Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/96/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200479 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200479.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX/XXX, J., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 48823-2/2019-BA zo dňa 28.05.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím Číslo: 700-1610566119-GC04/19 zo dňa 27.03.2019 s poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a), bod 9 zákona o sociálnom poistení a ust. § 240 zákona o sociálnom poistení predpísala za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009 žalobkyni penále v sume 1 778,97 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvorila príloha. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že porovnaním úhrad poistného bol zistený preplatok v sume 754,48 €. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na penále pristúpi správny orgán prvého stupňa k zápočtu preplatku s pohľadávkou v zmysle ust. § 145 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Po započítaní preplatku zostáva k úhrade penále suma 1 024,97 €. 2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 48823-2/2019-BA zo dňa 28.05.2019, ktorým vo veci predpísania penále žalobkyni uznal námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie január 2009 a február 2009 a podľa ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že penále predpísal za obdobie marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, spolu v sume 1 179,32 €, vypočítané z dlžnej sumy poistného na poistné a príspevky vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. S poukazom na ust. § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaný upravil prílohu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak, že v nej ponecháva obdobie marec až december 2009. Ostatné časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný po citácii ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 240 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení konštatoval, že žalobkyňa je zapísaná v Zozname advokátov vedenom SAK. Od 02.01.2007 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie január až december 2009 zaplatila až po lehote splatnosti, tak ako to plynie z prílohy k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti. Správny orgán prvého stupňa bol povinný predpísať penále, pretože mu to ukladá zákon. V prípade nedodržania lehoty splatnosti poistného má správny orgán prvého stupňa povinnosť (nie možnosť) predpísať penále. Povinnosť uhrádzať poistné včas a v správnej sume vyplýva žalobkyni priamo zo zákona. Keďže sa poistné platí a odvádza za kalendárny mesiac, aj penále za nezaplatenie poistného sa v zmysle zákona vypočítava a predpisuje za kalendárny mesiac. Žalovaný na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že podľa výpisu z riadneho daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 a 2008 bol príjem žalobkyne vyšší ako zákonom stanovená suma a z tohto dôvodu bola žalobkyňa povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Zánik oprávnenia na vykonanie činnosti podľa zákona o advokácii sa rozumie vyčiarknutie SAK zo Zoznamu advokátov. Tento doklad žalobkyňa nepredložila. Zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako SZČO podľa zákona účinného do 31.12.2010 právne bezvýznamná. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04.09.2009 rozhodnutie č. 701-22196/2009, ktorým deklaroval, že žalobkyni dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Žalovaný rozhodnutím č. 322-8555-GC09/2009 z 03.12.2009 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25.05.2010 zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžso/27/2010 z 01.07.2011 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline. Uvedený rozsudok bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 66, t. j. má zásadný význam nielen pre danú konkrétnu vec, ale slúži k zjednoteniu výkladu zákonov aj v obdobných prípadoch. 3. Voči rozhodnutiu žalovaného podala v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a upustenie od uloženia penále za mesiac marec 2009 až december 2009. Žalobkyňa v prvej časti žaloby formuluje námietky voči samotnému rozhodnutiu žalovaného č. 57811-2/2015-BA zo dňa 30.11.2015 a rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 30197-8/2015-ZA zo dňa 25.05.2015, ktorým správny orgán prvého stupňa s poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobkyňa ako advokát spĺňala hypotézu ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, nakoľko bola zapísaná do Zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora pre účely sociálneho poistenia v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa považuje vyššie uvedené rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré tvorí predmet správneho súdneho prieskumu, za nezákonné a