Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/39/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200697 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200697.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., V. č. XXXX/XX, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Žiline, Kuzmányho č. 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-38/2019 zo dňa 22.08.2019, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Žilina č. KRPZ-ZA-KDI-SK-38/2019 zo dňa 22.08.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím č. ORPZ-ZA-ODI2-257/2019-P zo dňa 01.07.2019, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, po prejednaní priestupku podľa § 74 rozhodol tak, že: „ obvinený z priestupku: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., V. č. XXXX/XX, dňa 17.04.2019 v čase o 23:10 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia evidenčné číslo ZA774BP v obci Žilina po ulici Horný Val pri križovatke s Bottovou ulicou v smere jazdy od Kuzmányho ulice k Makovickému domu a to tak, že cúval cez vodorovné dopravné značenie V10A Parkovacie miesto s kolmým státím a vodorovné dopravné značenie Parkovacie miesto pre osobu so zdravotným postihnutím, pričom neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky V10a a E15 a následne zastal a stál v pešej zóne, kde je to zakázané. E. Z. týmto svojim konaním porušil ustanovenie 3 ods. 2 písm. b) a § 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému E. Z. ukladá pokuta vo výške 30,- Eur. Podľa § 79 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, je obvinený povinný uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. Uloženú pokutu ako i trovy konania je obvinený z priestupku E. Z. povinný zaplatiť do 1 mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia priloženými poštovými poukážkami." Správny orgán prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah listinných dôkazov tvoriacich priestupkový spis. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo 07.05.2019 zistil, že žalobca dňa 17.04.2019 v čase o 23:10 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia evidenčné číslo ZA774BP v obci Žilina po ulici Horný Val pri križovatke s Bottovou ulicou v smere jazdy od Kuzmányho ulice k Makovickému domu a to tak, že cúval cez vodorovné dopravné značenie V10A parkovacie miesto s kolmým státím a vodorovné dopravné značenie parkovacie miesto pre osobou so zdravotným postihnutím, pričom neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky V10a a E15 a následne zastal a stál v pešej zóne, kde je to zakázané. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu z 26.04.2019 zistil, že 17.04.2019 vo večerných hodinách žalobca vykonával svoju podnikateľskú činnosť ako vodič taxikár na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia ev. č. ZA774BP, s ktorým v čase okolo 22:58 hod. prechádzal po komunikácii Makovického v meste Žilina v smere jazdy od mestskej tržnice na ulicu Horný Val. Vo vozidle sa počas jazdy nachádzal sám. Potom ako prišiel do križovatky s ul. Bottová zaregistroval pred svojim vozidlom osobné motorové vozidlo zn. Dacia ev. č. ZA321GB, ktorého vodič v uvedenom úseku s týmto vozidlom stál v strede komunikácie, čím bránil ostatným účastníkom cestnej premávky, ako aj žalobcovi vo voľnom prejazde po komunikácii. Žalobca po chvíli vec ohlásil na telefónnom čísle 158, kde kontaktnej osobe vysvetlil dôvod jeho volania na núdzovú linku 158 a žiadal prítomnosť policajnej hliadky na miesto a taktiež žiadal nápravu, nakoľko mu bol zamedzený presun. Počas čakania na policajnú hliadku v čase o 23:09 hod. vodič predmetného vozidla Dacia ev. č. ZA774BP naštartoval vozidlo a pokračoval v jazde. Žalobca po tomto pokračoval ďalej v jazde v smere na ul. Horný Val. Po príchode