Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sa/36/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200652 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX T., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 51860-3/2019 zo dňa 11.09.2019 r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 700-1710237319-GC04/19 zo dňa 26. apríla 2019 predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie júl 2011 až september 2014 poistné na nemocenské poistenie v sume 641,01 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 2.622,87 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 874,23 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 691,95 Eur, spolu v sume 4.830,06 Eur. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie (žalovaná), ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné pozmeniť z dôvodu odstránenia formálneho nedostatku z jeho výrokovej časti. Táto zmena však nemá vplyv na výšku predpísanej dlžnej sumy poistného a nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalovaná Rozhodnutím č. 51860-3/2019-BA zo dňa 11. septembra 2019 zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca tak, že z jeho výrokovej časti vypustila text: „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...", pretože žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V ostatnom rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 11. septembra 2019 nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia žalobcovi, t.j. 19. septembra 2019. 2. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 11. septembra 2019 podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe uviedol, že Sociálna poisťovňa mu predpísala za obdobie od júla 2011 do septembra 2014 penále v sume 4.693,12 Eur napriek tomu, že si riadne poistenie platil na území Českej republiky. Žalobca od počiatku postupoval v súlade s pokynmi žalovanej a boli mu vytvorené formuláre A1, ku ktorým bolo priložené potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve ES 101 SK. Keďže v tejto uplatniteľnej legislatíve nebola uvedená legislatíva štátu SK, platil dane, odvody a všetky finančné prostriedky v štáte, v ktorom podnikal. Keďže povolenie A1 mu bolo vystavené vždy bez legislatívy, mal na výber legislatívu a nemožno mu túto dávať za príťaž. Od 01.10.2006 odvádzal finančné prostriedky ako zamestnanec spoločnosti STAV-PROF, s.r.o., Čadca - Horelica a od tohto obdobia ako SZČO v Slovenskej republike nepodnikal a nemal ani žiaden príjem. Prevádzkovanie živnosti mal deväť rokov pozastavené; naposledy 17.09.2010 do 16.09.2013, od 02.06.2014 do 02.06.2017 a živnosť bola úplne zrušená dňa 22.08.2016. Za túto dobu nemal žiaden príjem a ostatné poistenie si riadne platil v zmysle voľnej legislatívy, ktorú mu umožnila Slovenská republika - Sociálna poisťovňa, nie je možné, aby bol za takúto penalizovaný. Až 06.02.2019 pod č. 33607-2/2019-BA žalovaná bez vydania rozhodnutia vyhlásila za neplatné v celom rozsahu formuláre, ktoré mu boli vystavované, čo je zjavný nezmysel a žalobca oznámil žalovanej, že s takýmto niečím nesúhlasí a formuláre nemožno vyhlásiť za neplatné tak, ako to vykonali bez nejakého konania a bez toho, aby vydali rozhodnutie, voči ktorému by sa mohol odvolať. Vzhľadom na to, že žalovaná konala nezákonne, žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 11.09.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Čadca zo dňa 26.04.2019 a nariadil vo veci znova konať a rozhodnúť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21. marca 1972. Od 01. mája 2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenia") a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie"). Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu, vykonávajúcu činnosť v rôznych členských štátoch, nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonáva činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na ňu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Žalobca bol v spornom období osobou, ktorá súčasne vykonávala činnosť v dvoch členských štátoch. Na území Slovenskej republiky vykonával v období od 01. októbra 2006 do 31. októbra 2018 na základe pracovnej zmluvy činnosť zamestnanca u zamestnávateľa STAV-PROF, s.r.o., IČO: 36 673 986, so sídlom Horelica 379, Čadca. Súčasne bol podľa výpisu z verejnej časti Živnostenského registra Českej republiky odo dňa 09. januára 1998 oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na území Českej republiky, pričom toto živnostenské oprávnenie bolo žalobcovi vydané na nepretržitú dobu a v prejednávanom období bolo v platnosti. Žalobca bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj na území Slovenskej republiky, keďže podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Čadca, číslo živnostenského registra: 502-4015 bol držiteľom dvoch živnostenských listov (sp. č. ŽO-1992/04321 a sp. č. ŽO-1996/04460-00002). V zmysle spomínaného výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Čadca mal žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti v období 24. novembra 2006 do 24. novembra 2009, od 17. septembra 2010 do 16. septembra 2013 a v období od 02. júna 2014 do 02. júna 2017. Žalobca ukonči podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe slovenských živnostenských listov sp. č. ŽO-1992/04321 a sp. č. ŽO-1996/04460-00002 ku dňu 23. augusta 2016. