníkom konania sa rozhodnutie doručovalo v súlade s úpravou § 26 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní verejnou vyhláškou, vyvesením rozhodnutia na dobu 15 dní na úradnej tabuli Obecného úradu v Klokočove, pričom rozhodnutie musí byť vyvesené po dobu 15. dní spôsobom v mieste obvyklým a posledný deň lehoty vyvesenia je dňom doručenia. V písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedený údaj o vyvesení dňa 19.10.2018 a údaj o zvesení dňa 06.11.2018 a prílohou tohto rozhodnutia je situácia umiestnenia stavby zaznamenaná na výkrese, ktorý je k rozhodnutiu pripojený. Podľa návratiek doručeniek, ktoré sú pripojené k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, bolo toto doručované aj sedemnástim dotknutým orgánom, tak ako sú identifikované na strane 13 písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. 2. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako žalovaný alebo správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán) rozhodnutím č.: OU-ZA-OVBP2-2019-008223/Kod zo dňa 28.03.2019 zmenil rozhodnutie Obce Klokočov č. 879/2018/Ča zo dňa 18.10.2018 tak, že výrokovú časť tohto rozhodnutia v celom rozsahu nahradil novou výrokovou časťou v znení: Na základe návrhu spol. Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, podanom dňa 06.12.2017 po preskúmaní podkladov podľa ust. § 37 a nasl. stavebného zákona v spojení s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi zákona č.351/2011 Z. z. upravujúcimi oprávnenie navrhovateľa verejnú telekomunikačnú sieť na cudzích pozemkoch umiestniť, na základe kladných vyjadrení dotknutých orgánov chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov a po posúdení námietok uplatnených účastníkmi konania, sa podľa § 39 ods. 1 a § 39a ods. 1 stavebného zákona povoľuje umiestnenie stavby : „Telekomunikačná sieť pod pracovným názvom „ZS a RR bod Hrubý Buk - CA-HRB" na pozemkoch parc.č.7668, 7681/21 a 7681/1 CKN v katastrálnom území N.. Telekomunikačnú sieť - fyzickú infraštruktúru tvorí základňová stanica CA- HRB zabudovaná v technologických skriniach, ktorá bude pozostávať z betónovej základne s pôdorysným rozmerom 5,0 x 5,0 m (mikropiloty), do ktorej bude kotvený oceľový stožiar nesúci oceľové anténne výložníky a antény vrátane ich príslušenstva a z nového technologického kabinetu RBS 6102, v ktorom bude umiestnené zariadenie systémov GSM 900, LTE 1800 a LTE 2600. Zásobovanie elektrickou energiou je navrhnuté elektrickou NN prípojkou AYKY 4x 16 mm2 z existujúcej distribučnej sústavy. V ďalšej časti výrok rozhodnutia žalovaného vymedzuje tri podmienky podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona pre umiestnenie (na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku) telekomunikačnej siete, ďalej podmienky pre vypracovanie ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie a ďalšie podmienky vyplývajúce z vyjadrení dotknutých orgánov (podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na úpravu podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, § 38, § 139 ods. 1 stavebného zákona, § 1 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 4, § 66 ods. 1 písm. a), b), c) ods. 2, 3, 4, 5, 6 zák. č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej ako ZEK). V nadväznosti na predchádzajúci priebeh správneho konania, kedy žalovaný vo svojom predchádzajúcom zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uložil preukázať splnenie zákonných podmienok pre zriadenie telekomunikačnej stavby na cudzích pozemkoch a zaoberať sa ich splnením, žalobca predložením stanoviska Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Bratislava splnenie podmienky, podľa ktorej ako podnik je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete na cudzej nehnuteľnosti v zmysle ust. § 38 stavebného zákona, v spojení s § 66 ods. 2 ZEK, preukázal. Vo vzťahu k ďalšej zákonnej podmienke umiestnenia predmetnej stavby a to, že stavbu žalobca uskutoční (postaví) na cudzej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu, a teda jej zriadením, prevádzkovaním a opravami, ako aj údržbou na cudzom pozemku (na cudzích pozemkoch) bol zásah do vlastníckych práv k tomuto pozemku (pozemkom) vykonaný len v nevyhnutnej miere a v nevyhnutnom rozsahu, resp. aby tento zásah obmedzil načo najmenšiu mieru, konštatoval s odkazom na predložený administratívny spis, že nová telekomunikačná stavba - fyzická infraštruktúra, ktorej sa týka územné rozhodnutie o jej umiestnení bude pozostávať z telekomunikačného stožiara s jeho umiestnením na pozemku č. prac. č. 7668 C KN a zo zemnej NN prípojky, v ktorej trasa v dĺžke 85 m má byť vedená cez pozemky parc. č. 7668, 7681/21 a 7681/1 C KN. Stavebnými pozemkami teda nepochybne budú pozemok parc. č. 7668, 7681/21 a 7681/1 C KN, pričom stožiar bude umiestnený na pozemku parc. č. 7668 - časť jeho plochy o výmere 25 m2, odčlenenom geometrický plánom č. 14/2017 a označená ako pozemok parc. č. 7668/2, ku ktorému má žalobca aj uzatvorenú nájomnú zmluvu s vlastníčkou Š. N., bytom T. (navrhovateľom sa v tomto prípade rozumie Slovak Telekom, a.s. - pozn. správneho súdu). Účelom nájmu je umiestnenie a užívanie technologického zariadenia a príslušnej infraštruktúry rádioreleového bodu a základňovej stanice verejnej elektronickej komunikačnej siete zahŕňajúcej výmeny, opravy a dopĺňanie potrebných častí technologického zariadenia ako aj montáž zabezpečovacieho systému na predmetnom pozemku. Z podkladov správneho spisu vyplýva, že navrhovaná stavba sa má umiestniť a uskutočniť na základe hromadnej žiadosti občanov Obce Klokočov, ktorí už viac ako 15 rokov žiadajú obec a žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) o zabezpečenie prístupu k telekomunikačným službám (pokrytie mobilným signálom). Pokiaľ odvolateľka (ďalej ako žalobkyňa alebo pani O. H.) v námietkach uplatnených pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia vyslovila nesúhlas s vedením prístupovej cesty k povoľovanej stavbe cez pozemok parc. č. 7681/1 C KN, ktorý podľa nej „pozostáva" z viacerých parciel E KN, ku ktorým má spoluvlastnícky podiel z dôvodu, že tieto pozemky užíva a obhospodaruje a užívaním tejto cesty by bolo do užívania zasahované a zasahované aj do užívania jej rodinného domčeka, a teda, že takýmto výkonom bude zasahované do jej vlastníckych práv garantovaných jej Ústavou, správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí takéto námietky zamietol s poukazom na úpravu § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. a s odôvodnením, že miesto pre umiestnenie navrhovanej základňovej stanice nie je vybrané náhodne, ale tento výber vychádzal z existujúcej verejnej elektronickej komunikačnej siete a jej nové prvky sú preto situované v návrhu tak, aby boli optimálne z hľadiska šírenia príslušných signálov s prihliadnutím na členitosť terénu a počet potencionálnych