na ul. Horný Val spozoroval vozidlo Dacia ev. č. ZA774BP stáť proti pravom okraji vozovky. Pred týmto vozidlom stálo v smere na mestskú tržnicu ešte jedno motorové vozidlo s označením TAXI. Žalobca obišiel uvedené stojace vozidlá a následne sa zaradil pred tieto vozidlá a to tak, že prešiel s vozidlom cez vodorovné dopravné značenie - kolmé státie, cez vodorovné dopravné značenie vyznačujúce parkovacie miesto pre ZŤP (kolmo) a zacúval pred tieto vozidlá. Následne vzhľadom k tomu, že bránil vjazdu na parkovacie miesto vozidlo opätovne preparkoval a to tak, že vozidlo presunul dopredu a následne zacúval tak, aby nebránil na kolmé státie iným vozidlám. S vozidlom ostal stáť mimo vyhradené parkovacie miesta prednou časťou k miestnej tržnici a čakal s vypnutým motorom na svoju manželku. Správny orgán prvého stupňa ďalej poukazuje na vysvetlenie žalobcu, ktorý k veci uviedol, že v čase o 23:23 hod. dňa 17.04.2019 prišla na ul. Horný Val hliadka polície, ktorej vysvetlil situáciu, ktorú popisoval aj pri telefonickom rozhovore na tiesňovú linku. Správny orgán prvého stupňa ďalej poukazuje na kamerový záznam z miesta priestupku vyhotovený dňa 17.04.2019. Udáva, že z uvedeného kamerového záznamu jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil priestupku, tak ako je uvedené vyššie. Z výpisu z elektronickej karty žalobcu zistil, že žalobca bol za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v posledných piatich rokoch postihnutý. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa po citácii ustanovení § 2 ods. 2 písm. u), § 3 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 59 ods. 3, § 60 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z.) a ustanovení § 5 ods. 6, § 6 ods. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len vyhláška č. 9/2009 Z. z.) konštatuje, že účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. a vyhláške č. 9/2009 Z. z.. Správny orgán prvého stupňa konštatuje, že získané dôkazy sú dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom, navzájom si neodporujú a jednoznačne preukazujú porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) a § 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. žalobcom. Správny orgán prvého stupňa mal preukázané, že žalobca ako účastník cestnej premávky dňa 17.04.2019 v Žiline na ulici Horný Val nerešpektoval vodorovné dopravné značenie č. V10a a E15, a preto svojim konaním sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. S poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán pri určovaní druhu a výmery uloženej sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania, ako aj na jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný t. j. že konaním žalobcu nebola spôsobená materiálna škoda, ani zranenie a žalobca spáchal priestupok z nedbanlivosti. Súčasne prihliadol na skutočnosť, že žalobca spáchal priestupok a preto svojim konaním ohrozil záujem chránený zákonom, teda bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ako aj na skutočnosť, že bol v období posledných piatich rokov päťkrát postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorú okolnosť vyhodnotil správny orgán prvého stupňa ako priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní sankcie rešpektoval preventívny význam postihu, ktorý nespočíva iba v účinkoch vo vzťahu k priestupcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-38/2019 zo dňa 22.08.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný vyhodnotil odvolaciu námietku účastníka konania, že požiadal o zmenu termínu ústneho prejednania priestupku za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok, a to z dôvodu, že ak by účastník konania správny orgán žiadal o zmenu termínu, táto jeho žiadosť by bola v spise zaevidovaná. Účastník konania bol na ústne pojednávanie nariadené na deň 01.07.2019 o 10:00 hod. riadne predvolaný predvolaním zo dňa 07.06.