Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/91/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200485 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200485.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova č. 20, Žilina, žalovanému: Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, so sídlom Litovelská č. 1218, Kysucké Nové Mesto, za účasti ďalšieho účastníka: v rade 1/ Mgr. B. M., bytom W. č. XXXX/XX, E. - F., Česká republika, v rade 2/ Ing. M. X., bytom J. M. č. XXX, C. P., I., Česká republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo vkladu: V 1442/2017 zo dňa 29.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor číslo vkladu: V 1442/2017 zo dňa 29.11.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 31.07.2019 domáhal sa žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálneho odboru V-1442/2017 zo dňa 29.11.2017, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech Mgr. B. M. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX a XXXXX v kat. úz. A.. V odôvodnení žaloby uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca protest, ktorému Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor listom zo dňa 07.01.2019 nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov. Tento rozhodnutím sp. zn. UPo-3/2019-Ľu zo dňa 19.02.2019 nevyhovel podanému protestu a okresný prokurátor dňa 28.02.2019 podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím sp. zn. LPO-3491/2019/Pop zo dňa 24.05.2019 zamietol odvolanie prokurátora a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov zo dňa 19.02.2019. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.06.2019. Ďalej prokurátor poukázal na to, že na LV č. XXXX je zapísaná obmedzujúca poznámka, a to zriadené záložné právo pre Daňový úrad Žilina pod Z 511/2016. Na LV č. XXXX a XXXXX je obmedzujúca poznámka - upovedomenie súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského č. EX 2915/2012 o začatí exekúcie predajom nehnuteľností pre povinného P. M.. Vzhľadom na tieto obmedzujúce poznámky prevodca nebol oprávnený s nehnuteľnosťami nakladať, a teda zmluva je absolútne neplatná. Citoval pritom ust. § 81 Daňového poriadku a § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. K tvrdeniu Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov v odôvodnení rozhodnutia o nevyhovení protestu, že obmedzenia v nakladaní s nehnuteľnosťou či už podľa § 81 ods. 2 Daňového poriadku alebo § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku sa vzťahujú len na osobu dlžníka a nemôžu obmedzovať správkyňu pri speňažovaní majetku patriaceho do konkurzu, uviedol, že konkurz na majetok dlžníka P. M. bol vyhlásený v zmysle článku 3 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 1346/2000 o konkurznom konaní. Podľa čl. 3 ods. 2 účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území toho členského štátu, ktorý začal konkurzné konanie. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Ostrave, bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia, t. j. účinky vyhlásenia konkurzu boli obmedzené len na územie Českej republiky. Úkony správkyne konkurznej podstaty tak prekračovali jej právomoc vymedzenú výrokom rozhodnutia konkurzného súdu. Vo vyhlásenom územnom konkurznom konaní nemohli byť insolvenčným správcom predávané nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Ak aj tento predaj bol následne schvaľovaný príslušnými uzneseniami Krajského súdu v Ostrave, je potrebné tieto uznesenia považovať za ničotné, lebo súd ich nebol oprávnený vydať. Insolvenčná správkyňa tak nebola oprávnená konať na území Slovenskej republiky, o to viac v súvislosti s existenciou obmedzujúcich poznámok uvedených pre sporné nehnuteľnosti. Pokiaľ správkyňa tvrdí, že sa insolvenčné konanie vzťahuje aj na územie SR, táto skutočnosť neobstojí, nakoľko insolvenčný súd nevyrozumel o začatí insolvenčného konania ani slovenské orgány sociálneho zabezpečenia, ani súdneho exekútora v zmysle § 102 zákona č. 182/2006 Sb. (ďalej aj insolvenčný zákon), čo preukazuje záver o tom, že sa insolvenčné konanie vzťahovalo len na územie Českej republiky. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.10.2019. Uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom svojich nadriadených orgánov, a to Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, ktorý bol prezentovaný v rozhodnutí č. UPo-3/2019-Ľu o nevyhovení protestu prokurátora zo dňa 19.02.2019 a Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý bol prezentovaný v rozhodnutí č. LPO-3491/2019/Pop zo dňa 24.05.2019. Obe rozhodnutia potvrdili, že postup Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor v konaní č. V 1442/2017 bol správny. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. 3. Ďalšia účastníčka Mgr. B. M. sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 14.10.2019. Stotožnila sa s argumentáciou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozhodnutí zo dňa 24.05.2019. Mala za to, že je neprimerané domáhať sa ochrany všeobecného záujmu za situácie, kedy napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané takmer pred dvoma rokmi a navrhovaným postupom žalobcu by došlo k úplne zjavnému neprimeranému zásahu do základných práv dotknutých osôb, a to najmä práva vlastniť majetok, a tiež by bola významne narušená ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere a právna istota dotknutých osôb. Zrušením napadnutých rozhodnutí by mohli byť poškodené záujmy osôb, ktoré nemali a ani nemohli mať na žalobcom tvrdených pochybeniach žiadnu účasť. Keby aj čisto hypoteticky došlo k uznaniu zo strany súdu, že postup žalovaného bol v rozpore so zákonom, v tomto konkrétnom konaní by súd nutne musel dospieť k záveru, že ochrana princípu právnej istoty preváži nad záujmom dodržiavania zákonnosti správneho konania. Právny záujem na uspokojení zanedbateľných pohľadávok slovenských orgánov verejnej moci nedosahuje výšky právneho záujmu na ochrane práv nadobudnutých v dobrej viere a ochrane práva vlastniť majetok. Hoci bol zrušený § 249 ods. 3 O.s.p., je stále povinnosťou prokurátora predbežne posúdiť mieru účelnosti podanej žaloby a pravdepodobnosti jej úspechu, aby nedochádzalo k tzv. šikanóznemu výkonu práva ani účelnému zahlcovaniu súdnej sústavy. Pokiaľ uvádza žalobca, že oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami si na území SR uzurpoval insolventný správca, potom toto tvrdenie je nutné považovať za úplne prehnanú a skreslenú interpretáciu skutočností. Žiadala, aby súd žalobu žalobcu zamietol. 4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného a ďalšej účastníčky v rade 1/ žiadnu konkrétnu repliku nepodal. Podanie zo dňa 04.11.2019, ktorým len súdu oznámil, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, súd za repliku nepovažoval, pretože sa nevyjadrovalo k vyjadreniam žalovaného a ďalšej účastníčky a preto toto vyjadrenie nedoručoval na ďalšie vyjadrovanie účastníkom konania. 5. Správny súd uznesením č. k. 30S/91/2019-52 zo dňa 12. novembra 2019 v zmysle § 33 SSP pribral do konania ako ďalšiu účastníčku v rade 2/ Ing. M. X., insolvenčnú správkyňu dlžníka P. M., ktorá bola účastníčka konania o povolení vkladu v zmysle § 30 ods. 1 katastrálneho zákona. Túto účastníčku administratívneho konania však žalobca neuviedol v žalobe ako ďalšiu účastníčku, preto v zmysle § 33 SSP s ňou správny súd konal, akonáhle z obsahu administratívnych spisov zistil, že je dôvod na to, aby bola ako účastníčka administratívneho konania aj účastníčkou správneho súdneho konania. Ďalšia účastníčka v rade 2/ sa k žalobe nevyjadrila. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica. 7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledovných dôvodov: 8. Z administratívneho spisu súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Ostrave č. k. 33 INS 26614/2014- A-16 zo dňa 02.06.2015 Krajský súd v Ostrave zistil úpadok dlžníka P. M., jedná sa o územné úpadkové konanie v zmysle ust. čl. 3 ods. 2 Nariadenia EÚ 1346/2000. Na majetok dlžníka P. M. súd vyhlásil konkurz a insolvenčným správcom ustanovil Ing. M. X.. Dňa 16.08.2017 bol na Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor doručený návrh na vklad kúpnej zmluvy uzavretej medzi Ing. M. X., insolvenčným správcom dlžníka P. M. ako predávajúcim a Mgr. B. M. ako kupujúcim, týkajúci sa p. č. 8200 na LV č. XXXX, p. č. 8294/1 na LV č. XXXX, p. č. 7272/6 na LV č. XXXX, p. č. 8264 na LV č. XXXXX a p. č. 8270 na LV č. XXXXX, všetko kat. úz. A.. Podľa bodu II. bod 2 kúpnej zmluvy predmet predaja je zapísaný v súpise majetkovej podstaty zo dňa 14.01.2016 P. M. zverejneného v insolvenčnom registri oddiel B riadok 11, ktorý bol aktualizovaný dňa 11.01.2017. Zmluva bola uzavretá 09.08.2017. Dodatkom č. 1 k vyššie uvedenej kúpnej zmluve účastníci zmluvy doplnili označenie predmetu predaja tak, že sa jedná o parcely registra „E“. Dodatok bol dojednaný 15.11.2017. 9. Napadnutým rozhodnutím číslo vkladu: V 1442/2017 zo dňa 29.11.2017 žalovaný vydal rozhodnutie podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej katastrálny zákon), podľa ktorého povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Ing. M. X. ako insolvenčným správcom dlžníka P. M. ako predávajúcim a Mgr. B. M., rod. O. ako kupujúcim. Rozhodnutie bolo doručené Ing. M. X. a Mgr. B. M.. Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 102647923/2016 zo dňa 02.03.2016 rozhodol podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku tak, že na zabezpečenie daňového nedoplatku špecifikovaného v tomto rozhodnutí (66,38 €, 79,66 €, 66,38 €, 66,38 €, 66,38 €) zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam daňového dlžníka P. M. vedených na LV č. XXXX kat. úz. A. ako trvalé trávne porasty E-KN p. č. 8294/1. Zároveň podľa § 81 ods. 2 Daňového poriadku zakázal daňovému subjektu nakladať so zálohom bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane. Toto rozhodnutie bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod Z 612/16 pod číslom zmeny 1210/16 dňa 25.05.2016. Z výpisu z LV č. XXXXX zo dňa 19.11.2015 ďalej vyplýva, že na podiel P. M. v nehnuteľnosti E-KN p. č. 8270 bol zriadený exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť č. EX 2915/12 súdnym exekútorom JUDr. Martin Hermanovský. Z toho istého LV s dátumom 01.12.2017, ktorý bol vydaný už po povolení vkladu, ktorý je predmetom preskúmania súdom, vyplýva, že na podiel B. M. je okrem exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva EX 2915/12 uvedené aj upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností EX 2915/12. 10. Z administratívneho spisu Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. UPo-3/2019- Ľu vyplývajú tieto skutočnosti: Rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. UPo-3/2019-Ľu zo dňa 19.02.2019 okresný úrad nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 213/18/5511-4 zo dňa 30.11.2018 voči rozhodnutiu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor č. V 1442/2017 zo dňa 29.11.2017. Stotožnil sa s právnym názorom, že v danom prípade bolo potrebné povoliť vklad vlastníckeho práva. Uviedol, že obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou či už podľa § 81 ods. 2 Daňového poriadku alebo § 135 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je obmedzené na konkrétnu osobu, a tou je dlžník. Z toho vyplýva, že nemôže obmedzovať správkyňu pri speňažovaní majetku patriaceho do konkurzu. Súpis majetkovej podstaty dlžníka bol listinou, ktorá oprávňuje správkyňu v rámci konkurzu zapísaný majetok speňažiť (§ 280 zákona č. 182/2006 Sb). Ako exekútor tak aj daňový úrad mali možnosť (povinnosť) svoje právo uplatniť v konkurze (prihlásiť svoje pohľadávky). Preto sa správny orgán nestotožnil s názorom prokurátora, že Okresný úrad Kysucké Nové Mesto nedostatočne preskúmal oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, o ktorom rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR rozhodnutím číslo: LPO-3491/2019/Pop zo dňa 24.05.2019, ktorý jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora. Uviedol, že obmedzenia podľa Daňového poriadku a Exekučného poriadku obmedzujú dlžníka a nie insolvenčnú správkyňu pri speňažovaní