užívateľov siete v danom území, ktoré má stanica pokrývať. Vo vzťahu ku pozemku parc. č. 7681/1 C KN, ktorý v zmysle vyššie uvedeného má byť tiež stavebným pozemkom, žalovaný poukázal na závery podľa už predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, podľa ktorých tento pozemok bol vytvorený zlúčením viacerých pozemkov E KN a jedným z nich je aj pozemok parc. č. 31782 E KN, ktorého podľa výpisu z LV č. XXXXX je odvolateľka pani O. H. minoritnou podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu podielu 1/10. Odvolateľka nepreukázala právnu skutočnosť, na základe ktorej by jej malo prislúchať oprávnenie pozemok parc. č. 7681/1 C KN v celosti a výlučne a vo svoj prospech užívať, napríklad predložením dohody podielových spoluvlastníkov o obhospodarovaní pozemku parc. č. 31782 E KN. Takýto dôkaz nepredložila ani v územnom konaní a ani k podanému odvolaniu v rámci správneho konania. Pretože v priebehu konania a ani v rámci odvolacieho konania odvolateľka neuviedla spôsob, akým má pozemok parc. č. 31782 E KN, ku ktorému má spoluvlastnícky podiel l/10, doteraz nerušene užívať (obhospodarovať) a neuviedla ani žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť toto jej doterajšie užívanie uskutočnením telekomunikačnej stavby sťažené alebo úplne zmarené v dôsledku „prístupovej cesty", ktorá navyše ani nebola predmetom návrhu, žalovaný sa s touto jej odvolacou námietkou nemohol v súvislosti s posudzovaním primeranosti navrhovanej stavby (nevyhnutná miera a nevyhnutný rozsah) náležite vysporiadať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. a zdôraznil, že podľa tejto právnej úpravy je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti, ktorý je v dôsledku výkonu práv podniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti oprávnený na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Túto náhradu za nútené obmedzenie v užívaní si môže vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti od podniku uplatňovať do jedného roka od vzniku a v prípade, že nedôjde k dohode, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. V nadväznosti na uvedené a s prihliadnutím aj na právny stav veci žalovaný skonštatoval, že nemohol prisvedčiť tvrdeniu odvolateľky, podľa ktorej navrhovateľ (Slovak Telekom, a.s.) nepreukázal splnenie aj druhej podmienky, a to že stavbu na pozemku odvolateľky uskutočnil v nevyhnutnej miere a v nevyhnutnom rozsahu a prisvedčiť teda jej tvrdeniu, že v prípade navrhovanej stavby nejde o verejný záujem. Pokiaľ odvolateľka namietala v rámci odvolania, že stavba môže byť umiestnená len na jednom stavebnom pozemku, ako predpokladá zákon a vykonávacia vyhláška, a nie na viacerých pozemkoch, žalovaný na túto námietku nemohol prihliadať. Pri tomto závere poukázal na úpravu podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona, § 39a ods. 1 písm. a) až d), ods. 3 písm. b), § 139 ods. 3, § 139b ods. 8 písm. c) stavebného zákona, § 3 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, § 4 ods. 1 písm. c) tejto vyhlášky, § 3 ods. 10 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (Katastrálny zákon), § 7 písm. b) katastrálneho zákona. Skonštatoval, že podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Skutočnosť, že zákonodarca v tomto ustanovení použil jednotné číslo vo vzťahu k stavebnému pozemku automaticky neznamená, že stavebným pozemkom sa rozumie jeden pozemok. To vyplýva z úpravy § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 4 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., podľa ktorých v rozhodnutí o umiestnení stavby musia byť uvedené druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje. Pod druhom a parcelným číslom pozemkov podľa katastra nehnuteľností sa na účely konaní podľa stavebného zákona rozumejú pozemky registra C KN evidované v katastrálnej mape a nie pozemky registra E KN evidované na mape určeného operátu. Správny orgán prvého stupňa ako stavebný úrad preto nepochybil, keď vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia označil ako stavebné pozemky registra C KN, t.j. pozemky evidované v katastrálnej mape. Žalovaný prisvedčil odvolacej argumentácii odvolateľky, podľa ktorej výroková časť nezodpovedá požiadavke § 47 ods. 2 správneho poriadku v spojení s ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona a § 4 ods. 3 písm. d) vyhlášky č. 453/2000 Zb. V súlade s právomocou, ktorú má žalovaný zverenú podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku nahradil výrokovú časť, ktorá uvedeným požiadavkám nezodpovedala v celom rozsahu vo svojom odvolacom rozhodnutí výrokovou časťou, ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia. Záverom žalovaný skonštatoval, že aj keď postup správneho orgánu prvého stupňa pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia zodpovedal požiadavke zákonnosti pri rešpektovaní záväzných pokynov žalovaného v jeho zrušujúcom odvolacom rozhodnutí (pôvodné rozhodnutie o zrušení prvého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa), nakoľko však výroková časť preskúmavaného rozhodnutia z hľadiska konštitutívnych účinkov nespĺňala požiadavku zrozumiteľnosti a nešlo o vadu, ktorú by bolo možné odstrániť opravou, zmenil žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, ako vyplýva z výroku. Podľa pripojeného administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.03.2019 bolo doručené subjektu Slovak Telekom, a.s. zastúpenému TELECOMPROJECT a.s. Bratislava a na vedomie Obci Klokočov a právnej zástupkyni odvolateľa, pričom vlastníkom pozemkov parc. č. 7668, 7681/21 a 7681/1 C KN (pozemky parc. č. 31781, 31782, 31784, 31785 E KN) pod navrhovanou stavbou a vlastníkom susedných pozemkov parc. č. 7667, 7662/1 a 2 a 7661/2 C KN sa toto rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou, ktorá bola na úradnej tabuli OÚ Žilina a na internetovom portáli a na Úradnej tabuli Obce Klokočov vyvesená dňa 05.04.2019 a zvesená 22.04.2019. 3. Žalobca podal včas správnu žalobu zo dňa 03.06.2019, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2019-008223/Kod zo dňa 28.03.2019 a toto rozhodnutie zrušiť a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie. Na odôvodnenie správnej žaloby vymedzil nasledovné žalobné body: 1/. napadnutým rozhodnutím sú dotknuté práva žalobcu, a to jeho vlastnícke právo, právo na užívanie rodinného domu s pozemkami, právo na súkromie, právo na pohodu a kvalitu bývania a právo na nerušené užívanie nehnuteľností, pretože umiestnená stavba je na parcele parc. č. C KN 7668, 7681/21 a 7681/1 v k.ú. N. a bude zdrojom poškodzovania domu zdravia žalobcu, životného prostredia a Ústavou garantovaných vlastníckych práv žalobcu, 2/. z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX na par. KN-C 7671/4, KN-C 7658, 7670, 7671/1 a 7671/4 v k.