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 18.06.2019. V spisovom materiály sa nachádza žiadosť o kópiu spisu z 20.06.2019, ktorá bola doručená správnemu orgánu 21.06.2019. Prevzatie fotokópie spisu žalobca potvrdil 21.06.2019 vlastnoručným podpisom. Z úradného záznamu správneho orgánu z 03.07.2019 je zrejmé, že sa žalobca na správny orgán prvého stupňa dostavil dňa 03.07.2019 o 08:00 hod., pričom uviedol, že sa z rodinných dôvodov nemohol dostaviť na ústne pojednávanie. Žalovaný záverom konštatuje, že žalobca bol na ústne pojednávanie riadne predvolaný a poučený, že ak sa bez náležitého ospravedlnenia nedostaví, môže byť priestupok prejednaný bez jeho prítomnosti. K námietke žalobcu, že sa nedopustil dopravného priestupku žalovaný uvádza, že žalobca dňa 17.04.2019 v čase o 23:10 hod. s vozidlom zastavil a stál v pešej zóne označenej dopravnou značkou č. IP 25a na komunikácii v mieste, kde nie je dopravným značením určené vyhradené státie pre vozidlá s platným povolením na vjazd a parkovanie v pešej zóne, pričom toto vyhradené parkovanie s platným povolením bolo dopravnou značkou č. IP 16 s dodatkovou tabuľkou č. E 12 a č. E 5a a aj značkou IP 16 s dodatočným označením E15, spoločne s vodorovným dopravným značením V10a povolené a neobsadené pred jeho vozidlom. Uvedené potvrdzuje videozáznam vyhotovený účastníkom konania ako aj záznam o podaní vysvetlenia z 26.04.2019, v ktorom žalobca uvádza, že vozidlo preparkoval tak, aby nebránil na kolmé státie iným vozidlám. Žalovaný uvádza, že žalobca aj keď je držiteľom platného povolenia na vjazd a zotrvanie v pešej zóne je povinný pri státí použiť na to vyhradený priestor. Žalobca mal vozidlo zaparkovať na vyhradené voľné parkovacie miesto, ktoré sa nachádzalo pred jeho vozidlom. 3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. V žalobe namieta, že proti obvineniu z dopravného priestupku sa pre obštrukcie dopravného inšpektorátu nemohol vyjadriť. Správny orgán nesprávne vyhodnotil situáciu a vozidlo ZA774BP (majiteľka vozidla je i držiteľkou preukazu ZŤP) bolo označené preukazom ZŤP (zdravotne ťažko postihnutý s doprovodom) číslo preukazu ZŤP XXXXXX, čo žalobcu oprávňovalo ako vodiča tohto vozidla stáť v pešej zóne i prechádzať cez parkovacie miesto určené pre ZŤP. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.02.2020 uviedol totožné skutkové a právne dôvody, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak, ako je uvedené v bode 2. tohto rozsudku). 5. Žalobca v replike zo dňa 09.03.2020 (doručenej správnemu súdu dňa 11.03.2020) uvádza, že poukazuje na neobjektivitu policajných pracovníkov, ktorí za to, že poukazoval na ich neprofesionálny spôsob práce sa ho rôznymi spôsobmi snažili zdiskreditovať a robiť zo žalobcu notorického sťažovateľa a porušovateľa dopravných predpisov. Napríklad zaevidovali žalobcu do policajného systému ako osobu policajne hľadaného, čo mu malo spôsobiť nepríjemnosti pri ceste do zahraničia. Mjr. S., referentka na priestupkovom oddelení dala do systému informáciu, že bol žalobcovi odobratý vodičský preukaz, voči čomu sa vraj žalobca odvolal, čo by mu pri následnej cestnej kontrole, kým by sa zistilo, že to nie je pravda, robilo problémy. Žalobca v replike udáva, že k replike prikladá listinné dôkazy, že za priestupok, z ktorého bol obvinený, iní účastníci cestnej dopravy (známi policajtov) neboli potrestaní, spis aj oznam (videozáznam) boli založené, neboli potrestaní, ani riešení, i keď títo účastníci nemali auto označené ZŤP ako mal žalobca. 