majetku v rámci insolvenčného konania. Insolvenčný správca je subjektom, ktorý nie je viazaný obmedzeniami vyplývajúcimi z práv tretích osôb podľa osobitných predpisov, pokiaľ si tieto osoby neuplatnia svoje práva v súlade s insolvenčným zákonom. V zmysle § 40 ods. 1 tohto zákona insolvenčná správkyňa koná vo svojom mene na účet dlžníka, pokiaľ na ňu prešlo oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou. Súpis majetkovej podstaty je tou listinou, ktorá v zmysle § 280 insolvenčného zákona v rámci konkurzu oprávňuje k speňaženiu zapísaného majetku. Možnosť aktívne sa zapojiť do insolvenčného konania mali jednotliví veritelia prihlásením svojich pohľadávok. V prípade preskúmavaného vkladového konania k predaju nehnuteľností uvedených v čl. II. Kúpnej zmluvy zo dňa 09.08.2017 v znení jej dodatku mimo dražbu dal súhlas zástupca veriteľov Česká sporiteľňa, a.s. dňa 25.07.2017. Tento následne schválil Krajský súd v Ostrave svojim uznesením vydaným dňa 27.07.2017 v zmysle § 289 ods. 1 insolvenčného zákona. Úrad preto nevidí dôvod na tvrdenie prokurátora, že okresný súd nedostatočne preskúmal oprávnenie prevodcu, t. j. insolvenčnej správkyne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. 11. Podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 181 ods. 2 SSP prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. 12. V prvom rade správny súd zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na podanie správnej žaloby prokurátorom. Správnu žalobu podal prokurátor proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva, vo vzťahu ku ktorému nebolo vyhovené jeho protestu, čím je splnená podmienka § 178 ods. 2 SSP. Lehota na podanie žaloby bola taktiež splnená, keď žaloba bola podaná v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o zamietnutí jeho odvolania voči rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, ktorý jeho protestu nevyhovel. Súd pri zisťovaní konkrétneho dátumu právoplatnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vychádzal z doložky právoplatnosti na tomto rozhodnutí. 13. Čo sa týka meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že v danom prípade neboli splnené podmienky § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pretože Ing. M. X. - insolvenčná správkyňa nemala oprávnenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam uvedeným v napadnutom rozhodnutí ako predávajúca uzavrieť kúpnu zmluvu. 14. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu 29.11.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Podľa časti I. bod 17 Nariadenia Rady ES č. 1346/2000 o konkurznom konaní v období pred začiatkom hlavného konkurzného konania by sa právo požiadať o začatie konkurzného konania v členskom štáte, v ktorom má dlžník nejaký podnik, malo obmedziť len na miestnych veriteľov a veriteľov miestneho podniku, resp. na prípady, v ktorých podľa práva členského štátu, kde má dlžník centrum svojich hlavných záujmov, nie je možné začať hlavné konkurzné konanie. Dôvodom tohto obmedzenia je, aby sa žiadosti o začatie územných konkurzných konaní pred uskutočnením hlavného konkurzného konania obmedzili len na absolútne nevyhnutné prípady. Po začatí hlavného konkurzného konania sa územné konkurzné konania stávajú vedľajšími. Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Pri obchodných spoločnostiach a u právnických osôb sa v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje registrované sídlo. Podľa čl. 3 ods. 2 citovaného nariadenia ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať konkurzné konanie proti tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu. Podľa čl. 3 ods. 3 citovaného nariadenia ak bolo začaté konkurzné konanie podľa odseku 1, akékoľvek konanie začaté neskôr podľa odseku 2 bude vedľajším konaním. Takéto vedľajšie konania musia byť likvidačnými konaniami. Podľa čl. 3 ods. 4 písm. b) citovaného nariadenia územné konkurzné konania spomenuté v odseku 2 sa môžu začať pred začatím hlavného konkurzného konania v súlade s odsekom 1 len v prípade, že o začatie územného konkurzného konania požiada veriteľ, ktorého zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo sídlo sa nachádza v členskom štáte, na území ktorého sa podnik nachádza, resp. ktorého nárok vznikne v dôsledku činnosti tohto podniku. 