ú. N., ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX. Ak bude vybudovaná predmetná základňa, bude to mať vplyv na všeobecnú hodnotu pozemku žalobcu. Nie je riešený odstup stavby od domu žalobcu tak, aby spĺňal architektonické, urbanistické požiadavky, požiadavky životného prostredia, hygienické, veterinárne a požiadavky ochrany pracovných povrchových a podzemných vôd atď.... tak, aby bola možná údržba a užívanie priestoru medzi stavbami na technické činnosti a aby bolo územie funkčne využité, 3/. nie je riešená eliminácia účinkov prevádzky telekomunikačného zariadenia, pričom by sa mali do úvahy brať požiadavky orgánov na ochranu zdravia - Úradu verejného zdravotníctva SR a RRÚVZ, žiaden z týchto orgánov sa nevyjadroval, 4/. prvostupňové rozhodnutie nemalo byť zmenené, ale malo byť zrušené a vrátené správnemu orgánu prvého stupňa. 5/. v napadnutom rozhodnutí nie je riešená prístupová cesta k umiestňovanej stavbe, čo sa odsúva správnymi orgánmi až na samotné stavebné konanie. Je ohrozená „stabilita územia", je dotknutý priamo a ohrozený rodinný dom žalobcu. V súhrne v tomto žalobnom bode namietal z uvedených dôvodov žalobca nedostatočné zistenie skutkového stavu, 6/. s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžp 20/2012 a Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS PL. ÚS 19/09 žalobca namietal právo na pokojné užívanie majetku v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka, pričom tvrdil, že sa správne orgány vlastníckym právom žalobcu nezaoberali, len skonštatovali, že nepreukázal užívanie dohodou, 7/. žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný rozhodnutie, ktoré je napadnuté správnou žalobou, doručil verejnou vyhláškou a neskúmal počet adresátov, ani ich neuvádza, pričom takýto postup nekorešponduje s úpravou § 32 ods. 1 správneho poriadku, ktorá správnemu orgánu ukladá úplne a presne zistiť skutkový stav. Rovnako podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi, vydané príslušným orgánom a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a mať zákonom určené náležitosti, 8/. Slovak Telekom, a.s. účelovo požiadal najskôr o územné rozhodnutie s tým, že podstatné veci budú riešené až v stavebnom konaní vrátane prístupovej cesty. Zhrňujúco žalobca v správnej žalobe navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nesprávne právne posúdenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 4. Na základe výzvy správneho súdu podľa uznesenia č.k. 31S/42/2019-15 zo dňa 20.06.2019 žalobca doplnil označenie ďalších účastníkov konania vzhľadom na ich okruh ako účastníkov konania v konaní pred správnymi orgánmi o subjekt Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, IČO: 35 763 469. Zároveň v reakcii na uvedené uznesenie správneho súdu v podaní z 12.07.2019 žalobca ako ďalších účastníkov konania označil vlastníkov pozemkov parc. č. 7668, 7681/21 a 7681/1 C KN (pozemky parc. č. 31781, 31782, 31784 a 31785 E KN) pod navrhovanou stavbou a vlastníci susedných pozemkov parc. č. 7667, 7662/1 a 7661/2 C KN, ktorým sa rozhodnutie doručovalo verejnou vyhláškou. 5. Podľa § 32 ods. 1, 3 písm. a) SSP: Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšími účastníkmi sú tí, a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania. Podľa § 139 ods. 3 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) - ďalej len stavebný zákon: Líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä f) vedenia elektronickej komunikačnej siete. Podľa § 34 ods. 1, 2 stavebného zákona: Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 6. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že návrh na územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby ako navrhovateľ podal subjekt Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28 v Bratislave, IČO: 35 763 469. Zo skutočnosti podania návrhu týmto subjektom vyplýva jeho status navrhovateľa, a tým aj účastníka správneho konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, v nadväznosti na čo s ním i správny súd ďalej konal ako s ďalším účastníkom na základe úpravy § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Pokiaľ však ide o ostatné subjekty označené v podaní žalobcu zo dňa 12.07.2019 (č.l. 24) ako vlastníci pozemkov identifikovaní v tomto podaní, ktorým sa napadnuté rozhodnutie doručovalo verejnou vyhláškou, správny súd konštatuje, že vo vzťahu k týmto subjektom žalobca v správnej žalobe neuviedol a správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu ani inak nezistil splnenie podmienky pre skonštatovanie ich statusu ako účastníkov územného konania o umiestnení stavby pred správnymi orgánmi a v nadväznosti na to ich status ako účastníkov konania pred správnym súdom podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v spojení s úpravou podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Vo vzťahu k vlastníkom označených pozemkov nie je preukázané naplnenie podmienky, podľa ktorej ich práva (vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov) môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Správny súd podotýka, že naplnenie tejto podmienky nie je možné vyvodzovať len zo skutočnosti doručovania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou. Naplnenie uvedenej podmienky nevyplýva bez ďalšieho ani zo skutočnosti, že ide vlastníkov susediacich pozemkov. Relevantnou je skutočnosť absencie preukázania, že práva týchto subjektov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. S poukazom na závery NS SR sp. zn. 3Sžp 1/2010 správny súd uvádza, že slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť preukázaný v konaní účastníkmi. Takáto kvalita dotyku rozhodnutia o umiestnení stavby vo vzťahu k právam vlastníkov susedných pozemkov žalobcom tvrdená nebola a správnym súdom nebola ani zistená, v nadväznosti na čo súd tieto subjekty za účastníkov územného konania o umiestnení stavby nepovažuje a v nadväznosti na to ich nepovažuje ani za ďalších účastníkov konania pred správnym súdom. 