6. Žalovaný v duplike z 27.05.2020 udáva, že pokiaľ má žalobca pochybnosti o postupe príslušníkov policajného zboru pri postupe a objasňovaní oznámených priestupkov, musí sa obrátiť na Odbor kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina, nakoľko žalovaný konal vo veci priestupku žalobcu, ku ktorému došlo dňa 17.04.2019. Žalovaný uvádza, že protiprávne konanie vodiča, na ktoré žalobca upozornil, kde počas objasňovania tohto priestupku bol zistený aj priestupok žalobcu bolo riešené v samostatnom správnom konaní č. ORPZ-ZA-ODI2-355/2019-P. Žalovaný ďalej uviedol, že do evidenčných systémov Ministerstva vnútra SR nebolo správnym orgánom mjr. S. daná žiadna informácia o odobratí vodičského preukazu, ale došlo iba k pisárskej chybe pri oznamovaní žalobcovi, že jeho odvolanie voči rozhodnutiu o priestupku (uvedené aj v názve) bolo postúpené na preskúmanie odvolaciemu orgánu. K ďalším listinným dôkazom, ktoré žalobca priložil k replike žalovaný uviedol, že tieto nemajú súvis s preskúmavaným rozhodnutím vydaným žalovaným. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 08. septembra 2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) SSP. 8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa podľa ustanovenia § 177 a nasl. SSP v spojení s ustanovením § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP vychádzajúc z nasledovných úvah: 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, t.j. dňa k 17.04.2019, (ďalej len zákon č. 372/1990 Z.z.), priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku, t. j. dňa 17.04.2019 (ďalej len zákon o cestnej premávke), účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 62 ods. 1 zákona o cestnej premávke cestná premávka je riadená dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta. Podľa § 44 ods. 2 zákona o cestnej premávke parkovací preukaz sa môže používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Podľa § 44 ods. 3 zákona o cestnej premávke vodič vozidla podľa odseku 1 písm. b) alebo podľa odseku 2 je povinný osobitné označenie alebo parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený. Podľa § 44 ods. 6 veta druhá zákona o cestnej premávke parkovací preukaz sa smie na vozidle používať len v súvislosti s prepravou osoby, ktorá je jeho držiteľom. Podľa § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke, vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného vozidla podľa odseku 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže vodič takéhoto vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel, a do pešej zóny; pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona. Podľa § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 20 km.h-1. Pritom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť. Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je státie motorových vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V školskej zóne možno stáť, ak tým nie je obmedzený pohyb chodcov. Podľa § 74 ods. 1 veta druhá zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (t. j. 23.09.2019) o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa § 5 ods. 6 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku, t. j. dňa 17.04.2019 (ďalej len vyhláška č. 9/2009 Z.z.), informatívne prevádzkové značky skupiny IP, informatívne smerové značky skupiny IS a informatívne iné značky skupiny II poskytujú účastníkovi cestnej premávky potrebné informácie dopravného významu alebo slúžia na jeho orientáciu; spravidla mu aj ustanovujú určité zákazy, obmedzenia alebo príkazy a povinnosti. Podľa Čl. 5 ods. 21 II. dielu prílohy č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. k značke č. IP 16: Značka Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím (č. IP 16) označuje určené (vyhradené) parkovisko, kde zastavenie a státie je dovolené len pre určité vozidlo. Okrem času, v ktorom je parkovisko vyhradené, môžu na takto označenom parkovisku zastaviť a