15. Medzi žalobcom a žalovaným, resp. orgánmi, ktoré nevyhoveli jeho protestu, je sporná otázka, či v prípade konkurzu P. M. ako pôvodného vlastníka, jeho insolvenčná správkyňa mala oprávnenie nakladať s jeho nehnuteľnosťami a mohla uzavrieť s ďalšou účastníčkou Mgr. B. M. kúpnu zmluvu ohľadne týchto nehnuteľností. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade sa nejedná o hlavné konkurzné konanie v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 1346/2000, ktoré platilo v čase rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu, a preto nie sú náležité ani žiadne odkazy tohto nariadenia či vnútroštátnych predpisov na hlavné konkurzné konanie. Z uznesenia Krajského súdu v Ostrave č. k. 33 INS 26614/2014 zo dňa 02.06.2015 totiž jednoznačne vyplýva, že sa jedná o územné úpadkové konanie v zmysle čl. 3 ods. 2 Nariadenia EÚ č. 1346/2000, čo vyplýva priamo z I. výroku toho uznesenia. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené, že keďže dlžník býva na Slovensku, nemá v Českej republike sústredené svoje hlavné záujmy, čo je predpoklad pre vedenie hlavného úpadkového konania v zmysle čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia. Súdy Českej republiky však majú právomoc viesť územné konanie v zmysle čl. 3 ods. 2, lebo dlžník má na území Českej republiky prevádzkareň. Z uvedeného jasne vyplýva, že sa jednalo o územné konkurzné konanie v zmysle čl. 1 bod 17 nariadenia, podľa ktorého sa žiadosti o začatie územných konkurzných konaní pred uskutočnením hlavného konkurzného konania majú obmedziť len na absolútne nevyhnutné prípady. Na tento článok nadväzuje čl. 3 bod 4 tohto nariadenia, ktorý uvádza konkrétne prípady, kedy môžu byť územné konkurzné konania podľa čl. 3 ods. 2 začaté pred hlavným konkurzným konaním. V danom prípade bola naplnená podmienka čl. 3 ods. 4 písm. b), keď o začatie územného konkurzného konania požiadal veriteľ, ktorého sídlo sa nachádzalo v členskom štáte, na území ktorého sa nachádzala prevádzkareň úpadcu. 16. Na konkurzné konanie pôvodného vlastníka predmetných nehnuteľností je teda potrebné aplikovať čl. 3 ods. 2 citovaného nariadenia, z ktorého ustanovenia však explicitne vyplýva, že účinky takéhoto konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území toho členského štátu, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konkurzné konanie. V danom prípade je to teda len majetok nachádzajúci sa na území Českej republiky. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky nemôžu byť predmetom takéhoto územného konkurzného konania. Nie je potom možné na tieto nehnuteľnosti aplikovať ustanovenia českého zákona č. 182/2006 Sb. (insolvenčný zákon); teda neadekvátny je odkaz Úradu geodézie, kartografie a katastra v rozhodnutí zo dňa 24.05.2019 na ustanovenia tohto zákona, ktoré by sa - vzhľadom na majetok dlžníka na území Slovenskej republiky - mohli použiť len v prípade, ak by šlo o hlavné konkurzné konanie. V danom prípade však o takéto konkurzné konanie nešlo a preto je potrebné konštatovať, že účinky takto vyhláseného konkurzu na majetok, ktorý sa na území Českej republiky nenachádza, nespadajú. 17. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na vyjadrenie účastníčky Mgr. B. M. k odvolaniu Okresnej prokuratúry Žilina v konaní o nevyhovení protestu prokurátora, keď uvádzala, že insolvenčné konanie bolo začaté v súlade s čl. 3 ods. 1 nariadenia a že je nepriliehavý odkaz Okresnej prokuratúry v Žiline na ust. čl. 3 ods. 2 nariadenia. Tieto vyjadrenia sú v priamom rozpore s uznesením Krajského súdu v Ostrave o vyhlásení konkurzu, ktorý v I. výroku uviedol, že sa jedná o územné konkurzné konanie v zmysle čl. 3 ods. 2 nariadenia. 