7. K správnej žalobe sa podaním zo dňa 31.07.2019 vyjadril žalovaný. Poukázal na úpravu podľa § 28 ods. 1, 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na úpravu podľa § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí v rozsahu § 1 ods. 2 písm. a) až c), ods. 3, § 4 ods. 1 tejto vyhlášky. Uviedol, že investor v územnom konaní predložil stanovisko Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb - odbor technickej regulácie č. 2032/OTR/2016 zo dňa 17.05.2016, ktorým tento úrad potvrdil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytuje verejné elektronické komunikačné siete, ktoré umožňujú prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu ako hlavnému cieľu národnej stratégie a stratégie Európa 2020, ktorý bol schválený uznesením Vlády SR č. 540 zo dňa 07.10.2015. Týmto dokladom investor potvrdil, že poskytuje verejnú elektronickú komunikačnú službu a bezdrôtové mobilné siete. Ďalej žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR - Útvar hlavného hygienika rezortu sp. zn. 27527/2017/ÚVHR/73949 zo dňa 24.10.2017, ktorým práve za účelom zabezpečenia ochrany zdravia ľudí uložil tento orgán prevádzkovateľovi povinnosť pred kolaudáciou stavby z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie predložiť návrh na vydanie záväzného stanoviska a pred uvedením telekomunikačného zariadenia do prevádzky predložiť k návrhu protokol o objektivizácii intenzity elektromagnetického poľa a výsledky meraní spolu s výpočtom úrovne expozície zamestnancov, resp. obyvateľov a prevádzkový poriadok zariadenia vypracovaný v rozsahu vymedzenom NV SR č. 20/2016 Z. z.. Žalobkyňa v priebehu celého územného konania až do jeho skončenia, okrem svojho tvrdenia, ktoré bližšie nekonkretizovala, že stavba bude mať negatívny vplyv na životné prostredie, najmä na jej zdravie, nepredložila žiaden relevantný dôkaz, napríklad znalecký posudok alebo vyjadrenie inej odbornej inštitúcie, ktorým by svoje tvrdenie preukázala a tým by spochybnila závery konania orgánov verejnej správy v územnom konaní zabezpečujúcich túto ochranu podľa osobitných predpisov. Skutočnosť tvrdenú žalobkyňou, podľa ktorej správne orgány neriešili otázku dostatočnej eliminácie účinkov prevádzky telekomunikačného zariadenia na jej zdravie, vyvracia práve stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR - Útvaru hlavného hygienika rezortu a tiež znenie úpravy podľa § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 534/2007 Z. z., z ktorého vyplýva, že merania úrovne intenzity elektrického poľa a zisťovanie súladu parametrov stanice s predpismi platnými na území SR, a to najmä s nariadením Vlády SR č. 325/2006 o požiadavkách na zdroje elektromagnetického poľa a na limity expozície občanov sa vykonávajú až pred uvedením základňovej stanice do prevádzky, a teda nie v štádiu, kedy správny orgán o umiestnení takého zariadenia ešte len rozhoduje alebo o jeho umiestnení rozhodol. Žalobkyňa nepreukázala, že môže ako jediná užívať celý pozemok parc. č. 7681/1 C KN (162.342 m2). Žalovaný v tejto časti zdôraznil, že je žalobkyňa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vo vzťahu k pozemku parc. č. 31782 E KN minoritnou podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu podielu 1/10. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z. z., z ktorej vyplýva oprávnenie telekomunikačného podniku zriaďovať na cudzej parcele vedenie, vstupovať na cudzie parcely, čo je kompenzované právom vlastníka nehnuteľnosti na jednorazovú náhradu za takéto nútené obmedzenie jeho užívania. Rodinný dom žalobkyne je od predmetnej základňovej stanice oddelený ďalším pozemkom, čo vylučuje bezprostredné ohrozenie jeho stability. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa rieši len samotné umiestnenie stavby a stavebný úrad musí navrhovateľ požiadať ešte o vydanie stavebného povolenia skôr, ako so stavebnými prácami na stavbe započne. Vo vzťahu ku doručovaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, poukázal žalovaný na veľký počet podielových spoluvlastníkov susediacich pozemkov a úpravu podľa § 36 ods. 4, § 42 ods. 2 stavebného zákona, § 61 ods. 1, § 42 ods.1 a § 24 ods. 1 Správneho poriadku. Zdôraznil, že za splnenia zákonných podmienok je nie oprávnením, ale povinnosťou správneho orgánu rozhodnutia doručovať verejnou vyhláškou. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2019 (č. l. 59 a nasl.). Žalobkyňa uviedla, že vyjadrenie žalovaného pokladá za účelové a nedôvodné. Má za to, že v danom prípade sa nejedná o verejný záujem, keď Slovak Telekom, a.s. sa snaží len poskytnúť občanom verejné elektronické komunikačné siete, ktoré umožnia prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu. Poukázala na závery podľa stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR, Útvar hlavného hygienika rezortu z 24.10.2017, podľa obsahu ktorého je povinnosťou prevádzkovateľa pred kolaudáciou stavby predložiť návrh na vydanie záväzného stanoviska pred uvedením telekomunikačného zariadenia do prevádzky a predložiť k návrhu protokol o objektivizácii intenzity elektromagnetického poľa a výsledky meraní spolu s výpočtom úrovne expozície zamestnancov, resp. obyvateľov. Podľa názoru žalobkyne by takýto návrh mal byť predložený príslušnému ministerstvu pred umiestnením stavby na pozemok, a nie až pred kolaudáciou. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že užívacie právo, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že jej svedčí, nepreukázala, toto jeho tvrdenie sa zakladá na pravde, avšak užívací stav nie je možné zo strany žalobkyne preukázať. Pokiaľ ide o formu doručovania úradných písomností v správnom konaní, s touto sa nestotožňuje. 9. Podaním zo dňa 13.3.2020 s k žalobe vyjadril ďalší účastník: Slovak Telekom, a.s.. Primárne uviedol, že správna žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a to označenie druhu správnej žaloby, okruh žalovaných, ktorých označil žalobca len prostredníctvom parcelných čísel, deň oznámenia napadnutého rozhodnutia a vymedzuje len jediný dôkaz, a to napadnuté rozhodnutie. V nadväznosti na to navrhol žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d SSP. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, že by zhotovením základňovej stanice mohli byť porušené práva žalobcu a podrobne zdôvodnil, že zhotovenie základňovej stanice je verejným záujmom. V zhrnutí vyjadrenie uviedol, že žalobca svoje práva nebráni ale sa ich snaží zneužiť. Poukázal na Čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a Čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a zdôraznil, že žalobca nesmie svoje vlastníctvo zneužiť v rozpore so všeobecnými záujmami. Pre prípad, že by súd žalobu neodmietol navrhol ju zamietnuť. 10. Krajský súd prejednal správnu žalobu ako správny súd podľa § 177 ods. 1 SSP v zmysle žalobných bodov podľa § 183 SSP, pričom nezistil dôvodnosť žiadneho zo žalobných bodov v nadväznosti na čo žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 03.06.2020. 11. Podľa § 5 ods. 1, 9 veta druhá zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako SSP): Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. Podľa § 2 ods. 2 SSP: Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 121 ods. 1 SSP : Účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 135 ods. 1 SSP: Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej správny poriadok: Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku: Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 1, 2 stavebného zákona: Ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Podľa § 34 ods. 1, 2 stavebného zákona: Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 39 ods.1, 2 stavebného zákona: územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. Podľa § 39a ods. 1, ods. 2 stavebného zákona: Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Podľa § 42 ods. 1, 2 stavebného zákona: Územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. 