nespravodlivé, nakoľko sa s jej osobou zaobchádzalo menej priaznivo v sledovanom období, ako sa zaobchádzalo s inými obchodnými spoločnosťami, ktoré boli v danom období neplatičmi povinných príspevkov na sociálnom poistnom. Táto diskriminácia postavenia žalobkyne bola zakázaná aj s poukazom na rovnaké zaobchádzanie vo veciach sociálneho zabezpečenia, ktorá je uvedená v antidiskriminačnom zákone. Zákonodarca dospel k názoru, že právna úprava uvedená v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v platnom znení od 01.08.2006 do 31.12.2010 je diskriminačná, a preto došlo aj k zmene právnej úpravy uvedenej v ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v platnom znení od 01.08.2006 do 31.12.2010 na základe zákona 543/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa namieta porušenie ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôvodiac, že z prílohy k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa plynie, že jej bolo predpísané penále v sume do 5 € napríklad za mesiac december 2009 vo výške 0,02 €. Žalobkyňa napokon namieta neprimeranosť uloženej sankcie, tvrdí, že uloženie sankcie je nedôvodné, nakoľko zákonná úprava bola diskriminačná, teda jej výklad bol zo strany žalovaného porušením zásady rovnosti pred zákonom, nakoľko pokiaľ by si mali byť všetci rovní podľa platnej právnej úpravy, pretože podnikateľom, osobou oprávnenou vykonávať advokáciu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku bola v tomto období právnická osoba Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o. a žalobkyňa bola len jej spoločníkom a konateľom. Sankciu považuje žalobkyňa za neprimerane vysokú, nakoľko v správnom konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobkyne (závažnosť, dĺžka konania, dôsledky a následky), sankcia nie je primeraná okolnostiam prípadu a súčasne nezodpovedá ani požiadavke generálnej prevencie. Priznanú výšku peňažného plnenia považuje žalobkyňa voči jej osobe za likvidačnú, nakoľko je na starobnom dôchodku a poberá starobný dôchodok od januára 2019 v sume 642,10 € mesačne, pričom SPP, a.s. hradí mesačne 197 €, SSE hradí mesačne 60,50 €, teda na ostatné náklady jej zostáva mesačne iba suma vo výške 384,60 €. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazuje podrobne na skutkové a právne dôvody, ktoré uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne, tak ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku). Žalovaný na dôvažok poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Sžsk/14/2017 zo dňa 26.06.2018, v ktorom Najvyšší súd SR zhodne so žalovaným dospeli k záveru, že žalobkyňa dňom, kedy začala vykonávať činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nestratila právne postavenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, a preto jej dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 57811-2/2015-BA z 30.11.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 30197-8/2015-ZA z 25.05.2015, ktorých správnosť a zákonnosť bola potvrdená krajským súdom ako aj Najvyšším súdom SR, predstavujú pre správny orgán záväzné podklady pre vydanie rozhodnutia vo veci predpísania penále. 5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.02.2020 poukázala na skutkové a právne dôvody, ktoré obsiahla v žalobe (tak ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku). Na dôvažok žalobkyňa zdôrazňuje, že práve pre sporný výklad zákonného ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení nebolo zo strany žalobkyne hradené poistné za ňu ako za SZČO, nakoľko v súlade s ust. § 15 ods. 6 zákona o advokácii: „Advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným“. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 7Sžso/27/2010 žalobkyňa bez zbytočného odkladu uhradila nielen zameškané poistné za obdobie január až december 2009 ale aj poistné vyčíslené za nasledujúce obdobie nesprávne vyčíslené pracovníkom Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina, ktoré jej právna úprava neukladala uhradiť, nakoľko došlo k zmene ust. § 5 zákona o sociálnom poistení dňom 01.01.2011. Žalobkyňa je toho názoru, že ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať v nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v ust. § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je upravená splatnosť poistného. Žalobkyňa je toho názoru, že vyrubené penále žalovaným za december 2009 je v rozpore s ust. § 143 ods. 1, § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pokiaľ vznikla povinnosť žalovanému vyrubiť penále ako sankciu, tak toto penále je možné vyrubiť jedine vtedy, ak sa stane splatným poistné za určité obdobie, pričom vzhľadom na splatnosť poistného, ktorým je vždy nasledujúci kalendárny mesiac, vzhľadom na zachovanie rovnosti účastníkov aj tohto právneho vzťahu táto povinnosť žalovanému nevznikla, pokiaľ po splatnosti poistného za kompletný kalendárny mesiac