18. Z vyššie uvedených dôvodov potom insolvenčná správkyňa Ing. M. X. nemala oprávnenie konať za vlastníka týchto nehnuteľností P. M., na čo mal žalovaný prihliadnuť v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správny súd teda považuje námietku žalobcu o tom, že insolvenčná správkyňa nebola oprávnená konať na území Slovenskej republiky za dôvodnú, a to bez ohľadu na to, či predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené ďalšími ťarchami (záložné právo Daňového úradu Žilina či exekučný príkaz alebo upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v EX 2915/12). Iba v prípade, pokiaľ by mala insolvenčná správkyňa oprávnenie disponovať s týmito nehnuteľnosťami za úpadcu P. M. v zmysle nariadenia (teda by sa skutočne jednalo o hlavné konkurzné konanie v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia), bolo by potrebné zo strany žalovaného vyhodnotiť, či tieto ťarchy majú vplyv na oprávnenie insolvenčnej správkyne disponovať s nehnuteľnosťami (vrátane skutočnosti, že pohľadávky, vo vzťahu ku ktorým tieto ťarchy boli zapísané, neboli do konkurzného konania prihlásené). 19. V danom prípade je však situácia iná, pretože nešlo o hlavné konkurzné konanie, ale o územné konkurzné konanie pred začatím hlavného konkurzného konania, v ktorom platí obmedzenie stanovené v čl. 3 ods. 2 nariadenia ohľadne územných účinkov takéhoto konania. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyhodnotil, že predávajúca mala oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom odvkladovanej kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 20. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou ďalšej účastníčky v rade 1/ Mgr. B. M., a to, že správny súd musí prihliadnuť najmä na zásadu nezasahovania do práv nadobudnutých v dobrej viere a do právnej istoty dotknutých osôb, a tiež aj do práva vlastniť majetok, tak ako to bolo ustanovené v § 249 ods. 3 O.s.p.. Bez ohľadu na skutočnosť, že otázku čo najmenšieho dotyku práv nadobudnutých v dobrej viere, ktorá bola zakotvená v pôvodnej právnej úprave v § 249 ods. 3 O.s.p., súčasné znenie ustanovenia § 45 SSP (oprávnenie prokurátora) už neobsahuje, nič to nemení na tom, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom ku dňu podania správnej žaloby prokuratúre ukladá chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 3 ods. 2 predmetného zákona prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Pri podaní prokurátorskej žaloby vždy dochádza k stretu dvoch základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legality, pričom sa dá vo všeobecnosti povedať, že ani jednému z nich neprináleží väčší rozsah ochrany. Princíp právnej istoty môže pri uplatňovaní oprávnení prokurátora, ako je protest či žaloba, ustúpiť iba výnimočne a to za účelom zaistenia nápravy nezákonných rozhodnutí, a teda opravy podstatnejších či základných vád alebo omylov, ale nie z dôvodu akejkoľvek snahy o právnu čistotu posudzovanej veci. V danej veci došlo ku kolízii ochrany objektívneho práva s ochranou dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva ďalšej účastníčky v rade 1/. Dôsledkom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia bude opätovné hmotnoprávne posúdenie oprávnenia predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu, teda k zopakovaniu administratívneho konania nedôjde za účelom odstránenia procesných vád z predchádzajúceho konania, ale hmotnoprávneho pochybenia žalovaného v rozhodnutí zo dňa 29.11.2017. Nepochybne ide o také pochybenie, ktorá je podstatného charakteru. V zmysle vyššie uvádzaných ustanovení zákona o prokuratúre vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu je potom namieste uprednostniť princíp dodržiavania zákonnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 1Sžo/283/2008 zo dňa 11.08.2009, podľa ktorého námietka účastníka na práva nadobudnuté v dobrej viere, nemôže byť v právnom štáte dôvodom odstúpenia od zásady dodržiavania zákonnosti a jej ochrany, ktoré sú základným predpokladom právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy SR. 21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žalobu podal prokurátor. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.