Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/35/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200637 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200637.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXXX/X-X, XXX XX K. T., právne zast. JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom C. Y. XXXX/XX, XXX XX K. T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.08.2019 a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 05.09.2018 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29.10.2018 žalobcovi priznal invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) od 05.06.2018 v sume 204,00 Eur mesačne dôvodiac, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín z 01.10.2018 žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 75 % od 05.06.2018 a invalidita vznikla v dôsledku požitia alkoholu. 2. O odvolaní voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. XXXXXX XXXX X zo dňa 06.08.2019 s poukazom na ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1, § 111, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa žalobcovi od 05.06.2018 priznáva invalidný dôchodok v sume 204,00 Eur mesačne. Invalidný dôchodok sa priznáva podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu č. 988/2009. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia cituje ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 až 9, § 72 ods. 1 písm. g), ods. 2 § 60 ods. 10, § 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení a čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia č. 883/2004 Európskeho parlamentu a Rady (ES). Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín dňa 09. januára 2019, ktorý zotrval na odbornom posudku o invalidite zo dňa 01. októbra 2018. Keďže posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín nevyhovel odvolaniu žalobcu, predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 17. júla 2019 s nasledovným záverom: Žalobca utrpel dňa 06. júna 2017 úraz pri páde z múrika vysokého asi 1 meter, podľa záznamov z príjmu v deň úrazu bol v ebriete. Neurológom bola potvrdená kvadruplégia (t.j. ochrnutie všetkých štyroch končatín) od úrovne C5. Po zhodnotení grafického nálezu, ako aj klinického vyšetrenia bolo promptne indikované operačné riešenie, vykonané v deň úrazu. Pooperačne u žalobcu pokračuje ambulantná liečba neurológom, neurochirurgom. Žalobca opakovane absolvoval pobyt v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, pokračuje u neho liečba pre syndróm neuropatickej bolesti. Aktuálne vyšetrenia dokumentujú u žalobcu pretrvávanie spastickej tetraparézy asymetrickej, akcentovanej na ľavostranných končatinách do stredne ťažkého až ťažkého stupňa, tiež poruchy citlivosti od C5 distálne a čiastočnú poruchu ovládania zvieračov. Žalobca je mobilný na mechanickom vozíku, ktorý ovláda samostatne pomocou horných končatín, potrebuje doprovod. Chôdzu zvládne samostatne za mechanickým vozíkom - tempo je veľmi pomalé, rytmus nepravidelný, kroky krátke - šúchavé. V bežných denných činnostiach je čiastočne sebestačný, v pomalom tempe, s potrebou dohľadu. Ebrieta je dokumentovaná pri príjme žalobcu. Objektívne podľa prepúšťacej správy z ortopedického oddelenia, kde bol žalobca prijatý v deň úrazu je dokumentovaná ebrieta, foetor ex ore (t.j. zápach z úst). Žalobca sám na tlačive „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“ v bode 6. - V čase vzniku úrazu som bol(a) pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok: označil „áno“ s dopísaním „mierne“. Na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktorá bola vystavená dňa 06. júna 2017 v DONsP bola vyznačená kolónka „Požitie alkoholu alebo iných návykových látok“. Počas celého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti od 06. júna 2017 bolo krátené nemocenské (v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma nemocenského je polovica sumy nemocenského, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok. V spisovej dokumentácii žalobcu je aj správa z OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 21. júla 2017, v ktorej sa uvádza, že v predmetnej veci poškodenia zdravia žalobcu bolo vykonané šetrenie, „kde bolo zistené, že „zranenie si G. P. - žalobca spôsobil sám, pri tom ako spadol z múrika keď odchádzal z čerpacej stanice VOMS. Podľa lekárskej správy pod vplyvom alkoholu“. Vo vyjadrení DONsP v Dolnom Kubíne sa uvádza, že „Podľa ambulantnej správy MUDr. D., prijímacej a prepúšťacej správy, ktorú zostavil MUDr. E. C. a záznamov z informačného nemocničného systému, nie je záznam o odobratí krvi na alkoholovú skúšku.