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázateľne vykonával činnosť v dvoch rôznych členských štátoch, bolo potrebné na základe pravidiel upravených v koordinačných nariadeniach určiť, právne predpisy ktorého členského štátu (v danom prípade buď právne predpisy Slovenskej republiky alebo právne predpisy Českej republiky) sa majú u žalobcu uplatňovať. Po predložení žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy spolu so všetkými na vec sa vzťahujúcimi relevantnými podkladom zo strany žalobcu, ako aj zo strany Českej správy sociálneho zabezpečenie vystavila žalovaná žalobcovi dňa 05. marca 2019 a dňa 21. mája 2019 formuláre PD A1, t.j. potvrdenia o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa. Keďže žalobca bol jednak zamestnancom na území SR a zároveň samostatne zárobkovo činnou osobou na území ČR a SR (tu mal samostatnú zárobkovú činnosť vykonávanú na základe živnostenských listov v prejednávanom období pozastavenú), pri vystavení formulárov PD A1 vychádzala žalovaná z článku13 (3) základného nariadenia, ktorý rieši práve takú situáciu, aká nastala u žalobcu. V zmysle spomínaného článku základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. S poukazom na článok 13 (3) základného nariadenia boli žalobcovi na obdobie od 17. septembra 2010 do 31. októbra 2018 určené právne predpisy Slovenskej republiky, t.j. žalobcovi bola určená za uplatniteľnú slovenská legislatíva (formulár PD A1 číslo: 33607/2019-BA 19-00027348-010-010-A-2408579 bol vystavený na obdobie od 17. septembra 2010 do 16. septembra 2013, formulár PD A1 číslo: 33607/2019-BA 19-00027354-010-010-A-2408591 určil slovenskú uplatniteľnú legislatívu na obdobie od 17. septembra 2013 do 01. júna 2014, formulár PD A1 číslo: 33607/2019-BA 19-00056423-010-000- A-2436223určil slovenskú uplatniteľnú legislatívu na obdobie od 02. júna2014 do 31. októbra 2018). V súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy poukázala žalovaná na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 10 Sžso 20/2015 zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého: „Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s článkom 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné." Podobný právny názor vyjadril Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 1 Sžso 41/2015 zo dňa 22. augusta 2017. Podľa článku 13 (5) základného nariadenia osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte. Z dôvodu, že sa na žalobcu v období od 17. septembra 2010 do 31. októbra 2018 vzťahovala slovenská legislatíva (teda žalobca mal na účely sociálneho poistenia na území SR aj právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby) a zároveň, že žalobca za roky 2010 až 2012 dosiahol príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti vo výške (za rok 2010 predstavoval príjem žalobcu sumu 6.417,30 Eur, za rok 2011 dosiahol príjem vo výške 8.878,57 Eur a za rok 2012 dosiahol príjem vo výške 6.298,66 Eur), ktorá presiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu (pre rok 2010 bola hranica vo výške 3.948,72 Eur, pre rok 2011 bola 4.078,68 Eur a za rok 2012 bola hranica príjmu vo výške 4.716,00 Eur), bola Sociálna poisťovňa povinná na žalobcu aplikovať § 21 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v platnom znení. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti, t.j. povinnosť odvádzať poistné včas a v správnej sume. Z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil a za obdobie júl 2011 až september 2014 poistné neodviedol vôbec, bola Sociálna poisťovňa povinná mu v zmysle § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dlžnú sumu predpísať. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že celý čas, keď platil odvody v Českej republiky, postupoval v zmysle pokynov Sociálnej poisťovne a po vydaní pôvodných formulárov PD A1, mal za to, že si mohol vybrať legislatívu členského štátu, ktorá sa mala na neho vzťahovať, žalovaná uviedla, že uvedené domnienky žalobcu sa nezakladajú na pravde. Pôvodné formuláre: E 101 SK číslo: 321-352/2008/2- CZ zo dňa 23. januára 2009 (vystavený na obdobie od 01. mája 2004 do 23. novembra 2006), PD A1 číslo:49838/2012-BA 12-00059069-170-010-A-1741846zo dňa 19. decembra 2012 (vystavený na obdobie 21. decembra 2012 do 31. októbra 2014), PD A1 číslo:23619/2015-BA 14-00077792-170-010- A-1924437 zo dňa 30. januára 2015 (vystavený na obdobie od 01.11.2014 do 31.10.2016), PD A1 číslo: 23619/2015-BA 14-0077792-170-010-a-1924450 zo dňa 30. januára 2015 (vystavený na obdobie od 25.12.2014 do 31.10.2016), PD A1 číslo: 59814/2016-BA 16-00077754-170-010-A-2113930 zo dňa 8. novembra 2016 (vystavený na obdobie od 01.novembra 2016 do 31. augusta 2018) preukázateľne obsahovali informáciu o tom, právne predpisy ktorého členského štátu sa majú vo formulári určenom období vzťahovať na žalobcu, pričom v každom formulári bola ako uplatniteľná určená slovenská legislatíva. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že i keby (pôvodné formuláre, ktoré boli listom žalovanej číslo: 33607-2/2019-BA zo dňa 06. februára 2019 vyhlásené za neplatné, ostali naďalej v platnosti, i tak by bola žalobca povinný platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba na území Slovenskej republiky, pretože aj v zmysle pôvodných formulárov sa na neho bezpochyby vzťahovala slovenská legislatíva. Skutočnosť, že žalobca v spornom období platil poistné na území Českej republiky, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca má právo požiadať príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia Českej republiky o vrátenie takto uhradených platieb. Ku skutočnosti, že v spornom období za žalobcu ako zamestnanca odvádzal poistné jeho zamestnávateľ STAV-PROF, s.r.o., IČO: 36 673 986, so sídlom Horelica 379, Čadca, žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam (ak je zamestnanec súčasne aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Následne pri výpočte poistného na sociálne poistenie Sociálna poisťovňa postupuje v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení upravujúcimi vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac - tzv. maximálny vymeriavací základ. Žalovaná pri predpísaní dlžnej sumy poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, skúmala, či nedošlo k prekročeniu tzv. maximálneho vymeriavacieho základu a zistila, že nie. Ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné a príspevky v súlade so zákonom o sociálnom poistení, t.j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 citovaného zákona predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,00 Eur. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Žalovaná poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie poistného včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného vôbec. Keďže žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za sporné obdobie (júl 2011 až september 2014) preukázateľne nezaplatil, v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca podľa ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. Urobila tak rozhodnutím zo dňa 26. apríla 2019, ktoré bolo následne v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím žalovanej číslo: 51861-3/2019-BA zo dňa 11. septembra 2019. Pri predpísaní penále vychádzala žalovaná, v súlade s citovaným ustanovením zákona o sociálnom poistení, z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobca odo dňa vydania rozhodnutia (t.j. odo dňa 26. apríla 2019) neuhradil vôbec. Keďže takto vypočítaná suma penále presiahla výšku dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, postupovala v zmysle § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a žalobcovi predpísala penále len do výšky dlžnej sumy poistného. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. septembra 2019 zamietol. Zároveň žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. 4. K vyjadreniu žalovanej sa replikou vyjadril žalobca, ktorý vyjadrenie žalovanej označil za tendenčné, nakoľko takéto rozhodnutie o uplatňovaní legislatívy platilo len na území SR pre príjmy, ktoré boli vyplácané na území SR. Žalobca uviedol, že pokiaľ nadobudol oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na území ČR, bola uplatnená legislatíva ČR. Je zrejmé, že toto umožňovali formuláre, ktoré mu boli vydané zo strany žalovanej, pričom v týchto formulároch bola daná na výber právneho predpisu členského štátu, ktorú si vybral v ČR a ktoré i hradil v ČR. V tom, že si mohol vybrať príslušnú legislatívu, svedčí i následný list žalovanej č. 33607-2/20 9 BA zo dňa 06.02.2019, ktorým boli tieto formuláre vyhlásené za neplatné (bez možnosti podať