12. Z pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázaný priebeh konania pred správnym orgánom prvého stupňa a správneho konania žalovaného vrátane vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby správnym orgánom prvého stupňa a rozhodnutia o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré vydal žalovaný dňa 28.03.2019 (napadnuté rozhodnutie) tak, ako sú identifikované vyššie. Z písomného vyhotovenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sp. zn. výst. 879/2018/Ča z 18.10.2018 vyplýva, že jeho prílohou je výkres - situácia - katastrálna mapa zachytávajúca stavbu ZS a RR bod Hrubý Buk - CA_HRB z decembra 2017. Ďalej súčasťou pripojeného administratívneho spisu Žiadosť o potvrdenie - stanovisko zo dňa 17.05.2016 vydané Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, odbor technickej regulácie, podľa obsahu ktorého regulačný úrad konštatuje, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. má splnenú oznamovaciu povinnosť podľa § 15 zákona na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb v rozsahu podľa prílohy, ktorá je k stanovisku pripojená, súhlasné stanovisko Okresného úradu Čadca, odbor krízového riadenia z 18.09.2018 k projektovej dokumentácii pre účely územného konania - územného rozhodnutia „ZS a RR bod Hrubý Buk - CA-HRB" z hľadiska civilnej ochrany, žiadosť obyvateľov Obce Klokočov o pokrytie signálom vrátane podpisového hárku, čítajúceho 127 označení mena, priezviska, adresy a podpisu a žiadosť o pokrytie signálom obyvateľov Obce Klokočov s podpisovým hárkom označeným ako Žiadosť o súhlasné stanovisko Obce Klokočov k výstavbe telekomunikačného stožiaru, ktorý podpisový hárok číta 79 označení mena, priezviska, adresy a podpisu. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je dokumentácia stavby ZS a RR bod Hrubý Buk - CA_HRB, investora Slovak Telekom, a.s. z decembra 2017, súčasťou tejto dokumentácie stavby je Záväzné stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Útvar vedúceho hygienika zo dňa 24.10.2017, podľa ktorého tento orgán súhlasí s návrhom žiadateľa OffArt s.r.o. na územné konanie stavby „ZS a RR bod Hrubý Buk - CA_HRB". Žiadateľ OffArt s.r.o. v podaní zo 16.10.2017 zastupujúci spoločnosť TELECOMPROJECT spol. s r.o. splnomocnenú spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bratislava ako investora stavby požiadal podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. o vydanie záväzného stanoviska k návrhu v uvedenej veci podaním zo 16.10.2017. Podľa obsahu písomného vyhotovenia tohto súhlasného stanoviska označený orgán upozorňuje, že budúci prevádzkovateľ podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. je povinný 1. Pred kolaudáciou stavby predložiť na MDV SR, Útvar vedúceho hygienika rezortu, oddelenie oblastného hygienika Žilina na posúdenie z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie návrh na vydanie záväzného stanoviska na kolaudáciu stavby. 2. Pred uvedením zariadenia do prevádzky predložiť na MDV SR, Útvar vedúceho hygienika rezortu na posúdenie z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie návrh na vydanie rozhodnutia na uvedenie do prevádzky. K predmetnému návrhu je potrebné predložiť protokol o objektivizácii intenzity elektromagnetického poľa a výsledky meraní spolu s výpočtom úrovne expozície zamestnancov, resp. obyvateľov a prevádzkový poriadok zariadenia vypracovaný v rozsahu vymedzenom MV SR č. 209/2016 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu v znení neskorších predpisov. Stanovisko je vypracované MUDr. E. M., oblastným hygienikom Žilina. 13. Správnu žalobu v tejto veci súd zohľadniac jej obsah vyhodnotil ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP. Pre takýto typ žaloby platí absolútna koncentrácia dispozície v podobe jej rozšírenia alebo doplnenia o ďalší alebo ďalšie žalobné body, alebo návrhy podľa § 183 SSP, teda do konca lehoty ustanovenej na včasné podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 2 SSP (do dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia). Pre vyhodnotenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a vydaniu tohto rozhodnutia predchádzajúceho postupu sú v nadväznosti na uvedené, relevantné výlučne námietky obsiahnuté v žalobných bodoch uvedené vo včas podanej správnej žalobe tak, ako sú identifikované správnym súdom vyššie. Na námietky a argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho replike podaním zo dňa 28.10.2019 (č.l. 59 ), ktorá nie je obsiahnutá vo včas podanej správnej žalobe, nebolo preto správnym súdom prihliadané. 14. Pokiaľ v rámci prvého žalobného bodu žalobca namietal, že napadnutým rozhodnutím sú dotknuté jeho práva, a to jeho vlastnícke právo, právo na užívanie rodinného domu s pozemkami, právo na súkromie, právo na pohodu a kvalitu bývania, právo na nerušené užívanie jeho nehnuteľnosti, pretože umiestnená stavba je umiestnená na C KN 7668, 7681/21 a 7681/1 v k. ú. N. a bude zdrojom poškodzovania domu žalobcu, zdravia žalobcu, životného prostredia a Ústavou garantovaných vlastníckych práv žalobcu, nie sú tieto námietky správnym súdom hodnotené ako dôvodné. Primárne v tejto časti správny súd uvádza, že takto koncipovaná námietka je všeobecná a pokiaľ nekonkretizuje spôsob a rozsah obmedzenia označených práv žalobcu, nemôže byť relevantná a je vyhodnotená výlučne ako nepodložená a nepreukázaná a tým nedôvodná obava žalobcu. Bez vymedzenia konkrétnych dôsledkov a ich prejavov žalobcom výlučne tvrdeného obmedzenia jeho práv napadnutým rozhodnutím, nemôže takáto námietka obstáť ako dôvodná. Takto formulovaná námietka neumožňuje žalovanému na ňu konkrétne a vecne reagovať v rámci obrany v konaní pred správnym súdom a argumentačne ju prípadne efektívne vyvrátiť a v konečnom dôsledku neumožňuje ani správnemu súdu zaujať konkrétne vecné stanovisko z hľadiska vyhodnotenia jej dôvodnosti alebo nedôvodnosti. Žalobca si v tejto časti podľa názoru správneho súdu nesplnil riadne svoju procesnú povinnosť tvrdenia rsp. argumentačnú povinnosť tak, ako mu vyplýva z úpravy podľa § 121 ods. 1 veta prvá SSP a ani svoju povinnosť dôkaznú vyplývajúcu mu z § 5 ods. 9 veta druhá SSP. Len samotné poukázanie žalobcu na umiestnenie predmetnej stavby na parcelách č. 7668, 7681/21 a 7681/1 v k. ú. N. nesupluje náležité a riadne (riadne v zmysle efektívneho) splnenie procesných povinností žalobcu tvrdiť skutočnosti relevantne spochybňujúce zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu a zároveň tieto svoje tvrdenia preukázať. V pomeroch prejednávanej veci bola požiadavka riadneho splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalobcu spojená s tvrdením konkrétneho spôsobu a rozsahu dôsledkov žalobcom tvrdeného obmedzenia jeho práv (vlastníckeho práva žalobcu, jeho práva na užívanie rodinného domu s pozemkami, jeho práva na súkromie, jeho práva na pohodu a kvalitu bývania a jeho práva na nerušené užívanie jeho nehnuteľností, ako aj konkrétne vymedzenie spôsobu a rozsahu poškodzovania domu žalobcu, jeho zdravia a jeho Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva, umiestnením predmetnej stavby a tiež spôsob a rozsah poškodenia životného prostredia v zmysle tvrdení žalobcu). Uvedené zo strany žalobcu naplnené v konaní pred správnym súdom nebolo. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia podotýka, že o naplnení podmienky podľa § 2 ods. 2 SSP je možné hovoriť len vtedy, pokiaľ žalobca uplatňuje správnu žalobu ako právny prostriedok ochrany svojich verejných subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Pri absencii tejto podmienky nemôže byť správna žaloba úspešná. Uvedenú absenciu považuje správny súd za naplnenú vo vzťahu ku tvrdeniu žalobcu o poškodzovaní životného prostredia umiestnením predmetnej stavby a tiež, pokiaľ ide o namietané neriešenie odstupu predmetnej umiestnenej stavby od domu žalobcu tak, aby bola možná údržba priestoru medzi stavbami a aby bolo územie funkčne využité ako je odôvodnené i ďalej. Zo žalovaným predloženého mapového zobrazenia tak, ako bolo prílohou vyjadrenia sa žalovaného ku správnej žalobe (č.l. 45) vyplýva, že predmetná základňová stanica má byť umiestnená na pozemku, ktorý s pozemkom žalobcu, na ktorom je umiestnená stavba jeho rodinného domu (parc. č. 7671/4 k.ú. N.) nesusedí. Medzi týmito pozemkami sú ďalšie pozemkové nehnuteľnosti a takémuto opisu skutkovej situácie na mieste korešponduje i katastrálna mapa - situácia, ktorá je prílohou prvostupňového správneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o odstup stavby od domu žalobcu a údržbu a užívanie priestoru medzi stavbami na technické činnosti tak, aby bolo územie funkčne využité, nie je u žalobcu naplnený predpoklad v zmysle úpravy § 2 ods. 2 SSP a správna žaloba označeného žalobcu v tejto veci nepredstavuje právom predpokladaný právny prostriedok ochrany porušených alebo priamo dotknutých subjektívnych verejných práv žalobcu. Toto konštatovanie správny súd uvádza ťažiskovo s poukazom na vyššie uvedenú absenciu konkretizácie prejavov a spôsobu obmedzenia práv vymedzených v prvom žalobnom bode zo strany žalobcu. Pokiaľ v rámci tejto časti žalobca namietal, že stavebný úrad neriešil ani vzájomný odstup navrhovanej a umiestňovanej stavby k rodinnému domu žalobcu, ktorý musí spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany pracovných povrchových a podzemných vôd, atď., a teda v tejto časti námietku viazal už priamo k odstupu medzi umiestnenou stavbou a rodinným domom žalobcu, je táto argumentácia žalobcu z dôvodu absencie jej konkretizácie prostredníctvom vymedzenia konkrétnych spôsobov a dôsledkov napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby na verejné subjektívne práva žalobcu, hodnotená správnym súdom ako nedôvodná. Pokiaľ žalobca namietal, že ak bude vybudovaná základňová stanica, bude to mať vplyv na všeobecnú hodnotu jeho pozemku správny súd uvádza, že skutočnosť umiestnenia stavby a jeho následné vybudovanie a sfunkčnenie, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí pokrytie konkrétnej lokality príslušným signálom VRS k systémom GSM, UMTS a LTE, môže nepochybne mať vplyv na cenu pozemku žalobcu, avšak k rozhodnému momentu v zmysle úpravy § 135 ods. 1 SSP, teda k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného nebolo zrejmé, jednoznačné a ani preukázané, či by išlo o vplyv na cenu nehnuteľnosti žalobcu v smere jej zvýšenia (v dôsledku zhodnotenia ceny pozemkov v danej lokalite na základe pokrytia uvedeným signálom) alebo v smere zníženia tejto ceny, a teda aktuálne a aj k uvedenému rozhodnému momentu je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená len ako hypotetická, a tým postrádajúca relevantnosť, a teda ako nedôvodná vo vzťahu k otázke posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal. Na tomto mieste správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že akákoľvek stavba umiestená vo verejnom záujme (teda i predmetná stavba, ktorej umiestnenia sa týka napadnuté rozhodnutie), má vplyv na cenu okolitých nehnuteľností (pozemkov i stavieb), čo však pri absencii preukázania obmedzenia práv a právom chránených záujmov vlastníkov alebo oprávnených užívateľov okolitých nehnuteľností (či už bezprostredne susediacich alebo vzdialenejších), a ktoré obmedzenie by malo relevantnú intenzitu, s ktorou existujúca právna úprava spája konkrétne formy kompenzácie tohto obmedzenia (napr. ako je tomu podľa úpravy § 66 ods. 1 písm. a, ods. 6 písm. f Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách alebo podľa Článku 20 ods. 4 Ústavy SR pri vyvlastnení alebo pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva), nemôže bez ďalšieho zakladať záver o nezákonnosti akéhokoľvek rozhodnutia orgánu verejnej moci v súvislosti s umiestnením stavby vo verejnom záujme. V prípade samotnej absencie takejto relevantnej miery obmedzenia verejných subjektívnych práv a oprávnených záujmov vlastníkov nehnuteľností nie je potom vplyv umiestnenia stavby vo verejnom záujme na cenu okolitých nehnuteľností (samozrejme len za predpokladu jeho preukázania, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo), relevantným. 15. Pokiaľ žalobca v ďalšom žalobnom bode namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je riešená eliminácia účinkov prevádzky umiestňovanej stavby - telekomunikačného zariadenia, a že by sa mali do úvahy brať požiadavky orgánov na ochranu zdravia, a to konkrétne Úradu verejného zdravotníctva SR a žalobcom označeného subjektu RRÚVZ, pričom žiaden z týchto orgánov sa nevyjadroval, poukazuje súd na obsah pripojeného administratívneho spisu a konkrétne v ňom obsiahnuté Záväzné stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Útvaru vedúceho hygienika zo dňa 24.10.2017, ktorým označený orgán vyjadril súhlas s návrhom žiadateľa OffArt, s.r.o., so sídlom Bratislava na územné konanie stavby „ZS a RR bod Hrubý buk - CA_HRB", ktorý návrh označený žiadateľ podal ako zastupujúci subjektu TELECOMPROJECT spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, ktorý bol splnomocnený subjektom Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave (ďalší účastník v konaní pred správnym súdom). V zmysle písomného vyhotovenia tohto súhlasného záväzného stanoviska je budúci prevádzkovateľ podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. povinný: 1. Pred kolaudáciou stavby predložiť na MDV SR, Útvar vedúceho hygienika rezortu, oddelenie oblastného hygienika Žilina, Hviezdoslavova 48, 010 01 Žilina na posúdenie z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie návrh na vydanie záväzného stanoviska na kolaudáciu stavby, 2. Pred uvedením zariadenia do prevádzky predložiť na MDV SR, Útvar vedúceho hygienika rezortu, na posúdenie z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie návrh na vydanie rozhodnutia na uvedenie do prevádzky. K predmetnému návrhu je potrebné predložiť protokol o objektivizácii intenzity elektromagnetického poľa a výsledky meraní spolu s výpočtom úrovne expozície zamestnancov, resp. obyvateľov a prevádzkový poriadok zariadenia vypracovaný v rozsahu vymedzenom nariadením vlády SR č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu v znení neskorších predpisov, stanovisko je vypracované MUDr. E. M., oblastným hygienikom Žilina. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že otázka vplyvov prevádzky predmetného telekomunikačného zariadenia na zdravie občanov bola v správnom konaní riešená v súlade s platnou právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako vyplýva zo záhlavia označeného záväzného stanoviska. Uvedenému zodpovedá i výrok napadnutého rozhodnutia v rámci vymedzenia ďalších podmienok vyplývajúcich z vyjadrení dotknutých orgánov (podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov), v ktorom je citované vymedzenie povinností prevádzkovateľa tak, ako vyplývajú z uvedeného záväzného súhlasného stanoviska. Podporne v tejto časti poukazuje súd na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002, podľa ktorých: Rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť ku porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom stanovených prípadoch). Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Rovnako v tejto časti podporne poukazuje súd na závery podľa odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžp 1/2010 zo dňa 29.03.2011, podľa ktorých: Rozhodnutím o umiestnení stavby žalobcovia nie sú ipso facto priamo dotknutí na svojich právach. Rozhodnutím môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Územné konanie, ktoré predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. Ak má po rozhodnutí o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutiu, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôžu byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, žalobcovia priamo dotknutí na svojich právach, a preto v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nie sú účastníkmi konania o umiestnení stavby. Námietky žalobcov smerovali k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe stavebného povolenia. V nadväznosti uvedené skutočnosti vyplývajúce z pripojeného administratívneho spisu a závery citovaných rozhodnutí nie je možné námietku žalobcu č. 3/. vyhodnotiť ako dôvodnú. 16. Pokiaľ žalobca namietal v správnej žalobe, že mal žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie a nie ho zmeniť, poukazuje správny súd na úpravu podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorá vzhľadom na nedostatky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak, ako sú identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 10 rub spisu správneho súdu), nemohla byť aplikovaná. Nakoľko žalovaný vyhodnotil ako naplnené podmienky podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, postupoval zákonne, keď napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil tak, ako vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia. Naviac, vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že ju žalobca prezentuje opäť vo všeobecnej rovine, bez väzby na konkrétne vymedzené dôvody jeho argumentácie v tejto časti, v nadväznosti na čo je táto námietka v žalobcom formulovanom obsahu z dôvodu jej všeobecnosti rovnako nedôvodná. 17. Pokiaľ žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je riešená prístupová cesta k umiestňovanej stavbe a túto otázku odsúvajú správne orgány až na samotné stavebné konanie, a že je ohrozená „stabilita územia" a priamo dotknutý a ohrozený rodinný dom žalobcu, z čoho v zhrnutí tohto žalobného bodu vyvodzuje záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave v správnom konaní, poukazuje správny súd opäť na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002 a podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžp 1/2010 zo dňa 29.03.2011. Vo svetle záverov týchto rozhodnutí nie je podľa názoru správneho súdu v pomeroch prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby táto žalobná námietka žalobcu relevantná a nemôže vo väzbe na uvedené ani zakladať záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave v pomeroch správneho konania, teda záver o postupe správnych orgánov v rozpore s úpravou podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Osobitne k námietke v časti ohrozenia „stability územia" konštatuje správny súd absenciu vymedzenia konkrétneho tvrdenia žalobcu a jeho preukázania žalobcom, podľa ktorého by rozhodnutím o umiestnení stavby - napadnutým rozhodnutím, boli porušené alebo priamo dotknuté verejné subjektívne práva alebo právom chránené záujmy žalobkyne, všetko v nadväznosti na úpravu podľa § 2 ods. 2 SSP. Pokiaľ žalobca s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžp 20/2012 a tiež Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/2019 namietal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože v zmysle týchto rozhodnutí má každý právo na ochranu vlastníctva, resp. práva na pokojné užívanie majetku, ktoré je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka, správny súd uvádza nasledovné: V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 20/2012 bola preskúmavaná zákonnosť stavebného povolenia, a to v konaní vedenom pred krajským súdom na základe žaloby opomenutého účastníka, z obsahu stavebného povolenia okrem iného vyplynulo, že v prípade nevyhnutného vstupu na susedný pozemok stavebník je povinný písomne to oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti a uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a teda priamo v stavebnom povolení bola upravená možnosť vstupu na susedné pozemky vo vlastníctve žalobcu. Z vymedzenia uvedeného skutkového východiska teda jednoznačne v pomeroch prejednávanej veci vyplýva, že sa jedná o konanie, ktoré nie je možné vyhodnotiť ako konanie s obdobným skutkovým východiskom, a teda závery rozhodnutia vo veci Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 20/2012 nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné. Rovnako pokiaľ ide o žalobkyňou označený Nález Ústavného súdu PL.