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, aj keď nie je objektivizované požitie alkoholu odberom krvi, sú ale dokumentované viaceré skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že invalidita vznikla v dôsledku požitia alkoholu. Pred úrazom dňa 06. júna 2017 je zobrazovacím vyšetrením (MR) v roku 2015 dokumentovaná cervikálna myelopatia. Stav bol indikovaný k operačnému výkonu, ktorý nebol do úrazu v júni 2017 realizovaný. Dokladované sú neurologické vyšetrenia v roku 2001, kde po liečbe je objektivizovaná remisia cervikobrachiálnej (t.j. krčnoramennej) symptomatológie vpravo, pri kontrolnom vyšetrení objektívnej topicky v norme. V nasledujúcom období je liečba pre chrbticové ťažkosti nepravidelná. V roku 2015 je objektívne neurologicky prítomný cervikobrachiálny syndróm s iradiáciou C7 obojstranne s potvrdením cervikálnej myelopatie na zobrazovacom vyšetrení. Podľa všeobecného posudkového lekára sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa funkčného postihnutia a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Funkčný nález na chrbtici pred úrazom v júni 2017 neopodstatňoval uznanie invalidity. Objektívne neurologicky nie je v období pred úrazom z júna 2017 dokumentované trvalé ťažké postihnutie funkcie a často recidivujúce, dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov, ťažká porucha statiky a dynamiky chrbtice.Pridružené ochorenia, čiastočná porucha ovládania zvieračov, syndróm neuropatickej bolesti, hypertenzia, hepatopatia, vnútorné hemoroidy s recidivujúcou proktohemorágiou, paranoická porucha osobnosti anamnesticky,pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nie je zvýšená. Hypertenzia je bez dokumentovaných ťažkých orgánových zmien (zlyhanie ľavej komory srdca, mozgové krvácanie, hypertenzná encefalopatia, retinopatia), ochorenie v uvedenom rozsahu je posudkovo nevýznamné. Hepatopatia je anamnestický údaj, nie sú dokumentované komplikácie hepatopatie, ochorenie nie je posudkovo významné. Vnútorné hemoroidy s recidivujúcou proktohemorágiou vyžadujú liečbu podľa odporučenia, uvedené zdravotné postihnutie neovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, akútne zhoršenie uvedených ťažkostí s následnou liečbou je dôvodom na uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. Paranoidná porucha osobnosti anamnesticky, aktuálne je žalobca bez pravidelnej liečby, uvedené ťažkosti nie sú preto toho času posudkovo hodnotené. V minulosti žalobca prekonal erozívnu bulbitídu, antrumgastritídu Helicobacter pylori pozitívnu. Malabsorbčný syndróm potvrdený nebol, aktuálne nie je u žalobcu prítomná porucha výživy, BMI v roku 2018 pri internom vyšetrení je 28,76 kg/m2, ide o nadváhu. Tráviace ťažkosti v uvedenom rozsahu neopodstatňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % od dátumu ukončenia podporného obdobia, t.j. od 05. júna 2018, s uplatnením § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaná po uvedení obsahu lekárskeho posudku konštatovala, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline boli zohľadnené prepúšťacie správy z hospitalizácií na ortopedickom oddelení od 06. júna 2017 do 06. júna 2017 (DONsP), na klinike neurochirurgie od 06. júna 2017 do 12. júna 2017 (ÚVN Ružomberok), z rehabilitačného pobytu od 16. augusta 2017 do 19. septembra 2017 a od 25. marca 2019 do 25. apríla 2019 (NRC Kováčová), lekárske správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 06. júna 2017 (ortopedické oddelenie ÚPS MUDr. I. D.), z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 20. mája 2019 MUDr. R. G., Ružomberok), z neurologického vyšetrenia zo dňa 18. júna 2019 (MUDr. M. T., DONsP Dolný Kubín), z neurologického vyšetrenia z júna 2001, z neurologického vyšetrenia zo dňa 25. júna 2001 (MUDr. T.), z neurologických vyšetrení z januára 2014 a zo dňa 02. septembra 2015 (MUDr. J.), z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 09. augusta 2016 (MUDr. T., PhD.), z interného vyšetrenia zo dňa 13. apríla 2018 (MUDr. J. C.):, ako aj vlastné vyšetrenie žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline. V rámci konania o odvolaní bolo odborným posudkom o invalidite zo dňa 17. júla 2019 posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline preukázané, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od 05.júna 2018, s uplatnením § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi dňa 05. júna 2018. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 05. júnu 2018, dovŕšil vek 48 rokov. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej pätnásť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 05. júnom 2018, účastník konania získal 9265 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostané podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňa 05. júna 2018. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 600/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 19,7428. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 9110 dní dôchodkového poistenia, to znamená 24,9590 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,7911. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu po úprave podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. je 0,8329. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 05. júnu 2018, žalobca získal 9265 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca dosiahne dovŕšením 62 rokov a 139 dní, dňa 13. augusta 2032. Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 227/2017 Z.z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobca získal 5183 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 14 448 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 39,5836 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 05. júnu 2018 je 11,9379 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 11,3505 Eur a indexu 1,05174353, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma invalidného dôchodku žalobcu je 393,60 Eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8329 x 39,5836 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,9379 = 393,60 Eur mesačne. Invalidita žalobcu vznikla v dôsledku požitia alkoholu. Pretože žalobca sa stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, patrí mu podľa § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. polovica sumy invalidného dôchodku 393,60 Eur mesačne, t.j. 196,80 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 7,20 Eur mesačne na 204,00 Eur mesačne. 3. V zákonom stanovenej lehote podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca, ktorý navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, predovšetkým namietajúc, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobca v čase vzniku úrazu síce sám na tlačive „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“ v bode 6. - v čase vzniku úrazu som bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok: označil „áno“ s dopísaním „mierne“. Žalobca zdôrazňuje, že išlo len o mierne použitie alkoholu (čo sa môže rovnať dávke jedného - dvoch pív). Žalobca zdôrazňuje, že u neho nebol vykonaný odber krvi alebo iného biologického materiálu pre prítomnosť alkoholu. Napriek zápachu z úst a vyznačenia slova „áno“ s dopísaním „mierne“ na tlačive Hlásenie úrazu na účely nemocenského tak uvedené nepreukazuje prítomnosť alkoholu v tele žalobcu v čase úrazu. Žalobca ďalej udáva, že aj keby v tele žalobcu bol prítomný alkohol, nie každá invalidita, ktorá vznikla po požití alkoholu. je jeho dôsledkom. Žalovaný nemal pre postup podľa § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu. Predovšetkým nebolo vykonané objektívne znalecké dokazovanie na okolnosti, či mierne požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopností žalobcu, v dôsledku ktorých došlo k úrazu. Dokazovanie o príčine úrazu nebolo vykonané dostatočne a nebola skúmaná príčinná súvislosť medzi vznikom úrazu a miernym požitím alkoholu zo strany žalobcu (ak sa vôbec alkohol v čase úrazu v tele žalobcu nachádzal). Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/17/2012 z 27.02.2013. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakuje totožné skutkové a právne dôvody, aké uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nadôvažok udáva, že ani citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ani iný právny predpis neustanovuje povinnosť žalovanej vykonať odber krvi poistencovi, ak existuje podozrenie na požitie alkoholu alebo inej návykovej látky poistencom. Priznanie žalobcu, že bol pod vplyvom alkoholu v čase vzniku invalidity, považuje žalovaná za rozhodujúcu skutočnosť zistenú nad akúkoľvek pochybnosť postačujúcu na aplikáciu ust. § 111 zákona o sociálnom poistení. 