voči tomuto vyhláseniu akékoľvek odvolanie, čo nemá obdobu v slovenských právnych predpisoch). Týmto vlastne žalovaná uznala svoje pochybenie pri vydávaní formulárov a tieto nezákonným spôsobom vyhlásila za neplatné, pričom žalobca im oznámil, že on ich vyhlasuje za platné, nakoľko tieto obdržal a nemožno vyhlásiť za neplatné jednoducho vlastným prípisom formuláre v roku 2019, ktoré boli vydávané pred desiatimi rokmi, nakoľko i v prípade, že by ich mal súd vyhlásiť za neplatné, čo by žalobca vzniesol námietku premlčania a bola by táto žaloba zjavne neúspešná. Z tohto dôvodu sa, podľa žalobcu, žalovaná uchýlila k ich vyhláseniu za neplatné takým spôsobom, akým to vykonala, teda listom, čo je akt nezákonný, a teda tieto formuláre sú stále platné a on odvádzal finančné prostriedky na území členského štátu, v ktorom pracoval, teda v Českej republike a nemožno ho sankcionovať potom následne i penálmi. Vyjadrenie žalovanej považuje žalobca za účelové a celý jej postup, najmä do 06.02.2019 a následne i po 06.02.2019 za právny paškvil, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch SR. 5. V duplike žalovaná uviedla, že žalobca bol v prejednávanom období osobou, ktorá vykonávala činnosť súčasne v dvoch členských štátoch. Z uvedeného dôvodu bolo na neho potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinačných systémoch sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov (základné nariadenie). Po preskúmaní všetkých relevantných skutočností bola žalobcovi v zmysle článku 13 (3) predmetného nariadenia na obdobie od 17. septembra 2010 do 31. októbra 2018 určená za uplatniteľnú slovenská legislatíva, t.j. žalobca podliehal slovenským právnym predpisom. Tvrdenie žalobcu, že keďže vykonával činnosť v dvoch členských štátoch, mohol si vybrať, kde bude odvádzať z týchto činností poistné, sa nezakladá na pravde. To, kde bude fyzická osoba odvádzať zo svojej činnosti poistné, nie je ponechané na voľbe danej osoby. Práve základné nariadenie v spojení s jeho vykonávacím nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 (vykonávacie nariadenie), obsahujú pravidlá na určenie uplatniteľnej legislatívy. Po určení uplatniteľnej legislatívy sa táto stáva definitívna. S uvedeným právnym názorom sa v plnej miere stotožňuje nielen Najvyšší súd SR, na ktorého rozsudky žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27. novembra 2019 poukázala, ale napríklad aj Krajský súd v Trnave, ktorý v rozsudku sp. zn. 44Sa/19/2018-83 zo dňa 02. decembra 2019 konštatoval, že: „Pokiaľ však žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky v súlade s článkom 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, nie je v kompetencii krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať, aj pokiaľ by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ nedošlo k jeho prehodnoteniu a zrušeniu, je aj pre krajský súd záväzné. ... Takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je záväzné nielen pre obe inštitúcie, ktoré takéto uplatnenie určovali, resp. ktoré sa im podriadili, ale aj pre samotný súd.". Žalobca neustále namieta, že na základe pôvodných formulárov, ktoré boli dňa 06. februára 2019 vyhlásené za neplatné, mal možnosť výberu právnych predpisov jedného alebo druhého členského štátu, ktorým bude podliehať. Toto vyjadrenie však podľa názoru žalovanej vychádza len z nepochopenia jednotlivých článkov základného a vykonávacieho nariadenia zo strany žalobcu. Ako už žalovaná uviedla vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27. novembra 2019, je treba si uvedomiť, že i pôvodnými formulármi bola žalobcovi určená slovenská legislatíva. t.j. aj na ich základe žalobca podliehal slovenskej legislatíve a bol povinný platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba na území Slovenskej republiky. V súvislosti s námietkou žalobcu, že formuláre, ktorými mu bola určená slovenská legislatíva, platili na území Slovenskej republiky len pre príjmy, ktoré boli vyplatené na území tejto krajiny, žalovaná opätovne poukázala na článok 13 (5) základného nariadenia, v zmysle ktorého platí, že osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná naďalej trvá na svojom návrhu, aby správny súd žalobu proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 11. septembra 2019 zamietol. 6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 177 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Podľa článku 13 (5) základného nariadenia osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte. Podľa článku 16 (1) vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinnom od 01. januára 2011 do 31.12.