stáť aj vodiči iných vozidiel, ak to nie je zakázané. Podľa Čl. 8 ods. 25 II. dielu prílohy č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. k dodatkovej tabuľke č. E 15: Dodatková tabuľka na označenie vyhradeného parkovacieho miesta pre osobu so zdravotným postihnutím (č. E 15) sa používa najmä v kombinácii so značkou č. IP 16; významový symbol tabuľky možno vložiť do prednej strany značky č. IP 16 vpravo nad nápis "RÉSERVÉ". Podľa Čl. 22 ods. 14 II. dielu prílohy č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. k značke č. IP 16: značka č. IP 16 Vyhradenie parkovacieho miesta, resp. vyhradenie státia pre určitú právnickú osobu sa vyjadruje názvom právnickej osoby alebo pre určité vozidlo jeho evidenčným číslom, alebo pre držiteľov parkovacieho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím dodatkovou tabuľkou č. E 15, alebo pre vozidlo na určitý účel všeobecne známym označením, napríklad "BUS, SANITKA" a podobne, alebo len evidenčným číslom parkovacieho preukazu. Tieto údaje a doplňujúce údaje, ako údaj o polohe a dovolený spôsob státia z hľadiska situovania vozidla, možno vyznačiť aj na značke namiesto nápisu "RESERVE" alebo na dodatkovej tabuľke č. E 12. Ďalšie doplňujúce údaje, ako napríklad čas, v ktorom sú parkovacie miesta s vyhradeným státím alebo počet vyhradených státí a podobne, možno uviesť na dodatkovej tabuľke č. E 12 alebo možno použiť dodatkovú tabuľku č. E 13, na ktorej sa uvedú aktuálne zodpovedajúce údaje vyjadrujúce skutočnú dopravnú situáciu. Značka č. IP 16 sa používa najmä v kombinácii so značkou č. V 10d a podľa rovnakých zásad ako značka č. IP 13a alebo značka č. IP 14a. 10. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci posudzoval otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. 11. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza nasledovné: Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že sa pre „obštrukcie" správneho orgánu prvého stupňa nemohol k obvineniu vyjadriť. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 07.06.2019 správny orgán prvého stupňa predvolaním č. ORPZ-ZA-ODI2-257/2019-P predvolal žalobcu na ústne pojednávanie na 10:00 hod. na deň 01.07.2019. Predvolanie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 18.06.2019, o čom svedčí doručenka. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť žalobcu o zmenu nariadeného termínu ústneho pojednávania. V administratívnom spise je obsiahnutá len žiadosť o kópiu spisu z 20.06.2019, ktorá bola doručená správnemu orgánu prvého stupňa 21.06.2019 ako je zrejmé z odtlačku prezenčnej pečiatky a dokladu k zúčtovaniu príjmu za vyhotovenie fotokópie spisu z 21.06.2019. Prevzatie fotokópie spisu žalobca potvrdil dňa 21.06.2019 vlastnoručným podpisom. Z úradného záznamu správneho orgánu prvého stupňa z 03.07.2019 ďalej plynie, že žalobca sa k správnemu orgánu prvého stupňa dostavil dňa 03.07.2019 o 08:00 hod. uvádzajúc, že sa z rodinných dôvodov nemohol dostaviť na ústne pojednávanie. Z vyššie opísaného skutkového stavu nepochybne plynie, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol súladný so zákonom. Predvolanie na nariadený termín ústneho pojednávania bolo žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk dňa 18.06.2019 t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred nariadeným termínom ústneho pojednávania na deň 01.07.2019. Žalobca sa na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, a preto mohol byť priestupok v súlade s citovaným ustanovením § 74 ods. 1 veta druhá zákona o priestupkoch prejednaný v neprítomnosti obvineného. 