5. Žalovaný v replike zo dňa 18.11.2019 zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch žaloby, nadôvažok poukazuje, že žalobca pri páde z múrika upadol do bezvedomia. Po takto ťažkom úraze žalobca nemohol jednoznačne vyhodnotiť, či mohol alebo nemohol byť pod vplyvom alkoholu v čase úrazu, hoci to tak aj uviedol. Nebolo teda jednoznačne preukázané, že príčina invalidity bol alkohol, mohol tým byť stav múrika alebo iná skutočnosť. 6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal v súdom stanovenej lehote. 7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 17.03.2020. 8. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 203 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 10. Predmetom správneho súdneho konania je prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej o priznaní invalidného dôchodku kráteného o polovicu z dôvodu uvedeného v ust. § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 11. Podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovuje zákon o sociálnom poistení v ust. § 70 a nasl., podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (ods. 1). 12. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 až 7 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 96a) Zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 209 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 13. Podľa názoru správneho súdu sa citovanými ustanoveniami § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na ust. § 195 ods. 1 až 3, § 196 ods. 1 až 7 a ust. § 209 zákona o sociálnom poistení žalovaná dostatočne neriadila, v dôsledku čoho jej rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, preto správny súd pristúpil k jeho zrušeniu v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko v časti konštatovania žalovanej o naplnení zákonných predpokladov aplikácie ust. § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, je odôvodnenie žalovanej nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 14. V konaní nebolo sporné, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín z 01.10.2018 je žalobca od 05.06.2018 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Uvedený posudok bol podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2018, ktorý podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení a čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 05.06.2018 v sume 204,00 Eur mesačne. Suma dôchodku bola určená aplikáciou okrem § 73 ods. 1 aj § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení umožňujúcim jeho krátenie za splnenia zákonom stanovených podmienok o polovicu len s odôvodnením, že sa žalobca stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si sám privodil požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok. 16. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín zo dňa 09.01.2019, ktorý zotrval na odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.10.2018 ako aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.07.2019, ktorý posudkový lekár vo svojich záveroch zotrval na určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 % a ktorý naviac uviedol potrebu uplatnenia ust. § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na prípad žalobcu. 17. Z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva konštatovanie, že žalobcovi patrí podľa § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení polovica vypočítanej sumy dôchodku, pretože sa stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si sám privodil požitím alkoholu. Uvedený záver žalovanej predstavujúci strohú citáciu obsahu príslušného zákonného ustanovenia nie je podložený žiadnymi ďalšími vysvetľujúcimi, resp. podpornými argumentmi (úvahami), ktoré by ho ďalej odôvodňovali. 18. Napadnuté rozhodnutie žalovanej v úvodnej časti odôvodnenia síce zmieňuje, že výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobcu a poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedený v lekárskom posudku posudkového lekára zo dňa 17.07.2019 (v ktorej posudkový lekár zotrval na určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % a konštatoval potrebu aplikácie ust .