penále nie sú vyššie ako 5 €. Žalobkyňa ďalej uvádza, že hoci v prejednávanej veci zákon o sociálnom poistení určuje spôsob výpočtu sankcie, v danom prípade penálov, tieto penále sú v správnom predpise stanovené v omnoho vyššej sume, ako sú stanovené sankcie v právnych predpisoch, pokiaľ ide o vyčíslenie úroku z omeškania v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku, pričom zdôrazňuje, že Ústavou SR je zabezpečená rovnosť účastníkov vo všetkých právnych vzťahoch. Žalobkyňa je toho názoru, že uplatnenie peňažnej moderácie (upustenie od uloženia sankcie) nemá priestor len v prípadoch, kedy bolo uložené peňažné plnenie vo veciach súkromnoprávnej povahy, alebo kedy by išlo o náhradu škody. Z doslovného znenia zákonného ust. § 192 Správneho súdneho poriadku je zrejmé, že môže ísť o akékoľvek peňažné plnenie, teda nielen vo veciach súkromnoprávnej povahy ale aj peňažné plnenie orgánov verejnej správy v rámci zachovania rovnosti účastníkov právnych vzťahov. Na dôvažok žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že požiadala o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 10.01.2012 z dôvodu, že bolo doplatené poistné za obdobie od 01.11.2007 do 30.06.2011. Z obsahu jej žiadosti je zrejmé, že požiadala, aby jej bol starobný dôchodok prepočítaný od 01.11.2007 až do dňa rozhodnutia žalovaného. Dňa 02.03.2012 bolo žalobkyni doručené od žalovaného zaslané avízo z 14.02.2012, z ktorého je zrejmé, že síce prepočítal výpočet starobného dôchodku avšak iba od 07.10.2011 do 23.03.2012. Teda vôbec nedošlo žalovaným k prepočítaniu starobného dôchodku za obdobie, za ktoré bolo uhradené dlžné poistné v dôsledku sporného právneho názoru, teda od 01.11.2007 do 06.10.2011, čo je už dostatočnou sankciou zo strany žalovaného voči žalobkyni. 6. Žalovaný v duplike k replike žalobkyne zo dňa 26.03.2020 sa pridŕža skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol vo vyjadrení k žalobe. Na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že práva a povinnosti upravené zákonom o sociálnom poistení vznikajú na základe právnych vzťahov sociálneho poistenia, v ktorých prevažujú prvky verejného práva. Sociálna poisťovňa môže postupovať len podľa zákona a nemožno od nej legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušovala princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Sociálna poisťovňa je povinná prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob, resp. následky porušenia povinnosti ustanovenej zákonom o sociálnom poistení len pri ukladaní pokuty podľa § 239 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný zdôrazňuje, že aj z hľadiska hospodárnosti a účelnosti by nebolo ekonomické, aby správne orgány vyrubovali penále za každý jednotlivý mesiac tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré si nesplnili povinnosť riadne a včas platiť poistné a príspevky. Žalovaný záverom poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 543/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, bol prijatý s cieľom zjednotenia výberu poistného a daní, a preto novo definoval niektoré základné pojmy, ako napr. zárobková činnosť, zamestnanie, samostatne zárobkovo činná osoba, vymeriavací základ. V žiadnom prípade nebola novela zákona o sociálnom poistení účinná od 01.01.2011 prijatá z dôvodu, že na základe ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 nebola zachovaná rovnosť účastníkov konania, najmä v prípade osôb považujúcich sa za samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré boli výlučnými spoločníkmi, prípadne konateľmi spoločnosti na základe právnej úpravy uvedenej v zákone o advokácii. V tomto prípade ide len o subjektívny názoru žalobkyne. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 13.10.2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) s prihliadnutím na § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol vychádzajúc z nasledovných dôvodov: 8. Podľa ust. § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa ust. § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Podľa ust. § 27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa ust. § 192 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná. Podľa ust. § 198 ods. 1 písm. b) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Podľa ust. § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Podľa ust. § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. (účinnom od 01.01.2005) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 266/2017 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2018) predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. 