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinnom od 1.1.2011 povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom od 1. januára 2008 povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinnom od 1. januára 2011 do 31.12.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Z administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobca bol v spornom období osobou, ktorá súčasne vykonávala činnosť v dvoch členských štátoch. Na území Slovenskej republiky vykonával v období od 1. októbra 2006 do 31. októbra 2018 na základe pracovnej zmluvy činnosť zamestnanca u zamestnávateľa STAV-PROF, s.r.o., IČO: 36 673 986, so sídlom Horelica 379, Čadca, súčasne bol podľa výpisu z verejnej časti Živnostenského registra Českej republiky odo dňa 09. januára 1998 oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na území Českej republiky, pričom toto živnostenské oprávnenie bolo žalobcovi vydané na nepretržitú dobu a v prejednávanom období bolo v platnosti. Žalobca bol oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj na území Slovenskej republiky, keďže podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Čadca, č. Živnostenského registra: 502-4015 bol držiteľom dvoch živnostenských listov (ŽO-1992/04321 a ŽO-1996/04460-00002). Žalobca mal pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 24. novembra 2006 do 24. novembra 2009, od 17. septembra 2010 do 16. septembra 2013 a v období od 02. júna 2014 do 02. júna 2017. Podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe slovenských živnostenských listov žalobca ukončil ku dňu 23. augusta 2016. Po predložení žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy spolu so všetkými na vec sa vzťahujúcimi relevantnými podkladmi zo strany žalobcu, ako aj zo strany Českej správy sociálneho zabezpečenia žalovaná vystavila žalobcovi dňa 15. marca 2019 a dňa 21. mája 2019 formuláre PD A1, t.j. potvrdenia o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa. Keďže žalobca bol zamestnancom na území Slovenskej republiky a zároveň samostatne zárobkovo činnou osobou na území Českej republiky aj Slovenskej republiky (na území Slovenskej republiky mal samostatnú zárobkovú činnosť vykonávanú na základe živnostenských listov v prejednávanom období pozastavenú), pri vystavení formulárov PD A1 vychádzala žalovaná z článku 13 (3) základného nariadenia, ktorý rieši práve takú situáciu, aká nastala u žalobcu. V zmysle spomínaného článku základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. S poukazom na článok 13 (3) základného nariadenia boli žalobcovi na obdobie od 17. septembra 2010 do 31. októbra 2018 určené právne predpisy Slovenskej republiky, t.j. žalobcovi bola určená za uplatniteľnú slovenská legislatíva (formulár PD A1 č. 33607/2019-BA 19-00027348-010-010-A-2408579 bol vystavený na obdobie od 17. septembra 2010 do 16. septembra 2013, formulár PD A1 č. 33607/2019-BA 1900027364-010-010-A-2408591 určil slovenskú uplatniteľnú legislatívu na obdobie od 17. septembra 2013 do 01. júna 2014, formulár PD A1 č.: 33607/2019-BA 19-00056423-010-000- A-2436223 určil slovenskú uplatniteľnú legislatívu na obdobie od 02. júna2014 do 31. októbra 2018). 8. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo posúdiť, či postup žalovanej bol v súlade so zákonom, a teda, či uplatniteľnosť legislatívy Slovenskej republiky bola v súlade jednak s koordinačným nariadením č. 883/2004 ako aj s vykonávacím nariadením č. 987/2009, na ktorý poukazoval žalobca v žalobe. Posudzovanie podstatnej činnosti, teda či činnosť má marginálny charakter z hľadiska aplikácie článku 14 vykonávacieho nariadenia nie je možné, ak žalobca vykonával činnosť SZČO v jednom členskom štáte a súčasne vykonáva zamestnanie na území iného členského štátu u zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom vykonáva súčasne činnosť SZČO, čo aj prípad žalobcu. Iba v prípade, ak by žalobca vykonával činnosť zamestnanca v dvoch alebo viacerých členských štátoch, potom na otázku určenia uplatniteľných právnych predpisov, ktorým by táto osoba podliehala, by bolo potrebné aplikovať ustanovenie článku 13 ods. 1 vo väzbe na článok 13 (3), časť vety za slovkom „alebo", aby sa skúmal podstatný charakter týchto činností (charakter činností zamestnanca). Pokiaľ však nie je takáto situácia, v prípade žalobcu bolo potrebné aplikovať výlučne článok 13 ods. 3 prvej časti vety pred slovkom „alebo" základného nariadenia pre určenie uplatniteľných právnych predpisov členského štátu. Súd však nemôže zasahovať do definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorá nebola spochybnená žalovanou, ani českou inštitúciou sociálneho zabezpečenia a bola v súlade s článkom 15 a 16 vykonávacieho nariadenia