§ 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na prípad žalobcu), je však nepochybné, že predmetom prieskumu súdu je len rozhodnutie žalovanej o priznanom nároku na dávku a jeho výšku a nie lekárska správa (posudok), ktorá je v zmysle ust. § 195 a § 196 zákona len jedným z dôkazov predstavujúcich podklad rozhodnutia a ani jej prípadné pripojenie k rozhodnutiu žalovanej, resp. citácie jej obsahu v rozhodnutí žalovanej, nezbavuje žalovanú povinnosti zaujať k dôkazom vykonaným v konaní (§ 196 zákona) za účelom úplného a presného zistenia skutočného stavu veci (§ 195 zákona) svoje stanovisko, a svoje úvahy, ktorými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov zrozumiteľným spôsobom uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/23/2013 zo dňa 29.07.2014. 19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že pokiaľ žalovaný v rámci citácie zo záverov lekárskeho posudku zo dňa 17.07.2019 uvádza aj obsah posudkovým lekárom citovanej správy z ORPZ v Dolnom Kubíne zo dňa 21. júla 2017, v zmysle ktorej sa uvádza, že vykonaným šetrením bolo zistené, že zranenie si žalobca spôsobil sám pritom, ako spadol z múrika, keď odchádzal z čerpacej stanice VOMS s tým, že podľa lekárskej správy bol pod vplyvom alkoholu, správny súd k uvedenému udáva, že nepochybne aj správa z Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dolnom Kubíne zo dňa 21. júla 2017 môže slúžiť ako podklad rozhodnutia, avšak ani citácia jej obsahu nemôže nahradiť potrebné úvahy správneho orgánu relevantné z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 111 ods. 1 zákona. Správu, ako každý iný dôkaz, je potrebné podrobiť ďalšiemu hodnoteniu, a to aj z hľadiska presvedčivosti v nej uvedených skutočností. Pokiaľ ide o správu z ORPZ v Dolnom Kubíne zo dňa 21.07.2017, správny súd konštatuje, že záver Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dolnom Kubíne o tom, že si zranenie žalobca spôsobil sám pri páde z múrika s tým, že bol podľa lekárskej správy pod vplyvom alkoholu, je nepreskúmateľný, nie je možné (bez ďalšieho) verifikovať, aké úvahy viedli Okresné riaditeľstvo policajného zboru k záveru, že si žalobca spôsobil zranenie sám. Naviac z tejto správy nevyplýva existencia príčinnej súvislosti medzi požitím alkoholu a pádom žalobcu z múrika. V správe sa len uvádza, že v čase pádu žalobcu z múrika bol žalobca podľa lekárskej správy pod vplyvom alkoholu. Správny súd v tejto súvislosti rovnako ako žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/17/2012 zo dňa 27.02.2013, v zmysle ktorého nie každá invalidita, ktorá vznikla po požití alkoholu, je vždy jeho dôsledkom. Túto skutočnosť musí žalovaná pred rozhodnutím o znížení invalidného dôchodku podľa § 111 zákona o sociálnom poistení zistiť nad akúkoľvek pochybnosť. 20. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou súdov v správnom súdnictve dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ani dopĺňať dokazovanie o skutočnostiach, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu už v administratívnom konaní pred správnym orgánom. 21. Žalovaná si v rámci svojho postupu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o nároku žalobcu mala ustáliť svoju kompetenciu v súvislosti s interpretáciou ust. § 111 ods. 1 zákona berúc do úvahy obsahovú náplň a charakter posudkovej činnosti posudkového lekára sociálneho poistenia vyplývajúci z ust. § 153 zákona, a z tohto hľadiska zaujať stanovisko ku konštatovaniu vyplývajúcemu z lekárskej správy zo 17.07.2019 „miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 % od dátumu ukončenia podporného obdobia, t.j. od 05.06.2018 s uplatnením § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení“, ktoré je podľa názoru správneho súdu predčasné, ničím nepodložené a aj zjavne presahujúce rámec obsahu posudkovej činnosti upravenej v citovaných ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. 22. Vychádzajúc zo zákona vyplývajúcej právomoci je podľa názoru správneho súdu úlohou žalovanej preukázať naplnenie obsahu zodpovednostnej konštrukcie vyplývajúcej z ust. § 111 ods. 1 zákona a žalovaná nemôže na toto postavenie rezignovať len púhym odkazom na vyjadrenie posudkového lekára. V danom prípade mala žalovaná k takémuto postupu zaujať jasné stanovisko, ale v konečnom dôsledku mala sama na skutočnosti súvisiacej so zisteným požitím alkoholu žalobcom v čase vzniku stavu vyvolávajúcom invaliditu a najmä ich vzájomnej príčinnej súvislosti (predstavujúce pre presvedčivý záver o dôvodnosti redukcie výšky priznaného nároku podľa § 111 ods. 1 zákona rozhodujúce skutočnosti (§ 196 ods. 3 zákona )), vykonať dokazovanie bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu (§ 195 ods. 3 zákona ). 