12. Ďalej správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou žalobcu, podľa ktorej „preukaz ŤZP oprávňoval žalobcu ako vodiča vozidla ZA774BP (majiteľka vozidla, ktorého je i držiteľkou preukazu ZŤP) stáť v pešej zóne a prechádzať cez parkovacie miesto určené pre ŤZP". Žalovaný dôvodil, že hoci je žalobca „držiteľom platného povolenia na vjazd a zotrvanie v pešej zóne" je povinný pri státí použiť na to vyhradený priestor. Žalobca mal vozidlo zaparkovať na vyhradené voľné parkovacie miesto, ktoré sa nachádzalo pred jeho vozidlom". 13. Žalovaný zo zisteného skutkového stavu vyvodil, že žalobca porušil ust. § 59 ods. 3 veta štvrtá zákona o cestnej premávke, podľa ktorej v obytnej zóne a pešej zóne je státie motorových vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a dôvodmi rozhodnutia žalovaného dospel k názoru, že uvedený záver žalovaného je predčasný a nevyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania. Ust. § 59 ods. 3 veta štvrtá zákona o cestnej premávke by bolo možné v prejednávanej veci aplikovať len za predpokladu, že by neboli splnené zákonné predpoklady, ktoré má na mysli citované ust. § 44 ods. 6 veta druhá v spojení s citovaným ust. § 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke. 14. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný pochybil, pokiaľ deliktuálnu zodpovednosť žalobcu vyvodil podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch v nadväznosti na citované ust. § 3 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 59 ods. 3 zákona č. 372/1992 Zb., neberúc pritom ohľad na obranu žalovaného, z ktorej vyplynula potreba posudzovať deliktuálnu zodpovednosť žalobcu aj v kontexte citovaného ust. § 44 ods. 6 veta štvrtá a § 44 ods. 7 veta druhá zákona č. 8/2009 Z.z. a na účely overenia naplnenia hypotéz citovaných ustanovení vykonať potrebné dokazovanie. 15. Povinnosti účastníka cestnej premávky dané ust. § 3 ods. 2 písm. b), § 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorých porušenie sa kladie žalobcovi za vinu, nemožno vykladať izolovane od ďalších ustanovení zákona, ktoré, a to je v prejednávanej veci podstatné, môžu všeobecné (základné) povinnosti účastníka cestnej premávky rôznym spôsobom modifikovať, dokonca aj vylučovať. 16. Takým ustanovením, na ktorého obsah pri zisťovaní skutkového stavu mal vziať žalovaný zreteľ, bolo citované ust. § 44 ods. 6 veta druhá, § 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke, ktoré významným spôsobom modifikujú povinnosť zákazu státia v pešej zóne v zmysle citovaného ust. § 59 ods. 3 veta štvrtá zákona o cestnej premávke u vodiča vozidla s parkovacím preukazom (ktorý možno v zmysle citovaného ust. § 44 ods. 2 používať na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu, alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí). Z kontextu daných ustanovení, a to z ich gramatického, ako aj logického výkladu plynie, že vodič vozidla s parkovacím preukazom (pokiaľ by bolo preukázané, že v danom prípade používal vozidlo v súvislosti s prepravou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím) nemá po nevyhnutne potrebný čas všeobecnú povinnosť plynúcu z citovaného ust. § 59 ods. 3 veta štvrtá citovaného zákona pre iných účastníkov cestnej premávky, t.j. dodržiavať zákaz státia v pešej zóne, pokiaľ dopravnou značkou nie je určené inak. V intenciách daného prípadu to potom znamená, že po nevyhnutne potrebný čas by nemal žalobca povinnosť podľa citovaného ust. § 59 ods. 3 veta štvrtá zákona o cestnej premávke. Žalobca by nemal povinnosť plynúcu z citovaného ust. § 59 ods. 3 veta štvrtá zákona o cestnej premávke (a to bez ohľadu na to, či by bolo alebo nebolo dopravnou značkou určené inak) za splnenia nasledovných predpokladov: 1. vodič vozidla s parkovacím preukazom by používal vozidlo v súvislosti s prepravou ťažko zdravotne postihnutej osoby (§ 44 ods. 6 veta druhá zákona o cestnej premávke), 2. vodič vozidla s parkovacím preukazom by stál v pešej zóne len po nevyhnutne potrebný čas (§ 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke). 17. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť poznamenáva vo vzťahu ku žalovaným konštatovanému porušeniu § 3 ods. 2 písm. b) cit zákona a neuposlúchnutiu pokynu žalobcom vyplývajúceho z dopravnej značky E 15 - dodatková tabuľka na označenie vyhradeného parkovacieho miesta pre osobu so zdravotným postihnutím (poznámka súdu používanej v zmysle článku 8 ods. 25 II. dielu prílohy č. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. najmä v kombinácii so značkou č. IP 16 - vyhradenie parkovacieho miesta), že v danom prípade uvedená dopravná značka nevylučovala možnosť vodiča s parkovacím preukazom (prepravujúcim osobu ŤZP) stáť (po nevyhnutne potrebný čas) aj na inom mieste, než vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím. Informatívna prevádzková značka IP 16 (vyhradenie parkovacieho miesta) v spojení s dodatkovou tabuľkou E 15 (vyhradené parkovacie miesto pre osobu so zdravotným postihnutím) je značkou, ktorá podľa názoru súdu nezakotvuje povinnosť vodiča vozidla stáť len na danom mieste a žiadnom inom v pešej zóne, ale len dovolenie v zmysle oprávnenia využívať označené parkovné miesto. Len takýto výklad by rešpektoval realizáciu práv osôb ťažko zdravotne postihnutých aj v prípadoch, ak by napríklad vyhradené parkovné miesto pre osobu zdravotne postihnutú bolo obsadené iným vozidlom alebo by sa v danej pešej zóne vyhradené parkovacie miesto nenachádzalo. Je rovnako potrebné mať na pamäti, že osoba ŤZP potrebuje z vozidla vystúpiť a po realizovaní svojich sociálnych potrieb do vozidla nastúpiť spravidla čo najbližšie k miestu kde realizuje svoje sociálne resp. iné základné potreby, preto vyhradené parkovacie miesto, ak aj je v danej lokalite dané, nemusí vždy zodpovedať vhodnému miestu pre takýto účel. Aj z uvedeného dôvodu nemožno bezpodmienečne trvať na tom, že vodič vozidla s parkovacím preukazom ŤZP môže stáť v pešej zóne výlučne na vyhradenom parkovisku pre ŤZP. Vo vzťahu k uvedenej značke preto nemožno hovoriť o porušení povinnosti, ktorú má na mysli citované ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktoré by bolo spôsobilé samé o sebe založiť deliktuálnu zodpovednosť žalobcu. 18. Súčasne je však nutné zdôrazniť, že tento záver správneho súdu neznamená, že v pešej zóne by vodič vozidla s parkovacím preukazom mohol stáť kdekoľvek v pešej zóne napr. aj na vyznačenom vodorovnom dopravnom značení V 10a - parkovacie miesto s kolmým státím, resp. cez takto vyznačené vodorovné dopravné značenie cúvať alebo prechádzať, resp. blokovať zásobovanie, blokovať iné vozidlá pri parkovaní resp. inak ohrozovať bezpečnosť cestnej prepravy. Oprávnenie vodiča vozidla s parkovacím preukazom na vjazd do pešej zóny a státie po nevyhnutne potrebný čas nezbavuje vodiča vozidla s parkovacím preukazom iných zákonom stanovených povinností (u ktorých nie je daná výnimka pre vodičov vozidla s parkovacím preukazom) napr. maximálne obmedzenie rýchlosti jazdy 20 km/h-1, povinnosti zvýšenej ohľaduplnosti voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť, povinnosť zastaviť vozidlo, ak je to nevyhnutné, atď.. Ust. § 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke len modifikuje zákonnú povinnosť zákazu státia a aj to len také „státie", ktoré ešte spadá do rámca „státie po nevyhnutný čas". T.j. ak by bolo aj preukázané, že vodič vozidla s parkovacím preukazom vošiel a stál v pešej zóne v súvislosti s prepravou fyzicky ťažko postihnutej osoby, ale už nad rámec času nevyhnutného pre zabezpečenie potrieb takej osoby ochrana daná ust. § 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke by sa už naň nevzťahovala a ust. § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke, t.j. zákaz státia by