určená, takéto definitívne určenie uplatniteľných predpisov je pre Správny súd záväzné a musí z neho vychádzať a potom je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom. 9. Správny súd konštatuje, že nebolo potrebné skúmať rozsah činností, ktoré žalobca ako zamestnanec na území SR u zamestnávateľa so sídlom v SR vykonával, tento rozsah porovnávať s rozsahom činnosti SZČO práve z dôvodu, že článok 13 bod 3 prvá časť vety pred slovkom „alebo" jednoznačne určila legislatívu, ktorej osoba ako je žalobca, podlieha. Pokiaľ žalovaná a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Českej republiky v súlade s článkom 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, nie je v kompetencii správneho súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať, aj pokiaľ by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ nedošlo k jeho prehodnoteniu a zrušeniu, je aj pre správny súd záväzné. 10. U žalobcu bolo rozhodujúcou skutočnosťou, že podľa článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Po predložení žiadosti o určenie uplatniteľnosti legislatívy spolu so všetkými podkladmi zo strany žalobcu, žalovaná vystavila žalobcovi dňa 05. marca 2019 a 21.mája 2019 formuláre PD A1, t.j. potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa. Keďže žalobca bol zamestnancom na území SR a zároveň samostatne zárobkovo činnou osobou na území ČR aj SR (tu mal samostatnú činnosť vykonávanú na základe živnostenských listov v prejednávanom období pozastavenú), pri vystavení formulárov PD A1 vychádzala žalovaná z článku 13 (3) základného nariadenia, určila žalobcovi na obdobie od 17. septembra 2010 do 31. októbra 2018 právne predpisy Slovenskej republiky (podliehal právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec). 11. Žalovaná podaním zo dňa 06. februára 2019 v súvislosti s opätovnou žiadosťou žalobcu o posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom u osoby, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná v odlišných členských štátoch EÚ v zmysle článku 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady číslo 883/2004 ako aj článku 14a (2), 14 (c) (b) Nariadenia Rady (EHS) číslo 1408/71 žalovaná uviedla, že z informácií, ktoré jej boli zaslané zo strany žalobcu ako aj zo strany českej správy sociálneho zabezpečenia, vyplýva, že VšZP ČR - regionálna pobočka Ostrava informovala žalobcu, že mu vznikol nedoplatok na poistnom za obdobie od 01.11.2011 do 31.10.2014. Česká správa sociálneho zabezpečenia upozornila žalovanú, že v Českej republike je žalobca evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba nepretržite od 24.11.2006 a vzhľadom na to, je potrebné opätovne prehodnotiť určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ako aj podklady, ktoré boli žalovanej zaslané zo strany žalobcu, žalovaná pri prehodnotení určenia uplatniteľnej legislatívy určila, že formuláre E 101 SK a PD A1 s určením slovenskej legislatívy budú žalobcovi zaslané v najbližších dňoch na ním určenú korešpondenčnú adresu. Súčasne formuláre: E 101 SK č. 321-352/2008/2-CZ vystavený dňa 23.01.2009 na obdobie od 01. 05.2004 do 23.11.2006 PD A1 č.: 49838/2012-BA vystavený dňa 19.12.2012 na obdobie od 21.12.2012 do 31.10.2014 PD A1 č.: 23619/2015-BA vystavený dňa 30.01.2015 na obdobie od 01.11.2014 do 31.10.2016 PD A1 č.: 23619/2015-BA vystavený dňa 30.01.2015 na obdobie od 25.12.2014 do 31.10.2016 PD A1 č.: 59814/2016-BA vystavený dňa 08.11.2016 na obdobie od 01.11.2016 do 31.08.2018 vyhlásila za neplatné v celom rozsahu. Zároveň požiadala žalobcu o vrátenie originálov formulárov E 101 SK a PD A1, ktoré boli vyhlásené za neplatné v celom rozsahu, na adresu žalovanej. O týchto skutočnostiach žalovaná informovala Českú správu sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že v danom prípade došlo k pochybeniu českých úradov sociálneho zabezpečenia, a to vzhľadom na to, že pokiaľ žalobca platil poistné a odvody v Českej republike, ako tvrdí, tak je zarážajúce, že pokiaľ bol českej strane doručený formulár PD A1 s určenou uplatniteľnosťou slovenskej legislatívy a česká strana ho nenamietala v zákonom stanovenej lehote (2 mesiace), tak nemala ani prijímať od žalobcu platby na poistnom a odvodoch. V tomto smere žalovaná žiadnym spôsobom nepochybila, pretože určenie uplatniteľnosti slovenskej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia žalobcu bolo určené definitívne v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovanej je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 13. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jej aplikáciu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). V Žiline, dňa 27. februára 2020