23. Je potrebné pripomenúť, že ani prípadná pasivita účastníka konania nezbavuje správny orgán povinnosti vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci (§ 196 ods. 6 zákona ) najmä v situácii, ak dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia obsahu zákonného ust. § 111 ods. 1 zákona leží na konajúcom správnom orgáne. Nemožno totiž opomenúť skutočnosť, že preto, aby žalovaná mohla pristúpiť k redukcii výšky priznaného nároku žalobcu (sankcia právnej normy) sama musela preukázať, že nastala situácia (dispozícia právnej normy) predpokladaná zákonom (hypotéza právnej normy). 24. Na dôvažok, k námietke žalobcu, v zmysle ktorej je rozhodnutie nezákonné keďže nebolo realizované vyšetrenie na prítomnosť alkoholu odberom krvi resp. iného biologického materiálu, správny súd udáva, že za skutkovej situácie, kedy prijímajúci lekár MUDr. I. D. v lekárskej správe z 06.06.2017 (05:27) v anamnéze uviedol, že pacient bol privezený o 5.11 hod. rýchlou lekárskou pomocou na doske v ebriete a v prepúšťacej správe ošetrujúceho lekára MUDr. E. C. z 06.06.2017 ošetrujúci lekár rovnako potvrdil, že pacient bol akútne prijatý v ebriete na ortopedické oddelenie po páde z múrika vysokého 1 m (ďalej v texte správy sa uvádza: Abúzy: Ex fajčiar, Alkohol: pravidelne, Káva: občas), pričom rovnako samotný žalobca v Hlásení úrazu na účely nemocenského v bode 6. - v čase vzniku úrazu som bol(a) pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok: „áno“ s dopísaním „mierne“, považuje správny súd za správny skutkový záver žalovaného o požití alkoholu žalobcom pred vznikom invalidity. Vzhľadom na fakt, že bol žalobca prijatý s ochrnutím štyroch končatín v dôsledku úrazu po páde z múrika a v dôsledku úrazu po páde z múrika sa dostal do bezvedomia, je možné vylúčiť, že by bol alkohol požil po páde z múrika, t.j. až po vzniku invalidity. Správny súd podotýka, že zo žiadneho právneho predpisu neplynie povinnosť žalovanej, ako o podmienku aplikácie cit. ust. § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, overiť prítomnosť alkoholu v krvi poistenca odberom a laboratórnym vyšetrením krvi, ako to uvádza žalobca vo svojej obrane. Správny súd dodáva, že k zisteniu alkoholu v krvi môže dôjsť tak odberom a laboratórnym vyšetrením krvi, dychovou skúškou prístrojom, ako aj určením opitosti lekárom podľa medicínskych klinických príznakov, ako tomu bolo v prejednávanej veci, kedy opitosť pacienta zistil prijímajúci lekár. Pri absencii odberu a laboratórneho vyšetrenia krvi môžu podľa názoru správneho súdu aj iné dôkazy (v danom prípade správa prijímajúceho lekára, prepúšťacia správa a hlásenie po úraze), za predpokladu, že majú určitú výpovednú hodnotu (ako tomu je v danom prípade, zvlášť za situácie, kedy išlo o prvotné zaisťovacie dokumenty, ktoré z hľadiska hodnovernosti majú vysokú výpovednú hodnotu), slúžiť ako podklady rozhodnutia na účely aplikácie § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j. ako podklady k vyvodeniu skutkového záveru o požití alkoholu žalobcom pred vznikom invalidity. Iná je však otázka, či invalidita žalobcu bola spôsobená v príčinnej súvislosti s týmto požitím. K tomuto záveru chýbajú žalovanému v administratívnom spise podklady - dôkazy, ktoré by existenciu príčinnej súvislosti potvrdili, pričom dôkazné bremeno spočíva práve na správnom orgáne. 25. V novom konaní treba vykonať objektívne znalecké dokazovanie na okolnosť, či práve požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopností žalobcu, v dôsledku ktorých došlo k vzniku invalidity. V tejto súvislosti bude potrebné ustáliť skutkové okolnosti pádu žalobcu z múrika, resp. „prepadnutia cez múrik“ a posúdiť, či za triezveho stavu (t.j., ak by žalobcove psychické a fyzické schopnosti neboli ovplyvnené alkoholom) by bolo vôbec možné, aby si žalobca privodil pri bežnej opatrnosti takýto druh závažného zranenia. V novom konaní žalovaná doplní dokazovanie v naznačenom smere a svoje úvahy, ktorými bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov zrozumiteľným spôsobom uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 27. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP vo výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.