ÚS 19/09, správny súd zdôrazňuje odlišnosť skutkových východísk oproti prejednávanej veci, nakoľko v označenej veci Ústavný súd posudzoval, ako vyplýva z bodu 48. odôvodnenia ústavnú súladnosť napadnutých ustanovení zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľníc a ciest pre motorové vozidlá, umožňujúcich vydanie stavebného povolenia a reálnu fyzickú výstavbu diaľníc na pozemkoch, ku ktorým stavebník nemá hmotnoprávny titul, so základným právom na ochranu vlastníckeho práva podľa Článku 20 Ústavy SR a právom na pokojné užívanie majetku podľa Článku 1 Dodatkového protokolu, a to jednak samostatne, ako aj v spojení so zákazom diskriminácie. V danom konaní Ústavného súdu SR sa preto prejednávala vec, ktorá je skutkovo a právne odlišná od veci prejednávanej pred správnym súdom, a teda ani v tejto časti nie je možné závery Ústavného súdu SR v prejednávanej veci aplikovať. S poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR žalobca len účelovo z kontextu týchto rozhodnutí vytrhol argumentáciu nezohľadniac pritom odlišnosti prejednávaných vecí. Pokiaľ v tejto časti žalobca namietal, že sa správne orgány nezaoberali vlastníckym právom žalobcu a len skonštatovali, že nepreukázal užívaciu dohodu, nie je táto námietka dôvodná, pretože nezodpovedá skutočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to na strane 9 vyplýva záver žalovaného, podľa ktorého: Pretože v priebehu konania a ani v odvolaní žalobca neuviedol spôsob, akým má pozemok parc. č. 31782 E KN, ku ktorému má spoluvlastnícky podiel 1/10 teraz nerušene užívať (obhospodarovať) a neuviedol ani žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť toto jeho doterajšie užívanie uskutočnením telekomunikačnej stavby sťažené alebo úplne zmarené v dôsledku „prístupovej cesty", ktorá navyše ani nebola predmetom návrhu, odvolací orgán sa s touto odvolacou námietkou nemohol v súvislosti s posudzovaním primeranosti navrhovanej stavby (nevyhnutná miera a nevyhnutný rozsah) náležite vysporiadať. Správny súd konštatuje, že považuje takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo väzbe na žalobcom vymedzené námietky v odvolaní v rámci správneho konania, u ktorých absentovala ich náležitá konkretizácia a predloženie konkrétnych dôkazov týchto tvrdení, za dostatočné a zákonné, napĺňajúce požiadavky kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 18. Pokiaľ žalobca namietal doručovanie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, je táto námietka žalobcu hodnotená ako nedôvodná s poukazom na právnu úpravu § 42 ods. 2 stavebného zákona v spojení so zohľadnením povahy umiestnenej stavby, ktorá je líniovou stavbou podľa § 139 ods. 3 písm. f) stavebného zákona. Ťažiskovo, vzhľadom na úpravu podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom zvolil zákonom upravenú odôvodnenú formu doručovania územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, v nadväznosti na čo táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Pokiaľ žalobca namietal z jeho pohľadu účelovú žiadosť investora v správnom konan, najskôr o vydanie územného rozhodnutia s tým, že podstatné veci budú riešené až v stavebnom konaní vrátane prístupovej cesty, nie je ani táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná, a to v nadväznosti na právnu úpravu podľa § 32 ods. 1, 2 stavebného zákona, ktorá presne vymedzuje ako pozitívnym, tak negatívnym vymedzením prípady, kedy sa územné rozhodnutie v konkrétnej forme vyžaduje a kedy nie. Požiadavka vydania územného rozhodnutia vo forme rozhodnutia o umiestnení stavby teda vyplýva vo vzťahu k takému typu stavby akou bola predmetná líniová stavba, priamo z právnej úpravy a nie je v dispozícii navrhovateľa tohto územného rozhodnutia, teda v dispozícii investora, ako to tvrdil žalobca. 19. Pre úplnosť odôvodnenia správny súd podotýka, že predmetom vyhodnotenia správneho súdu mohli byť len žalobné body uvedené vo včas podanej správnej žalobe tak, ako je konštatované vyššie. Argumentácia žalobcu v nich neobsiahnutá, avšak uvedená žalobcom až v jeho replike, nebola správnym súdom posudzovaná (v danom prípade ťažiskovo poukazuje súd na argument žalobkyne uvedený až priamo v replike, podľa ktorého v prípade predmetnej líniovej stavby nejde o verejný záujem). Správny súd však podotýka s ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to strany 7 až 9, že táto časť napadnutého rozhodnutia veľmi podrobne, správne, zákonne a v súlade so zákonnou požiadavkou na odôvodnenie správneho rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, odôvodňuje oprávnenie investora - Slovak Telekom, a.s. v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme práve v nadväznosti na úpravu § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. S argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí v tejto časti sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje odkazuje na ňu a zároveň odkazuje i na obsah pripojeného administratívneho spisu v časti zachytávajúcej obsah a rozsah hromadnej žiadosti občanov obce Klokočov o pokrytie mobilným signálom, o čo títo žiadajú už 15 rokov (žiadosť je z roku 2018), čo dokladá existenciu verejného záujmu na realizácii, a teda i samotnom umiestnení predmetnej stavby, a tým priestor pre uplatnenie úpravy podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. 20. Vo vzťahu k vyjadreniu ďalšieho účastníka k žalobe správny súd konštatuje, že podanie správnej žaloby vyhodnocoval i pri absencii jej označenia čo do konkrétneho druhu správnej žaloby podľa jej obsahu, postupujúc pri tom podľa § 55 ods. 3 SSP ako všeobecnú správnu žalobu. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi cestou splnomocneného zástupcu dňom 8.4.20219, čo je potrebné považovať za moment oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. V nadväznosti na doručenie správnej žaloby tunajšiemu súdu dňa 4.6.2019 správny súd nevzhliadol dôvod pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d SSP v súlade s návrhom ďalšieho účastníka. Vysporiadanie sa s ostatnou argumentáciou ďalšieho účastníka v jeho vyjadrení sa k žalobe vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vo vzťahu k žalobným bodom, a teda správny súd na toto odôvodnenia v celom rozsahu odkazuje. 21. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP: Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 22. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa 167 ods. 1 SSP a contrario v nadväznosti na rozhodnutie vo veci, kde bola žaloba zamietnutá. Žalobca nebol v konaní úspešný, pretože jeho žaloba bola zamietnutá, a tým mu právo na náhradu trov konania voči žalovanému nesvedčí, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe aplikácie § 168 veta druhá SSP a contrario napriek tomu, že bol žalovaný v konaní úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá. Neboli však splnené podmienky pre aplikáciu úpravy podľa § 168 SSP, a teda výnimočnosť situácie. Ďalšiemu účastníkovi súd priznal voči žalobcovi ako účastníkovi v konaní neúspešnému plnú náhradu trov konania podľa § 169 SSP, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním jeho vyjadrenia zo dňa 13.3.2020 na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe podľa § 105 ods. 1 písm. a SSP zo dňa 20.2.2020. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ ale.bo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.