1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkami žalobkyne, ktoré smerovali voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina číslo: 30197-8/2015-ZA zo dňa 25.05.2015 a rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 57811-2/2015-BA zo dňa 30.11.2015. Žalobkyňa namieta, že sa nestotožňuje so záverom správnych orgánov o tom, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010. K uvedenej žalobnej námietke správny súd uvádza, že dané rozhodnutia netvoria a nemôžu tvoriť predmet tohto správneho súdneho prieskumu a správny súd ich zákonnosť nemôže preskúmavať ani v intenciách citovaného ust. § 27 SSP. Zákonnosť týchto rozhodnutí bola na podklade žaloby žalobkyne preskúmaná už v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/17/2016 zo dňa 21.03.2017 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/14/2017 zo dňa 26.06.2018. Z rovnakého dôvodu je v správnom súdnom konaní o prieskum zákonnosti rozhodnutia o uložení penále irelevantná námietka žalobkyne, ktorou poukazuje na „diskriminačnú“ zákonnú úpravu, na ktorej základe bolo konštatované, že dňa 31.10.2007 nezaniklo žalobkyni povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby s tým, že práve v dôsledku potreby zachovania rovnosti pred zákonom došlo k zmene právnej úpravy v ust. § 5 zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2011. 10. Na dôvažok pre úplnosť správny súd podotýka, že právne postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti so zmenou formy výkonu advokácie bolo predmetom už súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobkyňou na Krajský súd v Žiline o prieskum zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 322-8555-GC-09/2009 zo dňa 03.12.2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina číslo: 701-22196/2009 zo dňa 04.09.2009. Predmetným rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že „samostatne zárobkovo činnej osobe JUDr. Márii Badovej dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby“. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 20Sn/1/2010 zo dňa 25.05.2010 žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, pričom rozsudok správneho súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011, ktorý rozsudok bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012 pod č. 66. Správny súd rovnako ako aj Najvyšší súd SR v predmetnej veci zhodne so žalovanou dospeli k právnemu záveru, že žalobkyňa dňom, kedy začala vykonávať činnosť advokáta, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nestratila právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, a preto jej dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni zaniklo dňa 31.12.2010 vzhľadom na to, že od 01. januára 2011 prestala spĺňať jednu z podmienok nevyhnutných na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia predpokladanú v ust. § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z.. Ďalej správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že poistné za obdobie január 2009 až december 2009 v sume 4 249,20 € bolo žalobkyni predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina číslo: 700-1610773110-GC04/10 z 28.04.2010, ktoré rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne preskúmavané žalovaným, ktorý rozhodnutím číslo: 3924-1/2011-BA z 27.09.2011 vo výrokovej časti rozhodnutia len vypustil § 152 zákona o sociálnom poistení a v ostatnom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie číslo: 3924-1/2011-BA nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2011 a dlžnú sumu poistného za obdobie január 2009 až december 2009 žalobkyňa uhradila dňom 31.08.2011, resp. dňa 07.09.2011. 11. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie číslo: 322-8555-GC-09/2009 z 03.12.2009 a číslo: 57811-2/2015-BA z 30.11.2015 predstavovali záväzný podklad pre rozhodnutie žalovaného vo veci predpísania poistného žalobkyni, ktoré rozhodnutie zas predstavuje pre žalovaného záväzný podklad pre predpis penále žalobkyni. Akékoľvek námietky žalobkyne voči rozhodnutiu žalovaného o predpise penále, ktoré sa vzťahujú k otázke vzniku, resp. existencie a zániku povinného poistenia žalobkyne ako SZČO, ako aj voči výške poistného, sú tak v konaní o predpise penále žalovaným irelevantné. 12. K námietke žalobkyne o nedôvodnosti a neprimeranosti penále správny súd uvádza nasledovné. V prejednávanej veci nebolo sporu o tom, že žalobkyňa zaplatila poistné za obdobie január 2009 až december 2009 až po lehote splatnosti. Žalobkyňa nerozporovala ani dlžnú sumu poistného v jednotlivých mesiacoch a ani dátumy zaplatenia poistného. Správny súd udáva, že oneskoreným zaplatením poistného žalobkyňou naplnila žalobkyňa hypotézu citovaného ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Sociálnej poisťovni z dispozície daného ustanovenia potom vyplynula zákonná povinnosť predpísať žalobkyni penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly. 13. Nakoľko bola žalobkyňa v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, preukázateľne poistné za obdobie január 2009 až december 2009 nezaplatila v súlade s ust. § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina bola podľa ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná poistné predpísať. Pri predpísaní penále Sociálna poisťovňa v súlade s citovaným ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vychádzala z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobkyňa uhradila až po lehote splatnosti, resp. ktoré v deň splatnosti poistného neuhradila. Pobočka Sociálnej poisťovne predpísala žalobkyni penále odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná žalobkyňou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, t. j. do 31. augusta 2011 (január 2009 až december 2009), resp. do 07.09.2011, nedoplatok na poistnom za mesiac december 2009. Na základe úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany žalobkyne v odvolacom konaní zanikol Sociálnej poisťovni nárok na penále za mesiace január 2009 až február 2009 z dôvodu, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci predpísania penále, t. j. ku dňu 27.03.2019 uplynula desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti poistného, za ktoré bolo penále predpísané. 14. Správny súd pre úplnosť podotýka, že penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, teda úplného nesplnenia odvodovej povinnosti alebo nesplnenia v správnej výške alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Za plnenie odvodových povinností v súlade so zákonom o sociálnom poistení zodpovedá vždy odvádzateľ poistného. 15. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o neprimeranosti uloženej sankcie. Žalobkyňa dôvodila, že v správnom konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov jej konania (závažnosť, dĺžka konania, dôsledky a následky), sankcia je neprimeraná okolnostiam prípadu a súčasne nezodpovedá ani požiadavke generálnej prevencie a je potrebné ju považovať zjavne nezodpovedajúcu povahe a závažnosti jej konania. K uvedenej námietke v prvom rade správny súd podotýka, že Sociálna poisťovňa predpisuje penále pri vzniku právnej skutočnosti, s ktorou zákon o sociálnom poistení vznik penále spája. Porušením odvodovej povinnosti vzniká Sociálnej poisťovni podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť (resp. oprávnenie) penále predpísať. Z ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva Sociálnej poisťovni žiadne moderačné oprávnenie, na základe ktorého by Sociálna poisťovňa bola oprávnená penále znížiť, resp. odpustiť. K rovnakému právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Sžsk/5/2016 z 27.03.2019. Výška penále nezávisí od miery negatívnych dôsledkov konania dotknutej osoby ani od závažnosti konania dotknutej osoby. V ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zákonodarca striktne vymedzuje, kedy a komu je Sociálna poisťovňa povinná penále predpísať, presne stanovuje spôsob výpočtu penále ako aj výšku penále formou percentuálnej sadzby, pričom výška penále vždy závisí iba od dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania. Jediným obmedzením vo vzťahu k predpisu penále je ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevku za kontrolované obdobie, pričom ak penále za kontrolované obdobie nepresiahne sumu 5 €, Sociálna poisťovňa penále nepredpíše. Nakoľko zákonodarca pri aplikácii citovaného ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevymedzil správnemu orgánu žiadne diskrečné oprávnenie (možnosť aplikácie správnej úvahy), nemôže sa v tomto smere jednať o uloženie „neprimeranej sankcie“, ako to tvrdí žalobkyňa. Správny orgán pri ukladaní sankcie v zmysle ust. § 240 ods. 1 nebol povinný, ale ani oprávnený zohľadniť žalobkyňou namietané skutočnosti (závažnosť konania, dĺžka konania, následky, dôsledky, okolnosti prípadu, atď.). Sociálna poisťovňa je povinná prihliadať najmä na povahu, závažnosť a spôsob a následky porušenia povinností plynúcich zo zákona o sociálnom poistení len pri ukladaní pokuty v intenciách ust. § 239 zákona o sociálnom poistení. 16. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne o porušení ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď poisťovňa predpísala žalobkyni penále za mesiac december 2009 napriek tomu, že bolo nižšie ako 5 €, t. j. vo výške 0,02 €. K uvedenej námietke správny súd v prvom rade podotýka, že v citovanom ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zákonodarca nepoužil časový termín „príslušný kalendárny mesiac“ v tom duchu, ako poukazuje žalobkyňa. Naopak, uvedené ustanovenie používa časový pojem „kontrolované obdobie“, ktoré sa od obdobia kalendárneho mesiaca môže líšiť (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/84/2014 zo dňa 31.05.2016). Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, v zmysle ktorého pri aplikácii právnej normy a jej interpretácií je potrebné túto vnímať v kontexte s inými právnymi normami daného predpisu. Nie je teda možné vykladať ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení izolovane od ust. § 240 ods. 2, § 226 ods. 1 písm. d), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pri interpretácii § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v tom zmysle, že vymedzuje kontrolované obdobie ako jeden kalendárny mesiac, by Sociálna poisťovňa bola povinná tolerovať porušovanie povinnosti platiteľom poistného každý kalendárny mesiac do výšky penále 5 €. To znamená, že aj odvedenie sumy v nesprávnej výške alebo po lehote splatnosti poistného by do istej hranice bolo postavené na úroveň riadneho a včasného odvodu poistného a ust. § 143 zákona o sociálnom poistení upravujúce splatnosť poistného by stratilo právnu relevanciu. Účelom ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je stanovenie určitej výnimky pri predpise penále ale určenie spodnej hranice dlžnej sumy penále, do ktorej sa penále nepredpíše, rozhodnutím vzhľadom na tú skutočnosť, že takýto postup by bol nehospodárny a neefektívny z hľadiska výkonu sociálneho poistenia. Uvedené však neznamená, že povinná osoba neporušuje svoje odvodové povinnosti plynúce zo zákona o sociálnom poistení. Aj z hľadiska hospodárnosti a účelnosti by nebolo ekonomické, aby správne orgány vyrubovali penále za každý jednotlivý mesiac tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré si nesplnili povinnosť riadne a včas platiť poistné a príspevky. 17. Pokiaľ ide o námietku diskriminácie, správny súd poznamenáva, že žalobkyni prináležia iné právne prostriedky nápravy, pokiaľ sa cíti byť diskriminovaná právnou úpravou zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Právnym prostriedkom ochrany pred diskrimináciou nemôže byť a ani nie je inštitút upustenia od uloženia penále. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa všetko zameškané penále doplatila, nemôže byť dôvodom pre neuloženie penále. Dodatočné zaplatenie poistného (po lehote splatnosti) je len relevantnou skutkovou okolnosťou pre ohraničenie časového úseku, v ktorom vzniklo omeškanie žalobkyne s platením poistného. Je relevantným momentom z pohľadu hmotnoprávneho, od ktorého sa odvíja výška samotného penále. Samotné zaplatenie nemôže byť dôvodom pre odpustenie penále, keďže zaplatenie je zákonnou povinnosťou odvádzateľa poistného. 18. Pokiaľ žalobkyňa ďalej namieta, že v čase rozhodnom pre plnenie odvodovej povinnosti bol sporný výklad ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, a preto si svoju povinnosť neplnila, správny súd uvádza, že si žalobkyňa musela byť vedomá pre prípad, ak správny súd a Najvyšší súd SR odobria právny názor žalovaného ohľadne poistenia žalobkyne, že bude žalobkyňa v omeškaní, nakoľko neplatí poistné včas. Musela si byť vedomá následku omeškania v podobe predpisu penále. Pokiaľ sa chcela žalobkyňa úplne vyhnúť povinnosti platiť penále, nič jej nebránilo zaplatiť včas poistné. V prípade, že by správne súdy v otázke poistenia žalobkyne zaujali právny názor v prospech žalobkyne, žalovaný by žalobkyni zaplatené poistné vrátil a žalobkyňa by sa tak nedostala ani hypoteticky do omeškania. 19. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby správny súd upustil od uloženia penále dôvodiac, že výška peňažného plnenia je pre žalobkyňu likvidačná a neprimeraná. Žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 642,10 € mesačne a má mesačné výdavky: SPP, s.r.o. - 197 €, SSE - 60,50 €. Na ostatné náklady tak žalobkyni ostáva len suma 384,60 €. Správny súd v prvom rade poznamenáva, že z citovaného ust. § 198 ods. 1 písm. b) v spojení s citovaným ust. § 198 ods. 2 Správneho súdneho poriadku plynie, že správny súd môže podľa ust. § 198 ods. 1 SSP rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Ako už bolo uvedené, zákon o sociálnom poistení správnemu orgánu pri predpisovaní penále diskrečné oprávnenie, vrátane prípadného rozhodnutia o upustení od jeho predpísania, nezveruje. Výška penále je zákonodarcom stanovená pevnou percentuálnou sadzbou. Keďže zákon o sociálnom poistení neumožňuje správnemu orgánu rozhodnúť o upustení od predpísania penále, správny súd nemohol pristúpiť k aplikácii citovaného ust. § 198 ods. 1 písm. b) SSP. 20. Žalobkyňa v žalobe ďalej cituje ust. § 192 SSP dôvodiac, že uložené peňažné plnenie je pre žalobkyňu likvidačné a neprimerané. Pokiaľ ide o inštitút peňažnej moderácie upravený v citovanom ust. § 192 SSP, tento nie je možné bezvýhradne aplikovať na akékoľvek peňažné plnenie uložené orgánom verejnej správy. Toto ustanovenie je aplikovateľné iba na plnenia, ktoré nemajú sankčný charakter, pričom v danom prípade má predpísané penále charakter sankcie. Správny súd preto vyslovuje záver, že predmetné ustanovenie na daný prípad nie je možné aplikovať. 21. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobkyne ako plne nedôvodné, žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol. 22. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.