Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/22/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200468 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200468.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: Ing. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. č. XXX, XXX XX I., práv. zast.: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom N. č. X, G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.09.2018 podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) a podľa § 21,§ 174 a § 175g zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1998 Zb.) zamietla žiadosť žalobcu o nové prepočítanie výšky dôchodkovej dávky. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2019 tak, že s poukazom na ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný po citácii zákonných ustanovení § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a ust. § 21 ods. 1, § 174 ods. 1 a 2, § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. konštatoval, že žalobca nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa citovaného ust. § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie u žalobcu netrvalo k 31.12.1999. Žalovaný je toho názoru, že ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa na žalobcu nevzťahuje, nakoľko k 31.12.2003, t.j. do dňa účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. nedovŕšil dôchodkový vek, čím k tomuto dňu nesplnil súčasne všetky podmienky nároku na starobný dôchodok. 3. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca, navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.03.2019 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa zo dňa 17.09.2018 ako aj zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.12.2007 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 4. Správny súd uznesením č.k. 29Sa/22/2019 zo dňa 06.08.2019 vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia za žalovaného č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.12.2007 na samostatné konanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.09.2019. 5. Žalobca v žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok v roku 2007 pri dosiahnutom fyzickom veku 58 rokov bol žalobcovi priznaný od 19.11.2007 len predčasný starobný dôchodok, a to na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.12.2007. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca neodvolal, nakoľko ho žalovaný dostal do omylu tvrdením, že vydaním nového zákona mu nárok zanikol, nakoľko k 31.12.1999 nevykonával zamestnanie zaradené v prvej pracovnej kategórii. Až v roku 2018 sa žalobca dozvedel, že jeho nárok na skorší odchod do riadneho starobného dôchodku nezanikol a že po 31.12.1999 podľa § 175 zákona č. 100/1988 sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú až do 31.12.2023. Z uvedeného dôvodu si žalobca za účelom odstránenia nespravodlivosti podal žiadosť z 26.03.2018. Žalobca odpracoval 16 rokov a 65 dní v I. pracovnej kategórii a 8 rokov a 251 dní v II. pracovnej kategórii. Žalovaný nesprávne interpretoval zák. ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988, ktoré bolo zavedené novelou č. 355/1999 Z.z. a ktorého účelom bolo zabezpečiť zachovanie nároku na starobný dôchodok vzniknutý podľa § 174 zákona č. 100/1988 Z.z. aj vtedy, ak sa o nároku na starobný dôchodok podľa tohto ustanovenia právoplatne nerozhodlo do účinnosti daného návrhu zákona. Z ust. § 175g ods. 2 jasne vyplýva, že o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 sa má rozhodnúť podľa predpisov účinných do účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z.. Takýmito predpismi sú aj všetky skoršie novely ust. § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Žalobca zdôrazňuje, že každá nová novela § 174 nerušila platnosť a účinnosť predchádzajúcej, ale platnosť a účinnosť si každá z noviel zachovala až do 31.12.2003. Každá z týchto noviel posudzovala vymedzené obdobie jedného konkrétneho roku uvedeného v nadpise ust. § 174. Až zákonom č. 461/2003 Z.z. a žiadnym iným, boli zrušené všetky novely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. naraz. Pre občanov, ktorí ukončili pracovný pomer v rokoch 1993 až 1999 platil v tom ktorom roku konkrétny zákon -novela, ktorá upravovala ich nárok na skorší odchod do dôchodku. Nie je teda možné ich právne nároky posudzovať podľa zákonov, ktoré nadobudli účinnosť v neskoršom období. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný mal nárok na zvýhodnený skorší odchod žalobcu do starobného dôchodku posudzovať podľa zákona č. 365/1994 Z.z., na ktorý odkazuje § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Na ust. § 174 zákona č. 100/1988 treba aplikovať historický výklad a systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanoveniam, predovšetkým k § 175 zákona č. 100/1988 Zb. tak, aby bol zachovaný účel právnej úpravy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia žalobcu do I. pracovnej kategórie. Účel je vyslovene upravený v § 175 zákona č. 100/1988, ktorý zachováva nároky vzniknuté pred účinnosťou poslednej novely (zákon č. 355/1999 Z.z.), ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie. V tomto duchu by sa malo vykladať ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré bolo v minulosti novelizované siedmimi novelami, a to v záujme zachovania nárokov z výkonu zvýhodnených kategórii zamestnaní vzniknutých za jednotlivé roky pred 01.01.2000. V prípade žalobcu ide o novelu zákon č. 365/1994 Z.z. k termínu 31.12.1995, kedy zamestnanie žalobcu v I. pracovnej kategórii trvalo a kedy zároveň žalobca nadobudol nárok na budúci skorší odchod do starobného dôchodku vo veku 58 rokov po odpracovaní 16 rokov a 65 dní v zamestnaní zaradenom v I. pracovnej kategórii. Teda nárok žalobcu na riadny starobný dôchodok mal byť posúdený podľa § 174 zákona č. 100/1988 v znení účinnom do 31.12.1995. Žalobca ďalej na podporu svojej argumentácie poukazuje na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/69/2016 z 26.06.2017. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že obdobný prípad riešil aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sk/7/2017 z 26.02.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko sa žalovaný, ani správny súd nevysporiadali s právnou argumentáciou sťažovateľa. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 29.07.2019 obsiahol totožné skutkové a právne dôvody, aké uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku). 7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného doručenej správnemu súdu dňa 24.09.2019 opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobe. Zdôrazňuje, že žalovaná nesprávne aplikovala ust. § 174 ods. 1, 2 a § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 a neaplikovala ust. § 274 zákona č. 461/2003. 8. Žalovaný dupliku k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote nepodal 9. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 25. februára 2020 za splnenia procesných podmienok ustanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol, vychádzajúc z nasledovných dôvodov. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 11. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa 19.11.2007 žalobca požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku. Predčasný starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2007. Pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok bol správnym orgánom žalobcovi súčasne posudzovaný aj nárok na starobný dôchodok. Správny orgán konštatoval, že žalobca ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku, t.j. k 19.11.2007 nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok s tým, že žalobca dosiahne dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 16.02.2011. Žiadosťou zo dňa 26.03.2018 (doručenej správnemu orgánu dňa 29.03.2018) požiadal žalobca o nové prepočítanie výšky dávky starobného dôchodku. Žalobca sa žalobou (ako aj žiadosťou zo dňa 26.03.2018) domáhal priznania starobného dôchodku od dovŕšenia veku 58 rokov, dôvodiac, že dňom 16.02.2007 podľa § 174 ods.1, 2 v spojení s § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom k 31.12.1995 splnil všetky podmienky pre skorší odchod do dôchodku (dňom 16.02.2007 dovŕšil 58 rokov veku a k 01.11.1995 získal dobu zamestnania 16 rokov v I. pracovnej kategórii). 12. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca dovŕšil vek 58 rokov dňom 16.02.2007, ako aj skutočnosť, že v I. pracovnej kategórii má žalobca preukázanú dobu zamestnania 16 rokov a 65 dní a v II. pracovnej kategórii 8 rokov a 251 dní. 13. Na úvod je potrebné poznamenať, že z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. pred 01.07.2002. 14. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. 15. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.2023 (§ 175 zákona č. 100/1988 Zb.). Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je možné pre žalobcu stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku, ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok. 16. Pracovné kategórie boli zrušené od 01.01.2000. 17. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31.12.1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31.12.1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórii od 01.01.2000 nemohli objektívne až po 31.12.1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu. 18. Zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám zamestnancov, resp. vojakov a policajtov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Tak žalovaný ako aj súd sú viazané týmto zákonom. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov) a policajtov, preto ju nemožno považovať za diskriminačnú, či nespravodlivú ani vo vzťahu k žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. 19. V danom prípade žalobca nespochybňoval, že v I. pracovnej kategórii dosiahol 16 rokov doby zamestnania. Nesplnil však podmienku určenú v ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., t.j., že zamestnanie I. pracovnej kategórie trvalo k 31.12.1999, ktorá podmienka však musí byť splnená súčasne. Žalobca rovnako nespochybňoval, že zamestnanie I. pracovnej kategórie prestal vykonávať k 31.12.1995. 20. Správny súd v zhode s názorom žalovaného konštatuje, že bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov podľa citovaného ust. § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko jeho zamestnanie I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999 (a rovnako do 31.12.2003 nedovŕšil dôchodkový vek). 21. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal aplikácie ustanovenia § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. tvrdiac, že mu nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vznikol za účinnosti § 174 v znení niektorej z noviel zákona č. 100/1988 Zb. predchádzajúcich novele zákona o sociálnom zabezpečení zavedenej zákonom č. 355/1998 Zb. z dôvodu, že o jeho nároku podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 21.12.1999), správny súd túto jeho domnienku (výklad) považuje za nesprávnu. 22. Podľa § 175g ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. 23. Podľa § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 24. Podľa § 175g ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 25. Ustanovenie § 175g bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Z.z., s účinnosťou od 22.12.1999. Došlo tým k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do 1. a 2. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona). Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť práve tým poistencom, ktorí sú v systéme získať potrebnú dobu služby v príslušnej pracovnej kategórii (kategórii funkcií) v rozsahu zakladajúcom nárok na skorší odchod do dôchodku ešte pred zrušením inštitútu pracovných kategórií (kategórií funkcií). Zákonodarca ustanovením § 175g cielene upravil len právne režimy už uplatnených nárokov na dôchodkové dávky. V odseku 1 § 175g určil, že v konaniach o nároku na dôchodok, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z., sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ďalej ustanovené inak. Inak je ustanovené hneď v odseku 2 § 175g tohto zákona, kde zákonodarca stanovil, že nie vo vzťahu ku všetkým dôchodkovým dávkam, ale len v prípade nároku na starobný dôchodok podľa § 174, o ktorom súčasne nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (dňa 22.12.1999), sa (naopak) o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 21.12.1999). Následne v odseku 3 § 175g zákona č. 100/1988 Zb. zákonodarca určil režim, ktorým sa budú spravovať nové konania o nárokoch na dôchodok, keď o nároku na dôchodok už bolo právoplatne rozhodnuté pred 22.12.1999. Legislatívne zmeny zavedené zákonom č. 355/1999 Zb. sa totižto netýkali len nároku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ale aj ustanovení § 14, § 15, § 16, § 40, § 130, § 175. Ustanovenie odseku 2 § 175g však nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim a nasledujúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to nedôvodne požaduje žalobca, mylne sa domnievajúc, že v takom prípade by mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov vznikol. Kým odsek 1 určuje právny režim v znení zákona č. 355/1999 Zb. vo vzťahu ku všetkým dôchodkovým dávkam, odsek 2 stanovuje presne opačný režim (v znení pred účinnosťou zákona č. 355/1995 Zb.) výlučne a jedine vo vzťahu k nároku na dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté; nasledujúci odsek 3 umožnil tomu poistencovi, o ktorého dôchodkovej dávke síce bolo už právoplatne rozhodnuté (do účinnosti zákona č. 355/1999 Zb.) opätovne vyvolať konanie o dôchodkovej dávke na základe osobitnej žiadosti, ak nová právna úprava (v znení zákona 355/1999 Zb.) je pre neho vzhľadom na novoprijaté zmeny výhodnejšia. Z uvedeného logicky vyplýva, že vykonávacie ustanovenie § 175g zákona č. 100/1988 Zb. určuje právne režimy pre v tom čase už uplatnené (existujúce) dôchodkové nároky, pričom v odseku 2 zámerne určuje odlišný právny režim (konkrétne znenie zákona č. 100/1988 Zb. účinné do 21.12.1999) avšak výlučne pre posúdenie nárokov na starobný dôchodok (práve a jedine) podľa § 174 v takej procesnej situácii pred správnym orgánom, keď si poistenec nárok na starobný dôchodok podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. do 21.12.1999 uplatnil, avšak prvostupňový správny orgán o ňom ešte nerozhodol (môže ísť napr. tiež o situáciu, kedy rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku podľa § 174 bolo v rámci súdneho prieskumu zrušené a správny orgán do účinnosti zákona č. 355/1999 Zb. nové rozhodnutie ešte nevydal). Inak by sa aj takéto konania spravovali režimom v znení zákona 355/1999 Zb. (účinnom do 21.12.1999) ako to zákonodarca ustanovil pre dôchodkové dávky vo všeobecnosti v odseku 1 § 175g (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/23/2019 zo dňa 20.11.2019). 26. Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 19.11.2007 /resp. konanie o nové prepočítanie výšky dôchodkovej dávky na základe žiadosti zo dňa 26.03.2018/ (§ 184 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z.z.), teda nezačalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z. a za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., preto sa ust. § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. na právnu vec žalobcu nevzťahuje. Domnienka žalobcu, že nárok na skorší odchod do dôchodku mu vznikol už k 16.02.2007 (kedy dovŕšil 58 rokov veku, pričom mal už k 31.12.1995 16 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii) samotným odpracovaním doby v požadovanom rozsahu a vo zvýhodnenej kategórii, je mylná. Na vznik nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 58 rokov je potrebné splniť súčasne všetky zákonné podmienky uvedené v ust. § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. (t.j. aj podmienku trvania zamestnania I. pracovnej kategórie k 31.12.1999 ako aj dovŕšenie dôchodkového veku do 31.12.2003). 27. Žalobca vek 58 rokov dosiahol až 16.02.2007. Na jeho prípad sa preto nevzťahuje ust. § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. ani v znení zákona č. 365/1994 Z.z.. V uvedenom kontexte je potrebné tiež konštatovať, že zákonodarca v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení ani zákona o sociálnom poistení neprejavil zámer aplikovať na posúdenie splnenia podmienky trvania zamestnania I. pracovnej kategórie ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom ku dňu skončenia pracovného pomeru v I. pracovnej kategórii toho-ktorého poistenca (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/23/2019 zo dňa 20.11.2019). Správny súd ako na relevantnú neprihliadol ani na argumentáciu žalobcu, ktorý poukazoval na viacero rozhodnutí krajských súdov týkajúcich sa nárokov uplatnených v zmysle § 174 zákona č. 100/1988 Zb. a dospel k záveru, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla žiadosť žalobcu o nový prepočet starobného dôchodku v súlade so zákonom, pretože žalobca nespĺňal podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., resp. v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd ex offo žiadne iné ďalšie dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 202 ods. 3 SSP nezistil, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.