sa plne aplikoval aj na vodiča vozidla s parkovacím preukazom v súvislosti s prepravou osoby ŤZP (ak by dopravná značka neurčovala inak). V intenciách daného prípadu to potom znamená, že zodpovednosť za priestupok v zmysle citovaného ust. § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na citované ust. § 59 ods. 3 veta štvrtá zákona o cestnej premávke možno vyvodiť voči žalobcovi len v prípade, ak bude v priestupkovom konaní preukázané: 1. že žalobca nestál v pešej zóne práve v súvislosti s prepravou osoby ŤZP alebo 2. žalobca stál v pešej zóne v súvislosti s prepravou osoby ŤZP, avšak nad rámec nevyhnutne potrebného času, ktorý má na mysli citované ust. § 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke. Pojem „nevyhnutne potrebný čas" obsiahnutý v citovanom ust. § 44 ods. 7 veta druhá zákona je potrebné vykladať v súlade s účelom a významom, ktorý zákonodarca sledoval obsiahnutím uvedenej výnimky v právnom predpise. Vo vzťahu k osobe ťažko zdravotne postihnutej to nepochybne bolo možnosť takej osoby s ohľadom na jej reálne obmedzenia v rôznych životných situáciách daných jej znevýhodnením obstarať svoje základné, životné a sociálne potreby rovnocenne s fyzickými osobami bez znevýhodnenia. 19. Len pre úplnosť nad rámec potrebného odôvodnenia správny súd dodáva, že aj pre vodiča vozidla s parkovacím preukazom, ktorý by používal vozidlo v súvislosti s prepravou osoby ŤZP po nevyhnutne potrebný čas používajúceho tak výnimku zo zákazu státia v pešej zóne, ktorú má na mysli citované ust. § 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke, sú záväzné aj ohľadne tohto typu „státia" ďalšie povinnosti zákona o cestnej premávke, ktoré zákonodarca vo všeobecnosti pre státie motorových vozidiel upravil (najmä ust. § 23 ods. 1, 2 zákona o cestnej premávke). 20. Pokiaľ sa žalobca v priestupkovom konaní (v rámci podaného odvolania) bránil tvrdením, že v pešej zóne stál ako vodič vozidla s parkovacím preukazom, čakajúc na manželku držiteľku preukazu ŤZP, bolo potrebné sa s uvedeným tvrdením vysporiadať. 21. V danom prípade bude významné a na takú skutočnosť potrebné zamerať dokazovanie, či žalobca skutočne vošiel do pešej zóny (§ 44 ods. 7 veta tretia zákona o cestnej premávky) v súvislosti s prepravou osoby ŤZP, či tu stál po nevyhnutný čas a či miestom, ktoré zvolil na státie, neohrozoval bezpečnosť cestnej premávky, t.j. neporušil niektoré z ďalších ustanovení zákona o cestnej premávke upravujúcich všeobecné povinnosti vodičov pri státí motorového vozidla. 22. Pre úplnosť správny súd uvádza, že s ďalšími námietkami, ktoré žalobca obsiahol v replike zo dňa 09.03.2020 (doručenej správnemu súdu dňa 11.03.2020), sa správny súd nemohol už vysporiadať, nakoľko je viazaný citovaným ust. § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Žalobca ďalšie žalobné dôvody (v replike) doplnil až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Žalobcovi bolo rozhodnutie žalovaného doručené dňa 23.09.2019. Lehota na podanie správnej žaloby (a teda aj lehota na doplnenie ďalších žalobných bodov) uplynula dňa 23.11.2019. Z rovnakého dôvodu správny súd na nariadenom pojednávaní zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania obsiahnuté v replike zo dňa 09.03.2020, nakoľko tieto dôkazy označil na preukázanie tvrdení obsiahnutých v replike, t.j. tvrdení vznesených po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, s ktorými sa už správny súd nemôže zaoberať. 23. Správny súd z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP žalovanému na nové konanie a rozhodnutie s tým, že doplní skutkový stav alebo vyhodnotí už získané dôkazy z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 44 ods. 7 veta druhá zákona o cestnej premávke. 24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.